Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 8. zasadanie.

647.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa__________............1942

o započítaní prezenčnej služby v niektorých služobných pomeroch,

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone;

§ 1.

(1) Prezenčná služba sa započítava Štátnym zamestnancom v plnej výmere pre zvýšenie platu.

(2) Započítanie podľa ods. l sa vykoná v príslušnej najnižšej platovej stupnici (stupni), ktorá je u tej-ktorej služobnej kategórie určená, a to len, nakoľko sa tak nestalo započítaním alebo iným zhodnotením pre ustanovenie alebo pre zvýšenie platu už v služobnom pomere podľa platných predpisov predchádzajúcom. Pri vysokoškolských asistentoch prvej a druhej služobnej skupiny vykoná sa započítanie až v treťom roku služby.

§ 2.

Prezenčná služba sa započítava civilným štátnym zamestnancom v plnej výmere do doby rozhodnej pre určenie služobného poradia v príslušnej najnižšej platovej stupnici (stupni), ktorá je u tej ktorej služobnej kategórie stanovená, pri čom sa neprihliada k časti prezenčnej služby rovnajúcej sa dobe, o ktorú bol zamestnanec

zhodnotením prezenčnej služby skoršie y tejto platovej stupnici (stupni) ustanovený.

§ 3.

Štátnym zamestnancom, ktorí vzhľadom na určený nástupný termín nastúpia prezenčnú službu v prvej polovici mesiaca, patrí za dni do nastúpenia tejto služby polovica mesačného platu; zamestnancom, ktorí nastúpia; v druhej polovici mesiaca, patrí celomesačný plat. Odo dňa opätného nastúpenia civilnej služby až do konca mesiaca patrí im na každý deň 1/30 mesačného platu.

§ 4.

(1) Štátnym zamestnancom zostáva po dobu prezenčnej (ďalšej činnej) služby zachované služobné miesto, ak nastúpia opäť civilnú službu do 15 dní po skončení prezenčnej (ďalšej činnej) služby. Doba pred nastúpením prezenčnej služby v doterajšom služobnom pomere započítateľná sa započíta pre zvýšenie služobného platu,

(2) Predpisy, podľa ktorých civilným štátnym zamestnancom zostáva po dobu vojenskej prezenčnej služby zachované ich postavenia v platovej stupnici (stupni), ostávajú nedotknuté; kde sa v týchto predpisoch hovorí o vojenskej prezenčnej službe, rozumie sa tým i prezenčná služba podľa § 15 ods. l písm. b) zákona č. 20/1940 Sl. z.

§ 5.

(1) Doba prezenčnej služby, ktorá bola aspoň zčiastky konaná za účinnosti tohto zákona, je započítateľná pre odpočívne (zaopatrovacie) platy civilných štátnych zamestnancov, a to ako pre nárok, tak pre výmeru. Inak platia o započítaní prezenčnej služby pre odpočívne (zaopatrovacie) platy doterajšie predpisy; kde sa v týchto predpisoch hovorí o prezenčnej službe vojenskej, rozumie sa tým i prezenčná služba podľa § 15 ods. .1 písm. b) zákona č. 20/ 1940 Sl. z.

(2) Započítateľné doby môžu byť zhodnotené pre odpočívny (zaopatrovací) plat iba raz.

§ 6.

Prezenčná služba podľa tohto zákona rozumie sa vojenská a pracovná služba prezenčná, ak boly konané v brannej moci Slovenskej republiky, ďalej vojenská služba prezenčná a vojenský výcvik v náhradnej zálohe, pokiaľ boly konané v bývalej československej brannej moci, ako aj vojenská prezenčná (alebo táto nahradzujúca) služba, pokiaľ bola konaná v brannej moci bývalého Poľského štátu, ak ide o osoby z inkorporovaného územia (úst. zák. č. 325/ 1939 Sl. z.), ale najviac v rozsahu 2 rokov.

§ 7.

(1) Štátnymi zamestnancami podľa tohto zákona sa rozumejú štátni zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 103/1926 Sb. z. a n. alebo predpisy na základe neho vydané.

(2) Ustanovenia tohto zákona platia tiež pre osoby v učiteľskej službe, ktorých platové pomery upravujú zákony Č. 104/1926 Sb. z. a n. a č. 308/1940 Sl. z.

(3) Tento zákon platí v medziach ustanovení § 212 zákona č. 103/1926 Sb. z. a na § 73 ods, 2 a 3 zákona č. 190/1939 Sl. z. obdobne tiež pre zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú tieto ustanovenia.

(4) Tento zákon platí obdobne aj pre duchovných, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 122/1926 Sb. z. a n.

§ 8.

(1) Zamestnancom, ktorým už bola započítaná prezenčná služba podľa zákona č. 279/1934 Sb. z. a n. polovicou pre zvýšenie platu v príslušnej najnižšej platovej stupnici (stupni), započíta sa druhá polovica prezenčnej služby v tejto najnižšej platovej stupnici (stupni). Ak by zamestnanec bol už vo vyššej platovej stupnici (stupni), vykoná sa toto započítanie ku dnu ustanovenia v najnižšej platovej stupnici (stupni) s prihliadnutím k zásade § 17 ods. 5 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. a predpisov obdobných.

(2) Zamestnancom ktorým nebola prezenčná služba podľa platných predpisov

dosiaľ vôbec hodnotená ani pre ustanovenie, ani pre zvýšenie platu už v niektorom služobnom pomere predchádzajúcom a nemožno im ju započítať podľa § l, vykoná sa započítanie tejto prezenčnej služby v plnej výmere ku dňu ustanovenia v príslušnej najnižšej platovej stupnici (stupni), ktorá je u tej ktorej kategórie určená, a to s prihliadnutím k § 17 zákona č. 103/1926 Sb, z. a n. a obdobných predpisov.

(3) Doplatky, ktoré by zamestnancom uvedeným v ods. l a 2 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona prípadne vzniklý, sa nevyplácajú.

§ 9.

(1) Tento zákon platí pre zamestnancov:

a) ktorí nastúpia službu za jeho účinnosti bez rozdielu, kedy konali prezenčnú službu,

b) ktorí nastúpili službu pred účinnosťou zákona a za jeho účinnosti aspoň zčasti konajú alebo budú konať prezenčnú službu,

c) ktorí nastúpili službu pred účinnosťou zákona, bez rozdielu, kedy konali prezenčnú službu, a pokiaľ boli po 1. januári 1926 v najnižšej platovej stupnici (stupni).

§ 10.

Vláda upraví podľa zásad tohto zákona započítanie prezenčnej služby v služobných pomeroch zamestnancov štátu alebo iných verejných korporácií (ústavov, podnikov, fondov), pokiaľ sa na tieto služobné pomery tento zákon priamo nevzťahuje.

§ 11.

Vládne nariadenie určí, pokiaľ nad mieru určenú platnými predpismi a bez ujmy prednostných práv prislúchajúcich podľa platných právnych ustanovení bude pri prijímaní do služieb uvedených v § 7 pri rovnakej spôsobilosti daná prednosť uchádzačom, ktorí vykonali prezenčnú službu.

§ 12.

Zákon č. 279/1934 Sb. z. a n. v znení nariadenia s mocou zákona č. 263/1940 SI. z.l sa zrušuje.

§ 13.

Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.

Dôvodová zpráva.

Zhodnotenie prezenčnej služby v štátnej a verejnej službe prešlo niekoľkými fázami vývoja. Kým služobná pragmatika (a na jej základe vydané obdobné predpisy), ktorá upravuje služobné právo štátnych úradníkov, vykurovala vojenskú prezenčnú službu pre postup do vyššieho platu, povojnový stav v rokoch dvadsiatich si vynútil jej zhodnotenie ako pre zvýšenie platu, tak pre povýšenie (časový postup). Zákon o úsporných opatreniach vo verejnej správe č. 286/1924 Sb. z. a n. zrušil však všetky predpisy, ktoré upravovaly započítanie určitej doby a vylúčil tým aj zhodnotenie prezenčnej vojenskej služby tým zamestnancom, ktorí nastúpili do služieb po 1. januári 1925. Všeobecná náprava sa čakala pri vydaní platového zákona v roku 1926, ale ani tento nesplnil očakávanie štátnych zamestnancov. Prevzal stav, aký tu bol pred rokom 1926. Tým bola definitívne pochovaná oprávnená požiadavka štátnych zamestnancov na zhodnotenie prezenčnej služby. Že išlo o oprávnenú požiadavku, je všeobecne známe. Pri prijímaní do služieb či už štátnych, verejných alebo súkromných, dávala sa prednosť uchádzačom neodvedeným pred uchádzačmi odvedenými, takže náskok, ktorí neodvedení zamestnanci fakticky získali, zamestnanci-vojaci už nemohli nikdy dostihnúť ani platové, ani hodnostné. Nevojaci získali ten istý náskok, i vtedy, keď nastúpili civilnú službu naraz s odvedenými zamestnancami. Nástupom prezenčnej služby strácali totiž vojaci čas takejto služby ako pre zvýšenie platu, tak pre poradie a štátna správa nemohla v niektorých kategóriách pre nedostatok právnych predpisov túto ujmu nahradiť. Najkrikľavejšie prípady prichádzajú v kategórii s automatickým postupom (profesori, učitelia a čiastočne sudcovia), kde zamestnanec, ktorý musel vykonať prezenčnú službu, nemohol nikdy platové dostihnúť zamestnanca-nevojaka.

Tieto nesrovnalosti snažila sa odstrániť už bývalá Československá republika

zákonom č. 279/1934 Sb. z. a n. Pretože však zákon vyšiel v dobe najväčšej hospodárskej krízy, v záujme všeobecných úspor v štátnej správe, riešil vec len pro futuro a hodnotil prezenčnú službu len polovicou pre zvýšenie platu. V § 14 zmocnil síce vládu, aby nariadením rozšírila započítanie vojenskej prezenčnej služby i na zamestnancov, ktorí ju konali pred účinnosťou zákona, dosiaľ však nariadenie vydané nebolo.

Všeobecným postulátom doby je odstrániť úplne vyššie uvedené nesrovnalosti a dať výraz tomu, že zamestnanec nemôže utrpieť ani hmotnú ani morálnu újmu tým, že vykonáva službu, ktorá je čestnou službou národu (srov. § l branného zákona Slovenskej republiky). Zhodnocuje sa preto prezenčná služba bez bez ohľadu na to, kedy zamestnanec nastúpil civilnú službu a kedy konal prezenčnú službu.

V záujme prehľadnosti právnych noriem republikuje sa vlastne zákon č. 279/ 1934 Sb. z. a n. v znení nariadenia s mocou zákona č. 263/1940 Sl. z. s príslušnými zmenami a doplnkami ako je v návrhu uvedené.

K § 1.

Doterajšie ustanovenie sa modifikuje v tom smere, že sa prezenčná služba započítava nie polovicou, ale plne pre zvýšenie platu. Okrem toho § l sa doplňuje tým, že u vysokoškolských asistentov prvej a druhej skupiny vykoná sa započítanie až v treťom roku služby.

K §2.

Prevzaté doterajšie ustanovenia § 3 zákona č. 279/1934 Sb. z. a n.

K § 3.

Prevzaté doterajšie ustanovenia nariadenia s mocou zákona č. 263/1940 Sl. z.

K § 4,

Vzhľadom na to, že v dobe brannej pohotovosti štátu zamestnanci po skončení prezenčnej služby sú väčšinou pridržaní ešte v ďalšej činnej službe, doplňuje sa doterajšie ustanovenie v tom smysle, že služobné miesto ostane zamestnancovi zachované po dobu prezenčnej služby, i keď nastúpi opäť civilnú službu do 15 dní po skončení ďalšej činnej služby.

Podľa § 30 ods. l zákona č. 15/1914 r. z. (služobnej pragmatiky) za výkonu vojenskej prezenčnej služby zostane úradníkovi zachované jeho postavenie podľa platovej stupnice. Nastúpenie služby nie je viazané na lehotu. Bolo preto treba v ods. 2 a contrario ods. l výslovne zdôrazniť, že doterajšie predpisy ostávajú v platnosti.

Ustanovenie poslednej vety vyžaduje zavedenie prezenčnej pracovnej služby, ktorá pred branným zákonom Slovenskej republiky nebola.

K § 5.

Preberá sa doterajšie ustanovenie § 6 o zmenou vyplývajúcou, z branného zákona Slovenskej republiky.

K § 6.

Preberá sa doterajšie ustanovenie so zmenou vyplývajúcou z branného zákona Slovenskej republiky a s doplnkom, že prezenčnou službou podľa tohto zákona rozumie sa aj vojenská prezenčná (alebo túto nahradzujúca) služba, pokiaľ bola konaná v brannej moci bývalého Poľského štátu, ak ide o osoby z inkorporovaného územia. Tento doplnok bol potrebný preto, aby štátni úradníci, ktorí pochádzajú z inkorporovaného územia, neboli ukrivdení voči ostatným štátnym úradníkom.

K § 7.

Preberajú sa doterajšie ustanovenia §§ 9 a 10. Okrem toho § 7 doplňuje sa odsekom 4, podľa ktorého tento zákon platí aj pre duchovných, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 122/1926 Sb. z. a n. Toto nové ustanovenie sa zavádza z dôvodu ekvity.

Nebude mať väčší finančný dosah, nakoľko duchovní konajú vojenskú prezenčnú službu len 6 týždňov.

K §8.

Zo zásadných dôvodov nemožno pripustiť, aby sa prezenčná služba hodnotila v rozličných platových stupniciach. Ak je zamestnanec vo vyššej platovej stupnici, započítava sa mu vojenská prezenčná služba ku dňu ustanovenia v najnižšej platovej stupnici (stupni) a ak by mu týmto vychádzalo vzhľadom na zásadu § 17 platového zákona a obdobných predpisov vyššie služné (plat), treba mu plat upraviť podľa zápočtu. Nárok na doplatky nemá a výplata vyššieho platu počína prvým dňom mesiaca, nasledujúceho po účinnosti zákona.

K §9.

Keďže sa vojenská prezenčná služba do roku 1924 plne hodnotila, možno zamestnancov, ktorí boli do tejto doby prijatí do služby, zo započítania vylúčiť. Ustanovenie bodu c) sa vzťahuje na všetkých zamestnancov, ktorí boli prijatí po 1. januári 1925. Termín 1. januára 1926 uvedený v návrhu zákona sa dáva vzhľadom na účinnosť platového zákona a na tú okolnosť, že všetci zamestnanci, ktorí nastúpili už v roku 1925, mohli byť ustanovení definitívnymi len po 1. januári 1926. Okrem toho treba zabrániť prípadným technickým ťažkostiam, ktoré by vzniklý pri prepočítavaní platu na prevod podľa platového zákona.

K §§ 10 a 11.

Prevzaté doterajšie ustanovenia.

Finančný dosah návrhu vyžiada si v druhom polroku 1942 asi 1,000.000.— Ks; náklad sa uhradí z úspor na osobných platoch príslušných kapitol.

Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu a výboru sociálne-zdravotnému.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády a minister zahraničných vecí

Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,

minister financií.