Snem Slovenskej republiky 1941

l. volebné obdobie. 8. zasadanie.

659.

Návrh

poslanca Štefana Suroviaka a spoločníkov na vydanie

zákona

zo dňa______ _____1942

o doplnení zákona o nemocenskom poistení verejných zamestnancov.

Podpísaní navrhujú:

Snem Slovenskej republiky, ráč sa uzniesť na tomto zákone:

Čl. I.

§ 14 ods 3 zákona č. 270/1941 Sl. z. sa doplňuje a bude znieť takto:

,,(3) Podrobnosti, v akom rozsahu a za akých podmienok sa poskytujú poistné dávky uvedené v ods. l a 2, určia stanovy. V stanovách nemožno poistencom uložiť iné platobné povinnosti, než aké vyplývajú z ustanovení § 13 ods. l až 4 "

Čl. II.

Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Nemocenské poistenie verejných zamestnancov Slovenskej republiky bolo zákonom č. 270/1941 Sl. z. zreorganizované a postavené na nové základy.

Dôvody, ktoré k novej úprave viedli, boli najmä tieto:

1. nemocenskému poisteniu bolo treba dať nový, jednoduchší a pružnejší organizačný rámec a upraviť agendu poisťovne tak, aby mohla splniť svoje poslanie čo najúčinnejšie,

2. bolo treba podstatne zvýšiť príspevky nemocenského poistenia (s 2% na 3.75%), lebo príjem z doterajších príspevkov nestačil za nových pomerov na úhradu nákladov, spojených s plnením povinností so strany poisťovne,

3. zvýšením príjmu z poistného umožniť zlepšenie poistných dávok poistencom.

Zákon v jednotlivých svojich ustanoveniach vypočítal povinnosti zamestnancovpoistencov, zamestnávateľov, ako aj poistné dávky, na ktoré majú poistenci a ich rodinní príslušníci právny nárok. Proti doterajšiemu stavu bolo zlepšením aj to, že z jasných predpisov zákona sa každý poistenec presne dozvedel, aké ťarchy finančné jemu i jeho zamestnávateľovi nemocenské poistenie ukladá a naproti tomu aké výhody mu z toho poistenia plynú. Bolo to vítané tým viac, že zvýšením nemocenských príspevkov zákon od verejných zamestnancov, žijúcich v dosť ťažkých platových po-

meroch žiadal nepomerne väčšie obete, ako doteraz.

Proti tejto prednosti nového stavu sa však zrejme stavia ustanovenie § 14 ods. 3 zákona, podľa ktorého nemocenská poisťovňa môže v stanovách určiť, za akých podmienok sa poistencom poistné dávky poskytujú, pričom je zrejmé, že sa tu dáva poisťovni široká možnosť uložiť pri poskytovaní dávok zamestnancom aj nové finančné ťarchy (rozličné príplatky atp.), aké uzná za dobré. Ak je nesporné, že úmyslom zákonodarcu bolo tu zjednať jasný stav a pevnú bázu, na ktorú by sa mohli aj zamestnanci spolahnúť, čo museli vykúpiť väčšími finančnými ťarchami, tak je rovnako bezpochybné, že nebolo jeho úmyslom nechať pre ďalšie zaťažovanie zamestnancov-poistencov otvorené dvere a tým ich vystaviť stálej neistote v tom smere, na čo vlastne majú beznečný nárok podľa jasného znenia zákona.

Týmto návrhom zákona sa má odstrániť uvedená nejasnosť zákona č. 270/1941 Sl. z., čo je tak v záujme samej inštitúcie nemocenského poistenia, ako a najmä v záujme poistencov a štátu, ktorí svojimi obeťami nemocenské poistenie držia.

Nakoľko ide len o odstránenie neistoty a zabránenie prípadnému neodôvodnenému zaťažovaniu poistencov, nevyžiada si tento návrh nové výdavky zo štátnej pokladnice.

Želaním navrhovateľov je, aby bol pridelený výboru sociálnemu a zdravotnému.

Štefan Suroviak v. r.,

Jozef Drobný v. r., Vojtech Horák v. r., Anton Šalát v. r., Dr. Pavol Opluštil v. r., Eugen Guzikiewicz v. r., Anton Hancko v. r., Koloman Horniš v. r., Pavol Čarnogurský v. r., František Slameň v. r., František Jankovič v. r.