Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 9. zasadanie.
738.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa ................ 1943
o poštátnení tuzemského úseku Košicko-bohumínskej železnice a o likvidácii účastinnej spoločnosti "Košicko-bohumínska dráha".
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Dohode medzi Slovenskou republikou, Nemeckou ríšou a Maďarským kráľovstvom o účastinnej spoločnosti "Košicko-bohumínska dráha", uzavretej dňa 15. novembra 1940 v Berlíne a uverejnenej vyhláškou ministra zahraničných vecí pod č. 187/1941 Sl z. (v ďalšom texte "Dohoda"), priznáva sa vtnútroštátna účinnosť.
§ 2.
(1) Učastinnú spoločnosť "Košicko-bohumínska dráha" so sídlom v Bratislave (v ďalšom texte "Spoločnosť') treba považovať za zaniklú bez likvidácie dňom 20. augusta 1941. Firmu Spoločnosti z firemného registra vymaže príslušný súd na návrh Ministerstva dopravy a verejných prác.
(2) Všetok majetok Spoločnosti, ako aj jej záväzky, predchádzajú v medziach Dohody na slovenský štát dňom zániku Spoločnosti. Na tú časť nehnuteľnosti, ktorú slovenský štát Dohodou nadobudol, vloží príslušný knihovný súd vklad, vlastníckeho práva v prospech Slovenskej republilky a pokiaľ na týchto nehnuteľno-
2
stiach viaznu v prospech veriteľov záložné práva, tieto vymaže. Žiadosť o vklad vlastníckeho práva a o výmaz záložných práv podá súdu Ministerstvo dopravy a verejných prác po dohode s Ministerstvom financií.
§ 3.
Slovenský štát zaplatí úroky majiteľom prioritných dlhopisov splatné podľa jednotlivých emisií len na dobu od zastavenia úrokovej služby až do 31. decembra 1941.
§ 4.
Nároky štátu z nedoplatkov na daniach, poplatkoch a verejných dávkach, ako i prirážky k nim, voči Spoločnosti zanikajú. Dane, poplatky, verejné dávky a prirážky k nim, ktoré by maly byť vyrubené Spoločnosti do dňa jej zániku, sa nevyrubia.
§ 5.
Minister financií sa splnomocňuje, aby peňažné prostriedky potrebné na výdavky spojené s vykonaním Dohody a poštátnením tuzemského úseku Košicko-bohumínskej železnice, zadovážil úverovými operáciami.
§ 6.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií a minister dopravy a verejných prác.
Dôvodová zpráva.
Následkom rozpadu býv. Česko-Slovenskej republiky, územie, ktorými prebieha Košicko-bohumínska železnica, sa rozdelilo na tri čiastky: medzi Slovenskú republiku, Nemeckú ríšu a Maďarské kráľovstvo. Tým vznikla otázka rozdelenia kapitálovej účasti býv. Česko-Slovenskej republiky na účastinnej spoločnosti Košicko-bohutínska drába a otázka likvidácie spoločnosti, ďalej rozdelenia jej majetku, práv a záväzkov medzi uvedenými nástupníckymi štátmi. Otázky tieto boly predmetom medzištátneho rokovania, ktoré sa skončilo v Berlíne dňa 15. novembra 1940 podpísaním dohody o účastinnej spoločnosti ,,Košicko-bohumínska dráha" Táto dohoda podľa § 24 písm. h) úst. zák. číslo 185/1939 Sl. z. bola predložená Snemu, ktorý v zasadnutí dňa 13. marca 1941 vyslovil s ňou súhlas, a bola uverejnená vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 187/1941 Sl. z.
Predmetná medzištátna dohoda sama osebe zakladá iba subjektívne práva a povinnosti medzi smluvnými štátmi a nie je spôsobilá vytvoriť normu vnútroštátneho objektívneho práva. Súhlas Snemu s dohodou znamená len ťo, že zákonodarný sbor schvaľuje prevzatie práv a povinností slovenským štátom v pomere medzi ním, Nemeckou ríšou a Maďarským kráľovstvom, a to v rozsahu dohodou urče-
3
nom. Aby ustanovenia medzištátnej dohody nadobudly povahu a účinnosť normy vnútroštátneho objektívneho práva, tieto ustanovenia musia byť recipované do vnútroštátneho právneho poriadku, a to vo forme odpovedajúcej vnútornej povahe pravidiel, ktoré dohoda ustanovuje.
Dohoda o účastinnej spoločnosti Košicko-bohumínska dráha medziiným sa dotýka súkromnoprávnych pomerov spoločnosti, pozmeňuje a obmedzuje súkromné nároky veriteľov, spoločnosti a ustanovuje pre tieto nároky výnimočné prekluzívne lehoty. Preto recepcia príslušných ustanovení dohody vyžaduje si formy zákona. Kvôli legislatívnej ekonómii recepcia má sa stať vo forme vyhlásenia relevantného obsahu medzištátnej dohody za súčasť vnútroštátneho právneho poriadku.
K jednotlivým ustanoveniam osnovy treba okrem už uvedených okolností podotknúť ešte nasledovné:
K § 1.
Ako forma recepcie relevantných právnych pravidiel, ktoré sú obsiahnuté v dohode k vôli legislatívnej ekonomii bolo zvolené vyhlásenie týchto pravidiel za zákonné normy, aby sa predišlo opakovaniu obsahu dohody v zákone. Súčasne táto forma odstraňuje nebezpečenstvo rozchádzajúcich sa interpretácií dohody a zákona, ktorý prípad by mohol ľahko nastať, keby zákon obsahove upravil všetku látku, ktorá je pojatá do dohody a ktorá má význam pre vnútroštátny právny poriadok.
K § 2.
Účastinná spoločnosť Košicko-bohumínska dráha zaniká osobitným spôsobom a bez likvidácie ako výnimka zpod ustanovenia § 201 zák. čl.. XXXVII. z r. 1875. Táto výnimka musí mať oporu v zákone a bolo preto treba toto ustanovenie sem pojať. Okrem toho poskytuje tento § právny titul k prevedeniu zmien vo firemnom registre a v železničných, poťažne v pozemkových knihách, ktorých si prevádzanie príslušných ustanovení dohody a poštátnenie spoločnosti vyžaduje.
K § 3.
Pri prevádzaní smluvných ustanovení dohody, pokiaľ ide o uspokojenie majiteľov prioritných obligácií, nastaly pochybnosti o tom, či veritelia, ktorí svoj nárok na výplatu kapitálovej hodnoty prioritných obligácií pod čl. 4 dohody prihlásili, majú nárok po 1. júli 1941, poťažne po 31. decembri 1941 na úroky zo zameškania. Čl. 4 obsahuje ustanovenie, že nároky nevylosovaných prioritných obligácií sa majú najneskôr do 1. júla 1941 vyrovnať. Tento termín bol pred ratifikáciou dohody osobitným ujednaním (notou Min. zahr. vecí č. 101. 423-IV/1941 zo dňa 16. júna 1941 a verbálnu nôtu Nemeckého ríšskeho ministerstva zahraničných vecí č. 3066/41) všetkými zúčastnenými štátmi pozmenený do 1. januára 1942.
Ministerstvo zahraničných vecí vyhláškou zo dňa 25. augusta 1941 uverejnilo dohodu bez tejto zmeny, čím pri likvidácii nárokov vyskytla sa otázka, či pri výplate prevedenej po termíne 1. júla 1941, poťažne 31. decembra 1941 majú majitelia prioritných obligácií nárok na úroky zo zameškania.
Intencia smluvu uzavierajúcich štátov bola žiadne úroky po termíne 31. XII. 1941 neplatiť. Nakoľko niektorí majitelia prioritných obligácií uplatňujú nároky na úroky po tomto termíne, ukazuje sa potreba to stanovisko, že zúčastnené štáty po uvedenom dni žiadne úroky zo zameškania platiť nebudú, zvlášť si vyhradiť. Text tohto paragrafu túto zásadu implicite obsahuje v sebe.
K § 4.
Účastinná spoločnosť KBD dlhuje štátnej finančnej správe na nedoplatkoch daní a verejných dávok značné sumy, medziiným na poplatkovom ekvivalente spolu s úrokmi zo zameškania ku dňu 27. VIII. 1941 sumu 10,198.983.45 Ks. Poplatkový ekvivalent nemôže byť odpísaný na základe administratívneho opatrenia a preto je potrebné zákonné ustanovenie.
K § 5.
Slovenská republika prevzala na základe dohody o účastinnej spoločnosti KBD niektoré finančné záväzky. Tieto záväzky môžu byť roztriedené do troch skupín:
1. jednorázové a číselne určité záväzky, ktoré má štát zaplatiť raz navždy.
2. Trvalé a opakujúce sa záväzky, ktoré štát musí vyplácať každoročne behom dlhšej doby.
3. jednorázové síce, ale číselne neurčité záväzky, ktoré štát prevzal podľa čl.
4
XIV. a XV. dohody a ktoré majú byť prihlásené a uplatnené jednotlivými veriteľmi Spoločnosti v určitej prekluzívnej lehote.
Ad 1. Záväzky prvej skupiny činia 146,000.000 Ks. Z tejto sumy štátna finančná správa už vyplatila Nemeckej ríši čiastku 76,000.000 Ks a má zaplatiť čiastku 70,000.000 Ks Maďarskému kráľovstvu.
Ad 2. Záväzky druhej skupiny činia asi 65,000.000 Ks ročne a úhrada bude každoročne zaraďovaná do rozpočtu podniku Slovenské železnice. Tieto záväzky pozostávajú zo zaopatrovacích a odpočivných platov bývalých zamestnancov KBD a ich pozostalých, ktorí majú bydlisko na území Slovenskej republiky.
Ad 3. Záväzky tretej skupiny nemožno síce presne číselne odhadnúť, sú to však záväzky podradného významu a majú byť oprávnenými osobami uplatnené v krátkej prekluzívnej lehote. Medzi takéto záväzky patrí výkupné za vylosované a nevylosované prioritné dlhopisy KBD. Podľa oznámenia Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky bolo u nej do dňa 5. XII. 1941 prihlásených priorít, a to nevylosovaných v sume 7,976.450. — Ks.
Úhrada výdavkov spojených s prevedením dohody a poštátnením tuzemského úseku KBD nemôže byt prevedená z riadnych rozpočtových príjmov a preto je treba splnomocniť ministra financií na zadováženie peňažných prostriedkov úverovými operáciami.
Výdavky, spojené s prevedením Dohody a poštátnením tuzemského úseku KBD budú zúčtované podľa dohody ministra financií s ministrom dopravy a verejných prác, buď ako štátny vklad do podniku, buď ako investičný dlh podnikli Slovenské železnice štátnej pokladnici.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol pridelený výboru ústavnoprávnemu a výboru rozpočtovému.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Július Stano v. r.,
minister dopravy a verejných prác.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.