Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 8. zasadanie.
673. Zpráva
sociálneho a zdravotného výboru
o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých právnych predpisov o súdnictve v sociálnom poistení baníctva (tlač 644).
Najstarším sociálnym poistením v strednej Európe je sociálne poistenie baníkov. U nás posledným jeho samostatným nositeľom bola Revírna bratská pokladnica so sídlom v Bratislave. Táto bola nariadením s mocou zákona č. 300/1940 Sl. z. zrušená a banícke poistenie bolo včlenené do Robotníckej sociálnej poisťovne.
Od l, januára 1941 Revírna bratská pokladnica nejestvuje, fungoval však ďalej jej Rozhodčí súd. Proti rozhodnutiam tohto, do 14. marca 1939 bolo možno podať odvolanie na Hlavný poisťovací súd bratských pokladníc v Prahe. Po tomto historickom termíne na prerokovanie odvolaní nebolo u nás súdnej inštancie. Nevybavených sporov leží asi 40. Preto vláda prišla s návrhom zákona na zmenu niektorých právnych predpisov o súdnictve v sociálnom poistení baníctva.
S vládnym návrhom zaoberal sa sociálny a zdravotný výbor na zasadnutí 12. novembra t. r. Vo všeobecnej debate pretriasaná bola aj otázka príčin nespokojnosti baníkov s novým položením ich poistenia. Jednomyseľne bolo konštatované, že tak či tak vec súdnictva v baníckom poistení treba uviesť do poriadku predovšetkým v záujme baníkov samých.
Sociálny a zdravotný výbor osnovu dôkladne prerokoval a previedol na nej len menšie štylárne resp. formálne zmeny. Stotožnil sa s názorom vlády, že pri Hlavnom poisťovacom súde v Bratislave potrebný je pre sociálne poistenie baníkov osobitný trojčlenný senát a keďže tento má riešiť výlučne právne otázky, výbor uznal, že je cieľuprimerané, aby členmi tohto senátu boli len sudcovia z povolania a nie aj laici. V rozhodčom súde laický živel má aj naďalej svoje odôvodnené zastúpenie, pozostávajúce zpolovice zo skupiny poistencov a zpolovice zo skupiny zamestnávateľov.
Sociálny a zdravotný výbor odporúča plénu, aby osnova zákona o zmene niektorých právnych predpisov o súdnictve v sociálnom poistení baníctva v znení, ako ju výbor upravil, bola prijatá a odhlasovaná.
V Bratislave 12. novembra 1942.
Rudolf Čavojský v. r., Ján Mora v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zpráva
ústavnoprávneho výboru.
Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí 4. decembra 1942 a stotožnil sa so zásadným hľadiskom návrhu, podľa ktorého treba odstrániť z nášho právneho poriadku medzeru, ktorá vznikla po utvorení samostatného slovenského štátu tým, že zanikla na Slovensku pôsobnosť Hlavného poisťovacieho súdu bratských pokladníc v Prahe.
Pri odstránení tejto medzery rázu formálneprávneho v našom právnom poriadku pamätalo sa v osnove aj na to, aby tieto právne predpisy boly prispôsobené predpisom materiálneho práva, najmä predpisom nariadenia s mocou zákona č. 300/ 1940 Sl. z., ktorým sa previedla koncentrácia sociálneho poistenia robotníkov po stránke organizačnej a pôsobnosť Revírnej bratskej pokladnice prešla na Robotnícku sociálnu poisťovňu.
Podľa § 2 ods. l č. l písm. b), § 3 ods. l písm. b) a § 13 citovaného nariadenia s mocou zákona prešla pôsobnosť Rozhodčieho súdu Revírnej bratskej pokladnice — ak ide o spory proti výmerom Robotníckej sociálnej poisťovne vyneseným v poistných pomeroch osôb podliehajúcich sociálnemu poisteniu podľa zákona č. 242/ 1922 Sb. z. a n, — na súdy, ktoré boly výlučne príslušné rozhodovať o sporoch proti výmerom Okresnej sociálnej poisťovne resp. Ústrednej sociálnej poisťovne, ale toto ustanovenie s ohľadom na § 24 písm. g] Ústavy len tak možno vykladať, že spornou stranou miesto Revírnej bratskej pokladnice stala sa dnom 1. januára 1941 Robotnícka sociálna poisťovňa.
Podľa osnovy bude vykonávať súdnictvo v sociálnom poistení baníctva "Rozhodčí súd pre spory v sociálnom poistení baníkov" a v druhej inštancii "Hlavný poisťovací súd" v Bratislave v osobitnom trojčlennom senáte pre sociálne poistenie baníkov.
Ústavnoprávny výbor previedol na osnove zmeny a doplnky štylárneho rázu, len v § 3 ods. 3 poslednú vetu zmenil tak, že uvádzať nové skutočnosti alebo ponúkať nové dôkazy možno aj na odvolacom súde, lebo túto zmenu vyžaduje súlad s ustanoveniami občianskeho sporového poriadku a snaha po materiálnej spravodlivosti.
Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby Snem osnovu v upravenom znení prijal.
V Bratislave 4, decembra 1942.
Dr. Miloš Vančo v. r., Dr. František Orlický v. r.,
podpredseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa 1942
o zmene právnych predpisov o súdnictve v sociálnom poistení baníkov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1
(1) Názov Rozhodčieho súdu Revírnej bratskej pokladnice, zriadeného podľa § 58 zákona č. 242/1922 v znení zákona č. 200/1936 Sb. z. a n., sa mení na "Rozhodčí súd pre spory v sociálnom poistení baníkov" (v ďalšom texte "Rozhodčí súd").
(2) Sídlom Rozhodčieho súdu je Bratislava.
(3) Do výlučnej pôsobnosti Rozhodčieho súdu patrí rozhodovať o sporoch medzi Robotníckou sociálnou poisťovňou (v ďalšom teste "Poisťovňa") a jej poistencami, vzniklých z poistných pomerov podľa zákona č. 242/1922 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich.
(4) O zriadení Rozhodčieho súdu a o pokračovaní pred ním platia ustanovenia zákona č. 242/1922 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich s odchýlkami uvedenými v tomto zákone.
(5) Rozhodčí súd sa skladá z predsedu, jeho námestníka a z 12 prísediacich, z ktorých 6 sú za skupinu poistencov a 6 za skupinu zamestnávateľov. Každý prísediaci má svojho náhradníka.
(6) Predsedu Rozhodčieho súdu a jeho námestníka menuje a odvoláva minister pravosúdia zo sudcov z povolania, činných v sídle Rozhodčieho súdu. Prísediacich a ich náhradníkov ustanovuje minister vnútra na 6 rokov na návrh záujmových sdružení (zák. č. 70/1942 a 131/1942 Sl. z.). Minister vnútra môže prísediaceho (náhradníka) zbaviť funkcie, ak prísediaci (náhradník) trvale zanedbáva svoje povinnosti, alebo ak sa vyskytne niektorý vylučujúci dôvod (ods. 7).
(7) Prísediacim nemôže byť:
a) cudzí štátny občan,
b) predseda Poisťovne, jeho zástupca, člen Poradného sboru, Predsedníckej rady alebo Revíznej komisie Poisťovne ako aj zamestnanec tejto,
c) kto bol právoplatne odsúdený pre zločin alebo prečin,
d) kto bol právoplatným súdnym výrokom zbavený práva volne nakladať s majetkom,
e) kto upadol do konkurzu, kým konkurz trvá, ako i ten, na žiadosť koho sa nariadilo vyrovnávacie pokračovanie, kým toto nebolo vyhlásené za skončené.
§ 2.
(1) Proti výmeru Poisťovne možno podať žalobu na Rozhodčí súd za rok odo dňa doručenia výmeru.
(2) Žalobu treba podať písomne vo dvoch vyhotoveniach alebo padať ju ústne do zápisnice priamo na Rozhodcom súde.
§ 3.
(1) Proti rozsudkom Rozhodčieho súdu možno sa odvolať z dôvodov: a) že pokračovanie na Rozhodcom súde bolo vadné, b) že rozsudok je nezákonný alebo c) že skutkový stav bol nesprávne zistený.
(2) Odvolanie treba podať písomne, dvojmo na Rozhodcom súde do 60 dní odo dňa doručenia rozsudku, alebo ak sa strana doručenia vzdala, — odo dňa vyhlásenia rozsudku. Odvolanie musí podpísať advokát; ak sa odvoláva Poisťovňa, advokát alebo právny úradník Poisťovne. O udelení práva chudoby rozhoduje predseda Rozhodčieho súdu podľa ustanovení občianskeho sporového poriadku,
(3) V pokračovaní na odvolacom súde nemožno vzniesť novú námietku, ani nový nárok, vyjmúc nárok na náhradu trov odvolacieho pokračovania. Uvádzať nové skutočnosti alebo ponúkať nové dôkazy možno aj na odvolacom súde.
§ 4.
(1) Predseda Rozhodčieho súdu odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene alebo osobou na to neoprávnenou.
(2) Ak predseda zistí, že odvolanie je formálne vadné, odstráni chyby sám, ak je to možné, alebo vyzve stranu, aby ich odstránila, určiac jej na to krátku nepredlžiteľnú lehotu s tým, že ak vyzvaný chybu v určenej lehote neodstráni, bude sa pokladať, že od odvolania upúšťa. Ak bola chyba v určenej lehote odstránená, pokladá sa odvolanie tak, ako by bolo v opravenom znení podané v deň, kedy pôvodne došlo.
(3) Proti rozhodnutiu predsedu podlá ods. l a 2 možno si sťažovať v lehole 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Hlavný poisťovací súd. Sťažnosť treba podať u predsedu Rozhodčieho súdu písomne v jednom vyhotovení a netreba o nej odporcu uvedomiť.
(4) Predseda Rozhodčieho súdu doručí vyhotovenie správne podaného odvolania druhej sporovej strane a poučí ju, že môže podať písomnú odpoveď v 15 dňoch odo dňa doručenia vo dvoch vyhotoveniach. O podaní odpovede treba odporcu uvedomiť doručením vyhotovenia odpovede.
(5) Keď došla odpoveď alebo márne uplynula lehota na jej podanie, predloží predseda Rozhodčieho súdu spisy Hlavnému poisťovaciemu súdu.
§ 5.
(1) O odvolaniach proti rozhodnutiu Rozhodčieho súdu rozhoduje Hlavný poisťovací súd v Bratislave (vl. nar. č. 27/ 1939 Sl. z.) v osobitnom trojčlennom senáte pre sociálne poistenie baníkov, složenom zo sudcov z povolania.
(2) Predsedu a členov senátu, ako aj ich náhradníkov menuje minister pravosúdia zo sudcov činných v sídle Hlavného poisťovacieho súdu.
§ 6.
Na odvolacie pokračovanie platia ustanovenia §§ 230 až 233 zákona č. 221/1924 Sb. z, a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich, nakoľko tento zákon neustanovuje inak.
§ 7.
(1) Právoplatné rozhodnutia Rozhodčieho súdu a osobitného senátu Hlavného poisťovacieho súdu (§ 5), ako aj pokonávky na nich uzavreté, sú vykonateľné súdnou exekúciou. Exekúciu povoľuje a vykonáva exekučný súd.
(2) K žiadostí o exekúciu treba pripojiť vyhotovenie exekučného titulu, doplnené doložkou vykonateľnosti,
§ 8.
(1) Osobné a vecné náklady spojené s činnosťou Rozhodčieho súdu a osobitného senátu Hlavného poisťovacieho súdu znáša štát. Na tieto náklady prispieva Poisťovňa sumou, ktorej výšku a spôsob zaplatenia určí minister pravosúdia po dohode s ministrom vnútra.
(2) Odmenu predsedu Rozhodčieho súdu, jeho námestníka, predsedu a členov osobitného senátu Hlavného poisťovacieho súdu, ako aj výšku náhrady prísediacim určuje minister pravosúdia po dohode s ministrom vnútra.
§ 9.
Predseda Rozhodčieho súdu, jeho námestník a prísediaci ostávajú v tejto funkcii, kým nebudú menovaní noví členovia Rozhodčieho súdu podľa tohto zákona.
§ 10.
Zrušujú sa ustanovenia § 58 ods. 2 až 4 a §§ 59 až 64 zákona č. 242/1922 v znení zákona č. 200/1936 Sb. z. a n. a §§ 85 až 94 vl. nar. č. 197/1923 Sb. z. a n.
§ 11.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia a minister vnútra so zúčastnenými ministrami.