Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
628.
Návrh
poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov
na vydanie zákona o Hlinkovej slovenskej ľudovej strane.
Podpísaní navrhujú:
Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť na tomto zákone:
Zákon
zo dňa................... 1942
o Hlinkovej slovenskej ľudovej strane.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ. Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
(1) Slovenský národ zúčastňuje sa na štátnej moci prostredníctvom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (strany slovenskej národnej jednoty — v ďalšom texte skrátene "Strana" alebo HSĽS), organizovanej podľa tohto zákona.
(2) Účasťou na štátnej moci vo smysle ods. l sa rozumie účasť na vedení a správe štátu podlá ustanovení tohto zákona a iných právnych predpisov.
§ 2.
Strana je verejnoprávnou korporáciou a má aj právnu subjektivitu súkromnoprávnu.
§ 3.
(l) Podrobnosti o organizácii Strany, najmä o právach a povinnostiach členov a ich disciplinárnej zodpovedností upravia štatúty, schválené užším predsedníctvom Strany.
(2) Štatúty môžu určiť výšku poriadkových a disciplinárnych pokút najvyššie do sumy Ks 500 a majú pripustiť aspoň dvojinštančný proces ak sa člen napadnutým prejavom vôle Strany alebo jej orgánu cíti byt ukrivdený.
(3) Štatúty treba vyhlásiť v úradných novinách Strany "Organizačné zvestí"; ak samy neurčujú odchýlku, nadobúdajú účinnosť 15. dňom, ktorý nasleduje po ich vyhlásení.
DIEL DRUHY. Členstvo v Strane.
§ 4.
(1) Za člena Strany možno prijať štátneho občana slovenskej národnosti, ak je aspoň 18-ročný a árijského pôvodu.
(2) O prijatí člena rozhoduje okresný predseda Strany na základe prihlášky.
(3) Proti zamietavému rozhodnutiu môže žiadateľ do 15 dní po doručení alebo vyhlásení rozhodnutia podať na miestnej organizácii (dôverníckej skupine) odvolanie, o ktorom rozhoduje župný predseda s konečnou platnosťou.
(4) O členskej prihláške osoby, ktorá bola zo Strany vylúčená, možno rozhodnúť iba po vypočutí toho súdu Strany, ktorý právoplatne rozhodol o vine, pre ktorú došlo k vylúčeniu zo Strany.
§ 5.
Člen Strany má zvýšené povinností voči národu a štátu; porušenie alebo zanedbanie týchto povinností ako aj stranníckej disciplíny treba stíhať disciplinárne na návrh miestneho predsedu alebo organizačne vyššieho orgánu Strany.
§ 6.
(1) Členstvo v Strane zaniká:
a) vystúpením,
b) vylúčením.
(2) Vystúpiť možno zo Strany len po predchodiacom písomnom alebo ústnom oznámení vystúpenia.
(3) Vylúčenie zo Strany je trestom disciplinárnym, o ktorom rozhoduje okresný predseda, a keď ide o neho alebo o člena širšieho predsedníctva, užšie predsedníctvo na základe právoplatného rozsudku príslušného súdu Strany o vine člena. Vylúčenie je účinné dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení.
DIEL TRETÍ. Ústredné orgány Strany.
A. Orgány politické. § 7.
Ústrednými politickými orgánmi Strany sú:
a) predseda,
b) štyria podpredsedovia,
c) sjazd,
d) širšie predsedníctvo a
e) užšie predsedníctvo.
§ 8.
Predseda je najvyšším predstaviteľom Strany. Volí ho sjazd Strany na päť rokov.
§ 9.
Predseda Strany určuje spôsoby, ktorými sa má splniť poslanie Strany. Rozkazy, ktoré v tomto smere vydá, sú pre každého člena i funkcionára Strany s konečnou platnosťou záväzné. Je predsedom sjazdu, širšieho a užšieho predsedníctva, ustanovuje a odvoláva župných a okresných predsedov a generálneho tajomníka Strany.
§ 10.
(1) Podpredsedovia zastupujú predsedu Strany s prípadu na prípad podľa jeho príkazov.
(2) Podpredsedov Strany volí sjazd na päť rokov.
§ 11.
(1) Sjazd Strany sa skladá:
a) z členov širšieho predsedníctva,
b) z poslancov Strany,
c) z okresných a miestnych predsedov. (2) Sjazd ako vrcholná ustanovizeň
Strany schádza sa pravidelne raz za päť rokov a mimoriadne podľa potreby. Svoláva ho predseda Strany,
§ 12.
Do pôsobnosti sjazdu patrí:
a) voliť predsedu a štyroch podpredsedov Strany,
b) rozhodovať o zásadných otázkach programových, najmä o spôsobe účasti Strany na štátnej moci,
c) schvaľovať mimoriadne rozhodnutia, usnesenia a opatrenia ostatných ústredných orgánov Strany,
§ 13.
Členmi širšieho predsedníctva Strany sú:
a) členovia užšieho predsedníctva,
b) predseda a podpredsedovia Snemu,
c) predseda vlády,
d) predseda Štátnej rady,
e) členovia vlády,
f) Hlavný veliteľ Hlinkovej gardy,
g) hlavný veliteľ Hlinkovej mládeže, h) predseda Sociálneho ústavu HSĽS, i) župní predsedovia Strany, a to — pokiaľ nejde o Orgány Strany — ak sú členmi Strany.
§ 14.
Do pôsobnosti širšieho predsedníctva patrí určovať základnú líniu politiky Strany v rámci programových zásad určených sjazdom.
§ 15.
(1) Členmi užšieho predsedníctva Strany sú:
a) predseda,
b) štyria podpredsedovia,
c) generálny tajomník Strany.
(2) Užšie predsedníctvo rozhoduje v organizačných, finančných a tlačových veciach Strany.
§ 16.
Predseda môže sveriť jednotlivé úseky verejnej a straníckej činnosti Strany, najmä veci organizačné, propagačné, hospodárske, sociálne a finančné jednotlivým členom užšieho predsedníctva.
B. Orgány súdne a výkonné.
§ 17. Ústredný súd Strany.
(1) Pri ústredných orgánoch Strany zriaďuje sa Ústredný súd HSĽS.
(2) Do pôsobnosti Ústredného súdu patrí:
a) rozhodovať na prvom a poslednom stupni o víne v prípadoch disciplinárneho pokračovania proti členom ústredných politických orgánov Strany,
b) rozhodovať o odvolaniach proti rozsudkom Župných súdov Strany,
c) podávať mienku o opätovnom prijatí za člena, ak uchádzač bol zo Strany vylúčený na základe rozsudku Ústredného súdu.
§ 18. Generálny sekretariát Strany.
(1) Výkonným orgánom ústredných politických orgánov Strany je Generálny sekkretariát HSĽS.
(2) Na čele Generálneho sekretariátu je generálny tajomník, ktorý je zároveň aj predsedom SPP.
(3) Do pôsobnosti generálneho tajomníka patrí najmä vymenúvať a odvolávať pripadne prepúšťať
a) predsedov miestnych organizácií (skupín),
b) členov výboru župných organizácií,
c) zamestnancov Strany, starať sa o riadny výkon rozhodnutí a opatrení Strany a dbať o náležitý stav jej organizácie.
DIEL ŠTVRTÝ.
Organizačné složky a ustanovizne krajové.
§ 19.
(1) Strana sa člení územne na
a) župné,
b) okresné,
c) miestne organizácie a na
d) dôverníčke skupiny.
(2) Obvod krajových organizácií má sa podľa možností shodovať s príslušným obvodom vnútornej správy.
Župné organizácie.
§ 20.
Členstvo na území žúp alebo im na roveň postavených verejnoprávnych organizácií vnútornej správy, po prípade na území obvodov viacerých okresných organizácií určených štatutárne, tvorí župnú organizáciu Strany.
§ 21.
(1) Orgánmi župnej organizácie sú:
a) predseda,
b) predsedníctvo a
c) výbor.
(2) Pri každej župnej organizácii je zriadený Župný súd Strany.
§ 22.
(1) Predsedu župnej organizácie ustanovuje a odvoláva predseda Strany,
(2) Predseda župnej organizácie je hlavou jej predsedníctva a za pomoci tohto a župného výboru, ktoré svoláva podľa potreby, plní poslanie Strany vo svojom obvode.
§ 23.
(1) Predsedníctvo župnej organizácie pozostáva okrem predsedu z týchto referentov:
a) z organizačného,
b) z propagačného,
c) z hospodárskeho,
d) zo sociálneho a
e) z finančného.
(2) Členov predsedníctva uvedených v
ods. l pod písm. a) až e) ustanovuje a odvoláva generálny tajomník Strany.
(3) Referenti (ods. 1) podliehajú predsedovi a ako sbor sú prípravným orgánom výboru (§ 24).
§ 24.
(1) Členmi výboru župnej organizácie sú:
a) predseda a ostatní členovia predsedníctva,
b) najvyšší úradník vnútornej správy v obvode župnej organizácie, ak je členom Strany,
c) župný inšpektor HG,
d) župný veliteľ HM,
e) predsedovia župných záujmových organizácií,
f) okresní predsedovia Strany,
g) poslanci Strany, ktorí majú bydlisko v obvode župnej organizácie.
(2) Výbor je poradným orgánom predsedu; jeho usneseniami je predseda viazaný len, ak boly prijaté 2/3 väčšinou skutočného počtu členov,
§ 25. Župný súd Strany.
Do pôsobnosti Župného súdu Strany patrí:
a) rozhodovať na prvom stupni o vine v prípadoch disciplinárneho pokračovania proti funkcionárom a členom organov župnej organizácie a
b) rozhodovať o odvolaniach proti rozsudkom Organizačných súdov Strany.
Okresné organizácie.
§ 26.
Členstvo na území okresov tvorí okresnú organizáciu Strany.
§ 27.
(1) Orgánmi okresnej organizácie sú:
a) predseda,
b) predsedníctvu a
c) výbor.
(a) Pri každej okresnej organizácii je zriadený Organizačný súd Strany.
§ 28.
(1) Predsedu okresnej organizácie ustanovuje a odvoláva predseda Strany,
(2) Predseda okresnej organizácie je hlavou jej predsedníctva a za pomoci tohto a okresného výboru, ktoré svoláva po-dľa potreby, plní poslanie Strany vo svojom obvode.
§ 29.
(1) Predsedníctvo okresnej organizácie pozostáva okrem predsedu z týchto referentov:
a) z organizačného,
b) z propagačného,
c) z hospodárskeho,
d) zo sociálneho a
e) z finančného.
(2) Členov predsedníctva uvedených v ods. l pod písm. a) až e) ustanovuje a odvoláva župný predseda.
(3) Referenti (ods. 1) podliehajú predsedovi a ako sbor sú prípravným orgánom výboru (§ 30).
§ 30.
(1) Členmi výboru okresnej organizácie sú:
a) predseda a ostatní členovia predsedníctva,
b) okresný náčelník, ak je členom Strany,
c) okresný veliteľ HG,
d) okresný veliteľ HM,
e) predsedovia okresných záujmových organizácií,
f) poslanci Strany, ktorí majú bydlisko v obvode okresnej organizácie.
(2) Výbor je poradným orgánom predsedu; jeho usneseniami je predseda viazaný len, ak boly prijaté 2/3 väčšinou skutočného počtu členov,
§ 31. Organizačné súdy.
Do pôsobnosti Organizačných súdov Strany, zriadených pri okresných organizáciách, patrí rozhodovať o vine v prípadoch disciplinárneho pokračovania proti
členom Strany, ak táto pôsobnosť nie je prikázaná vyššiemu súdu.
Miestna organizácia.
§ 32.
V obciach, kde je aspoň 12 členov Strany, treba založiť miestnu organizáciu.
§ 33. Orgánmi miestnej organizácie sú:
a) predseda,
b) predsedníctvo,
c) výbor.
§ 34.
(1) Predsedu miestnej organizácie ustanovuje a odvoláva generálny tajomník HSĽS.
(2) Predseda miestnej organizácie je hlavou jej predsedníctva a za pomoc; tohto a župného výboru, ktoré svoláva podľa potreby, plní poslanie Strany vo svojom obvode.
§ 35.
(1) Predsedníctvo miestnej organizácie pozostáva okrem predsedu z týchto referentov:
a) z organizačného,
b) z propagačného,
c) z hospodárskeho,
d) zo sociálneho a
e) z finančného.
(2) Členov predsedníctva uvedených v ods. l pod písm. a) až e) ustanovuje a odvoláva okresný predseda.
(3) Referenti (ods. 1) podliehajú predsedovi a ako sbor sú prípravným orgánom výboru (§ 36).
§ 36.
(1) Členmi výboru miestnej organizácie sú:
a) predseda a ostatní členovia predsedníctva,
b) vládny komisár obce, ak je členom Strany,
c) miestny veliteľ HG, d) miestny veliteľ HM,
e) predsedovia miestnych záujmových organizácií,
f) poslanci Strany, ktorí majú bydlisko v obvode miestnej organizácie,
g) miestna vedúca ženského odboru.
(2) Výbor je poradným orgánom predsedu; jeho usneseniami je predseda viazaný len, ak boly prijaté 2/3 väčšinou skutočného počtu členov.
Dôvernícke skupiny.
§ 37.
(1) V obciach, kde je menej ako 12 ale aspoň 6 členov Strany, treba založiť dôverníčku skupinu.
(2) Dôvernícka skupina má na čele generálnym tajomníkom menovaného predsedu a pomerom primeraný počet predsedovi podriadených referentov, ktorých menuje a odvoláva okresný predseda.
DIEL PIATY. Funkcionári a zamestnanci Strany.
§ 38.
Funkcionármi alebo zamestnancami Strany môžu byť iba členovia Strany.
§ 39.
(1) Funkcionári a zamestnanci Strany ujímajú sa svojej funkcie složením prísahy, že budú verní predsedovi Strany.
(2) Funkcie v Strane možno sa vzdať len so súhlasom politicky nadriadeného orgánu Strany; súhlas si treba vyžiadať vopred.
§ 40.
(1) Vo veciach politických funkcionári a členovia Strany ako aj složiek k nej pričlenených alebo v jej lone zriadených podliehajú ústrednému vedeniu Strany.
(2) Predsedovia územne ohraničených organizačných jednotiek na svojom území sú zodpovední za politický stav a vývoj príslušného územného obvodu a v politických veciach sú im podriadené aj záujmové organizačné složky Strany.
DIEL ŠIESTY. Rozličné ustanovenia.
§ 41.
(1) V jednotlivých Organizačných složkách Strany možno zriadiť špeciálne odbory pre podporovanie realizovania užších výsekov programu Strany.
(2) Pri realizovaní kultúrneho a sociálneho programu Strany má sa zaistiť pomocná činnosť slovenských žien v rámci osobitného ženského odboru.
(3) Slovenskí štátni občania, ktorí žijú v zahraničí, ak sú členmi Strany, včleňujú sa do Zahraničnej organizácie Strany.
§ 42.
(1) Strana môže zriaďovať školy na výchovu a vzdelanie svojich funkcionárov a pracovníkov.
(2) Školy zriadené podľa ods. l podliehajú len Strane a jej orgánom.
§ 43.
Do vydania štatútov Strany (§ 3) platia jej doterajšie organizačné ustanovenia so zmenami, ktoré vyplývajú z ustanovení tohto zákona.
§ 44.
Pôsobnosť Strany a jej orgánov, spočívajúca na iných ako v zákone č. 245/1939 Sl. z. obsažených ustanoveniach právnych predpisov, ostáva nezmenená.
§ 45.
Osobitné predpisy o ustanovizniach, zriadených pri Strane alebo v jej lone, zostávajú v platnosti so zmenami, ktoré vyplývajú z ustanovení tohto zákona.
§ 46.
(1) Pokiaľ tento zákon neurčuje inak, doterajšie orgány Strany pretvárajú sa dňom účinnosti tohto zákona na orgány podľa tohto zákona až do ich prípadného nahradenia na to povolanými funkcionármi.
(2) Čas strávený v tej-ktorej funkcii
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona započítava sa do funkčného obdobia, určeného týmto zákonom.
§ 47.
Podania Strany a jej organizačných jednotiek pokladajú sa za podania vo verejnom záujme.
DIEL SIEDMY. Záverečné ustanovenia.
§ 48. Zákon č. 245/1939 Sl. z. sa zrušuje.
§ 49.
Tento zákon vykonajú všetci členovia vlády.
Dôvodová zpráva.
Postupné budovanie účasti HSĽS na štátnej moci čoskoro ukázalo, že riadne zdolanie úloh spojených s týmto jej poslaním vyžaduje postaviť ústrojenstvo Strany na širšie základy, než aké jej dáva doterajší organizačný zákon č. 245/1939 Sl. z.
Potrebu širších organizačných. základov vyvoláva nielen zintenzívnenie zapojenia Strany do účasti na štátnej moci, ale i to, že sociálne a hospodárske pomery podliehajú dnes rýchlym zmenám, ktoré zachytiť a s nimi súvisiace problémy úspešne zdolať možno iba, keď povolané orgány štátu a teda aj HSĽS svojou činnosťou preniknú do všetkých složiek národa.
Predložený návrh je výsledkom skúseností, ktoré HSĽS získala počas svojej činnosti podľa pôvodného organizačného zákona č, 245/1939 SI. z. a zákonov, ktoré upravujú ústrojenstvo jej složiek.
K jednotlivým ustanoveniam návrhu, pokiaľ je to potrebné, sa poznamenáva:
K § 2. Súkromnoprávna subjektivita sa osobitne uvádza, lebo v náuke prevláda názor, že povaha verejnoprávnej korporácie neznamená automaticky aj subjektivitu súkromnoprávnu.
K § 3. Podľa doterajšieho právneho stavu "ďalšie podrobnosti o vzniku, slože-
ní a právomoci orgánov strany určuje rokovací poriadok... " (§ 17 zák. č. 245/1939 Sl. z. ). Navrhovaný § 3 umožňuje vydávať pojmové širšie tzv. štatúty a túto pôsobnosť vo forme ich schvaľovania presunuje z dôvodov účelnosti so širšieho predsedníctva na užšie predsedníctvo. Voči doterajšiemu stavu je nové jednak to, že určenie disciplinárnych pokút, okrem maximovania pokuty peňažnej, prenecháva sa autonómnej úprave štatútmi a jednak í to, že normuje sa povinnosť publikovania štatútov. Existenciu publikačného orgánu "Organizačné zvesti" návrh mlčky predpokladá.
K §§ 4 až 6. Otázka prijímania členov a zániku členstva je upravená podrobnejšie ako doteraz, a to s ohľadom na veľký význam HSĽS nielen po stránke národnej ale aj ako orgánu štátu.
K dielu tretiemu a nasl. Návrh sa priklonil k systemike úpravy shora nadol, teda opačne ako v zákone č. 245/1939 Sl. z. Vec však nemá normatívneho významu.
K §§ 8 a 9. Postavenie predsedu HSĽS v doterajšej úprave nebolo vôbec normované. Jeho funkčné obdobie, upravené pôvodne v rámci funkčného obdobia užšieho a širšieho predsedníctva na 3 roky, navrhuje osnova ustáliť na 5 rokov.
K §§ 11 a 12. Voči zneniu § 13 doterajšej organizácie vypúšťa osnova členov užšieho predsedníctva a župných predsedov, lebo títo sú členmi sjazdu už z titulu svojho členstva v širšom predsedníctve. Namiesto delegátov okresných organizácií majú byť členmi sjazdu podľa návrhu miestni predsedovia, ktorí doteraz členmi sjazdu neboli. S ohľadom na rozšírenie počtu členov sjazdu je odôvodnené ustanovenie, že sjazd schádza sa raz nie za tri ale za päť rokov.
Pôsobnosť sjazdu sa mení voči terajšiemu stavu len potiaľ, že namiesto schvaľovania programu Strany, ktoré je tak či onak obsiahnuté už pod písm. b), normuje sa schvaľovacia pôsobnosť uvedená pod písm. c).
K §§ 13 a 14. Namiesto 12 menovaných členov stávajú sa členmi širšieho predsedníctva: predseda Štátnej rady, hlavný veliteľ HM, predseda Sociálneho stavu HSĽS a župní predsedovia Strany.
Pôsobnosť širšieho predsedníctva sa v návrhu upravuje stručnejšie, zato však pružnejšie ako doteraz. Navrhovacie právo na menovanie generálneho tajomníka podľa osnovy širšie predsedníctvo mat už nebude.
K § 16. Tento paragraf je nóvum, vyvolané praktickou potrebou.
K §§ 17, 25 a 31. Týmito paragrafmi sa upravuje v lone Strany nový organizačný prvok: vnútorné súdnictvo Strany. Potreba takejto úpravy sa pociťuje preto, aby sa zaistila úplná objektivita pri disciplinovaní členov.
K § 18. Okrem podrobnejšieho rozvedenia pôsobnosti generálneho tajomníka
voči dnešnému stavu je v osnove novinkou slúčenie tejto funkcie s funkciou predsedu SPP, čím sa teda mení, resp. doplňuje § 7 zákona č. 70/1942 Sl. z. o slovenskej pracujúcej pospolitosti.
K §§ 19 a 37. Tvorenie dôverníckych organizácií je novinkou, ktorú si vyžaduje praktická potreba.
K §§ 20 až 24. Teritoriálny obvod župných organizácií upravuje osnova pružnejšie. Osnova zjednodušuje župnú organizáciu tým, že upúšťa celkom od valného shromaždenia, složenie výboru kladie na základy primerané vývoju a zriaďuje predsedníctvo.
K §§ 26 až 36. Ústrojenstvo okresných a miestnych organizácií je v osnove prispôsobené ústrojenstvu župných organizácií.
K § 39, Ods. 2 je potrebný najmä na utúženie disciplíny.
K § 41. Ods. l zaisťuje pružnosť organizácie Strany. Odseky 2 a 3 znamenajú povinné zriadenie odborov v nich označených.
K § 42. Povahou veci je odôvodnené, že tieto školy nemôžu podliehať orgánom mimo Strany.
K § 46. Ustanovenia tohto paragrafu majú čeliť prípadným poruchám v organizácii, keby z hociakých príčin nebolo možné včas kreovať nové orgány.
Vykonanie zákona nie je spojené so žiadnymi novými výdavkami zo štátnej pokladnice, takže nie je potrebný úhradový návrh.
Navrhujeme, aby osnova bola pridelená ústavnoprávnemu výboru.
Dr. Martin Sokol v. r.,
Dr, Karol Mederly v. r., Dr. Pavol Opluštil v. r., Dr. Aladár Kočiš v. r., Anton Šalát v. r., Rudolf Čavojský v. r., Anton Hancko v. r., Konštantín Čulen v. r., Andrej Schlosser v. r., Dr. Ján Ferenčík v. r., Jozef Šrobár v. r., Ján Mora v. r., Dr. Ernest Rosival v. r.