Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 8. zasadanie.
689. Zpráva
ústavnoprávneho a sociálneho a zdravotného výboru
o vládnom návrhu zákona o zaisťovaní a zaberaní bytov a o obmedzení
práva sťahovacieho (tlač 625).
Branná pohotovosť štátu a vojnové pomery prinášajú sebou naliehavé riešenie všelijakých problémov hospodárskej a sociálnej povahy. Jeden z týchto akútnych problémov je riešenie bytovej otázky. Bytová núdza už začiatkom našej štátnej samostatnosti, kedy sme uviedli do života potrebné štátne a iné verejno-právne úrady alebo ústavy, zapôsobila nielen v našom hlavnom meste a v župných sídlach, ale aj v mestách okresných, veľmi citeľne, o čom svedčí skutočnosť, že už v roku 1940 sa stalo potrebným vyniesť zákon o bytovej starostlivosti. Keďže postupom času boli sme svedkami toho, že zákonné opatrenia zakladajúce sa na tejto norme nevyriešili bytovú otázku k úplnej spokojnosti a v mnohých mestách, hlavne v Bratislave i nateraz vládne bytová núdza, postihujúca značnou mierou svojimi nepriaznivými následkami štátnych a sociálne slabých súkromných zamestnancov, ktorí svojím povolaním sú pripútaní bývať v mieste svojho pôsobenia, javí sa nevyhnutným zamedziť tento neblahý stav vyhovujúcou zákonnou normou.
Vládou teraz predložený návrh zákona je z dôvodov vyššie uvedených veľmi vítaný, lebo sa ním poskytne pomoc hlavne sociálne najslabším. Týmto zákonom zamedzí sa i doterajší neblahý zjav, záležiaci v tom, že nesvedomití majitelia voľných bytov enormným zvyšovaním nájomného vykorisťovali sociálne slabú zaopatrených štátnych a iných zamestnancov,
Z uvedených dôvodov výbor ústavnoprávny i sociálny a zdravotný prejavily v zásade súhlas s predloženým vládnym návrhom, avšak s mnohými jeho špeciálnymi ustanoveniami nesúhlasily v podstate preto, lebo tieto buď povážlivou mierou ohrozujú kardinálne zásady súkromného práva, buď hlboko zasahujú do sféry osobnej slobody občanov. Mnoho ustanovení pôvodného vládneho návrhu nebolo možno ďalej použiť pre množstvo nevyriešených právnych otázok, ktoré by v dôsledku dotyčných ustanovení vzniklý a konečne mnoho z navrhnutých ustanovení sa mohlo pominúť pre ich praktickú postrádateľnosť, najmä so zreteľom na to, že ustanovenia predloženej osnovy, ako normy špeciálnej, organicky sa dopĺňajú všeobecnými zásadami a pravidlami súkromného práva o nájomnom pomere. Za týchto materiálnych predpokladov základom konečného a meritorného rokovania výborov stala sa osnova, vypracovaná síce na základe vládneho návrhu, avšak náležité prispôsobená intenciám výboru ústavnoprávneho a sociálno-zdravotného.
Osnova sa systematicky delí na päť dielov.
Prvý diel obsahuje ustanovenia o zaisťovaní bytov pre štátnych zamestnancov. Druhý diel určuje, na ktoré byty sa vzťahuje a na ktoré nie oznamovacia povinnosť. Tretí diel — nadväzujúc na ustanovenia druhého dielu — vymedzuje rozsah pôsobnosti okresného úradu resp, mestského notárskeho úradu v otázke zaberania bytov. Štvrtý diel zavádza potrebné obmedzenie práva sťahovacieho a napokon predmetom piateho dielu sú ustanovenia všeobecnej povahy, vyplývajúce z predošlých dielov navrhovaného zákona.
Zásadnou myšlienkou zaisťovania bytov pre štátnych zamestnancov je, že byt, ktorý sa uprázdni po štátnom zamestnancovi, má sa aj v budúcnosti prenajať inému štátnemu zamestnancovi. Postup, ktorý sa tu má zachovať, práva i povinnosti prenajímateľa bytu, doterajšieho nájomníka, ako aj uchádzača o byt a vzájomný pomer týchto osôb jasne vyplýva z ustanovení §§ l—5.
Okrem zaistenia bytu pre štátneho zamestnanca podľa ustanovení prvého dielu umožňuje osnova okresnému úradu resp. mestskému notárskemu úradu aj zabraníe bytov pre štátnych a verejných zamestnancov, ako aj pre sociálne slabých súkromných zamestnancov. Aby okresný úrad resp. mestský notársky úrad v náležitej miere, avšak v úplnom súlade s verejným záujmom, mohol uplatniť toto svoje právo, ustanovenia §§ 6—11 jasne určujú, ktoré byty podliehajú oznamovacej povinnosti a tým aj zabraniu. Byty, ktoré nepodliehajú oznamovacej povinnosti, nepodliehajú ani zabraniu. Ostatné obmedzenia pre zabranie nachádzame V ustanoveniach § 12 ods. 2 a 4, Tieto výnimky zo všeobecnej oznamovacej povinnosti, ako aj z možnosti zabránia sú značne obmedzeného rozsahu, aby navrhovaný zákon na najširšom podklade mohol slúžiť svojmu poslaniu, avšak zato v plnej miere vyhovujú svojmu účelu, ktorý záleží v tom, aby právo zaberania bytov neprekročilo hranice právnej možnosti a praktickej potreby a aby sa v prípadoch skutočne ohľaduhodhých náležité honorovaly odôvodnené právne nároky vlastníka alebo požívateľa domu. Postup administratívneho úradu, ktorý byt zaberá, ako aj vzájomné práva a povinností prenajímateľa a nového nájomníka, najmä v otázke odovzdania bytu, výšky nájomného, právnej povahy nájomnej smluvy medzi nimi uzavretej, ďalej právne nároky doterajšieho nájomníka a spôsob vyriešenia event. sporných otázok upravujú §§ 13—18 osnovy.
Ustanovenie § 19 o obmedzení sťahovacieho práva zavádza z dôvodu bytovej starostlivosti tú novotu, že každý, kto sa chce presťahovať do obvodu inej obce, musí to oznámiť príslušnému okresnému úradu, — v Bratislave Mestskému notárskemu úradu. Úrad, ktorému sa takéto oznámenie podá, môže zakázať, aby sa oznamovateľ presťahoval, ak tento nemá v obci riadny a trvalejší zdroj výživy a mohol by pripadnúť na ťarchu verejnosti, alebo ak obec uplatní proti nemu námietky s hľadiska verejnej bezpečnosti alebo mravnosti. Aby sa v danom smere sťahovacia sloboda príliš neobmedzila, vyslovila sa zároveň zásada, že nemožno na tomto základe zakázať nikomu presťahovať sa do svojej domovskej obce. Na vylúčenie nežiadúcich prieťahov ustanovením § 20 sa určilo, že ak príslušný administratívny úrad do 30 dní o takejto žiadosti nerozhodne, je to rovnocenné s priaznivým vybavením žiadosti.
V záverečných ustanoveniach dielu piateho pamätá sa najmä na pomer nového zákona k doterajšiemu zákonu č. 178/1940 Sl. z. o bytovej starostlivosti, na trestné sankcie, postihujúce toho, kto sa previní proti ustanoveniam tohto zákona, na spôsob výkonu rozhodnutí okresného resp. mestského notárskeho úradu a na potrebné vymedzenie určitých pojmov, použitých v texte navrhovaného zákona.
V súvislosti s prerokovaním osnovy usniesly sa výbory aj na pripojenej rezolúcii. V tejto rezolúcii odporúčajú sa vláde určité opatrenia, ktoré — v súlade s princípom zdravej decentralizácie — výdatnou mierou by mohly poslúžiť odstráneniu alebo aspoň zmierneniu bytovej núdze, najmä tam, kde je ona najpálčivejším problémom, t, j, v hlavnom meste Bratislave. K týmto odporúčaným Opatreniam patria najmä preloženie určitých štátnych alebo verejných ustanovizní do inej obce, preloženie sídla určitých podnikov, nakoľko nemajú v obci svoje prevádzkové strediská a konečne prenesenie určitej časti štátnej alebo verejnej agendy z ústredných úradov na úrady nižšie, pokiaľ to verejný záujem a
povaha agendy pripúšťa. — Výbory súhlasne vyslovily presvedčenie, žeby sa účelným a plánovitým prevádzaním týchto opatrení dosiahol žiadúci účel, — bez toho, žeby sa tým verejný záujem ohrozoval.
Výbory ústavnoprávny a sociálno-zdravotný súhlasne navrhujú, aby slávny Snem osnovu zákona v predloženom znení, spolu s pripojenou rezolúciou, uzákonil.
V Bratislave 18. decembra 1942.
Dr. Martin Sokol v. r., Dr. Vojtech Tvrdý v. r.,
predseda. zpravodajca ústavnoprávneho výboru.
Dr. Roman Fraštia v. r.,
zpravodajca sociálneho a zdravotného výboru.
Rezolúcia.
Vláda sa žiada, aby so zreteľom na požiadavky bytovej starostlivosti urobila primerané opatrenia:
1. na preloženie štátnych alebo verejných ustanovizní a úradov do inej obce,
2. na preloženie sídla podnikov, pokiaľ tieto nemajú v obci svoje prevádzkové strediská,
3. na decentralizovanie štátnej alebo verejnej agendy, najmä prenesením pôsobnosti ústredných úradov na nižšie úrady, nakoľko to verejný záujem a povaha agendy dovoľuje.
Zákon
zo dňa ................................................ 1942
o zaisťovaní a zaberaní bytov a o obmedzení práva sťahovacieho.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Zaisťovanie bytov pre štátnych zamestnancov.
§ 1.
Ak sa uprázdni byt, ktorý obýval štátny zamestnanec, môže ho miestne príslušný okresný úrad na žiadosť iného štátneho zamestnanca alebo na návrh príslušného služobného úradu najneskoršie do 8 dní po uprázdnení zaistiť pre štátneho zamestnanca,
§ 2.
Podľa § l zaistený byt je povinný prenajímateľ prenajať štátnemu zamestnancovi, ktorého mu určí okresný úrad, a to dňom, ktorým sa skončí nájomná smluva — a ak niet nájomnej smluvy —, dňom, ktorým sa byt uprázdni.
§ 3.
Zaistenie bytu zaniká, ak okresný úrad neoznámi prenajímateľovi štátneho zamestnanca ako nového nájomníka pred uplynutím výpovednej lehoty, nasledujúcej po zaistení, alebo ak štátny zamestnanec, ktorému bol byt pridelený, neoznámi v tejto lehote prenajímateľovi, že byt prijíma.
§ 4.
Ak štátny zamestnanec vyprázdni zaistený byt prv, než skončí nájomný pomer, prenajímateľ nesmie brániť štátnemu zamestnancovi, pre ktorého bol byt zaistený, aby sa so svolením doterajšieho nájomníka do neho nasťahoval.
§ 5.
Zaistiť nemožno byt, ktorý vlastník alebo požívateľ potrebuje pre seba alebo pre svojich príslušníkov.
Diel druhý.
Oznamovacia povinnosť.
§ 6.
(1) Minister vnútra môže splnomocniť okresné úrady, aby v obciach, v ktorých sa prejaví nedostatok bytov, vykonali opatrenia podľa ustanovení §§ 7 až 20.
(2) Splnomocnenie treba vyhlásiť v Úradných novinách.
§ 7.
(1) V lehote určenej okresným úradom, ktorá nesmie byť kratšia než 8 dni, musí majiteľ domu oznámiť okresnému úradu:
a) prázdne byty,
b) byty, ktoré boly vypovedané,
c) byty, ktoré sú zariadené na obývanie, ale nie sú v čase, kedy bola oznamovacia povinnosť nariadená, aspoň štyri týždne obývané,
d) byty, ktoré sa užívajú len s času na čas.
(2) Po uplynutí lehoty určenej podľa ods. l musia sa oznamovať byty do 8 dni po výpovedi, ak sa nájom končí uplynutím času bez výpovedi — do 8 dní po skončení nájmu, alebo ak nejde o nájomný pomer — do 8 dní potom, čo bola prejavená vôľa ich prenajať.
(3) Ak v oznámených skutočnostiach nastane po ohlásení nejaká zmena skôr než okresný úrad byt zaberie, má majiteľ domu oznámiť zmenu okresnému úradu do 8 dní.
§ 8.
(1) Ak niekto v obci užíva viac bytov, musí učiniť oznámenie podľa § 7 o všetkých týchto bytoch.
(2) Ak niekto užíva okrem Bratislavy aj v inej obci byt, musí učiniť oznámenie podľa § 7 v Bratislave o všetkých svojich bytoch.
(3) V oznámení sa má uviesť byt, ktorý si chce strana pre seba ponechať. Ak strana neoznačí takýto byt, okresný úrad rozhodne pri zahraní bytu (§ 12) o tom, ktorý z bytov jej ponecháva. V prípade ods. 2. rozhoduje Mestský notársky úrad v Bratislave.
§ 9.
(1) Oznámenie podľa § 7 musí učiniť aj nájomník bytu, ak je počet obytných miestností aspoň o dve väčší než počet osôb v nich bývajúcich, nepočítajúc do toho pomocnice v domácností, ak nebývajú v obytnej miestnosti.
(2) Za obytné miestnosti sa nepokladajú kuchyne, predizby, kúpelne, izby pre pomocnice v domácnosti a ostatné príslušenstvá, ako aj miestnosti používané majiteľom bytu na prevádzku živnosti alebo iného povolania a miestnosti používané podnájomníkmi.
§ 10.
(1) Okresný úrad upraví obsah a spôsob oznámenia (§§ 7 až 9).
(2) Okresný úrad má právo žiadať vysvetlenie o bytoch, ma ktoré sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, a previesť o nich vyšetrenie.
(3) Okresný úrad je povinný bezplatne dať vysvetlenie o oznámených bytoch osobám, ktoré sa o byt uchádzajú.
§ 11.
Oznamovacia povinnosť sa nevzťahuje:
a) na domy, ktoré používa cudzí štát na ciele svojej diplomatickej misie alebo svojho konzulárneho úradu, ako aj pre ubytovanie zamestnancov tejto misie alebo úradu;
b) na byty, ktoré neslúžia účelom nájomným;
c) na hotely, penzionáty a iné podniky, ktoré sa po živnostenský zaoberajú ubytovaním;
d) na novostavby, vystavané po 1. januári 1943.
Diel tretí.
Zaberanie bytov.
§ 12.
(1) Okresný úrad môže, aby obstaral byty štátnym zamestnancom a sociálne slabým súkromným zamestnancom, ktorí sú nútení bývať v obci a nemôžu v nej nájsť primeraný byt, zabrať niektorý z bytov, na ktoré sa vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa druhého dielu, bez ohľadu na to, či sa oznamovacej povinnosti vyhovelo alebo nie a bez ohľadu na to, či sa na byt vzťahujú ustanovenia zákona o ochrane nájomníkov alebo nie.
(2) Nemožno zabrať byt, ktorý vlastník alebo požívateľ potrebuje pre seba, pre svojich príslušníkov alebo pre svojich zamestnancov.
(3) Pri rozhodnutí o zabráni bytu má okresný úrad prihliadnuť k povolaniu, zdravotnému stavu a rodinným pomerom uchádzača.
(4) V prípade § 9 môže okresný úrad zabrať byt len so zachovaním všetkých doterajších práv prenajímateľových a za podmienky, že sa doterajšiemu nájomníkovi poskytne čo do povahy a výšky nájomného primeraný náhradný byt o obytných miestnostiach, prevyšujúcich aspoň o jednu počet osôb v obytných miestnostiach doterajšieho bytu bývajúcich a že sa doterajšiemu nájomníkovi uhradia všetky trovy a nároky, vzniklé zo zabránia bytu, ako aj presťahovania sa do nového bytu.
§ 13.
(1) Zabraním bytu stráca prenajímateľ právo voľne nakladať bytom a je povinný ho prenajať nájomníkovi, ktorého určí okresný úrad.
(2) Nájomné smluvy o zahraných bytoch a miestnostiach pokladajú sa za zrušené, len čo prejde lehota na vyprázdnenie (§ 14 ods. 2).
(3) Zabranie zostáva v účinnosti aj v prípade, ak sa zmení prenajímateľ.
§ 14.
(1) O rozhodnutí okresného úradu, ktorým sa byt zaberá, treba vyrozumieť všetkých zúčastnených.
(2) Deň prevzatia treba v rozhodnutí určiť a to tak, aby majiteľ bytu mal na vyprázdnenie aspoň takú lehotu, akú určuje sťahovací poriadok.
§ 15.
0) Nový nájomník zabraného bytu má platiť prenajímateľovi nájomné odo dňa určeného podlá § 14 ods. 2, až do skončenia nájomného pomeru, a to vo výške prípustného nájomného i s vedľajšími poplatkami.
(2) Ak nájomné zabraného bytu nie je určené podľa ods. l, alebo ak stránky o jeho výške sa nedohodnú, určí nájomné príslušný okresný úrad.
(3) Pokračovaním o určení nájomného (ods. 2) neodkladá sa prevzatie bytu.
§ 16.
(1) Zábrany byt možno vypovedať len so súhlasom okresného súdu. Výpoveď možno dať len z dôvodov, pre ktoré možno vypovedať byt podľa zákona o ochrane nájomníkov (zák. č. 44/1942 Sl. z.).
(2) Byty, ktoré používa cudzí štát na ciele svojej diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu, ako aj byty, ktoré slúžia na ubytovanie zamestnancov tejto misie alebo úradu, možno vypovedať len so súhlasom okresného súdu a len z dôvodov, pre ktoré možno vypovedať byt podľa zákona o ochrane nájomníkov.
§ 17.
O nárokoch, ktoré vzniknú z výkonu tohto zákona, rozhodujú — nakoľko to zákon neurčuje inak — riadne súdy.
§ 18.
Ak bolo splnomocnenie podľa § 6 odvolané, strácajú platnosť ustanovenia o oznamovacej povinnosti a o zaberaní bytov.
Diel štvrtý.
Obmedzenie práva sťahovacieho.
§ 19.
Kto sa chce presťahovať do obvodu inej obce, musí to oznámiť príslušnému okresnému úradu. Okresný úrad môže oznamovateľovi zakázať presťahovať sa, ak oznamovateľ nemá v obci riadny a trvalejší zdroj výživy a mohol by prípadnúť na ťarchu verejnosti, alebo ak obec má proti nemu námietky s hľadiska verejnej bezpečnosti alebo mravnosti. Nemožno zakázať presťahovať sa do domovskej obce.
§ 20.
Ak okresný úrad podľa § 19 do 30 dní odo dňa oznámenia nerozhodne, presťahovanie sa pokladá za nezakázané.
Diel piaty. Spoločné a záverečné ustanovenia.
§ 21.
Príslušníkmi podľa tohto zákona sú: manželia, ich príbuzní v línii priamej a ich súrodenci.
§ 22.
Štátnym zamestnancom podľa tohto zákona sú na roveň postavení aj zamestnanci verejní, ako aj zamestnanci štátnych, verejných alebo štátom spravovaných ústavov, fondov, podnikov a zariadení.
§ 23.
Pôsobnosť okresného úradu podľa tohto zákona vykonáva v Bratislave Mestský notársky úrad.
§ 24.
(1) Porušenie predpisov tohto zákona alebo nesplnenie povinností na základe neho uložených tresce, ak nejde o čin prísnejšie trestný, okresný (štátny policajný) úrad ako priestupok peňažným trestom do Ks 20,000.— alebo zatvorením do 30 dní. Za nevymožiteľný peňažný trest sa uloží náhradný trest zatvorenia v medziach sadzby trestu na slobode.
(2) Tresty podľa ods. l možno znovu uložiť, ak sa v určenej lehote neodstráni stav, ktorý sa protiví ustanoveniam tohto zákona, alebo sa nevykoná povinnosť na základe neho uložená.
§ 25.
(1) Rozhodnutia okresného úradu podľa tohto zákona — sem počítajúc aj rozhodnutie o vyprázdnení bytu — možno
vykonať administratívnou alebo súdnou, exekúciou.
(2) Okresný úrad môže v odôvodnených prípadoch vylúčiť odkladný účinok, opravných prostriedkov.
§ 26.
Ustanovenia dielu štvrtého zákona č. 178/1940 Sl. z. o bytovej starostlivosti neplatia počas účinnosti tohto zákona.
§ 27.
Tento zákon platí počas brannej pohotovosti štátu a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.