poťažne prevzatú prevodzoveň za dvanásť mesiacov, predchádzajúcich deň prevrátia podniku (prevodzovne, závadu);
2. osobne ručiaci spoločníci — za daň, ktorú je spoločnosť povinná platiť za dobu, po ktorú boli jej spoločníkmi;
3. osoby, zodpovedné za správu osôb právnických, — za daň, predpísanú právnickej osobe v trestnom pokračovaní pre trestný čin, o ktorom preukázané vedely a ktorý neoznámily finančnému úradu pred započatím trestného pokračovania proti páchateľom. Ale toto ručenie nemožno uplatniť po uplynutí piatich rokov odo dna, čo osobe, zodpovednej za správu právnickej osoby, bolo udelené absolutórium za dobu, ktorej sa ručenie týka;
4. účastníci príležitostného sdruženia (príležitostnej spoločnosti, konzorcia a pod. ) — za daň, ktorú je sdruženie povinné platiť za dobu, po ktorú sa ho zúčastnili;
5. osoba, poverená vedením tuzemskej prevodzovne tuzemského podnikateľa, ktorý má bydlisko alebo sídlo v cudzine (§ 5 ods, 2 č. 2), — za daň, ktorú je taký podnikateľ povinný platiť za dobu, po ktorú tá-ktorá osoba bola poverená vedením jeho tuzemskej prevodzovne;
6. cudzozemský podnikateľ (§ 5 ods. 3) — za daň, ktorú je podľa § 5 ods. l č. 3 povinný platiť ten, kto pre neho uzavieral alebo sprostredkoval alebo splňoval zdaniteľné dodávky predmetov, nachodiacich sa v tuzemsku, alebo kto jeho menom a na jeho účet uzavieral v tuzemsku dodávky predmetov, nachodiacich sa v cudzine;
7. ten, pre koho cudzozemský podnikateľ (§ 5 ods. 3) splnil dodávku alebo uskutočnil výkon na predchádzajúcu objednávku, a to za daň, ktorú je cudzozemský podnikateľ povinný platiť z dodávky alebo výkonu pre neho;
8. ten, z podnetu koho sa koná mimosúdna dražba, — za daň z dodávok z tejto dražby, ak nie je sám subjektom dane;
9. nepodnikateľ, ktorému bola splnená nepodnikateľská dodávka, — za daň z tejto dodávky, ak neučiní oznámenie podľa § 13 ods. l piatej vety.
(2) Ak osobné ručenie postihuje viac osôb, ručia všetky spoločne a nerozdielne.
(3) Fyzické i právnické osoby, nerozdelené pozostalosti, komposesoráty a bývalé urbariáty ručia za nezaplatené peňažné tresty, pokuty a trovy trestného pokračovania, ktoré boly ich zákonným alebo splnomocneným zástupcom uložené pre daňové priestupky (§ 41), spáchané pri vykonávaní povinností vyplývajúcich z tohto zastupiteľského pomeru. Z ručenia sú vyňaté fyzické osoby, ktoré nie sú svojprávne, ak ide o ich zákonných alebo úradne ustanovených zástupcov, a fyzické osoby, ktoré preukážu, že ich zmocnenec, pri voľbe ktorého zachovalý povinnú bedlivosť, konal bez ich zmocnenia.
(4) Ručenie prestáva zánikom daňového dlhu.
Diel tretí.
Daňový základ a sadzba.
§9.
Úplaty za zdaniteľné do dávky
a výkony a za zdaniteľný
dovoz.
(1) Daň sa vyrubuje z úplaty za zdaniteľnú dodávku alebo za zdaniteľný výkon. Úplatou je všetko, čo nadobúdateľ musel vynaložiť, aby nadobudol dodaný predmet alebo dosiahol výkon, okrem dane, ktorú treba podľa tohto zákona z tej-ktorej dodávky alebo výkonu zaplatiť. K úplate patria tiež výdavky za balenie a obal a všetko, čo nadobúdateľ zaplatil na daniach alebo dávkach, vyberaných pri dodávke alebo výkone, a ak sa s platením kúpnej ceny pozhovelo, — na úrokoch započítaných do kúpnej ceny. Ak sa povolí z úplaty srážka, je vyrubovacím základom cena skutočne platená. Pri dovoze sa vyrubuje daň z úplaty, a kde tej niet, — z riadnej (obecnej) ceny dovážaného tovaru; k úplate alebo k cene sa pripočíta clo, dopravné výdavky na hranicu a dávky, vyberané z dovážaného tovaru,
(2) Z daňového základu možno vylúčiť zasielacie a poisťovacie výdavky, ktoré dodavateľ, alebo kto výkon uskutočňuje, preukázané hradil osobám tretím za príjemcu dodávky (výkonu), alebo ktoré platí príjemca dodávky (výkonu) a ktoré mu dodávateľ alebo kto výkon uskutočňuje, odpočíta z úplaty. Zasielatelia a majitelia skladíšť môžu si vylúčiť z úplaty za svoj výkon clo, dane a dávky, ktoré zaplatili colnému úradu a úradu potravnej dane na čiare, ak ich osobitne účtujú komitentovi.
(3) Výdavky za obal možno vylúčiť len vtedy, ak sa obal požičiava preukázané bezplatne, alebo ak dodavateľ vezme obal za cenu už vopred ujednanú zpät a zmenší úplatu o jeho cenu; inak sú súčasťou úplaty.
(4) Ak podnikateľ prevzal uskutočnenie výkonu v tuzemsku i v cudzine za cenu určenú paušálne, nepodlieha dani len tá čiastka úplaty, o ktorej podnikateľ preukáže, že pripadá na výkony, uskutočnené v cudzine,
(5) Ak je úplatou vec alebo vzájomný výkon (zámena a pod. ), je cena prijatej veci (výkonu) úplatou za dodanú vec (výkon).
(6) Kde nemôže byť základom pre vyrubenie dane úplata (§ l ods. 4 a 5, pri zámene a pod. ), je pre vyrubenie dane rozhodná riadna (obecná) cena. Riadna (obecná) cena je rozhodná aj pre vyrubenie paušalizovanej dane (§ 19 ods. 8) vtedy, ak výrobca dodáva predmety za nižšiu úplatu, než je ich riadna (obecná) cena Vo veľkom, takému podnikateľovi, ktorý tieto predmety uňho výhradne alebo prevažne nakupuje a v nezmenenom stave ich ďalej dodáva; čo treba rozumieť nezmeneným stavom, určí vláda nariadením. Ak pri dovoze nebola udaná úplata alebo cena dovážaného predmetu, alebo ak bola udaná, ale colný úrad ju má za podstatne neprimeranú, je pre vyrubenie dane rozhodná riadna (obecná) cena, zistená odhadom (§ 17 ods. 9).
(7) Ak je úplata ujednaná alebo cena udaná v cudzej mene alebo v obchodných minciach, prepočíta sa na tuzemskú menu spôsobom, ktorý určí minister financií vyhláškou.
§10, Daňové sadzby.
(1) Daň činí 3% z úplaty za zdaniteľné dodávky a výkony alebo ceny tam, kde niet úplaty (§ 9). Pri dodávkach poľnohospodárskych výrobkov okrem ovocia cudzieho pôvodu, ako i pri dodávkach mlynských a pekárskych výrobkov, syrov a iných mliečnych výrobkov, sušenej čakanky a repy, ako aj pri dodávkach jedlých rastlinných tukov, mäsa a mäsných výrobkov okrem zveriny a rýb, činí daň 1% z úplaty, poťažne ceny. Rovnaké daňové sadzby platia i pre dovoz.
(2 )Výdavky za balenie a obal podliehajú tej istej daňovej sadzbe ako dodávaný alebo dovážaný predmet.
(3) Pri dovoze (§ 1) môže sa namiesto percentuálnej sadzby vyberať pevná sadzba podľa kusa, miery alebo váhy; príslušnú sadzbu určí vláda nariadením a pri paušalizovanej dani — minister financií vyhláškou (§19 ods, 8). Vláda môže určiť nariadením zvýšenú sadzbu pre dovoz niektorých predmetov preto, aby sa daňové zaťaženie dovážaného tovaru vyrovnalo s daňovým zaťažením tovaru vyrábaného v tuzemsku. Vláda môže: nariadením určiť tiež pre dovoz alebo dodávku tovaru z určitého štátu vyššiu daňovú sadzbu, ako je uvedená v ods. l, tam, kde ten-ktorý štát zaťažuje dovoz alebo dodávku tuzemského tovaru vyššími sadzbami ako tovar vlastného pôvodu,
(4) Ak sa dodávajú predmety podliehajúce rôznej daňovej sadzbe, je pre vyrubenie dane z paušálnej úplaty rozhodná sadzba vyššia. Toto ustanovenie platí i vtedy, ak sa dodávajú predmety prepychové spolu s neprepychovými.
(5) Podnikateľ, ktorý má tri alebo viac predajní (ods. 6), ako aj podnikateľ, ktorý má jednu alebo viac predajní s jednotnými cenami (ods. 7), je povinný platiť prirážku k 3°/o pravidelnej dani z obratu z tých dodávok a výkonov, ktoré tieto predajne uskutočnily. Táto prirážka činí 2% z daňového základu (§ 9).
(6) Predajňou podľa ods. 5 sa rozumie každá prevodzovňa, ktorá splňuje dodávky výhradne alebo prevažne spotrebiteľom, t. j. každému, kto nadobúda predmet na iný účel ako na predaj alebo na spracovanie po živnostenský. Za predajňu sa nepovažuje výrobná prevodzovňa, t. j. taká, v ktorej sice predaj organicky súvisí c výrobou, ale výroba je hlavnou činnosťou, ako aj predajné alebo reprezentačné kancelárie, vzorkovne a iné prevodzovne, ktoré uzavierajú obchody menom výrobného podniku, ak podnik tento tovar sám bezprostredne účtuje a dodáva z vlastnej výrobnej prevodzovne. Povahu predajne nestráca prevodzovňa, v ktorej sa prevádza výroba alebo opravy tovaru ako činnosť vedľajšia.
(7) Predajňou s jednotnými cenami po-dľa ods. 5 rozumie sa každá prevodzovňa, ktorá splňuje výhradne alebo prevažne spotrebiteľom dodávky predmetov, ktoré podľa obchodných zvyklostí k sebe nepatria, a to výhradne alebo prevažne v jednej alebo niekoľkých pevných cenových stupniciach; spotrebiteľom je pritom každý, kto nadobúda predmet na iný účel ako na predaj alebo na spracovanie po živnostenský.
(8) Vo vyhláškach o paušalizovaní dane možno určiť, že podnikatelia, uvedení v ods. 5, sú povinní platiť prirážku i k paušalizovanej dani, ktorá nahradzuje výhradne alebo prevažne 3°/o-nú pravidelnú daň z obratu, poťažne k paušalizovanej dani prepychovej, a to až do výšky 20% paušalizovanej dane.
(9) Ak vzniknú pochybnosti o výške sadzby vzhľadom na povahu tovaru, treba ju určiť podľa colno-tarifnej príslušnosti.
(10) Pri vyrubovaní dane sa zaokrúhľuje daňový základ na celé stokoruny a daň na celé koruny nadol.
Diel štvrtý.
Vznik daňovej povinnosti a nároku štátu na daň. Presunutie dane.
§11.
Vznik daňovej povinnosti
a nároku štátu na daň. H Daňová povinnosť vzniká zpravidla uskutočnením dodávky alebo výkonu. Nárok štátu na daň možno však uplatniť zásadne len pri platení. Platením sa rozumie každé plnenie, teda nielen platenie hotovými peniazmi, ale i dobropisom, zmenkou, šekom, prevzatím dlhu, postupom pohľadávky a pod,
(2) Výnimkou zo zásady uvedenej v ods. l vzniká daňová povinnosť a možno uplatniť nárok štátu na daň:
a) pri dodávkach, pri ktorých zákon úplatnosť predpokladá (§ l ods. 4 a 5 a pod. ), — vtedy, keď sa dodávka uskutočnila;
b) pri dodávkach z dražieb — v čase príklepu;
c) ak bolo daňovníkovi povolené, aby namiesto prijatých úplat v daňovom období zdaňoval účtované ceny (§ 17 ods. 8), — vtedy, keď vydal účet, najneskôr však vtedy, keď dostal úplatu za dodávku alebo výkon;
d) pri dodávkach (výkonoch) nepodnikateľov — vtedy, keď bola dodávka ujednaná alebo výkon uskutočnený;
e) pri dodávkach (výkonoch), ktoré uzavreli alebo uskutočnili cudzozemskí podnikatelia (§ 5 ods. 3), — vtedy, keď sa dodávka uzavrela alebo výkon uskutočnil;
f) pri dodávkach, ktoré sprostredkovaly, splnily alebo uzavrely osoby, uvedené v § 5 ods. l č. 3, — vtedy, keď bola dodávka sprostredkovaná, splnená alebo uzavretá;
g) pri dovoze (§ l ods. l č. 2) — vtedy, keď vzniká povinnosť platiť colnú pohľadávku (§ 85 colného zákona);
h) ak sa platí zmenkou alebo šekom a ide o zdaňovanie podľa prijatých úplat (§ 17 ods. 1), — vtedy, keď dodávateľ alebo ten, kto výkon uskutočnil, dostane uhradenú hodnotu zmenky alebo šeku, i keď sa tak stane pred ich splatnosťou.
(3) Ak tuzemský podnikateľ (§ 5 ods. 2), ktorý má platiť daň podľa prijatých úplat, povolí splátky a pritom si až do úplného zaplatenia vyhradí vlastníctvo k predanej veci, vzniká daňová povinnosť odovzdaním veci nadobúdateľovi a nárok štátu na daň — pri platení jednotlivých splátok.
§12. Presunutie dane.
Osobe, ktorá má nárok na zdaniteľnú dodávku alebo výkon, môže podnikateľ daň účtovať osobitne a je povinný tak urobiť, ak to príjemca žiada. Príjemca dodávky (výkonu) môže predpokladať, že v úplate jednotne určenej je už zahrnutá aj daň, ak smluvou nebolo určené inak. Pri dodávkach nepodnikateľov nepodnikateľom je daňovník povinný daň účtovať osobitne. V prípadoch, uvedených v § 5 ods. l č. 5 druhej vete, v § 5 ods. l č. 7 druhej vete a v § 5 ods. l č. 8 druhej vete, je ten, kto je povinný platiť daň, oprávnený si ju sraziť z úplaty. Ak po uzavretí dodávky, ale pred jej uskutočnením budú určité predmety podrobené dani z obratu pri dovoze, alebo ak pri určitých predmetoch bude daň paušalizovaná alebo paušál zvýšený, je daňovník oprávnený zvýšiť cenu o daňový rozdiel alebo o daň, ak ich nechce niesť zo svojho, je však povinný zvýšenie alebo daň účtovať osobitne. Minister financií môže pre dodávky určitých predmetov alebo pre určité výkony nariadiť povinné osobitné účtovanie dane alebo paušalizovanej dane. Vyhláškou o paušalizovaní dane (§ 19 ods. 8) možno určiť, že osoby, povinné platiť paušál, sú oprávnené žiadať náhradu zaplateného paušálu od osôb, ktoré uskutočňujú dodávky alebo výkony, z ktorých je daň z obratu krytá tým-ktorým paušálom.
Diel piaty.
Vyberanie dane pri dodávkach a výkonoch nepodnikateľov.
§13,
(1) Osoby, ktoré nie sú podnikateľmi a dodávajú mimo dražby predmety nepodni- kateľom, sú pod následkami § 42 povinné do 15 dní po ujednaní dodávky zaplatiť z každej jednotlivej dodávky príslušnému daňovému úradu daň z úplaty (§ 9) a zaslať v tej istej lehote nadobúdateľovi potvrdenie o zaplatení dane, ktoré musí obsahovať tieto údaje:
1. mená a adresy oboch smluvných strán;
2, deň uzavretia a predmet smluvy;
3. úplatu.
V tej istej lehote musí dodávateľ zaslať finančnému úradu I. stolice, v obvode ktorého býva alebo pobýva, oznámenie o dodávke, ktoré musí obsahovať údaje uvedené v potvrdení. Nadobúdateľ je povinný uschovať potvrdenie pre daňovú kontrolu (§ 16). Nepodnikateľ nemá nárok na vrátenie dane, ak sa vráti kúpna cena (§ 18). Ak nezašle dodávateľ nadobúdateľovi riadne vyplnené potvrdenie o zaplatení dane z dodávky včas, musí to nadobúdateľ do ďalších 15 dní oznámiť príslušnému finančnému úradu I. stolice, v obvode ktorého býva alebo pobýva. Toto oznámenie — bez kolku — musí obsahovať všetky údaje, ktoré inak treba uviesť v uvedenom potvrdení. Ak nadobúdateľ v určenej lehote opominie to učiniť, ručí za daň a stihnú ho tresty podľa § 42. Dodávateľ môže údaje, ktoré treba uviesť v potvrdení, napísať na osobitný list, ktorý odovzdá spolu s potvrdenkou o zaplatení dane nadobúdateľovi. Tento list a potvrdenka nepodliehajú kolku ani poplatku, ak neobsahujú iné než uvedené údaje.
(2) Akým spôsobom sa vyrubuje a platí daň pri dražbách nepodnikateľov, určí vláda nariadením. Nepodnikateľ, ktorý zamýšľa uskutočniť dobrovoľnú dražbu, je povinný to oznámiť príslušnému finančnému úradu I. stolice, v obvode ktorého sa má dražba konať, a to najneskôr týždeň pred dražbou, a v oznámení uviesť čas, predmet a miesto dražby,
(3) Ak osoby, ktoré nie sú podnikateľmi, dodávajú podnikateľom, sú podnikatelia (nadobúdatelia) povinní odviesť daň namiesto dodávateľov; podrobnosti určí vláda nariadením, Nepodnikatelia sú í v tomto prípade povinní učiniť o dodávke oznámenie, uvedené v ods. 1.
(4) Zo zdaniteľných výkonov sú nepodnikatelia pod následkami § 42 povinní z každého jednotlivého výkonu zaplatiť daň príslušnému daňovému úradu do 15 dní po uskutočnení výkonu a učiniť v tej istej lehote o tom oznámenie finančnému úradu I, stolice, v obvode ktorého sa výkon stal; v oznámení treba uviesť meno a adresu ne- podnikateľa, druh výkonu, kedy a kde bol uskutočnený, výšku prijatej úplaty a kedy a akou sumou bola daň zaplatená.
Diel šiesty.
Vyrubenie a vyberanie dane pri dodávkach a výkonoch podnikateľov a pri dovoze.
§ 14. Ohlasovacia povinnosť.
(1) Tuzemský podnikateľ (§ 5 ods. 2) je povinný ohlásiť do 15 dní vznik podniku i každej novej prevodzovne, ako i zánik alebo presídlenie podniku alebo prevodzovne, a to finančnému úradu I. stolice, v obvode ktorého je podnik alebo prevodzovňa (v prípade presídlenia tak finančnému úradu I. stolice, z obvodu ktorého podnik alebo prevodzovňa presídli, ako i finančnému úradu I. stolice, do obvodu ktorého presídli).
(2) Cudzozemský podnikateľ (§ 5 ods. 3) je povinný ohlásiť svoju činnosť každému finančnému úradu I. stolice, v obvode ktorého zamýšľa činnosť vykonávať, a to ešte pred jej započatím; cudzozemský podnikateľ, ktorý uskutočňuje v tuzemsku výkony pomocnými silami, je povinný v uvedenej ohláške menovať zmocnenca, ktorý má bydlisko alebo sídlo v tuzemsku. Aj ten, pre koho cudzozemský podnikateľ uskutočňuje dodávku alebo výkon na predchádzajúcu objednávku, je povinný to ohlásiť finančnému úradu I. stolice, v obvode ktorého bude cudzozemský podnikateľ túto činnosť vykonávať, a to ešte pred jej započatím.
(3) Osoby uvedené v § 5 ods. l č. 3 sú tiež povinné ohlásiť svoju činnosť pre cudzozemského podnikateľa finančnému úradu I. stolice, v obvode ktorého budú túto činnosť vykonávať, a to ešte pred jej započatím.
§15. Daňové obdobia.
(1) Daň sa vyrubuje zpravidla zo súhrnu úplat, ktoré podnikateľ prijal v kalendárnom roku za zdaniteľné dodávky (výkony).
(2) Pri dodávkach (výkonoch), ktoré uskutočňuje cudzozemský podnikateľ (§ 5 ods. 3), vyrubuje sa daň zo súhrnu úplat za kalendárny mesiac alebo í za kratší čas, ak jeho činnosť netrvala celý kalendárny mesiac.
(3) Pri dovoze sa vyrubuje a platí daň osobitne v každom jednotlivom prípade.
§ 16. Daňová kontrola.
(1), Cieľom daňovej kontroly sú finančné orgány oprávnené vstupovať v pracovných hodinách do podnikateľových prevodzovní a obchodných miestností a nahliadať do záznamov, ktorých, vedenie, formu a obsah určí vláda nariadením alebo minister financií vyhláškou o paušalizovaní dane (§19 ods. 8), a do jeho obchodných listov, kníh alebo iných obchodných zápisov a listín. Podnikateľ je povinný všetky tieto doklady za 5 rokov uschovávať a finančným orgánom alebo úradom ich kedykoľvek predložiť na nahliadnutie. Táto lehota sa počíta od konca kalendárneho roku, v ktorom sa daň stala splatnou.
(2) Za prevodzovňu sa pokladá aj samotný tuzemský sklad zásob, z ktorého sa v tuzemsku dodávky splňujú bez ohľadu na to, či patrí sklad osobám tuzemským alebo cudzozemským.
(3) Podnikatelia alebo ich zástupcovia sú tiež povinní finančným orgánom podávať všetky vysvetlenia, ktoré sú potrebné na vyrubenie dane a na vykonanie tohto zákona.
(4) Činnosť revízneho odboru ministerstva financií sa vzťahuje v medziach ustanovení preň platných aj na kontrolu daní podľa tohto zákona.
(5) Podnikatelia, ktorí vedú obchodné knihy, sú povinní pri úplatách, prijatých od nadobúdateľa pokladnicou, vydať v každom prípade riadny účet, ak prijatá úplata presahuje 1000 Ks.
§17. Daňové s o z n a n i e.
(1) Daňovník je povinný podať do 14. februára každého roku daňové soznanie za uplynulé daňové obdobie každému finančnému, úradu I. stolice, v ktorého obvode sa nachodí prevodzovňa, ktorá samostatne prijíma úplaty — a ak takej niet, finančnému úradu I. stolice, v ktorého obvode má daňovník bydlisko (sídlo), prípadne v ktorého obvode daňovník zväčša pobýva. V soznaní treba uviesť, že sa stalo podlá najlepšieho vedomia a svedomia. Vzorec soznania vydá Ministerstvo financií. Uplatňované srážkové položky je daňovník povinný preukázať ma vyzvanie spôsobom, ktorý určí vláda nariadením; ak to neučiní v určenej, najmenej 15-dňovej lehote, nie je povinný finančný úrad I. stolice brať ich do úvahy.
(2) Ak sa podnik v daňovom období zruší, treba podať soznanie do 6 týždňov po jeho zrušení. Úplaty neskoršie prijaté treba soznať do 6 týždňov po zaplatení.
(3) Ak sa podnik prevedie úplatné alebo neúplatne vcelku a ak predošlý majiteľ nepodal soznanie, musí ho podať nadobúdateľ po uplynutí daňového obdobia aj za čas do odovzdania podniku.
(4) Cudzozemskí podnikatelia (§ 5 ods. 3) sú povinní podať daňové soznanie každému finančnému úradu I. stolice, v obvode ktorého činnosť vykonávali, a to do 15 dní po uplynutí každého kalendárneho mesiaca, ak ich činnosť netrvala celý kalendárny mesiac — do 15 dní po jej ukončení. K daňovému soznaniu sú títo podnikatelia povinní pripojiť sostavenie úplat za dodávky a výkony, ktoré uskutočnili na predchádzajúcu objednávku,
(5) Lehoty uvedené v ods. l až 4 môže finančný úrad I. stolice predĺžiť, prípadne na osobitnú záruku.
(6) Ak daňovník nepodal daňové soznanie najneskôr v lehotách uvedených v ods. l až 5, zvýši sa mu celková daň o 5%.
(7) Ministerstvo financií môže- povoliť daňovníkovi ma žiadosť jednotné zdanenie všetkých prevodzovni,
(8) Finančný úrad I. stolice môže daňovníkovi dovoliť, aby namiesto úplat, prijatých v daňovom období, soznával ceny za dodávky a výkony účtované bez ohľadu na to, či boly zaplatené alebo nie; ak však daňovník, ktorému bol tento spôsob platenia dane povolený, preukáže, že dodávka (výkon), na ktorú vydal účet, bola zrušená, takže nedošlo k jej uskutočneniu, nie je povinný z ceny účtovanej za túto dodávku (výkon) platiť daň. Takýto daňovník nie je ani povinný platiť daň z povolených sliav a z účtovaných súm, ktoré sa preukázané stály nevymožiteľnými. Toto povalenie možno dať len vtedy, ak daňovník vedie knihy pódia obchodných zásad a vydáva účty o všetkých dodávkach a výkonoch. Podmienky prechodu od jedného spôsobu platenia dane k druhému určí vláda nariadením.
(9) Pri dovoze (§ l ods. l č. 2) je daňovník (§ 5 ods. l č. 9) povinný v ohláške colnému úradu udať a dôkaznými listinami preukázať úplatu alebo cenu dovážaného predmetu a iné na vyrubenie dane potrebné údaje (§ 9 ods. l piata veta); toto neplatí, ak sa daň vyrubuje pri dovoze pevnou sadzbou (§ 10 ods. 3). Opiátu je daňovník povinný preukázať účtom a jeho odpis odovzdať colnému úradu; ak je úplata v účte udaná v cudzej mene alebo v obchodných minciach, ohlási ju daňovník aj v slovenskej mene. Ak niet úplaty, je daňovník povinný ohlásiť a vhodným spôsobom preukázať cenu dovážaného predmetu. Ak daňovník neudal úplatu alebo cenu dovážaného predmetu, alebo ak sa úplata alebo udaná cena zdá colnej správe nízka, určí úrad (po prípade po vypočutí znalca) cenu, ktorú uzná za primeranú. Ak daňovník úplatu alebo cenu dovážaného predmetu neudal, je vždy povinný znášať výdavky znaleckého odhadu; inak len vtedy, ak sa daň právoplatne vyrubila z vyššej ceny, ako je úplata alebo cena, ktorú udal daňovník. Cenou podľa tohto odseku sa rozumie riadna (obecná) cena.
§ 18. Vrátenie úplaty.
(1) Ak sa vráti úplata dani podliehajúca celkom alebo zčasti v daňovom období napríklad preto, že obchod bol dodatočne zrušený alebo že bola povolená sláva, možno túto sumu odpočítať v daňovom soznaní. To platí i vtedy, ak sa úplata vráti len v neskoršom daňovom období. Daňovník musí však v tomto prípade pripojiť
k daňovému soznaniu presný soznam jednotlivých srážok,
(2) Ustanovenie ods. l platí obdobne i vtedy, ak daňovník platí daň z účtovaných cien (§ 17 ods. 8).
§ 19.
Určenie daňového základu odhadom alebo dohodou. — Paušalizovanie dane.
(1) Ak daňovník nepodá soznanie v zákonných lehotách (§ 17 ods. l až 4) alebo v lehote úradom predĺženej (§ 17 ods, 5), môže finančný úrad I. stolice stanoviť daňový základ odhadom bez ďalšej účasti daňovníka podľa pomôcok, ktoré má poruke. V tomto prípade stráca daňovník právo odporovať základom zdanenia takto stanoveným, uvádzať nové okolnosti a ponúkať o nich dôkazy.
(2) Ak daňovník podá soznanie včas (ods. 1), ale finančný úrad pokladá toto soznanie z akýchkoľvek dôvodov za nesprávne alebo neúplné, je povinný tieto dôvody daňovníkovi oznámiť a vyzvať ho, aby v primeranej, najmenej 15-dňovej lehote podal vysvetlenie a svoje údaje preukázal alebo svoje soznanie doplnil. V príslušnom výmere musí byť daňovník upozornený, že daň bude vyrubená bez jeho ďalšieho spolupôsobenia podľa pomôcok, ktoré sú poruke, ak v určenej lehote nevyhovie vyzvaniu bez náležitého ospravedlnenia.
(3) Ak daňovník nevyhovie vôbec, alebo ak nevyhovie včas vyzvaniu uvedenému v ods. 2, môže úrad stanoviť daňový základ odhadom bez jeho ďalšej účasti podľa pomôcok, ktoré má poruke. V tomto prípade stráca daňovník právo odporovať základom zdanenia takto stanoveným, uvádzať nové okolnosti a ponúkať o nich dôkazy.
(4) Daňový základ možno stanoviť odhadom aj vtedy, ak daňovník podal daňové soznanie včas a podal tiež včas na úradné vyzvanie žiadané vysvetlenie, ale finančný úrad podľa konaných šetrení neuzná toto vysvetlenie za dostatočné; v tomto prípade sa má odhad pohybovať v medziach vykonaného vytýkacieho pokračovania.
(5) Ak sa daňový základ stanoví odhadom, môže ho finančný úrad rozvrhnúť rovnomerne na jednotlivé splátkové obdobia (§ 20 ods. 1).
(6) Trovy odhadu platí daňovník, ak neudal, hoci bol na to vyzvaný, súhrn úplat dani podrobených, alebo ak presahuje súhrn pri odhade vyšetrený sumu udanú daňovníkom o viac ako o jednu tretinu,
(7) Pri podnikoch menšieho rozsahu a pri dodávkach podniku pre podnikateľovu domácnosť, kde by presné zistenie daňového základu bolo spojené s ťažkosťami a nepomernými výdavkami, môže finančný úrad ustáliť daňový základ dohodou. Táto dohoda sa môže týkať celého podniku alebo len jeho častí (vlastnej spotreby a pod. ).
(8) Minister financií môže po dohode s ministrom hospodárstva, prípadne dopravy a verejných prác vyhláškou v Slovenskom zákonníku určiť aj iný spôsob, ako zdaniť dodávky, výkony alebo dovoz, ak to bude vyžadovať záujem štátu alebo daňovníctva. Tento odchylný spôsob zdanenia (paušalizovanie dane) môže sa týkať tak dodávok (vlastnej spotreby) a dovozu určitého tovaru, ako i dodávok (vlastnej spotreby) alebo výkonov, uskutočňovaných určitými skupinami podnikateľov. Tým cieľom má minister financií vypočuť príslušné záujmové korporácie. Najmä môže určiť, že namiesto dane, ktorá sa má platiť pri tuzemských dodávkach alebo pri dovoze určitého tovaru, určí sa paušál, ktorý je náhradou za pravidelnú daň zo všetkých tuzemských dodávok alebo z dovozu a ktorý je povinný platiť každý tuzemský výrobca tovaru, poťažne pri dovoze ten, kto tovar dováža, alebo kto dovážaný tovar na vyclenie ohlási, alebo príjemca tovaru. Taká vyhláška určí, z akého základu sa paušál platí, akou percentuálnou alebo pevnou sadzbou, kto má paušál platiť, kedy, kde a akým spôsobom, ktoré úrady sú príslušné na vyrubenie a vymáhanie paušalizovanej dane a na rozhodovanie o daňovej povinnosti a o odvolaniach. Vyhláška tiež určí, ktoré dodávky alebo výkony sú paušálom