Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 8. zasadanie.
662. Zpráva
ústavnoprávneho a rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona o poplatkovom oslobodení Slovenskej národnej banky a komunálnych pôžičiek (tlač 645).
Vládny návrh zákona o poplatkovom oslobodení obsahuje čo do oprávnených subjektov a čo do oslobodených úkonov dve skupiny; do skupiny vymedzenej § l osnovy patrí vecné oslobodenie od poplatkov pre všetky právne listiny, týkajúce sa oslobodenia Slovenskej národnej banky, kým § 2 normuje poplatkové oslobodenie listín, podaní a úradných výkonov vzťahujúcich sa na pôžičky politických obcí a cirkví.
Paragraf l osnovy nezavádza vlastne žiadnu novotu, lebo ním normovaný právny stav vlastne existuje, a to jednak právne a jednak fakticky; preto nadpis vládneho návrhu zákona v tomto smere ani celkom neprilieha. Slovenská národná banka požíva totižto poplatkové oslobodenie už podľa § 33 vl. nar. č. 44/1939 Sl. z., ktorým boly "všetky právne listiny" Slovenskej národnej banky oslobodené od poplatkov; textácia tohto poplatkového oslobodenia pri striktnom výklade obsahu tohto oslobodenia pripúšťala názor, že poplatkové oslobodenie je len osobné, t. j. že sa týka iba listín, ktoré vystavila a podpísala iba Slovenská národná banka, nie však listín, ktoré pri obchodovaní s ňou podpísaly aj iné smluvné strany. Túto nejasnosť rozsahu oslobodenia rozptyľuje teraz nad každú pochybnosť § l osnovy, priznávajúc jasným znením vecné oslobodenie pre všetky právne listiny, týkajúce sa obchodovania Slovenskej národnej banky.
Priznaním vecného oslobodenia pre pôžičky Slovenskej národnej banky na ručný záloh sa fakticky zachováva a právne obnovuje právny stav, normovaný článkom IV. zák. č. 25/1934 Sb. z. a n.; toto oslobodenie od poplatkov len nedopatrením nebolo pojaté do ustanovenia § 33 vl. nar. č, 44/1939 Sl. z.
Od poplatkov sú však oslobodené len obchodné úkony, ktoré Slovenská národná banka je oprávnená vykonávať podľa vl. nar. č. 44/1939 Sl. z., respektíve ktoré by bola oprávnená vykonávať podľa osobitného zákonného ustanovenia. Poskytnutím vecného oslobodenia poplatkového pre tieto úkony umožňuje sa poskytnutie lacnejšieho úveru národnému hospodárstvu bez zdraženia platnej eskontnej a lombardnej sadzby.
Ustanovenia § l osnovy sú opatrením neodkladného rázu; ich uzákonenie vyžadujú dnešné vážne branno-hospodárske záujmy štátu. Pre tieto dôvody interné predpisy pripúšťajú aplikáciu ustanovení § l osnovy aj pre minulosť.
Paragraf 2 osnovy normuje poplatkové oslobodenie listín, podaní a úradných: výkonov, pokiaľ sa týkajú pôžičiek vyzdvihnutých politickými obcami a cirkvami na zákonom určený verejný cieľ.
Ani toto poplatkové oslobodenie nie je novotou v našom poplatkovom poriadku. Podľa ustanovení sadzobnej položky 36/85 č. 2 oslobodené sú od poplatkov samosprávne sväzy vôbec, medzi nimi aj politické obce a riaditeľstvá cirkevných majetkov; toto je však poplatkové oslobodenie len osobné, 1. j. vzťahuje sa len na osoby tam vymenované, takže neoslobodená smluvná strana nemôže si nárokovať oslobodenie od poplatkov, ale je povinná zaplatiť poplatky v plnej sume. Nakoľko túto verejnoprávnu povinnosť presunuje veriteľ súkromnoprávne na samosprávny zväzok, ktorý potom fakticky platí zákonné poplatky zo svojho, týmito postupom stáva sa zákonom priznané osobné oslobodenie od poplatkov iluzórnym a nesplňuje svoje určenie.
Tento právny stav nevystačoval už v minulosti a preto bývalé Ministerstvo financií v Prahe interným výnosom povolilo, aby sa na komunálne pôžičky samosprávnych zväzov upotrebily ustanovenia zák. č. 70/1902 ŕ. z, čím — síce bez zák'onnéh'o podkladu — v praxi priznalo sa právnym výkonom o komunálnych pôžičkách vecné oslobodenie poplatkové. Prejednávaný návrh zákona hodlá tento skutočný stav vecného oslobodenia poplatkového legalizovať.
Ústavnoprávny výbor zúžil § 2. osnovy, pokiaľ ide o rozsah osôb požívajúcich vecné oslobodenie, t. j. priznal ho len politickým obciam a cirkvám; inak ostatné samosprávne sväzy ústavnoprávny výbor z poplatkového oslobodenia vylúčil, lebo neshľadal ho u nich za odôvodnené, a naopak pokladal ho za škodlivé záujmom fiškálnym.
Poplatkové oslobodenie vzťahuje sa na listiny, podania a právne úkony týkajúce sa iba pôžičiek, ktoré sú kontrahované na priame splnenie určite označenej verejnej úlohy; toto oslobodenie je vecné a platí už ex lége.
Ďalšie podmienky poplatkového oslobodenia určuje jasne osnova.
Ústavnoprávny výbor previedol na návrhu í zmeny štylistické, nakoľko to vyžadovala povaha veci.
Ústavnoprávny výbor na základe uvedených dôvodov navrhuje, aby Slávny Snem osnovu v predloženom znení uzákonil.
V Bratislave 19. novembra 1942.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Anton Hudec v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zpráva
rozpočtového výboru.
Vládny návrh zákona o poplatkovom oslobodení Slovenskej národnej banky a komunálnych pôžičiek v § l navrhuje uzákonenie právneho stavu, ktorý bol noririovaný článkom IV. zákona č. 25/1934 Sb. z. a n. a platil pre bývalú Česko-sloven- 6kú národnú banku v Prahe. Toto ustanovenie totiž určitým nedopatrením pri štylizácii § 33. vi. nar. č. 44/1939 Sl. z. o poplatkovom oslobodení Slovenskej národnej banky nebolo do tohto paragrafu pojaté. Do účinnosti zákona č. 14/1942 Sl. z. mohla si Slovenská národná banka vypomôcť ustanovením § 19 zák. č. 54/1925 Sb. z. a n. o oslobodení pamätných protokolov (svedeckých zápisov), pokiaľ neboly použité úradne. Keďže však spomenutý zákon č. 14/1942 Sl. z. zrušil podmienečné oslobodenie svedeckých zápisov od poplatku, mal by dnešný právny stav v prípade vystavenia listiny o pôžičke na ručný záloh za následok jej zpoplatnenie. Povinnosť platiť tento poplatok Slovenskou národnou bankou zapríčinila by zdraženie úveru národnému hospodárstvu, čím by sa nepriamo zvýšila aj platná eskontná —
lombardná sadzba. V tomto ustanovení uvedené úkony nepatria síce medzi tie, ktoré je Slovenská národná banka oprávnená vykonávať podľa §§ 5—8 vl. nar. č. 44/1939 Sl. z. Môže to však činiť aspoň za interného súhlasu vlády, ktorá s ohľadom na dnešné vážne branno-hospodárske záujmy štátu (zásobovanie obyvateľstva) dáva súhlas Slovenskej národnej banke na rozšírenie jej pôsobnosti.
Ustanoveniami § 2 vládneho návrhu sa navrhuje uzákoniť právny predpis rakúskeho zák. č. 70 z r. 1902 ríšskeho zákonníka o poplatkových úľavách a oslobodení pôžičiek pre zeme, okresy, obce a iné samosprávne sväzky. Uvedený zákon priznával za určitých predpokladov vecné oslobodenie komunálnym pôžičkám. Bývalé Ministerstvo financií v Prahe povolilo interným výnosom aplikovať jeho ustanovenia na komunálne pôžičky aj na našom štátnom území, a to preto, lebo ustanovenia sadz. pol. č. 36/85 č. 2 popl. pravidiel priznávaly komunálnym pôžičkám len osobné oslobodenie. To znamenalo, že veriteľ (peňažný ústav) mohol súkromnoprávne (smluvnej presunúť povinnosť znášania poplatku na samosprávny zväzok. Tým sa toto osobné oslobodenie stávalo pre samosprávny zväzok iluzórnym.
V § 2 vládneho návrhu sa v štyroch odsekoch jasne shrňujú spôsoby oslobodenia od poplatkov listín, podaní a úradných výkonov, ktoré sa týkajú pôžičiek, vyzdvihnutých sväzkami územnej alebo záujmovej samosprávy, počítajúc do tohto aj cirkvi.
Podľa dôvodovej zprávy sa predvída, že vykonanie predkladaného návrhu nevyžiada si zo štátnej pokladnice nijaké výdavky, lebo len normatívne upravuje už vžité staré zvyklosti pri poplatkovom oslobodení. Preto sa rozpočtový výbor po prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona na zasadnutí dňa 4. novembra 1942 usniesol odporúčať návrh na uzákonenie s niektorými štylárnymi zmenami, ktoré sa na texte previedly.
V Bratislave 4. novembra 1942.
Dr. Eugen, Filkorn v. r., Mg. Ph. Andrej Martvoň v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa........................................ 1942
o poplatkovom oslobodení Slovenskej národnej banky a komunálnych pôžičiek.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Právne listiny, týkajúce sa obchodov Slovenskej národnej banky, a jej pôžičky na ručný záloh (lombard) sú oslobodené od poplatkov.
§ 2.
(1) Od poplatkov sú oslobodené listiny, podania a úradné výkony, ktoré sa týkajú pôžičiek vyzdvihnutých politickými obcami a cirkvami:
a) na splnenie určite označenej verejnej úlohy, ktorú sú povolané vykonať podľa zákona, pokiaľ účelové určenie pôžičky trvá,
b) na účely konverzné.
(2) Oslobodenie podľa ods. l sa nevzťahuje na zmenky a na podania v sporovom a exekučnom súdnom pokračovaní.
(3) Poplatníci sú povinní príslušnému daňovému úradu do 30 dní:
a) oznámiť skutočnosti, odôvodňujúce poplatkové oslobodenie,
b) predložiť listiny (ods. 1) ako aj dôkazy o účelovom určení pôžičky.
(4) Podrobnosti určí minister financií vyhláškou v Úradných novinách.
§ 3.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.