Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie. 9. zasadanie.

734

Zpráva

zahraničného výboru

o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohovor medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o úprave otázok, súvisiacich so Všeobecným fondom peňažných ústavov a so Zvláštnym fondom pre zmiernenie strát povstalých z vojnových pomerov /tlać 722/.

Predložený Dohovor rieši v dôsledku štátoprávnych smien jetkové usporiadanie Slovenskej republiky so Zvláštnym a Všeobecným fondom v Prahe.

Zvláštny fond pre zmiernenie strát povstalých z vojnových pomerov zriadený bol zákonom č. 237/3-924 Sb. z. a n. a jeho cieľom bolo poskytovať svojim príslušníkom podpory /čiastočnú úhradu/ na zmiernenie strát povstalých z vojnových pomerov, zapríčinených poklesom cien tovaru a hodnoty investícií, strát z dubióznych pohľadávok atď. Príslušníkmi Fondu boly všetky peňažné ústavy a zárobkové i hospodárske družstvá, resp. ich ústredia, ktoré maly sídlo v bývalej republike Česko-Slovenskej. Príjmy Fondu tvori-ly jednak príspevky svojpomocné, odvádzané peňažnými ústavmi a jed-nak príspevky štátu. Družstvá príspevkovú povinnosť uloženú nemaly. Príspevková povinnosť štátu v posledných rokoch obnášala 70,000.000 korún. Fond svojim príslušníkom poskytoval podpory v 4 % dlhopisoch, splatných v 52 rokoch slosovaním.

Druhý Fond, takzvaný Všeobecný fond peňažných ústavov, zriadený bol zákonom č. 238/1924 Sb.z. a n. Jeho cieľom bolo poskytovať príslušníkom v prípade potreby výpomoc. Príslušníkmi Fondu boly len peňažné ústavy so sídlom v bývalej republike. Fond spravovalo a zastupovalo kuratórium.

Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma Fondami záležal v tom, že Všeobecný fond mal cieľ trvalý, časove neobmedzený, slúžil len peňažným ústavom a založený bol na svojpomoci bez finančnej podpory štátu, lebo príjmy Všeobecného fondu tvorily len príspevky platené príslušníkmi a výnos vlastného majetku.

Hospodárske a finančné pomery v bývalej republike sa tak utváraly, že už koncom roku 1936 svojpomocné príspevky Všeobecného fondu nestačily na ďalšie výpomoci, o ktoré sa peňažné ústavy uchádzaly, a potrebné bolo sanovať jednak staré a jednak nové prípady upadnutých finančných ústavov. Preto finančným zákonom č. 243/1937 Sb. z. a n. minister financií sa splnomocnil, aby voči Všeobecnému fondu peňažných ústavov prevzal záväzok prispievať zo štátnych prostriedkov počínajúc rokom 1938 sumou najviac 3,500.000 korún.

Aj vláda Slovenskej krajiny nariadením č. 45/1939 Ú. n., ktorým sa stanovil štátny rozpočet pre Slovenskú krajinu na rok 1939, zmocnila obdobne ministra financií,aby sumou Ks 4,100.000.-prispel na vyššie spomenuté ciele.

0 obidvoch Fondoch treba poznamenať, že za Slovenskej republiky minister financií sa splnomocnil pre uvedené prispievanie štátu finančným zákonom č. -343/1939 Sl. z. v tom smysle, aby na úrokovú službu dlhopisov Všeobecného a Zvláštneho fondu prevzal záväzok prispievať zo štátnych prostriedkov sumou najviac Ks 8,894.190.- Obdobné zmocnenie dávajú ministrovi financií i finančné zákony z roku 1941 a 1942.

Z uvedeného vysvitá, že obidva Fondy boly spoločné a patria do spoločnej rozdeľovacej masy.

Rokovania o rozdeľovaní obidvoch Fondov viedly sa medzi slovenskou a nemeckou komisiou 28. a 29. januára 1941 hlavne v tom smere, akú sumu má zaplatiť Slovenská republika. Výsledkom týchto rokovaní je predmetný Dohovor, podstata ktorého spočíva v tom, že všetky pohľadávky Všeobecného fondu a Zvláštneho fondu vo-

či Slovenskej republike vyrovná slovenská vláda takým spôsobom, že jednak odovzdá správe Fondov 3 % a 4 % nimi vydané fondové dlhopisy, ktoré ako sanačnú výpomoc dostaly peňažné ústavy na Slovensku, a jednak zaplatí v hotovosti ako uznávací poplatok 2,000.000 RM. Naproti tomu správy Fondov zriekajú sa voči príslušníkom Fondov so sídlom na Slovensku svojich zákonitých doterajších nárokov, ktoré prechádzajú na Slovenskú republiku alebo na orgány ňou označené.

Pretože predložený Dohovor, uzavretý bol podľa zásad prijatých v slovensko-nemeckej dohode o štátnom dlhu a štátnom majetku bývalej Česko-Slovenskej republiky, rieši i konsoliduje finančné a hospodárske otázky v našom verejnom živote a na jeho základe zákonom č. 172/1941 Sl.z. bol zriadený u nás Pomocný fond peňažných ústavov, ktorý má na Slovensku vykonávať úlohy, ktoré pred.-tým vykonávaly pražské Fondy, zahraničný výbor odporúča slávnemu Snemu udeliť súhlas s týmto Dohovorom.

V Bratislave 1. apríla 1943.

Usnesenie o súhlase

zo dňa 1943.

Snem Slovenskej republiky podľa § 24 písm. h/ Ústavy súhlasí s Dohovorom medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o úprave otázok, súvisiacich so Všeobecným fondom peňažných ústavov a so Zvláštnym fondom pre zmiernenie strát povstalých z povojnových pomerov, uzavretým dňa 2. októbra 1941 v Bratislave.

Upozornenie podľa § 16 ods. 4 rokovacieho poriadku:

Do textu Dohovoru možno nahliadnuť v Sekretariáte Snemu.