Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie. 9. zasadanie.

730.

Zpráva

sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú právne predpisy o podpore stavebného podnikania (tlač 649).

Ku všeobecnej kultúrnej úrovni národa náleží vo veľkej miere úroveň bytovej kultúry ako súčiastky sociálneho napredovania národa. Hygienickým požiadavkám vyhovujúci byt je základnou podmienkou každého ďalšieho napredovania člo-veka plo stránke jeho duchovného i materiálneho zlepšovania. Neuspokojily by nás v plnej miere investície verejnoštátneho záujmu, ako sú stavby ciest, železničných spojov, hydrocentrál, priemyslových podnikov atď., keby sa s nimi súbežne nespojovala i starostlivosť o tak dôležitú potrebu jednotlivca, akou je zabezpečenie bytu. Byt je svätyňou rodinného života, v jeho ovzduší sa vytvára z najväčšej čiastky mravná hodnota človeka a preto keď toľko hovoríme o zdravej ľudskej a slovenskej rodine, máme na mysli popri napomáhaní zaobstarávania denných hmot-ných potrieb pre rodinu na prvom mieste starosť o dôstojné bývanie rodiny, a to vo zvýšenej miere v takých časoch, ktoré ovzdušie verejného života naplňujú atmosfé-roui gigantickej vojny, teda neistou, zjavmi mravne upadajúcej spoločnosti. Je len prirodzené, že ľudia v takých časoch viacej ako inokedy uťahujú sa do zátišia rodinného života, tam hľadajú upokojenie duše a tam chcú žiť ľudskými ideálmi šťastia, ktoré vojna nerešpektuje. Povinnosťou štátu je napomáhať poznanie občanov, že šťastie: treba hľaďať viacej v sebe a v okruhu najbližšej prirodzenej jednotky, ktorou je rodina, ako len v starosti o potreby verejnosti. Život od počiatku tohto storočia sa niesol všeobecne v smere vybojovania práv jednotlivých spoločenských útvarov a za uplatnenie sociálnych myšlienok a kultúrnych novôt. Dnes prichádzame k poznaniu, že sa treba viacej starať o mravne i telesne zdravého jednotlivca, aby sme tak zdravými jedincami opäť reštaurovali upadlú ľudskú spoločnosť a naplnili ju ľudskými ideálmi, ktorými žilo ľudstvo v najsvetlejších dobách svojich dejín.

Snem Slovenskej republiky už v rokoch 1940 a 1941 popri priamo revolučnom riešení otázky rodinných prídavkov na deti robotníkov a popri úprave platov štátnych zamestnancov so zreteľom podporenia práve početných rodín, umožnil prijatím zákona 75/1941 Sl. z. stavbu rodinných, domov, ktoré majú zaistiť primeraný stánok posvätnému ovzdušiu rodinného života, ktorého napomáhanie a zušľachťo-

2

vanie je pre náš štátny život fundamentálnym princípom mravného poslania štátu. Branná pohotovosť štátu, v ktorej vlastne od počiatku našej obnovenej štátnosti žijeme, politická konštelácia, ktorú v záujme našej terajšej bezpečnosti musíme bezpodmienečne rešpektovať, žiada od nás finančné náklady, ktoré ďaleko presahujú rozmery normálnych slovenských potrieb. Zdá sa nám teda suma doteraz investovaných 100, 000. 000 Ks, spojených s prevádzaním zákona č. 75/1941 Sl. z., práve tak ako i ďalších 100, 000. 000 Ks, ktoré prijatím zmien a doplnkov právnych predpisov zákona č. 75/1941 Sl. z. investujeme do stavby rodinných domov, veľmi nízkou vzhľadom na veľké mravné dobro, ktoré takto sledujeme.

Je nepopierateľnou skutočnosťou, že sme ešte ďaleko od' stavu, ktorý by plne zodpovedal potrebám bytovej kultúry na Slovensku v plnom rozsahu. Sme presvedčení, že len mierový život nám dovolí celkom rozvinúť starostlivosť o podporovanie bytového podnikania. Terajší vojnový nedostatok stavebných hmôt, ich ne-pomerhé cenové stúpanie znemožňuje zaistiť nezbytný predpoklad každého stavebného podnikania: bezpečnú kalkuláciu výnosnosti domov. Nechceme neuváženými stavbami rodinných domov zaťažiť ich majiteľov tzv. mŕtvym stavebným nákladom, ktorý by bol práve v časoch mierových neodstrániteľnou ťarchou, kaliacou onen radostný život, v ktorý všetci po prejdení terajších pohrôm veríme a ktorý má nahradiť našim rodinám všetko to strádanie a ťažkosti, ktoré musia teraz prežívať.

Podpora stavebného podnikania v terajších časoch a špeciálne predloženým vládnym návrhom sleduje len také podnikanie, ktoré je nevyhnutne potrebné. Táto potreba žiada neodkladné riešenie bytových potrieb najmä v Bratislave, kde i po najráznejších bytových opatreniach nepodarilo sa odstrániť, ba ani len podstatne zmierniť bytovú krízu hlavného mesta štátu, (ktorého postavenie žiada, aby jeho obyvatelia v záujme potrieb štátu pracovali so zvýšenou výkonnosťou, preto na druhej strane je povinnosťou štátu, aby vo zvýšenej miere sa staral o zmiernenie ich súkromných starostí, ku kto'rým na prvom mieste patrí starosť o vyhovujúci byt.

Pálčivá otázka umiestenia vysokoškolského študentstva v Bratislave túto starosť len zvyšuje. Sme presvedčení, že po vojne pri novej výstavbe europskeho, súžitia národov zaváži viacej ako početná prevaha vyspelosť jednotlivých národov, nakoľko budú vedieť postaviť do služieb mravne i telesne zdravých jednotlivcov, rozumove vyspelých, oboznámených so všetkými kultúrnymi a vedeckými problé-mami, na ktorých sa bude nová Europa budovať. A tak ako sme sa usilovali cez túto vojnu brániť a chrániť všetky ideály ľudskosti, humanity a prirodzeného práva, tak by sme sa chceli po vojne ukázať zbedačenej Europe vyspelou, mravne a telesne zachovalou inteligenciou. Je teda našou snahou podporovať všemožne štúdium našej mladej inteligencie na svojich vysokých školách. Chceme preto našej vysokoškolskej študujúcej mládeži vziať s pliec čo najviacej hmotných starostí s tým prianím, aby sa venovala cele a úplne jedinej veci: štúdiu. Predloženým návrhom zá-kona umožníme teda vystavenie najväčšieho a najmodernejšieho chlapčenského a dievčenského vysokoškolského internátu v Bratislave.

Výbor sociálny a zdravotný a rozpočtový ohľadne bytovej krízy v Bratislave prejavily názor, že súbežne so štátnou starostlivosťou a podporou v snahe odstrániť túto krízu má kráčať i podpora stavebného podnikania so strany miesta Bratislavy. Je predovšetkým záujmom mesta samého, aby dbalo o svoju výstavbu a tak i o bytovú kultúru.

Je Všeobecným vojnovým zjavom, že popri národnom celku, (ktorý s vypätím všetkých sú sa usiluje odstrániť, alebo aspoň s najmenšími následkami prekonať ťažkosti vojny, nachádzajú sa jednotlivci, ktorí sledujú osobné záujmy, obohatenie

sa ma úkor celku. Objavuje sa špekulačné investovanie peňazí do nákladných stavieb, ktoré odčerpávajú na úkor obecnej potreby veľkú čiastku stavebných materiálov, s ktorými musíme veľmi racionálne hospodáril:.

So zreteľom na vyššie spomenuté dôvody upravily výbory návrh vlády v týchto bodoch:

1. Pozmenily aj ustanovenie § 2 zákona č. 75/1941 Sl. z. v tam smysle, že podporu podľa § 1 citovaného zákona nemožno udeliť jednotlivcom, ale len obecne prospešným sdruženiam,.

2. Snížily výšku percenta štátnej záruky podľa § 4 citovaného zákona s na-vrhiovanýclh 70 na 65%, aby viacerí uchádzači mohli byť účastní výhod.

3. Navrhované znenie zmeny §§ 6 a 7 zákona č. 75/1941 Sl. z. prispôsobily zmenám, uvedeným pod bodmi 1 a 2.

4. Doplnily ods. 1 čl. II. ustnovením, že podporu v hotovosti možno udeliť stavebníkovi rodinného domu len ak obývacia plocha neprevyšuje 60 štvorcových metrov, aby sa znemožnilo poskytovanie podpory na prepychovejšie byty sociálne lepšie postavených jednotlivcov. Výbory v snahe pomôcť sociálne najslabším vrstvám obyvateľstva odporúčajú príslušným ústredným úradom, aby neposkytovaly výhody takým osobám, ktorých ročitý hrubý príjem prevyšuje sumu Ks 54. 000.

Výbory sociálny a zdravotný a rozpočtový navrhujú slávnemu Snemu, aby takto upravený návrh zákona- prijal.

V Bratislave 1. apríla 1943.

Dr. Eugen Filkorn v. r., Jozef Drobný v. r.,

predseda. spravodajca sociálneho a zdravotného výboru.

Pavol Čarnogurský v. r.,

zpravodajca razpočtového výboru.

4

Zákon

zo dňa 1943,

ktorým sa menia a doplňujú právne predpisy o podpore stavebného podnikania.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Čl. I.

Ustanovenia §§ 2, 5, 6, 7 a 15 zákona č. 75/1941 Sl. z. sa menia a znejú takto:

§ 2.

Podporu podľa § 1 možno udeliť len obecne prospešným sdruženiam.

§ 5.

(1) Pôžička zaručená podľa § 4 môže činiť najviac 65% stavebného nákladu.

(2) Zaručená pôžička: musí sal zaistiť záložným právom na nehnuteľnostiach, na ktoré sa udelila, a to spravidla v druhom knihovnom poradí.

(3) Prevzatie štátnej záruky sa poznačí pri zaručenej pôžičke v pozemkovej knihe.

§6.

(1) Štátnu záruku možno prevziať aj za stavebný úver do výšky celého stavebného nákladu.

(a) Štátna záruka za stavebný úver podľa ods. 1 zaniká dňom udelenia obývacieho povolenia.

§ 7.

(1) Štátnu záruku možno poskytnúť za pôžičku, ktorou by bol uhradený celý stavebný náklad, s tým obmedzením, že povinnosť štátu podľa § 4 písm. a) sa preberá najviac do výšky 65% stavebného nákladu. Záruka štátu za pôžičky nad túto medzu záleží v tom, že štát:

a) splatí listinu s príslušenstvom podľa podmienok v dlžobnom, úpise ujednaných, ak ju po veriteľovom upomenutí dlžník nezaplatí;

b) zaplatí schodok i s úrokmi z omeškania až do skutočného zaplatenia a iné

5

trovy s vymáhaním spojené, ak sa na dom uvalí vnútená správa a ak jeho výnos nestačí na úhradu záväzkov prevzatých dľžníkom podľa dlžobného úpisu;

c) zaplatí tú čiastku zaručenej pôžičky aj s úrokmi z omeškania až do dňa skutočného zaplatenia a s inými vedľajšími platbami, ktorá by vyšla naprázdno na rozvrhovom pojednávaní, keby sa dom predal nútenou dražbou.

(2) Stavebníci sú povinní nahradiť štátu všetky platby učinené za nich z dôvodov záruky podľa ods, 1 písm. a), b) a c).

§ 15.

(1) Podporu podľa dielu prvého tohto zákona možno poskytnúť do úhrnnej sumy Ks 200, 000. 000. —.

(2) Na úhradu výdavkov spojených s podporou podľa dielu prvého tohto zákona treba každoročne v štátnom rozpočte zaistiť sumu najviac Ks 16,000.000. —.

Čl. II.

(1) Namiesto štátnej záruky uvedenej v § 4 písm. a) zákona č. 75/1941 Sl. z. môže Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií a Ministerstvom dopravy a verejných prác povoliť stavebníkovi rodinného domu, ktorého obývacia plocha neprevyšuje 60 štvorcových metrov — podporu v hotovosti nepresahujúcu 10% stavebného nákladu.

(2) Podporu podľa ods. 1 možno poskytnúť do úhrnnej sumy Ks 1, 000. 000. — ročne.

(3) Bližšie podmienky udelenia podpory podľa ods. 1 určí Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií a Ministerstvom dopravy a verejných prác.

Čl. III.

Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.