Snem Slovenskej republiky 1943

i. volebné obdobie. 9. zasadanie.

727.

poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov

na vydanie zákona, ktorým sa mení Občiansky sporový poriadok.

Podpísaní navrhujú:

Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť:

Zákon

zo dňa 1943,

ktorým sa mení Občiansky sporový poriadok.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Čl. I.

Ustanovenie § 55 ods. 7 zák. čl. 1/1911 (v ďalšom texte "Občiansky sporový poriadok") v znení zákona č. 31/1940 Sl. z. sa zrušuje.

Čl. II.

Ustanovenie § 644 ods. 1 Občianskeho sporového poriadku sa mení a znie:

"(1) V manželských sporoch má sa zúčastniť štátny zástupca — na hlavnom súde hlavný štátny zástupca a na Najvyššom súde generálny štátny zástupca — aj v tom prípade, ak podľa zákona nemôže: vystupovať ako strana."

Čl. III.

Ustanovenia § 648 ods. 3 a 4 Občianskeho sporového poriadku sa menia a znejú:

"(3) V žiadosti treba uviesť údaje, týkajúce sa opustenia a jeho trvania, ako aj dôkazy, na tieto údaje sa vzťahujúce.

2

(4) Súd vykoná dokazovanie o pravdivosti údajov uvedených v ods. 3 a ak tieto údaje uzná za dokázané, rozkáže opustivšiemu manželovi usnesením, aby v lehote, určenej v usnesení, obnovil manželské spolužitie, lebo inak rozhodne o žalobe, ktorú žiadateľ podá na základe § 77 a) zák. čl. XXXI/1894."

Čl. IV.

Ustanovenie § 656 ods. 2 Občianskeho sporového poriadku sa mení a znie:

"(2) Sudca poverený prípravným konaním je povinný vypočuť strany a pokúsiť sa o smierenie manželov. Ak pokus o smierenie manželov bol bezúspešný, postará sa na základe údajov a vyjadrení strán, — čo do skutočností uvedených v § 669 aj z úradnej povinnosti, — o objasnenie skutkového stavu a o zadováženie dôkazov."

Čl. V.

Paragraf 663 Občianskeho sporového poriadku sa doplňuje novým odsekom tohto znenia:

"Ústne pojednávanie koná sa s vylúčením verejnosti, ale každá strana má právo označiť dvoch dôverníkov, ktorí môžu byť prítomní na pojednávaní."

Čl. VI.

Ustanovenie § 668 Občianskeho sporového poriadku sa mení, doplňuje a znie:

"V manželských sporoch má sa súd pred nariadením dokazovania pokúsiť o smierenie manželov; okrem toho môže sa súd znovu v ktoromkoľvek štádiu spóru pokúsiť o smierenie manželov a tým cieľom môže ich odkázať aj pred vyslaného alebo dožiadaného sudcu."

Čl. VII.

Žaloby, ktoré boly podané na súde pred účinnosťou tohto zákona, prejednajú sa na prvej stolici podľa doterajších ustanovení.

Čl. VIII.

Tento zákon vykoná minister pravosúdia.

Dôvodová zpráva.

Ústava Slovenskej republiky v § 86 vyslovuje zásadu, že manželstvo, rodina a materstvo sú pod zvýšenou ochranou právneho poriadku. Slovenské zákonodarstvo už aj doteraz viacerými zákonnými ustanoveniami dokázalo, že je dôsledne usmerňované v duchu uvedenej kardinálnej zásady našej Ústavy.

Na základe štatistických údajov súdov možno konštatovať, že počet manželských rozlúk na Slovensku v posledných rokoch je menší, ako v nedávnej minulosti. Táto skutočnosť je v úzkej súvislosti so všeobecným zvýšením morálnej a etickej úrovne nášho ľudu a dáva zrejme na javo, že mravná výchova národa aj na tomto poli prináša svoje ovocie.

Aby sa ešte vo väčšej miere zamedzily prípady manželských rozlúk, ktoré sú často umožňované terajším právnym stavom, je potrebné novelizoval príslušné právne predpisy a tak zaistiť zvýšenú ochranu sväzku manželského.

Podľa odborných posudkov novelizáciu samotného manželského zákona pre organickú súvislosť jeho ustanovení, ako aj pre značný rozsah matérie nie je možné uskutočniť bez náležitých a dlhší čas vyžadujúcich prípravných prác. A nakoľko v mnohých smeroch iba nedostatočná procesná úprava, alebo chybná procesná prax zaviňuje, že sa v manželských sporoch neuplatňuje v žiadúcej miere požiadavka zvýšenej právnej ochrany sväzku manželského, — stáva sa prvoradou a naliehavou úlohou nášho zákonodarstva primeraným novelizovaním doterajších procesných ustanovení, platných pre spory manželské, dosiahnuť nápravu. Najúčinnejším prostriedkom tejto nápravy je primerane sprísniť niektoré ustanovenia Občianskeho sporového, poriadku, platné pre manželské spory a tak vytvoriť rigoróz-nejšie predpoklady na to, aby sa prejednanie manželských sporov na súdoch dialo v úplnom súlade so značnou závažnosťou týchto sporov a s ďalekosiahlym právnym i morálnym významom manželstva. Tomuto poslaniu vyhovuje predmetný návrh zákona.

Ustanovenie článku L zavádza oproti doterajšiemu právnemu stavu tú novotu, že v budúcností o manželských sporoch na krajskom súde nemajú pojednávať samosudcovia, ale senáty. Ustanovizeň samosudcov na krajskom súde je totiž odô-

vodnená iba personálnou úspornosťou a v majetkoprávnych sporoch je pôsobnosť medzi samosudcom a senátom rozdelená tak, že o sporoch menšej hodnoty rozhoduje samosudca. Niet pochybnosti o tom, že význam manželských sporov je ďaleko vážnejší, než význam sporov majetkoprávnych, — hoci by v nich išlo o veľké majetkové hodnoty, — veď sväzok manželský znamená veľkú morálnu hodnotu nielen s hľadiska individuálnych záujmov manželských strán a ich detí, ale aj s hľadiska celého národa. Vychádzajúc z posudzovania manželského sväzku ako hodnoty nielen právnej, ale aj morálnej, nemožno súhlasiť s doterajším procesným riešením, podľa ktorého prvostupňové prejednanie manželských sporov — práve tak ako majetkových sporov menšej hodnoty — je prikázané do sporovej pôsobnosti samosudcu, ale je v plnej miere odôvodnené prvostupňovú procesnú pôsobnosť vo veciach manželských upraviť tak, ako to skutočný význam sväzku manželského vyžaduje, čiže rozhodovanie o týchto veciach sveriť senátu krajského súdu.

Ustanovenie článku II. pozmeňuje doterajšie ustanovenie § 644 ods. 1 Občianskeho sporového poriadku tak, že doterajšia fakultatívna účasť zástupcu úradu verejnej obžaloby, ako ochrancu sväzku manželského, v sporoch manželských stáva sa obligatórnou. Dôvodne sa dá očakávať, že obligatórny výkon procesnej úlohy ochrancu sväzku manželského v súdnom pokračovaní pre manželské spory v značnej miere prispeje k zisteniu materiálnej pravdy, ako základnej právnej záruky žiadúcej ochrany sväzku manželského.

Nakoľko v praxi, nadväzujúcej na ustanovenie § 77 a) manželského zákona, nepostupuje sa často s takou prísnosťou a obozretnosťou, akú vyžaduje náležitá právna ochrana sväzku manželského, je odôvodnené sprísniť špeciálne ustanovenia § 648 ods. 3 a 4 Občianskeho sporového poriadku, ktoré predpisujú procesný postup v súvislosti s citovaným ustanovením manželského práva hmotného. Tomuto cieľu slúžia ustanovenia článku III. Podľa ustanovení tohto článku v takom prípade, ak sa žiada o súdne vyzvanie opustivšieho manžela na obnovenie manželského spolužitia v smysle § 77 a) manželského zákona, súd má vykonať dokazovanie o pravdivosti údajov, prednesených o

4

opustení manžela, ako aj o časovom trvaní tohto opustenia a vyhovie žiadosti iba v tom prípade, ak uvedené údaje uzná za dokázané. Zdôraznenie tejto zásady je potrebné najmä preto, lebo doterajšie ustanovenie § 648 ods. 4 Občianskeho sporového poriadku formuláciou "Ak súd pokladá prednesené údaje za dostatočné ..." svádzalo k tomu, aby súd s pominutím náležitého dokazovania, výlučne na základe úradných dokladov, osvedčujúcich skutočnosť opustenia ako aj trvanie tohto opustenia, vyzval opustivšiu manželskú stranu na obnovenie manželského spolužitia.

Ustanoveniami článkov IV. a VI. zavádza sa povinné smierovanie manželských strán pred súdom, a to jednali v prípravnom konaní, jednak v samotnom manželskom spore. Osobitný dôraz sa kladie na to, že smierovanie v manželskom spore musí sa diať pred pojednávajúcim senátom, a to ešte pred nariadením dokazovania, — čiže prv, než by sa medzi manželmi vzájomným uplatňovaním sporových dôkazov prehĺbila priepasť, prekážajúca ich vzájomnému sblíženiu.

Ustanovenie článku V., ktorým sa ex lege vyslovuje zásada neverejnosti ústneho pojednávania v sporoch manželských, je odôvodnené snahou zmierniť zhubný morálny účinok manželských sporov pre verejnosť. Pri tom sa poznamenáva, že

zákonná zásada neverejnosti zabraňuje zároveň uverejňovať aj tlačové zprávy o súdnom pokračovaní, a to pod prísnymi trestnými sankciami. Ustanovizeň dvoch dôverníkov, ktorých môžu strany označiť pre účasť na pojednávaní, je prevzatá z obdobného ustanovenia trestného práva procesného a slúži procesným záujmom sporových strán.

Ustanovenie článku VII., podľa ktorého tie žaloby, ktoré boly už podané na súde pred účinnosťou tohto zákona, majú sa prejednať na prvej stolici podľa doterajších ustanovení, je odôvodnené ohľadmi technickej a personálnej povahy. Zmena procesného postupu pri prvostupňovom súdnom pokračovaní, už podľa doterajších ustanovení započatom, mala by totiž v zapätí komplikovanie a zaťaženie súdnej agendy. Pri tom sa zdôrazňuje, že uvedená zásada je obmedzená iba na pokračovanie pred súdom prvej stolice, takže na vyšších súdnych stoliciach má sa prax riadiť po účinnosti tohto zákona vždy a dôsledne podľa nových procesných ustanovení navrhovaného zákona.

Prevedenie zákona nie je spojené pre štátnu pokladnicu s osobitnými výdavkami.

Navrhujeme, aby sa tento návrh zákona pridelil na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu.

Dr. Martin Sokol v. r.,

Ondrej Schlosser v. r., Vojtech Horák v. r., Dr. Miloš Vančo v. r., Dr. Vojtech Tvrdý v. r., Ján Petrovič v. r., Koloman Horniš v. r., Pavol Čarnogurský v. r., Ján Líška v. r" Ján Hollý v. r., Vladimír Moravčík v. r. a Vojtech Husárek v. r.