Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie. 8. zasadanie.

706.

Vládny návrh.

Zákon zo dňa_____________1943

o zmene niektorých ustanovení zákona o úprave verejných kníh, prevzatých od cudzích súdov.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Čl. I.

Ustanovenie § 2 zákona č. 234/1942 Sl. z. sa mení a bude znieť takto:

"Odpisy tých verejných kníh (vložiek, protokolov), časť ktorých sa vzťahuje na územie Slovenskej republiky a ktorých prvopis bol vydaný Maďarskému kráľovstvu podľa čl. 3 ods. l Dohody č. 79/1941 Sl. z., sa povedú ako časť verejných kníh. Na tieto odpisy verejných kníh sa nevzťahuje pokračovanie podľa §§ l, 3 až 7",

Čl. II.

Ustanovenie § 12 ods. 2 zákona č. 234/ 1942 Sl. z. sa mení a bude znieť takto:

"Ak sa zúčastnené osoby pri vypočutí dohodnú, vybaví sa podanie podľa dohody a v tomto poradí vykonajú sa aj zápisy. Ak k dohode nedôjde, súd rozhodne Usnesením. "

Čl. III.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravo súdia so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

K článku I.

Pri odstúpení časti nášho územia Maďarsku v roku 1938 naše súdy evakuovaly značnú časť verejných kníh (vložiek, protokolov) prislúchajúcu Maďarskému kráľovstvu, ktoré majú spoločný vzťah k parcelám ležiacim na našom území.

Preto, že tieto evakuované pozemkové knihy musely byť odovzdané Maďarsku podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 a Dodatku VIII čl. S odseku 2 Dohody č. 79/1941 Sl. z., Ministerstvo pravosúdia úpravou zo dňa 11. mája 1941 č. 10 nariadilo súdom, v dočasnej úschove ktorých sa nachádzaly tieto verejné knihy, aby pred ich odovzdaním Maďarsku vyhotovily ich odpisy a tieto overily pre ďalšiu verejnú potrebu. Touto úpravou ušetrily sa odpisovacie útraty, lebo podľa čl. 9 ods. 2 a Dodatku VIII čl. 8 ods. 2 uvedenej Dohody za odpisy vyhotovené maďarskými súdmi malý by sa platiť útraty. Úpravou sa dosiahlo tiež to, že našimi súdmi vyhotovené odpisy majú všetky náležitosti, uvedené v § 7 ods. 2 zákona č. 234/1942 Sl. z., a preto sú vhodné, aby boly ďalej vedené, ako časť verejných kníh. Vyhotovením odpisov verejných kníh sa umožnilo hlavne to, aby našimi súdmi vyhotovené a overené odpisy verejných kníh mohly byť ďalej vedené ako časť verejných kníh, čomu v skutočnosti aj tak je. (Viď poslednú vetu § l úpravy ministra pravosúdia Ú 10/41. )

Ustanovením § 2 zákona č. 234/1942 Sl. z. uznáva sa pre odpisy verejnej knihy (vložiek, protokolov), vyhotovených maďarskými súdmi, charakter verejnosti, ale neuznáva sa ten odpisom vložiek (protokolov) vyhotoveným našimi súdmi, hoci v osnove zákona č. 234/1942 Sl. z. Ministerstvo pravosúdia to navrhlo.

Ústavnoprávny výbor pri štylárnej úprave osnovy zákona č. 234/1942 SI. z. previedol totiž úpravu § 2. Hoci vecnú zmenu v tomto ustanovení ústavnoprávny výbor previesť nechcel, následkom úpravy tento paragraf stratil svoj pôvodný smysel tak, že skutočne nastala vecná zmena, lebo podľa upraveného textu pre odpisy verejných kníh (vložiek, protokolov), vyhotovené našimi súdmi, nepriznáva sa charakter verejnej knihy. Touto vecnou zmenou vyvolané ustanovenie je zbytočné, lebo podľa ustanovenia § l ods. l a § 8 ods. 2 zákona č. 234/1942 Sl. z. verejným knihám (vložkám, protokolom) a ich od-

pisom prevzatým z Maďarska je už určený charakter verejných kníh.

Našimi súdmi vyhotovené odpisy verejných kníh (vložiek, protokolov) dávajú plnú istotu, že tieto odpisy sa neodchyľujú od pôvodiny. Originály boly v úschove naších súdov až do ich odovzdania Maďarsku a tak nemohly byť pozmenené maďarskými súdmi. Preto na tieto odpisy verejných kníh netreba použiť pokračovanie, uvedené v §§ l, 3 až 7 zákona č. 234/1942 Sl. z., ktoré je nákladné a verejné knihy tieto môžu byť ďalej používané bez akéhokoľvek ďalšieho pokračovania s primeraným použitím ustanovenia §§ 15 a 16 uvedeného zákona.

K článku II.

Ustanovenie §§ 11 a 12 zákona č. 234/ 1942 Sl. z. upravuje pozemnoknižné poradie.

Podľa § 61 pozemnoknižného poriadku o poradí platí všeobecná zásada, že poradie pozemnoknižných podaní riadi sa k času, kedy tieto došlý do podateľne na súd.

Táto zásada je tiež základom §§ 11 a 12 zákona č. 234/1942 Sl. z.

Podľa § 129 pozemnoknižného poriadku pozemnoknižné usnesenie môže byť len vyhovujúce alebo zamietajúce, vyjmúc ojedinelé prípady určené v pozemnoknižnom poriadku, alebo v iných zákonných ustanoveniach. Toto ustanovenie je odôvodnené tým, že strana už podaním pozemnoknižného podania na súd získa si poradie (§ 61 poz. kn. por. ) ak podanie už pri podaní bolo súce na kladné vybavenie, ale nezíska to vtedy, keby podanie len medzitýmnym opatrením stalo sa súcim pre kladné vybavenie. Z tejto príčiny pozemnoknižný poriadok v tejto otázke (ba ani v inej) nepripúšťa riešenie odkazom stránok na porád práva.

S touto právnou zásadou je v rozpore ustanovenie § 12 ods. 2 posledná veta zákona č. 234/1942 Sl. z., keď od výsledku sporu, — na ktorý odkazuje zúčastnené strany — činí závislým pozemnoknižné poradie.

Nie je tu dôvod, aby k vyriešeniu pochybnosti o poradí niekoľkých zápisov, ktoré majú byť povolené na tú istú nehnuteľnosť, alebo knihovne právo, ktorá výsluchom stránok nemôže byť odstránená, musely byť zúčastnené osoby odkázané na spor.

Pri podaní osnovy § 12 zákona č. 234/ 1942 Sl. z. Ministerstvo pravosúdia malo na mysli také pochybnosti, ktoré vzniklý o poradí niekoľkých podaní, učinených na cudzom súde, t. j., že pochybný je čas, kedy podania došlý na cudzí súd.

Výsluchom strán môže súd docieliť snadnejšie a rýchlejšie vyjasnenie tejto pochybnosti, než vyžiadaním dát o pochybnom čase podania od cudzieho súdu. Napr.: Na jednom pozemnoknižnom podaní, privezenom od maďarského súdu, chybí podacie razítko, alebo je to rozmazané, takže deň podania súd nemôže zistiť a preto poradie tohto podania a iných podaní, prevzatých od cudzieho súdu a vzťahujúcich sa na tú istú nehnuteľnosť alebo knihovne právo, nemožno ustáliť.

Na odstránenie tejto pochybnosti súd má vypočuť na podaní zúčastnené osoby. Ak ich výsluchom pochybnosť o poradí odstránená nebude — podľa razítka na rubrume podania, predloženom stranou, súd nemohol ustáliť čas, kedy podanie došlo na cudzí súd — a zúčastnené osoby nemohly sa dohodnúť o pochybnom čase, súd k odstráneniu pochybností musí vyžiadať od cudzieho súdu údaje o dôjdení podania a potom rozhodne o poradí. Na žiaden prípad niet tu príčiny k odkázaniu zúčastnených osôb na spor.

Prevedenie tohto návrhu si nevyžiada osobitné náklady, pre ktoré by bolo treba hľadať úhradu.

Želaním vlády je, aby predkladaný návrh bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády a minister zahraničných vecí.

Dr. Gejza Fritz v. r.,

minister pravosúdia.