Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie. 8 zasadanie.

707.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa_____________1943,

ktorým sa mení a doplňuje zákon o stíhaní a trestaní priestupkov podľa niektorých právnych predpisov o cenách a zásobovaní obyvateľstva.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Čl. I.

Ustanovenie § l zákona č. 51/1942 Sl. z, sa zrušuje a nahradzuje týmto znením;

(1) Priestupky, spáchané nesplnením vecných záväzkov, uvedených, v §§ 167 a 168 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. taktiež priestupky uvedené v zákone č. 63/1940 Sl. z., ako aj priestupky uvedené v právnych predpisoch vydaných na základe § l nariadenia s mocou zákona č. 287/1939 Sl. z. v znení nariadenia s mocou zákona č. 122/1941 Sl. z. a na základe vyhlášky Ministerstva hospodárstva č, 123/1941 Sl. z., trescú — ak nejde o trestný čin stíhaný súdmi — okresné (štátne policajné) úrady zatvorením do dvoch rokov a peňažným trestom Ks 1, 000. 000. —.

(2) Priestupok spácha a potresce sa okresným (štátnym policajným) úradom podľa ustanovenia ods. 1:

a) kto poruší ustanovenia vl. nariadenia č. 166/1939 Sl. z. a nariadení s mocou zákona c. 196/1940, č. 36/1941 a č. 229/1941 Sl. z. tým, že:

1. predá alebo akýmkoľvek iným spôsobom za protihodnotu (úplatu) či bezplatne scudzí obilie, múku, mlynské výrobky a krmivá (§ l ods. 2, 3 a 5 vl. nar. č.

166/1939 Sl. z. ), slad, strukoviny (§ l ods. 2 nar. s mocou zákona č. 36/1941 Sl. z. ) a poľnohospodárske plodiny (§ l ods. 2 nar. s mocou zákona č. 229/1941 Sl. z. ) osobe, ktorá nie je oprávnená tieto predmety vykupovať, alebo kto uvedené predmety akýmkoľvek spôsobom znehodnotí alebo zničí;

2. predmety uvedené pod č. l spôsobom tam uvedeným na seba prevedie, nie súc oprávnený ich vykupovať;

b) upime alebo čiastočne nezachová predpisy, opatrenia, príkazy alebo zákazy, vydané Ministerstvom hospodárstva alebo Obilnou spoločnosťou pre Slovensko pred vyhlásením stavu brannej pohotovosti štátu na základe právnych predpisov, uvedených pod písm. a).

(3) Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť na zatvorenie podľa zavinenia. Náhradný trest na slobode spolu s hlavným trestom nesmie presahoval dva roky.

(4) Ak bol priestupok spáchaný pri prevodzovaní živnosti, možno rozsudkom vysloviť aj stratu živnostenského oprávnenia, a to buď dočasne alebo trvale. Stratu živnostenského oprávnenia treba vysloviť však vždy pri treťom, prípadne ďalšom potrestaní.

(5) Predmety, ktorými bol niektorý z trestných činov uvedený v ods. l a 2 spáchaný, ktoré ním boly získané alebo ktoré sú na spáchanie takéhoto trestného činu zrejme určené, možno prehlásiť za prepadlé v prospech štátu, a to i vtedy, ak páchateľa nemožno stíhať alebo odsúdiť. Ak prislúchajú uvedené predmety inej osobe ako páchateľovi, ktorá vôbec nie je zúčastnená na trestnom čine, treba jej ich vrátiť po zistení skutkového stavu.

(6) Najvyšší úrad pre (zásobovanie je v policajnom trestnom pokračovaní pre priestupky uvedené v ods. l a 2 odborným zástupcom podľa § 30 nariadenia č. 65. 000/ 1909 B. M. Úrady, ktoré vedú trestné pokračovanie ohľadom týchto priestupkov, doručia jedno vyhotovenie každého rozhodnutia aj Najvyššiemu úradu pre zásobovanie.

(7) Ak to vyžaduje verejný záujem alebo povaha trestného činu, príslušný orgán hneď na mieste spáchaného činu vykoná zaisťovácie úkony proti osobám podozrivým zo spáchania trestného činu ako i na predmetoch, ktorými bol trestný čin spáchaný.

(8) Predbežné zatvorenie pre priestupky podľa tohto zákona možno nariadiť aj z dôvodu nebezpečenstva úteku páchateľa pred hroziacim trestom. Trvanie predbežného zatvorenia nesmie prevyšovať pred vynesením prvostupňového rozsudku l mesiac a pred vynesením druhostupňového rozsudku 3 mesiace.

(9) Úrad, rozhodujúc o odvolaní, preskúma všetky opatrenia rozhodujúcej častí i odôvodnenie rozsudku z úradnej povinnosti a môže rozhodnúť aj v neprospech odvolateľa.

(10) Odsudzujúci rozsudok alebo len jeho rozhodujúcu časť možno uverejniť na útraty odsúdeného raz v jednom, prípadne aj v niekoľkých denných časopisoch. Okrem uverejnenia v časopisoch alebo namiesto neho možno odsudzujúci rozsudok alebo len jeho rozhodujúcu časť verejne vyhlásil iným spôsobom na útraty odsúdeného v jeho bydlisku alebo aj v obci, kde sa trestného činu dopustil.

(11) Za peňažný trest, uložený zástupcovi, splnomocníkovi, zamestnancovi alebo inému orgánu, ručí majiteľ podniku, v ktorom bol trestný čin spáchaný, solidárne s potrestaným, pokiaľ potrestaný nekonal z vlastného podnetu alebo priamo proti daným príkazom alebo zákazom. Majiteľmi podniku sa rozumejú aj osoby právnické. O tomto ručení rozhodne okresný (štátny policajný) úrad podľa, pravidiel správneho pokračovania.

Čl. II.

Tam, kde sa v právnych predpisoch uvádza zákon č. 51/1942, treba ho rozumieť v znení tohto zákona,

Čl. III.

Za platnosti tohto zákona neplatia ustanovenia § 37 vládneho nariadenia č. 166/1939 Sl. z., §§ 10 až 13 zákona č. 63/

1940 Sl. z. a nakoľko ide o priestupky uvedené v čl. I. odls. l, tiež ustanovenia §§ 170, 186 až 193 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n.

Čl. IV.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a stratí ju súčasne so zákonom č. 51/1942 Sl. z.

Dôvodová zpráva.

Za mimoriadnych vojnových pomerov a brannej pohotovosti štátu ukázala sa potreba regulovať ceny a podrobiť distribúcii určité vecné prostriedky. Hrubé porušovanie cenových a distribučných predpisov môže spôsobiť ťažkú poruchu v zásobovaní a tým ohroziť dôležitý záujem štátu. Preto sa javilo nutným podstatne zvýšiť trestné sadzby na priestupky cenové a zásobovacie, uvedené v § 10 zákona č. 63/1940 Sl. z. a § 170 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. a zriadiť osobitný tribunál na ich stíhanie a trestanie. To sa malo stať zákonom č. 51/1942 Sl. z. Pokiaľ ide o osobitné policajné trestné súdy (právo formálne) je nesporné, že tento zákon dosiahol svojho účelu, naproti tomu však pokiaľ ide o tresty samotné (právo materiálne) doterajšia prax dokazuje, že sa dosiahlo účelu celkom opačného, ktorý úplne marí intenciu zákona, lebo s hľadiska legils latae trestné sadzby na priestupky cenové a zásobovacie body síce zvýšené a sjednotené, ale odpadly niektoré vedľajšie tresty, poťažne následky odsúdenia, čo nie je síce v zákone priamo normované, ale logický výklad ustanovenia § l zák. č. 51/ 1942 Sl. z. to potvrdzuje. A keby sa azda aj vyskytly nejaké pochybnosti, treba mat za to, že predpisy zákona č. 63/1940 Sl. z. a 131/1936 Sb. z. a n. o vedľajších trestoch a následkoch odsúdenia boly ustanovením § l zák. č. 51/1942 eo ipso derogované podľa všeobecne platných právnych zásad ,, lex posterior derogat priori" a "in dubio mitius pro reo". To znamená, že na priestupky spáchané po účinností zákona č. 51/ 1942 Sl. z. (4. IV. 1942) nemožno viac ukladať všetky pôvodne vedľajšie tresty (následky odsúdenia), akými sú najmä a) strata živnostenského oprávnenia [§ 10 ods. 3 zák. č. 63/1940 Sl. z., § 187 ods. l bod c) zák. č. 131/1936 Sb. z. a n. ), b) konfiškácia predmetov [§ 10 ods. 4 zák, č. 63/1940 Sl. z., § 3 nar. s mocou zákona č. 275/1941 Sl.

z., § 189 ods. l zák. č. 131/1936 Sl. z. ], c) uverejnenie rozsudku (§ 12 zák. č. 63/1940 Sl. z., § 193 zák. č. 131/1936 Sl. z. ) a d) ručenie majiteľa podniku (§ 13 zák. č. 63/ 1940 Sl. z., § 188 zák. č. 131/1936 Sb. z. a n. ) a pod. Z uvedených príčin treba zjednať nápravu a navrhnutou novelizáciou zákona č. 51/1942 Sl. z. dať výraz pôvodným intenciám

Okrem toho zákon č. 51/1942 sa nevzťahuje na neoprávnený obchod s obilím a tými predmetmi, ktoré boly ešte pred vyhlásením stavu brannej pohotovosti štátu monopolizované (viď § l zákona č. 51/1942 Sl. z. ) a ktoré sú bezpochyby najdôležitejšími článkami potreby obyvateľstva, ale všetky trestné činy týkajúce sa uvedeného obchodu trestajú podľa § 37 vl. nar. č. 166/ 1939 Sl. z. riadne súdy na návrh Obilnej spoločnosti pre Slovensko. Sú to teda delikty návrhové, ktorých stíhanie je závislé od súkromného návrhu uvedenej spoločnosti.

Za stavu brannej pohotovosti štátu verejný záujem vyžaduje, aby takéto delikty sa stihaly z úradnej moci spôsobom urýchleným a účinným a aby toto stíhanie nebolo odvislým od súkromného návrhu.

Čl. I. K ods. 1.

Tu bolo potrebné vsunúť §§ 167 a 168 zákona č. 131/1936, aby aj priestupky, vládnych nariadení (viď napr. vl, nar. č. 99/ 1942 Sl. z. ) bolo možné bezpochybne stíhať osobitným policajným trestným súdom a zvýšenou trestnou sadzbou. Paragraf 166 cit, zákona bol úmyselne vynechaný, lebo tam ide o nesplnenie osobných záväzkov (napr. nedostavenie sa na cvičenie CPO), na ktorých NÚŽ nemá záujmu; keby sa snáď ukázala potreba uložiť niekomu osobne povinnosti, môže tak učiniť podľa § 4

úst. zák. č. 100/1942 Sl. z. Keďže § 168 zák. č. 131/1936 Sb. z. a n. sa vzťahuje tak na osobné ako aj na vecné záväzky neuvedené v §§ 166—167, treba tiež výslovne zdôrazniť, že ide len o nesplnenie vecných záväzkov a preto sa osobné záväzky vynímajú. Taktiež sa vynímajú súdne trestné delikty (§§ 171—185 zák. č. 131/1936 SK z. a n. ) kvôli vylúčeniu akejkoľvek pochybnosti.

Ohľadom zvýšenia peňažného trestu poukazuje sa na dôvodovú zprávu k vládnemu návrhu zákona č. 51/1942 Sl. z.; aj keď sa snáď v praxi neuloží peňažný trest v maximálnej výmere, predsa kvôli odstrašeniu javí sa účelným zvýšiť sadzbu uvedeniu v zákone č. 51/1942 Sl. z.

K ods. 2.

Ad a) a b). Skutkové podstaty priestupkov tu uvedených sú v podstate shodné so skutkovými podstatami v § 37 vl. nar. č. 166/1939 Sl. z. Ich doplnenie vyplýva z ďalších právnych predpisov, vydaných pred vyhlásením stavu brannej pohotovosti štátu, ako aj z dosavádnych skúseností (roľníci vymieňali obilie za obuv, alebo vyhlasovali, že ide o darovanie, viď tiež § 2 ods.

2 vl. nar. č. 99/1942 Sl. z. ).

K ods. 3.

Shoduje sa s prvou časťou 2. vety a s 3. vetou zrušeného § l zák. č. 51/1942 Sl. z. Druhá časť druhej vety bola úmyselne vynechaná, aby sudca nemusel matematicky vypočítavať náhradný trest zátvoru.

K ods. 4.

Shoduje sa s derogovaným ustanovením § 10 ods. 3 zák. č. 63/1940 Sl. z.

K ods. 5.

Shoduje sa s derogovanými ustanoveniami § 10 ods. 4 zák. č. 63/1940 Sl. z. a S

3 nariadenia s mocou zákona č. 275/1941 Sl. z. Nakoľko ide o ustanovenia § 7 ods.

4 vl. nar. č. 166/1939 Sl. z., ktoré prikazuje zabavené predmety obhospodarované Obilnou spoločnosťou vyhlásiť za prepadlé v prospech tejto Spoločnosti, je len prirodze-

né, že v budúcnosti tieto predmety prepadnú v prospech štátu, lebo veď návrhové delikty stávajú sa oficiálnymi (viď ods. 2 a 3 všeobecnej časti tejto dôvodovej zprávy). Druhou vetou bol tento odsek úmyselne doplnený, aby sa nevinným osobám nediala krivda (roľník má v mlyne obilie, ktoré sa zaistí pre machinácie mlynára; takéto obilie v budúcností nemôže byť prehlásené za prepadlé, ak len sám roľník ním trestný čim nespáchal).

K ods. 6.

Najvyššiemu úradu pre zásobovanie treba zabezpečiť odvolacie právo pre prípad bagateľných trestov, ako je tomu pri iných priestupkoch cenových a zásobovacích (viď § 7 vl. nar. č. 73/1940 Sl. z. a § 7 nariadenia s mocou zákona č. 275/1941 Sl. z. ),

K ods. 7—9.

Shoduje sa s derogovaným ustanovením § 11 zákona č. 63/1940 Sl. z.

K ods. 10.

Shoduje sa obsahové s derogovaným ustanovením § 12 zák. č. 63/1940 Sl. z.

K ods. 11.

Prvá a druhá veta shoduje sa s derogovaným ustanovením § 13 zák. č. 63/1940 Sl. z. Tretia veta je potrebná k vylúčeniu pochybnosti, či ručenie má byť vyslovené rozsudkom, t. j. v trestnom pokračovaní alebo v pokračovaní administratívnom. Keďže solidárne ručenie je pojmom civilnoprávnym, vhodnejšia sa zdá byt forma rozhodnutia (výmeru) podľa vl. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n.

Čl. II. a III.

Rotrebné kvôli vylúčeniu akejkoľvek pochybnosti.

Vykonanie navrhovaného zákona nevyžiada si zo štátnej pokladnice nijaké nové výdavky.

Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády a minister zahraničných veci.

Dr. Imrich Karvaš v. r.,

predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie.