Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 8. zasadanie.
645.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1942
o poplatkovom oslobodení Slovenskej národnej banky a komunálnych pôžičiek.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ l.
Právne listiny, týkajúce sa obchodov Slovenskej národnej banky a jej pôžičiek na ručný záloh sú oslobodené od poplatkov.
§ 2.
1) Od poplatkov sú oslobodené listiny, podania a úradné výkony, ktoré sa týkajú pôžičiek vyzdvihnutých zväzkami územnej alebo záujmovej samosprávy, počítajúc do toho aj cirkvi:
a) na splnenie určite označenej verejnej úlohy, na vykonanie ktorej sú povolané, pokiaľ ich účelové určenie trvá,
b) na účely konverzné.
(2) Oslobodenie podľa ods. l sa nevzťahuje na zmenky a na podania v spornom a exekučnom súdnom pokračovaní.
(3) Poplatníci sú povinní príslušnému daňovému úradu oznámiť skutočnosti, odôvodňujúce poplatkové oslobodenie a predložiť listiny (ods, 1) ako aj dôkazy o účelovom určení pôžičky, a to do 30 dní.
(4) Podrobnosti určí minister financií vyhláškou v Úradných novinách.
§ 3.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
K § 1.
Ustanoveniami § l návrhu doplňuje a rozširuje sa oslobodenie od poplatkov, priznané Slovenskej národnej banke ustanoveniami § 33 vládneho nariadenia č. 44/1939 Sl. z.
Priznaním poplatkového oslobodenia pre "právne listiny, týkajúce sa obchodovania Slovenskej národnej banky" nezavádza sa nijaká podstatná úľava, lebo už podľa § 33 ods. 2 vládneho nariadenia č. 44/1939 Sl. z. boli "všetky právne listiny" Slovenskej národnej banky oslobodené od poplatkov. Textácia uvedeného poplatkového oslobodenia nebola však jednoznačná, lebo pripúšťala pri striktnom výklade obsahu poplatkového oslobodenia ten úsudok, že poplatkové oslobodenie Slovenskej národnej banky je v tomto smere len osobné, t. j., že sa týka len listín, ktoré vystavila a podpísala iba Slovenská národná banka, ale nie aj listín, Ktoré pri pri obchodovaní so Slovenskou národnou bankou podpísali aj iné zmluvné strany. Túto nejasnosť rozsahu oslobodenia podľa § 33 ods. 2 uvedeného vládneho nariadenia zapríčinil výraz "jej" (t. j. Slovenskej národnej banky) "právne listiny . .. sú prosté kolkov a poplatkov". Ustanovenie § l návrhu rozptyľuje v tomto smere každú pochybnosť, priznávajúc jasným znením vecné oslobodenie pre všetky právne listiny, týkajúce sa obchodovania Slovenskej národnej banky.
Priznaním vecného oslobodenia pre pôžičky Slovenskej národnej banky na ručný záloh zachováva sa (poťažne obnovuje sa) len právny stav, normovaný článkom IV. zákona č. 25/1934 Sb. z. a n. Toto oslobodenie od poplatkov — pri štylizácii bez súčinnosti finančnej správy nebolo nedopatrením pojaté do ustanovenia § 33 vl. nar. č. 44/1939 Sl. z.
Poskytnutím vecného oslobodenia pre všetky právne listiny, týkajúce sa obchodovania Slovenskej národnej banky a vecným oslobodením jej pôžičiek na ručný záloh, umožňuje sa poskytnutie lacnejšie-
ho úveru národnému hospodárstvu bez zdraženia platnej eskontnej a ľombardnej sadzby, ktorá by sa platením poplatkov nepriamo zvýšila. Po uzákonení poplatnosti svedeckých zápisov ustanoveniami § 10 zákona č. 14/1942 Sl. z., nemôže už totiž Slovenská národná banka vystavovať o právnych úkonoch, ktoré sa vyskytujú pri jej obchodovaní, poplatkom nepodliehajúce listiny, napísaním svedeckých zápisov, ako tomu bolo pred účinnosťou zákona č. 14/1942 Sl. z., t. j. pred 15. II. 1942. Obchodné úkony, ktoré je Slovenská národná baníka oprávnená vykonávať, sú vypočítané v §§ 5 a 8 vl. nar. č. 44/1939 Sl. z. Rozšírenie obchodovania Slovenskej národnej banky nad rámec vymedzený týmito ustanoveniami predpokladá zákonné splnomocnenie alebo aspoň interný súhlas vlády. Ustanovenia § l návrhu sú opatrením neodkladného rázu; ich uzákonenie vyžadujú dnešné vážne branno-hospodárske záujmy štátu (zásobovanie obyvateľstva potravinami a pod.) Pre tieto dôvody pripustí sa aj internými predpismi aplikácia ustanovení § l osnovy pre minulosť.
K § 2.
Podľa platných predpisov poplatkového práva požívajú samosprávne sväzky osobné oslobodenie od poplatkov pre komunálne pôžičky za predpokladov uvedených v sadz. pol. 36/85 č. 2 popl. práv, ak je účelom pôžičky, aby sa zadováženými peniazmi plnily priamo verejné úlohy im zverené.
Nakoľko oslobodenie podľa ustanovení sadz. pol. č. 36/85 č. 2 je len osobné, t. j. vzťahuje sa len na osoby tam vymenované, nemôže si neoslobodená zmluvná strana (veriteľ, pravidelne peňažný ústav) nárokovať oslobodenie od poplatkov a je potom povinná zaplatiť zákonné poplatky v plnej sume (§ 12 popl. práv). Túto verejnoprávnu povinnosť (zaplatiť poplatky presunuje však veriteľ súkromnoprávne (zmluvné) na samosprávny zväzok (dlžníka), ktorý potom fakticky zaplatí zákonné
poplatky zo svojho. Týmto postupom obchádzania verejnoprávnych poplatkových predpisov stáva sa zákonom priznané osobné oslobodenie od poplatkov iluzórnym a nesplňuje svoje určenie.
Bývalé ministerstvo financií v Prahe v snahe, aby odstránilo tento nežiadúci stav, povolilo interným výnosom, aby sa na našom štátnom území aplikovali na komunálne pôžičky pri posudzovaní ich poplatkového oslobodenia ustanovenia rakúskeho zákona č. 70/1902 r. z. o poplatkových úľavách a oslobodenia pôžičiek pre zeme, okresy, obce a iné samosprávne zväzky. Uvedený zákon, ktorý priznáva komunálnym pôžičkám za určitých predpokladov vecné oslobodenie platil teda fakticky aj u nás; samosprávne zväzky, vyzdvihujúce pôžičky, poťažne peňažné ústavy, nemajú však právny nárok, aby komunálne pôžičky boli oslobodené podľa tohto zákona od poplatkov, a ani finančná správa nemá zákonné splnomocnenie na svoj doterajší postup pri ich oslobodzovaní.
Za dnešných pomerov, v ktorých výstavba štátu, jeho zariadení a ustanovizní vyžaduje, aby aj naša samospráva vo zvýšenej miere a čo najintenzívnejšie vykonávala jej zverené verejné úlohy, ktorých plnenie vyžaduje veľké finančné investície, zadovažiteľné pravidelne len komunálnymi pôžičkami, je treba zákonne normovať vecné poplatkové oslobodenie komunálnych pôžičiek, ako aj úkonov a listín, ktoré súvisia s ich vyzdvihnutím, splácaním a vyrovnaním.
Za samosprávne sväzky podľa § 2 osnovy treba mať nielen územné samosprávne sväzky (župa, okres, obce), ale aj záujmové korporácie (advokátsku, verejnonotársku, lekársku komoru, živnostenské spoločenstvá a pod.), lebo podľa platných právnych predpisov rozumejú sa samosprávnymi zväzkami všetky pospolitostné útvary, ktoré bez ujmy zákonodarstva štátneho sú oprávnené vydávať na úpravu vnútorných vecí verejnoprávnej povahy právne záväzné nariadenia pre príslušníkov pospolitosti a ukladať týmto príslušníkom aj nútené príspevky na úhradu spoločných výdavkov. Za samosprávne sväzky treba preto mať aj cirkvi.
Oslobodenie podľa § 2 návrhu sa týka:
a) právnych úkonov a listín (pôžička, jej cessia a konverzia) ako aj dlžobných úpisov, poťažne pri emisných pôžičkách — obligácii, dočasných poukážok na ne a ich
kupónov, ako aj kvitancií, listín, o zálohu, výmazných vyhlásení a pod., okrem zmeniek:
b) úradných výkonov (napr. pozemnoknižných zápisov);
c) podaní k správnym úradom a súdom, okrem sporného a exekučného súdneho pokračovania.
Podmienkou oslobodenia poplatkových predmetov uvedených v predchádzajúcom odseku je, aby sa týkali pôžičiek, vyzdvihnutých samosprávnymi zväzkami, počítajúc do toho aj cirkvi, s určením na prianie splnenie určite označenej, teda nielen všeobecne udanej, verejnej úlohy, ku ktorej splneniu sú povolané. Poplatkové oslobodenie trvá len do toho času, kým nepominie účelové určenie vyzdvihnutej pôžičky. Ak vyzdvihnutá pôžička neslúži na splnenie určite. Označenej verejnej úlohy, ktorej vykonanie patrí do pôsobnosti samosprávneho sväzku, nepatrí poplatkovým predmetom oslobodenie od poplatkov podľa § 2 návrhu (napr, pri pôžičke, ktorá má slúžiť na stavbu, kúpu, alebo prevádzku obecného podniku, obecného nájomného domu, obecnej záhrady alebo pozemku a pod.); ak účelové určenie pôžičky pominie po jej vyzdvihnutí, bude treba zaplatiť dodatočne všetky poplatky, ktoré sa následkom oslobodenia podľa § 2 osnovy nezaplatily.
Samosprávny sväzok, poťažne cirkev, plní verejné úlohy, ktorých vykonanie patrí do jeho pôsobnosti najmä v týchto prípadoch: pri stavbe školy, nemocnice, sirotinca, chudobinca, stavba cesty, vodovodu, regulácií ulíc, riek a potokov, pri stavbe kasární, pri založení verejných knižníc, pri nákupe potrieb pre CPO a pôd.
Oslobodenie podľa § 2 osnovy je vecné a platí už ex lege. Návrh však ukladá poplatníkom povinnosť ohlásiť v 30-dňovej lehote príslušnému daňovému úradu právne úkony, poťažne listiny o nich, na preskúmanie, či sú splnené zákonné predpoklady poplatkového oslobodenia. Súčasne s ohlásením poplatkového predmetu je poplatník povinný dokázať jestvovanie podmienok oslobodenia; tento dôkaz sa vykoná pravidelne tým, že sa pripojí k ohláseniu odpis zápisnice o zasadnutí orgánov (zastupiteľstva, výboru, valného shromaždenia a pod.) samosprávneho sväzku, v ktorom sa rozhodlo o vyzdvihnutí a
účelu pôžičky, ako aj vyhlásenie samosprávneho sväzku o jej účele a použití. Každú zmenu účelu určenia oslobodenej pôžičky sú poplatníci (samosprávny sväzok, peňažný ústav, teda dlžník i veriteľ) povinní samočinne ohlásiť príslušnému daňovému úradu do 30 dní po jej usnesení, aby sa mohly nezaplatené poplatky doda-
točne vybrať, ak verejnoprávne účelové určenie pôžičky prípadne pominie.
Vykonanie predkladaného návrhu zákona si nevyžiada zo štátnej pokladnice nijaké výdavky.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru rozpočtovému a výboru ústavnoprávnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí-
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.