Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 8. zasadanie.

667.

Odpoveď

ministra vnútra

na interpeláciu poslanca Jána Moru a spoločníkov vo veci neuspokojivého určenia pracovných a mzdových podmienok poľnohospodárskych robotníkov vyhláškou predsedu Ústredného úradu práce č. 156/1942 Úradných novín

(tlač 564).

Pán poslanec Ján Mora a spoločníci v interpelácii vo veci neuspokojivého určenia pracovných a mzdových podmienok pre poľnohospodárskych robotníkov vyhláškou predsedu Ústredného úradu práce číslo 156/1942 Or. nov. vytýkajú cit. vyhláške tieto závady:

1. že neobstojí po stránke formálnej, lebo pracovné a mzdové podmienky určuje pre všetky kategórie poľnohospodárskeho robotníctva kumulatívne a preto jej ani robotníci ani zamestnávatelia nerozumejú,

2. že mzdové a pracovné podmienky ňou určené sú v porovnaní s predošlým rokom zhoršené a to najmä tým,

a) že mnohé obce boly preradené z vyššej oblasti mzdovej do nižšej,

b) že pracovný čas bol predĺžený u deputátnikov s 9 hodím na 11 bez zodpovednej úhrady,

c) že je znemožnená sociálna ochrana robotníkov, lebo predpisuje dôverníka iba na 10 stálych robotníkov,

d) že sa zrušil príspevok na obilí pre deputátnikov, čo majú tri niže 12-ročné dieli, zrušily sa akcidencie dojičov, odmena za nočnú a nedeľnú maštaľnú stráž a pod.

Interpelanti sa preto pýtajú, či je minister vnútra ochotný

1. nariadiť, aby pracovné a mzdové pomery všetkých kategórií poľnohospodárskych robotníkov i na rok 1942 boly upravené podľa vžitých noriem so zreteľom na to, aby poľnohospodársky robotník i zamestnávateľ vedeli na čom sú,

2. zariadiť, aby deputát nici za zvýšený pracovný čas dostali pomerom primeranú odmenu,

3. zariadiť čo je treba, aby zvýšenie miezd na hotovosti u všetkých kategórií poľnohospodárskych robotníkov na rok 1942 bolo v znesiteľnom pomere k zvýšeniu cien životných potrieb.

Námietky pánov interpelantov sú neopodstatnené z týchto dôvodov:

Ad 1. Mzdové a pracovné podmienky poľnohospodárskeho robotníctva boly do roku 1942 upravené osobitne pre každú kategóriu zamestnancov 6 samostatnými vyhláškami. Predseda Ústredného úradu práce pokračoval v intenciách vlády, keď takíto roztrieštené smernice slúčil do jediného predpisu, podobne ako sa to robí aj v iných hospodárskych odvetviach, kde sa upravujú mzdové a pracovné pomery úradne podľa ustanovení zákona číslo 283/1940 Sl. z.

Tvrdenie, že poľnohospodárski zamestnanci ako ľudia jednoduchí nevedia si rady s touto kodifikujúcou vyhláškou, je ničím neopodstatnené podceňovanie inteligencie tohto robotníctva, keďže podania, ktoré dochádzajú vo veciach miezd a pracovných podmienok (poľnohospodárskeho robotníctva tak na Ústredný úrad práce ako aj na Najvyšší úrad pre zásobovanie svedčia práve o opaku: robotníctvo si vindikuje práva, dané vyhláškou, ale niet prípadu, žeby si sťažovalo na nejasnosť alebo neprehľadnosť predpisov.

Ad 2. Neobstojí tvrdenie, že po stránke mzdovej znamená terajší stav zhoršenie voči predošlému, lebo vykazuje u stáleho robotníctva asi 10.50%, u čeladníkov 13.80% priemerného zvýšenia, u sezónneho a žatvárskeho robotníctva zvýšenie 15 percentové na denných mzdách a 20 percentové v úkole.

Zdôrazňujem, že snahou predsedu Ústredného úradu práce pri tohoročnej úprave miezd v poľnohospodárstve bolo prispôsobiť tieto v priemere mzdám približne rovnakých kategórií v iných pracovných odvetviach — to sa však podľa dobrozdania komitétu hospodárskych ministrov a rozhodnutia vlády predbežne nemohlo stať s ohľadom na záujmy cenovej a menovej politiky.

Ad 2. a) Rovnako bolo snahou predsedu Ústredného úradu práce odstrániť nesrovnalosti vyplývajúce z nevhodného rozdelenia štátu na štyri mzdové oblasti a to tým, že by sa počet oblastí zredukoval na dve. To však pre veľké rozdiely medzi mzdami y oblasti štvrtej a prvej nebolo možno ešte uskutočniť, ale iba pripraviť pro futuro tým, že sa zvyšujú mzdové náležitosti v oblasti štvrtej a tak postupne približujú ku mzdám v oblasti prvej a druhej. Pre budúci rok bude už azda možné vykonať rozdelenie na dve oblasti a tým odstrániť nesrovnalosti nutne vyplývajúce z doterajšieho stavu.

Ad 2. b) Osobitná vyhláška platná pre rok 1941 o mzdách a pracovných pomeroch stáleho poľnohospodárskeho robotníctva v § 2 určuje pre tieto kategórie pracovný čas 12-hodinový, z čoho iba pre osoby zamestnané pri poťahoch sa určuje 9 hodín v ročnom priemere na skutočnú prácu poťahov a zbytok do 12 hodín na práce pomocné. Teda len pracovný čas presahujúci 12 hodín denne skutočnej práce je u tejto kategórie podľa starého stavu prácou nad čas, ktorá sa má osobitne odmeňovať.

V napadnutej vyhláške je určený pracovný čas v zásade tiež ustanoveniami zákona 91/1918, avšak so zreteľom na potrebu vojnového hospodárenia negatívne: teda tak, že v rámci najvyššie prípustnej dennej časovej výmery určuje ho zamestnávateľ podľa danej hospodárskej nutností, pričom priemer za príslušné pracovné obdobie vo všeobecností nesmie presahovať 11 hodín denne.

Paragraf 12 ustanovuje však pre poľnohospodárskych deputátnikov odchýlku v tom, že pracovný čas u strojmajstrov, strojníkov, remeselníkov, mesačníkov-remeselníkov a kuričov robí priemerne 10 hodín denne, u ostatných (predákov, kočišov, koniarov, voliarov, kŕmičov, dojičov, poľných hájnikov, bírešov a mesačníkov) však priemerne 12 pracovných hodín.

V tomto pracovnom priemere sú ale započítané už aj všetky práce prípravné, ktoré prichodí nutne konať pre započatie alebo ukončenie dennej práce, ako je

čistenie, kŕmenie dobytka, zapriahanie, príprava vozov, náradia a pod. Čo je nad týchto priemerných 12 hodín, platí sa ako práca nadčas osobitne. Keďže však čas potrebný pre vykonanie uvedených pomocných prác treba odhadovať denne asi na 3 hodiny, efektívna práca deputátnika zamestnaného pri poťahoch ani podľa napadnutej vyhlášky nepresahuje v ročnom priemere 9 pracovných hodín denne.

Z tohto vidno, že pracovný čas u deputátnikov sa v ničom nezmenil v ich neprospech, ale že u kategórií pracujúcich s poťahmi ostal nezmenený, u ostatných sa zlepšil v ich prospech o l hodinu denne. Preto výpočet interpelujúcich o 2-hodinovej náhradnej alebo len nedostatočne hradenej viac práce deputátnikov nie je opodstatnený.

Ad 2. c) Sociálna ochrana poľnohospodárskeho robotníctva je úlohou Pôdohospodárskeho sdruženia a preto napadnutá vyhláška uvádza len subsidiárne ustanovenia o dôverníkovi podľa § 8. Námietka interpelujúcich však vôbec neobstojí, lebo pod výrazom "stáli zamestnanci" nemajú sa rozumieť iba deputátnici a mesačiari, ale aj hospodársky úradnícky a technický personál, keďže "dôverník" podľa § 8 nie je iba dôverníkom robotníctva, ale celej pracujúcej pospolitosti podniku a môže byť ustanovený tak z radov robotníctva, ako aj z radov úradníctva.

Ad 2. d) Ustanovenie § 5 bodu 3. vyhlášky z rolku 1941 o príspevku 100 kg žita alebo raži rodine deputátnika majúceho viac ako 3 deti vo veku niže 12 rokov bolo zrušené, keďže všetko poľnohospodárske robotníctvo dostáva prídavky na deti podľa zákona číslo 217/1941 Sl. z.

Odmeny za nočnú a nedeľnú maštaľnú stráž a iné rozličné akcidencie poskytoval zamestnávateľ podľa § 3, ods. 3 vyhlášky z roku 1941 na základe osobitnej dohody so zamestnancom. Uzavretie dohody je výslovne umožnené podľa odseku 2 § 16 vyhlášky pre rok 1942 s poukazom na § 40, v smysle ktorého všetky vecí, ktoré nie sú vyhláškou výslovne riešené, môžu byť vybavené osobitnou dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom v duchu ustanovení vyhlášky. Námietka interpelantov v tomto smere je tiež úplne bezpredmetná.

Vzhľadom k tomuto skutkovému stavu na otázky, kladené pánmi interpelujúcimi v dohode s p. predsedom NÚZ odpovedám :

ad 1. zasadne niet dôvodov, aby vyhláška predsedu Ústredného úradu práce číslo 156/1942 Or. nov. bola pre rok 1942 pozmenená, môže sa to však stať pri zachovaní unifikačných zásad, z príležitosti upravovania miezd a pracovných podmienok poľnohospodárskeho robotníctva pre rok 1943;

ad 2. keďže pracovný čas deputátnikov nebol zvýšený, nie je treba nič zariaďovať;

ad 3. zvýšenie miezd na hotovosti u poľnohospodárskeho robotníctva neprichádza do úvahy, avšak NÚZ nariadi vyplatiť obvyklú jednorázovú odmenu robotníkom sezónnym a vianočné robotníkom stálym, pričom bude vzatý ohľad na potrebu určitej korektúry celkovej mzdovej hladiny tohto robotníctva.

V Bratislave 11. septembra 1942.

Alexander Mach v. r.,

minister vnútra.