Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 9. zasadanie.
728.
Zpráva
branného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o brannej výchove a zmene niektorých predpisov o civilnej protileteckej ochrane (tlač 701).
Predložený vládny návrh zákona o brannej výchove a zmene niektorých predpisov o civilnej protileteckej ochrane je v úzkej súvislosti s branným zákonom, ktorý Snem prijal na zasadnutí dňa 26. marca t. r.
Pri posúdení otázky, či je potrebné prijať nový zákon alebo vykonať zákon číslo 184/1937 Sb. z. a n., bolo rozhodujúcich niekoľko momentov. Starý zákon česko-slovsnský bol svojou povahou veľmi komplikovaný, takže ako sa v pra-jxi ukázalo, nemohol sa ani prevádzať. Ani za Česko-Slovenska, ale ani teraz, hoci výkon brannej výchovy sa všeobecne ukázal nutným, nezapočalo sa s praktickým uskutočnením jednotlivých ustanovení starého zákona, takže bolo treba na základe získaných skúseností vytvoriť iný zákonný podklad.
Branný zákon dáva vláde a ministrovi národnej obrany legálny základ pre organizovanie slovenskej armády. Tento zákon je však len torzom vtedy, keď obyvateľstvo, prichádzajúce do úvahy pre obranu štátu, nie je odborne pripravené a duchovne vychované. Vojenská veda pokročila dnes už tak ďaleko, že ani branným zákonom zavedené dva roky povinnej prezenčnej služby nestačia na výchovu schopných vojakov. Určité základné znalosti vojenského výcviku musí si nadobudnúť mladý človek, s ktorým ráta branná moc, už vo svojom mladšom veku. Tieto znalosti -doplnia sa potom povinným výcvikom počas prezenčnej služby. Ale v tom prípade, keby skončením prezenčnej služby prestal výcvik vojenskou službou povinného slovenského branca, celá práca by vyšla navnivoč. Sústavná branná výchova má za účel aj v zálohe udržiavať našich vojakov v pohotovosti, aby mohli byť ihneď po svojom zaradení osožnými členmi našej brannej moci.
Ako vidíme, moderná vojna nie je len vecou vojakov zasadených na front. Dnes sa hovorí o tzv. totálnej vojne, čo znamená, že do nej musí byť zasadený každý občan bez ohľadu na to, či momentálne vykonáva činnú službu vo vojsku alebo nie. Z týchto poznatkov sa vychodilo pri osnovaní zákona o brannej výchove obyvateľstva a preto boly jej podrobené aj osoby, ktoré nie sú povinné na výkon vojenskej služby, ako aj ženy do 30. roku veku.
Pôvodný vládny návrh zákona predvídal, že brannú výchovu bude vykonávať pre občanov slovenskej národnosti Hlinkova garda, resp. Hlinkova mládež, a pre občanov nemeckej národnosti Freiwillige Schutzstaffel. Pri podrobnejšom skúmaní návrhu zákona sa však prišlo k tomu názoru, že týmto riešením nie je zaistená dostatočná účasť a rozhodovanie predstaviteľov slovenskej brannej moci. Pôvodný návrh zákona mal širšie zameranie. Predvídal pojať do okruhu svojej pôsobnosti v širšom rozsahu aj ženy a dával dôraz na duchovnú a náukovú prípravu
2
obyvateľstva, disciplínu a odolnosť, kým cvičenie v zbraniach alebo v pomocných úkonoch pre potrebu armády malo zostať len vecou druhoradou.
Výbory zaoberaly sa osnovou dňa 3. a 4. februára 1943. Okrem toho zaoberalo sa ňou predsedníctvo HSĽS, ktoré určilo zásady, na ktorých má byť vybudovaný zákon o brannej výchove. Vláda svojím listom zo dňa 17. marca oznámila Snemu, že súhlasí, aby zásady vyslovené predsedníctvom HSĽS boly pojaté do nového zákona.
Základom pre opätovné rokovanie 'výboru branného, ústavnoprávneho a rozpočtového, ktoré sa konalo 26. marca 1943 a na ktorom sa pripravil text, predložený dnešnému plenárnemu zasadnutiu Snemu, bolo už prepracované znenie vlád-ního návrhu, vyhotovené so zreteľom na výsledok uvedených prípravných prác. Táto osnova oproti pôvodnému vládnemu návrhu vykazuje tieto podstatnejšie zmeny:
So zreteľom na obdobnú zásadu Branného zákona, týkajúcu sa brannej povinnosti, sa vyslovilo, že brannej výchove podliehajú nielen slovenskí štátni občania, ale aj osoby, ktoré trvale bývajú na Slovensku, pokiaľ sa. nemôžu preukázať iným štátnym občianstvom. ..
Organizačné rozvrstvenie. brannej výchovy sa zjednodušilo vynechaním rozlišovania medzi predvojenskou výchovou školskou a mimoškolskou. Účel, sledovaný týmto rozdelením, dosiahol sa tu totiž jednoducho vyslovením zásady, že pred-vojenská výchova žiakov škôl ľudových, meštianskych, stredných a odborných, ako aj učiteľských akadémií, vykonáva sa na týchto školách podľa smerníc ministra národnej obrany po dohode s ministrom školstva a národnej osvety.
Od rozlišovania medzi podmienkami "výchovy" a "výcviku" sa v texte navrhovaného zákona upustilo. Osnova dôsledne používa všade jednotný termín "branná výchova", pričom na vylúčenie pochybností v osobitnom zákonnom ustanovení sa vyslovuje, že branná výchova zahŕňa v sebe aj výcvik. U osôb, ktoré nie sú schopné na vojenský výcvik, nahrádza sa výcviková povinnosť povinnosťou pracovnou.
Ustanovenia pôvodného vládneho návrhu (§ 11 prepracovanej osnovy) o oslobodení od účasti na brannej výchove sa doplnily rovým všeobecným ustanovením, podľa ktorého minister národnej obrany môže príslušníkov určitých stavov alebo povolaní oslobodiť od brannej výchovy.
So zreteľom na úzku súvislosť brannej výchovy s poslaním armády a s výkonom služobnej povinnosti vo sväzku brannej moci osnova sverila organizovanie a výkon brannej výchovy Ministerstvu národnej obrany. Nakoľko zdolanie tejto vážnej úlohy od Ministerstva národnej obrany — popri jeho iných dôležitých úlohách — nebolo by možno požadovať bez. výdatnej pomoci iných orgánov, vyslovila sa zároveň s určením jeho kompetencie aj tá zásada, že Ministerstvo národnej obrany vykonáva svoju pôsobnosť v brannej výchove za súčinnosti Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a jej složiek. — pokiaľ ide však b príslušníkov nemeckej národnej skupiny, za súčinnosti Deutsche Partei a jej složiek. Vykonávaním úloh brannej výchovy môže Ministerstvo národnej obrany overiť zásadne len osobu, podliehajúcu brannej výchove. Avšak vykonávaním úloh brannej výchovy na. vyššie uvedených školách možno poveriť aj osoby, ktoré brannej výchove nepod-liehajú. Predovšetkým myslí sa tu na osoby učiteľské, ktoré pre svoj vek nepodlie-hajú už brannej výchove, avšak zato na plnenie určitých úloh, súvisiacich s brannou výchovou, — najmä na poučné prednášky, usporiadané v rámci poslania brannej výchovy, — sú spôsobilé a povolané.
Nové ustanovenia § 17 predloženej osnovy cieľuprimerane sa starajú o vhod-né miestnosti na ciele brannej výchovy. Ustanovenia tohto paragrafu nákladmi, spojenými s osvetľovaním okurovaním ako aj čistením miestností použitých na ciele brannej výchovy, zaťažujú síce obce ale toto zaťaženie pri účelnom rozvrhu úloh brannej výchovy predvídateľne nebude značné.
Ustanovenia § 20 o trestnoprávnej zodpovednosti sa primerane zjednodušily. Najmä sa vynechala skutková podstata o trestnosti toho, kto bez vážneho dôvodu odoprie prijať určenie na výkon brannej výchovy, prípadne nevykonáva sverené
3
úlohy podľa pokynov, lebo skutkové znaky tohto disciplinárneho poklesku sú zahrnuté vo všeobecnom ustanovení písm. e) tohto paragrafu, podľa ktorého sa má kvalifikovať každé hrubé porušenie disciplíny pri brannej výchove za priestupok, bez ohľadu na to, či sa tohto hrubého porušenia disciplíny dopúšťa osoba, povinná účasťou na podujatiach brannej výchovy, alebo orgán poverený prevádzaním určitých úloh, patriacich do rámca brannej výchovy. Skutková podstata znevažovania alebo zosmiešňovania brannej výchovy sa v súlade so skutočnou potrebou trestnej represie zúžila tak, že objektívnym znakom tohto priestupku je "verejné" spáchanie trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o civilnú protileteckú ochranu, bol vyslovený tiež názor, že nie je potrebné meniť doterajšiu organizáciu, t. j. že Slovenský letecký sväz, organizovaný na spolkovom podklade, má aj naďalej vykonávať svoju činnosť. Po vypočutí mienky odborníkov ale výbory jednomyseľne sa rozhodly, aby aj tento špeciálny úsek ochrany bol privtelený k Ministerstvu národnej obrany.
Ustanovenie § 23 ods. 3 osnovy, v ktorom sa vyslovilo, že výdavky, spojené s organizáciou svojpomocnej a rozšírenej svojpomocnej protileteckej ochrannej služby, ako aj s výcvikom osôb službou povinných hradia obce, vyplýva zo skutočnosti, že sa navrhovaným zákonom Slovenský sväz protileteckej ochrany zrušuje a jeho pôsobnosť sa prenáša na Ministerstvo národnej obrany. Predmetné finančné zaťaženie obcí je odôvodnené významným a dôležitým určením uvedených druhov civilnej protileteckej ochrany v záujme štátu. Pritom sa poznamenáva, že nejde tu vlastne o finančné zaťaženie nového druhu, veď aj pôvodné ustanovenie § 16 ods. 3 zákona č. 280/1940 Sl. z. vyslovilo zásadu, že na úhradu výdavkov, spojených s výcvikom osôb pre svojpomocnú a rozšírenú svojpomocnú službu civilnej protileteckej ochrany, sú povinné v žiadúcej miere prispievať obce.
Na osnove takto upravenej uskutočnily už výbory na druhom spoločnom zasadnutí 26. marca t. r. iba tú zmenu, že v § 11 oslobodenie od účasti na brannej výchove výslovne rozšírily aj na vysvätených duchovných cirkví a štátom uznaných náboženských spoločností, ako aj na príslušníkov reholí cirkví alebo štátom uznaných náboženských spoločností.
Pokiaľ ide o úpravu výdavkov, spojených s prevádzaním predloženého návrhu zákona, usniesly sa výbory tak, aby tohto roku bola preliminovaná suma Ks 5 mil., vzhľadom na to, že zákon sa nebude prevádzať po celý rok.
Táto suma nie je zaistená príjmami štátneho rozpočtu. Predvída sa však, že bude krytá zvýšenými príjmami, ktoré sa získajú z výnosu prirážok k niektorým daniam a zo zvýšenia cien tabakových výrobkov.
Výbory branný, ústavnoprávny a rozpočtový jednomyseľne navrhujú, aby Snem osnovu zákona o brannej výchove a o zmene niektorých predpisov o civilnej protileteckej ochrane v predloženom znení uzákonil.
V Bratislave 26. marca 1943.
Dr. Martin Sokol v. r.,
predseda.
Vladimír Moravčík v. r.,
spravodajca branného výboru.
Dr. Anton Hudec v. r.,
zpravodajca ústavnoprávneho výboru.
Vojtech Husárek v. r.,
spravodajca rozpočtového výboru.
4
Zákon
zo dňa 1943
o brannej výchove a zmene niektorých predpisov o civilnej protileteckej ochrane.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
HLAVA I.
Branná výchova.
Diel prvý.
Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
(1) Úlohou brannej výchovy je vychovávať národ v duchu zásad brannosti prehlbovaním národného sebavedomia, pestovaním telesnej zdatnosti a vštepovaním odborných vedomostí pre obranu štátu.
(2) Účasť na brannej výchove je čestnou službou národu a štátu.
§ 2.
Brannej výchove povinní sú podrobiť sa slovenskí štátni občania a tie osoby, ktoré trvale bývajú na území. Slovenskej republiky a nemôžu sa preukázať iným štátnym občianstvom, a to mužského pohlavia vo veku od 6. roku do 50. roku, ženského pohlavia od 6. roku do 30. roku.
Diel druhý.
Organizácia brannej výchovy. § 3.
Branná výchova je:
a) predvojenská,
b) povojenská.
§ 4.
Predvojenskej brannej výchove podliehajú osoby mužského pohlavia (§ 2) počnúc vznikom školopovinnosti a končiac dňom nastúpenia služby u Slovenskej pracovnej služby, ak ju nekonajú, dňom nastúpenia prezenčnej služby, prípadne dňom, ktorým boly pre službu v brannej
5
moci konečne kvalifikované za neschopné, a osoby ženského pohlavia odo dňa vzniku školopovinnosti do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšia 30. rok.
§ 5.
Predvojenská výchova žiakov škôl ľudových, meštianskych, stredných a odborných ako aj učiteľských akadémií vykonáva sa na týchto školách podľa smerníc, ktoré určí minister národnej obrany po dohode s ministrom školstva a národnej osvety.
§ 6.
Povojenskej brannej výchove podlie-hajú osoby mužského pohlavia uvedené v § 2 počnúc dňom, ktorým boly preložené do zálohy podľa branného zákona, prípadne dňom, ktorým boly pre službu v brannej moci konečne kvalifikované za neschopné, až do dovŕšenia 50. roku.
§ 7.
(1) Branná výchova obsahuje aj výcvik a pracovnú povinnosť.
(2) Pracovnej povinnosti podliehajú osoby, ktoré nie sú schopné pre vojenský výcvik.
Diel tretí.
Povinnosti.
§ 8.
Osoby podliehajúce brannej výchove sú povinné:
a) prihlásiť sa k brannej výchove,
b) zúčastniť sa na cvičeniach, pracovnej povinnositi, prednáškach a na iných podujatiach brannej výchovy a podrobiť sa zdravotným prehliadkam,
c) zachovávať na cvičeniach, prácach, prednáškach a na iných podujatiach brannej výchovy poriadok a disciplínu a vyvarovať sa všetkého, čo by mohlo hatiť brannú výchovu.
§9.
(1) Zamestnávatelia zamestnancom a zákonní zástupcovia deťom sú povinní umožniť riadnu účasť na brannej výchove.
6
(2) Branná výchova má sa diať s náležitým zreteľom na to, aby nakoľko možno nebránila výkonu zamestnania alebo povolania.
(3) Zamestnanci. účasťou na brannej výchove nesmú utrpieť ujmu vo svojom zamestnaní, najmä na mzde (plate).
§ 10.
(1) Neúčasť na brannej výchove možno ospravedlniť len vážnymi dôvodmi.
(2) Dôvod ospravedlnenia neúčastí treba osvedčiť.
§ 11.
Od účasti na brannej výchove sú oslobodení:
a) prezident republiky, členovia predsedníctva Snemu, členovia vlády, predseda Štátnej rady, predseda Najvyššieho kontrolného dvora a guvernér Slovenskej národnej banky,
b) vysvätení (ordinovaní) duchovní cirkví a štátom uznaných náboženských spoľočností, ako aj príslušníci (príslušnice) reholí cirkví a štátom uznaných náboženských spoločností,
c) vojenské osoby z povolania,
d) osoby, ktoré konajú službu podľa branného zákona,
e) príslušníci žandárstva, finančnej stráže, uniformovaného policajného stráž-neho sboru, neuniformovaného policajného strážneho sboru, dozornej stráže vo väzenských, zaisťovacích, polepšovacích a podobných verejnoprávnych ústavoch,
f) osoby zdržujúce sa v cudzine,
g) vydaté ženy,
h) príslušníci stavov alebo povolaní, ktoré určí minister národnej obrany,
§ 12.
Z účasti na brannej výchove sú vylúčení:
a) osoby, ktoré sú vo väzbe, v zaistení, alebo odpykávajú trest na slobode,
b) osoby telesne alebo duševne neschopné,
c) Cigáni,
d) Židia.
7
Diel štvrtý.
Orgány vykonávajúce brannú výchovu.
§ 13.
(1) Brannú výchovu organizuje a vykonáva Ministerstvo národnej obrany za účasti Hlinkovej slovenskej ľudovej stra-ay a jej složiek a pre príslušníkov nemeckej národnej skupiny za súčinnosti Deut-sehe Partei a jej složiek.
(2) Slovenská pracovná služba (zák. č. 36/1942 Sl. z. ) obstaráva brannú výchovu pre svojich príslušníkov sama podľa smerníc, ktoré určí minister národnej obrany.
§ 14.
(1) Mnisterstvo národnej obrany vykonávaním úloh brannej výchovy môže poveriť hocktorú osobu, podliehajúcu brannej výchove.
(2) Vykonávaním úloh brannej výchovy podľa § 5 možno poveriť aj osoby, ktoré brannej výchove nepodliehajú.
§ 15.
Osoby poverené vykonávanim úloh brannej výchovy pri výkone svojich povinností požívajú trestnoprávnu ochranu ako verejné orgány podľa zák. čl. XL/1914.
Diel piaty.
§ 16.
Liečebná starostlivosť a zaopatrovanie osôb podliehajúcich brannej výchove.
(1) Osoby, ktoré pri brannej výchove utrpely úraz bez úmyslu poškodiť sa, majú nárok na liečebnú starostlivosť štátu podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo vnútra, ak nie je o ne postarané podľa právnych predpisov o verejnoprávnom poistení.
(2) Ak osoby uvedené v ods. 1 následkom úrazu stanú sa zárobku neschopnými, alebo ak sa následkom neho sníži ich zárobková schopnosť, majú nárok na zaopatrenie podľa právnych predpisov o zaopatrení vojnových poškodencov; ak následkom úrazu umrely, majú nárok na zaopatrenie ich rodinní príslušníci.
Diel šiesty.
§ 17.
Použitie objektov na ciele brannej výchovy.
Budovy obcí, žúp a štátu, školské budovy ako aj budovy slúžiace telovýchove alebo športu, ďalej ihriská a cvičištia ako aj prednáškové miestnosti verejnoprávnych korporácií možno použiť bez náhrady na ciele brannej výchovy, ak sa tým tieto objekty neodnimu svojmu poslaniu. Náklady spojené s ich osvetlením, okuro-vaním ako aj čistením pre potreby brannej výchovy znáša obec.
Diel siedmy. Rozličné ustanovenia.
§ 18.
Úrady, verejné korporácie a inštitúcie sú povinné všemožne podporovať brannú výchovu.
§ 19.
(1) podania, právne úkony, listiny, vysvedčenia a úradné výkony, potrebné na vykonávanie tohto zákona, sú oslobodené od kolkov, poplatkov a dávok za úradné výkony vo veciach správnych. Toto usta-novenie sa nevzťahuje na podania, ktorými sa žiadateľ domáha mimoriadnych výhod pre seba alebo pre svojho príslušníka.
(2) Osoby uvedené v § 2 pri plnení povinností podľa tohto zákona majú nárok na cestovnú sľavu podľa vojenskej tarifnej dohody.
§ 20.
(1) Priestupok spácha, ak nejde o čin prísnejšie trestný:
a) kto nevyhovie vôbec, alebo včas ohlasovacej povinnosti [§ 8 písm. a)],
b) kto bez vážneho dôvodu niekomu prekazí povinnú účasť na brannej výchove,
c) zamestnanec, ktorý predstieraním vykonávania povinnosti v brannej výchove poškodzuje svojho zamestnávateľa,
d) kto svoju neúčasť na brannej výchove neospravedlní,
9
e) kto pri brannej výchove hrubo porušuje disciplínu,
f) kto pri prevádzaní brannej výchovy svoju právomoc zneužíva,
g) kto brannú výchovu verejne znevažuje alebo zosmiešňuje.
(2) Priestupky uvedené v ods. 1 trescú okresné (štátne policajné) úrady peňažným trestom do Ks 5000. Nevymožiteľ-ný peňažný trest treba premeniť na zatvorenie do 15 dní.
HLAVA II.
Zmena niektorých predpisov o civilne! protileteckej ochrane.
§ 21.
(1) Výchovu a výcvik pre civilnú protileteckú ochranu (v ďalšom texte CPO) v rámci brannej výchovy organizuje a vedie šéf CPO podľa smerníc ministra, národnej obrany.
(2) Výchove a výcviku pre CPO podliehajú Osoby podrobené brannej výchove. Horné vekové hranice uvedené v §§ 2, 4 a 6 a oslobodenie podľa § 11 písm. g) neplatia na výchovu a výcvik v CPO.
§ 22.
O organizovaní a vykonávaní výchovy pre CPO platia primerane ustanovenia §13.
§ 23.
(1) Slovenský sväz protileteckej ochrany so sídlom v Bratislave sa zrušuje. Jeho pôsobnosť prechádza na Ministerstvo národnej obrany,
(2) Výdavky spojené s organizáciou svojpomocnej a rozšírenej svojpomocnej protileteckej ochrannej služby a s výcvikom osôb službou povinných hradia obce.
(3) Majetok Slovenského sväzu protileteckej ochrany prechádza na štát (Ministerstvo národnej obrany), ktorý ručí za jeho záväzky.
(4) Likvidáciu Slovenstkého sväzu protileteckej ochrany vykoná šéf CPO.
10
§24.
Ustanovenia hlavy I. platia aj na výchovu a výcvik pre CPO, nakoľko v hlave II. sa neurčuje inak.
HLAVA III.
Záverečné ustanovenia.
§ 25.
Na ciele brannej výchovy výdavky pre rok 1943 sa určujú sumou Ks 5, 000. 000.
§ 26.
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušujú všetky predpisy, ktoré odporuú tomuto zákonu. Najmä sa zrušujú: zákon č. 184/1937 Sb. z. a n" vl. nar. č. 109/1938 Sb. z. a n., č. 110/1938 Sb. z. a n. a vyhláška ministra národnej obrany č. 111/1938 Sb. z. a n., § 6 ods. 2 a 3, § 16 ods. 3 veta 2 a 3 zákona č. 280/1940 Sl. z., vi. nar. č. 22/1941 SI. z., § 10 ods.. 1 písm. e) nar. s mocou zákona č. 224/1941 Sl. z., § 2 písm. b), § 12 písm. b) zákona č. 166/1940 Sl. z. a § 2 ods. 1 písm. c) nar. s mocou zákona č. 311/1939 SI. z.
§ 27.
Tento zákon nadobúda účinnosť 30. dňa po vyhlásení; výkoná ho minister národnej obrany s zúčastnenými ministrami.