kalendárny rok; ak sa v kalendárnom roku prestalo s prevádzkou podniku, vykoná sa odhad za čas skutočnej prevádzky.
Diel šiesty.
Vrátenie a náhrada prepychovej dane. Dovoz prepychových predmetov.
§ 37.
Vrátenie a náhrada prepychovej dane pri vývoze.
Ustanovenia § 22 platia obdobne i na daň prepychovú,
§ 38.
Vrátenie prepychovej dane v iných prípadoch.
(1) Podnikateľovi, ktorý nadobudol prepychový predmet preto, aby bo ďalej spracoval na iný prepychový predmet, vráti sa na žiadosť rozdiel medzi 18%-nou (15%-nou) prepychovou daňou a sníženou 3%-nou daňou prepychovou, ak preukáže, že nadobudol prepychový predmet, zdaňovaný u výrobcu alebo pri dovoze, priamo od výrobcu alebo priama dovozom, alebo že nadobudol prepychový predmet, zdaňovaný v drobnom predaji, a ak okrem toho preukáže, že jeho dodávateľ alebo on sám (§ 29 č. 5) z dodávky uvedeného predmetu odviedol štátu 18%-nú (15%-nú) prepychovú daň. Ak podnikateľ nenadobudol prepychový predmet, zdaňovaný u výrobcu alebo pri dovoze, priamo od výrobcu alebo priamo dovozom, vráti sa mu na žiadosť 9% z nákupnej ceny (bez dane).
(2) V prípadoch, v ktorých sa daň vyberá podľa § 19 ods. 8 paušálom, môže vyhláška o paušalizovaní vylúčiť alebo obmedziť nárok na vrátenie dane podľa ods. 1.
(3) štát a štátne podniky, ktoré nepatria k podnikom vyhláseným za spravované podľa zásad obchodného hospodárenia, alebo ten, kto nadobudol prepychový predmet vo verejnom záujme (§ 28 č. 3), má nárok, aby sa mu vrátilo 9°/o z nákupnej ceny vtedy, ak predmet, zdaňovaný u výrobcu alebo pri dovoze, nenadobudol ani sám priamo od výrobcu alebo priamo dovozom, ani dovozom prostredníctvom tuzemského podnikateľa podľa § 28 č. 3.
(4) Žiadosť o vrátenie dane podľa ods. l a 3 treba podať najneskôr do jedného roku po nadobudnutí predmetu; podrobnosti o vrátení určí vláda nariadením.
(5) Ak podnikateľ preukáže, že predmet, z ktorého daň bola zaplatená u výrobcu alebo pri dovoze, bol živelnou alebo inou neodvratnou pohromou bez jeho viny zničený alebo tak poškodený, že nemožno prepychovú daň pri ďalšej dodávke presunúť, môže mu finančný úrad I. stolice povoliť na žiadosť úplné alebo čiastočné vrátenie prepychovej dane, ktorú zaplatil v kúpnej cene priamo výrobcovi alebo priamo pri dovoze. Ak žiadateľ nenadobudol predmet priamo dovozom alebo priamo od výrobcu, môže mu finančný úrad I. stolice povoliť vrátenie časti zaplatenej dane za podmienok, ktoré určí vláda nariadením.
§ 39.
Dovoz prepychových predmetov.
(1) Pre dovoz prepychových predmetov platia obdobne ustanovenia o dani z obratu.
(2) Ak tuzemský podnikateľ scudzí prepychový predmet v tuzemsku, ale dá ho zaslať priamo z cudziny tuzemskému nadobúdateľovi, je nadobúdateľ povinný pri colnom odbavení zaplatiť prepychovú daň, ak nie je od nej oslobodený podľa § 27. Tuzemský podnikateľ je však povinný z dodávky zaplatiť ešte daň z obratu.
HLAVA III.
Spoločné a záverečné ustanovenia.
§ 40. Povinnosť mlčanlivosti.
Ak štátni zamestnanci a osoby, ktoré z úradného príkazu spolupôsobily pri vyrubovaní dane, prezradia neoprávnene zariadenia a pomery podniku (výrobné, obchodné tajomstvo a pod. ), najmä ak vyzradia obsah soznania alebo pokračovania
o ňom, dopúšťajú sa priestupku, za ktorý uloží súd, ak nie je tu ťažší trestný čin, peňažný trest do 10. 000 Ks alebo trest zatvorenia do 3 mesiacov. Trestné stíhanie koná sa len na súkromný návrh.
§ 41. Daňové priestupky.
(1) Priestupku ukrátenia dane sa dopúšťa, kto v daňovom soznaní alebo v odpovedi na dotaz alebo výzvu, alebo pri colnom odbavení, v odvolaní, v žiadosti o oslobodenie od dane, o sníženie alebo vrátenie dane, po prípade o náhradu dane alebo poskytnutie inej daňovej výhody, vedome a v úmysle daň ukrátiť učiní nesprávne údaje alebo zamlčí určité skutočnosti, čím môže zmariť vyrubenie dane, spôsobiť vyrubenie dane nižšou sumou než ktorú by mal podľa zákona platiť, alebo získať oslobodenie od dane, sníženie alebo vrátenie dane, po prípade náhradu danie, alebo dosiahnuť inú výhodu, ktorá mu podľa zákona neprislúcha. Nerozhoduje, či daňový priestupok bol dokonaný alebo či ide len o pokus. Pokusu priestupku ukrátenia dane dopúšťa sa aj ten, kto vedome a v úmysle daň ukrátiť nesprávne vedie predpísaný daňový záznam alebo obchodné knihy, alebo vydáva účty o tuzemských dodávkach tak, ako by išlo o dodávky z cudziny do tuzemska.
(2) Priestupku zatajenia dane sa dopúšťa, kto vedome a v úmysle daň ukrátiť:
a) neučiní povinné oznámenie podľa §§ 13, 14 a 32;
b) v zákonnej lehote nepodá daňové soznanie;
c) nezaplatí daň pri dodávkach alebo výkonoch nepodnikateľov (§§ 13 a 31) alebo cudzozemských podnikateľov (§ 5 ods. 3 a § 20 ods. 2).
(3) Priestupku ukrátenia alebo zatajenia dane sa dopúšťa aj ten, kto vedome a úmyselne vedie nesprávne obchodné knihy alebo nariadené daňové záznamy preto, aby napomáhal ukrátiť daň, ktorú má platiť ten, kto je s ním v obchodnom spojení.
(4) Priestupku ohrozenia dane sa dopúšťa, kto bez zlého úmyslu z hrubej nedbalosti sa dopustí činov alebo opominutí, uvedených v ods. l až 3.
(5) Priestupku ukrátenia, zatajenia alebo ohrozenia dane sa dopúšta i zmocnenec, ktorý sa dopustí pri zastupovaní činov alebo opominutí uvedených v ods. l až 4,
(6) Priestupku ukrátenia alebo zatajenia dane sa dopúšťa aj ten, kto ako znalec, alebo ako prezvedná osoba učiní pred finančnými orgánmi vedome nesprávne údaje v úmysle zmariť vyrubenie dane, alebo spôsobiť vyrubenie nižšej dane.
§ 42.
Tresty, ich vymáhanie a zaistenie.
(1) Činy a opominutia uvedené v § 41 trescú sa peňažným trestom, a to, ak ide o ukrátenie alebo zatajenie dane, — až dvadsaťnásobkom ukrátenej alebo zatajenej dane, ak ide o ohrozenie dane, — päťnásobkom. Podnikateľ, ktorý vedome a úmyselne neodvedie daň, vybranú od nepodnikateľa podľa § 13 ods. 3 a § 29 č. 5, potresce sa až päťdesiatnásobkom ukrátenej alebo zatajenej dane. Okrem trestu treba zaplatiť aj ukrátenú daň s poplatkom zo zameškania.
(2) Ak sa ukrátená daň nemôže presne zistiť, uloží sa peňažný trest od 50 do 100. 000 Ks.
(3) Pokus sa tresce rovnakým spôsobom, ako dokonaný priestupok, avšak s tou odchýlkou, že základom peňažného trestu je v tomto prípade daň, o ktorú štát mohol prísť.
(4) Pri ukladaní trestu treba brat vždy do ohľadu stupeň viny a výšku ukrátenej dane alebo dane, o ktorú štát mohol prísť.
(5) V prípadoch, v ktorých daň vyberá colný úrad alebo v ktorých sa daň vyberá spolu s niektorou spotrebnou daňou, stíhajú a trescú sa daňové priestupky podľa trestných ustanovení platných pne clo, poťažne pre príslušnú spotrebnú daň s tou odchýlkou, že sa výška trestu určí podľa
tohto zákona, ak určuje tresty vyššie, než aké sú určené pri cle alebo pri spotrebnej dani,
(6) Finančná správa je oprávnená na páchateľove trovy uverejniť trestný nález alebo rozsudok pre priestupky podľa § 41.
(7) Pri opätovnom potrestaní možno živnostenskému úradu navrhnúť, aby odňal páchateľovi živnostenské oprávnenie.
(8) V trestnom náleze alebo v rozsudku možno súčasne vysloviť náhradný trest zatvorenia od jedného dňa do šiestich mesiacov pre prípad nevymožiteľnosti peňažného trestu. Ak peňažný trest je nevymo-žiteľný len čiastočne, vykoná sa náhradný trest len tou výmerou, ktorá pomerne odpovedá nevymožiteľnej častí. Náhradný trest zatvorenia vykoná na žiadosť finančného úradu, ktorý trest uložil, okresný súd v sídle tohto úradu.
(9) Peňažné tresty plynú do štátnej pokladnice.
(10) Trestné pokračovanie vykonáva s výnimkou uvedenou v ods. 5 príslušná daňová správa. Ministerstvo financií môže slúčiť niekoľko daňových vyrubovacích okresov do jedného trestného okresu a určiť jeden z finančných úradov, ležiacich v jeho obvode, aby pre celý trestný okres vykonával trestné vyšetrovanie a vydával trestné nálezy. Odvolania majú odkladný účinok a platia o nich ustanovenia § 21; rozhoduje o nich s konečnou platnosťou Ministerstvo financií.
(11) Daňové tresty sa vymáhajú a zaisťujú podľa ustanovení platných pre priame dane; v prípadoch uvedených v ods. 5 platia obdobne ustanovenia pre clo, poťažne pre príslušnú spotrebnú daň,
§ 43. Poriadkové pokuty.
(1) Ak niekto v iných prípadoch koná proti zákonu alebo ak neposlúchne úradný príkaz alebo vyzvanie, môže sa, ak toto konanie alebo opominutie nie je trestné podľa § 41, potrestať hneď poriadkovou pokutou do 5, 000 Ks. V každom novom prípade a pri každom ďalšom bezvýslednom
upomínaní možno uložiť poriadkovú pokutu do 10. 000 Ks. Ak ide o uloženie poriadkovej pokuty osobám zodpovedným za správu právnických osôb, nesmie celková výška všetkých poriadkových pokút, uložených v tom istom prípade všetkým osobám, zodpovedným za správu tej istej právnickej osoby, presahovať 5. 000 Ks, po-ťažne 10. 000 Ks.
(2) Poriadkovú pokutu možno uložiť aj vtedy, ak daňové platby (§ 20 ods. 1) neboly odvedené vôbec, alebo boly odvedené zrejme nesprávne; pritom sa má brať do ohľadu pravdepodobná celková daňová povinnosť.
(3) Rovnakou pokutou sa potresce ten, kto bez zákonného dôvodu odoprie svedeckú alebo znaleckú výpoveď (§ 46 ods, 3).
(4) Poriadková pokuta sa neuloží, ak strana pred doručením nálezu o poriadkovej pokute napravila zanedbanie alebo učinila zadosť svojej povinnosti.
(5) Poriadkové pokuty plynú do štátnej pokladnice.
(6) Poriadkové pokuty možno vymáhať po uplynutí 15 dní po doručení trestného nálezu; inak platí pre ich vymáhanie a zaistenie ustanovenie § 42 ods. 11.
§ 44.
Zánik trestnosti.
Upustenie od trestného
pokračovania.
(1) Trestnosť podľa § 41 zaniká:
1. smrťou páchateľovou;
2. udelením milostí;
3. ak páchateľ napraví priestupok skôr, než úradný orgán pri daňovej kontrole (§ 16} závadu našiel, a vo všetkých iných prípadoch skôr, než sa páchateľovi doručilo predvolanie alebo upovedomenie o zavedenom trestnom pokračovaní, a ak v oboch prípadoch zaplatí ukrátenú, zatajenú alebo ohrozenú daň;
4. premlčaním.
(2) Na žiadosť strany možno upustiť od ďalšieho trestného pokračovania, ak strana prv, ako bol trestný nález alebo rozsudok doručený, složí okrem ukrátenej dane primeranú pokutu a vzdá sa ďalších opravných prostriedkov. Upúšťaciu sumu určí úrad, vykonávajúci trestné pokračovanie, podľa voľného uváženia so zreteľom na výšku ukrátenej dane alebo dane, o ktorú štát mohol prísť, na výšku peňažného trestu, ktorý by inak bol pravdepodobne uložený, a na majetkové pomery obvineného. Určenie upúšťacej sumy podlieha schváleniu Ministerstva financií, ktoré súčasne určí lehotu, do ktorej treba upúšťaciu sumu zaplatiť.
(3) Ak pri priestupku ohrozenia dane (§ 41 ods. 4) neprevyšuje suma, o ktorú bola zákonná daň ukrátená alebo zatajená, úhrnom sumu 1. 000 Ks a súčasne nečiní viac ako 15% zákonnej dane, neuloží sa obvinenému peňažný trest vôbec, ak preukáže, že sumu, o ktorú bola daň ukrátená alebo zatajená, dodatočne zaplatil, a to najneskôr v lehote určenej vyšetrujúcim úradom.
§ 45.
Premlčanie,
(1) Právo štátu vyrubiť daň z obratu a daň prepychovú sa premlčuje v 4 rokoch. Premlčanie sa začína po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom strana splnila svoju povinnosť podať soznanie alebo dodať podklady na vyrubenie, alebo ak strana nemá takúto povinnosť, — po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom príslušná daňová pohľadávka vznikla.
(2) Ak vinou strany nebola daň vyrubená celkom alebo zčasti, alebo ak strana opominula celkom alebo zčasti zaplatiť daň v prípadoch, v ktorých sa daň platí bez úradného predpisu, začína lehota plynúť až po uplynutí toho kalendárneho roku, v ktorom úrad nadobudol možnosť daň vyrubiť alebo predpísať. Pri dodávkach alebo výkonoch nepodnikateľov, pri ktorých sa daň nezaplatila spôsobom, uvedeným v §§ 13 a 31, začína premlčacia lehota plynúť od konca kalendárneho roku, v ktorom sa finančný úrad dozvedel o dodávke alebo výkone. Ale ak uplynulo 10 rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom príslušná daňová pohľadávka vznikla, nemožno daň vyrubiť skôr, ako úrad nadodobudol možnosť predpísať daň.
(3) Právo vyrubiť čiastku, o ktorú sa pôvodne nesprávne vyrubilo menej, premlčí sa v 2 rokoch od uplynutia kalendárneho roku, v ktorom sa stala daň splatnou.
(4) Premlčanie sa preruší v prípadoch ods. l až 3 každým takým úradným úkonom, smerujúcim na vyrubenie dlane, o ktorom bola strana upovedomená. Od uplynutia kalendárneho roku, v ktorom sa stal posledný úradný úkon tohto druhu, začína plynúť nová lehota.
(5) Právo štátu požadovať splatnú daň sa premlčuje v 6 rokoch od uplynutia kalendárneho roku, v ktorom sa stala daň splatnou, nie však skôr ako za rok po uplynutí roku, v ktorom nastalo vyrubenie dane.
(6) Premlčanie splatnej dane sa preruší doručením upomienky daňovníkovi, zavedením exekúcie alebo povolením platobnej lehoty. Po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom bola doručená posledná upomienka, vykonané posledné exekučné opatrenie, alebo v ktorom uplynula posledná platobná lehota, začína plynúť nová premlčacia lehota.
(7) Ak je daň zaistená ručným zálohom, nemožno štátu, kým má záloh v držbe, namietať, že opominul vykonať záložné právo, a záložné právo sa nemôže premlčať. Taktiež sa nepremlčuje dlžníkovo právo záloh vykúpiť. Tá čiastka pohľadávky, ktorá prevyšuje hodnotu zálohu, môže premlčaním zaniknúť. Ak splatná daň je zaistená vkladom do pozemkovej knihy, alebo záznamom v úradných depozitách, nemožno do 30 rokov po vklade poťažne zázname namietať premlčanie proti uplatňovaniu takto nadobudnutého práva.
(8) Trestnosť činov, uvedených v § 41, zaniká premlčaním v 4 rokoch, a to, ak ide o konanie, — od uplynutia roku, v ktorom bol trestný čin spáchaný, a ak ide o opominutie, — od uplynutia roku, v ktorom nastalo opominutie. Ak sa vinník dopustí nového trestného činu, uvedeného v § 41, nepremlčuje sa starší trestný čin pred premlčaním novšieho. Premlčanie trestnosti činov, uvedených v § 41, sa prerušuje
vydaním predvolania, ktoré je určené obvinenému a ktoré obsahuje označenie trestného činu a deň výsluchu, alebo iným oznámením určeným obvinenému, že sa proti nemu zavádza trestné pokračovanie. Trestnosť činov premlčuje sa však vždy, ak do 10 rokov po uplynutí roku, v ktorom bol spáchaný trestný čin alebo nastalo opominutie, nebolo zavedené trestné pokračovanie.
(9) Trestnosť činov, uvedených v § 43, zaniká premlčaním v jednom roku odo dňa, čo bol spáchaný trestný čin alebo nastalo opominutie.
(10) Výkon trestov, uložených pre trestné činy, uvedené v §§ 41 a 43, sa premlčuje v 4 rokoch odo dňa, čo sa nález stal právoplatným.
(11) Do premlčacích lehôt, uvedených v odsekoch 8 až 10, sa nezaráta čas, v ktorom vinník bol v cudzine, ak neprítomnosť trvala v jednom kalendárnom roku aspoň 30 dní.
§ 46.
Súčinnosť verejných úradov,
obcí, sdružení podnikateľov
a iných osôb.
P) Všetky verejné, najmä tiež obecné úrady a ústavy, taktiež sdruženia podnikateľov sú povinné poskytovať štátnym úradom každú pomoc pri vyrubovaní a vymáhaní dane a pri vykonávaní dozoru.
(2) Finančné orgány sú oprávnené žiadať od osôb zúčastnených na právnom úkone, ktorý bol podnetom pre vyrubenie dane, aby podaly vysvetlenia potrebné na vyrubenie dane a predložily spisy vzťahujúce sa naň; žiadané doklady musia byť v príslušnom výmere presne označené,
(3) V daňových veciach iných osôb je každý povinný vydať svedectvo alebo vypovedať ako znalec. Svedeckú alebo znaleckú výpoveď môžu odoprieť osoby, ktoré sú príbuzné s osobou, povinnou platiť daň, v priamej línii, taktiež manželia a ich súrodenci, ako aj súrodenci osôb, povinných platiť daň. Iné osoby môžu odoprieť také výpovede, ktorými by bola im alebo
osobe, ku ktorej sú v niektorom z uvedených pomerov, spôsobená priama a pomerne značná majetková škoda alebo hanba, alebo by boly vystavené trestnému stíhaniu, alebo by bola porušená svedkova poťažne znalcova povinnosť mlčanlivosti, štátom uznaná, alebo by bolo vyzradené výrobné a obchodné tajomstvo.
(4) Na exteritoriálne osoby sa ustanovenia ods. 2 a 3 nevzťahujú.
§ 47.
Podporná platnosť ustanovení o iných daniach a cle.
Vo veciach neupravených týmto zákonom platia podporne a obdobne:
1. ak ide o daň vyberanú pri dovoze (§ l ods. l č. 2), — ustanovenia o cle;
2. ak ide o paušalizovanú daň vyberanú spolu s niektorou spotrebnou daňou (§ 19 ods. 8), — ustanovenia o tej-ktorej spotrebnej dani;
3. vo všetkých ostatných veciach — ustanovenia o priamych daniach.
§48.
Neprípustnosť samosprávnych prirážok.
K dani z obratu a k dani prepychovej nemožno vyberať nijaké prirážky samosprávnych sväzkov a sborov.
§49.
Prechodné ustanovenia.
(1) Zákon č. 268/1941 Sl. z. stráca účinnosť dňom 31. decembra 1942.
(2) Ak ide o daň za dobu pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona alebo o trestné činy pred týmto dňom spáchané, treba použiť ustanovenia zákonov, platných v rozhodnom čase. O tom, či sa majú použiť ustanovenia zákona č. 658/1919 Sb. z. a n., pozmeneného zákonom č. 70/1920 Sb. z. a n., ustanovenia zákona č. 321/1921 Sb. z. a n., zákona č. 268/1923 Sb, z, a n. v znení zákonov č. 246/1926 Sb. z. a n., č. 188/1930 Sb. z. a n., č. 56/1932 Sb. z. a n., č. 265/1935 Sb. z. a n., č. 356/1938 Sb. z. a n. a č.
268/1941 Sl. z., poťažne čo do prirážok k dani z obratu a k dani prepychovej zákona č. 56/1932 Sb, z. a n. v znení zákonov č. 199/1932 Sb. z. a n. a č. 231/1933 Sb. z. a n, alebo zákona č. 267/1935 Sb. z. a n. v znení zákona č. 281/1937 Sb. z. a n., č. 358/1938 Sb. z. a n. č. 268/1941 Sl. z. rozhoduje:
1. ak ide o daň, — čas vzniku daňovej povinnosti (§ 11);
2. ak ide o trestné činy, — čas, kedy bol spáchaný trestný čin alebo nastalo opominutie.
(3) Právne predpisy, ktoré boly vydané na vykonanie zákonov uvedených v ods. 2 a platné dňa 31. decembra 1942, považujú sa za vykonávacie právne predpisy, vydané podľa tohto zákona, ak nie sú s ním v rozpore, a to do tých čias, kým nebudú nahradené novými. Ak vo vyhláškach o paušalizovaní dane z obratu a dane prepychovej, vydaných podľa zákonov uvedených v ods. 2, je v sadzbe paušálu zahrnutá prirážka podľa niektorého zo zákonov o prirážkach k dani z obratu a daní prepychovej (ods. 2), ostáva táto sadzba i naďalej v platnosti. Vo všetkých ostatných prípadoch — okrem tých, v ktorých paušalizovaná alebo snížená daň výhradne alebo prevažne nahradzuje 1%-nú pravidelnú daň z obratu, v ktorých vyhláška o paušalizovaní výslovne ustanovuje, že sa prirážka na daň z obratu alebo daň prepychovú nevzťahuje, a na ktoré platí vyhláška ministra financií č. 287/ 1937 Sb. z. a n, — sadzby paušálu sa zvyšujú o 50%.
(4) Ustanovenie § 20 ods, l č. 2 vzťahuje sa i na daň paušalizovanú podľa vyhlášok, ktoré nadobudly účinnosť pred účinnosťou tohto zákona, a to bez ohľadu na to, či je v týchto vyhláškach určená štvrťročná alebo mesačná splatnosť paušálu.
(5) Ak po uzavretí dodávok (výkonov), ale pred ich splnením budú určité predmety alebo výkony vyhlásené novo za prepychové, alebo ak budú určité predmety podrobené dani z obratu pri dovoze, alebo ak sa pri určitých predmetoch zavedie alebo
zvýši daňový paušál, je dodávateľ, alebo kto výkon uskutočňuje, oprávnený osobitne účtovať daňový rozdiel alebo daň a cenu o to zvýšiť, ak ich nechce niesť zo svojho.
(6) Ak po uzavretí dodávok (výkonov), ale pred ich splnením, bude daň z obratu alebo daň prepychová snížená, alebo ak určité predmety alebo výkony budú vyhlásené za neprepychové, alebo ak určité predmety budú oslobodené od dane z obratu pri dovoze, alebo ak pri určitých predmetoch bude daňový paušál zrušený alebo snížený, je príjemca dodávky (výkonu) oprávnený žiadať od dodávateľa alebo od toho, kto výkon uskutočňuje, pomerné sníženie dane z úplaty. Ak dodávateľ alebo ten, kto výkon uskutočňuje, odviedol štátu už daň, má príjemca právo žiadať, aby mu finančná správa daňový rozdiel alebo daň vrátila. Podrobnosti určí vláda nariadením.
(7) Zmena v úplate, ktorá nastane podľa ods. 4 alebo 5, nemôže byt dôvodom pre zrušenie smluvy, ak sa v smluve nič iné neurčilo.
(8) Podnikatelia, ktorí nie sú výrobcami a majú ešte v deň nadobudnutia účinnosti vládneho nariadenia, ktorým sa mení soznam prepychových predmetov, na sklade tovar zdaňovaný predtým v drobnom predaji, ale podľa zmeneného soznamu — u výrobcu alebo pri dovoze, musia tento tovar zdaniť prepychovou daňou tak, ako keby mal byť podľa zmeneného soznamu zdaňovaný ešte aj naďalej v drobnom predaji; výrobcovia musia dňom nadobudnutia účinnosti vládneho nariadenia, ktorým sa mení uvedený s oznam, odviesť z celej svojej tržby za prepychové predmety 18%-nú daň.
(9) Zásoby predmetov, ktoré majú podnikatelia na sklade v tom čase, keď vláda nariadením vyhlásila takéto predmety za prepychové, zdaňujú sa 15%-nou prepychovou daňou až v drobnom predaji; ale ak ide o predmety, zdaňované u výrobcu, ktorý ich sám vyrobil alebo doviezol z cudziny, zdaňujú sa pri dodávke
-nou prepychovou daňou už u samého výrobcu. Podnikatelia sú povinní vyhotoviť do 15 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia inventúru o zásobe týchto predmetov, a to podľa stavu ku dňu nadobudnutia účinnosti; výsledok inventúry zapíšu ako prvú položku do predpísaného zásobníka a oznámia v tej istej lehote príslušnému finančnému úradu L stolice.
(10) Zásoby predmetov, ktoré podľa soznamu prepychových predmetov nie sú prepychovým tovarom, ktoré sú však celkom alebo prevažne zhotovené z hmôt vyhlásených vládnym nariadením za prepychový tovar a ktoré sú v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia na sklade, zdaňujú sa 15%-nou prepychovou daňou až v drobnom predaji. Podnikatelia sú povinní vyhotoviť inventúru aj o týchto predmetoch, zapísať jej výsledok do zásobníka a ohlásiť ho príslušnému finančnému úradu I. stolice v lehote, určenej v ods. 8.
§50. Účinnosť,
(1) Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dnom 1. januára 1943; ustanovenie § 17 ods. 6 odo dňa 1. januára 1942.
(2) Tento zákon vykoná minister financií so zúčastnenými ministrami.