Snem Slovenskej republiky 1941
l. volebné obdobie.
8. zasadanie.
639. Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o návrhu poslanca Dr. Máriina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o Hlinkovej slovenskej ľudovej strane (tlač 628).
Ústavnoprávny výbor sa plne stotožňuje so stanoviskom navrhovateľov osnovy, že totiž neobyčajne rýchly spád udalostí za vojny a s tým súvisiaca stála menivost najmä pomerov sociálnych a hospodárskych volá po neodkladnom zreorganizovaní Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
S tohto hľadiska skúmajúc osnovu, výbor sa usiloval návrh zákona upraviť nielen tak, aby sa organizácia Strany čo najviac rozvetvila a tým sa podchytili problémy najširších más, ale aj v tom smere, aby nový zákon jasnými vetami vymedzil pôsobnosť každej složky a každého orgánu Strany aspoň v obrysoch, rozdelenie pôsobnosti štatútmi sa tým uľahčí a bude zároveň zakotvené v samotnom zákone.
Upravujúc osnovu v naznačených smeroch držal sa výbor tej hlavnej zásady, že vznik politickej vôle Strany má vychádzať z orgánov autoritatívne fungujúcich, v prvom rade z Vodcu ako predsedu Strany. V ostatnom organizačnom živote
pripúšťa sa i vôľa kolektívna, jednak preto, aby na hierarchicky nižších organizačných jednotkách nemohli sa prípadne ujať pletichárske metódy, a jednak i v záujme školenia dorastu pre funkcie autoritatívne.
Niektoré ustanovenia osnovy pripravenej výborom sú celkom nové; ich pojatím do osnovy sleduje sa cieľ zaistiť poslanie Strany čo najúčinnejšie.
Ústavnoprávny výbor opustil systematiku pôvodnej osnovy, ktorá upravovala organizáciu dôsledne smerom zhora nadol, čo sa v konštrukcii osnovy neosvedčovalo, vyžadujúc neustále odkazy na text paragrafov, ktoré ešte len nasledovali.
K jednotlivým ustanoveniám uvádza sa na vysvetlenie, pokiaľ je to potrebné, toto:
V členení osnovy nastala zmena potiaľ, že namiesto dielov je osnova rozdelená na časti, aby rozsiahlu tretiu časť bolo možné deliť na diely,
K častí prvej.
Pri § l ods. 2 ústavnoprávny výbor zdôrazňuje, že pod "inými právnymi predpismi" tu uvedenými treba rozumieť všetky platné takéto predpisy, teda samozrejme a v prvom rade i samotnú Ústavu a zákony ústavné.
Voči návrhu novým je § 3, Možnosť poveriť člena predsedníctva zastupovaním Strany je v praxi potrebná, aby v nevýznamných, najmä hromadných prípadoch nemusel vystupovať za Stranu sám Vodca.
Paragraf 4 časti prvej, je tiež nový, — vyžaduje ho potreba v praxi, Paragraf 3 pôvodnej osnovy je z dôvodov systematiky z prvej častí vyňatý a vložený do šiestej časti ako § 48.
V častí druhej okrem presnejšej štylizácie urobil výbor podstatnejšiu zmenu iba v § 7, kde do ods. 3 vložil presné označenie funkcionárov, ktorých nemôže vylučovať predseda Okresnej organizácie. Pôsobnosť v tomto smere [pôvodne užšiemu predsedníctvu prikazovaná dáva sa tu predsedníctvu, čo je ináč dôsledkom zmeny v pomenovaní ústredných politických orgánov.
V častí tretej sú voči pôvodnému návrhu zmeny jednak v pomenovaní ústred-
ných orgánov Strany, jednak aj v ich složení a právomoci a v tom, že podpredsedovia sa neuvádzajú ako osobitný orgán. Predsedníctvo nastupuje namiesto pôvodného užšieho predsedníctva a ústredný výbor namiesto širšieho predsedníctva.
V § 10 voči § 9 pôvodného návrhu je vodcovský princíp výraznejší upravený a okrem toho v ods. 2 predvída sa i možnosť kreovania zástupcu Vodcu a to z podpredsedov Strany. Voči § 13 osnovy treba podľa § 10 prípadne určeného zástupcu Vodcu pokladať za zástupcu generálneho. Tento teda, ak by ho Vodca určil, mohol by § 13 o zastupovaní s prípadu na prípad tiež aplikovať, ak by mu úloha vykonávať funkcie Vodcu aj skutočne pripadla.
K § 11. V podstate ide o užšie predsedníctvo, navrhované v § 15 pôvodného návrhu; zmenený je len názov.
K § 12. Voči pôvodnému návrhu (§ 15 ods. 2) je pôsobnosť predsedníctva rozšírená i na niektoré disciplinárne veci a jemu prislúcha i právo prijímať a prepúšťať zamestnancov, ktoré pôvodný návrh (§ 18) priznával generálnemu tajomníkovi Strany.
K § 13. Voči pôvodnému zneniu § 16 je zmena v tom, že sa uzákoňuje možnosť zastupovania Vodcu ad hoc. Vypustená je aj enumerácia úsekov činnosti Strany, ktoré môže Vodca zveriť členom predsedníctva, čím sa vodcovský princíp zvýrazňuje.
K §§ 14 a 15. Ide o bývalé širšie predsedníctvo, ktorého sa týkali §§ 13 a 14 pôvodnej osnovy. V složení je zmena potiaľ, že namiesto predsedu Sociálneho ústavu HSĽS nastupujú do ústredného výboru predsedovia záujmových združení a že Vodca je oprávnený menovať ďalších štyroch členov do ústredného výboru. Ustanovenie pôvodne navrhovaného § 14 ústavnoprávny výbor vypustil a cieľom zdôraznenia princípu autority nahradil v § 15 ustanovením, že ústredný výbor je poradným orgánom Vodcu.
K §§ 16 a 17. Složenie zjazdu ponechal výbor bez zmeny, vypustil však, aby nebol narušený vodcovský princíp, to ustanovenie, navrhované v pôvodnom § 11 ods. 2, že zjazd je vrcholnou ustanovizňou Strany. Pôsobnosť zjazdu ostáva v podstate voči pôvodnému návrhu (§ 12) nezmenená, čiastočne sa však obmedzuje tým, že počas funkčného obdobia uprázdnené miesta podpredsedov zaplňuje na zvyšok obdobia Vodca. Touto zmenou sleduje sa najmä to, aby len na voľbu podpredsedu nemusel sa schádzať tak veľký aparát, akým je zjazd, resp. aby miesta podpredsedov neostávali na dlhší čas vakantné.
K § 18. Voči pôvodnému návrhu (§ 17) je zmena v tom, že sa ústredný súd zriaďuje pri predsedníctve, čo je určitejšie označenie, ďalej v tom, že sa upravuje aj zloženie súdu, že sa pôsobnosť súdu rozširuje aj na ďalších funkcionárov, kde by nebolo účelné súdiť o ich prípadnej vine na nižšej inštancii, a napokon, že sa pôvodný bod c) vypúšťa, lebo vec je upravená už v § 5 ods. 4.
K § 19. V podstate je pôvodný návrh (§ 18) zachovaný. Zmena je v tom, že menovanie a prepúšťanie zamestnancov Strany nebude patriť do pôsobnosti generálneho tajomníka, prikazuje sa mu však nová pôsobnosť: menovanie predsedu a členov obvodných súdov Strany.
K časti štvrtej. Systematiku zmenil výbor — ako to bolo už uvedené — tak, že sa organizačné jednotky upravujú zdola nahor.
K § 20, Miestne organizácie sú uvedené v spoločnom zoskupení s miestnymi skupinami. Inak proti pôvodnému návrhu (§ 19) je zmena len v premenovaní dôverníckej skupiny na miestnu skupinu.
K § 21. Voči pôvodnému návrhu (§ 32) je osnova doplnená ustanovením o možnosti založiť v obci i viac miestnych organizácií, čo je aktuálne vo väčších obciach.
K §§ 22 až 26. Podstatné zmeny voči pôvodnej osnove {§§ 33 až 36) sú: namiesto propagačného referenta zavádza sa kultúrny referent; okresný predseda jedného z referentov menuje za podpredsedu miestnej organizácie; ustanovenie § 35 ods. 3 sa vypúšťa a nahrádza v § 24 ods. 3 formulovaním pôsobnosti predsedníctva; vypustená je aj druhá veta pôvodného § 36 ods. 2; v § 26 je premenovaná dôverníčka skupina na miestom skupinu.
K § 27. Zmena voči pôvodnému návrhu (§ 26) je v tom, že okresnú organizáciu tvorila miestne organizácie a skupiny ako také a nie členstvo.
K § 28. Z pôvodného návrhu (§ 27) vypustil ústavnoprávny výbor ods. 2 ako zbytočný.
K §§ 29. až 31. Konštrukcia týchto paragrafov je analogická s konštrukciou príslušných paragrafov o miestnej organizácií, sú teda i zmeny voči pôvodnej osnove také, ako v naznačených paragrafoch.
K § 32. Súdy Strany pri okresnej organizácii ústavnoprávny výbor navrhuje menovať obvodnými súdmi. Pôvodný návrh {§ 31) označoval ich za organizačné súdy. Upravuje sa aj zloženie súdov.
K §§ 33. až 37. Aj tieto paragrafy o župnej organizácií sú konštruované analogicky s konštrukciou miestnych a okresných organizácií,obsahujú teda voči pôvodnému návrhu aj analogické zmeny. Nóvum je iba to ustanovenie § 37 ods. l písm. c), že funkciou najvyšší úradník verejnej správy vnútornej je členom výboru.
K § 38. Tak ako pri obvodnom a ústrednom súde, i tu sa upravuje aj zloženie súdu.
V časti piatej ostáva nezmenený § 39 (pôvodný § 37).
V § 40 sa prísaha nahradzuje sľubom a určuje sa i jeho znenie. Pôvodný § 39 ods. 2 je zmenený aj v tom, že súhlas k složeniu funkcie dáva orgán, ktorý funkcionára menoval.
V § 41 je voči pôvodnému návrhu (§ 40) vypustený prvý odsek. Zodpovednosť funkcionárov sa sankcionuje disciplinárnymi následkami.
Paragraf 42 je novým ustanovením a sleduje sa ním utúženie spojenia Strany s verejným životom a zároveň jeho zjednodušenie.
Paragraf 43 je nový a jeho pojatie do osnovy pokladá výbor za potrebné.
V šiestej časti nové sú §§ 44 a 52.
Paragraf 44 je samozrejmým dôsledkom reorganizovania Strany na princípe autoritatívnom. Ustanovenia tohto paragrafu umožňujú Strane už v zárodku potlačiť odstredivé sily, ktoré by mohly vznikať, aby rozbíjali politickú jednotnosť a disciplinovanosť národa. Keďže ide tu o zásah, ktorý môže dopadať i na nečlenov, sú potrebné trestné sankcie; výbor ich pojal do odseku posledného.
Výbor zdôrazňuje, že doterajšie platné predpisy o cenzúre sa nemenia a že za brannej pohotovosti štátu bude možno i naďalej aplikovať najmä ustanovenia § 125 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. o obrane štátu. Z ustanovení ods. 3 nevyplýva, že by strana na výkon tejto svojej kompetencie bola povinná zriadiť osobitné orgány, takže v konkrétnych prípadoch bude môcť túto svoju pôsobnosť — ak to za dobré uzná — vykonávať prostredníctvom príslušných štátnych orgánov.
Pokiaľ ide o pojem rozširovania (ods. 1), ústavnoprávny výbor odkazuje na vžitý pojmový rozsah "rozširovania" podľa judikatúry nadväzujúcej na ustanovenia tlačového práva. S hľadiska trestnej zodpovednosti za delikt spáchaný tlačou treba taktiež použiť zásady platného práva tlačového.
Do §§ 45 až 51 pojaté sú ustanovenia §§ 41, 42, 46, 3, 43, 44, 45 a 46 pôvodného návrhu. Spomenutia hodná zmena je len doplnenie § 50 odsekom 2,
Nový § 52 je povolaný uľahčiť vymáhanie záväzkov členov.
Ústavnoprávny výbor v presvedčení, že upravené znenie predkladanej osnovy zaistí rozvoj Strany v prospech národa a štátu, odporúčajú slávnemu Snemu na uzákonenie.
V Bratislave 22. októbra 1942.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Aladár Kočiš v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa 1942
o Hlinkovej slovenskej ľudovej strane.
Snem Slovenskej republiky sa uzniesol na tomto zákone:
ČASŤ PRVÁ. Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
(1) Slovenský národ zúčastňuje sa na štátnej moci prostredníctvom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (v ďalšom texte "Strana"), organizovanej podľa tohto zákona.
(2) Účasťou na štátnej moci v zmysle ods. l sa rozumie účasť na vedení a správe štátu podľa ustanovení tohto zákona a iných právnych predpisov.
§ 2.
Strana je verejnoprávnou korporáciou a má právnu subjektivitu súkromnoprávnu.
§ 3.
Stranu navonok zastupuje Vodca alebo ním poverený člen predsedníctva Strany.
§ 4.
Odznak, vyznamenania, rovnošata a zástava Strany sú chránené. Ich neoprávnené použitie, zneužitia alebo verejné zneuctenie tresce ako priestupok okresný (štátny policajný) úrad zatvorením do dvoch mesiacov alebo peňažným trestom do 5000 Ks, prípadne oboma týmito trestmi.
ČASŤ DRUHÁ. Členstvo v Strane.
§ 5.
(1) Za člena Strany možno prijať štátneho občana slovenskej národnosti, ak je aspoň 18ročný a nie je Židom alebo židovským miešancom.
(2) O prijatí rozhoduje predseda okresnej organizácie na základe prihlášky.
(3) Proti zamietavému rozhodnutiu možno do 15 dní po jeho doručení podať na miestnej organizácii (miestnej skupine) odvolanie, o ktorom rozhoduje predseda župnej organizácie s konečnou platnosťou.
(4) O členskej prihláške osoby, ktorá bola zo Strany vylúčená, možno rozhodnúť iba po vypočutí toho súdu Strany, ktorý právoplatne zistil vinu, pre ktorú došlo k vylúčeniu zo Strany,
§ 6.
Člen Strany má zvýšené povinnosti voči národu a štátu; porušenie alebo zanedbanie týchto povinností ako aj stranníckej disciplíny treba stíhať disciplinárne na návrh predsedu miestnej organizácie alebo organizačne vyššieho orgánu Strany.
§ 7. 1) Členstvo v Strane zaniká:
a) vystúpením,
b) vylúčením,
(2) Vystúpenie zo Strany treba písomne oznámiť predsedovi miestnej organizácie (miestnej skupiny).
(3) Vylúčenie zo Strany je trestom disciplinárnym, O vylúčení rozhoduje predseda okresnej organizácie na základe právoplatného výroku súdu Strany o vine; ak ide o predsedu okresnej organizácie, člena Štátnej rady, poslanca alebo člena ústredného výboru, rozhoduje predsedníctvo Strany. Vylúčenie je účinné dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
vylúčení.
ČASŤ TRETIA.
Ústredné orgány Strany.
Diel prvý.
Orgány politické.
§ 8.
Ústrednými politickými orgánmi Strany sú:
a) Vodca,
b) predsedníctvo,
c) ústredný výbor a
d) zjazd.
Vodca. § 9.
Vodca je najvyšším predstaviteľom Strany.
§ 10.
(1) Vodca určuje smer politiky Strany v rámci programových zásad schválených zjazdom a spôsoby, ako má Strana plniť svoje poslanie. Rozkazy, ktoré Vodca v tomto smere vydá, sú pre každého člena i funkcionára Strany záväzné. Vodca predsedá zjazdu, ústrednému výboru a predsedníctvu, menuje a odvoláva generálneho tajomníka, predsedov župných a okresných organizácií.
(2) Vodca môže určiť niektorého podpredsedu Strany za svojho zástupcu.
Predsedníctvo.
§ 11. Členmi predsedníctva sú:
a) Vodca,
b) štyria podpredsedovia Strany,
c) generálny tajomník.
§ 12.
Predsedníctvo rozhoduje v organizačných, finančných, tlačových a disciplinárnych veciach a prijíma a prepúšťa zamestnancov Strany,
§ 13.
Vodca môže s prípadu na prípad poveriť svojim zastupovaním niektorého podpredsedu Strany a môže jednotlivým členom predsedníctva sveriť určité úseky činností Strany.
Ústredný výbor.
§ 14. (1) Členmi ústredného výboru sú:
a) členovia predsedníctva Strany,
b) členovia predsedníctva Snemu,
c) predseda a Členovia vlády,
d) predseda Štátnej rady,
e) hlavný veliteľ Hlinkovej gardy,
í) hlavný veliteľ Hlinkovej mládeže, g) predsedovia záujmových združení, h) predsedovia župných organizácií Strany.
(2) Vodca môže menovať ďalších štyroch členov do ústredného výboru.
§ 15.
Ústredný výbor Strany je poradným orgánom Vodcu.
S j a z d. § 16.
(1) Zjazd Strany sa skladá:
a) z členov ústredného výboru,
b) z poslancov Strany,
c) z predsedov miestnych a okresných organizácií.
(2) Zjazd schádza sa -pravidelne raz za päť rokov a mimoriadne podľa potreby. Zvoláva ho Vodca.
§ 17. (1) Do pôsobnosti zjazdu patrí:
a) voliť Vodcu a štyroch podpredsedov Strany na päť rokov,
b) rozhodovať o zásadných otázkach programových,
c) schvaľovať mimoriadne usnesenia a opatrenia ostatných ústredných orgánov Strany.
(2) Ak sa uprázdni miesto podpredsedu počas funkčného obdobia, zaplní ho na zvyšok obdobia Vodca.
Diel druhý. Orgány súdne a výkonné.
§ 18. Ústredný súd.
(1) Pri predsedníctve Strany zriaďuje sa Ústredný súd Strany.
(2) Ústredný súd skladá sa z predsedu a 12 členov, ktorých menuje Vodca na päť rokov. Rozhoduje v trojčlenných senátoch.
(3) Do pôsobnosti Ústredného súdu patrí:
a) rozhodovať o vine v prípadoch disciplinárneho pokračovania proti predsedom okresných organizácií, členom Štátnej rady, poslancom a členom ústredného výboru,
b) rozhodovať o odvolaniach proti prvostupňovým výrokom župných súdov Strany.
§ 19. Generálny sekretariát.
(1) Výkonným orgánom ústredných politických orgánov Strany je Generálny sekretariát.
(2) Na čele Generálneho sekretariátu je generálny tajomník, ktorý je zároveň aj predsedom Slovenskej pracujúcej pospolitosti (zákon č. 70/1942 Sl. z.).
3) Do pôsobnosti generálneho tajomníka patrí:
a) starať sa o riadny výkon usnesení a opatrení Strany a dbať o náležitý stav jej organizácie,
b) vymenúvať a odvolávať predsedov miestnych organizácií, predsedov miestnych skupín, členov predsedníctva župných organizácií a predsedu a členov obvodných súdov Strany.
ČASŤ ŠTVRTÁ.
Organizačné jednotky.
§ 20.
(1) Strana sa člení územne na:
a) miestne organizácie (miestne skupiny),
b) okresné organizácie a
c) župné organizácie.
(2) Obvod územných organizácií má sa podľa možnosti zhodovať s príslušným obvodom verejnej správy vnútornej.
Miestna organizácia. § 21.
(1) V obci, kde je aspoň 12 členov Strany, treba založiť miestnu organizáciu.
(2) Generálny tajomník môže povoliť na území jednej obce založiť aj viac miestnych organizácií.
§ 22.
Orgánmi miestnej organizácie sú:
a) predseda,
b) predsedníctvo,
c) výbor.
§ 23.
(1) Predsedu miestnej organizácie menuje a odvoláva generálny tajomník.
(2) Predseda miestnej organizácie za pomoci predsedníctva a výboru, ktoré zvoláva podľa potreby, plní poslanie Strany vo svojom obvode.
§ 24.
1) Predsedníctvo miestnej organizácie pozostáva okrem predsedu z týchto referentov:
a) organizačného,
b) kultúrneho,
c) hospodárskeho,
d) sociálneho a
e) finančného.
(2) Členov predsedníctva uvedených v ods. l pod písm. a) až e) menuje a odvoláva predseda okresnej organizácie, ktorý jedného z nich menuje zároveň za podpredsedu miestnej organizácie.
(3) Predsedníctvo rozhoduje v organizačných, kultúrnych, hospodárskych, sociálnych a finančných veciach miestnej organizácie a navrhuje členov na prijatie do Strany.
§ 25.
(1) Členmi výboru miestnej organizácie sú:
a) členovia predsedníctva,
b) poslanci Strany, ktorí majú bydlisko v obvode miestnej organizácie,
c) starosta (vládny komisár) obce, ak je členom Strany,
d) miestny veliteľ HG,
e) miestny veliteľ HM,
f) predsedovia miestnych záujmových združení,
g) vedúca miestneho ženského odboru. (2) Výbor je poradným orgánom predsedu.
Miestna skupina. § 26.
(1) V obci, kde je menej ako 12, ale aspoň 6 členov Strany, treba založiť miestnu1 skupinu.
(2) Miestna skupina má na čele generálnym tajomníkom menovaného predsedu a pomerom primeraný počet referentov,
ktorých menuje a odvoláva predseda okresnej organizácie.
Okresná organizácia. § 27.
Miestne organizácie a miestne skupiny na území okresu tvoria okresnú organizáciu Strany.
§ 28.
Orgánmi okresnej organizácie sú:
a) predseda,
b) predsedníctvo a
c) výbor.
§ 29.
(1) Predsedu okresnej organizácie menuje a odvoláva Vodca.
(2) Predseda okresnej organizácie za pomoci predsedníctva a výboru, ktoré zvoláva podľa potreby, plní poslanie Strany vo svojom obvode.
§ 30.
(1) Predsedníctvo okresnej organizácie pozostáva okrem predsedu z týchto referentov:
a) organizačného,
b) kultúrneho,
c) hospodárskeho,
d) sociálneho a
e) finančného.
(2) Členov predsedníctva uvedených v ods. l pod písm. a) až e) menuje a odvoláva predseda župnej organizácie, ktorý jedného z nich menuje zároveň za podpredsedu okresnej organizácie.
(3) Predsedníctvo rozhoduje v organizačných, kultúrnych, hospodárskych, sociálnych a finančných veciach okresnej organizácie.
§ 31.
(1) Členmi výboru okresnej organizácie sú:
a) členovia predsedníctva,
b) poslanci Strany, ktorí majú bydlisko v obvode okresnej organizácie,
c) okresný náčelník, ak je členom Strany.
d) okresný veliteľ HG,
e) okresný veliteľ HM,
f) predsedovia okresných záujmových združení.
(2) Výbor je poradným orgánom predsedu.
§ 32.
Obvodný súd.
(1) Pri každej okresnej organizácii zriaďuje sa obvodný súd Strany.
(2) Obvodný súd skladá sa z predsedu a 6 členov, ktorých menuje generálny tajomník na päť rokov. Rozhoduje v trojčlenných senátoch.
(3) Do pôsobnosti obvodného súdu Strany patrí rozhodovať o víne v prípadoch disciplinárneho pokračovania1 proti členom Strany, ak táto pôsobnosť nie je prikázaná vyššiemu súdu.
Župná organizácia. § 33.
Okresné organizácie na území župy, alebo jej na roveň postavenej organizácie verejnej správy vnútornej, poprípade na území obvodov viacerých okresných organizácií určených štatutárne, tvoria župnú organizáciu Strany.
§ 34.
Orgánmi župnej organizácie sú:
a) predseda,
b) predsedníctvo a
c) výbor.
§ 35.
(1) Predsedu župnej organizácie menuje a odvoláva Vodca.
(2) Predseda župnej organizácie za pomoci predsedníctva a výboru, ktoré zvoláva podľa potreby, plní poslanie Strany vo svojom obvode.
§ 36.
(1) Predsedníctvo župnej organizácie pozostáva okrem predsedu z týchto referentov :
a) organizačného,
b) kultúrneho,
c) hospodárskeho,
d) sociálneho a
e) finančného.
(2) členov predsedníctva uvedených v ods. l poď písm. a) až e) menuje a odvoláva generálny tajomník, ktorý jedného z nich menuje zároveň za podpredsedu župnej organizácie.
(3) Predsedníctvo rozhoduje v organizačných, kultúrnych, hospodárskych, sociálnych a finančných veciach župnej organizácie.
§ 37.
(1) Členmi výboru župnej organizácie sú:
a) členovia predsedníctva,
b) poslanci Strany, ktorí majú bydlisko v obvode župnej organizácie,
c) funkciou najvyšší úradník verejnej správy vnútornej v obvode župnej organizácie, ak je členom Strany,
d) župný inšpektor HG,
e) župný veliteľ HM,
f) predsedovia župných záujmových združení,
g) predsedovia okresných organizácií Strany.
(2) Výbor je poradným orgánom predsedu.
§ 38. Župný súd.
(1) Pri každej župnej organizácii zriaďuje sa župný súd Strany.
(2) Župný súd skladá sa z predsedu a 9 členov, ktorých menuje Vodca na päť rokov. Rozhoduje v trojčlenných senátoch.
(3) Do pôsobnosti župného súdu Strany patrí:
a) rozhodovať na prvom stupni o víne v prípadoch disciplinárneho pokračovania proti funkcionárom okresnej a župnej organizácie a
b) rozhodovať s konečnou platnosťou o odvolaniach proti výrokom obvodných súdov Strany.
ČASŤ PIATA.
Funkcionári a zamestnanci. § 39.
Funkcionármi alebo zamestnancami Strany môžu byť iba členovia Strany.
§ 40.
(1) Funkcionári a zamestnanci Strany ujímajú sa svojej funkcie složením tohto sľubu:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Hlinkovej slovenskej ľudovej strane a že svedomité budem plniť svoje povinnosti".
(2) Funkcionár Strany môže sa vzdať svojej funkcie len s predchádzajúcim súhlasom toho orgánu Strany, ktorý ho menoval.
§ 41.
Predsedovia organizačných jednotiek sú pod disciplinárnymi následkami zodpovední Vodcovi za politický stav svojho územného obvodu a v politických veciach sú im podriadené aj všetky zložky Strany v obvode.
§ 42.
(1) Sociálni referenti vo svojom organizačnom obvode sú predsedami odbočiek Sociálneho ústavu Strany.
(2) Kultúrni referenti Strany vo svojom organizačnom obvode sú členmi osvetových komisii.
§ 43.
Na funkcionárov a zamestnancov Strany vzťahujú sa predpisy o zachovávaní úradného tajomstva.
ČASŤ ŠIESTA. Rozličné ustanovenia.
§ 44.
(1) Politické prejavy príslušníkov slovenského národa rozširovať tlačou, rozhlasom alebo filmom je dovolené iba so súhlasom Strany.
(2) Súhlas Strany sa vyžaduje aj na vydávanie politických a politicko-výchovných časopisov a publikácií príslušníkov slovenského národa.
(3) Predsedníctvo Strany určí, ktoré orgány Strany sú príslušné udeľovať súhlas podľa ods. l a 2.
(4) Na prejavy prezidenta Republiky, predsedu Snemu, predsedu vlády, predsedu Štátnej rady a členov vlády, taktiež na prejavy poslancov v Sneme sa ustanovenie ods. l nevzťahuje.