Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie. 9. zasadanie.

735.

Zpráva

ústavnoprávneho výboru

o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona, ktorým sa mení Občiansky sporový poriadok (tlač 727).

Ústavnoprávny výbor osvojil si základnú myšlienku navrhovateľov zákona, že v našom štáte zásadné nazeranie Ústavy na inštitúciu rodiny vyžaduje, aby sa zvýšená pozornosť venovala sporom manželským, a to predovšetkým sporom o rozluku a rozvod manželstva, najmä tým smerom, aby sa zabránilo neodôvodnenej a ľahkomyseľnej rozluke a zaistila sa tak čo najviac stabilita manželského sväzku, ktorý je základom rodiny a štátu.

Ústavnoprávny výbor súhlasí tiež s názorom, že spomenutú snahu možno aspoň čiastočne realizovať pomerne ľahko a rýchle na poli procesného práva, konkrétne novelizovaním ustanovení Občianskeho sporového poriadku, upravujúcich pokračovanie vo veciach manželských.

Oproti platnému právnemu stavu zavádza osnova v Osp. tieto zmeny:

1. zrušuje sa v sporoch o rozluku a rozvod manželstva inštitúcia samosudcu (čl. 1. osn.);

2. účasť štátneho zástupcu na prejednávaní manželských sporov ako defen-sora vinculi matrimonii stáva sa miesto fakultatívnej povinnou (čl. II. osn.);

3. výzva na obnovu manželského spolužitia, ktorá je podkladom zavedenia sporu, založeného na § 77 písm. a) Manželského zákona, sa stavia na základ materiálnej pravdy (čl. III. osn.);

4. pokus o smierenie manželov stáva sa povinným, a to nielen v prípravnom pokračovaní, ale aj počas sporu (čl. IV. a VI. osn.);

5. zavádza sa obligatórne vylúčenie verejnosti v manželských sporoch (čl. V. osn.).

K jednotlivým novotám treba poznamenať:

Ustanovenia o tom, že spory o rozluku a rozvod manželstva má pojednávať vždy senát, že na týchto sporoch musí sa obligatórne zúčastniť štátny zástupca ako obhajca sväzku manželského a konečne, že tieto spory majú sa pojednávať s vylúčením verejnosti, majú za cieľ zvýšiť úroveň prejednávania a rozhodovania týchto sporov. Doterajšia prax nebola žiaľbohu vždy vyhovujúca, ba boli sme svedkami i mnohých výstrelkov, nezlučiteľných s vážnosťou inštitúcie stavu manželského. Spory o rozluku a rozvod manželstva prejednávaly sa často v rozpore s intenciami Manželského zákona ľahkomyseľne, manželským stranám sa ponechávala dispozičná moc v tom smere, či chcú i naďalej zostať pospolu, alebo či sa chcú rozísť. Na spor rozlukový hľadelo sa ako na súkromnú záležitosť zúčastnených manželských strán, ako na causu, ktorá sa vyhráva alebo prehráva, ale nič viac.

2

Spomenutými ustanoveniami osnovy sa má docieliť, aby si procesný súd uvedomil, že v rozlukovom spore ide o záležitosť verejného záujmu, aby tento spor primerane tomuto hodnoteniu pojednával a rozsúdil. Najviac úspechu možno očakávať od povinnej účasti štátneho zástupcu. Pritom sa predpokladá, že Ministerstvo pravosúdia obsadí úrady verejnej obžaloby po stránke personálnej tak, aby mohly tejto svojej funkcii vyhovieť v plnej miere, že vydá podrobnú inštrukciu pre vykonávanie tejto funkcie a že bude úzkostlive dbať na to, aby sa z toho nestala zase formalita, ako tomu bolo dosial, ale aby štátny zástupca cieľuvedomou a aktívnou účasťou v spore a najmä popieraním labilných dôkazov, podávaním opravných prostriedkov atď. snažil sa dosiahnuť, aby rozluku vypovedal súd len tam, kde manželstvo je do tej miery rozvrátené, že prestalo byť už užitočnou jednotkou národnej pospolitosti.

Osnova venuje osobitnú pozornosť rozlukovému sporu, založenému na dôvode § 77 písm. a) Manželského zákona, i. j. na bezdôvodnom porušení manželského spolužitia. Tieto rozlukové spory pojednávaly sa dosiaľ viacmenej formálne, stačilo, že nevinný manžel urobil "pravdepodobným" svoje tvrdenie o porušení manželského spolužitia a jeho trvaní (§ 648 ods.. 3 Osp.) a súd už na tomto základe vydal výzvu na obnovenie manželského spolužitia, ktorej nesplnenie tvorilo potom základ žaloby. Súd sa v tomto pokračovaní uspokojoval obyčajne obecným svedectvom, ktorého hodnota bola často problematická. V terajšom Maďarsku zák. čl. XXXIV/ l930 zaviedol miesto obecného svedectva vysvedčenie verejného notára, ktorý ho má vydať po vykonaní dokazovania, a to aj výsluchom svedkov pod prísahou, Naša osnova ide ešte ďalej, keď žiada, aby neverné opustenie a jeho trvanie bolo dokázané už vo vyzývacom pokračovaní, aby údaje strany o nevernom opustení a jeho trvaní baly dokázané dôkazmi vykonanými podľa Občianskeho sporového poriadku. Podotýka sa, že výsledky tohto dokazovania nebudú nijako prejudikovať samému rozlukovému sporu, lebo ony utvárajú len skutkovú podstatu vyzývacieho pokračovania a v spore samom bude ich musieť súd znova preskúmať, poprípade dokazovanie zopakovať alebo doplniť.

Čl. IV. a VI. výbor preštylizoval. Novou štilizáciou sa má docieliť, aby o smierenie manželov musel sa sudca pokúsiť tak v prípravnom pokračovaní, ako i pri pojednávaní všade tam, kde to povaha manželského sporu dopúšťa. Podľa toho bude pokus o smierenie manželov obligatórny vždy v spóre o rozluku a o rozvod, nebude mať takýto pokus zpravidla miesta v spore o zmätočnosť manželstva; v i. zv. napádacom spore posúdi súd podľa povahy skutočnosti, ktorá sa uplatňuje ako právny dôvod neplatnosti manželstva, či pokus o smier je prípustný alebo nie.

Podotýka sa ešte, že s hľadiska poplatkového nenastane novelou nijaká zmena. Ustanovenie § 34 zák. čl. XLIII/1914 v znení § 30 zákona č. 14/1942 Sl. z. zostane i naďalej v platnosti pre určenie hodnoty predmetu sporu o rozluku alebo rozvod manželstva bez ohľadu na to, že tieto spory bude po účinnosti navrhovaného zákona súdiť senát miesto samosudcu.

Menom ústavnoprávneho výboru odporúčam slávnemu Snemu prijať osnovu v predloženom znení.

V Bratislave 1. apríla 1943.

3

Zákon

zo dňa 1943,

ktorým sa mení Občiansky sporový poriadok.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

ČL I.

Ustanovenie § 55 ods. 7 zák. čl. 1/1911 (v ďalšom texte "Občiansky sporový po-riadok") v znení zákona č. 31/1940 Sl. z, sa zrušuje.

Čl. II.

Ustanovenie § 644 ods. 1 Občianskeho sporového poriadku sa mení a znie:

"(1) V manželských sporoch musí sa zúčastniť štátny zástupca — na hlavnom súde hlavný štátny zástupca a na Najvyššom súde generálny štátny zástupca — aj v tom prípade, ak podľa zákona nemôže vystupovať ako strana."

Čl. III.

Ustanovenia § 648 ods. 3 a 4 Občianskeho sporového poriadku sa menia a znejú:

"(3) V žiadosti treba uviesť údaje, tý-kajúce sa opustenia a jeho trvania, ako aj dôkazy na tieto údaje sa vzťahujúce.

(4) Súd vykoná dokazovanie o pravdivosti údajov uvedených v ods. 3 a ak tieto údaje uzná za dokázané, rozkáže opustivšiemu manželovi usnesením; aby v lehote, určenej v usnesení, obnovil manželské spolužitie, lebo inak rozhodne o žalobe, ktorú žiadateľ podá na základe § 77 a) zák. čl. XXXI/1894."

Čl. IV.

Ustanovenie § 656 ods. 2 Občianskeho sporového poriadku sa mení a znie:

"(2) Sudca poverený prípravným konaním je povinný vypočuť strany a pokúsiť sa o smierenie manželov, ak takýto pokus povaha súdeného manželského sporu nevylučuje. Ak polkus o smierenie manželov nemá miesta, alebo ostal bez úspechu, po-

4

stará sa na základe údajov a vyjadrení strán, — čo do skutočností uvedených v § 669 aj z úradnej povinnosti — o objasnenie skutkového stavu a o zadováženie dôkazov."

Čl. V.

Ustanovenia § 663 Občianskeho sporového poriadku sa doplňujú novým odsekom tohto znenia:

"Ústne pojednávanie koná. sa s vylúčením verejnosti, ale každá strana má právo označiť dvoch dôverníkov, ktorí môžu byť prítomní na pojednávaní."

Čl. VI.

Ustanovenie § 668 Občianskeho sporového poriadku sa mení a znie:

,,V manželských sporoch má sa súd pred nariadením dokazovania pokúsiť o smierenie manželov; okrem toho môže sa súd znovu v ktoromkoľvek štádiu sporu pokúsiť o smierenie manželov a tým cieľom môže ich odkázať aj pred vyslaného alebo dožiadaného sudcu. Pokus o smierenie nemá miesta, ak je neslučiteľný s povahou súdeného manželského sporu."

Čl. VII.

Žaloby, ktoré boly podané na súde pred účinnosťou tohto zákona, prejednajú sa na prvej stolici podľa doterajších ustanovení.

Čl. VIII.

Tento zákon vykoná minister pravo-súdia.