Neprošlo opravou po digitalizaci !

Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie, 8. zasadanie.

714.

Vládny návrh.

Branný zákon

zo dňa________________ 1943.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

DIEL PRVÝ. Všeobecné ustanovenia.

§ l.

Služba v brannej moci je čestnou službou národu.

§ 2.

(1) Branná moc je povolaná obrániť celistvosť štátu a slobodu národa, spolupôsobiť pri zaistení vnútorného poriadku & bezpečnosti, zvýšiť pracovnú pohotovosť i výkonnosť národa a pestovať ducha národnej pospolitosti. Brannú moc možno použiť i na pomocné služby pri pohromách ohrozujúcich život a majetok.

(2) Branná moc pozostáva:

a) z vojenských jednotiek, ustanovizní a organizácií,

b) z jednotiek, ustanovizni a organizácií Pracovného sboru národnej obrany (v ďalšom texte — "Pracovný sbor").

(3) Složky brannej moci, uvedené v ods. 2, sú vojensky organizované a sú pod vojenským velením.

§ 3. Branná povinnosť.

(1) Branná povinnosť je všeobecná; plnia ju osobne:

a) všetci štátni občania Slovenskej republiky mužského pohlavia,

b) tie osoby mužského pohlavia, ktoré trvalé bývajú na území Slovenskej republiky a nemôžu sa preukázať iným štátnym občianstvom.

(2) Branná povinnosť obsahuje povinnosť odvodnú a služobnú.

(3) Branná povinnosť sa začína počiatkom kalendárneho roku, v ktorom občan dovŕši 19. rok (u dobrovoľníkov dňom odvedenia) a končí sa rokom, v ktorom občan dovŕši 50. rok; možno však v nej na osobitnú žiadosť s povolením vojenskej správy pokračovať i po tomto roku,

(4) Osoby, ktoré dobrovoľne vstúpia do vojenskej služby podľa § 9 ods. 5, podliehajú brannej povinnosti do skončenia brannej pohotovostí štátu.

(5) Dôstojníci z povolania podliehajú brannej povinnosti bez vekového obmedzenia, aj keď sú preložení do výslužby.

(6) Cudzí štátni občania, ktorým prezident Republiky podľa § 9 ods. 6 povolil vstúpiť do vojenskej služby, podliehajú brannej povinnosti len po dobu, na ktorú sa zaviazali.

(7) Brannú povinnosť príslušníkov žandárstva upravujú osobitné predpisy.

(8) Minister národnej obrany môže z dôvodov osobitného zreteľa hodných, určených smernicami vlády, poskytnúť úľavy pri plnení brannej povinnosti.

DIEL DRUHY. Doplňovanie brannej moci.

§ 4.

Branná moc sa doplňuje:

a) odvodom,

b) dobrovoľným vstupom.

§ 5. Odvodná povinnosť.

(1) Odvodná povinnosť sa začína 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 19. rok a končí sa 31. decembrom roku, v ktorom dovŕši 21, rok.

(2) Občania mužského pohlavia, narodení v jednom roku, tvoria odvodné triedy, ktoré sa označujú podľa Toku narodenia ako L, II. a III. odvodná trieda.

(3) Na odvod sa povolávajú ročne všetky tri odvodné triedy, ak Ministerstva národnej obrany neurčí inak.

(4) Odvodná povinnosť mimoriadne trvá do 31. decembra toho roku, v ktorom dovŕši 50 rok, ten:

a) kto z hocakých príčin nevyhovel svojej riadnej (ods. 1) odvodnej povinnosti;

b) kto nadobudol štátne občianstvo vo veku, keď už riadnej odvodnej povinnosti nepodliehal; výnimky môže povoliť minister národnej obrany.

(5) Odvodná povinnosť obsahuje záväzok prísť pred odvodnú komisiu, poťažne pred preskúšaciu komisiu a podrobiť sa odvodnému pokračovaniu, počítajúc do toho aj potrebné vyšetrenie v nemocnici.

(6) Ak odvodom povinná osoba na odvod nepríde, okresný (policajný) úrad! dá ju predviesť; ak je podozrenie z úteku, dá ju pred predvedením zaistiť.

(7) Splnenie odvodnej povinnosti občanov Republiky, ktorí majú bydlisko alebo trvalejší pobyt v cudzine, upraví vláda nariadením.

§ 6. Odvody.

(1) Odvody sú hlavné a dodatočné.

(2) Hlavné odvody sú každý rok od 1. marca do 31. mája. Dodatočné odvody sa konajú podľa potreby.

(3) Odvody konajú odvodné komisie, ktoré rozhodujú u osôb povinných odvodom o schopnosti k službe vojenskej alebo k službe v Pracovnom sbore ako aj o schopnosti pre Slovenskú pracovnú službu (zák. č. 36/1942 Sl. z. ).

(4) Proti rozhodnutiu odvodnej komisie niet opravného prostriedku.

(5) Složenie komisie, spôsob jej rokovania a usnášania, hradenie výdavkov, spojených s jej činnosťou, upraví vláda nariadením.

§ 7. Preskúšanie.

(1) Pri rozdielnosti mienok vojenských členov odvodnej komisie o vojenskej

schopnosti, alebo o schopnosti konať službu v Pracovnom sbore, alebo o neschopnosti vôbec rozhodne preskúšacia komisia.

(2) Preskúšacia komisia môže preskúšať do troch rokov všetky osoby neodvedené pri odvode.

(3) Osoby, u ktorých sa rozsudkom zistilo, že neodvedenie bolo spôsobené súdne trestným činom, môže preskúšacia komisia preskúšať až do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšily 50, rok.

(4) Proti rozhodnutiu preskúšacej komisie niet opravného prostriedku.

(5) Složenie preskúšacej komisie, spôsob jej rokovania a usnášania, hradenie výdavkov, spojených s jej činnosťou, upraví vláda nariadením.

§ 8. Cestovné trovy.

(1) Výdavky spojené s cestou na odvod a zpát si hradí odvodom povinný.

(2) Výdavky spojené s cestou na preskúšanie hradí si predvolaný, ak preskúšanie zavinil sám, inak vojenská správa; predvolaný môže žiadať, aby mu obec poskytla preddavok na cestovné výdavky. Obec je povinná poskytnúť preddavok.

§ 9. Dobrovoľný vstup do vojenskej služby.

(1) Dobrovoľný vstup do vojenskej služby môže sa povoliť osobe, ktorá je telesne a duševne schopná, a dovŕšila 17. rok. Dobrovoľný vstup do Pracovného sboru sa nepovoľuje.

(2) Žiadostiam absolventov stredných a im naroveň postavených odborných škôl o dobrovoľný vstup má vojenská správa vyhovieť, ak sú u nich splnené podmienky uvedené v ods. 1.

(3) Maloletí potrebujú k dobrovoľnému vstupu do vojenskej služby povolenie zákonného zástupcu.

(4) O prijatí dobrovoľníka rozhoduje vojenská správa. Podrobnosti určí minister národnej obrany.

(5) Za brannej pohotovosti štátu môže byť osobám nepodliehajúcim odvodnej ani

služobnej povinnosti povolený dobrovoľný vstup do armády na čas brannej pohotovosti.

(6) Cudzí štátny občan môže vstúpiť do vojenskej služby len s povolením prezidenta Republiky, ak sa zaviaže konať vojenskú službu na určitý čas.

§ 10.

(1) Branci odvedenú do vojenskej služby konajú vojenskú službu; branci odvedení do Pracovného sboru konajú službu v Pracovnom sbore, alebo vo vojenských jednotkách, ustanovizniach a organizáciách.

(2) Odvedený do skončenia prezenčnej služby sa označuje všeobecnej názvom "branec".

§ 11.

Dopĺňanie stavu dôstojníkov a iných vojenských osôb.

Stav dôstojníkov a iných vojenských osôb z povolania doplňuje sa podľa príslušných predpisov Ministerstva národnej obrany, vydaných v rámci platných právnych ustanovení.

DIEL TRETÍ, Služobná povinnosť.

§ 12. Zaradenie do brannej moci.

(1) Zaradením do brannej moci stáva sa branec príslušníkom brannej moci.

(2) Branci v jednom roku odvedení zaradia sa do brannej moci dnom, ktorý Ministerstvo národnej obrany určí ako nástupný termín do prezenčnej služby v roku odvodu alebo v roku nasledujúcom po odvode, a to aj vtedy, keď pre odklad prezenčnej služby alebo z iných príčin nastúpia neskoršie prezenčnú službu. Po nástupnom termíne odvedení zaradia sa do brannej moci dňom odvodu.

(3) Dobrovoľníci sa zaradia do brannej moci dňom, ktorý určí Ministerstvo národnej obrany.

(4) Osoby, ktorým sa povolilo predčasne nastúpiť prezenčnú službu, alebo ktoré

boly predčasne do nej povolané (§14 ods, 4), zaradia sa do brannej moci dňom prezentácie.

§ 13. Služobná povinnosť,

(1) Dňom zaradenia do brannej moci začína služobná povinnosť.

(2) Do služobnej povinnosti patrí:

a) konať prezenčnú vojenskú prípadne ďalšiu činnú službu a vojenskú službu v zálohe, alebo

b) konať prezenčnú službu prípadne ďalšiu činnú službu a službu v zálohe v Pracovnom sbore,

c) povinnosť vojenských osôb z povolania a vo výslužbe konať činnú službu,

§ 14. Prezenčná služba.

(1) Prezenčná služba je:

a) služba vojenská alebo

b) služba v Pracovnom sbore,

(2) Pod vojenskou službou sa rozumie vykonávanie služby vo vojenských jednotkách, ustanovizniach a organizáciách.

(3) Pod službou v Pracovnom sbore sa rozumie vykonávanie služby v jeho jednotkách, ustanovizniach a organizáciách alebo vo vojenských jednotkách, ustanovizniach.

(4) Nástupné termíny prezenčnej služby určuje minister národnej obrany vyhláškou v Slovenskom zákonniku. Jednotlivých brancov možno však povolať do prezenčnej služby aj mimo termínov takto určených.

(5) Branci, ktorým sa povolil odklad prezenčnej služby, nastúpia prezenčnú službu v roku, do ktorého dostali odklad, a to zpravidla v deň, ktorý je v tomto roku nástupným termínom prezenčnej služby. Výnimky určí Ministerstvo národnej obrany.

(6) Po nástupnom termíne dodatočne odvedení nastúpia prezenčnú službu v deň, ktorý určí Ministerstvo národnej obrany.

(7) Branci, ktorým sa povolil odklad prezenčnej služby, alebo ktorí pre inú odôvodnená príčinu nenastúpili službu v deň zaradenia do brannej moci, sú od toho dňa na trvalej dovolenke.

(8) Služobné povinnosti a práva brancov v prezenčnej službe upravujú osobitné predpisy.

§ 15. Odklad prezenčnej služby.

(1) Brancom možno povoliť odklad prezenčnej služby najneskoršie do nástupného termínu prezenčnej služby v roku, v ktorom dovŕšia 28. rok, ak osvedčia takú skutočnosť, pre ktorú by utrpeli nástupom prezenčnej služby ujmu v poprave na životné povolanie. Odklad možno povoliť aj z iného osobitného zreteľa hodného dôvodu.

(2) Žiadosti o odklad prezenčnej služby

treba podať pred odvodom na okresnom

(mestskom notárskom) úrade, v obvode ktorého odvodom povinný príde na odvod, alebo najneskoršie odvodnej komisii, keď sa odvodom povinnému oznámi, že je odvedený. Neskoršie možno podať žiadosť len vtedy, ak dôvod pre povolenie odkladu nastal po odvode. Takéto žiadosti treba podať na okresnom (mestskom notárskom) úrade bydliska do 15 dní po tom, čo nastal dôvod pre povolenie odkladu.

(3) O žiadostiach podaných pred odvodom alebo pri odvode rozhoduje odvodná komisia; o žiadostiach podaných po odvode až do nastúpenia prezenčnej služby, alebo o žiadostiach, ktoré odvodná komisia nevybavila, rozhoduje príslušné doplňovacie okresné veliteľstvo po dohode s okresným (mestským notárskym) úradom bydliska branca. Proti týmto rozhodnutiam možno podať sťažnosť. O sťažnostiach ako aj v prípadoch, v ktorých nedošlo k dohode medzi doplňovacím okresným veliteľstvom a okresným (mestským

notárskym) úradom, rozhoduje s konečnou platnosťou príslušný vojenský doplňovací úrad II. stolice po vyžiadaní mienky úradu verejnej správy vnútornej II. stolice.

(4) O žiadostiach, podaných po nástupnom termíne, rozhoduje Ministerstvo národnej obrany.

(5) Žiadosti o predĺženie odkladu prezenčnej služby treba podať najneskoršie do 15. júla roku, v ktorom uplynie lehota odkladu, na okresnom (mestskom notárskom) úrade bydliska. Rozhodujú o nich príslušné doplňovacie okresné veliteľstvo po dohode s okresným (mestským notárskym) úradom. Inak platia ustanovenia ods. 3.

(6) Výnimku z vekovej hranice, určenej v ods. l, a to najviac do nástupného termínu prezenčnej služby, v ktorom odvedený dovŕši 30. rok, môže povoliť v prípadoch osobitného zreteľa hodných Ministerstvo národnej obrany.

(7) Odklad prezenčnej služby, prípadne predĺženie, zo služobných dôvodov štátnym a iným verejným zamestnancom môže na žiadosť príslušného ústredného úradu povoliť Ministerstvo národnej obrany.

(8) Ak žiadosť o odklad prezenčnej služby (predĺženie) podá za brannej pohotovosti štátu registrovaný podnik podľa § 26 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. za svojho zamestnanca, rozhoduje o nej výhradne Ministerstvo národnej obrany.

(9) Spôsob podávania žiadosti o odklad prezenčnej služby alebo o jeho predĺženie osobami, ktoré majú bydlisko alebo sa trvalejšie zdržujú v cudzine, upraví vláda nariadením.

§ 16. Trvanie prezenčnej služby.

(1) Prezenčná služba sa počíta od jej skutočného nastúpenia.

(2) Prezenčná služba trvá 24 mesiacov. Na prechodnú dobu môže ju vláda skrátiť jednotlivcom, i celému ročníku.

(3) Prezenčná služba vysvätených (ordinovaných) duchovných osôb kresťanských cirkví štátom uznaných alebo rečipovaných ako aj školských bratov trvá šest týždňov.

(4) Branci, ktorí pre odpykávame disciplinárneho trestu v čase dokončenia zákonitej prezenčnej služby konať službu nemôžu, prepustia sa z prezenčnej služby len po odpykaní trestu a doslúžení prípadne zameškanej prezenčnej služby (§ 17).

(5) Preložením na trvalú dovolenku sa prezenčná služba zpravidla prerušuje pokračuje sa v nej dňom nového nastúpenia,

(6) Započítanie trvalej dovolenky do prezenčnej služby môže vo výnimočných prípadoch povoliť Ministerstvo národnej obrany.

(7) Dĺžku prezenčnej služby osôb odvedených po 31. decembri roku, v ktorom dovŕšily 21. rok alebo osôb, ktoré nadobudly štátne občianstvo po 31. decembri 21. roku ich veku, určí Ministerstvo národnej obrany.

§ 17.

Dosluhovaníe zameškanej prezenčnej služby.

(1) Branci, ktorí v prezenčnej službe nekonali službu:

a) pre súdny alebo disciplinárny trest,

b) pre zbehnutie, samovoľné vzdialenie sa, pre dovolenku, udelenú okrem riadnej dovolenky, alebo pre neospravedlnené prekročenie dovolenky,

povinní sú takto zameškaný čas doslúžiť.

(2) Výnimky zpod dosluhovania dovoleniek [ods. l písm. b)] môže povoliť Ministerstvo národnej obrany.

(3) Dobu prezenčnej služby zameškanú oneskoreným nastúpením prezenčnej služby treba doslúžiť. Výnimky môže povoliť Ministerstvo národnej obrany.

(4) V akom rozsahu treba doslúžiť prezenčnú službu, zameškanú chorobou, urči Ministerstvo národnej obrany.

§ 18. Ďalšia povinná činná služba.

(1) Branci, ktorí boli vycvičení pre vojenskú službu z povolania na štátne trovy

alebo na ten cieľ dostali štipendiá, sú povinní okrem prezenčnej služby konať i ďalšiu činnú službu, ku ktorej sa zaviazali podľa osobitných predpisov, vydaných Ministenstvom národnej obrany.

(2) Ďalšiu činnú službu sú povinné podľa prevzatého záväzku konať osoby, ktoré sa zdokonaľujú v osobitných služobných odvetviach brannej moci, alebo ktoré boly v nich na vlastnú žiadosť vycvičené, alebo ak dostatý náhradu študijných trov.

§ 19.

Ďalšia dobrovoľná činná služba.

Kto vykoná prezenčnú službu, prípadne ďalšiu povinnú činnú službu, možno mu povoliť konať ďalšiu dobrovoľnú činnú službu. Rozsah tejto služby upraví Ministerstvo národnej obrany,

§ 20. Preradenie osôb.

Osoby možno z vojenskej služby [§ 14 ods. l písm. a)] preradiť do Pracovného sboru [§ 14 ods. l písin. b)] a naopak. Podrobnosti určí Ministerstvo národnej obrany.

§ 21.

Preloženie do zálohy.

(1) Branci, ktorí vykonali prezenčnú a prípadne ďalšiu činnú službu (§§ 18 a 19), preložia sa do zálohy. Od tohto času im prislúcha označenie "záložník".

(2) Záloha sa delí na L zálohu, do ktorej patria záložníci až do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšia 40. rok veku, a na II. zálohu, do ktorej patria starší záložníci až do uplynutia ich brannej povinnosti (§ 3 ods. 3).

§ 22.

Cvičenie v zálohe,

Ministerstvo národnej obrany môže podľa potreby povolať záložníkov na cvičenia.

§ 23.

Činná služba za brannej pohotovosti štátu.

(1) Stav brannej pohotovosti štátu, čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu brannej moci, nariaďuje prezident Republiky.

(2) Osoby povolané za brannej pohotovosti štátu do činnej služby povinné sú v činnej službe zotrvať až do demobilizácie alebo do svojho prepustenia.

(3) Demobilizáciu nariadi po vypočutí vlády prezident Republiky,

(4) Nastúpiť činnú službu za brannej pohotovosti štátu neprekáža tá okolnosť, že povolaná osoba je odsúdená k trestu na slobode. Výnimky z toho urči Ministerstvo pravosúdia a u osôb, odsúdených vojenským súdom — Ministerstvo národnej obrany.

(5) Štátni občania zdržujúci sa v cudzine sú povinní dostaviť sa bez osobitného vyzvania do činnej služby, ak je verejne známe, že je vyhlásená všeobecná mobilizácia.

§ 24.

Oslobodenie záložníkov od činnej služby za brannej pohotovosti štátu a od výnimočnej činnej služby.

(1) Ministerstvo národnej obrany a nim určené iné vojenské ustanovizne na návrh príslušných úradov môžu záložníkov alebo osoby odvedené za brannej pohotovosti štátu podlá § 26 ods, l písm. b), ktoré sú na miestach svojho občianskeho účinkovania pre brannú pohotovosť štátu nevyhnutne potrebné, oslobodiť od činnej služby na určitý čas pre prípad brannej pohotovosti alebo za brannej pohotovosti štátu.

(2) Oslobodenie platí aj pri mimoriadnych opatreniach v mieri (§ 27).

(2) Podrobnosti určujú osobitné predpisy.

§ 25.

Služobná povinnosť dôstojníkov a iných

vojenských osôb z povolania po zániku

služobného pomeru.

(1) Dôstojníci a iné vojenské osoby z povolania, ktoré sa osvedčia pred 31. decembrom roku, v ktorom dovŕšia 50. rok veku, že nehodlajú zostať ďalej v činnej službe, preložia sa do zálohy, ak vyhovely prevzatej povinnosti k činnej službe.

(2) Preloženie do zálohy alebo prepustenie z brannej moci osôb uvedených v ods. l za brannej pohotovosti štátu je vylúčené.

DIEL ŠTVRTÝ, Mimoriadne opatrenia.

§ 26.

Mimoriadne opatrenia za brannej pohotovosti štátu.

(1) Na zvýšenie stavu brannej moci za brannej pohotovosti štátu môže prezident Republiky nariadiť:

a) predčasné odvody osôb (§ 3 ods. 1) 17- a 18-ročných;

b) opätovné odvody osôb neodvedených alebo z brannej moci pre neschopnosť prepustených, a to až do 50. roku veku;

c) pribrať do služby v brannej moci príslušníkov žandárstva, sboru uniformovanej stráže bezpečnosti, finančnej stráže a iných podľa vojenských zásad organizovaných sborov.

(2) Osoby uvedené v ods, l písm, a) zaradia sa do brannej moci dňom odvodu. Týmto dňom sa na nich rozširuje služobná povinnosť. O nástupnom termíne rozhodne Ministerstvo národnej obrany.

(3) Osoby uvedené v ods. l písm. b) zaradia sa do brannej moci dňom odvodu a tým istým dňom sa preložia do zálohy. Ako záložníci sú povinní činnou službou za branné) pohotovosti štátu až do svojho prepustenia. Ďalej podliehajú brannej povinnosti podľa § 3.

(4) Osoby uvedené v ods. l písm. c) podliehajú počas pribratia vojenskej súdnej a disciplinárnej právomoci.

§ 27, Mimoriadne opatrenia v mieri.

(1) Za nmmoriaidnych pomerov v mieri môže prezident Republiky nariadiť povolať na čas nevyhnutnej potreby potrebný počet príslušníkov určitých ročníkov I. zálohy do výnimočnej činnej služby.

(2) Za mimoriadnych pomerov v mieri môže prezident Republiky nariadiť povolať na čas nevyhnutnej potreby potrebný počet príslušníkov určitých ročníkov Pracovného sboru v zálohe do výnimočnej činnej služby.

(3) Prezident Republiky môže v mieri nariadiť pribrať dočasne príslušníkov žandárstva, sboru uniformovanej stráže bezpečnosti, finančne stráže a iných podľa vojenských zásad organizovaných sborov do služby v brannej moci, ktorí za tejto služby podliehajú vojenskej súdnej a disciplinárnej právomoci.

DIEL PIATY. Prepustenie z brannej moci.

§ 28.

(1) Z brannej moci treba prepustiť:

a) osoby, ktoré splnily brannú povinnosť;

b) tých, ktorí sa stali trvalé neschopnými pre výkon služby v brannej moci;

c) ktorí bolí nezákonne odvedení;

d) osoby uvedené v § 3 ods, l písm. b) ak sa po zaradení do brannej moci preukážu cudzím štátnym občianstvom,

(2) Minister národnej obrany môže v prípade ods, l písm. b) povoliť výnimky dôstojníkom z povolania a invalidom, ktorí sa zaslúžilí o armádu alebo štát.

(3) O prepustení osôb z brannej moci pre neschopnosť alebo preto, že ich odvod! bol nezákonný a v prípadoch ods. l písm. d) rozhodujú príslušné vojenské úrady. Až do rozhodnutia sú tieto osoby príslušníkmi brannej moci.

(4) Ak sa okolnosti uvedené v ods, l písm. b), c) alebo d) vyskytnú u brancov nezaradených, možno ich prepustiť z brannej povinnosti ešte pred zaradením.

§ 29.

(1) Osoby prepustené zo štátneho sväzku prepustia sa z brannej moci dňom doručenia prepustnej listiny (§ 10 ods. 6 zák. č. 255/1939 Sl. z. ).

(2) Ak sa prepustený do jediného roku po doručení prepustnej listiny nevysťahuje, prepustenie sa stane neplatným.

DIEL ŠIESTY. Povinností hlásiť sa.

§ 30.

(1) Povinnosť hlásiť sa obsahuje: a) prihlasovanie osôb na odvodný súpis;

b) hlásenie zmeny pobytu nezaradených odvedených;

c) hlásenie odvedených pred odchodom do prezenčnej služby;

d) hlásenie osôb na trvalej dovolenke;

e) hlásenie záložníkov a vojenských osôb preložených do výslužby.

(2) Podrobností o povinnosti hlásiť sa upravuje vládne nariadenie.

DIEL SIEDMY.

Výchova príslušníkov brannej moci.

§ 31.

(1) Príslušníci brannej moci majú sa vychovávať v duchu kresťanskom a vlasteneckom, pričom má spolupôsobiť vojenská duchovná správa.

(2) Nábožensko-mravnú výchovu príslušníkov brannej moci vykonávajú dôstojníci duchovnej správy.

DIEL ÔSMY. Všeobecné práva a povinnosti.

§ 32.

Vojenská súdna a disciplinárna právomoc nad osobami v činnej službe,

(1) Osoby v činnej službe podliehajú vojenskej súdnej a disciplinárnej právomoci, ak osobitné zákony neurčujú inak. Rozsah tejto právomoci určuje vojenský trestný poriadok a prípadné predpisy.

(2) Osoby v činnej službe v občianskych veciach podliehajú občianskym súdom a úradom.

§ 33.

Vojenská súdna a disciplinárna právomoc nad brancami, ktorí nesplnili odvodnú povinnosť, nad brancami, ktorí nenastúpili prezenčnú službu a nad osobami mimo činnej služby.

(1) Osoby, ktoré ešte nesplnily svoju odvodnú povinnosť, branci, ktorí ešte nenastúpili prezenčnú službu a osoby mimo činnej služby podliehajú v občianskych trestných a policajných veciach občianskym súdom a úradom, ak tento zákon neurčuje inak.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP