Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie 8. zasadania.
705. Zpráva
sociálneho a zdravotného a národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zák. čl. XIX/1907
o poistení priemyselných a obchodných zamestnancov v znení právnych
predpisov tento zák. čl. meniacich a doplňujúcich (tlač 696).
Vláda predložila Snemu návrh na malú reformu zákona o úrazovom poistení priemyselných a obchodných zamestnancov. Odôvodnila ho predovšetkým snahou prispôsobiť poistné dávky pozmeneným hospodárskym a mzdovým pomerom. Popri tom navrhla uzákoniť niektoré nové opatrenia, ktoré značia prospech pre dôchodcov úrazového poistenia, poťažne prospech pre pozostalých po tých, ktorí prišli o životy následkom podnikových alebo týmto na roveň postavených úrazov.
Sociálny a zdravotný výbor sa s predmetným vládnym návrhom zákona zaoberal na spoločných zasadnutiach s národohospodárskym výborom, ktoré boly 27. januára a 3. februára t. r. a na návrh sociálneho a zdravotného výboru boly na osnove prevedené niektoré podstatné zmeny.
Rozhodujúci význam v úrazovom poistení má výška ročného započitateľného zárobku osoby, zamestnanej v podniku tomuto poisteniu podliehajúcom. Dosiaľ táto činila Ks 12. 000. —. Padľa vládneho návrhu sa zvyšuje na Ks 18. 000. —. Na spoločných zasadnutiach výborov bolo uvažované i o tom, či s ohľadom na kvalifikovaných robotníkov a úradníkov nebolo by účelné zvýšiť započítateľný zárobok na Ks 24. 000. —. Otázka bola ponechaná na riešenie pri celkovej novelizácii zákona o úrazovom poistení, ktorú možno očakávať.
Dosiaľ sa odškodňovala každá taká strata pracovnej spôsobilosti, utrpená následkom podnikového alebo tomuto na roveň postaveného úrazu, ktorá činila aspoň 10%. V budúcnosti — pri úrazoch, ktoré sa prihodia už za platností nového zákona — bude sa trvalé odškodňovať len strata pracovnej spôsobilosti od 20% vyššie. Strata pracovnej spôsobilosti v rozpätí od 10% do 19% podľa vládneho návrhu zákona mala sa odškodňovať prispôsobovacou rentou v trvaní troch rokov. Na návrh sociálneho a zdravotného výboru táto lehota bola predĺžená na štyri roky. Treba povedať, že zmena v odškodňovaní tým spôsobom, že sa namiesto od 10% straty práceschopnosti bude odškodňovať táto strata až od 20%, značí veľmi hlboký zásah do doterajšej odškodňovacej štruktúry a je to nepopierateľné zhoršenie doterajšieho stavu. Toto zhoršenie je však nepomerne vysoko vyvážené zlepšením iných dávok v úrazovom poistení. V rozpätí 20 rokov berie sa dôchodcom z uvedeného titulu Ks 21, 857. 000. —, naproti tomu ďalšími opatreniami v rozpätí 20 rokov dáva sa im vyše Ks 55. 000. 000. —, okrem zvýšenia, ktoré bude vyplývať
zo zvýšenia započítateľného zárobku. Ešte treba poznamenať, že v cudzine odškodňovanie až od 20%, poťažne až od 25% straty práceschopnosti je už dávno bežné.
Maximálna výmera pohrebného sa zvyšuje podľa vládneho návrhu zákona s doterajších Ks 900. — na Ks 1. 500. —,
Dosiaľ vdovám po poistencoch, ktorí umreli následkom podnikových úrazov, patril dôchodok vo výške 20% ročného zárobku ich zomrelého manžela. Teraz sa tento dôchodok zvyšuje podľa vládneho návrhu na 30% a minimalizuje sa tak, že nesmie byt nižší ako Ks 2. 700. — ročne. Výnimkou sú však vdovy po tých, ktorí zahynuli následkom podnikových úrazov pred 1. júlom 1921. Ročný dôchodok týchto bol minimalizovaný sumou Ks 1920. —. Je to prenikavé zlepšenie terajšieho stavu. Odbytné vdovy, ktorá sa opäť vydá, v dôsledku zvýšenia započítateľného zárobku bude môcť činiť až Ks 10. 800. — a nebude môcť činiť menej ako Ks 5. 400. —. Podobne prenikavým zlepšením je i to, že ročný dôchodok jednostranne osirelých detí bol minimalizovaný na Ks 1. 350. — ročne a úplne osirelých na Ks 2. 700. — ročne. Na návrh sociálneho a zdravotného výboru veková hranica detí, oprávnených k poberaniu dôchodku z úrazového poistenia, bola posunutá so 16 na 17 rokov, ako je tomu v nemocenskom, invalidnom a starobnom poistení. Dôchodok ascendentov a descendentov bol — pri ponechaní doterajších predpokladov pre jeho získanie — minimalizovaný na Ks 1. 800. — ročne. Platí však obmedzenie, že ročné dôchodky tých pozostalých, ktorým budú určené podľa najnižšej výmery, nemôžu spolu prevyšovať Ks 6. 000. — ročne.
Dosiaľ neriešenou otázkou v úrazovom poistení boli učni a mladí pomocníci, ktorí pred dokončením svojho výcviku utrpeli úrazy. Keď šlo o ťažšie úrazy, celý život bolí odškodňovaní z toho mzdového základu, ktorý malí v čase, keď úraz utrpeli. Osnova túto tvrdosť odstraňuje. Učňom a pomocníkom, ktorí utrpeli úraz pred dokončením výcviku, ako do minulostí tak i do budúcnosti priznáva po uplynutí istého času odškodnenie z takého zárobku, aký v čase keď sa učňovi alebo pomocníkovi úraz prihodil, mal 21-ročný plne platený zamestnanec rovnakého zamestnania, ak strata práceschopnosti činí aspoň 20%.
Na návrh sociálneho a zdravotného výboru do osnovy bolo pojaté i nové ustanovenie o termínoch na uplatňovanie nároku na odškodné za utrpený úraz. Podľa toho nositeľ poistenia výnimočne môže nárok na odškodnenie nárokovateľovi priznať aj keď jednoročná lehota nebola zachovaná, ak ho uplatní behom ďalších dvoch rokov a preukáže, že na tomto oneskorení nemal viny.
Horná hranica pre kapitalizáciu rent sa s doterajších 20% zvyšuje na 25% straty práceschopnosti.
Osnova pamätala aj na starých dôchodcov úrazového poistenia priemyselných a obchodných zamestnancov. Tým, ktorí utrpeli úrazy pred 1. januárom 1920, sa vymeria nový dôchodok z päťnásobku pôvodne započítateľného zárobku a tým, ktorí utrpeli úrazy v čase od 1. januára 1920 do 30. júna 1921, z dvojnásobku pôvodne započítateľného zárobku. Toto prepočítanie sa malo podľa vládneho návrhu vzťahovať len na tých, ktorých strata práceschopnosti činí aspoň 25%, Na spoločnom zasadnutí výborov táto hranica bola snížená na 20% stratu, čiže i tu oproti pôvodnému návrhu nastalo zlepšenie. Ostala však otvorená otázka zhodnotenia rent pozostalých po zabitých pri podnikových úrazoch po 30, júni 1921, Na návrh sociálneho a zdravotného výboru bola, prijatá zásada, že vdovy, siroty, ascendenti a descendenti, ktorým boly priznané dôchodky pred účinnosťou nového zakona, majú byt v podstate zrovnoprávnení s tými, ktorým dôchodky budú ešte len priznané po vstúpení do platnosti nového zákona. Je to najprenikavejšie zlepšenie vládneho návrhu a kapitálová hodnota samotného tohto opatrenia je veľmi značná.
Musela sa riešiť i otázka zlepšenia dôchodkov tých dôchodcov, ktorí utrpeli úrazy po 1. júli 1921, teda pred platnosťou nového zákona. Riešená bola tak, že sa im k doterajším rentám priznávajú určité percentuálne prirážky.
S národohospodárskeho hľadiska treba osobitne vyzdvihnúť, že zlepšenie v úrazovom poistení, zavádzané jednak samotným vládnym návrhom a jednak prevedené na návrh sociálneho a zdravotného výboru, nepôjde na účet hospodárskych prebytkov nositeľa úrazového poistenia v budúcností, ale bude úplne kapitálové kryté tými prebytkami, ktoré má toto odvetvie poistenia už doteraz.
Celkové zlepšenie úrazového poistenia priemyselných a obchodných zamestnancov, ako ho nový zákon prináša, treba vítať nielen s hľadiska sociálneho, ale i hospodárskeho, lebo je zaiste vážnym postulátom výroby, aby jej pracovníci mali pocit istoty, že v prípade svojho vyradenia z práce následkom úrazu dostane sa im pomoci, primeranej ich životným podmienkam. Vzťahuje sa to na jednej strane na valorizáciu poistných dávok rovnomerne so zvýšením hospodárskych čísel, na druhej strane zlepšením tohto úrazového poistenia tam, kde sa ono ukázalo doteraz nevyhovujúcim a v následkoch tvrdým.
Výbory sociálny a zdravotný a národohospodársky, opierajúc sa o tieto svoje dôvody, odporúčajú slávnemu Snemu, aby osnovu zákona, ktorým sa menia a doplňujú právne predpisy o úrazovom poistení priemyselných a obchodných zamestnancov, uzákonil v tom znení, ako nasleduje za zprávou výborov.
V Bratislave 3. februára 1943.
Štefan Danihel v. r.
predseda.
Ján Mora v. r.,
zpravodajca sociálneho a zdravotného výboru.
Ján Uška v. r.,
spravodajca narodohospodárskeho výboru.
Zákon zo dňa----------------------1943,
ktorým sa menia a doplňujú právne predpisy o úrazovom poistení priemyselných a obchodných zamestnancov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Čl. I.
Ustanovenia zák, čl. XIX/1907 v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich sa menia a doplňujú takto:
§36.
(l) Prostriedky na vyplácanie náhrad podľa §§ 69 až 83, ako aj všetkých správnych nákladov nositeľa úrazového poistenia a rozhodčieho súdnictva, určených na základe zásad poistnej techniky, opatrí si nositeľ poistenia príspevkami (poistným), ktoré budú platiť zamestnávatelia podľa pracovného zárobku poistenca.
(2) Pracovný zárobok osôb podrobených úrazovej poistnej povinnosti započítava sa do základu pre výrub poistných príspevkov najviac sumou Ks 18. 000. — za rok. Za učňov a iné osoby (volontérov, praktikantov a pod. ), ktoré pre nedokončený výcvik mzdy vôbec nedostávajú alebo nie sú plne platené, treba pre výrub poistného započítať ročný zárobok, ktorý je podľa § 78 ods. 6 určený ako základ pre vymeranie dôchodku.
(3) Výška príspevkov určuje sa podľa sadzby sostavenej nositeľom úrazového poistenia a schválenej ministrom vnútra, Sadzbu treba vypočítať pre každé nebezpečenské percento a pre každú korunu zárobku. Sadzbu treba vyhlásiť v Úradných novinách vyhláškou ministra vnútra,
(4) Minister vnútra podľa výsledku, ročného hospodárenia nositeľa úrazového poistenia nariadi zvýšenie alebo sníženie sadzby a založenie rezervného fondu, pričom určí výšku a spôsob jeho dotovania.
§ 70.
(1) Za úraz, spojený s telesným zranením, náleží poistencovi toto odškodné:
a) bezplatné lekárske ošetrovanie, lieky a liečebné pomôcky podľa zásad platných v nemocenskom poistení podľa zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich, počínajúc jedenástym týždňom odo dňa úrazu,
b) dôchodok na čas nespôsobilosti k práci, poťažne na čas trvania zmenšenej pracovnej spôsobilosti, a to počínajúc jedenástym týždňom odo dňa úrazu, prípadne už dňom, kedy nositeľ nemocenského poistenia zastavil výplatu nemocenského.
(2) Plný dôchodok na čas trvania úplnej, straty pracovnej spôsobilosti činí 2/3 ročného pracovného zárobku poistenca. Dôchodok na čas trvania zmenšenej pracovnej spôsobilosti činí čiastku plného dôchodku, ktorá odpovedá pomeru straty pracovnej spôsobilosti.
(3) Na čiastočnú náhradu (dôchodok) má zranený nárok len vtedy, ak strata pracovnej spôsobilosti prevyšuje 10%. Ak strata pracovnej spôsobilostí nedosahuje 20%, avšak je vyššia ako 10%, má zranený nárok na dôchodok len na čas štyroch rokov.
(4) Plný dôchodok (ods. 2) možnú poskytnúť dočasne ako rekonvalescentný dôchodok tiež zranenému, ktorý nie je síce úplne nespôsobilý k práci, ale k opätovnému získaniu spôsobilosti k práci alebo k zlepšeniu svojho stavu potrebuje sa zvlášť šetriť.
(5) Ak sa zranený stal následkom úrazu nielen úplne nespôsobilým k práci, ale aj trvalé tak bezmocným, že stále potrebuje pomoc, ošetrenie a obsluhu inej osoby, zvýši sa jeho dôchodok počas tejto bezmocnosti na celú sumu jeho ročného pracovného zárobku, ktorý bol vzatý za základ vymerania odškodného.
§ 71.
(1) Ak poistenec následkom úrazu zomrie, má sa — bez ohľadu na čas, kedy
nastala smrť — okrem prípadného odškodného podľa § 70, priznať ešte:
a) pohrebné podľa skutočných potrebných výdavkov, najviac Však sumou Ks 1. 500. —;
b) príslušníkom zomrelého — ročný dôchodok, a to odo dna smrti poistenca podľa ustanovení §§ 72 až 77.
(2) Ak požívajteľ čiastočného dôchodku zomrie následkom novšieho úrazu, treba jeho pozostalým vymerať dôchodok z pracovného (zárobku, ktorý bol vzatý za základ pri odškodnení prvého úrazu, vyjmúc prípad, že by pracovný zárobok poistenca v čase novšieho úrazu bol vyšší.
§ 72.
(1) Vdove po poistencovi, ktorý zomrel následkom úrazu, patrí do jej smrti alebo kým sa nevydá dôchodok vo výške 30% ročného pracovného zárobku jej zomrelého manžela.
(2) Vdovcovi, ktorého v dôsledku čiastočnej alebo úplnej nespôsobilosti k práci vydržiavala manželka (poistenka), ktorá zomrela ma úraz, patrí na čas jeho nespôsobilosti k práci dôchodok vo výške 30% točného pracovného zárobku jeho zomrelej manželky.
(3) Dôchodok pozostalej vdovy (ods. 1) poťažne pozostalého vdovca (ods. 2) nesmie byť nižší než Ks 2. 700. — ročne.
(4) Ak bolo manželstvo uzavreté až po úraze, má vdova (vdovec) nárok na dôchodok len vtedy, ak z tohto manželstva sú manželské alebo legitimované deti, ktoré majú nárok na dôchodok.
(5) Vdova, ktorá požíva vdovský dôchodok, ak sa znovu vydá, obdrží jednorázové odbytné vo výške 60% ročného pracovného zárobku zomrelého manžela, najmenej však Ks 5. 400, —,
(6) Rozlúčenej alebo rozvedenej manželke, ako i manželke, ktorá bezprostredne pred smrťou manžela žila aspoň jeden rok oddelene, prislúcha dôchodok len vtedy, ak má nárok na súdom priznané výživné. V tomto prípade nesmie vdovský dôchodok presahoval vyšku výživného.
(7) Jednostranne osirelým deťom manželským a nemanželským, ako aj osvojencom, ktorí bolí osvojení pred úrazom, patrí až do dovŕšenia ich 17. roku sirotský dôchodok vo výške 15%, úplne osirelým však — vo výške 30% ročného pracovného zárobku zomrelého rodiča. Ročný dôchodok u jednostranne osirelých detí nesmie byť menší než Ks 1. 350. — a u úplne osirelých — menší než Ks 2. 700. —.
(8) U detí a osvojencov (ods. 7), ktoré sú alebo sa stanú úplne osirelými, ak obidvaja rodičia boli poistení, berie sa za základ pre ustálenie ich dôchodku ročný zárobok toho rodiča, ktorého zárobok bol vyšší.
(9) Za úplne osirelé treba s hľadiska poskytovania sirotského dôchodku považovať aj deti takého poistenca, ktorého manžel (manželka) nežil s poistencom v spoločnej domácnosti a o deti sa nestará.
(10) Dôchodok detí, ktoré sú na verejné trovy umiestené vo verejnom ústave, má sa počas takéhoto umiestenia kapitalizovať.
(11) Sirotský dôchodok možno poskytnúť aj po dovŕšení 17. roku tým cieľom, aby dieťa mohlo pokračovať vo svojich štúdiách.
§ 73.
(1) Rodičom a starým rodičom, ak sa o ich výživu prevažne starala osoba zomrelá následkom úrazu, patrí až do ich smrti, poťažne kým sú na podporu odkázaní, ročný dôchodok spolu vo výške 20% ročného pracovného zárobku zomrelého poistenca.
(2) Úplne osirelým vnukom, ak sa o ich výživu prevažne starala osoba zomrelá následkom úrazu, patrí až do dovŕšenia ich 17. roku ročný dôchodok spolu 20% ročného pracovného zárobku zomrelého poistenca.
(3) Dôchodok rodičov a starých rodičov (ods. 1) poťažne dôchodok osirelých vnukov (ods. 2) nesmie byť menší než Ks 1. 800. — ročne.
§ 74.
(1) Ročné dôchodky pozostalých (§§ 72 a 73) nemôžu dohromady prevyšovať 2/3
ročného pracovného (zárobku zomrelého poistenca. Ak je úhrn dôchodkov vyšší, snížia sa ručné dôchodky manželov a deti v pomere výšky ich dôchodkov. Rodičia a. starí rodičia majú nárok na dôchodok len pokiaľ dôchodky žijúceho manžela (manželky) a pozostalých detí nedosahujú najvyššiu výmeru; vnukovia len, pokiaľ vdova, deti, rodičia a starí rodičia nevyčerpajú plný dôchodok. Na dôchodok majú rodičia nárok pred starými rodičmi.
(2) Ročné dôchodky pozostalých, vymerané podlá najnižšej výmery, uvedenej v §§ 72 a 73, nemôžu spolu prevyšovať ročne Ks 6. 000. —, Ak je úhrnná suma dôchodkov vyššia, skracujú sa dôchodky podľa ustanovenia ods. 1.
§ 78.
(1) Základom pre výpočet dôchodku je zárobok, ktorý mal zranený v ostatnom roku, v ktorom bol zamestnaný v podniku, kde utrpel úraz. Ak nebol zranený v podniku zamestnaný celý rok pred dňom úrazu, je rozhodný pre výpočet dôchodku zárobok, ktorý v tomto čase mali priemerne robotnici toho istého druhu v tom istom podniku alebo v susedných podnikoch rovnakého druhu.
(2) Ak prevádzka poisteného podniku poťažne prác podľa svojej povahy netrvá celý rok, smerodajný je pre výpočet priemernej dennej mzdy iba počet pracovných dní za čas skutočnej prevádzky.
(3) Na náhodilé prestávky v prevádzke podniku neberie sa zreteľ.
(4) Tristonásobný priemerný denný pracovný zárobok pokladá sa za ročný pracovný zárobok.
(5) Pracovný zárobok poistených osôb započítava sa do základu pre vymeranie dôchodku najviac sumou Ks 18. 000. — za rok.
(6) Ročný pracovný zárobok učňov a iných osôb (volontérov, praktikantov a pôd. ), ktoré pre nedokončený výcvik mzdu vôbec nedostávajú, alebo nie sú plne platené, treba započítať do základu pre vymeranie dôchodku sumou Ks 5. 400. —. Ak skutočný pracovný zárobok týchto
osôb je vyšší než Ks 5. 400. —, treba tento skutočný zárobok započítať do základu pre vymeranie dôchodku podľa ods. 5.
(7) Úrazový dôchodok osôb uvedených v ods, 6 vymeria sa, ak je to pre ne priaznivejšie, k 1. januáru štvrtého kalendárneho roku, rátajúc od konca roku, v ktorom utrpely úraz, najskoršie však po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom dovŕšia 21, rok veku, z pravidelného najnižšieho pracovného zárobku, aký dosiahol — v čase, keď nastal úraz — 21-ročný plne platený zamestnanec rovnakého zamestnania v tom istom alebo susednom podniku toho istého druhu. Ak sa nedá zárobok zistiť, určí sa ročný pracovný zárobok v primeranej výške podľa volného uváženia.
(8) Ustanovenia ods, 7 platia pre osoby uvedené v ods. 6 aj vtedy, ak utrpely úraz po vyučení, avšak pred dosiahnutím 21. roku.
(9) Nárok na zvýšenie úrazového dôchodku podľa § 78 ods. 7 a 8 má zranený len, ak strata jeho spôsobilosti v práci dosahuje aspoň 20%.
§ 89.
(1) Ak oznámenie úrazu nestalo sa spôsobom uvedeným v § 88 zákona a odškodňovacie pokračovanie nebolo zavedené z úradu, môže oprávnená osoba alebo jej zmocnenec uplatniť nárok na odškodné u nositeľa poistenia alebo u niektorej jeho úradovne.
(2) Oznámenie treba urobiť do jedného roku po nastatom úraze; ak nastane smrť následkom úrazu neskoršie, do šiestich mesiacov odo dňa smrti. Na oznámenie urobené po uplynutí spomenutej jednoročnej lehoty, avšak najneskoršie do dvoch rokov, možno priznať odškodné len, ak nárokovateľ preukáže, že následky úrazu mohly byť zistené až po uplynutí jednoročnej lehoty.
(3) Nositeľ poistenia môže výnimočne priznať odškodné aj keď jednoročná lehota nebola zachovaná, ak nárokovateľ uplatní nárok na odškodné najneskoršie
do dvoch rokov a náležité preukáže, že nárok na odškodné nebol včas uplatnený v dôsledku závažnej prekážky alebo omluviteľného omylu bez jeho viny.
§ 96.
(1) Pri čiastočnej strate pracovnej spôsobilosti môže dôchodca, ak jeho dôchodok dosahuje 20%, avšak nepresahuje 25% plného dôchodku (odškodného podľa § 70), žiadať, aby mu bola vyplatená kapitálová hodnota dôchodku ako odbytné.
(2) Spôsob výpočtu kapitálovej hodnoty a kľúč k nemu určí minister vnútra.
(3) Nositeľ úrazového poistenia môže vyhovieť žiadosti zraneného o vyplatenie kapitálovej hodnoty dôchodku len na základe výsledku lekárskeho vyšetrenia o pravdepodobnom trvaní života zraneného a lem ak jeho domovská obec alebo obec jeho stáleho bydliska súhlasí, aby namiesto dôchodku dostal jeho kapitálovú hodnotu.
(4) V prípade poskytnutia odbytného podľa ods. l stráca zranený nárok na odškodné, a to i v tom prípade, ak by sa jeho stav následkom odškodneného úrazu neskoršie značne zhoršil. Na to treba zraneného pted vybavením jeho žiadosti upozorniť.
(5) Rozhodnutie o žiadosti podľa ods. l má konečnú platnosť a treba ho dať žiadateľovi písomne na vedomie. Ak zranený vymerané odbytné neprijme, má sa mu i naďalej vyplácať doterajší dôchodok.
Čl. II.
Oprava dôchodkov z úrazov nastatých pred 1. júlom 1921.
(1) Dôchodcom, ktorých strata spôsobilosti k práci dosahuje aspoň 20%, vymeria sa dôchodok, ak sa úraz stal pred 1. januárom 1920, z päťnásobku, a ak sa úraz stal v čase od 1. januára 1920 do 30. júna 1921, —, z dvojnásobku pôvodne započitateľného zárobku. Pri úplnej (100%) strate pracovnej spôsobilosti činí úrazový dôchodok 2/3 ročného započítateľného zárobku takto určeného; avšak pri čiastočnej strate pracovnej spôsobilosti — čiastku plného
dôchodku, odpovedajúcu pomeru straty pracovnej spôsobilosti..
(2) Dôchodok určený podľa ods. l nesmie byť pri úplnej nespôsobilosti k práci vyšší než Ks 8. 000. — ročne, a pri čiastočnej nespôsobilosti k práci vyšší než pomerná čiastka tejto sumy; pri bezmocnosti dôchodcu (§ 70 ods. 5 zák čl. XIX/1907 v znení čl. I. tohto zákona) nesmie prevyšoval sumu Ks 12. 000. — ročne.
(3) Ustanovenia ods. l platia tiež na výmeru dôchodku pre pozostalých. Dôchodok pozostalých jednotlivé nesmie byť nižší ako Ks 1920. — a vyšší než Ks 2. 400. — ročne.
(4) Ak by doterajší dôchodok spolu so zákonnými alebo dobrovoľnými príplatkami bol vyšší než dôchodok vymeraný podľa ods. l, 2 alebo 3, má dôchodca nárok na tento vyšší dôchodok.
Čl. III.
Oprava niektorých dôchodkov z úrazov
nastatých od 1. júla 1921 do dňa účinností
tohto zákona.
(1) Úrazový dôchodok poistencov uvedených v § 78 ods. 6 zák. čl. XIX/1907 v znení čl. I. tohto zákona vymeria sa z ročného započítateľného zárobku Ks 7. 200. —, ak ich pôvodiny pracovný zárobok nebol určený vyššou sumou, a to ku dňu účinnosti tohto zákona, poťažne, ak do tohto dňa neuplynula ešte lehota uvedená v § 78 ods. 7 zák. čl. XIX/1907 v znení čl. I. tohto zákona, až k 1. januáru štvrtého kalendárneho roku, rátajúc od konca roku, v ktorom utrpeli úraz, najskoršie však po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom dovŕšia 21. rok.
(2) Zvýšenie dôchodku podľa ods. 1 platí aj v tedy, ak úraz sa stal po vyučení, avšak pred dosiahnutím 21. roku poistenca.
(3) Nárok na zvýšenie úrazového dôchodku podľa ods. l a 2 má zranený len, ak strata jeho spôsobilosti k práci dosahuje aspoň 20%. Ak strata pracovnej spôsobilosti klesne pod 20% a zranený požíval už zvýšený dôchodok, vymeria sa úrazový dôchodok podľa sníženej straty pracovnej spôsobilosti z ročného skutočného pracovného zárobku, najmenej však zo mzdového základu Ks 5. 400. -.
(4) Ustanovenia §§ 72 až 74 zák. čl. XIX/1907 v znení čl. I. tohto zákona treba použiť obdobne aj na vymeranie dávok pre pozostalých, požívajúcich dôchodok z úrazu, nastalého v čase po 30. júni 1921 do dňa účinnosti tohto zákona.
Čl. IV. Drahotná výpomoc.
Osobám, ktoré požívajú invalidný dôchodok z úrazu nastalého po 30. júni 1921 do dňa účinnosti tohto zákona, okrem osôb uvedených v článku III., prislúcha každoročne k dôchodku, ak strata ich pracovnej spôsobilostí dosahuje aspoň 20%, drahotný prídavok odstupňovaný podľa výšky straty pracovnej spôsobilosti takto:
a) pri strate od 20% do 412/3 % excl. v sume l-mesačného dôchodku,
b) pri strate od 41 2/3% do 66 2/3% excl. vo výške 1 1/2 % mesačného dôchodku,
c) pri strate 66 2/3 % a vyššej v sume 21/2-mesačného dôchodku.
Drahotný prídavok má sa vyplatiť v pravidelných obdobiach najviac polročných, a to v čiastkach pozadu splatných.
Ustanovenia prechodné a záverečné.
Čl. V.
(1) Úhradu nákladov potrebných na zvýšenie dôchodkov podlá ustanovení článku II. a III., ako aj drahotnej výpomoci podlá článku IV. obstará nositeľ poistenia z prebytkov svojho hospodárenia, pričom sa má brať náležitý zreteľ na dotovanie rezervného fondu.
(2) Trovy spojené so zvýšením dôchodkov tých osôb, ktoré utrpely úraz v takom podniku, ktorého zamestnanci sú nateraz vyňatí z poistnej povinnosti, nahradí podnikateľ verejnoprávnemu nositeľovi úrazového poistenia do 30 dní od vyrubenia náhrady. Pre výrub a vymáhanie tejto pohľadávky platia primerane právne predpisy o uplatnení a vymáhaní úrazových poistných príspevkov.
Čl. VI.
Ustanovenia tohto zákona vzťahujú sa aj na zamestnancov železničných podnikov (zák. č. 86/1937 Sb. z. a n. ), povinne poistených na prípad úrazu u Robotníckej sociálnej poisťovne.
Čl. VII.
Pre výrub sanačného príspevku podnikateľov (§ 82/a zák. č. 242/1922 Sb. z. a n. v znení zák. č. 200/1936 Sb. z. a n. a zák. č. 147/1942 Sl. z. ) je smerodajnou doterajšia najvyššia hranica započitateľného zárobku Ks 12. 000. — za rok. Spôsob výrubu sanačného príspevku určí minister vnútra.
Čl. VIII.
(1) Ustanovenia čl. I. týkajú sa — ak zákon neurčuje inak — len úrazov, ktoré sa stály za účinnosti tohto zákona.
(2) Pri úrazoch, ktoré nastanú v čase od l, januára do 31. decembra 1943, treba pri určení zárobku započítateľného pre vymeranie odškodného brať zreleľ tak na rozhodné hranice započitateľného zárobku, platné do účinnosti tohto zákona, ako aj na hranice platné od jeho účinností.
Čl. IX.
Právne predpisy, ktoré odporujú tomuto zákonu, najmä zákon č. 139/1940 Sl. z. o príplatkoch k úrazovým dôchodkom, sa zrušujú.
Čl. X.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť odo dňa 1. januára 1943; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.