Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 9. zasadanie.
725
Zpráva
zahraničného výboru
o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Druhá dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou z 22.júna 1939 /tlač 718/.
Slovenský sklársky priemysel gravitoval pred druhou svetovou vojnou vývozom svojich výrobkov v značnej miere do západných krajín a do zámoria. Príchodom mimoriadnych časov tento svoj vývozný trh stratil a už v roku 1939 dostal sa do odbytovej krízy, takže bol nútený prevádzku sklárskych podnikov obmedzovať, ba ju na krátky čas i zastaviť. Netreba vysvetľovať, čo to znamenalo pre robotníctvo, v sklárskom priemysle zamestnané.
Slovenský štát na toto kritické položenie slovenského sklárstva nemohol sa dívať nečinne a odpomoc hľadal v hospodárskych stykoch s Nemeckou ríšou. Najprv rokovaly vládne výbory oboch štátov a keď tieto rokovania viedly k výsledku, začalo sa rokovanie medzi zástupcami slovenského a nemeckého sklárskeho priemyslu. Ich hlavným cieľom bolo zaistiť odbyt pre slovenské sklo a tým zachrániť slovenské sklárstvo pred zánikom.
Rokovania začaly sa v septembri roku 1940 a skončily sa uzavretím Druhej dodatkovej dohody k Obchodnej smluve slovensko-nemeckej dňa 21.marca 1941.
Touto dodatkovou dohodou boly pomery slovenského sklárskeho priemyslu usporiadané na základe slovensko-nemeckej reciprocity. Zaistená bola zdravá výmena sklárskych výrobkov medzi Slovenskom a Nemeckom tak, aby výrobky slovenského sklárstva našly odbyt v Nemecku a navzájom nemecké sklárske výrobky, najmä také, ktoré sa na Slovensku nevyrábajú, dostaly prístup na slovenský trh. Naše sklárne pristúpily ako osobitná a zvláštne práva požívajúca skupina za členov nemeckého sklárskeho kartelu a boly dohodnuté pevné kontingenty dodávok slovenského skla do Nemeckej ríše a do Protektorátu Cechy a Morava. Dodatková dohoda upravila príslušné colné ustanovenia. Na Slovensku zriadila nemecká kartelová organizácia zvláštnu úradovňu, ktorá je povolaná kontrolovať vzájomné dodávky.
Pre náš štát táto dodatková dohoda okrem iných dobrých účinkov má tú výhodu, že sa mohla zachovať zamestnanosť v slovenskom sklárstve a že sa kapacita našich sklárskych podnikov využíva v 60 až 70%-och.
Zahraničný výbor v znamení týchto skutočností oceňuje Druhú dodatkovú dohodu k Obchodnej smluve slovensko-nemeckej ako významný článok v budovaní našich obchodne-hospodárskych stykov s Nemeckom a ako prezieravý akt našej štátnej hospodárskej politiky a pretože jej ustanovenia sú v súlade s našim platným ústavným právom, predkladá ju slávnemu Snemu s odporúčaním na vyslovenie súhlasu.
V Bratislave 26.marca 1943.
Dr.Miloš Vančo v.r., |
Dr.Ján Ferenčík v.r., |
predseda. |
zpravodajca. |
Usnesenie o súhlase zo dňa 1943.
Snem Slovenskej republiky podľa § 24 písm.h/ Ústavy súhlasí s Druhou dodatkovou dohodou k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou z 22.júna 1939, uzavretou dňa 21.marca 1941 v Bratislave.
Upozornenie podľa § 16 ods. 4 rokovacieho poriadku:
Do textu Dohovoru možno nahliadnuť v Sekretariáte Snemu.