Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 8. zasadanie.
712.
Z p r á v a
ústavnoprávneho výboru
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o stíhaní a trestaní priestupkov podlá niektorých právnych predpisov o cenách a zásobovaní obyvateľstva /tlač 707/.
Ústavnoprávny výbor tento návrh zákona predkladá ctenému Snemu na uzákonenie v pozmenenej forme a to v tom smysle, že základné trestné sankcie vyslovené v § l. zákona c, 51/1942 Sl. z. t. j. zatvorenie do dvoch rokov a peňažný trest do Ks 500. 000 ostávajú aj naďalej nezmenené.
Tieto tresty sa prítomným návrhom zákon. len doplňujú, a to tým, že skutková podstata trestných činov sa rozširuje, lebo sa tresce aj scudzenie obilia, múky atď. bez úplaty ako aj nadobudnutie týchto predmetov bez úplaty. Podlá toho sa nepripúšťajú ani takzvané dary alebo prijímanie darov v podobe obilia, múky, mlynských výrobkov, krmív, sladu, strukovín a poľnohospodárskych plodín a preto takéto dary alebo ich prijímania sú vlastne trestnými skutkami.
Ak tieto priestupky boly spáchané v rámci vykonávania živnosti, pripúšťa návrh zákona možnosť vysloviť rozsudkom aj stratu Živnostenského oprávnenia a to buď na určitý čas alebo natrvalo. Trestný sudca má tu volnú ruku, či vypovie stratu živnosti alebo nie, posudzujúc okolnosti prípadu. Ak sa však previnilec dopustil takého trestného skutku už v treťom alebo v ďalšom prípade, trestný sudca je povinný vysloviť stratu živnostenského oprávnenia. No pripúšťa sa ešte aj tu akási korekcionalizácia, lebo ak to odôvodňujú mimoriadne obľahčujúce okolnosti, trestný sudca môže ešte aj v takomto prípade odhliadnuí od tohto krajného a drakonického zásahu, avšak musí toto odhliadnutie odôvodniť. Bude to odôvodnené asi vtedy, ak k predošlé dva trestné prípady previnilcove boly len menšieho významu, alebo ak pripadne ohľad na početnú a ináč zachovalú rodinu previnilcovu bude diktovať, aby sa živnosť a tým aj výživa rodine previnilcovej neodnímala, alebo ak sa vec bude
týkať invalida atp.
Ďalší doplnok vedľajších trestov je ustanovenie čl. I. ods. 5, podľa ktorého predmety, ktorými bol niektorý trestný čin zásobovací spáchaný, alebo predmety, ktoré boly takýmto trestným činom získané alebo ktoré boly na spáchanie takéhoto trestného činu evidentne určené, možno prehlásiť za prepadnuté v prospech štátu, a to aj vtedy, ak páchateľa nemožno stíhať alebo odsúdiť. Trestnému sudcovi sa tu dáva fakultatívna možnosť alebo vypovedať prepadnutie takýchto predmetov, alebo od toho dohliadnuť podlá okolností prípadu.
Rovnobežne s touto zásadou chráni sa však tretia osoba, ktorá sa na trestnom čine nezúčastnila, lebo ak takéto predmety by malý byť vyhlásené za prepadnuté, ale sú vlastníctvom tretej osoby na trestnom čine nezúčastnenej, vyslovenie prepadnutia nemá miesta a predmety jej treba vydať.
Osnova dáva do rúk príslušným úradným orgánom vykonať na mieste spáchaného trestného činu zaisťovacie úkony proti podozrivým osobám ako i na predmetoch, ktorými bol trestný čispáchaný. Podlá pôvodnej osnovy tieto práva maly patriť,, príslušným orgánom ", ale ústavnoprávny výbor doplnil osnovu, v tom smysle, že tieto "príslušné orgány" môžu byť len úradné osoby.
Článok I. ods. 8 upravil ústavnoprávny výbor tak, že predbežné zatvorenie v trestnom pokračovaní pre zásobovacie priestupky možno previesť len na patričnom policajnom trestnom súde. Tento doplnok je potrebný preto, aby sa nemohlo ' stať, Že podozrivé osoby pod titulom predbežného zatvorenia budú zadržiavané a držané v iných miestnostiach než vo väznici policajného trestného súdu. Predbežné zatvorenie pred vynesením prvostupňového rozsudku môže trvať najviac jeden mesiac a pred vynesením druhostupňového rozsudku najviac tri
mesiace. Toto je obdobné ustanovenie, aké obsahuje zákon o Cenovom úrade.
článok I. ods. ll vládneho návrhu ústavnoprávny výbor vynechal. Mala byť v ňom vypovedaná ručiteľská zodpovedností majiteľa podniku za peňažný trest, ktorý prípadne stihne zástupcu, splnomocníka, zamestnanca alebo iný orgán, zamestnaný v podniku. Ústavnoprávny výbor toto navrhované ručenie si nemohol osvojiť, lebo trest má postihnúť výlučne osobu previnil covu a nemôže stihnúť osobu, ktorá sa na trestnom skutku vôbec nezúčastnila. Veď ak previnilec konal z popudu alebo na návod prípadne na príkaz zamestnávateľa ako majiteľa podniku, môže trestný súd aj podlá doterajších platných pravidiel vziať takéhoto zamestnávateľa osobne na trestnú zodpovednosť.
Článok III. návrhu ostal nezmenený a poukazuje sa len
na to, že tam uvedené zákonné ustanovenia o trestných sankciách odteraz už oplatiť nebudú, lebo sa nahradzujú trestnými sankciami navrhovanej osnovy.
Všetky trestné skutky označené v. §§ 167 a 168 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n., taktiež v zákone č. 63/1940 Sl. z. ako aj priestupky uvedené v právnych predpisoch, ktoré boly vydaná základe § l nariadenia s mocou zákona ô. 287/1939 Sl. z. a vlastne v znení nariadenia s mocou zákona č, 122/1941 Sl. z., taktiež na základe vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 123/ 1941 Sl. z., ako aj všetky porušenia ustanovení vládneho nariadenia č. 166/1939 Sl. z. a nariadení s mocou zákona č. 196/194 S. 36/1941 a č. 229/1941 Sl. z. budú podlá teraz navrhovaného zákona stíhať policajné trestné súdy, čo doteraz nebolo.
Ústavnoprávny výbor dospel k názoru, že takýmto spôsobom sa urýchli vybavovanie tejto dnes aktuálnej a súhrnne veľmi významnej agendy a trestanie môže byt pritom ľudské a pred sa účinné. Nedotknuté ostávajú aj všetky kautely právnej isto ty, ktoré doteraz praktikujeme v normálnom policajnom trestnom pokračovaní, lebo proti urýchlenému prvostupňovému výbave niu ostáva opravný prostriedok, ba daná je aj možnosť sťažnosti na Najvyšší správny súd.
Ústavnoprávny výbor prerokoval tento návrh zákona dňa 24. februára 1943 a s poukazom na dôvody tejto výborovej zprávy odporúča slávnemu Snemu, aby osnovu v predloženom znení odhlasoval.
V Bratislave 24. februára 1943.
Dr. Karol Mederly v. r., predseda.
Dr. Miloš Vančo v. r., zpravodajca.
Zákon
zo dňa 1943,
ktorým sa mení a doplňuje zákon o stíhaní a trestaní priestupkov podlá niektorých právnych predpisov o cenách a zásobovaní
obyvateľstva.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Čl. I.
Ustanovenie § l zákona č. 51/1942 Sl. z. sa zrušuje a nahradzuje týmto znením;
/1/ Priestupky, spáchané nesplnením vecných záväzkov, uvedených v §§ 167 a 168 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. taktiež priestupky uvedené v zákone č. 63/ 1940 Sl. z., ako aj priestupky uvedené v právnych predpisoch vydaných na základe § l nariadenia s mocou zákona č. 287/1939 Sl. z. v znení nariadenia s mocou zákona ô. 122/1941 Sl. z. a na základe vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 123/1941 Sl. z., trescú okresné /štátne policajné/ úrady zatvorením do dvoch rokov a peňažným trestom do Ks 500. 000. -, ak nejde o trestný čin stíhaný súdmi.
/2/ Priestupok spácha a potresce sa okresným /štátnym policajným/ úradom podlá ustanovenia ods. 1, kto poruší ustanovenia vl. nar. č. 166/1939 Sl. z. a nariadení s mocou zákona ô. 196/1940, ô. 36/1941 a č. 229/1941 Sl. z. tým, že:
1. predá alebo akýmkoľvek iným spôsobom úplatné Si bez úplaty scudzí obilie, múku, mlynské výrobky a krmivá A l ods. 2, 3 a p vl. nar. č. 166/1939 Sl. z. /, slad, strukoviny A l ods. 2 nar. s mocou zákona ô. 36/1941 Sl. z. / a poľnohospodárske plodiny A l ods. 2 nar. s mocou zákona 5. 229/1941 Sl. z. / osobe, ktorá nie je oprávnená tieto predmety vykupovať, ale bo kto uvedené predmety akýmkoľvek spôsobom znehodnotí alebo zničí;
2. predmety uvedené pod č. l neoprávneným spôsobom na seba prevedie.
/3/ Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť na zatvorenie podlá zavinenia. Náhradný trest na slobode spolu s hlavným trestom nesmie presahovať dva roky.
/4/ Ak bol priestupok spáchaný pri prevodzovaní živnosti, možno rozsudkom vysloviť aj stratu živnostenského oprávnenia, a to buď na určitý čas alebo na trvalo. Stratu živnostenského oprávnenia treba vyslovil však vždy pri treťom, prípadne ďalšom potrestaní podlá tohto zákona. Od tohto možno sa odchýliš, ak mimoriadne okolnosti to odôvodňujú.
/5/ Predmety, ktorými bol niektorý. z trestných činov uvedený v ods. l a 2 spáchaný, ktoré ním boly získané alebo ktoré sú na spáchanie takéhoto trestného činu zrejme určené, možno prehlásiť za prepadlé v prospech Štátu, a to i vtedy, ak páchateľa nemožno stíhať alebo odsúdiť. Ak prislúchajú uvedené predmety osobe, ktorá sa na trestnom čine vôbec nezúčastnila, treba jej ich vrátiš po zistení skutkového stavu
/6/ Najvyšší úrad pre zásobovanie v policajnom trestnom pokračovaní pre priestupky uvedené v ods. l a 2 vykonáva práva a povinnosti odborného zástupcu podľa § 30 nariadenia č. 65. 000/1909 B. M. Úrady, ktoré vedú trestné pokračovanie o týchto priestupkoch, doručia jedno vyhotovenie každého rozhodnutia aj Najvyššiemu úradu pre zásobovanie.
/7/ Ak to vyžaduje verejný záujem alebo povaha trestného činu, príslušný úradný orgán hneď na mieste spáchaného činu vykoná zaisťovacie úkony proti osobám podozrivým zo spáchania trestného činu, ako i na predmetoch, ktorými bol trestný čin spáchaný.
/8/ Predbežné zatvorenie u patričného policajného trestného súdu pre priestupky podlá tohto zákona možno nariadiť aj z dôvodu, že páchateľ by mohol
utiecť pred hroziacim trestom. Trvanie predbežného zatvorenia nesmie prevyšovať pred vynesením prvostupňového rozsudku l mesiac a pred vynesením druhostupňového rozsudku 5 mesiace.
/9/ Úrad, rozhodujúc o odvolaní, preskúma všetky opatrenia výrokovej Časti i odôvodnenie rozsudku z úradnej povinnosti a môže rozhodnúť aj v neprospech odvolateľa.
/10/ Odsudzujúci rozsudok alebo len jeho výrokovú časť možno uverejniť na útraty odsúdeného raz v jednom prípadne aj v niekoľkých denných časopisoch. Okrem uverejnenia v časopisoch alebo namiesto neho možno odsudzujúci rozsudok alebo len jeho výrokovú časť verejne vyhlásiť iným spôsobom na útraty odsúdeného v jeho bydlisku alebo aj v obci, kde trestný čin spáchal.
Čl. II.
Tam, kde sa v právnych predpisoch uvádza zákon č. 51/1942/ Sl. z. treba ho rozumieť v znení tohto zákona.
Čl. III.
Za platnosti tohto zákona neplatia ustanovenia § 37 vl. nar. č. 166/1939 Sl. z., §§ 10 až 12 zákona ô. 63/1940 Sl. z. a nakoľko ide o priestupky uvedené v čl. I. ods. l, tiež ustanovenia §§ 170, 186 až 193 zákona 2. 131/1936 Sb. z. a n.
Čl. IV.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a stratí ju súčasne so zákonom č. 51/1942 Sl. z. Vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými členmi vlády.