Neprošlo opravou po digitalizaci !

Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie. 8. zasadanie.

710. Zpráva

ústavnoprávneho výboru

o návrhu poslanca Dr. Františka Orlického a spoločníkov na vydanie zákona, ktorým sa mení a doplňuje nariadenie č. 198/1941 SI. z. a zákon č. 108/1942 SI. z. ohľadom bývalých židovských poľnohospodárskych nehnuteľností a hnuteľností (tlač 693).

Základným účelom predloženého iniciatívneho návrhu je vhodným spôsobom umožniť, aby na bývalé židovské poľnohospodárske nehnuteľnosti, ktoré Štátny pozemkový úrad v rámci výkonu pozemkovej reformy už pridelil alebo predal, bolo možno v prospech nového nadobúdateľa pozemnoknižne vložiť vlastnícke právo.

Pri úprave predmetnej otázky výbor v náležitej miere prizeral najmä aj k stanovisku vlády a snažil sa zvoliť takú cestu, ktorá na jednej strane účinne umožňuje dosiahnutie základného účelu, — na druhej strane však neohrozuje uspokojenie pohľadávok hypotekárnych alebo iných vecne oprávnených veriteľov, ktorých pohľadávky viaznu na týchto poľnohospodárskych nehnuteľnostiach. Predpokladom pozemnoknižného vkladu vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa je výkon súdneho rozvrhového pokračovania, ktorého predmetom je rozvrh náhrady poľnohospodárskej nehnuteľnosti, určenej podľa § 156 nariadenia č. 198/ 1941 Sl. z. Prevedenie rozvrhu patrí do pôsobnosti okresného súdu, miestne príslušného podľa polohy nehnuteľnosti. Rozvrh sa má vykonať podľa zásad exekučného pokračovania. Závažnou ochranou práv hypotekárnych a iných vecne oprávnených veriteľov je najmä, že každý rozvrhom neuspokojený hypotekárny veriteľ alebo iná vecne oprávnená osoba môže do 15 dni odo dňa právoplatnosti rozvrhového usnesenia požiadať súd, aby určil odhadnú cenu nehnuteľnosti, ktorej náhrada bola predmetom rozvrhu. Ak odhadná cena určená podľa tohto ustanovenia je vyššia ako náhrada určená podľa § 156 nariadenia č. 198/1941 Sl. z., náhradou je odhadná cena.

S hľadiska uspokojenia iných veriteľov, ktorí majú doteraz nevyrovnané pohľadávky proti pôvodnému vlastníkovi dotyčnej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, pokladal výbor za potrebné zdôrazniť, že na uspokojenie týchto pohľadávok treba pamätať v súvislosti s normatívnymi opatreniami, upravujúcimi konečné likvidovanie židovských majetkoprávnych záväzkov.

Výbor rozhodol sa z ustanovení § l, navrhnutých vládou, vynechať špeciálne ustanovenia ods. 5 o uspokojení verejných daní, dávok a poplatkov, takže pre prednostné uspokojenie týchto verejných bremien budú v danom smere rozhodujúce všeobecné zákonné ustanovenia, platné pre exekučné pokračovanie.

V súvislosti s § 8 považoval výbor za potrebné konštatovať, že nie je tendenciou odchýliť sa od všeobecných zásad súkromného práva, avšak v záujme skutočnej praktickej potreby a jednotnosti praxe je nutné špeciálnymi ustanoveniami, platnými pre oblasť tohto osobitného zákona, pamätať na jednoduché a vhodné usporiadanie právnych pomerov medzi Štátnym pozemkovým úradom a pôvodným vlastníkom, resp. novým nadobúdateľom.

V § 10 škrtol výbor poslednú vetu o možnosti nariadiť domovú prehliadku aj u osôb nežidovských a zdôraznil, že prevedenie domovej prehliadky u Nežidov možno nariadiť len so zachovaním zákonných podmienok, najmä základných ustanovení ústavného zákona č. 293/1920 Sb. z. a n. o ochrane slobody osobnej, domovej a tajomstva listovného.

Ustanovenie § 12 ods. 2 pozmenil výbor v dvojakom smere; Predovšetkým pominul ustanovenie, podľa ktorého každá fyzická i právnická osoba je povinná na požiadanie Štátneho pozemkového úradu predložiť výkazy a iné spisy, lebo išlo by tu o príliš ďalekosiahly zásah do sféry súkromného práva občanov a náležitú záruku poskytuje na úspešné zistenie skutkového stavu už aj ustanovenie prvej vety tohto odseku. — Ďalšia zmena, prevedená v tomto odseku, záleží v tom, že stranu nemožno dať súdom vypočuť pod prísahou, ale iba bezprísažne. Predmetná zmena je odôvodnená tým, že strana o skutkovom stave vypočutá je na veci svojimi osobnými záujmami zúčastnená, ba často od zistenia predmetného skutkového stavu závisí aj zavedenie trestného pokračovania proti nej.

Ustanovenia § 13 o všeobecnej vyjavovacej povinnosti, ako aj o účinnej ľútosti súvisiacej s touto povinnosťou, sa prispôsobily kardinálnym zásadám trestného i občianskeho práva tým, že sa škrtlo ustanovenie ods. 3, podlá ktorého dôkaz právne nezávadného získania určitej veci mal zaťažovať osobu, u ktorej sa uvedené veci (pochádzajúce z bývalého židovského majetku) nachádzajú.

So zreteľom na to, že závažné prípady porušenia povinností, uložených týmto zákonom, podliehajú i tak trestnej represii jednak podľa všeobecných ustanovení trestného práva, jednak podľa špeciálnych ustanovení nariadenia č. 198/1941 Sl. z., bolo možno v dôsledku tohto vynechať ustanovenia § 14 (pôvodný § 9), podľa ktorých nesplnenie povinností uložených týmto zákonom sa malo trestať ako ťažký dôchodkový priestupok.

Konečne vynechal výbor aj ustanovenia pôvodných §§ 10 a 11 iniciatívneho návrhu, ktorými sa malo umožniť zrušenie smlúv o ťažbe a vývoze dreva, ako aj smlúv o poľovnom alebo rybolovnom práve, nakoľko tieto ustanovenia citeľne by sa mohly dotknúť práv nežidovských kontrahentov a rušivé by zasahovaly do všeobecných zásad súkromného práva, v danom smere platných a úplne dostačujúcich.

Poslaním predloženého návrhu je, aby sa pozemnoknižný stav čím skôr a čím jednoduchšie uviedol do súladu so skutočným stavom a aby tak hospodárenie prídelcov na bývalých židovských poľnohospodárskych nehnuteľnostiach, rozhodnutím Štátneho pozemkového úradu im pridelených, aj s hľadiska pozemnoknižného stavu bolo postavené na pevnú bázu.

Z uvedených dôvodov ústavnoprávny výbor odporúča slávnemu Snemu iniciatívny návrh v predloženom znení na prijatie.

V Bratislave 17, februára 1943.

Dr. Karol Mederly v. r.,

predseda.

Dr. František Orlický v. r.,

zpravodajca.

Zákon

zo dňa____________________1943,

ktorým sa mení a doplňuje nariadenie č. 198/1941 SI. z. a zákon č. 108/1942 SI. z. ohľadom bývalých židovských poľnohospodárskych nehnuteľností a hnuteľností.

Snem Slovanské republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

(1) Na žiadosť Štátneho pozemkového úradu okresný súd rozvrhne náhradu určenú podľa § 156 nar. č. 198/1941 Sl. z. Štátny pozemkový úrad k žiadostí pripojí výmer o určení náhrady a složí do súdneho depozitu náhradu s 5% úrokmi, počítanými odo dňa, kedy sa nehnuteľnosť stala vlastníctvom slovenského štátu podľa § 150 nar. č. 198/1941 Sl. z., do dňa složenia náhrady do súdneho depozitu.

(2) Na rozvrh podľa ods. l je príslušný okresný súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, za ktorú sa má náhrada rozvrhnúť.

(3) Súd rozvrhne náhradu podľa ustanovení §§ 188 až 199 exekučného zákona, s odchýlkami uvedenými v tomto zákone.

(4) Prednostnou položkou pri rozvrhu náhrady je i hektárový príspevok, uvedený v § 166 nar. č. 198/1941 Sl. z., ktorý uplatní Štátny pozemkový úrad, a to v poradí za verejnými ťarchami.

{') Ak predvolanie na deň pojednávania o poradí pozemnoknižnému veriteľovi, alebo osobe, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti do prechodu vlastníctva podľa § 150 nar. č. 198/1941 Sl. z., nemohlo byť doručené, alebo do 15 dní od vypravenia nedošlo potvrdenie o doručení, súd im vymenuje opatrovníka a predvolanie, ako aj ďalšie usnesenia doručí opatrovníkovi. Opatrovník zastupuje účastníka, pre ktorého bol vymenovaný, kým sa tento o svoje zastúpenie nepostará. Odmena opatrovníka je prednostnou položkou pri rozvrhu náhrady.

§ 2.

(1) Rozvrhom neuspokojený hypotekárny veriteľ a iné osoby vecne oprávnené môžu do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozvrhového usnesenia požiadať súd, aby určil odhadnú cenu nehnuteľnosti, náhrada ktorej bola predmetom rozvrhu, a to ku dňu, kedy nehnuteľnosť stala sa vlastníctvom slovenského štátu podľa § 150 nar. č. 198/1941 Sl. z.

(2) Súd určí odhadnú cenu (ods. 1) podľa ustanovení vl. nar. č. 100/1933 Sb. z. a n, V tomto odhadnom pokračovaní je Štátny pozemkový úrad stranou.

(8) Zálohu na odhad podľa ods. l je povinná složiť do súdneho depozitu osoba, ktorá požiada o odhad.

(4) Trovy odhadu, pokiaľ ich strana sama nezavinila, budú uspokojené v poradí pohľadávky osoby, ktorá o odhad požiadala.

§ 3.

(1) Ak odhadná cena určená podľa § 2 je vyššia ako náhrada určená podlá § 156 nar. č. 198/1941 Sl. z., náhradou je odhadná cena.

(2) Rozdiel medzi odhadnou cenou určenou podľa § 2 a náhradou určenou podľa § 156 nar. č. 198/1941 Sl. z, složí Štátny pozemkový úrad do súdneho depozitu do 15 dní odo dňa právoplatnosti odhadného usnesenia spolu s 5% úrokmi z rozdielu, počítanými odo dňa, kedy sa nehnuteľnosť stala vlastníctvom slovenského štátu podľa § 150 nar. č. 198/1941 Sl. z., do dňa složenia rozdielu, do súdneho depozitu.

§ 4.

(1) Náhradu, složenú Štátnym pozemkovým úradom podľa § l, alebo podľa § 3, vyplatí súd podľa §§ 200 až 202 exekučného zákona.

(2) Zvyšok náhrady (hyperochu) súd vráti Štátnemu pozemkovému úradu (Fondu pre pozemkovú reformu), ktorý s ním naloží podľa osobitných zákonných predpisov.

§ 5.

V súdnom pokračovaní, uvedenom v §§ l a 4, Štátny pozemkový úrad má to isté právne postavenie ako vymáhajúci veriteľ v exekučnom pokračovaní.

§ 6.

Keď Štátny pozemkový úrad vyhovel povinnosti podľa § l ods. l, súd na žiadosť Štátneho pozemkového úradu vloží vlastnícke právo podľa § 152 nar. č. 198/1941 Sl. z. a súčasne s vkladom vlastníckeho práva vymaže z úradnej povinnosti všetky vložené alebo zaznamenané ťarchové položky alebo poznámky, ak Štátny pozemkový úrad ohľadom týchto nepodá iný návrh.

§ 7.

(1) Prechod vlastníctva poľnohospodárskych hnuteľností podľa § 4 ods. l zákona č. 108/1942 Sl. z. má voči všetkým veriteľom a osobám vecne oprávneným účinok exekučnej dražby.

(2) Ak na hnuteľnostiach viaznu záložné alebo vecné práva tretích osôb, štátny pozemkový úrad složí náhradu určenú podľa § 4 ods. 3 zákona č. 108/1942 Sl. z. do súdneho depozitu príslušného okresného súdu s návrhom o rozvrh.

(3) Súd náhradu (ods. 2) rozvrhne podľa článku VI. zákona č. 23/1928 Sb. z. a n. a jej zvyšok vráti Štátnemu pozemkovému úradu (Fondu pre pozemkovú reformu), ktorý s ním naloží podľa osobitných zákonných predpisov.

(4) Ak hnuteľnosti, ktoré sa stály vlastníctvom štátu podľa § 4 ods. l zákona č. 108/1942 Sl. z., patrily vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorá sa stala vlastníctvom štátu podľa § 150 nar. č. 198/1941 Sl. z" zvyšok náhrady za hnuteľnosti, ktorý zostane po uspokojení oddelných veriteľov (ods. 2 a 3), tvorí súčasť náhrady za nehnuteľnosti.

§ 8.

(2) Poľnohospodárskymi hnuteľnosťami podľa § 4 ods. l zákona č. 108/1942 Sl. z. sú poľnohospodársky živý a mŕtvy Inventár a iné veci, ktoré slúžily, slúžia alebo

môžu slúžiť na prevádzku poľnohospodárstva. S úrodou na koreni a s investičnými nákladmi na novú úrodu sa nakladá ako s poľnohospodárskymi hnuteľnosťami.

(2) V sporných prípadoch, či ide o poľnohospodársku hnuteľnosť alebo nie, rozhodne Štátny pozemkový úrad po dohode s Ústredným hospodárskym úradom, prípadne s Ministerstvom financií; ak by k dohode nedošlo, rozhodne vláda.

§ 9.

štátny pozemkový úrad hnuteľnosti uvedené v § 8 môže dať do užívania Fondu pre správu (poľnohospodárskych majetkov (§ 2 zákona č. 108/1942 Sl. z. ), alebo ich odpredať, pričom môže kupiteľovi uložiť podmienky a výhrady, alebo môže ich dať do nájmu.

§ 10.

Na zistenie a zaistenie hnuteľností uvedených v § 8 môže Štátny pozemkový úrad urobiť potrebné opatrenia, najmä môže nariadiť súpis, označenie a úschovu tohto majetku, požadovať listiny, ktoré sa vzťahujú na tento majetok, požiadať bezpečnostné orgány o vykonanie domových prehliadok u Židov.

§ 11.

Tretie osoby, ktoré majú práva na hnuteľnostiach uvedených v § 8, sú povinné v prepadnej 30-dňovej lehote od účinnosti tohto zákona tieto práva písomne prihlásiť Štátnemu pozemkovému úradu. Prihlásené práva nie sú na prekážku tomu, aby Štátny pozemkový úrad mohol s hnuteľnosťami nakladať podľa § 9.

§ 12.

(1) Pri vykonávaní §§ 10 a 11 sú povinné všetky štátne a verejné úrady, verejné korporácie a ustanovizne poskytnúť Štátnemu pozemkovému úradu plnú podporu a podávať mu na výzvu bez meškania oznámenia, výkazy, súpisy a pod. Súdy sú povinné umožniť nahliadnutie do súdnych spisov a zhotovenie potrebných odpisov alebo výpisov, nakoľko to osobitné predpisy nezakazujú.

(2) Každá osoba fyzická i právnická je povinná štátnemu pozemkovému úradu sa osvedčiť o skutkových okolnostiach dôležitých pre vykonanie tohto zákona. Štátny pozemkový úrad môže požiadať okresný súd o výsluch osoby, a to ako strany alebo ako svedka. O výsluch svedka možno požiadať aj pod prísahou. Výsluch vykoná okresný súd príslušný podľa bydliska prípadne pobytu vypočúvanej osoby. Trovy spojené s výsluchom znáša Štátny pozemkový úrad.

§ 13.

(1) Každý, kto má alebo mal majetkové predmety z majetku uvedeného v § 8 v držbe, v úschove alebo v inej detencii, alebo získal tieto proti platným predpisom, je povinný do 31. mája 1943 oznámiť to Štátnemu pozemkovému úradu so stručným popisom majetkového predmetu a s uvedením od koho, od kedy a z akého titulu má tieto predmety u seba, alebo na koho ich ďalej previedol.

(2) Kto vyhovie povinnostiam podľa ods. l v lehote tam uvedenej dobrovoľne a nie preto, že predmety boly u neho nájdené a vydá príslušný predmet alebo získanú protihodnotu, nepotresce sa pre činy, ktorých sa dopustil držbou, úschovou, inou detekciou alebo získaním týchto

predmetov,

§ 14.

Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP