Neprošlo opravou po digitalizaci !

Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 8. zasadanie.

654.

Návrh

poslanca Dr. Vojtecha Tvrdého a spoločníkov

na vydanie zákona o správe a odpredaní stálom nadobudnutých domových nehnuteľností ako aj o úprave niektorých majetkopravných a finančneprávnych otázok, súvisiacich s vylúčením Židov zo slovenského hospodárskeho života.

Podpísaní navrhujú:

Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť na tomto zákone:

Zákon

zo dňa______________1942

o správe a odpredaní štátom nadobudnutých domových nehnuteľností ako aj o úprave niektorých majetkoprávnych a finančneprávnych otázok, súvisiacich s vylúčením Židov zo slovenského hospodárskeho života.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

HLAVA I. Diel prvý.

Štátom nadobudnuté domové nehnuteľnosti.

§ 1. Pojem.

(1) Za domové nehnuteľnosti nadobudnuté štátom (v ďalšom texte nehnuteľnosti) podľa tohto zákona treba pokladať nehnuteľnosti (podiely), uvedené v § 191 ods. l nariadenia č. 198/1941 Sl. z., ktoré podľa vládnej vyhlášky č. 238/1941 Sl. z. stály sa dňom 1. novembra 1941 vlastníctvom Slovenského štátu. Nehnuteľnosti, slúžiace na výkon kultových úkonov príslušníkov izraelitského (židovského) vyznania stávajú sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona vlastníctvom štátu ak už neprešly na štát (§ 36 nar. č. 198/ 1941 Sl. z.) alebo ak ich Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom školstva a národnej osvety a Ministerstvom vnútra neprenechá na výkon kultových úkonov.

(2) Pod ustanovenia ods. l nespadá nehnuteľný majetok, ktorý treba považovať:

a) za poľnohospodársku nehnuteľnosť (§ 151 nar. č. 198/1941 Sl. z.);

b) za majetkovú podstatu židovských podnikov (§ 167 nar. č. 198/1941 Sl. z.);

c) za majetkovú podstatu lekární (§ 102 nar. č. 198/1941 Sl. z.).

(3) V pochybných prípadoch, či ide o nehnuteľnosť podľa ods. l alebo 2 rozhodne vláda.

Diel druhý. Orgány.

§ 2.

M i n i s t e r s t v o financií.)

(1) Nehnuteľnosti spravuje a s nimi nakladá Ministerstvo financií, ktoré v tejto funkcii zastupuje štát vo všetkých právnych pomeroch vzniklých z prechodu vlastníctva týchto nehnuteľností na štát. Nehnuteľností treba spravovať oddelene od ostatného majetku štátu.

(2) Ministerstvu financií vo funkcii podľa ods. l prislúchajú najmä:

a) zistiť a pojať do evidencie všetky nehnuteľnosti, prevziať ich do správy a postarať sa o vklad vlastníckeho práva;

b) dozerať na riadne spravovanie nehnuteľností;

c) odpredať nehnuteľnosti podľa ustanovení tohto zákona, vyberať fyzické a právnické osoby, ktorým majú byt nehnuteľnosti odpredané, skúmať spôsobilosť týchto osôb a vyhotovovať potrebné listiny spôsobilé pre vklad do pozemkovej knihy;

d) určovať výšku prejímacej (kúpnej) ceny za odpredané poťažne prenechané nehnuteľnosti podľa ustanovení tohto zákona a starať sa, aby práva, viaznuce na týchto nehnuteľnostiach, neboly skrátené;

e) dozerať na odpredanú nehnuteľnosť, ak dispozičné práva budú k nej obmedzené;

f) poverovať podriadené úrady (§ 4) vykonávaním časti svojej pôsobnosti podľa tohto zákona.

§ 3. Poradný sbor.

(1) Pri Ministerstve financií zriaďuje sa Poradný sbor. Poradný sbor pozostáva z predsedu, podpredsedu a trinásť členov. Predsedom Poradného sboru je minister financií. Podpredsedu a členov menuje vláda na návrh ministra financií. Členom Poradného sboru môže byť len slovenský štátny občan.

(2) V Poradnom sbore majú mať registrované politické strany po jednom zástupcovi a peňažníctvo 3 zástupcov.

(3) Funkcia v poradnom sbore je čestná: členovia majú nárok len na náhradu hotových výdavkov a na prezenčné platy, ktorých výšku určuje minister financií,

(4) Poradnému sboru patrí najmä:

a) radiť a podávať dobro zdania vo všetkých veciach týkajúcich sa spravovania a odpredávania nehnuteľností;

b) radiť a vyslovovať mienku pri udeľovaní podpôr a pôžičiek z Fondu pre podporu hospodárskej a sociálnej výstavby (§ 63).

(5) Členovia Poradného sboru skladajú pred započatím svojej funkcie prísahu do rúk ministra financií a sú povinní zachovať mlčanlivosť pri vykonávaní tejto funkcie.

(6) Podrobnejšiu pôsobnosť určí rokovací poriadok, ktorý vydá minister financií.

§ 4.

Poverené finančné úrady.

(1) Minister financií uverejní vyhláškou v Úradných novinách soznam podriadených finančných úradov, ktoré budú poverené pôsobnosťou podľa tohto zákona. (2) Povereným finančným úradom (v ďalšom texte finančným úradom) patrí najmä):

a) vykonávať prípravné práce na prevzatie nehnuteľností, zaisťovať hospodárske a právne vzťahy k nim, podávať vyhlásenia a žiadosti súdom cieľom zápisu v pozemkovej knihe;

b) spravovať nehnuteľnosti a tým cieľom uzavierať a vypovedať nájomné smluvy;

c) prijímať žiadosti uchádzačov o nehnuteľnosti a vyšetrovať ich spôsobilosť, ako aj podávať návrhy na odpredávame nehnuteľností;

d) zisťovať hodnotu nehnuteľností s príslušenstvom;

e) vyšetrovať nároky veriteľov.

§ 5. Miestne poradné sbory.

(1) Ministerstvo financií zriadi podľa potreby pri finančných úradoch (§ 4) 3 až 5-členné miestne poradné sbory, do pôsobností ktorých patrí podávať dobrozdania čo do spôsobilosti uchádzačov (§ 4 ods, 2 písm. c).

(2) Ustanovenia § 3 ods. 3, 5, a 6 platia obdobne s tým, že členovia miestnych poradných sborov skladajú prísahu do rúk prednostu finančného úradu.

Diel tretí. Evidencia nehnuteľností,

§ 6. Vklad vlastníckeho práva.

(l) Súdy na žiadosť Ministerstva financií alebo finančného úradu vložia v pozemkovej knihe vlastnícke právo na nehnuteľnosti pre Slovenský štát — finančný erár.

(2) Súd môže žiadosť podanú podľa ods, l odmietnuť len pre nepríslušnosť a zamietnuť len preto, že odporuje pozemnoknižnému stavu.

(3) Proti usneseniu súdu, ktorým sa nariaďuje vklad vlastníckeho práva podľa ods. l, sťažnosť sa nepripúšťa.

(4) Ak na nehnuteľnosť bolo už vložené vlastnícke právo pre Slovenský štát (Ústredný hospodársky úrad) podlá § 192 nariadenia č. 198/1941 Sl. z., rozumie sa tým slovenský štát — finančný erár a odpadá vklad vlastníckeho práva podľa ods. 1.

§ 7.

Prevzatie nehnuteľností.

Slovenský štát — finančný erár — prevezme nehnuteľnosti prostredníctvom finančného úradu, ak už neboly prevzaté Ústredným hospodárskym úradom.

Diel štvrtý. Správa nehnuteľností.

§ 8.

F i n a n č n ý úrad ako správca1.

(1) Správu nehnuteľností až do dňa ich odpredania, poťažne až do definitívneho ponechania vo vlastníctve štátu, vykonávajú finančné úrady.

(2) Finančný úrad vykonáva za štát a na jeho účet všetky práva a povinnosti okrem opatrení, ktoré nepatria k obyčajnému hospodáreniu, ako odpredať, zaťažiť nehnuteľnosť a dať povolenie ku vkladu záložného práva.

(3) Finančný úrad je povinný spravovať nehnuteľnosti so starostlivosťou riadneho hospodára podľa smerníc vydaných Ministerstvom financií vyhláškou v Úradných novinách.

(4) Bezplatné prenechanie nehnuteľností (ich častí) do užívania sa zakazuje.

§ 9. Osobitný správca.

(1) Finančný úrad môže k bezprostrednej správe väčších nehnuteľností alebo ich komplexov, taktiež tých nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v obciach mimo sídla úradu, ustanoviť osobitného správou. Za osobitného správcu, pokiaľ je to možné, treba ustanoviť štátneho alebo verejného zamestnanca, ktorý má potrebné vedomosti a skúsenosti.

(2) Osobitný správca spravuje zverenú nehnuteľnosť v zastúpení finančného úradu podľa § 8 ods. 3 a je povinný:

a) riadiť sa pokynmi finančného úradu;

b) zachovať úradné tajomstvo o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone správy;

c) vykonávať správu osobne, skladať účty a podávať zprávy a vysvetlivky finančnému úradu.

(3) Osobitný správca má nárok len na náhradu hotových výdavkov a na odmenu, ktorej výšku určí Ministerstvo financií; miestnosti (byt) v spravovanom dome smie užívať len 6 povolením finančného úradu a za podmienok ním určených.

(4) Dočasní správcovia nehnuteľností ustanovení podľa nariadenia č. 198/1941 Sl. z. vykonávajú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona správu nehnuteľností ako osobitní správcovia podľa tohto zákona a smerníc vydaných Ministerstvom financií (§ 8 ods. 3).

(5) Finančný úrad môže hockedy previesť zmenu v osobe osobitného správcu alebo túto1 správu zrušiť po predbežnom súhlase Ministerstva financií.

§ 10. Výťažok z nehnuteľností,

(1) Z výťažku správy nehnuteľností treba uhradiť v prvom rade potreby domovej správy (nutné opravy, plat domovníka a pod.), bežné verejné dane, dávky a poplatky, poistné prémie, mzdy, príspevky na sociálne poistenie, úroky a anuity z hypotekárnych a iných tiarch a pod. Čistý výťažok plynie dňom 1. januára 1943 ako výnos zo štátnych budov do štátnej pokladnice. Výťažok nehnuteľností od 1. novembra 1941 do 31. decembra 1942 vyúčtuje Ústredný hospodársky úrad s Ministerstvom financií.

O Služobnosti a iné vecné bremená, ktoré viaznu na nehnuteľnostiach, sa zachovajú a treba ich plniť v doterajšom rozsahu.

§ 11.

Nájomný pomer.

(1) Ak nehnuteľnosť je v nájme, ostávajú práva a povinnosti nájomcu voči štátu nezmenené tak, ako trvalý voči predošlému prenajímateľovi s obmedzením uvedeným v ods. 2,

(2) Ak nájomca je Žid alebo židovské združenie, môže finančný úrad zrušiť nájomný pomer výpoveďou. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní.

(3) Nájomcovi neprislúcha náhrada škody a ušlého zisku z dôvodu, že nájomný pomer bol podľa ods. 2 zrušený.

(4) Výmer finančného úradu vydaný podľa ods. 2 a opatrený doložkou vykonateľnosti je exekučným titulom súdnej exekúcie.

Diel piaty.

Nakladanie s nehnuteľnosťami,

 § 12. Všeobecné zásady,

(1) Ministerstvo financií odpredá nehnuteľnosti nakoľko ich štát neponechá vo vlastníctve.

(2) Bezplatné prenechanie nehnuteľností do vlastníctva je neprípustné. To platí i ohľadom jednotlivých rezortov štátnej správy, štátnych podnikov a ústavov, ako aj verejnoprávnych korporácií.

(3) Nehnuteľnosti až do konečného rozhodnutia (ods. 1) nemôžu byť predmetom vyvlastnenia. Ak vyvlastňovacie pokračovanie v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona nie je skončené, má ho úrad, u ktorého sa vyvlastňovacie pokračovanie vedie, zastaviť a postarať sa o výmaz poznámky započatého pokračovania.

§ 13.

Ponechanie nehnuteľností vo vlastníctve štátu.

(1) Štát môže v medziach svojich rozpočtových možností ponechať si nehnuteľnosti vo vlastníctve len, ak ich nevyhnutne potrebuje pre účely štátnej správy a to do celkovej sumy 100 miliónov Ks.

(2) Spoluvlastnícky podiel štátu na nehnuteľnosti možno nechať vo vlastníctve štátu iba, ak štát nadobudne vlastníctvo aj na ostatné podiely, alebo, ak by to vyžadoval dôležitý verejný záujem.

(3) Ak štát mieni niektorú nehnuteľnosť ponechať vo vlastníctve, má to príslušný štátny ústredný úrad alebo štátny podnik (ústav) navrhnúť Ministerstvu financií. O každej nehnuteľnosti treba podať osobitný návrh so stručným odôvodnením, na aké ciele treba nehnuteľnosť nechať vo vlastníctve štátu.

(4) Ministerstvo financií predloží došlé návrhy s dobro zdaním vláde na zásadné rozhodnutie.

(5) Ak vláda dala zásadný súhlas na ponechanie nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, vyšetrí Ministerstvo financií riadnu (obecnú) hodnotu tejto nehnuteľnosti miestnou obhliadkou pomocou súdnych znalcov podľa zásad vládneho nariadenia č. 100/1933 Sb. z. a n.

(6) Ministerstvo financií oznámi výsledok odhadu pozemnoknižným záujemcom s tým, že do 15. dní odo dňa doručenia oznámenia môžu žiadať u príslušného súdu súdny odhad. Ak záujemci požiadali o súdny odhad, prijímacia cena nesmie byť nižšia ako súdom ustálená.

§ 14. Určenie prijímacej ceny.

(1) Po skončení pokračovania podľa § 13 určí Ministerstvo financií prijímaciu cenu nehnuteľnosti po dohode s príslušným štátnym ústredným úradom, štátnym podnikom (ústavom), — ak sa dohoda nedocieli — po vyžiadaní rozhodnutia vlády, výmerom so zreteľom:

a) na odhadnú hodnotu (§ 13 ods. 5 a 6) nehnuteľnosti po odpočítaní tiarch, ktoré budú aj naďalej zachované;

b) na réžiu Ministerstva financií (§ 15 ods, 3);

c) na príspevok pre úhradu výdavkov spojených s vysťahovaním Židov (§ 15 ods. 4 písm. b);

d) na príspevok v prospech Fondu pre podporu hospodárskej a sociálnej výstavby (§ 63);

e) na pohľadávky hypotekárnych veriteľov, ako aj na práva (bremená) viaznuce na nehnuteľnosti.

(f) Ak na nehnuteľnosti viaznu služobnosti alebo iné vecné bremená číselne nevyjadrené, ktoré nebudú zachované, Ministerstvo financií určí vo výmere (ods. 1) podľa § 24 vládneho nariadenia č, 100/ 1933 Sb. z, a n. kapitály, ktoré odpovedajú ich protihodnote.

§ 15.

Zaplatenie a rozvrh prijímacej ceny.

(1) Príslušný štátny ústredný úrad, štátny podnik (ústav) je povinný prijímaciu cenu (§ 14) zložiť do súdneho depozitu u okresného súdu, na území ktorého leží nehnuteľnosť, a to s 5% úrokami do 60 dní odo dňa obdržania výmeru (§ 14 ods. 1).

(2) Príslušný okresný súd (ods. 1) na žiadosť Ministerstva financií doloženú výmerom rozvrhne prijímaciu cenu podľa § 188 a nasledujúcich exekučného zákona s odchýlkami uvedenými v ods. 3 až 5.

(3) Prednostnou položkou pri rozvrhu prijímacej ceny je i režijný príspevok pre Ministerstvo financií, ktorý činí 5% z prijímacej ceny.

(4) Nevyčerpanú časť prijímacej ceny súd hradí a prikáže:

a) na tie verejnoprávne dane s prirážkami a príslušenstvom, dávky, poplatky, peňažité tresty (pokuty) s príslušenstvom — bez ohľadu na to, či obťažujú nehnuteľnosť alebo nie, ktoré dlhuje osoba, ktorá bola vlastníkom tejto nehnuteľnosti do dňa prechodu nehnuteľnosti do vlastníctva štátu a ktoré neboli ani v poradí prednostnom ani v poradí hypotekárnych veriteľov uspokojené a stály sa splatnými do dna rozvrhového pokračovania;

b) na úhradu výdavkov, spojených s vysťahovaním Židov (§ 41 ods. 1), vo výške, v ktorej ich uplatní Ministerstvo financií (finančný úrad) za bývalého majiteľa a členov jeho domácnosti (§ 5 ods. 4 zák. o priamych daniach) bez ohľadu na to, či bývalý židovský majiteľ skutočne opustil štátne územie alebo nie, poťažne, či bol vysťahovaný alebo ,nie;

c) na 5% príspevok v prospech Fondu pre podporu hospodárskej a sociálnej výstavby (§ 63).

(5) Zvyšok prijímacej ceny súd poukáže Likvidačnému fondu {§ 43).

§ 16.

Postavenie Ministerstva financií.

V súdnom pokračovaní, uvedenom v § 15, Ministerstvo financií má tie isté práva ako vymáhajúci veriteľ v exekučnom pokračovaní.

§ 17.

Výmaz tiarch a vklad vlastníckeho práva,

Po zložení prijímacej ceny do súdneho depozitu a po právoplatnosti rozvrhového uznesenia súd z úradnej povinnosti vymaže všetky vložené a zaznamenané ťarchové položky na nehnuteľnosti, nakoľko neboli zachované, a na základe výmeru (§ 14 ods, 1) súčasne vloží vlastnícke právo na nehnuteľnosť pre príslušný štátny ústredný úrad, štátny podnik (ústav) na jeho žiadosť. Ustanovenia § 6 ods. 2 a 3 platia obdobne,

§ 18.

Odpredaj nehnuteľnosti.

(1) Nehnuteľnosti, ktoré štát neponechá vo svojom vlastníctve, Ministerstvo financií postupne odpredá v tomto poradí:

a) nehnuteľnosti, pri ktorých podľa § 203 ods. l nariadenia č. 198/1941 Sl. z, súdy z úradnej povinnosti zrušili zatvor, vnútenú správu a dražobné pokračovanie;

b) preťažené nehnuteľnosti, a nehnuteľnosti, pri ktorých výnos nestačí na úhradu bežných úrokových (amortizačných) splátok;

c) ostatné nehnuteľnosti.

(2) Odpredaj sa deje zásadne na súdnej dobrovoľnej dražbe s právnym účinkom

exekučných dražieb podľa ustanovení §§ 204 a 205 zák. čl. LX/1881, okrem nehnuteľností uvedených v §§ 20 až 22, ktoré môže Ministerstvo financií odpredať z voľnej ruky.

§ 19. Dobrovoľná dražba.

(1) V zastúpení Slovenského štátu ako vlastníka nehnuteľností podá súdu návrh na dobrovoľnú dražím Ministerstvo financií. Overený podpis návrhu sa nevyžaduje.

(2) Ministerstvo financií sa oslobodzuje od povinnosti zložiť preddavok na trovy odhadu.

O Trovy dražobného pokračovania ako aj príspevok podľa § 15 ods. 3 sú prednostnými položkami pri rozdeľovaní dražobnej kúpnej ceny.

(4) Deň dražby má sa určiť aspoň na 30 a najviac na 45 dní po dni nariadenia dražby. Dražobná vyhláška má byť uverejnená aspoň 8 dní pred dňom dražby,

(5) Hypotekárny veriteľ nemá právo žiadať odloženie dražby podľa § 205 exekučného zákona.

(6) Dražiť môžu len nežidovskí slovenskí štátni občania a tuzemské nežidovské právnické osoby a združenia.

(7) Na zaplatenie dražobnej kúpnej ceny nemôže súd povoliť dlhšiu lehotu ako 90 dní, v ktorej musí byť kúpna cena zaplatená s 5% úrokami v troch rovnomerne rozdelených splátkach, pričom zložené vádium sa započíta do poslednej splátky.

(8) Ustanovenia § 15 ods, 4 a 5 platia tu obdobne.

§ 20.

Predaj nehnuteľností na ciele

uvedené v § l zákona č. 177/1940

Sl. z.

Predaj nehnuteľností na ciele uvedené . v § l zákona č. 177/1940 Sl. z. môžu žiadať len verejnoprávne korporácie. Predaj sa stane na základe kúpnopredajnej zmluvy. Ustanovenia §§ 13 až 17 platia tu obdobne s výnimkou § 13 ods. 4. Ak nedôjde

k dohode o kúpnej cene, pokladá sa návrh na kúpu príslušných nehnuteľností za odvolaný a pokračuje sa podľa ustanovení § 19.

§ 21. Predaj rodinných domov.

(1) Rodinným domom treba rozumieť podľa tohto zákona dom, ktorý slúži na vlastnú potrebu (bývanie) majiteľa a ktorý pozostáva najviac z dvoch kompletných bytov okrem bytu domovníka s prípadnou živnostenskou prevodzovňou (dielňou), v ktorej majiteľ zamýšľa alebo už prevádza živnosť.

(2) Domy uvedené v ods. l treba odpredať predovšetkým:

1. nežidovským slovenským štátnym občanom, ktorí sa zúčastnili bojov:

a) na strane mocností Osi a ich spojencov v roku 1939 a v ďalších rokoch;

b) za samostatnosť Slovenska a obranu jeho hraníc v roku 1938 a 1939;

c) vo svetovej vojne (1914 až 1918);

2. vdovám, rodičom a maloletým deťom osôb uvedených pod písm. a) a b), ktorým patrí prednosť v tom istom poriadku.

3. Aktívnym štátnym a verejným zamestnancom.

4. Majiteľom spoluvlastníckych podielov na rodinnom dome ak sú slovenskí štátni občania.

(3) Prednosť nepatrí uchádzačovi, ktorý v mieste svojho bydliska vlastní už dom.

(4) Ministerstvo financií uverejní vyhláškou v Úradných novinách a spôsobom v mieste obvyklým, ktoré nehnuteľnosti (ods. 1) sú na predaj. Súčasne vyzve uchádzačov, aby do 30 dní od uverejnenia vyhlášky podali písomné žiadosti u príslušného finančného úradu,

(5) Finančný úrad po prevedení pokračovania podľa § 4 ods. 2 písm. c) a po vypočutí miestneho poradného zboru (§ 5) predloží riadne inštruované žiadosti Ministerstvu financií na rozhodnutie,

(6) Ministerstvo financií určí kúpnu cenu obdobne podľa ustanovenia § 14 ods. l

a po vypočutí Poradného zboru (§ 3) rozhodne, ktorému uchádzačovi a za akých podmienok odpredá rodinný dom. Kúpna cena určí sa obdobne padla § 14 ods. l Svoje rozhodnutie oznámi patričnému uchádzačovi výmerom, ktorý v 8-dňovej prepadlej lehote musí sa písomne osvedčiť, či kúpi príslušný rodinný dom za určených podmienok, alebo nie. Ak uchádzač v určenej lehote sa neosvedčí, alebo osvedčenie podá síce včas, ale k podmienkam činí výhrady a námietky, pokladá sa to za odvolanie žiadosti. V takomto prípade môže Ministerstvo financií dom odpredať inému spôsobilému uchádzačovi. Ak takého niet, pokračuje sa podľa ustanovení § 19.

(7) Ak uchádzač súhlasí s určenými podmienkami včas, Ministerstvo financií vyhotoví a podpíše kúpnopredajnú zmluvu a doručí uchádzačovi. O ďalšom pokračovaní (spôsob určenia, zaplatenia a rozvrh kúpnej ceny, výmaz tiarch atď.) platia obdobne ustanovenia §§ 14 až 17.

§ 22

Predaj iných nehnuteľností z voľnej ruky.

Ak Minister financií uzná, že dôležitý verejný záujem vyžaduje, aby aj iné než v §§ 20 a 21 uvedené nehnuteľnosti boly odpredané z Voľnej ruky, má pokračovať podľa ustanovení §§ 14 až 17. To sa vzťahuje aj na prípady, v ktorých nehnuteľnosti boli odpredané bývalým vlastníkom Židom z voľnej ruky do l, novembra 1941 s výhradou, že príslušný úrad (ÚHÚ) kúpu schválil, u ktorých však k schváleniu nedošlo.

Diel šiesty.

Veritelia.

§ 23.

Dodatočné pozemnoknížné zaistenie.

(1) Ministerstvo financií môže povoliť dodatočné pozemnoknižné zaistenie pohľadávok peňažných ústavov na nehnuteľnosti. Toto povolenie nahradzuje listinu o pohľadávke spôsobilú pre vklad do pozemkovej knihy.

(2) Ustanovenia ods. l platia aj pre iných veriteľov, ak ich pohľadávka bola právoplatným súdnym rozhodnutím priznaná, alebo súdnou pokonávkou uznaná.

(3) Žiadosť o povolenie (ods. l a 2) treba podať v 30-dňovej prepadlej lehote odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. K žiadosti treba pripojiť hodnoverné doklady o tom, že pohľadávka skutočne jestvuje a v akej výške, a to na istine, na úrokoch a trovách, a u peňažných ústavov aj osvedčenie príslušného revízneho orgánu (revízneho odboru Slovenskej národnej banky, družstevného sväzu s revíznym oprávnením a pod.) o správnosti údajov.

§ 24. Započítanie času.

Do lehôt, v ktorých uplynutie je pre veriteľa spojené s právnou ujmou, nezaráta sa čas od prechodu nehnuteľnosti do vlastníctva štátu až do dňa zloženia prijímacej (kúpnej) ceny.

§ 25.

Prednostné právo na kúpu.

Pozemnoknižný nežidovský veriteľ, ak by prijímacia kúpna cena v prípadoch uvedených v § 14 a §§ 20 až 22 nestačila na úplné uspokojenie jeho pohľadávky, môže cieľom jej záchrany, ponúknuť Ministerstvu financií za príslušnú nehnuteľnosť vyššiu cenu, ktorá by stačila na uspokojenie jeho pohľadávky, ako aj pohľadávok jemu v prednostnom poradí predchádzajúcich veriteľov. S podaním ponuky treba súčasne zložiť do súdneho depozitu vádium vo výške 5% z ponúknutej kúpnej ceny. Ponuka je neodvolateľná a v prípade odstúpenia prepadá vádium v prospech štátu. Ak dôjde taká ponuka, Ministerstvo financií nesmie odpredať príslušnú nehnuteľnosť za nižšiu cenu; v prípade viac ponúk, treba odpredať za najvyššiu ponúknutú cenu.

Diel siedmy Všeobecné ustanovenia.

§ 26.

Výpoveď hypotekárneho úveru.

Ak na nehnuteľnosti viaznu záložné práva, musí hypotekárny veriteľ pri výpovedi úveru prijímateľovi (kupiteľovi) zachovať podmienky platné pre bývalého židovského vlastníka nehnuteľnosti. Prevod podľa tohto zákona nemôže byť dôvodom pre vypovedanie úveru ani vtedy, ak by bol býval1 opak ujednaný.

§ 27.

Oznamovacia povinnosť veriteľov a iných osôb.

(1) Veriteľ, ktorý má na nehnuteľnosti vložené záložné alebo exekučné záložné právo, alebo zaznamenané záložné právo, je povinný na vyzvanie Ministerstva financií, poťažne finančného úradu do 8 dní od doručenia vyzvania podať písomné osvedčenie o tom, či jeho pozemnoknižne zaistená pohľadávka skutočne jestvuje a v akej výške, a to na istine, na úrokoch a na trovách.

(2) Za osoby nesvojprávne, za osoby, ktoré (bývajú mimo územia štátu, a za právnické osoby, je povinný podať osvedčenie podľa ods. l ich zákonný zástupca, poťažne ich splnomocnenec,

(3) Ministerstvo financií (finančný úrad) môže aj iným než v ods. l a 2 uvedeným osobám nariadiť povinné hlásenie všetkých skutočností, ktoré sú potrebné na vykonanie tohto zákona.

§ 28.

Vydanie spisov. Cieľom vykonania správy nehnuteľností sú povinné úrady poverené dočasnou správou týchto nehnuteľností (Ústredný hospodársky úrad, Mestský notársky úrad v Bratislave a okresné úrady) do 30 dni odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona vydať Ministerstvu financií (fi-


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP