Snem Slovenskej republiky 1943-44

I. volebné obdobie.

9. zasadanle.

724

Zpráva

zahraničného výboru

o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na ude-lériie súhlasu Prvá dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou, republikou a Nemeckou ríšou z 22.júna. 1939 /tlač 717/.

Krátke tri mesiace po vyhlásení slovenskej,štátnej samostat-nosti nadviazal slovenský štát obchodné styky so svojim najdôležitejším susedom, Nemeckou ríšou. Stalo sa tak. Obchodnou smluvou, ktorú splnomocnenci,oboch štátov podpísali dňa 22. júna 1939. Skutočnosť, že hneď po obnovení svojej štátnosti vedeli sme aj na poli obchodných a hospodárskych-stykov so zahraničím rýchle stabilizovať suverénne postavenie svojho štátu a že po uzavretí Obchodnej smluvy slovensko-nemeckej netratili sme žiaden čas v uzavieraní medzištátnych smlúv s ostatnými do úvahy prichádzajucimi štátmi Europy, bola neklamným dôkazom ako do vnútra štátu, tak aj na vonok voči cudzine, že sme si vedomí svojej zodpovednosti pred sloven-skou históriou a že ako samostatný článok medzi europskymi štátmi chceme čestne obstáť.

Preto pri schvaľovaní tejto Obchodnej smluvy na plenárnom, zasadnutí Snemu dňa 23.októbra 1940 bolo správne zdôraznené, že táto smluva má pre nás zvlášť veľký význam, lebo je to naša prvá obchodná smluva s

cudzinou, ktorou sa na základe doložky o najväčších výhodách upravujú naše obchodné styky s cudzine , konkrétne s Nemeckou ríšou. Snemové výbory odporúčaly Snemu, aby vyslovil so smluvou svoj súhlas, lebo zistily, že smluvu i s jej prílohami treba považovať pre vývoj našich hospodárskych stykov s Nemeckom za dôležitú a výhodnú.

Toto si musíme uvedomiť, máme vysloviť súhlas s troma dodatkovými dohodami, uzavretými medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou k Obchodnej smluve so dňa 22.júna 1939.

Je len prirodzené, že obe smluvné strany sa starajú niele o to, aby ustanovenia Obchodnej smluvy vošly čo najúspešnejšie do života priniesly tak žiadúci prospech obom stranám, ale aj o to, aby sa ustanovujúce smluvy prispôsobily vývoju vzájomných obchodných a hospodárskych stykov.

Takýmto doplňovacím aktom je aj Prvá dodatková dohoda k tejto Obchodnej smluve, ktorú splnomocnenci oboch štátovpodpísali 17.septembra 1940 v Bratislave.

V čase uzavretia Obchodnej smluvy slovensko-nemeckej bol Protektorát čechy a Morava samostatným colným celkom, ktorý Obchodná smluva v čl.24 vylučovala z ríšskonemeckého colného územia. Neskoršie - ako je známo - Protektorát bol začlenený do colného územia Nemeckej ríše. Podľa oznámenia z Berlina stalo sa tak s platnosťou od 1.októbra 1940. Tým ustanovenie čl.24 Obchodnej smluvy stratilo smysel a preto v Prvej dodatkovej dohode obe smluvné strany nahradily tento článok ujednaním, že slovensko-nemecká Obchodná smluva so všetkými ďalšími k nej patriacimi dohodami platí naďalej na celé colné územie Nemeckej ríše, počítajúc doň aj Protektorát Čechy a Moravu.

Zahraničný výbor v rámci rokovania o tejto Prvej dodatkovej dohode Obchodnej smluve slovensko-nemeckej uznal ju za logickú a potrebnú v budovaní našich obchodných stykov s Nemeckou ríšou a preto odporúča slávnemu Snemu, aby s touto dodatkovou dohodou vyslovil svoj súhlas.

V Bratislave 26.marca 1943.

Usnesenie o súhlase.

zo dňa 1943.

Snem Slovenskej republiky podľa § 24 písm. h/ Ústavy súhlasí s Prvou dodatkovou dohodou k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou z 22. júna 1939, uzavretou dňa 17.septembra 1940 v Bratislave.

Upozornenie podľa § 16 ods, 4 rokovacieho poriadku:

Do textu Dohovoru možno nahliadnuť v Sekretariáte Snemu.