Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 7. zasadanie.

630. Zpráva

ústavnoprávneho výboru

o vládnom návrhu zákona o príročí pre pohľadávky a nároky voči štátu vzniklé prechodom židovského majetku na štát (tlač 604).

Keď ústavnoprávny výbor zásadne uvažoval o otázke, či sa má zaviesť moratórium pre pohľadávky a práva osôb tretích — Árijcov proti Židom zo židovského majetku, ktorý prešiel na štát, vychádzal na jedinej strane zo zásadného predpokladu, že arizácia — nech sa už týka podnikov, nehnuteľného, najmä pozemkového alebo hnuteľného majetku — nesmie byť prevedená takým spôsobom, aby pritom práva veriteľov boly ohrozené alebo dokonca zmarené. Na druhej strane nemohol sa ústavnoprávny výbor uzavrieť pred skutočnosťou, že usporiadanie právnych pomerov 'bývalého židovského majetku vyžaduje určitý čas na prípravné práce legislatívne a organizačné, a preto ústavnoprávny výbor zásadne súhlasí so zavedením moratória, ale len na čas bezpodmienečne potrebný, t. j. do konca roku 1942. Ústavnoprávny výbor je toho presvedčenia, že do toho času bude prichystaný zákon o speňažení bývalého židovského majetku, najmä majetku domového a že v tomto zákone budú práva tretích osôb, týkajúce sa tohto majetku, plne zabezpečené.

Na osnove vládneho návrhu uskutočnil ústavnoprávny výbor najdôležitejšiu zmenu v § 1. Vládna osnova robila rozdiel medzi pohľadávkami zaistenými a nezaistenými a pre posledné chcela dať možnosť ministrovi financií určiť kratšie moratórium. So zreteľom na skrátenie moratórnej doby do 31. XII. 1942 odpadla potreba rozlišovať medzi pohľadávkami zaistenými a nezaistenými, a preto bol § l preštylizovaný do jediného odseku. Pritom ústavnoprávny výbor bližšie určil "nároky z vecných práv", označiac ich ako nároky na plnenie. Tým sa chcelo naznačiť, že moratórium nevzťahuje sa na uplatňovanie ani na výkon vecných práv viaznúcich na židovských nehnuteľnostiach. Bude tedy možno aj počas platnosti moratória uplatňovať i súdne napr. právo vlastnícke a právo služobnícke atď.

V ostatných paragrafoch sa previedly iba žiadúce zmeny formálnej povahy.

Výbor odporúča osnovu slávnemu Snemu v predloženom znení na prijatie.

V Bratislave 30. septembra 1942.

Dr. Miloš Vančo v. r.,

podpredseda.

Dr. Jozef Fundárek v. r.,

zpravodajca.

Zákon

zo dňa_____________1942

o príročí pre pohľadávky a nároky voči štátu, vzniklé prechodom židovského

majetku na štát.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol ma tomto zákone:

§ l.

Na pohľadávky a nároky na plnenie z vecných práv, nakoľko sa uplatňujú na majetok, ktorý sa stal vlastníctvom štátu podľa nariadenia č. 198/1941 Sl. z. alebo zákona č. 108/1942 Sl. z., prípadne na majetok, ktorý podľa § 3 ústavného zákona č. 68/1942" Sl. z. prepadol alebo prepadne v prospech štátu, určuje sa príročie do 31. decembra 1942.

§ 2.

(1) Štát za príročia nie je povinný v § l uvedené pohľadávky s príslušenstvom ani plniť ani poskytnúť na ne zábezpeku; tieto pohľadávky a nároky na plnenie z vecných práv {§ 1) nemožno za príročia súdne uplatniť.

(2) Pre pohľadávky a nároky na plnenie z vecných práv uvedené v § l nemožno za príročia exekúciu ani povoliť, ani vykonať.

§ 3.

Čas, na ktorý bolo príročie určené, nezapočítava sa do lehoty premlčania, ani do iných lehôt, ktorých zmeškanie má za následok právnu ujmu.

§ 4.

(1) Po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona žaloby o pohľadávky a nároky na plnenie z vecných práv uvedené v § l, podané proti štátu, treba z úradnej povinnosti počas príročia (§ 1) odmietnuť.

(2) Súdne pokračovanie zavedené pred dňom nadobudnutia účinností tohto zákona treba z úradnej povinnosti prerušiť a možno v ňom pokračovať iba na návrh niektorej strany po uplynutí príročia (§ 1).

§ 5.

Ustanovenia §§ 2 a 4 neplatia, ak žalobník predloží písomný súhlas Ministerstva financií ma vedenie sporu.

§ 6.

Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií a minister pravosúdia.