Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
625.
Vládny návrh.
Zákon
z dňa............................................................. 1942
o zaisťovaní a zaberaní bytov a o obmedzení práva sťahovacieho.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Zaisťovanie bytov pre štátnych zamestnancov.
§ 1.
Ak sa byt, ktorý obýval aspoň od 1. januára 1942 štátny zamestnanec, uprázdni preložením tohto štátneho zamestnanca do inej obce, môže miestne príslušný okresný úrad na žiadosť štátneho zamestnanca alebo na návrh príslušného služobného úradu takýto byt zaistiť pre iného štátneho zamestnanca.
§ 2.
Podľa § l zaistený byt je povinný vlastník (iná oprávnená osoba) prenajať štátnemu zamestnancovi, ktorého mu určí okresný úrad, a to dňom, ktorým sa skončí nájomná smluva, a ak niet nájomnej smluvy, — dňom, kedy sa byt prázdny.
§ 3.
Zaistenie bytu zaniká, ak okresný úrad neoznámi vlastníkovi (inej oprávnenej osobe) štátneho zamestnanca ako nového nájomníka, a to ešte pred počiatkom výpovednej lehoty nasledujúcej po právoplatnom zaistení. Zaistenie bytu zaniká aj vtedy, ak označený štátny zamestnanec neoznámi vlastníkovi (inej oprávnenej osobe) najneskoršie piateho dňa tejto výpovednej lehoty, že prikázaný byt prijíma.
§ 4.
Ak preložený štátny zamestnanec vyprázdni zaistený byt prv, než skončí nájomný pomer, vlastník (iná oprávnená osoba) nesmie brániť štátnemu zamestnancovi, pre ktorého bol byt zaistený a ktorý sa prihlásil, že ho prijíma, aby sa so svolením doterajšieho nájomníka do neho nasťahoval.
§ 5.
Zaistiť nemožno byty: a) ktorých nájom už štátny zamestnanec alebo vlastník právoplatne vypovedal,
b) v domoch stavebných sdružení, ktoré boly uznané za obecne prospešné,
c) ktoré vlastník (iná oprávnená osoba) potrebuje pre seba alebo pre svojich príslušníkov,
§ 6.
Zaistenie bytu nezaniká a úrad, ktorý ho zaistil, môže vlastníkovi označiť iného štátneho zamestnanca ako nájomníka, aj vtedy, ak sa pred počiatkom výpovednej lehoty po právoplatnom zaistení zrušila nájomná smluva medzi vlastníkom (inou oprávnenou osobou) a medzi štátnym zamestnancom, pre ktorého bol byt pôvodne zaistený.
§ 7.
Preložený štátny zamestnanec je povinný poslúchnuť vyzvanie úradu, ktorému je pridelený, aby do určitého času nájomný pomer nezrušoval, alebo, ak mu bol v novom služobnom mieste zadovážený byt, aby nájomnú smluvu o doterajšom byte v určitej lehote vypovedal.
§ 8.
K štátnym zamestnancom v smysle ustanovení §§ l až 7 sa počítajú tiež zamestnanci štátnych alebo štátom spravovaných ústavov, fondov, podnikov a zariadení.
Diel druhý.
Oznamovanie bytov a miestností. § 9.
(1) Minister vnútra môže splnomocniť okresné úrady, aby v obciach, v ktorých sa prejaví nedostatok bytov, vykonaly opatrenia podľa ustanovení §§ 10 až 30.
(2) Splnomocnenie má sa odvolať, len čo prestane nedostatok bytov.
(3) Splnomocnenie a jeho odvolanie má sa vyhlásiť v Úradných novinách.
§ 10.
(1) V lehote určenej okresným úradom, ktorá nesmie byť kratšia než 3 dni, musí majiteľ domu oznámiť okresnému úradu:
aj prázdne byty, ktoré nie sú prenajaté,
b) byty, ohľadom ktorých bola nájomná smluva vypovedaná, avšak nie sú znovu prenajaté,
c) byty, ktoré sú zariadené k obývaniu, ale nie sú v čase, kedy bola oznamovacia povinnosť nariadená, aspoň štyri týždne obývané,
d) byty, ktoré v čase, kedy bola oznamovacia povinnosť nariadená, sa používaly aspoň cez štyri týždne za skladištia,
e) byty, ktorých sa užíva len z času na čas,
f) miestnosti prázdne alebo užívané k hocakému účelu, ktoré boly až po 6. októbri 1938 upravené z bytov,
g) nepoužívané priemyselné, obchodné a živnostenské miestnosti a nepoužívané miestností, určené k prevádzke hocakého iného zamestnania. Tieto miestnosti sa pokladajú za nepoužívané, ak sú prázdne, alebo ak sa ich užíva ma uloženie vecí, ktoré môže majiteľ uložiť inde,
h) byty náležiace osobám, ktoré alebo ktorých príslušníci rodiny nie sú svojím povolaním (zamestnaním) alebo inými dôležitými dôvodmi viazaní na bývanie v obcí, ak im nenáležia vlastníckym právom.
(2) Po uplynutí lehoty určenej podľa ods. l musia sa oznamovať:
a) byty, ako aj priemyselné, obchodné a živnostenské miestnosti, používané k prevádzke hocakého zamestnania, — do troch dní po výpovedi, ak sa nájom končí uplynutím doby bez výpovedi, — do troch dní po skončení nájmu, alebo ak nejde o nájomný pomer, — do troch dní potom, čo bola prejavená vôľa ich prenajať,
b) byty a miestnosti, ktoré sa prenajímajú v novostavbách, — do troch dní potom, čo po uďelení obývacieho povolenia bola prejavená vôľa ich prenajať, nakoľko nie sú prenajaté pred určením lehoty k oznámeniu podľa ods. l,
c) byty uvedené v ods. l písm. c) až d) — do troch dní potom, čo nastala skutočnosť zakladajúca povinnosť k oznámeniu.
(3) Ak v oznámených skutočnostiach nastane po ohlásení, ale skôr než okresný úrad byt (miestnosť) zaberie, nejaká zmena, má majiteľ domu oznámiť zmenu okresnému úradu do troch dní. Okresný úrad môže túto lehotu skrátiť najviac však na 24 hodín.
§ 11.
(1) Ak niekto v obci užíva dva alebo viac bytov, musí učiniť oznámenie podľa § 10 o všetkých svojich bytoch.
(2) Oznamovaciu povinnosť (§ 10) majú tiež členovia spoločnej domácnosti, ktorí okrem spoločného bytu s ostatnými členmi domácnosti majú v obci ešte osobitný byt.
(3) V oznámení (ods. l a. 2) má sa uviesť byt, ktorý strana potrebuje pre vlastné bytové účely. Ak strana v oznámení neuvedie byt, alebo ak uvedie viac než jeden byt ako potrebný pre vlastné bytové účely, rozhodne okresný úrad, ktorý z bytov sa jej ponechá.
§ 12.
Oznámenie podľa § 10 musí učiniť tiež majiteľ bytu o troch alebo viac obytných miestnostiach, ak je počet obytných miestností aspoň o dve väčší než počet
osôb v nich bývajúcich, nepočítajúc v to pomocnice v domácnosti, ak nebývajú v obytnej miestnosti. Za obytné miestnosti sa nepokladajú kuchyne, predizby, kúpeľne, izby pre pomocnice v domácnosti a ostatné príslušenstvá, ako aj miestnosti používané majiteľom bytu k prevádzke živností alebo iného povolania a miestnosti používané podnájomníkmi.
§ 13.
(1) Okresný úrad upraví obsah a spôsob oznámenia (§§ 10 až 12).
(2) Okresný úrad je povinný bezplatne udeľovať vysvetlenie o oznámených bytoch a miestnostiach.
§ 14.
Ustanovenia §§ 9 až 13 vzťahujú sa nielen na obytné domy, ale i na budovy s bytmi a miestnosťami k obývaniu spôsobilými.
§ 15.
Ustanovenia §§ 10 až 14 sa nevzťahujú:
a) na domy štátu a žúp, na domy podnikov a fondov nami spravovaných,
b) na domy, ktoré používajú na svoje ciele nositelia verejnoprávneho poistenia,
c) na domy, ktoré používa cudzí štát na ciele svojej diplomatickej misie alebo svojho konzulárneho úradu, ako aj pre ubytovanie zamestnancov tejto misie alebo úradu,
d) na hotely, penzionáty a vôbec na podniky, ktoré sa po živnostenský zaoberajú ubytovaním.
Diel tretí.
Zaberanie bytov a miestností. § 16.
(1) Okresný úrad môže, aby obstaral byty osobám, ktoré z naliehavých dôvodov sú nútené bývať v obci (§ 9) a nemôžu v nej nájsť primeraný byt, zabrať hocktorý z bytov (miestností) uvedených v §§ 10 až 12.
(2) Právo okresného úradu k zaberaniu bytov (miestností) vzťahuje sa okrem
domov, ktoré používa cudzí štát na ciele svojej diplomatickej misie alebo svojho konzulárneho úradu, ako aj pre ubytovanie zamestnancov tejto misie alebo úradu, aj na byty a miestnosti, ktoré sú podľa § 15 vyňaté z ohlašovacej povinnosti.
(3) Pred rozhodnutím o zaberaní bytu podľa ods. l a 2 má okresný úrad prihliadnuť k povolaniu a rodinným pomerom majiteľa (užívateľa) bytu a jeho možnosť obstarať si byt inde.
§ 17.
(1) Zabraním bytu alebo miestnosti strácajú majiteľ domu ako aj nájomník právo voľne nakladať so zabranými bytmi (miestnosťami). Nájomné smluvy o zabraných bytoch a miestnostiach pokladajú sa za zrušené, len čo prejde lehota k vyprázdneniu (§ 18 ods. 2).
(2) Zabranie trvá aj vtedy, ak sa zmení majiteľ alebo nájomník.
§ 18.
(1) O rozhodnutí okresného úradu, ktorým sa byt (miestnosť) zaberie, majú byť vyrozumení Všetci zúčastnení (majiteľ domu, nájomník a podnájomník).
(2) Deň prevzatia musí byť v rozhodnutí výslovne určený a to tak, aby majiteľ bytu (miestnosti) mal na vyprázdnenie aspoň takú lehotu ako pri skončení nájmu.
(3) Majitelia zabraných bytov (miestností) majú ich vyprázdniť najneskoršie do 12. hodiny (poludňajšej) posledného dňa lehoty určenej na vyprázdnenie,
§ 19.
(1) Ak zaberie okresný úrad prenajatý byt (miestnosť) musí nájomník, ktorému okresný úrad byt prenajal, platiť majiteľovi domu (podprenajímateľovi) nájomné za čas od prevzatia až do dňa skončenia nájomného pomeru, a to vo výške poslednej prípustnej činže i s vedľajšími poplatkami.
(2) Zvýšenie alebo sníženie nájomného možno žiadať len nakoľko to pripúšťajú predpisy.
(3) Ak nájomné zo zabraných bytov (miestností) nie je určené (ods. 1), alebo ak stránky sa o. jeho výške nedohodnú, určí nájomné príslušný okresný úrad. Z rozhodnutia okresného úradu niet opravného prostriedku.
(4) Pokračovaním o určení nájomného (ods. 3) neodkladá sa prevzatie byty (miestností).
§ 20.
Ak zábrana miestnosť nebude vyprázdnená, dá okresný úrad zariadenie na čas zabrania do úschovy obci. Obec má všetky povinnosti a práva schovateľa a majiteľ povinnosti a práva složiteľa. Útraty úschovy postihujú obec.
§ 21.
(1) Okresný úrad prenajímajúc zábrane byty má dbať na odôvodnené prianie majiteľa domu a pri prenajímaní jednotlivých miestností bytu — tiež na prianie majiteľa bytu.
(2) Okresný úrad musí si pri prenajímaní bytu vyhradiť štvortýždňovú výpoveď a pri prenájme jednotlivých miestností 15-dňovú výpoveď, ktorú možno dať prvého alebo 15. dňa v mesiaci.
(3) Okresný úrad! uzaviera nájomnú smluvu menom a na účet majiteľa domu, poťažne bytu (miestnosti). Výpoveď možno dať iba so súhlasom okresného úradu; výpoveď môže dať aj okresný úrad.
§ 22.
(1) Okresný úrad môže sa hockedy vzdať zabraného bytu.
(2) Ak sa okresný úrad vzdá zabraného bytu, musí o tom upovedomiť majiteľa domu (podprenajímateľa) a určiť zároveň deň vrátenia bytu (miestnosti).
(3) Ak niet osobitnej úmluvy, môže okresný úrad vrátiť zabraný byt do štyroch týždňov, počítajúc odo dňa, kedy bol majiteľ domu alebo prenajímateľ o vrátení bytu upovedomený. Vrátením bytu zaniká nájomná smluva (§ 21).
(4) Ak svolí okresný úrad na žiadosť zúčastnených strán k tomu, aby medzi ser
bou o zabranom byte uzavrely nájomnú smluvu, vzdáva sa tým zabraného bytu. Prvý deň dohodnutého nájmu treba pokladať zo deň vrátenia.
(5) Ak sa skončí po zabraní bytu v podnájme hlavný nájom výpoveďou alebo uplynutím doby nájomnej, musí to majiteľ domu včas oznámiť okresnému úradu. Okresný úrad musí zábrany byt vrátiť najneskôr toho dňa, ktorého sa skončí hlavný nájom.
§ 23.
Zábrany byt, nakoľko niet inej dohody, má sa vrátiť v tom stave, v akom bol prevzatý.
§ 24.
Náklady na zábrany byt musí majiteľ domu nahradiť nájomníkovi (§ 21), ak boly k používaniu bytu nevyhnutne potrebné, a to ich hodnotou v čase vrátenia, nie však nad skutočný náklad.
§ 25.
Na zábrany byt sa vzťahujú ustanovenia platného domáceho poriadku, nakoľko neodporujú tomuto zákonu.
§ 26.
Súhlas k výpovedi podľa § 21 ods. 3 musí okresný úrad dať:
a) ak nájomník (podnájomník) strpčuje neustálym alebo hrubým prestupovaním platného domáceho poriadku alebo svojím bezohľadným, urážlivým alebo inak nenáležitým chovaním spolubyvajúcim bývanie v dome, alebo ak porušuje ťažko domáci poriadok. To isté, čo o nájomníkovi platí tiež o chovaní sa príslušníkov jeho domácnosti a osôb, ktoré nájomník prijal do miestností ním najatých, nakoľko opomenul urobiť nápravu jemu možnú,
b) ak nájomník (podnájomník) zneužíva byt, alebo ho poškodzuje.
§ 27.
Okresný úrad má právo žiadať vysvetlenie o bytoch, ktoré podľa § 16 možno zabrať a dať ich ak treba prehliadnuť orgánmi na to splnomocnenými.
§ 28.
(1) O Všetkých právnych nárokoch majetkových, ktoré vzniknú z výkonu tohto zákona, rozhodujú, vynímajúc ustanovenie o výške nájomného (§ 19) riadne súdy.
(2) Nároky podľa § 24 majú sa súdne vymáhať do jedného roku po vrátení zahraného bytu, inak zanikajú.
§ 29.
Ak bolo splnomocnenie podľa § 9 odvolané, strácajú platnosť ustanovenia o oznámení bytov a miestností (§§ 9 až 15) a o ich zabieraní (§§ 16 až 28). Okresný úrad musí všetky ešte zábrane byty (miestnosti) vrátiť v čase určenom v § 22 ods. 3, počítajúc odo dňa, kedy odvolanie bolo vyhlásené v Úradných novinách.
§ 30.
Ohľadom zabraných bytov neplatila predpisy o ochrane nájomníkov.
Diel štvrtý.
Obmedzenie práva sťahovacieho. § 31.
(1) Presťahovať sa do obvodu niektorej obce, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia §§ 9 až 30, či do vlastného domu (bytu), či do domu (bytu) prenajatého, možno len so svolením okresného úradu.
(2) Povolenie na presťahovanie nepotrebujú:
a) členovia a zamestnanci diplomatických a konzulárnych úradov,
b) verejní funkcionári, verejní úradníci a zriadenci, osoby vojenské a železniční zamestnanci, nakoľko vykonávajú funkcie alebo službu v obci, do ktorej sa sťahujú,
c) študujúci, ktorí v obci, do ktorej sa sťahujú, navštevujú školu, prípadne vyučovací (vychovávací) ústav, ak sa sťahujú do prenajatého bytu o jednej miestnosti,
d) osoby najaté do služieb cudzej domácnosti, ak sa sťahujú do bytu zamestnávateľa,
e) robotníci a iní zamestnanci podniku banského, priemyselného, obchodného, živnostenského, alebo iného hospodárskeho,
ak sa sťahujú do bytov pri podniku pre nich zriadených alebo do bytov prístupných len priestorami náležajúcimi k podniku.
§ 32.
V žiadosti o povolenie podľa § 31 má sa uviesť meno, zamestnanie, vek, domovská príslušnosť, terajší byt žiadateľa a všetkých osôb, s ktorými sa žiadateľ hodlá presťahovať, a dôvody osvedčujúce potrebu presťahovať sa. Okrem toho žiadateľ má v žiadosti uviesť, či sa hodlá presťahovať do vlastného domu alebo do prenajatého bytu alebo do bytu naturálneho, do bytu poskytnutého bezplatne a podobne.
§ 33.
Okresný úrad môže povolenie odoprieť len, ak žiadateľ nepreukáže potrebu v obci bývať.
§ 34.
Povolenie presťahovať sa platí aj pre manželku a deti žiadateľa, žijúce s ním v spoločnej domácnosti; okrem nich — len pre osoby v povolení výslovne uvedené.
§ 35.
Povolenie presťahovať sa stráca platnosť, ak sa žiadateľ nepresťahoval do mesiaca potom, čo mu povolenie bolo doručené. Túto lehotu môže úrad, ktorý povolenie vydal z dôležitých dôvodov predĺžiť.
§ 36.
Ak okresný úrad nerozhodne do troch týždňov odo dňa podania žiadosti o povolenie (§ 31), predpokladá sa, že žiadosti sa nevyhovelo, a žiadateľovi prislúcha právo odvolania.
Diel piaty.
Spoločné a záverečné ustanovenia. § 37.
Príslušníkmi rodiny podľa ustanovení tohto zákona sú: manžel, príbuzní v línii priamej a súrodenci.
§ 38.
Pôsobnosť okresného úradu podľa tohto zákona vykonáva v Bratislave Mestský notársky úrad.
§ 39.
(1) Porušenie predpisov tohto zákona alebo nesplnenie povinností na základe neho uložených tresce, ak nejde o čin prísnejšie trestný, okresný (štátny policajný) úrad ako priestupok peňažným trestom do Ks 5000 alebo zatvorením do 14 dní; za nevymožiteľný peňažný trest sa uloží náhradný trest zatvorenia v medziach sadzby trestu na slobode.
(2) Tresty podľa ods. l možno opätovne uložiť, ak v lehote znovu určenej nebude odstránený stav, ktorý sa prieči ustanoveniam tohto zákona, alebo ak nebude splnená povinnosť ním alebo na základe neho uložená.
§ 40. Zrušuje sa zákon č. 178/1940 Sl. z.
§ 41.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
V mnohých mestách, najmä v Bratislave, vyskytol sa veľký nedostatok bytov, čo robí veľké ťažkosti v ubytovaní najmä sociálne slabých a štátnych zamestnancov. Títo vzhľadom na svoje povolanie sú nútení bývať v sídle svojho úradu, nemôžu si však zadovážiť primeraný, ba ani ich stavu dôstojný byt. Tí zamestnanci, ktorí si nemohli obstarať ani takýto byt, musia bývať mimo sídla svojho úradu a odtiaľ každodenne dochádzať, čo zmenšuje ich pracovný výkon. Nedostatok bytov má za následok stúpanie nájomného, ktoré v nekontrolovateľných prípadoch vystúpilo do značnej výšky, takže osoby sociálne slabé, keď si už aj nejakým spôsobom byt zaopatria, veľkú čiastku svojich príjmov vydajú na nájomné. Zvyšovanie nákladov na byt na ujmu iných každodenných potrieb snižuje v inom ohľade životnú mieru obyvateľstva. Zákon č. 178/1940 Sl. z. mal odstrániť tento nedostatok tým, že zaviedol nútený prenájom neobývaných bytov a miestností, zakázal používať bez povolenia okresného úradu byty a jednotlivé jeho časti na iné ciele, ako na bývanie.
Týmto však zachytil sa len malý počet bytov a nepriniesol v tomto smere želaný výsledok. Preto, že nedostatok bytov je stále väčší a nedá sa očakávať v tomto smere úľava, musí sa prikročiť k ráznejším opatreniam, ktoré by tento akútny problém, — ktorý má veľký význam pre spokojnosť obyvateľstva a je skoro tak dôležitý ako zásobovanie — aspoň čiastočne vyriešily. I v bývalej ČSR v prvých rokoch jej jestvovania bolo vydané niekoľko opatrení, ktorými sa čelilo veľkému nedostatku bytov v tom čase sa objavivšiemu. Predkladaný vládny návrh zákona tieto normy recipuje a kodifikuje ich, takto bude v jednom komplexe shrnutá celá matéria týkajúca sa bytov. Do tohto konplexu sú pojaté i ustanovenia zákona č. 178/1940 Sl. z., ktorý sa preto navrhuje zrušiť.
K dielu prvému.
Tento diel berie do ochrany štátnych úradníkov, ktorí bytovým nedostatkom sú najviac postihnutí, pretože sú podľa služobnej pragmatiky povinní bývať v
sídle svojho úradu. Ustanovenia tohto diela (§§ l až 8) sledujú zaistiť byty v prípade ich uprázdnenia, ktoré sú obývané od 1. januára 1942 štátnymi zamestnancami, aby neprišly do rúk iných osôb, ako štátnych zamestnancov. Zaistenie bytu nastáva, ak sa byt uprázdni preložením štátneho zamestnanca. Príslušný k zaisťovaniu je okresný úrad, lebo má väčšiu autoritu než úrady notárske a nedostatok bytov vyskytuje sa väčšinou len v sídlach okresných úradov. Zpod zaistenia sú vyňaté:
a) domy, ktorých nájom už štátny zamestnanec alebo vlastník právoplatne vypovedal,
b) domy stavebných sdružení, ktoré boly uznané za obecne prospešné, pretože tieto obývajú veľkou mierou osoby sociálne slabé,
c) domy, ktoré vlastník potrebuje pre seba alebo svojich príslušníkov.
Ustanovenie § 7 má zabrániť rôznym zneužívaniam a obchádzaniu zákona. Podľa neho je uložená totiž povinnosť štátnemu zamestnancovi, aby do určitého času nájomný pomer nezrušoval a aby, len čo si zadováži byt v novom služobnom mieste, vypovedal doterajší byt za účelom jeho pridelenia inému štátnemu zamestnancovi.
K dielu druhému.
Potreba pružnosti vyžaduje, aby minister vnútra určil obce, v ktorých sa má pokračovať v oznamovaní a zabieraní bytov podľa dielu druhého a tretieho. Výpočet bytov (§§ 10, 11 a 12), ktoré treba Oznámiť, pripúšťa zachytiť všetky byty, ktoré bez vážne] ujmy vlastníka a iných oprávnených osôb môžu byť prenajaté. Z oznamovacej povinnosti sú vyňaté podľa § 15:
a) domy štátu a žúp a ich podnikov, pretože tu je ľahká kontrola a pretože sú všetky náležite využité,
b) domy, ktoré používajú na svoje ciele nositelia verejnoprávneho poistenia, pretože poisťovne samé sú na mnohých miestach nedostatočne umiestnené,
c) z dôvodov medzinárodných oslobodzujú sa z povinnosti ohlasovacej domy užívané cudzím štátom,
d) hotely, penzionáty a vôbec podniky, ktoré sa po živnostenský zaoberajú ubytovaním, aby bol dostatočný počet voľných izieb pre prechodné ubytovanie.
Obsah a spôsob oznámenia si upraví, hľadiac na pomery vo svojom obvode, okresný úrad sám.
K dielu tretiemu.
Aby okresný úrad mohol uspokojiť úplne dopyt po bytoch, ponecháva sa mu možnosť zabrať okrem jemu oznámených bytov (§ 16) aj byty, ktoré sú vyňaté z ohlašovacej povinnosti. Majiteľ domu, v ktorom je zábrany byt, nie je zabraním nijak poškodený, pretože za čas od prevzatia až do dňa vrátenia bytu obdrží náhradu vo výške poslednej činže i s vedľajšími poplatkami (§ 19). V prípade, kde to pripúšťajú predpisy, možno nájomné aj zvýšiť. Ak zábrana miestnosť nebude vyprázdnená, dá okresný úrad zariadenie na čas zabránia do úschovy obce (§ 20). Okresný úrad pri prenajímaní bytu musí si vyhradiť výpovednú lehotu, určenú v § 21 ods. 2, aby v prípade, že byt (miestnosť) by potreboval pre inú osobu a v prípade § 26, mohol použiť práva výpovedi. Podľa § 28 súdy rozhodujú o všetkých právnych nárokoch majetkových vynímajúc ustanovenie o výške nájomného. Aby sa sporné otázky upravily čo najrýchlejšie, musia sa uplatňovať u súdu do l roku po vrátení zabraného bytu, inak právo na náhradu zaniká. O výške nájomného (§ 19) rozhoduje okresný úrad.
K dielu štvrtému.
Aby sa zamedzilo presťahovanie osôb, ktoré nie sú nútené bývať v obciach, v ktorých sa vyskytuje nedostatok bytov, navrhuje sa im uložiť povinnosť žiadať okresný úrad o povolenie k presťahovaniu. Okresný úrad podľa voľného uváženia rozhodne o žiadosti.
Vykonanie ustanovení tohto zákona nevyžiada si zo štátnej pokladnice žiadnych osobitných výdavkov.
Po stránke formálnej je želaním vlády, aby predkladaný vládny návrh zákona bol prikázaný výboru sociálnemu a zdravotnému a výboru ústavnoprávnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.