S SR 1939-1945, tisk 741

Neprošlo opravou po digitalizaci !

Dolů

Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie. 9. zasadanie.

741

Vládny návrh.

Zverozdravotný zákon

zo dňa 1943.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

DIEL PRVÝ.

Všeobecné ustanovenia.

§ 1.

Vymedzenie niektorých pojmov.

(1) Zvieratmi pod'ľa tohto zákona sa rozumejú všetky zvieratá, ktoré majú význam s hľadiska zverozdravotného a s hľadiská národného hospodárstva. Ich výpočet určí vláda nariadením.

(2) Jatočnými zvieratmi podľa tohto zákona sa rozumejú zvieratá, o ktorých možno mať za to, že budú čoskoro zabité, aby ich mäso bolo upotrebené na ľudské požívanie. Podrobností určí vláda nariadením.

(3) Zvieratá podozrivé z nákazy sú tie, u ktorých sa javia také príznaky choroby, ktoré vzbudzujú podozrenie, že: ide u nich o nákazu; zvieratá podozrivé z nakazenia sú tie, u ktorých sa síce nejavia takéto známky, avšak možno o nich predpokladať, že mohly byť v styku s nákazlinou. Kde v tomto zákone nie je výslovne uvedené, o ktorý z uvedených druhov zvierat ide, rozumejú sa obidva.

(4) Usmrtením zvieraťa podľa tohto zákona sa rozumie jeho zabitie hocakým spôsobom cieľom utlmenia nákazy, ustá-lenia diagnózy alebo cieľom použitia jeho mäsa pre kŕmenie iných zvierat.

(3) Zabitím (zaklaním) zvieraťa podľa tohto zákona sa rozumie jeho zabitie k ľudskému požívaniu.

§2.

Úlohy zverozdravotníctva.

(1) Úlohou zverozdravotníctva ja ochrana a zlepšovanie zdravotného stavu zvie-ractva, tlmenie zvieracích nákaz, zamedzovanie ich škodlivých následkov a možností prenášať ich na ľudí.

(2) Cieľom splnenia úloh uvedených v ods. 1 môže štátna zverozdravotná správa učiniť všetky potrebné opatrenia v medziach tohto zákona, najmä vydávať potrebné príkazy a zákazy.

(3) Štátnu zverozdravotnú správu obstarávajú, nakoľko nie je ináč určené, okresné úrady im pridelenými úradníkmi-zverolekármi za spolupôsobenia orgánov obce podľa platných predpisov.

(4) Najvyšším správnym úradom vo veciach zverozdravotníctva je Ministerstvo hospodárstva, ktorému náleží tiež dozor nad štátnou zverozdravotnou správou.

í5) Okresné úrady a Ministerstvo hospodárstva môžu podľa potreby dočasne — v jednotlivých prípadoch — poveriť úradnými výkonmi aj iných, praktických zverolekárov. V takom prípade sú títo vo sverenom obvode oprávnení a povinní vy-konať všetky úradné výkony, ktoré patria do povinnosti úradných zverolekárov.

(6), Vo výnimočných prípadoch môže vláda nariadením ustanoviť na určitý čas, a to pre územie celého štátu alebo jeho časť, osobitný zverozdravotný orgán na tlmenie nákaz zvierat, pričom určí jeho právomoc a pomer k ostatným úradom (orgánom).

§ 3.

Tlmenie nákaz zvierat, ktoré patria štátnym ústavom pre chov koni, vojenskej správe a iným štátnym ústavom, zaoberajúcim sa vedeckým skúmaním zvieracích nákaz.

(1) Vyšetrovať a tlmiť zvieracie nákazy zvierat, ktoré patria štátnym ústavom pre chov koní alebo vojenskej správe, ak sú tieto zvieratá v ich priamom užívaní a

ošetrovaní, náleží do pôsobnosti týchto ústavov poťažne do pôsobnosti vojenskej služby zverozdravotnej.

(2) Za zvieratá, ktoré patria štátnym ústavom pre chov koní alebo vojenskej správe, treba pokladať nielen zvieratá, ktoré sú majetkom štátu, ale aj tie, ktoré sú súkromným majetkom zamestnancov ústavu, prípadne jednotlivých vojenských osôb a sú umiestené v štátnych (štátom najatých) stajniach.

(3) Ustanovenia ods. 1 a 2 platia obdobne aj ohľadom všetkých štátnych ústavov, ktoré sa zaoberajú vedeckým skúmaním prenosných chorôb, ak trvalé zamestnávajú zverolekára a ak ide o ich vlastné zvieractvo.

(4) Veliteľstvo vojenského útvaru je povinné o každom podozrivom ochorení zvierat podať bezodkladne oznámenie okresnému úradu príslušnému podľa miesta ubytovania, poťažne pochodovania a podávať tomuto aj ďalšie správy o priebehu nákazy. Pri podozrivom ochorení zvieractva, ktoré nie je kasárensky umiestené, je veliteľstvo vojenského útvaru povinné podať tiež oznámenie o urobených opatreniach. Okresný úrad, len čo takéto oznámenie dostane, má sa postarať o zamedzenie (rozšírenia nákazy na zvieratá, ktoré sú mimo dotyčného útvaru, poťažne vojenských ubikácií.

(5) Povinnosť upovedomiť okresný úrad o vzniku, priebehu a zániku nákazy vzťahuje sa aj na riaditeľstvá štátnych ústavov pre chov koní, ako aj na všetky štátne ústavy, ktoré sa zaoberajú vedeckým skúmaním zvieracích nákaz, nakoľko nejde o zvieratá týchto ústavov, chované a umele nakazené pre pokusné a učebné ciele.

DIEL DRUHY.

Trvalé opatrenia proti nákazám.

§ 4.

Dovoz a prevoz zvierat, zvieracích surovín a očkovacích látok z cudziny.

(1) Zakázané je dovážať a prevážať z cudziny na nákazu choré alebo podozrivé

zvieratá, taktiež zvieracie mŕtvoly, ich časti, zvieracie suroviny a výrobky z takýchto zvierat a všetky predmety, ak sa o nich dá predpokladať, že by mohly byť nositeľmi nákazliny.

(2) Všeobecné zverozdravotné predpisy, ktoré upravujú dovoz a prevoz zvierat z cudziny, zvieracích mŕtvol, ich častí, zvieracích surovín, výrobkov a predmetov, o ktorých sa dá predpokladať, že by mohly byť nositeľmi nákazliny, i očkovacích látok z cudziny, určí vláda nariadením. Kde takáto všeobecná úprava chýba, podmienky dovozu a prevozu zvierat z cudziny pre jednotlivé prípady môže určiť Ministerstvo hospodárstva.

(3) O dovoze a prevoze zvierat, zvieracích surovín a predmetov z cudziny, ktoré by mohly byť nositeľmi nákazliny zo štá-tov, s ktorými bola uzavretá zverozdravotná dohoda, platia predpisy tejto dohody. Zásielky, ktoré by nevyhovovaly uvedeným predpisom, nebudú ďalej dopravované, ale bude sa s nimi nakladať tak, aby bolo domáce zvieractvo uchránené od nakazenia.

(*) Ak sa vyskytne nákaza zvierat v cudzine a je nebezpečenstvo, že by sa mohla preniesť na územie štátu, môže Ministerstvo hospodárstva zakázať alebo obmedziť dovoz a prevoz všetkých z príslušného štátu pochádzajúcich alebo jeho' úze-mím dopravovaných zvierat, zvieracích surovín a iných prednetov, nakoľko môžu byť nositeľmi nákazliny. Ministerstvo hospodárstva môže tiež, a to po dohode s príslušnými úradmi nariadiť dezinfekciu osôb, ich veci a predmetov dopravovaných z cudziny.

(5) Ak hrozí nebezpečenstvo zavlečenia nákazy, ktorá sa vyskytla v pohraničnom cudzom pásme a je nebezpečenstvo v meškaní, urobia pohraničné okresné úrady zaisťovacie opatrenia pre dovoz a prevoz zvierat, zvieracích surovín a predmetov v pohraničí. Urobené zaisťovacie opatrenia treba ihneď oznámiť Ministerstvu hospodárstva.

§ 5.

Osobitný dozor, revízia a evidencia v pohraničí.

(1) Na zaistenie zachovávania platných obmedzení a zákazov -dovozu a prevozu zvierat, zvieracích surovín a predmetov z cudziny, ktorými by mohla byť nákaza zavlečená, môže Ministerstvo hospodárstva nariadiť osobitný pohraničný dozor. Ak pritom treba spolupôsobenia obecných starostov, obecných (obvodných) notár-skych úradov, verejných orgánov a prí-padne aj vojska, dohodne sa Ministerstvo hospodárstva s príslušným ministerstvom.

(2) Ministerstvo hospodárstva môže tiež primerane upraviť v pohraničných obvodoch obchod, dopravu, držanie a pasenie zvierat, dbajúc pritom opodstatnených záujmov obyvateľstva. Tým cieľom môže Ministerstvo hospodárstva nariadiť:

a) súpis a evidenciu zvierat a občasnú kontrolu ich zdravotného stavu,

b) označenie zvierat určitým spôsobom,

c) zákaz alebo obmedzenie styku, pohybu a pobytu osôb, ktoré by mohly nákazy rozširovať,

d) účelné zariadenie pastvín a

e) ochranné opatrenia podľa § 24.

(f) Súpis, evidenciu a označenie zvierat podľa ods. 2 sú povinné dať vykonať obecné (obvodné) notárske úrady na rozkaz okresného úradu.

§ 6.

Dobytčie pasy,

(1) Dobytčí pas je verejnou listinou, ktorá osvedčuje vlastnícke právo vzťahujúce sa na zviera v ňom označené, a skutočnosť, že zo zverozdravotne-policajné-ho hľadiska niet prekážky, aby zviera bolo do obehu dané, dopravované a aby mohla nastať zmena vlastníctva.

(2) Dobytčím pasom treba opatriť kone, somáre, muly, mulice, hovädzí dobytok, byvoly, ovce, kozy a ošípané,

a) keď prechádzajú do vlastníctva inej osoby

b) keď sú dopravované hocakým spôsobom:

1. na trhy, dražby, výstavy, prehliadky zvierat,

2. do inej obce pri trvalej zmene pobytu,

3. s miesta na miesto, nemajúc trvalého stanoviska,

c) keď sú dopravované železnicou,

d) keď sú zabíjané [zakálané) a mäso z nich má sa prehliadnuť podľa platných predpisov prehliadačom mäsa.

(3) Ministerstvo hospodárstva môže predpísať povinnosť opatriť dopravované zvieratá dobytčím pasom aj v iných prípadoch, ako sú uvedené v ods. 2. písm. b) ako aj pri doprave inými dopravnými prostriedkami, ako sú uvedené v ods. 2 písm. c),

(4) Ministerstvo hospodárstva môže nariadiť povinnosť opatriť dobytčími pasmi, prípadne osvedčeniami o zdravotnom stave a o pôvode aj pre iné než v ods. 2 uvedené zvieratá, ak a nakoľko to vyžaduje stav nákaz a môže určiť aj výnimku, kedy v prípadoch uvedených v ods. 2 netreba zviera opatriť dobytčím pasom.

('5) Ak to vyžaduje stav nákaz, môže Ministerstvo hospodárstva predpísať povinné zadováženie osvedčení o pôvode a zdravotnom stave aj pri zvieracích surovinách,

(6) Vydávať dobytčie pasy a manipulovať s nimi patrí štátnej správe. Podrob-nosti upraví vláda nariadením.

(7) Formu, čas platnosti dobytčích pa-sov určí Ministerstvo hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách. Spôsob manipulácie s dobytčími pasmi upraví Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom financií.

(8) Za manipuláciu dobytčích pasov sa vyberajú poplatlky, ktorých výšku určí a vyhlási v Úradných novinách minister hospodárstva po dohode s ministrom vnútra. Tieto poplatky patria obci na úhradu výdavkov spojených s manipuláciou dobytčích pasov a na iné zverozdravotné ciele. Podrobnosti určí vláda nariadením,

(9) Ak to vyžaduje stav nákaz alebo ak je to pre potlačenie podľúdnictva potreb-

né, môže Ministerstvo hospodárstva predpísať povinnosť opatriť dobytčími pasmi, všetky zvieratá alebo určité ich druhy, ktoré podľa tohto zákona podliehajú po-vinnosti opatrenia dobytčími pasmi, a to bez ohľadu na ustanovenie ods. 2.

§ 7.

Kolkový poplatok.

Dobytčí pas podlieha kolkovnému poplatku. Podrobné ustanovenia a výšku kolkovného poplatku určí vláda nariadením.

§ 8.

Doprava zvierat.

(1) Doprava — i pešia — jednokopyt-níkov, prežúvavcov a ošípaných podlieha zverozdravotnému dozoru.

(2) Dozor podľa ods. 1 môže Ministerstvo hospodárstva rozšíriť aj na iné druhy zvierat, ako sú uvedené v ods. 1.

(3) Zverolekárov potrebných k výkonu prehliadok zvieral, ktoré sa majú nakladať alebo skladať, určuje a ich oprávnenia a povinnosti upravuje Ministerstvo hospodárstva.

(4) Zvieratá dopravované z cudziny hocakým dopravným prostriedkom alebo hnané peši, nesmú sa dopravovať poťažne, hnať spolu s tunajšími zvieratmi. Taktiež jatočné zvieratá dopravované z cudziny, nesmú sa dopravovať spoločne so zvie-ratmi úžitkovými a chovnými.

(5) Zvieratá, dopravované z cudziny, podliehajú zverozdravotnej prehliadke na hranici a pri vykladaní. Prípadné úľavy môže určiť Ministerstvo hospodárstva.

(6) V ktorých prípadoch sú podrobené zverozdravotnej prehliadke tunajšie zvieratá pri doprave a nakoľko a za akých podmienok môžu byť poskytnuté úľavy z ustanovení ods. 1 až 4, určí vláda nariadením.

(7) Za zverozdravotné prehliadky, konané pri doprave zvierat, platia sa poplatky. Výšku poplatkov určí a spôsob odvádzania v Úradných novinách vyhlási minister hospodárstva. Poplatky sú povinní zaplatiť odosielateľ a prijímateľ zásielok solidárne.

(8) Zariaďovanie nakladacích a skladacích staníc pre dopravu zvierat a udržovanie tohto zariadenia je povinnosťou príslušnej železničnej správy. Spôsob povinného zariadenia železničných staníc pre dopravu zvierat, taktiež spôsob zariadenia pri doprave iným dopravným prostriedkom ako železnicou, spôsob očistenia a dezinfekcie týchto zariadení, ako aj iné podrobnejšie predpisy vydá Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom dopravy a ve-rejných prác a Ministerstvom vnútra. Vláda nariadením určí povinnosť, a spôsob zriadenia neprepustných podláh na miestach, kde sa zvieratá pri verejnej doprave nakladajú a skladajú, ako aj vystrojenie a ohradenie týchto miest.

(9) O prehliadke zvierat pri doprave železnicou sa vedie zápisnica táto zápisnica je verejnou lisitinou.

§ 9.

Dezinfekcia dopravných prostriedkov.

(1) Železničné vozy, verejné motorové vozidlá, povozy, ako aj iné dopravné prostriedky, ktorými boly po živnostenský dopravované zvieratá alebo veci, ktorými by mohla byť nákaza prenesená, taktiež zariadenie a predmety pri nakladaní, skladaní a pri doprave použité, ako aj plo-chy pre nakladanie slúžiace, treba po upotrebení urýchlene očistiť a dezinfikovať.

(2) K doprave upotrebené železničné vozy je povinný očistiť a dezinfikovať železničný podnik, na ktorého trati boly zvieratá vyložené.

(3) Železničné dezinfekčné stanice a výkon dezinfekcie dopravných prostriedkov a predmetov podliehajú štátnemu zvero-zdravotnému dozoru. Spôsob dezinfekcie určí Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom dopravy a verejných prác.

(4) Pri nakladaní a vykladaní použité rampy, náradia a zariadenia je povinný očistiť a dezinfikovať príslušný železničný podnik. Ak boly zvieratá vyložené v cudzine a k doprave použité vozy neboly vôbec očistené a dezinfikované alebo len

spôsobom nedostačujúcim, je povinný ich čistiť a dezinfikovať ten železničný podnik, na trať ktorého sa voz pri návrate najprv dostane.

(5) O čistenie a dezinfekciu ostatných verejných dopravných prostriedkov, okrem železničných vozov, má sa postarať majiteľ alebo obec na trovy majiteľa {nájomníka, podnikateľa) dopravného podniku.

(6) Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom dopravy a verejných prác určí, v kltorých prípadoch možno u-pustiť od dezinfekcie vozňov, ktoré boly deizinfikované v cudzine.

(7) Za čistenie a dezinfekciu vyberajú železničné podniky poplatky; ich výšku určí Ministerstvo dopravy a verejných prác po dohode s Ministerstvom hospodárstva.

(8) Kým. neboly dopravné prostriedky očistené a dezinfikované, nesmú sa použiť k novej doprave.

(9) Na dopravu zvierat, okrem dopravy železnicou alebo loďou, ako aj na hnanie zvierat, dozerajú bezpečnostné orgány, finančná stráž, prípadne starosta obce a príležitostne aj štátni zverolekári a zverolekári samosprávnych sväzkov.

§ 10.

Dobytčie trhy, výstavy, svody a prehliadky zvierat.

(1) Trhy, výstavy, svody a prehliadky zvierat, okrem prehliadok pre vojenské ciele, podliehajú štátnemu zverozdravot-nému, dozoru. Možno ich konať len na miestach vhodných, osobitne preto zariadených a schválených.

(2) O náležitý počet zverolekárov a policajných orgánov, potrebný k nehatenému výkonu zverozdravotnej prehliadky, je povinný postarať sa na vlastné trovy majiteľ (nájomca) tržného práva, usporiadateľ výstav, svodov a pod. Počet potrebných zverolekárov pre jednotlivé dobytčie trhy určí príslušný okresný úrad.

(3) Ak majiteľ alebo nájomca tržného práva nezachová ustanovenia ods. 1 a 2, môže okresný úrad príhon zvierat na trhy dočasne zakázať.

(4) Okresný úrad môže s prípadu na prípad povoliť, aby výstavy, svody a prehliadky zvierat menšieho významu, ak to zverozdravotné pomery dovoľujú, mohly sa konať bez zverozdravotnej prehliadky aj na miestach pre to nezariadených a neschválených.

(5) Spôsob vykonávania 'zverazdravot-nej prehliadky určí vláda nariadením. Na trhoch dôležitých s hľadiska zverozdravot-ného alebo zásobovacieho môžu prehliadky vykonávať zverolekári, ustanovení Ministerstvom hospodárstva.

(6) Vláda vydá nariadením všeobecnú úpravu pre zariadenie a choď dobytčích, jatočných, kontumačných trhov, výstav, svodov a prehliadok zvierat. Podrobnejšie predpisy o zariadení trhovísk vydáva Ministerstvo hospodárstva, pre trhy uvedené v ods. 5 Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom vnútra. Ostatné o-tázky miestneho významu, ktoré sa vzťahujú na vydržovanie dobytčieho trhu, riešia si jednotlivé obce tržnými poriadkami, ktoré podliehajú schváleniu Ministerstva hospodárstva.

(7) Ak tržné právo patrí obci a obec nemá vhodnú plochu pre zariadenie alebo rozšírenie trhoviska, možno potrebné pozemky vyvlastniť. Vyvlastňovacie pokračovanie vykoná na návrh obce okresný úrad. Pre toto pokračovanie platia ustanovenia zákona č. 177/1040 Sl. z.

(8) Bezprostredne po skončení každého trhu, výstavy, svodu, prehliadky zvierat, treba na trovy majiteľa poťažne nájomní-ka tržného práva alebo usporiadateľa očistiť poťažne dezinfikovať miesta, kde sa tieto konaly, ako aj ich bezprostredné okolie a cesty k nim vedúce.

§ 11.

Bakteriologické prípravky, liečivé špeciality, prikrmovacie prášky, fluidy, dezinfekčné prostriedky.

(1) Predpisy o výrobe bakteriologických prípravkov, určených na liečenie, zamedzenie, rozpoznanie a tlmenie nákaz a iných, chorôb zvierat, ako aj predpisy o výrobe iných bakteriologických prípravkov, urče-

ných na ničenie zvierat, o uvádzaní prípravkov do obehu, o ich uskladnení a po užívaní vydá vláda nariadením. Ministerstvo hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách vydá úpravu o zaobchádzaní s choroboplodnými zárodkami a o ich úschove.

(2) Vyrábať bakteriologické prípravky (ods. 1) a uvádzať ich do obehu možno len s povolením Ministerstva hospodárstva -Ministerstvo hospodárstva môže nariadiť štátnu kontrolu tuzemských a cudzozemských očkovacích látok a iných bakteriologických výrobkov a skladov (týchto.

(3) Výroba, uvádzanie do obehu, praktické vyskúšanie liečivých špecialít, pri-krmovacích prachov, fluidov a dezinfekčných prostriedkov a všetkých prípravkov neudaného složenia, ktoré slúžia k účelom zverozdravotným, je viazané na povolenie Ministerstva hospodárstva. Zakázané je ponúkať prostriedky a prípravky neznámeho složenia alebo vydávať reklamné oznámenia, ktorými sa takéto doporučujú.

(4) Kedy možno povolenie udelené po-dľa ods. 2 a 3 odvolať, určí vláda nariadením,

(5) Ustanovenia ods. 1 až 4 platia aj pre také druhy prostriedkov a prípravkov, ktoré sa vyrábaly, poťažne uvádzaly do obehu už pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 12.

Iné trvalé opatrenia na ochranu zdravia zvierat.

(1) Na ochranu zdravia domáceho zvie-ractva vydá vláda nariadenie

a) o povinnom oznamovaní, označovaní, oddeľovaní a evidencii zvierat, ktoré sú majetkom obchodníkov s dobytkom, mäsiarov, údenárov a majiteľov výkrmní a o zverozdravotnom dozore nad týmito zvieratmi;

b) o obmedzení pasenia zvierat, uvedených pod písm. a);

c} o zariadení a udržovaní maštáľ, patriacich obchodníkom s dobytkom, majiteľom podnikov hostinskej a výčapníckej, živnosti, ako aj o zariadení a udržovaní iných verejných miest, ktoré slúžia za stá-

ly alebo prechodný pobyt alebo pre kŕmenie a napájanie zvierat a o zverozdravot-nom dozore nad nimi;

d) o evidencii podnikov a jednotlivcov, vyrábajúcich mlieko pre obchod a o zverozdravotnom dozore nad nimi;

e) o zákaze, aby mliekárne, sberne mlieka a iní dodávatelia mlieka dávali do obehu odtučnené mlieka a ostatné mliečne zvyšky prv, než by boly zahriate po určitý čas na určitý stupeň teploty, alebo prv než by boly ináč urobené pre požívanie neškodnými;

f) o zariadení a udržovaní verejných liečebných ústavov pre zvieratá, zverolekárskych ambulancií, verejných zverolekárskych laboratórií pre zverolekárske vyšetrenia, fariem, chovných podnikov, výkrmní, rybárskych podnikov, hospodárstiev dodávateľov mlieka, mliekární, sber-ní mlieka a o zverozdravotnom dozore nad nimi;

g) o zverozdravotnom dozore nad zvie-ratmi mliekární, sberní mlieka, podnikov vyrábajúcich mlieko pre obchod, liečebných ústavov a útulní pre zvieratá, zverolekárskych. ambulancií, verejných zverolekárskych laboratórií pre zverolekárske vyšetrenia, fariem, chovných podnikov, rybárskych podnikov, banských podnikov, kočujúcich osôb, ako aj o zverozdravotnom dozore nad úpravou kŕmenia, napájania a pasenia týchto zvierat;

h) o zverozdravotnom dozore a o obmedzeniach pri pasení na spoločných pastvinách;

i) a zariadení a udržovaní šarhovní, šarhovských závodov, podnikov na odstraňovanie alebo spracovanie zvieracích mŕtvol alebo ich častí a o zverozdravot-nom dozore nad nimi;

j) o zverozdravotnom dozore nad gar-biarňami, kožiarňami, mydliarňamí a podnikmi na spracovanie zvieracích surovín vôbec a o dozore nad odstraňovaním odpadkov zvieracieho pôvodu a nad čistením odpadových vôd uvedených podnikov;

k) b zavedení pripúšťacích registrov pre, ikone a hovädzí dobytok a b podmienkach, za akých sa môžu pre účely zvero-zdravotné použiť pripúšťacie registre, prípadne predpísané inými zákonmi;

1) o výkone miškárstva,

m) o občasných úradných zverolekárskych prehliadkach zvierat, počítajúc do toho aj občasné diagnostické skúšky plie-menného a úžitkového zvieractva;

n) o povinnom očkovaní zvierat na území obcí, miest a okresov, kde sa nákaza občas vo väčšej miere rozširuje;

o) o zákaze alebo obmedzení očkovania a o evidencii očkovaných zvierat;

p) o zverozdravotnom dozore nad výrobou (dorábaním) krmív, o úradnom preskúmaní krmív na trovy majiteľa, ak to okolnosti vyžadujú a o zneškodnení závadných krmív;

r) o zverozdravotnom dozore nad pod-kúvaním zvierat.

(2) Podomový obchod zvieratmi je prípustný len v medziach a za podmienok určených vládnym nariadením.

(3) Podkúvať zvieratá môžu len osoby, ktoré majú preukaz spôsobilosti k prevádzaniu živnosti podkúvačskej.

(4) Zriaďovať zverolekárske ambulancie alebo nemocnice pre zvieratá môže Ministerstvo hospodárstva alebo samo alebo môže povoliť ich zriadenie tam, kde to zverozdravotné alebo hospodárske pomery vyžadujú.

§ 13.

Držanie a očkovanie psov,

(1) Každý pes starší ako 3 mesiace musí byť každoročne zaočkovaný proti besnote. Trovy očkovania snáša majiteľ (držiteľ) psa. Spôsob ich vyberania určí vláda nariadením. Ich výšku určí každoročne minister hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách.

(2) Psov, ktorí neboli proti besnote zaočkovaní alebo ktorí sú držaní proti predpisom, vydaným o držaní psov, môže obecný (obvodný) notársky úrad zhabať a môže ich speňažiť v prospech obce alebo dať usmrtiť.

(3) Každý pes, starší ako 3 mesiace, podlieha označeniu evidenčnou známkou, ktorá dokazuje, že pes je pojatý do tohtoročnej evidencie psov.

(4) Podrobnosti o držaní psov, o ich zhabaní a speňažení podľa ods. 2 vydá vláda nariadením.

DIEL TRETÍ.

Odstraňovanie a zužitkovanie zvieracích mŕtvol,

§ 14.

Zvieracie mŕtvoly,

(1) Pod zvieracími mŕtvolami podľa tohto zákona sa rozumia uhynuté, mŕtvo zrodené, ako aj nie pre ľudské požívanie zabité, alebo zabité síce pre ľudské požívanie, ale k nemu nespôsobilé jednokopytníky, hovädzí dobytok, ovce, skazy, ošípané, ako aj ich časti nespôsobilé k ľudskému požívaniu (odpadky, konfiškáty a pod. } a mŕtvoly psov.

(2) Ministerstvo hospodárstva môže vyhláškou v Úradných novinách vyhlásiť za zvieracie mŕtvoly aj mŕtvoly iných zvierat, ako v ods. 1 uvedených,

(3) Kedy a za akých podmienok možno zvieracie mŕtvoly, ich častí {odpadky, konfiškáty a pod. ) v medziach tohto zákona upotrebiť, speňažiť, do obehu dať alebo inak zužitkovať, určí vláda nariadením.

(4) Ak zvieracie mŕtvoly (ich časti) nemožno upotrebiť alebo speňažiť v prirodzenom stave, treba ich zneškodniť.

(5) Zneškodnenie zvieracích mŕtvol (ich častí) môže sa stať zakopaním na mrcho-visku, spálením v spaľovacích zariadeniach alebo ich zúžitkovaním v ústavoch pre neškodné odstraňovanie a zúžitkovanie zvieracích mŕtvol v ďalšom texte "kafileria").

§ 15.

Zneškodňovanie zvieracích mŕtvol na mrchoviskách a v spaľovacích zariadeniach,

(1) Obce sú povinné na svoj náklad zriadiť a udržiavať mrchovisko alebo spaľovacie zariadenie. Ministertstvo hospodárstva určí, ktoré obce sú povinné namiesto mrchoviska zriadiť a udržovať spaľovacie zariadenie. Obce, ktoré sú sídlom okresného úradu a nie sú zapojené do obvodu

niektorej kafilerie, sú povinné zriadiť a udržovať šarhovňu a zamestnávať šarhu. Príspevky ostatných obcí z obvodu na náklady s tým spojené určí okresný úrad na základe Ministerstvom hospodárstva schváleného štatútu.

(2) Ministerstvo hospodárstva určí, za akých podmienok môže upustiť od zriadenia mrchoviska (spaľovacieho zariadenia) v obciach, ktoré ležia v obvode kafilerie.

(3) Zákopaním na mrchovisku alebo spopolnením v spaľovacom zariadení treba zneškodniť:

a) všetky zvieracie mŕtvoly a ich časti v okresoch, pre ktoré nebola zriadená a do prevádzky daná kafileria,

b) všetky zvieracie mŕtvoly a ich časti v obvodoch, ktoré Ministerstvo hospodárstva podľa § 16 ods. 5 vyňalo z povinnosti zneškodniť a zužitkovať zvieracie mŕtvoly v kafilerii,

c) zvieracie mŕtvoly a ich časti, ktoré sa podľa § 16 ods. 1 nezneškodňujú v kafilerii.

(4) V obvodoch vyňatých podľa § 16 ods. 5 majitelia väčších hospodárskych podnikov, ležiacich ďaleko odl obecného alebo iného mrchoviska, spaľovacieho zariadenia alebo šarhovne, musia si vlastným nákladom zriadiť a udržovať mrchovisko {spaľovacie zariadenie}. Ministerstvo hospodárstva môže v takýchto prípadoch podľa potreby zriadenie mrchoviska {spaľovacieho zariadenia) aj nariadiť.

§ 16.

Zneškodnenie zvieracích mŕtvol zúžitkovaním,

(1) Mŕtvoly jednokopytníkov a hovädzieho dobytka, ako aj mŕtvoly ošípaných, oviec a kôz starších ako 6 týždňov a psov vo váhe nad 10 kg, musia sa zneškodniť ich zužitkovaním.

(2) Zužitkovať zvieracie mŕtvoly na hospodársky použiteľné výrobky možno len v kafileriách, a to tak, aby nákazlina v nich bola vysokou teplotou usmrtená. Vý-robky takto získané nesmú sa upotrebiť

pre ľudské požívanie alebo k výrobe potravín.

(3) V obvodoch kafilerií podliehajú povinnému zneškodneniu zúžitkovaním aj časti zvierat (odpadky, konfiškáty a pod. ), ktoré pri zabíjaní (zakálaní) na bitúnkoch ostávajú nezužitkované,

(4) Ministerstvo (hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách môže určiť, že povinnému zneškodňovaniu v kafileriach podliehajú aj mŕtvoly iných zvierat, ako v ods. 1 uvedených.

(5') Z dôvodov osobitného zreteľa hodných — najmä pre nedostatok alebo nevýhodnosť spojov pre rýchlu dopravu zvieracích mŕtvol — môže Ministerstvo hospodárstva vyňať určité obvody z povinnosti zneškodňovať zvieracie mŕtvoly v kafilerii.

(6) Ak to neodporuje zdravotne alebo zverozdravotne-policajným predpisom, možno v kafileriách zužitkovať aj bez predchádzajúceho zneškodnenia vysokou teplotou len

a) kože — ich presolením alebo vysušením;

b) rohy, kopytá, paprčky, srsť, vlnu, štetiny — ich vysušením.

(7) Ministerstvo hospodárstva určí majiteľom verejných bitúnkov a vedeckým ústavom podmienky, za ktorých môžu v rozsahu ich vlastnej činnosti vo vlastných zariadeniach sami neškodne odstraňovať mŕtvoly zvieral a ich časti.

§ 17.

Kafilerie.

(1) Kafilerie zriaďuje, udržuje a spravuje Ministerstvo hospodárstva.

(2) Ministerstvo hospodárstva môže fyzickým a právnickým osobám povoliť zriadenie a udržovanie kafilerií a môže na tento cieľ udeľovať subvencie.

(3) Kafilerie možno dať do prenájmu; nájomná smluva podlieha schváleniu Ministerstva hospodárstva.

(4) Župy sú povinné prispieť

a) na zriadenie kafilerie 1/3 celkového nákladu, a to podľa pomeru ich účasti;

b) na udržovanie kafilerie sumou rovnajúcou sa prípadnému prevádzkovému schodku kafilerie, a to podľa pomeru ich účasti; túto sumu rozvrhnú župy na jednotlivé obce svojho účastneného obvodu podľa počtu tam chovaných veľkých hospodárskych zvierat.

(5) Ministerstvo hospodárstva určí obvody, pre ktoré treba zriadiť kafilerie.

(6) Pre stavbu a prevádzku kafilerií vydá Ministerstvo hospodárstva smernice o technickom zariadení a výrobnom postupe, ako aj smernice o druhoch a akosti výrobkov, ktoré sa môžu v kafilerii vyrábať. Smernice sa vyhlasujú v Úradných novinách.

(7) Čas započatia s prevádzkou kafilerie a jej obvod určí Ministerstvo hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách.

(8) Zriaďovanie a prevádzka kafilerií nepodlieha predpisom živnostenského zákona.

(9) V obciach, ktoré sú v obvode kafilerie, musia sa všetky zvieracie mŕtvoly, uvedenie v § 16 ods. 1, ako aj určené podľa § 16 ods. 4, a ich časti, odvádzať príslušnej kafilerii. V takýchto obciach môže starosta obce so súhlasom obecného (obvodného) notárskeho úradu nariadiť, aby aj ostatné zvieracie mŕtvoly boly uschovávané v sberniach pre kafileriu.

(10) V obvode kafilerie musí majiteľ (držiteľ), poťažne ten, pod ktorého dozorom alebo opaterou sa zvieracia mŕtvola nachádza, ihneď oznámiť orgánom obce uhy-nutie zvieraťa, usmrtenie (zvieraťa — nie však jeho zabitie pre ľudské požívanie —, ako aj okolnosť, že sa zviera mŕtve zrodilo, alebo že zviera bolo u neho po zabití vyhlásené za nespôsobilé pre ľudské požívanie. Ak bola obec vyrozumená, je po-vinná bezodkladne, najrýchlejším spôsobom (poslom, telegraficky, telefonicky) upovedomiť o tom správu príslušnej kafilerie. Ak ide o mŕtvoly zvierat, ich častí, vo verejných bitúnkoch, oznamovacia povinnosť postihuje vedúceho bitúnku a oznámenie treba urobiť priamo kafilerií.

(11) Kafileria je povinná postarať sa na vlastný náklad, aby zvieracie mŕtvoly, ich

časti, v jej obvode boly po oznámení čo najrýchlejšie odvezné. Držiteľ zvieracej mŕtvoly (jej častí), je povinný umožniť odobratie mŕtvoly a poskytnúť pri tom podľa svojich možností sám alebo svojimi ľuďmi bezplatne potrebnú pomoc.

(12) Obce a správy bitúnkov sú povinné zariadiť, aby zvieracie mŕtvoly (ich časti) boly od oznámenia až do ich odobrania kafileriou tak uschované, aby sa zabránilo ich odcudzeniu, rozšíreniu nákazliny a aby sa znemožnil zvieratám prístup k nim. Mŕtvoly zvierat nesmú byť pred ich odobraním zbavené kože a otvorené, ak Jen nejde o opatrenie úradného zverolekára z nutných zverozdravotne-policajných dôvodov.

(13) Za zvieracie mŕtvoly, určené na zužitkovanie, zaplatí kafileria držiteľovi, ak je v čase odobrania známy, primeranú náhradu. Náhrada neprináleží, ak z dôvodu uhynutia, usmrtenia alebo zabitia sa poskytne odškodné podľa tohto zákona, alebo ak bola odovzdaná mŕtvola bez kože. Zaplatením náhrady zaniknú proti kafilerii všetky prípadné nároky tretích osôb,

(14) Pri jednokopytníkoch, hovädzom dobytku, ovciach a kozách, nesmie náhrada prekročiť polovicu ceny kože. Pri znač-nejšom poškodení kože vzniklom pred odobraním mŕtvoly zvieraťa, možno určiť primerane nižšiu náhradu. Za dodané ošípané zaplatí kafileria náhradu podľa váhy. Smernica pre primerané náhrady vydá a v Úradných novinách vyhlási Ministerstvo hospodárstva.

§ 18.

Všeobecné ustanovenia o' odstraňovaní zvieracích mŕtvol.

(1) Ministerstvo hospodárstva vydá podrobné predpisy o tom, akým spôsobom treba podľa miestnych pomerov neškodne odstraňovať mŕtvoly zvierat, zabavené mäso, bitúnkové odpadky a konfiškáty.

(2) Otázky miestneho významu, ktoré sa vzťahujú na prevádzku mrchovísk, spaľovacích zariadení, šarhovní a kafilerií, taktiež otázky miestneho významu, vzťahujúce sa na šarhovskú službu, na po-

piatky vyberané obcou (mestom) za neškodné odstraňovanie mŕtvol zvierat (ich častí) od držiteľa zvieracej mŕtvoly, upravujú osobitné obecné štatúty, ktoré schvaľuje Ministerstvo hospodárstva, a to vo vecí poplatkov po dohode s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom financií. Vzor takýchto štatútov vydá Ministerstvo hospodárstva.

(3) Trovy na mrchoviská, spaľovacie zariadenia, šarhov a šarhovne, na ich udržovanie a prevádzku v nich možno hradiť z poplatkov tržných a z dávok vyberaných za psov.

(4) Mrchoviská, spaľovacie zariadenia, šarhovne a kaliferie podliehajú štátnemu zverozdravotnému dozoru.

DIEL ŠTVRTÝ

Všeobecné opatrenia pri vzniku nákaz.

§ 19.

Všeobecné predpisy,

(1) Majiteľ zvieraťa (jeho zástupca) poťažne ten, komu je zviera sverené do opatrovania alebo pod dozor, je povinný hneď oznámiť starostovi obce (jeho zástupcovi) ochorenie zvieraťa na nákazu alebo podozrenie z nákazy, podliehajúcej povinnému oznámeniu (§ 20), ako aj každé uhynutie v dôsledku hocakej choroby a každé usmrtenie (zabitie) pre hocakú chorobu s udaním bližších okolností uhynutia alebo usmrtenia (zabitia); taktiež je povinný zviera alebo zvieraciu mŕtvolu oddeliť tak, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu nákazy. Ministerstvo hospodárstva vydá poučenie o nákazách, ktoré podliehajú povinnému oznámeniu.

(2) Oznámenie podľa ods. 1 treba urobiť aj vtedy, ak nejde o príznaky nákazy alebo o podozrenie z nej, ale ale v 8 dňoch ochorie viac než jedno zviera za tých istých príznakov.

(3) Zverolekári, lekárnici, drogisti, bezpečnostné orgány, lesní zamestnanci, orgány úžitkovej a chlievnej kontroly, majitelia (nájomci) podnikov hostinskej a vý-čapníckej živnosti, prehliadači zvierat a

mäsa, ako aj prehliadači na trichíny, mäsiari a údenári, obchodníci zvieratmi, ov-čiari a pastieri, poďkúvači, miškári, šarhovia, u zvierat dopravovaných ich sprievodcovia, u zvierat v cudzej opatere majitelia príslušného dvora, maštale, poľa, pastviska a každý, kto pri svojom povolaní prichádza často do styku s cudzími zvieratmi, ale spozoruje alebo ak sa dozvie, že sa medzi zvieratmi vyskytla nákaza podliehajúca povinnému oznámeniu, alebo ak spozoruje alebo sa dozvie o príznakoch, ktoré vzbudzujú podozrenie, že niektorá nákaza vznikla, povinný je hneď o tom urobiť oznámenie. Podrobnosti určí vláda nariadením.

(4) Ochorenie zvieraťa na nákazu alebo podozrenie z nákazy u zvierat, ktoré lieči a u ktorých konal pri nutnom zabití (zaklaní) prehliadku zverolekár, je tento namiesto osôb uvedných v ods. 1 povinný oznámiť priamo príslušnému okresnému úradu a tiež starostovi obce.

(5) Povinnosť oznámenia podľa ods. 4 má aj lekár, ak sa dozvie, že niektorá osoba ochorela na zvieraciu nákazu na človeka prenosnú, alebo že bola poranená besným alebo na besnotu podozrivým-zvieraťom.

(6) Spôsob oznamovania vzniku nákazy alebo vzniku jej podozrenia pri doprave železničnej, lodnej alebo pri doprave lietadlom určí vláda nariadením. Pri doprave inými dopravnými prostriedkami je povinný oznámiť vznik nákazy alebo vznik jej podozrenia starostovi obce vodič vozidla,

§ 20.

Nákazy podliehajúce povinnému oznámeniu.

(1) Povinnému oznámeniu podľa § 19 podliehajú tieto nákazy zvierat:

a) východný dobytčí mor (§ 29),

b) pľúcna nákaza hovädzieho dobytka (§ 30),

c) slintačka a krívačka (§ 31),

d) slezinová sneť (§ 32},

e) chrastivá sneť {§ 32),

f) byvolí mor (nákaza zvere a tura) — (§ 32),

g) sopľavka (§ 33),

h) nákazlivá málokrvnosť koní (§ 34),

ch) besnota (§ 35),

i) tuberkulóza hovädzieho dobytka (§ 36),

j) žrebčia nákaza (§ 37),

k) pľuzgierový výsypok jednokopytníkov a hovädzieho dobytka (§ 38),

l) nákazlivé zmetanie hovädzieho dobytka (§ 39),

m) iné pohlavné nákazy (hovädzieho dobytka ako pod písm. j) až l) uvedené, najmä nákaza trichomonádová (§ 40),

n) prašivina (§ 41),

o) mor ošípaných (§ 42),

p) nákazlivá obrna (tešínska choroba) ošípaných (§ 42),

r) červienka ošípaných (§ 43),

s) sypanice ovčie (§ 44),

t) mor hydiny (§ 45),

u) cholera hydiny (§ 45),

v) tuberkulóza hydiny (§ 45),

z) nákaza papagájov (§ 46),

x) nákazy včiel (§ 47).

p) Nákazy hodvábnika, králikov a iných hlodavcov, kožušinových zvierat, vtáctva, lovnej zvere a rýb (§ 48), podliehajúce povinému oznámemiu, určí Ministerstvo hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách.

(3) Ministerstvo hospodárstva môže rozšíriť povinnosť oznámenia aj na iné nákazy zvierat ako v ods. 1 uvedené, ak sa o niektorej z nich zistí, že ohrožuje zdravotný stav zvieractva alebo ľudí a môže nariadiť ich tlmenie podľa ustanovení tohto zákona; taktiež môže Ministerstvo hospodárstva pre niektoré nákazy uvedené v ods. 1 určiť, že povinnosť oznámenia odpadá.

§ 21.

Predbežné ochranné opatrenia pri vzniku nákaz.

(1) Ak bolo urobené oznámenie podľa §§ 19 a 20 alebo ak sa starosta obce ináč dozvie o vzniku nákazy podliehajúcej povinnému oznámeniu, alebo o podozrivom ochorení alebo uhynutí zvieraťa za podozrivých príznakov na území obce, oznámi

to čo najrýchlejším spôsobom okresnému úradu a v obci verejne vyhlási. Oznamovacia povinnosť starostu obce odpadá, ak bolo učinené Oznámenie podľa § 19 ods.. 4.

(2) Do príchodu úradného zverolekára vykoná starosta obce predbežné tlmiace opatrenia, ktoré podľa tohto zákona a k nemu vydaných nariadení spadajú do jeho pôsobnosti.

(3) Ak v obci býva zverolekár vykonávajúci prax, má tento na oznámenie starostu obce bez meškania vyšetriť, či ide v danom prípade o nákazu alebo o podozrenie z nej a má nález i s posudkom hneď oznámiť starostovi obce. Ak zverolekár zistí, že nejde o nákazu podliehajúcu povinnému oznámeniu alebo o podozrenie z nej, netreba urobiť ochranné opatrenia.

§ 22. Vyšetrovanie a tlmenie nákaz.

(1) Okresný úrad, ktorý sa dozvie hocakým spôsobom o vzniku nákazy zvierat alebo o podozrení z nej, vyšle zpravidla na miesto nákazy svojho zverozdravotného referenta. Výnimky určí Ministerstvo hospodárstva.

(2) Vyslaný zverolekár vyšetrí druh, spôsob a rozšírenie nákazy, spôsob nakazenia a spôsobom jej šírenia a urobí, poťažne nariadi potrebné opatrenia. Obdobne postupuje, ak nemôže vylúčiť podozrenie. Vyšetrovanie opakuje v čase, ktorý odpovedá možností vývinu nákazy. Opatrenia treba hneď zrušiť, ak bolo podozrenie vylúčené.

(3) Na vyšetrovaní má sa zúčasitniť starosta obce; ak má obec svojho zverolekára, zúčastní sa aj tento na vyšetrovaní.

(4) Majiteľ (držiteľ) zvieraťa podozrivého z nákazy môže k vyšetrovaniu pribrať svojho zverolekára.

(5) Každý majiteľ (držiteľ) zvieraťa je povinný trpieť vstup úradných orgánov (ods. 1 a 3) do všetkých miestností, nakoľko to tlmenie nákaz vyžaduje.

§ 23.

Zdržovanie sa v maštalíach zamorených nákazou,

(1) Vstupovať do maštál zamorených nákazou môžu okrem majiteľa (držiteľa)

zvieraťa len ošetrujúce osoby, zverolekár a osoby povolané pre zdravotné a bezpečnostné výkony.

(2) Majiteľ (držiteľ) zvieraťa je zodpovedný za zachovávanie ustanovení ods. 1.

§ 24.

Opatrenia na tlmenie nákaz.

(1) Cieľom potlačenia nákaz, ktoré podliehajú povinnému oznámeniu a cieľom zamedzenia možností zavlečenia nákaz z cudziny, možno so zreteľom na hospodárske a verejné záujmy okrem opatrení uvedených v §§ 29 až 49 nariadiť alebo učiniť tieto opatrenia:

a) vyšetrovanie pôvodu a rozšírenia nákazy,

b) zatvor, a to:

1. miestny (maštale, dvora, pastviny, ohrady, majera, dobytčieho trhu a pod. ),

2. územný {časť obce, celá obec, obvod niekoľko obcí),

c) kontumáciu, t. j. oddelenie, stráženie a pozorovanie na nákazu chorých, z nej podozrivých a na nákazu náchylných zvierat, ich určité označenie a evidenciu,

d) zabitie niektorého podozrivého zvieraťa, ak nákazu možno zistiť len pitvou niektorého podozrivého zvieraťa a ak nie je poruke žiadna zvieracia mŕtvola,

e) krvné skúšky, odobranie ústrojov, výpotkov, výmeškov a výmetov zo zvierat na nákazu chorých a podozrivých,

f) obmedzenie dopravy alebo obchodu so zvieratmi na nákazu chorými a podozrivými, ako aj so zvieratmi, na ktoré je nákaza prenosná, prerušenie dopravy alebo hnania zvierat na nákazu chorých alebo podozrivých a zákaz dopravy alebo obchodu zvieracími výrobkami a predmetmi, ktorými možno nákazlinu preniesť,

g) obmedzenie, prípadne zákaz predaja alebo upotrebenia mlieka a mliečnych výrobkov,

h) obmedzenie alebo zákaz konania trhov, ako aj výstav, prehliadok, dražieb zvierat a pod. a hocakého shromažďova-nia ľudí, určenie osobitných ciest pre prí-hon alebo pre odhon zvierat na trh a z trhu, zákaz hnať peši niektoré druhy zvierat na trhy alebo z trhov,

i) obmedzenie styku, pobytu a pohybu osôb v miestach (dvora, maštale, pastviny, trhoviska, ohrady a pod. ) alebo v obvodoch, kde sú na nákazu choré alebo podozrivé zvieratá,

j) zákaz pásť zvieratá a používať spoločné prípadne určité iné pastviny, studne, napajadlá, brodiská a verejné vody, cesty a hradské,

k) zákaz nechať voľne pobiehať psov a iné zvieratá a usmrtenie takýchto zvierat pri neposlúchnutí zákazu,

l) očkovanie zvierat, diagnostické skúšky a zverolekárske ošetrovanie zvierat chorých a podozrivých,

m) vylovenie rýb, vypustenie rybníkov, dezinfekcia vôd rybníkov a rybárskych zariadení, zákaz alebo obmedzenie poľovačky, rybolovu, zabránenie vyleťovaniu včiel, vystrielanie králikov a lovnej zvere, vyhubenie iných hlodavcov, usmrtenie kožušinových zvierat, hodvábnikov a včiel, poťažne ich liečenie,

n) usmrtenie zvierat stihnutých alebo podozrivých na hocakú chorobu alebo ich odkúpenie cieľom usmrtenia, nakoľko to tlmenie tej-ktorej choroby nevyhnutne vyžaduje,

o) neškodné odstránenie zvieracích mŕtvol, ich častí (mäsa, kože, krvi, vnútorných ústrojov, rohov, paznechtov a pod. ), steliva, hnoja alebo iných odpadkov a predmetov, ktoré môžu byť nositeľmi nákazy,

p) občasné úradné zverolekárske prehliadky na nákazu ochorelých a podozrivých zvierat za trvania nákazy podľa úprav, ktoré podľa potreby vydá Ministerstvo hospodárstva a prehliadky všetkých náchylných zvierat v obciach a v okolí zamoreného miesta,

r) čistenie a dezinfikovanie zvierat, ktoré môžu byť nositeľmi mákazliny, čistenie osôb a ich vecí, ktoré so zvieratmi na nákazu chorými alebo podozrivými prišly do styku,

s) čistenie a dezinfekciu maštáľ, stanovísk, pastvín, trhovísk, ciest a pod., použitých zvieratmi na nákazu chorými alebo podozrivými, ako aj čistenie a de-zinfekcia alebo iné zneškodnenie pred-

metov, slamy, krmiva, s ktorými boly na nákazu choré alebo podozrivé zvieratá v styku alebo o ktorých sa dá predpokladať, že sú infikované; tieto opatrenia sa vykonajú pod dozorom a pod vedením úradne vyslaného zverolekára, prípadne pod policajným dozorom; v obciach, ktoré ležia v obvode kafilerie, vykoná čistenie a dezinfekciu osobníctvo kafilerie na náklad majiteľa (držitela) zvieraťa,

t) umelé nakazenie a očkovanie zvieraťa pre dosiahnutie rýchlejšieho priebehu nákazy; pre zvieratá umele nakazené platia tie isté predpisy a obmedzenia, ako pre zvieratá choré na tú-ktorú nákazu,

u) zákaz pripúšťania,

v) usmrtenie zvierat pre nezachovanie zátvoru,

z) určenie osôb pre dohľad nad zachovávaním úradných nariadení a opatrení (žandárstvo, bezpečnostná stráž, vojsko, finančná a colná stráž),

x) zákaz umiestenia náchylných zvierat do zamorených miest,

y) odňatie už vydaných dobytčích pasov od majiteľov v ohrozených krajoch,

(2) Účinky miestneho a územného zátvoru podľa ods. 1 písm. b) určí vláda nariadením.

(3) Opatrenia podľa ods. 1 možno obdobne učiniť poťažne nariadiť aj pri iných nákazách ako v ods. 1 uvedených, ako aj pri iných hromadných onemocneniach zvierat (choroby invazijné, parazitívne a iné).

§ 25.

Zodpovednosť za výkon príkazov.

Starosta obce dozerá na správny výkon opatrení (príkazov a zákazov a pod) vydaných všeobecne alebo pre jednotlivé prípady príslušnými úradmi (orgánmi) podľa tohto zákona pre územie príslušnej obce a je zodpovedný za splnenie povinností uložených obci.

§ 26.

Zverejnenie vzniku a zániku nákaz a vedenie evidencie.

Vznik a zánik nákaz podliehajúcich povinnému oznámeniu treba zverejniť a

viesť o nich evidenciu. Spôsob zverejňovania a vedenia evidencie, ako. aj úrady (orgány) a ustanovizne, ktorým sú úrady zverozdravotnej správy povinné oznamovať vznik a zánik jednotlivých nákaz, určí Ministerstvo hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách.

§ 27.

Liečenie na nákazu chorých a podozrivých zvierat.

Nakoľko je to podľa ustanovení tohto zákona prípustné, môže majiteľ (držiteľ) na nákazu choré alebo z nákazy podozrivé zviera na vlastné trovy liečiť, aj keď to nie je úradne nariadené.

§ 28.

Zrušenie opatrení na tlmenie nákaz.

(1) Opatrenia, vydané na ochranu pred nákazami a na tlmenie nákaz, ktoré podliehajú povinnému oznámeniu, treba hneď zrušiť a nákazu vyhlásiť za zaniklú, ak na príslušnom mieste (dvore, obci, obvode viac obcí) niet na nákazu choré alebo z nej podozrivé zviera a ak od posledného uzdravenia, zabitia alebo uhynutia zvieraťa a po vykonanej dezinfekcii uplynul Ministerstvom hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách určený pozorovací čas.

(2) Prípady, v ktorých netreba vyčkať uplynutie pozorovacieho času, určí vláda nariadením.

(3) Ministerstvo hospodárstva môže poskytnúť úľavy z ustanovení ods. 1, ak to pripúšťajú nákazové pomery a ak to dôležité hospodárske záujmy vyžadujú.

DIEL PIATY.

Osobitné predpisy pre jednotlivé nákazy.

§ 29.

Východný dobytčí mor. (Pestis orientalis bovum.)

(1) O zistenom prípade východného dobytčieho moru alebo o podozrení z neho podá okresný úrad ihneď a najrýchlejším

spôsobom zprávu Ministerstvu hospodárstva.

(2) Okresné úrady sú povinné bezodkladne dať usmrtiť, poťažne zabiť všetky zvieratá na východný dobytčí mor choré a z neho podozrivé. Zabité majú byť aj zvieratá z nakazenia podozrivé, ak by padla výskumu vedy nebolo možno s nimi inak bezpečne naložiť. Zabitie takýchto zvierat môže okresný úrad nariadiť len so súhlasom Ministerstva hospodárstva.

(3) Ak bol v susednom štáte zistený východný dobytčí mor, môže Ministerstvo hospodárstva určiť pohraničné ochranné pásmo. Účinky takého opatrenia určí vláda nariadením.

(4) Ministerstvo hospodárstva môže dať zabiť aj zvieratá zdravé, ak sú vystavené nebezpečenstvu nákazy, alebo ak je nebezpečie prenosu nákazy týmito zvierat-mi. Ak sa zistí východný dobytčí mor v stáde, na trhu, na výstave, v stajniach na bitúnku, pri prehliadke zvierat alebo za dopravy zvierat, (môže Ministerstvo hospodárstva nariadiť usmrtenie, poťažne zabitie všetkých zvierat chorých a podozrivých, ako aj zvierat náchylných, ak boly s chorými zvieratmi v priamom alebo nepriamom styku.

(5) Zvieratá podozrivé z nakazenia východným dobytčím morom smú liečiť len zverólekári poverení Ministerstvom hospodárstva. Liečením sa rozumejú všetky opatrenia smerujúce proti východnému dobytčiemu moru. Na východný dobytčí mor ochorelé alebo z neho podozrivé zvieratá je zakázané zabiť vykrvácaním bez predchádzajúceho povolenia okresného úradu. Zvieratá v kontumačnom obvode, na ktoré je východný dobytčí mor prenosný, treba prehliadnuť zverolekárom pred zabitím aj po ňom.

(6) Ministerstvo hospodárstva môže poskytnúť odmenu do výšky 1000 Ks osobám, ktoré učinia starostovi obce alebo úradu zverozdravotnej správy prvé oznámenie o objavení sa východného dobytčieho moru v niektorej obci, v ktorej sa vý-chodný dobytčí mor do toho času nevyskytol.

(7) Počas trvania východného dobytčieho moru sú všetci zverolekári povinní plniť povinnosti, ktoré im uložia úrady zverazdravotnej správy na ochranu pred-východnom dobytčím morom a na jeho utlmenie.

(8) Ustanovenia ods. 1 až 7 sa vzťahujú na všetky zvieratá, na ktoré je východný dobytčí mor prenosný a platia aj pre zvieratá v zoologických záhradách, zverin-coch, oborách a v podobných zariadeniach.

§ 30.

Pľúcna nákaza hovädzieho dobytka. (Pleurópneumonia contagiosa bovum. )

Ustanovenia § 29 platia aj pre zamedzenie vzniku a pre tlmenie pľúcnej nákazy hovädzieho dobytka.

§ 31.

Slintačka a krívačka. (Aphtae epizooticae. )

(1) Ak sa zistí ojedinelé slintačka a krívačka v kraji inak bez tejto nákazy alebo za dopravy, možno nariadiť usmrtenie, poťažne zabitie chorých alebo podozrivých zvierat za predpokladu, že sa tým nákaza rýchlo a spoľahlive utlmí. O tom, či, akým spôsobom, v akom rozsahu a v akých prípadoch treba usmrtenie, poťažne zabitie vykonať, rozhodne Ministerstvo hospodárstva.

(2) Pre urýchlenie priebehu nákazy v zamorenom dvore a na žiadosť majiteľa možno vykonať umelé nakazenie zvierat, ale len za dozoru zverolekára a zaviesť liečenie sérom, ale len zverolekárom. V dvoroch nezamorených smie sa vykonať umelé nakazenie zvierat na žiadosť majiteľa, ale len so súhlasom Ministerstva hospodárstva a spôsobom ním určeným.

(3) V miestach slintačkou a krívačkou ohrozených, ale neuzavretých, kde sú pre nákazu náchylné zvieratá, môže úrad zverozdravotnej správy obmedziť pohyb osôb výjmuc osôb uvedených v § 23.

(4) Cieľom umožnenia alebo uľahčenia používania zvierat pod kontumáciu spadajúcich pre hospodárske práce alebo cie-

ľom umožnenia vyháňania na pastvu, môže okresný úrad na čas hnania zvierat uzavrieť verejné cesty.

§ 32.

Slezinová a chrastivá sneť. Byvolí mor

— nákaza zvere a tura (Anthrax et gan-

graena emphysematosa. Pestis bubalorum

— septicaemía haemorrhagica bovum. )

(1) Zvieratá ochorelé sneťou slezinovou, chrastivou, byvolím morom (nákazou zvere a tura) alebo z nich podozrivé nesmú sa bez povolenia okresného úradu usmrtiť vykrvácaním.

(2) Liečenie takýchto zvierat alebo krvavé zákroky na nich smie konať len zverolekár. Taktiež len zverolekár smie im odobrať krv, výpotky, výmešky, výmely a odosielať ich do ústavov na laboratorne vyšetrenie.

(3) Mŕtvoly zvierat uhynulých na sneť slezinovú, chrastivú, byvolí mor (nákazu zvere a tura) alebo na podozrenie z týchto nakaz alelbo preto usmrtených možno otvoriť (pitvať) len pod dozorom zverolekára.

(4) V zamorenom obvode možno nariadiť ochranné očkovanie ohrožených zvierat aj na trovy majiteľa.

§ 33.

Sopľavka. (Malleus. )

(1) Zvieratá, u ktorých bola zistená sopľavka, treba na úradný príkaz hneď usmrtiť. Pokusy liečenia, diagnostické očkovanie a diagnostické skúšky na nich smie konať len zverolekár taktiež ten zverolekár smie im odobrať krv, výmešky, výpotky a výmety a odoslať ich na laboratorné vyšetrenie.

(2) Usmrtiť zvieratá na sopľavku choré alebo z nej podozrivé vykrvácaním možno len s povolením okesného úradu.

(3) Mŕtvoly zvierat uhynulých na sopľavku alebo na podozrenie z nej možno otvoriť (pitvať) len pod dozorom zverolekára.

(4) Usmrtenie zvierat podozrivých z nákazy sopľavky možno nariadiť:

a) ak výsledok diagnostického vyšetrovania potvrdí opodstatnené podozrenie úradného zverolekára, že ide o sopľavku,

b) ak nebolo možno vylúčiť podozrenie zo sopľavky u zvierat za nariadeného zátvoru ani opakovaným diagnostickým vyšetrovaním,

c) pri nepatrnej cene zvieraťa,

d) ak dôležité verejné záujmy nevyhnutne vyžadujú, aby bola nákaza čo najrýchlejšie utlmená.

e) ak sa nedá inak zabrániť šíreniu nákazy.

(3) Usmrtenie zvierat podozrivých z nakazenia možno nariadiť, ak osobitné diagnostické skúšky potvrdzujú podozrenie z infekcie alebo ak ide o prípady uvedené v ods. 4 písm. c), d) a e).

(6) V (zamorenom alebo ohrozenom obvode možno nariadiť diagnostické vyšetrovanie všetkých jednokopytníkov.

§ 34.

Nákazlivá (málokrvnosť jednokopytníkov. (Anaema infectiosa equorum),

(1) Ustanovenia § 33 platia aj pre nákazlivú málokrvnosť jednokopytníkov.

(2) Ministerstvo hospodárstva určí z prípadu na prípad, za akých okolností a za akých podmienok možno použiť mäso na nákazlivú málokrvnosť ochorelých alebo podozrivých jednokopytníkov pre ľudské požívanie.

§ 35.

Besnota. (Lyssa. )

(1) Na besnotu choré zvieratá, ako aj z besnoty podozrivých psov a podozrivé mačky je povinný majiteľ alebo ten, v opatere koho sú, ihneď usmrtiť, poťažne dať usmrtiť alebo až do úradného opatrenia uzavrieť na bezpečnom mieste.

(2) Okresný úrad alebo v jeho zastúpení úradný zverolekár nariadi okamžité usmrtenie zvieraťa, u ktorého bola besnota zistená, ako aj psov a mačiek podozrivých z besnoty. Usmrtiť treba tiež psov a mačky, b ktorých sa dá predpokladať, že pri-

šli do styku s besným zvieraťom, alebo so zvieraťom na besnotu podozrivým. Výnimočne môžu byť takí psi uzavretí a pozorovaní, ak sa to dá bezpečne urobiť a ak majiteľ ručí majetkové za všetky následky, ktoré vzniknú za pozorovania a uzavretia zvieraťa.

(3) Z besnoty podozrivé zvieratá s výnimkou psov, mačiek a hydiny, ak ich majiteľ (držiteľ) nechce dať usmrtiť, treba držať oddelene, a to pod úradným dozorom na trovy majiteľa (držiteľa).

(4) Ak z besnoty podozrivý pes alebo mačka poranila človeka, treba zviera bezpečne uzavrieť na mieste, ktoré je pod úradným dozorom. Podrobnosti určí vláda nariadením.

(3) Ak sa starosta obce dozvie, že na území obce sa potuluje niektoré besné alebo z besnoty podozrivé zviera, postará sa ihneď, aby bolo usmrtené alebo chytené a upovedomí o tom susedné obce a okresný úrad. Okresný úrad nariadi, aby za trvania nebezpečenstva boli psi a mačky na území obce bezpečne uzavretí, alebo aby každý, pes bol bezpečne uviazaný. Taktiež môže nariadiť, aby voľne pobiehajúci psi a mačky boli usmrtení.

(6) Ak sa vyskytne viac prípadov besnoty v tom istom obvode u zvierat sa potulujúcich alebo divých (psi, mačky, líšky, vlci a pod. ) usporiada okresný úrad na ne podľa potreby poľovačku.

(7) Ak sa vyskytne viac prípadov besnoty u psov alebo mačiek v tej istej obci, môže okresný úrad nariadiť, aby boly všetky zvieratá toho druhu v obci alebo v časti obce usmrtené, alebo urobiť iné potrebné opatrenia.

(8) Pre určité druhy psov môže Ministerstvo hospodárstva určiť výnimky z predpisov uvedených v ods. 1 až 7.

(9) Vykonávať pokusy liečenia na besných zvieratách a zvieratách z besnoty podozrivých alebo krvavé zákroky na nich môže len zverolekár. Taktiež len zverolekár smie im odobrať krv, výpalky, vý-mešky, výmety, a odoslať ich ústavu na laboratorné vyšetrenie.

(10) Besné a z besnoty podozrivé zviera, je zakázané zabiť (zaklať) pre ľudské požívanie bez povolenia okresného úradu.

(11) Mŕtvoly besných alebo z besnoty podozrivých zvieral možno otvoriť (pitvať) len pod dozorom zverolekára.

§ 36.

Tuberkulóza hovädzieho dobytka. (Tuberculosis bovum. )

(1) Vláda určí nariadením, kedy treba zvieratá postihnuté tuberkulózou usmrtiť (zabiť), kedy ich treba namiesto usmrtenia (zabitia) označiť stálym znakom, ako aj za akých podmienok možno chov zvierat zaradiť medzi chovy bez tuberkulózy a za také vyhlásiť.

(2) Ministerstvo hospodárstva môže udeliť finančnú podporu majiteľom, ktorí sa podujmú tlmiť tuberkulózu vo svojom chove podľa úpravy Ministerstva hospodárstva.

§ 37.

Žrebčia nákaza jednokopytníkov. (Exanthema coítale paralyticuin, )

(11) Jednokopytníky choré na žrebčiu nákazu alebo z nej podozrivé nesmú sa pripustiť k plemenitbe.

(3) Žrebce, od ktorých sa preukazateľne nakazily kobyly alebo u ktorých sa určite preukázalo, že sú choré na žrebčiu nákazu, ako aj tie, ktoré boly pripustené ku kobylám chorým už za pripustenia na túto nákazu, treba na náklad majiteľa vykastrovať.

(3) Kobyly choré na žrebčiu nákazu musia sa označiť trvalým znakom.

(4) Namiesto vykastrovania žrebcov a označenia kobýl môže Ministerstvo hospodárstva nariadiť ich usmrtenie.

(5') V obvodoch, v ktorých sa vyskytla žrebčia nákaza jednokopytníkov, vykoná úradný zverolekár každoročne počiatkom pripúšťacieho obdobia revíziu zdravotného stavu všetkých plemenných jednokopytníkov. K plemenitbe možno pripustiť len jednokopytníky bez tejto nákazy.

(6) V obvodoch, v ktorých sa žrebčia nákaza značne rozšírila, možno zakázať pripúšťame jednokopytníkov počas trvania nebezpečenstva.

§ 38.

Pľuzgierový výsypok jednokopytníkov a hovädzieho dobytka.

(Exanthema vesiculosum coitale equorum et bovum. )

Pľuzgierovým výsypkom postihnuté alebo z neho podozrivé jednokopytníky a hovädzí dobytok sa nesmú použiť k plemenitbe.

§ 39.

Nákazlivé zmetáme hovädzieho dobytka. (Abortus infectiosus Bang. )

(1) Usmrtenie na nákazlivé zmetanie hovädzieho dobytka chorých a z neho podozrivých zvierat možno nariadiť, ak sa tým nákaza v zárodku utlmí. Kde hrozí nebezpečenstvo rozšírenia nákazlivého zmetania na spoločnom pastvisku a ak to zverozdravotné pomery vyžadujú, môže Ministerstvo hospodárstva nariadiť, aby pred vyhnaním hovädzieho dobytka na spoločnú pastvu boly podrobené krvnej skúške všetky kravy a vyše jednoročné jalovice, ako aj býky, ak sa pasú spoločne s kravami a jalovicami. Podrobnosti určí Ministerstvo hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách, a to aj s ohľadom na spoločné pasenie, pripúšťame, hnanie na trhy, výstavy a pod., pokiaľ by krvná skúška vyznela pozitívne. Ministerstvo hospodárstva môže nariadiť ochranné očkovanie dorastu na trovy majiteľa, taktiež môže nariadiť, aby boly plemenné býky podrobené občasnému serologickému vyšetrovaniu a môže zakázať používať bang-pozitívnych býkov v nezamorených chovoch. Všeobecné podmienky požívania očkovacej látky, obsahujúcej živé zárodky, určí vláda nariadením.

(2) Kde sa vyskytne potreba opatrení podľa ods. 1, hradia majitelia trovy krvných skúšok, počítajúc do toho aj odobra-nie krvi. Tieto trovy sa riadia podľa tarify Zverolekárskej komory.

(3) Liečenie a pokusy liečenia nákazlivého zmetania inou osobou než zverolekárom je zakázané.

(4) Je zakázané, aby dojiči kráv poskytovali v cudzích chovoch pomoc pri pôrodoch.

(5) Vláda určí nariadením, za akých podmienok možno chov zvierat zaradiť medzi chovy bez nákazlivého zmetania a za také vyhlásiť.

(6) Ministerstvo hospodárstva môže udeliť finančnú podporu majiteľom, ktorí sa podujmú tlmiť nákazlivé zmetanie v svojom chove podľa úpravy Ministerstva hospodárstva.

(7) Mlieko od kráv chorých na nákazlivé zmetanie a s takými ustavených možno upotrebiť, dopravovať a predávať len, ak bolo ošetrené spôsobom určeným Ministerstvom hospodárstva.

(8) Ktoré kravy treba považovať za choré na nákazlivé zmetanie, určí vláda nariadením.

§ 40.

Iné pohlavné nákazy hovädzieho dobykta, najmä, nákaza trichomonádová,

Hovädzí dobytok, postihnutý inou než v §§ 37 až 39 uvedenou nákazou, prenášanou pohlavným stykom, najmä trichomonádovou nákazou alebo z nej podozrivý, nesmie sa taktiež použiť k plemenitbe. Majitelia sú povinní dať takýto dobytok na vlastné trovy liečiť zverolekárom alebo zviera zabiť. Ak sa tak nestane, nariadi okresný úrad liečbu na trovy majiteľa. Nevyliečiteľne choré kravy a jalovice treba trvalé označiť, nevyliečiteľne choré býky treba vykastrovať.

§41.

Prašivina, (Scabies.)

(1) Na prašivinu choré alebo z nej podozrivé jednokopytníky, hovädzí dobytok, ovce a kozy, musia byť liečené zverolekárom na trovy majiteľa, ak ich majiteľ nehodlá usmrtiť (zabiť) alebo ak nemajú byť usmrtené (zabité) podľa ods. 2.

(2) Ak zverolekár vyhlásil zvieratá za nevyliečiteľné, treba ich usmrtiť. Zvieratá

nepatrnej hodnoty možno dať usmrtiť, ak si to vyžadujú zverozdravotné alebo iné verejné záujmy. Zvieratá, ktoré majiteľ (držiteľ) odoprie liečiť alebo dať zabiť, majú sa bez odškodnenia usmrtiť (zabiť).

(3) Lovnú zver, ochorelú na prašivinu, treba zabiť, ak sa nezaistí jej úspešné vyliečenie.

§ 42.

Mor ošípaných a nákazlivá obrna ošípaných.

(Pestis suum et encephalomyelitis suum. )

(1) Ak možno v niektorom obvode dosiahnuť utlmenie moru ošípaných alebo nákazlivej obrny ošípaných tým, že sa z jedného dvora, viac dvorov alebo zásielky odstránia ošípané choré alebo podozrivé z nakazenia, alebo také, u ktorých je podozrenie, že sa po uzdravení staly nositeľmi nákazliny, treba nariadiť ich usmrtenie.

(2) Ak sa zistí niektorá z nákaz ošípaných uvedená v ods. 1, možno nariadiť očkovanie ohrožených zvierat na trovy majiteľa (držiteľa).

(3) Zakálať choré alebo z nákazy podozrivé zvieratá pre požívanie mäsa možno len so súhlasom a za dozoru zverolekára.

§43.

Červienka ošípaných.

(Erysipelas suum).

(1) Ak sa zistí červienka ošípaných, možno nariadiť ochranné očkovanie ohrožených ošípaných na trovy majiteľov (držiteľov).

(2) Predávať alebo inak zužitkovať kože a štetiny ošípaných, zaklaných alebo uhynulých na červienku bez ich riadnej dezinfekcie je zakázané.

(3). Zakálať choré alebo z nákazy podozrivé zvieratá možno len so súhlasom a za dozoru zverolekára.

§44.

Sypanice ovčie.

(Variola ovina. )

(1) Očkovanie proti ovčím sypaniciam možno vykonať len so súhlasom okresného

úradu. Okresný úrad môže nariadiť očkovanie proti ovčím sypaniciam na trovy majiteľa (držiteľa).

(2) Sbierať nákazlinu, uschovávať a používať neodborníkmi je zakázané.

§45.

Cholera hydiny, mor hydiny a tuberkulóza chydiny.

(Cholera gallinarum, pestis gallinarum, tuberkulóza hydiny.

(1) Ak sa zistí cholera hydiny, mor hydiny alebo tuberkulóza hydiny v kraji doteraz bez týchto nákaz alebo za dopravy, možno nariadiť usmrtenie chorej alebo podozrivej hydiny, ak týmto opatrením sa môže nákaza rýchle a bezpečne utlmiť.

(2) Vláda určí nariadením, kde, akým spôsobom a v akom rozsahu možno urobiť opatrenia uvedené v ods. 1.

§46.

Nákaza papagájov.

(Psittacosis.)

(1) Osoby, ktoré sa po živnostenský zaoberajú chovom a predajom papagájov, sú povinné viesť evidenciu o zadovážených, chovaných a odpredaných papagájoch.

(2) Hromadné ochorenie alebo hynutie papagájov treba ihneď oznámiť okresnému úradu. Uhynulé zvieratá nesmú sa odstrániť pred úradným vyšetrovaním. Choré zvieratá treba oddelene držať.

(3) Chovy a obchody s papagájmi podliehajú zverozdravotnému dozoru. Ak sa zistí nákaza papagájov, môže okresný úrad nariadiť usmrtenie chorých alebo podozrivých zvierat bez odškodnenia.

(4) Ministerstvo hospodárstva môže vyhláškou v Úradných novinách upraviť chov a zasielanie papagájov.

§47.

Nákazy včiel.

(1) Povinnému oznamovaniu podliehajú tieto nákazy včiel:

a) hniloba plodu všetkých druhov,

b) roztočová nákaza a

c) nosémová nákaza.

(2) Podrobnejšie predpisy o zamedzení vzniku a o tlmení nákaz včiel vydá vláda nariadením.

(3) Trovy opatrení pri tlmení nákaz včiel, okrem výloh štátnych zverolekárov, hradia majitelia včelstiev.

(4) Za uhynulé alebo usmrtené včelstva nepatrí majiteľovi náhrada.

§ 48.

Nákazy hodvábnika, králikov a iných hlodavcov, kožušinových zvierat, vtáctva, lovnej zvere a rýb.

(1) Predpisy na zamedzenie vzniku a na tlmenie nákaz hodvábnika, králikov a iných hlodavcov, kožušinových zvierat, vtáctva, lovnej zvere a rýb vydá vláda nariadením.

(2) Ministerstvo hospodárstva môže v neodkladných prípadoch urobiť potrebné opatrenia na zamedzenie vzniku a na tlmenie nákaz zvierat uvedených v ods. 1.

§49.

Tlmenie nákaz na jatočných trhoch, bitúnkoch a v jatočných zariadeniach.

(1) Ustanovenia tohto zákona platia aj pre trhy na jatočné zvieratá, pre bitúnky a iné jatočné zariadenia, ako aj pre jatočné zvieratá v nich umiestené.

(2) Ochranné opatrenia v zariadeniach pre jatočné zvieratá vykonávajú správy týchto zariadení.

(3) Majiteľovi (jeho zástupcovi) chorých a podozrivých jatočných zvierat v zariadeniach uvedených v ods. 1 možno nariadiť bezodkladné zabitie (zaklanie) zvierat za úradného dozoru, ak je zabitie (zaklanie) vzhľadom na ochorenie vôbec prípustné.

DIEL ŠIESTY.

Predpisy o odškodnení a o náhrade za straty zvierat a za predmety zničené pri dezinfekcií.

§ 50.

Prípady, v ktorých sa poskytuje odškodné.

(1) Zo štátnych prostriedkov sa poskytuje odškodné:

a) za zvieratá uhynulé na východný dobytčí mor, pľúcnu nákazu hovädzieho dobytka, na sneť slezinovú a sneť chrastivú, ako aj za zvieratá, u ktorých po ich zabití sa tieto nákazy zistily,

b) za zvieratá, ktoré uhynuly na nákazu po riadnom oznámení, ak by podľa tohto zákona bolo treba nariadiť ich usmrtenie,

c} za jednokopytníky, hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané a hydinu, usmrtenú na úradný rozkaz alebo uhynulé následkom úradne nariadeného očkovania alebo na chorobu vyvolanú úradným opatrením,

d) za predmety zničené na úradný rozkaz, aby sa zabránilo šíreniu niektorej z nákaz uvedených v § 20.

(2) Ministerstvo hospodárstva môže určiť odškodné aj za zvieratá uhynulé na nákazu, ktorá bola dodatočne pojatá medzi nákazy podliehajúce povinnému oznámeniu podľa § 20 ods. 3.

(3) V prípade úradného vykynoženia lovnej zvere nad 50% v poľovných revíroch prislúcha majiteľovi poťažne nájomcovi na zazverenie poľovného revíru štátna podpora, ktorej výšku určí v každom jednotlivom prípade Ministerstvo hospodárstva.

§51.

Prípady, v ktorých odškodné neprislúcha.

Odškodné podľa § 50 neprislúcha:

a) za zvieratá a predmety nepatrnej hodnoty, za uhynulých alebo usmrtených psov a mačky a za uhynulú alebo zabitú lovnú zver,

b) za zvieratá v zoologických záhradách, zverincoch a v podobných podnikoch,

c) za jatočné zvieratá dopravené z cudziny,

d) za zvieratá na trhoch pre jatočné zvieratá, na bitúnku alebo v iných jatočných zariadeniach, alebo ktoré sú na ceste do nich,

e) za zvieratá, ktoré sú len prechodne (pastva, prezimovanie a pod. ) na území štátu,

f) za zvieratá tuzemského pôvodu, ktoré sa v inkubačnom čase, určenom pre dotyčnú nákazu, nachodily na území cudzieho štátu,

g) za zvieratá dopravené z cudziny a ochorelé v pozorovacej lehote, ktorú určí pre jednotlivé nákazy podľa ich povahy Ministerstvo hospodárstva, ak nebolo spoľahlivé preukázané, že sa nakazily až po prevzatí v tuzemskej pohraničnej stanici.

h) za zvieratá, ktoré patria majiteľovi zvierat uvedených pod písm. g), ak sa dokáže, že sa od týchto zvierat nakazily,

ch) za zvieratá, ktoré sú majetkom štátu alebo štátnych podnikov {ústavov, fondov a zariadení),

i) za zvieratá alebo predmety, ktoré boly nakazené zvieratmi alebo predmetmi dovezenými tým istým majiteľom alebo spolumajiteľom z cudziny proti zákazu alebo obídením predpisov,

j) za zvieratá usmrtené pre nezachova-nie zátvoru podľa §§ 24 ods. 1 písm. v),

k) za krmivá (stelivo), ktoré boly ako závadné na úradný rozkaz zneškodnené,

l) za hnoj na úradný rozkaz zneškodnený.

§52.

Strata nároku na odškodné.

(1) Majiteľ nemá nárok na odškodné:

a) ak on (jeho zástupca) pri získaní alebo pri prevzatí zvieraťa vedel alebo musel pozorovať, že zviera je choré na nákazu alebo že je podozrivé z nákazy alebo z nakazenia,

b) ak z nedbalosti (neopatrnosti) neoznámil nákazu, podozrenie z nej alebo podozrenie z nakazenia,

c) ak nezachoval zverozdravotné predpisy a príkazy, ktoré sa týkajú tlmenia tej-ktorej nákazy,

d) ak nepoužil príležitosť na očkovanie alebo ak zanedbal potrebné liečenie alebo iné opatrenia, ktorými by sa mohlo zamedziť strate zvieraťa alebo rozšíreniu nákazy,

e) ak zviera úmyseľne, bez príkazu úradu nakazil alebo dal nakaziť, výjmuc prípady umelého nakazenia cieľom urýchleného priebehu slintačky a krívačky.

(2) Ak majiteľ stratil nárok na odškodné podľa ods. 1, stráca nárok na odškodné aj za zvieratá, ktoré boly priamo alebo nepriamo nakazené zvieratmi uvedenými v ods. 1.

§53.

Výška odškodného.

(1) Výška odškodného činí podľa druhu choroby:

a) 50% odhadnej hodnoty v prípadoch uvedených v § 50 ods. 1 písm. a) a b),

b) 80% odhadnej hodnoty za jedno-kopytníky, hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané a hydinu usmrtenú na úradný rozkaz, ak pitvou usmrteného zvieraťa bola zistená nákaza, pre ktorú bolo ich usmrtenie nariadené,

c) 100% odhadnej hodnoty za jedno-kopytníky, hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané a hydinu na úradný rozkaz usmrtenú, ak sa pitvou zistilo, že sú bez nákazy, pre ktorú bolo ich usmrtenie nariadené, ako aj za uhynulé následkom úradne nariadeného očkovania alebo uhynulé na chorobu vyvolanú úradným opatrením.

(2) Zvieratá uhynulé na niektorú nákazu, pojatú (§ 20 ods. 3) medzi nákazy podliehajúce povinnému oznámeniu, ako aj zvieratá ochorelé na takú nákazu, ak boly na úradný rozkaz usmrtené, odškodnia sa vo výške od 50 do 100% hodnoty podľa úpravy Ministerstva hospodárstva, ak bola vyslovená možnosť odškodnenia podľa § 50.

(3) Za predmety na úradný rozkaz zničené prislúcha odškodné vo výške odhadnej hodnoty.

§ 54.

Postup pri poskytovaní odškodného.

(1) Pred ustálením odškodného treba zistiť tržnú cenu zvieraťa a predmetov bez zreteľa na znehodnotenie následkom nákazy — s výnimkou tuberkulózy — alebo nariadeného očkovania, ako aj hodnotu čiastok prípadne majiteľovi ponechaných. Hodnota týchto čiastok sa pri určení odškodného z tržnej ceny odpočíta.

(2) Odhadná hodnota sa rovná tržnej cene, určenej podľa ods. 1, od ktorej sa

odpočíta hodnota čiastok majiteľovi ponechaných.

(3) U zvierat, ktoré majú byť na úradný rozkaz usmrtené, treba určiť tržnú cenu pred usmrtením; len v neodkladných prípadoch možno zvieratá usmrtiť už pred odhadom.

(4) Tržnú cenu a odhadnú hodnotu určuje odhadná komisia, ktorá sa skladá z úradného zverolekára alebo Ministerstvom hospodárstva osobitne vyslaného zverolekára, zo starostu obce a z ďalšieho člena, ktorého si určí poškodený.

(5) Podrobnosti o rokovaní a usnášaní komisie, ako aj o postupe pri odhade určí vláda nariadením.

§ 55.

Vyplatenie odškodného.

(1) Odškodné sa vypláca tomu, kto má zviera v majetku v deň uhynutia (usmrtenia) zvieraťa, poťažne tomu, kto mal predmet v majetku pri zničení.

(2) Odškodné sa poskytuje osobe, ktorá v deň uhynutia alebo usmrtenia zvieraťa nebola síce už jeho majiteľom, ale sa stala ním opäť — po uhynutí alebo usmrtení zvieraťa — z dôvodu, že kúpnopredajná smluva bola zrušená.

(3) Poskytnutím odškodného podľa ods. 1 a 2 zanikajú všetky nároky tretích osôb na odškodné voči štátu.

§ 56.

Odškodné za poistené zvieratá.

Za zvieratá poistené vyplatí sa majiteľovi odškodné len, ak odškodné prevyšuje poistnú sumu. V takých prípadoch vymeria sa odškodné len rozdielom medzi výškou určenou podľa § 53 a náhradou z poistenia. Ak poistná suma prevyšuje nárok na odškodné, vyplatí sa majiteľovi zo štátnych prostriedkov náhrada poistného za bežný rok.

§ 57.

Speňaženie zabitých alebo uhynulých zvierat.

Zvieratá usmrtené, alebo uhynulé, za ktoré prislúcha odškodné podľa § 50, ak

sa neprenechajú majiteľovi podľa § 54, treba čo najvýhodnejšie speňažiť, ak ich možno zužitkovať bez nebezpečenstva ďalšieho šírenia nákazy a bez ohroženia zdravia ľudí. Výťažok zo speňaženia treba odviesť Ministerstvu hospodárstva.

DIEL SIEDMY.

Podpory chovateľom pri tlmení maštaľných a iných nákaz.

§ 58.

Ministerstvo hospodárstva môže udeliť peňažné podpory chovateľom hospodárskych zvierat, ktorí značne prispeli k utlmeniu nákaz, najmä maštaľných nákaz a parazitárnych chorôb, alebo ktorí venovali mimoriadnu starostlivosť a vynaložili značné trovy na ozdravenie svojich chovov alebo na ich udržanie bez nákaz a chorôb, ak s ošetrením mali značné výdavky, utrpeli značnú škodu odpredaním zvierat na mäso alebo ich stratami a nemajú nárok na odškodnenie podľa §§ 50 až 57.

DIEL ÔSMY.

Úhrada trov pri tlmení nákaz zvierat.

§ 59.

Úhrada trov štátom.

Štát hradí:

a) trovy vzniklé pri použití bezpečnostných orgánov a vojska na zaistenie dodržiavania zátvoru (§ 5 ods. 1),

b) služobné výdavky štátnych zverolekárov, nakoľko tento zákon alebo osobitné predpisy neurčujú inak,

c) diéty, cestovné trovy, vecné výdavky a odmeny neštátnych zverolekárov, ak konajú z poverenia úradu (§ 2 ods. 5), ako aj trovy osobitného orgánu, ustanoveného pre tlmenie zvieracích nákaz (§ 2 ods. 6); výšku odmien neštátnych zverolekárov a trovy osobitného orgánu určí vláda nariadením,

d) trovy spojené s dezinfekciou pri východnom dobytčom more a pľúcnej ná -

kaze hovädzieho dobytka okrem ručných a poťahových prác (§§ 29 a 30),

e) trovy vzniklé pri odstraňovaní, prípadne zničení mŕtvol zvierat (ich častí) uhynulých na východný dobytčí mor, pľúcnu nákazu hovädzieho dobytka, ako aj pre tieto nákazy alebo pre podozrenie z nich usmrtených,

f) výdavky na odmeny osôb za oznámenie podľa §§ 29 a 30,

g) výdavky na odškodnenie a podporu podľa §§ 50 až 58.

§ 60.

Úhrada trov obcami.

(1) Obec hradí:

a) trovy účinného výkonu miestnych ochranných a uzavieracích opatrení a trovy spojené s obstarávaním pomoci úradným orgánom pri pitve, pri úradne nariadenom očkovaní, ako aj pri úradne nariadených diagnostických pokračovaniach,

b) trovy úradne nariadeného usmrtenia chorých a podozrivých zvierat (s výnimkou zabíjania zvierat cieľom speňaženia),

c) trovy označovania a evidencie psov, trovy usporiadania honov na besné zvieratá, pochytania besných psov a trovy spojené s miestnou kontrolou pri kontumácii psov,

d) trovy odovzdania mŕtvol, zvierat, ako aj neupotrebiteľných odpadkov z nich — s výnimkou pri východnom dobytčom more a pľúcnej nákaze hovädzieho dobytka — na neškodné ich odstránenie alebo zničenie a trovy na zariadenia k tomu potrebné (mrchoviská, spaľovacie zariadenia a pod. ).

(2) Odvezenie mŕtvol zvierat, ako aj neupotrebiteľných odpadkov z nich, vykoná obec na trovy majiteľa (držiteľa) uhynutého zvieraťa; výšku trov určí starosta obce; jeho rozhodnutie je exekučným titulom a vykonáva sa administratívnou exekúciou (§ 90 ods. 2 vl. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n. ).

(3) Ak obec neučiní potrebné opatrenia na neškodné odstránenie a zničenie mŕtvol zvierat a zvieracích odpadkov, učiní tak na trovy obce okresný úrad.

§ 61. Úhrada trov majiteľmi (držiteľmi) zvierat.

(1) Majiteľ (držiteľ) zvieraťa hradí:

a) trovy oddelenia, kŕmenia, ošetrovania, označovania, dozoru, ako aj zabitia zvierat, ak ich podľa § 60 nie je povinná hradiť obec,

b) trovy ručných a poťahových prác, potrebné na čistenie a dezinfekciu,

c) trovy obmedzenia pohybu zvierat, ako aj trovy pri doprave zvierat v kontumácii,

d) trovy vzniklé následkom zákazu spoločného užívania nehnuteľností [(§ 24, ods. 1 písm. j)],

e) trovy očkovania zvierat, ak bolo nariadené na trovy majiteľa a trovy povinného ošetrovania zvierat (§ 24, ods. 1, písm. 1),

f) trovy úradne nariadenej dezinfekcie a predchádzajúceho čistenia [§ 24, ods. 1, písm s)],

g) trovy zverozdravotnej prehliadky pred dopravou alebo po nej, trovy dezinfekcie pri takejto doprave použitých dopravných prostriedkov (okrem železničných vozňov) a predmetov, ako aj trovy policajného sprievodu, potrebného k tejto doprave.

(2) Ak majiteľ (držiteľ) nemôže splniť povinnosti podľa ods. 1 pre nemajetnosť alebo preto, že je neznámy, uhradí trovy obec, v obvode ktorej je zviera umiestené.

DIEL DEVIATY.

Fond pre tlmenie nákaz a hromadných onemocnení domácich zvierat.

§ 62.

Zriadenie fondu.

(1) Pre ciele uvedené v § 63 je pri Ministerstve hospodárstva fond pre tlmenie nákaz a hromadných onemocnení domácich zvierat (v ďalšom texte "Fond") zriadený zákonom č. 72/1941 Sl. z.

(2) Fond je právnickou osobou.

(3) Fond spravuje Ministerstvo hospodárstva, a to pokladničné a účtovnícky oddelene od peňazí štátnych.

(4) Fond je oslobodený od kolkov a poplatkov,

§ 63. Účel fondu.

Účelom Fondu je:

a) hradiť výdavky spojené s opatreniami pre plánovité tlmenie zvieracích nákaz, zamedzovať a odstraňovať škodlivé následky invazijných, parazitárnych a iných hromadných onemocnení domácich zvierat,

b) poskytovať odškodné a podpory pri stratách domácich zvierat, ktoré nastaly v dôsledku nákaz, hromadných onemocnení a po očkovaní,

c) umožniť zdokonalenie štátnej zverozdravotnej služby podľa požiadaviek zverozdravotnej vedy.

§ 64.

Príjmy Fondu.

(1) Príjmy Fondu sú najmä:

a) nákazový príspevok, ktorý sú povinní platiť majitelia zvierat pri každom vystavení dobytčieho pasu a pri každom prepísaní vlastníckeho práva na dobytčom pase podľa počtu na dobytčom pase napísaných zvierat; výšku nákazového príspevku určí vláda nariadením,

b) čistý výťažok docielený speňažením zvierat vykúpených Fondom prípadne na úradný rozkaz usmrtených, ak ich možno zužitkovať,

c) čistý výťažok z podnikov pre spracovanie zvieracích mŕtvol, postavených z prostriedkov Fondu,

d) dary, odkazy, venovanie a iné príspevky určené pre Fond,

e) príspevok spoločností (družstva) úradne poverenej hospodárením so surovými kožami; výšku príspevku určí každoročne minister hospodárstva,

f) príspevok vo výške Ks 1. — z každej hovädzej a Ks 0. 50 z každej teľacej kože, ktorý sú povinní platiť priemyselní podnikatelia spracujúci kože,

g) iné nákazové príspevky, ktoré s prípadu na prípad určí vláda nariadením.

(2) Spôsob vyberania a odvádzania fondových príspevkov a príjmov určí mini-

ster hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách.

(3) Ministerstvo hospodárstva sa môže presvedčiť svojimi orgánmi o správnom odvádzaní príspevkov.

§ 65.

Použitie prostriedkov Fondu.

(1) Z prostriedkov Fondu možno:

a) podľa potreby a najnovších vedeckých poznatkov vykupovať zvieratá, ktoré môžu byť zdrojom šírenia nákazy,

b) imunizovať zvieratá a prevádzať diagnostické vyšetrovania,

c) budovať moderné zariadenia (kafilerie) na spracovanie zvieracích mŕtvol, ako aj iné zariadenia slúžiace na povznesenie štátnej zverozdravotnej služby,

d) liečiť choroby, ktoré sa vyskytujú hromadne (distomatóza, strongylóza a iné),

e) ničiť larvy hovädzieho strečka,

f) odškodňovať majiteľov postihnutých uhynutím zvierat na nákazu alebo usmrtením zvierat na úradný rozkaz, ako aj majiteľov postihnutých stratami následkom úradne nariadeného očkovania alebo iného opatrenia,

g) podporovať sdruženia chovateľov alebo jednotlivých majiteľov, ktorí sa podujali vo svojom chove tlmiť maštaľné nákazy podľa smerníc Ministerstva hospodárstva a ktorí venovali osobitnú starostlivosť a prostriedky na ozdravenie svojich chovov, ak utrpeli značné straty s ošetrovaním alebo odpredaním zvierat na mäso,

h) podporovať majiteľov, ktorí utrpeli straty uhynutím zvierat po očkovaní, ak nemajú nárok na odškodné podľa ustanovení tohto zákona {§§ 50 až 57).

(2) Z prostriedkov Fondu nemožno udeliť podporu na účely uvedené v ods. 1, písm. f), g) a h), ak bolo udelené odškodné alebo podpora podľa §§ 50 až 58.

(3) Na podporu z Fondu nemá nikto právny nárok, O udelení podpory rozhoduje Ministerstvo hospodárstva.

DIEL DESIATY.

Výkon zverolekárskej praxe a služba zverolekárov v samosprávnych sväzkoch.

§ 66.

Práva a povinnosti neštátnych zverolekárov a štátnych zverolekárov mimo služby.

(1) Vykonávať zverolekársku prax sú oprávnení len zverolekári, slovenskí štátni občania, ktorí majú podľa platných predpisov vydaný alebo uznaný (nostrifikovaný) zverolekársky diplom.

(2) Zverolekári, oprávnení na území Slovenskej republiky vykonávať prax, sú povinní započatie praxe oznámiť okresnému úradu so súčasným predložením zverolekárskeho diplomu. Od započatia až do odhlásenia praxe sú povinní náhle ocho-relým zvieratám poskytnúť prvú pomoc. Podrobnosti o oznamovaní započatia praxe, o výkone praxe, o prvej pomoci, o vykonávaní vedľajšieho zamestnania a o domácich lekárňach zverolekárov určí vláda nariadením.

(3) Neodkladné zásahy prvej pomoci pri nebezpečenstve uhynutia zvieraťa, môžu urobiť aj osoby, ktoré nie sú zverolekármi. Nesmú však ani za odmenu ani zadarmo liečiť domáce zvieratá, vykonávať krvavé zákroky na nich a ich očkovať.

(4) Majiteľ (držiteľ) zvieraťa môže urobiť opatrenia, pokusy liečenia — okrem očkovania — na vlastných zvieratách alebo môže použiť v neodkladných prípadoch hocakú pomoc, ak to nie je podľa tohto zákona alebo predpisov podľa neho vydaných zakázané.

(5) Odmenu za vykonanú súkromnú prax zverolekársku upravuje sadzobník, ktorý vydá Zverolekárska komora so schválením ministra hospodárstva.

(6) Neštátni zverolekári podliehajú vo svojej odbornej činnosti dozoru úradov štátnej zverozdravotnej správy a sú povinní vo výnimočných prípadoch a na prechodný čas oproti úhrade hotových výdavkov poštových, cestovných a stráv-

ných, prípadne osobitných odmien, konať všetky úkony verejnej zverozdravotnej služby podľa predpisov vydaných Ministerstvom hospodárstva.

(7) V miestach, kde býva viac zverolekárov, môže okresný úrad cieľom zabezpečenia prvej pomoci v každom čase, najmä v nocí, v nedeľu a vo sviatok, nariadiť striedavú pohotovosť jedného zo zverolekárov podľa návrhu a dobrozdania Zverolekárskej komory.

§ 67.

Služba zverolekárov v samosprávnych sväzkoch.

(1) Zverozdravotnú službu v obciach (mestách) vykonávajú obecní (mestskí) zverolekári. Obce sa môžu tiež sdružiť cieľom zamestnávania spoločného (obvodného) zverolekára.

(2) Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom vnútra môže:

a) nariadiť obciam (mestám) s rozsiahlou zverozdravotnou službou, aby zasmest-návaly jedného alebo viacerých (zverolekárov,

b) pripojiť k obciam (mestám) s menším rozsahom zverozdravotenej služby jednu alebo viac obcí,

c) nariadiť viacerým obciam s menším rozsahom zverozdravotnej služby, aby za-mestnávaly spoločného (obvodného) zverolekára.

(3) Spôsob a podmienky ustanovenia obecného (mestského) a obvodného zverolekára, podrobnosti jeho služobného postavenia, jeho povinnosti, ako aj účasť jednotlivých sdružených obcí na nákladoch spojených so zamestnávaním 'zverolekára, určí vláda nariadením; vláda nariadením, taktiež vydá smernice určujúce rozsah zverozdra-votnej služby obcí (miest).

DIEL JEDENÁSTY.

Trestné ustanovenia.

§ 68.

Osoby uvedené v § 19 ods. 1, 3 a 6, ak porušia povinností, uložené im týmto zákonom, prípadne predpismi vydanými na jeho vykonanie cieľom zabránenia vzniku

a tlmenia východného dobytčieho moru (§ 29) alebo pľúcnej nákazy hovädzieho dobytka (§ 30) potrescú sa pre prečin okresným súdom väzením do jedného roka a peňažným trestom do Ks 10. 000.

§ 69.

Kto

a) poruší dopravné obmedzenia alebo zákazy uvedené v § 4 alebo predpisy, vydané podľa § 5 vo veci osobitného pohraničného dozoru, súpisu, evidencie zvierat, občasnej ich kontroly, označenia zvierat, zákazu alebo obmedzenia styku, pohybu a pobytu osôb, ktoré by mohly nákazu rozširovať, zariadenia pastvín,

b) porušením ustanovení §§ 14 až 18 a predpisov podľa nich vydaných, použije, speňaží alebo inak do obehu uvedie pre ľudské požívanie zvieraciu mŕtvolu, jej časť alebo výrobky získané v podnikoch pre spracovanie zvieracích mŕtvol,

c) proti predpisom vydaným na základe § 24 ods, 1 písm. g) pre ľudské požívanie použije alebo tým cieľom speňaží, alebo inak do obehu uvedie mlieko a mliečne výrobky,

d) poruší zákaz, uvedený v §§ 32 až 35 a v § 37 o upotrebení alebo zabití (usmrtení) chorého alebo podozrivého zvieraťa,

e) proti ustanoveniam §§ 32 až 35 lieči zvieratá alebo vykoná na nich krvavý zákrok,

f) proti ustanoveniam §§ 32 alž 35 bez zverozdravotného dozoru otvorí, rozoberie (pitve) mŕtvolu zvieraťa,

g) proti ustanoveniu § 44 bez úradného povolenia ako neodborník infikuje ovce sypanicami, kto ako neodborník sbiera nákazlinu ovčích sypanie, túto uschováva alebo používa,

potresce sa — ak nejde o čin prísnejšie trestný — okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok zatvorením od 1 dňa do 2 mesiacov a peňažným trestom od Ks 100 do Ks 5. 000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1. dňa do 2. mesiacov. Náhradný trest spolu s trestom hlavným nesmie presahovať 2 mesiace.

§ 70.

Kto poruší ustanovenia tohto zákona alebo predpisy, alebo opatrenia, príkazy a zákazy podľa neho vydané, ktoré nie sú uvedené v § 69 a ktoré slúžia na ochranu a zlepšovanie zdravotného stavu zvieractva, k tlmeniu zvieracích nákaz, zamedzovaniu ich škodlivých následkov a možnosti ich prenášania na ľudí, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok peňažným trestom od Ks 50 do Ks 1. 000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1. dňa do 1. mesiaca.

§ 71.

Osoby, ktoré sa zaoberajú obchodom so zvierátali, miškárstvom, alebo živnosťou šarhovskou (pohodníckou) a už boly raz potrestané pre činy uvedené v §§ 68 alebo 69 a od odpykania trestu neuplynuly ešte 2 roky a dopustily sa opäť niektorého z týchto trestných činov, môžu byť potresta-né aj odňatím oprávnenia vykonáva príslušné povolanie, a to podľa miery zavinenia navždy alebo na určitý čas.

§ 72.

(1) V prospech štátu treba zhabať:

a) zviera, zvieracie suroviny a predmety, ktorými možno nákazu preniesť, ak boly dopravené alebo dohnané neuposlechnutím, poťažne obídením zákazu o dovoze a prevoze alebo obídením vstupných staníc alebo ciest,

b) zviera nevedené v predpísanej evidencii v pohraničnom území.

c) zviera, zvieracie suroviny a predmety, ktorými možno nákazu preniesť, ak boly nadobudnuté, dopravované alebo hnané vedome s falošným, falšovaným alebo na iné zviera vystaveným dobytčím pasom, alebo vysvedčením o pôvode,

d) zviera nadobudnuté podvodným prepisom vlastníckeho práva, ak v súvislosti s týmto podvodným prepisom boly vnesené do dobytčieho pasia falošné údaje,

e) zvieraciu surovinu, mŕtvolu zvieraťa alebo jej časť, upotrebovanú, uvádzanú do obehu alebo speňažovanú proti zákazu, ako

aj bakteriologické prípravky, liečebné špeciality, prikrmovacie prachy, fluidy, dezinfekčné prostriedky bez zreteľa na to, komu náležia, ak boly bez povolenia vyrábané alebo do obehu uvádzané.

(2) Zhabané zvieratá, zvieracie suroviny a veci treba podľa možnosti speňažiť.

(3) Zhabanie podľa ods. 1 vykoná v prípadoch uvedených v § 68 okresný súd, v ostatných prípadoch okresný úrad.

DIEL DVANÁSTY.

Inštančný postup a pôsobnosť.

§ 73.

Úrady zverozdravotnej správy.

(1) Vo veciach zverozdravotníctva, dozoru a odškodňovania, ak tento zákon neurčuje inak, pokračujú:

a) v prvom stupni okresný úrad,

b) v druhom stupni Ministerstvo hospodárstva.

(2) Kde v tomto zákone sa uvádza okresný úrad, treba ním v Bratislave rozumieť Mestský notársky úrad,

§ 74.

Pôsobnosť úradov zverozdravotnej správy.

(1) Okresný úrad ako prvostupňový úrad zverozdravotnej správy

a) uplatní vo svojom správnom obvode všetky zverozdravotné predpisy,

b) zistí druh choroby zvieraťa, len čo sa hocakým spôsobom dozvie o onemocnení alebo uhynutí zvieraťa, a to podľa posudku svojho zverozdravotného referenta, prípadne aj jeho vysiatiam na miesto samé,

c) nariadi príslušné ochranné opatrenia, ak bola ustálená nákaza, podliehajúca povinnému oznámeniu; ak takéto opatrenia nariadila už obec, tieto zreviduje, poťažne potvrdí a po zániku nákazy tlmiace opatrenia zruší,

d) preskúma zverozdravotné opatrenia obce a rozhodne o námietkach podaných proti týmto opatreniam,

e) venuje náležitú pozornosť všetkým okolnostiam, ktoré by mohly mať vplyv na zverozdravotné pomery a na základe svo-jich poznatkov robí potrebné opatrenia, patriace do jeho pôsobnosti; inak oznámi

vec s príslušným návrhom svojmu nadriadenému úradu,

f) rozhoduje o udelená odškodného podľa §§ 50 až 57.

(2) Ministerstvo hospadárstva, ako druhostupňový úrad zverozdravotnej správy,

a) vedie a riadi zverozdravotnnú službu na najvyššom stupni a vykonáva najvyšší dozor,

b) preskúmava opatrenia okresného úradu ako prvostupňového úradu zverozdravotnej správy, pričom môže takéto opatrenia pozmeniť, doplniť, zrušiť alebo nahradiť inými,

c) rozhoduje o odvolaniach podaných proti rozhodnutiam okresného úradu, ktoré tento vydal v prvom stupni ako úrad zverozdravotnej správy,

d) k zverozdravotným výkonom potreb-ným pri obrane proti zvieracej nákaze a cieľom ustálenia druhu onemocnenia, môže k prvostupňovým úradom zverozdravotnej správy vyslať aj osobitný odborný orgán; v takýchto prípadoch musia sa tieto úrady riadiť podľa pokynu vyslaného odborného orgánu,

e) môže vyslať v hocakej zverozdravotnej vecí osobitného komisára, aby sa zaistilo zachovávanie zákonných predpisov alebo na základe zákona vydaných svojich opatrení.

(3) Dozor nad riadnym výkonom zverozdravotnej služby vykonávajú Ministerstvom hospodárstva poverené zverozdra-votné dozorčie orgány. Ich práva a povinnosti a pomer k ostatným zverozdravotným orgánom určí vláda nariadením.

§ 75.

Pôsobnosť obce.

Vo veciach týkajúcich sa zverozdravotníctva obec

a) stará sa o vykonanie 'zverozdravotných opatrení na území obce (mesta),

b) vykonáva dozor nad dobytčím trhoviskom, dozerá nad zachovaním predpisov vzťahujúcich sa na dobytčie trhy, výstavy, odmeňovania a na každé shromažďovanie domáceho zvieractva,

c) dozerá nad zachovávaním predpisov vzťahujúcich sa na dopravu zvierat inými dopravnými prostriedkami ako železnicou alebo loďou, nad čistením a dezinfekciou

k tejto doprave použitých prostriedkov, ako aj nad zachovávaním predpisov vzťahujúcich sa na hnanie zvierat,

d) dozerá nad ostraňovaním a zneškodňovaním zvieracích mŕtvol, ich častí, nad mrchoviskami, šarhovňami a spaľovacími zariadeniami,

e) dozerá nad zachovávaním predpisov o držaní psov,

f) dozerá nad zachovávaním trvalých predbežných opatrení, uvedených v § 12 a vedie všetky tam uvedené evidencie,

g) ak sa hocakým spôsobom dozvie o uhynutí zvieraťa, dá dopraviť mŕtvolu na mrchovisko, poťažne do šarhovne, k spaľovaciemu zariadeniu, do sberne mŕtvol alebo ináč ju uschová a dá strážiť až do príchodu úradného alebo v službách samosprávneho sväzku stojaceho zverolekára; ak je podozrenie z nákazy podliehajúcej povinnému oznamovaniu, vykoná súčasne všetky potrebné predbežné ochranné opatrenia, a to í vtedy, ak ide len o onemocnenie zvieraťa,

h) dozerá nad zachovávaním tlmiacich opatrení,

i) vykoná všetko, čo týmto zákonom alebo na základe neho vydaných nariadení je jej uložené.

DIEL TRINÁSTY.

Záverečné ustanovenia.

§ 76.

Zrušujú sa všetky právne predpisy, ktoré odporujú tomuto zákonu. Najmä sa zrušujú: zák. čl. VII/1888, zák. čl. II/1893, zák. čl. X/1897, zák. čl. VI/1910, zákon č. 72/1941 Sl. z., § 46 zák. čl. V/1878, §§ 97, 98, 102 a; 104 zák. čl. XL/1879, § 60 zák. čl. XII/1894 a § 60 nariadenia bývalého uh. min. orby č. 48. 000/1894, vládne nariadenie č. 21/1921 Sb. z. a n, §§ 12, 37, až 40 zák. čl. XVII/1900, §§ 148 až 164 nariadenia bývalého uh. min. orby č. 95. 000/1900, nariadienie bývalého uh. min. orby č. 58. 000/ 1913, § 17 zákona č. 77/1935 Sb. z. a n. a § 13 vládneho nariadenia č. 153/1935 Sb. z. a n.

§ 77.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom. 1. júla 1943; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová správa.

Už pred prvou svetovou vojnou sa pociťovalo, že zákonný článok VII z roku 1888 o zverozdravotníctve je zastaralý. Vyváženie jeho nedostatkov dialo sa vydávaním nových a nových noriem, ktorých stierku už v čase ukončenia prvej svetovej vojny tvorila slušné sväzky, známe pod pojmom "Pokányi". Polčas celého desaťročného trvania Čsl. republiky úradovalo sa na Slovensku a úraduje sa aj doteraz podľa tohto zastaralého zákona a podľa spomenutých, z čiastky už tiež zastaralých, doplnkov, ktoré musely byť behom časti nahradzované zasa celou radou novších zverozdravotných predpisov, tzv. zverozdravotných normálu, ktorých stierka t. č. obsahuje niekoľkosto platných predpisov zaradených do 46 skupín.

Toto množenie sa zverozdravotných predpisov vedie k neodvratnému chaosu v štátnej zverozdravotnej službe, lebo udržať v prehľadnosti toto množstvo predpisov naráža na ťažkostí. Tieto ťažkostí1 samé od dávna volajú už po obnove zákona o zvieracích nákazách, k čomu ale pre rozličné prekážky nemohlo prísť za celých 20 rokov bývalej republiky a zastaralý, z dávnej uhorskej minulosti pochádzajúci zákon a jeho doplnky ostaly na Slovensku v platnosti ešte aj po roku 1928, keď si ho už v samom Maďarsku nahradili moderným zverozdravotným zákonom.

Na zreteli majúc, že najväčším odbytišťom prebytkov našej produkcie zvierat, zvieracích surovín a produktov bude predovšetkým Nemecko, kvôli usnadneniu stykov obidvoch štátov, osnova sa snaží prikloniť sa podľa možností k nemeckým predpisom. V Nemecku je v tomto čase tiež v prúde tvorenie nového zverazdravotného zákona. Koná sa to shrnutím celej rady najosvedčenejších zverazdravotných predpisov, nahradzujúcich t. č. jednotlivé, dnes už značne zastaralé čiastky ich zákona, v jeden moderný.

Okrem tohto bola vzatá do úvahy aj osnova zverozdravotného zákona, pochádzajúceho ešte z bývalej Čsl. republiky; na jej prispôsobení slovenským pomerom, veterinárne oddelenie Krajinského úradu už svojho času pracovalo. Mnohé vzácne predpisy mohly byť prevzaté a upravené podľa našich pomerov aj z nového maďarského zákona, avšak najcennejším vodítkom boly mnohoročné skúsenosti jednotlivých starších, zapracovaných úradníkov veterinárneho oddelenia Ministerstva hospodárstva, nadobudnuté za mnohoročného pôsobenia v štátnej zverozdravotnej službe.

Dbalo sa toho, aby osnova zákona zodpovedala pokroku vedy, aby zodpovedala špeciálnym pomerom slovenským, aby bola garanciou hladkého úradovania, úspešnej obrany národného bohatstva, uloženého vo zvieractve, a konečne, aby bolia bezpečnou zárukou chovateľom v ich podnikaní.

Slovenskému štátu pripadá úloha byť hrádzou proti nákazám, ktoré by sa mohly rozšíriť z východu. Slovenská republika nielen že si bude musieť vedieť svoje územie uchrániť pred nimi, ale svojou na príslušnú úroveň postavenou zverozdravotnou službou bude musieť vedieť byť zárukou cudzine, že pri zaopatrovaní si u nás zvierat, zvieracích surovín a produktov nehrozí dovoznému štátu nebezpečenstvo zavlečenia nákazy. Keď si takto Slovenská republika bude musieť stále zlepšovali zdravotný stav svojho zvieractva, nebude sa môcť uzavrieť pred započatím boja aj oproti tým nákazám, proti ktorým sa v každom kultúrnom stále celou silou bojuje. Tu je na myslí predovšetkým boj proti u nás hrozivé rozšírenej tuberkulóze hovädzieho dobytka, proti infekčnému abortu Bang, proti tzv. vírovým nákazám, ako nákazlivá chudokrvnosť koní a nákazlivá obrna (tešínska choroba) ošípaných a pod. Oproti týmto nákazám sa u nás pre nedostatok finančných prostriedkov za bývalej republiky málo vykonalo. Až v posledných 2—3 rokoch bola to práve ešte Slovenská krajina, ktorá prvá preukázala porozumenie aj pre tieto potreby a odhlasovala na tlmenie tzv, stajňových nákaz, medzi ktoré patrí aj tuberkulóza, 100. 000 Ks. Aj keby bola bývala daná možnosť vyčerpania aspoň z väčšej čiastky tejto sumy, bola by bývala táta úhrada nepatrná oproti potrebe nejakej veľkorysej akcii.

Je samozrejmé, že čo si nemohla dovoliť bývalá republika, tým menej si to bude môcť dovoliť s ťažkosťami začiatkov bojujúce Slovensko. Tak došlo k zákonnému zriadeniu tzv. nákazového fondu. Zriadením tohto prestala núdza o finančné prostriedky pre najpotrebnejšie zverozdravotné potreby a zverozdravotná časť štátneho rozpočtu podstatne sa odbremenia bez toho, že by to znamenalo dajaké citeľnejšie zaťaženie chovateľstva. Kvôli úplnosti dodatočne bol zákon o zriadenie tohto fondu pojatý do tohto zverozdravotného kódexu.

Z osnovy bola úmyseľne vynechaná časť o prehliadke mäsa. Stalo sa to preto, aby boly v tomto novom zákone o zvieracích nákazách zahrnuté výlučne len predpisy, smerujúce predovšetkým k ochrane zdravia zvierat, teda predpisy, ktoré len nepriamo chránia ľudské zdravie. Predpisy o prehliadke mäsa chránia totižto ľudské zdravie predovšetkým a priamo, ale len nepriamo zdravie zvierat. Predpisy tieto budú môcť byť zahrnuté tiež po vzore nemeckom v osobitnom zákone. Týmto soskupením zverozdravotných predpisov na dva zákony, podarí sa azda predísť prípadnému sporu kompetenciu, ktorého obnovenie u nás by ozaj nebolo žiadúcne.

Nie je pochybnosti o tom, že vydanie zákona o prehliadke mäsa je tiež potrebné, avšak zákon o prehliadke mäsa môže byť bez váhania predídený zverozdravotnýn zákonom už aj preto, lebo nariadenie o prehliadke mäsa č. 54. 300/908 FM, ktorým bola svojho času vyzdvihnutá platnosť príslušnej časti VII. z. č. 1888, stojí ešte vždy na výške doby.

Pri sostavení osnovy pamätalo sa na to, že u niektorých nákaz, resp. u niektorých druhov zvierat nebolo možné nájsť podklad v VII zák. čl. z r. 1888 pre zakročenie, hoci utlmenie dotyčnej nákazy bolo v záujme štátu, pre umožnenie vývozu potrebné. Z tohto dôvodu rozšírená bola povinnosť oznamovania na niektoré ešte do úvahy pri-chádzajúce nové nákazy a pojem zvierat v smysle tejto osnovy bol rozšírený.

Osnova sa skladá:

a) z dielu prvého: Všeobecné predpisy,

b) z dielu druhého: Trvalé opatrenia proti nákazám,

c) z dielu tretieho: Odstraňovanie a zúžitkovanie zvieracích mŕtvol,

d) z dielu štvrtého: Všeobecné opatrenia pri vzniku nákaz,

e) z dielu piateho: Osobitné predpisy pre jednotlivé nákazy,

f) z dielu šiesteho: Predpisy o odškodnení a o náhrade za straty zvierat a za predmety zničené pri. dezinfekcii,

g) z dielu siedmeho: Podpory chovateľom pri tlmení maštaľných a iných nákaz,

h) z dielu ôsmeho: Úhrada trov pri tlmení nákaz,

i) z dielu deviateho: Fond pre tlmenie nákaz a hromadných onemocnení zvierat,

j) z dielu desiateho: Výkon zverolekárskej praxe a služba zverolekárov v samosprávnych sväzkoch,

k) z dielu jedenásteho: Trestné ustanovenia,

l) z dielu dvanásteho: Inštančný postup a pôsobnosť,

m) z dielu trinásteho: Prechodné a záverečné ustanovenia.

K dielu prvému.

K § 1.

K ods. 1, — Rozšírením pojmu zvieraťa v smysle zákona na všetky zvieratá, ktoré majú význam s hľadiska zverozdravotníctva a s hľadiska národohospodárstva, teda na včely, ryby, hodvábnika, vtáctvo, králiky a na iné hlodavce, na kožušinové zvieratá a na lovnú zver, bude mať štátna administratíva zákonný podklad pre vydanie opatrení, ak sa tomu ukáže potreba aj proti nákazám týchto druhov zvierat. Skúsenosti blízkej minulosti ukázaly, na aké ťažkosti naráža boj bez zákonného podkladu, napr. proti tularemií hlodavcov, ktorá je aj na ľudí prenosná alebo proti obávanej akarinóze včiel. Že sa podarilo na Slovensku nedávno aj bez zákonného podkladu tieto dve nákazy ešte v zárodku udusiť, pripísať možno k dobru len vyspelosti jednotlivých odborných spolkov, záujmových organizácií a porozumeniu ich členov.

K ods, 2. — V zákone treba presne vymedziť pojem jatočného zvieraťa. Jatočné zviera treba so zverozdravotného stanoviska považovať vždy za podozrivé, lebo súc predmetom obchodu, je viac vystavené nákazám a preto treba ostatné chovné a úžitkové zvieractvo pred ním chrániť.

K ods, 3, — Pojem podozrivého zvieraťa v smysle zákona zahrňuje v sebe dva druhy podozrivých zvierat, a to zvierat podozrivých z nákazy a zvierat podozrivých z nakazenia. Keďže s každým druhom podozrivých zvierat má sa ináč nakladať pri tlmení jednotlivých nákaz, treba ich v zákone presne rozlišovať.

K ods. 4 a 5. — Pri tlmení nákaz treba mnoho ráz prikročiť aj k zabitiu zvieraťa. Sú nákazy, u ktorých telá zabitých zvierat môžu slúžiť aj k ľudskému požívaniu, u iných zasa azda len ku kŕmeniu zvierat, iné musia byť zasa neškodne odstránené. Už pomenovaním samým spôsobu zabitia zvieraťa musí byť v zákone vyjadrené, či môže mäso alebo produkty, pochádzajúce zo zabitého zvieraťa, slúžiť k používaniu ľudskému, či smú byť použité azda len

pre kŕmenie nimi zvierat alebo či ich treba neškodne odstrániť.

K § 2.

K ods. 2. — Odsek tento nie je novum, te to známy § 2, VII. zák. čl. z roku 1888, ktorý je v podobnom znení pojatý aj do nového maďarského zverozdravotného zákona z roku 1928. Odsekom týmto dostáva sa zákonu istej pružnosti, lebo je nim pamätané na všetky nepredvídané mimoriadne okolnosti a pomery, ktoré by sa mohly dostaviť. V nedostatku tohto zákonného podkladu bola by štátna administratíva vystavená ťažkostiam pri zakročovaní v prípadoch, na ktoré t. č. ešte pamätané byť nemôže.

K ods. 3. — O výnimočných prípadoch, kde je ináč určené, viď ods. 6. tohto paragrafu. Bližšie b zákonnom spolupôsobení obecných úradov určuje § 19 zákona.

K ods, 5. — Zverozdravotnú agendu obstaráva zpravidla zverozdravotný referent príslušného úradu verejnej správy vnútornej, resp. jeho úradne určený zástupca. Môže sa však stať, že obaja sú práve ináč zamestnaní a vec nestrpí odkladu. Na takéto prípady je tu pamätané tým, že sa dáva možnosť prednostovi úradu verejnej správy vnútornej, aby si výnimočne, ale len dočasne mohol pribrať k výkonu zverozdravotnej agendy s prípadu na prípad aj iného prax vykonávajúceho zverolekára.

K ods. 6. — Mimoriadne nebezpečenstvá vyžadujú mimoriadne opatrenia. Takáto potreba nastáva, ak hrozí nebezpečenstvo rozšírenia niektorej z tých najnebezpečnejších nákaz, ako napr. východného dobytčieho moru alebo pľúcnej nákazy alebo ak sa niektorá z týchto nákaz objaví v blízkom zahraničí a hrozí nebezpečenstvo jej dovlečenia. V takomto vážnom nebezpečenstve je potrebné, aby bol boj proti dotyčnému nebezpečenstvu odovzdaný do rúk s osobitným poslaním ma miesto nebezpečenstva vyslaného a k tomu cieľu určeného zverozdravotného odborníka, tzv. nákazového komisára. Takéto mimoriadne opatrenia sú vždy len prechodného rázu a rušia sa, ak nebezpečenstvo prejde. Okrem mimoriadneho nebezpečenstva môže sa k tomuto opatreniu siahnuť aj, ak je potrebné k hocakého dôvodu úradný výkon urýchliť alebo ak sa týmto opatrením docieli značná úspora.

K § 3.

K ods. 1. — Štátne ústavy pre chov koni stoja buď pod vedením zverolekára, zaradeného do stavu Štátnych úradníkov služby chovateľskej alebo zamestnávajú takéhoto. Nemôže byť teda obava, že by nebolo u nich vyhovené všetkým predpisom, vzťahujúcim sa na tlmenie zvieracích nákaz. Zasahovanie štátnej administratívy do ich vnútornej činností by pôsobilo na ne rušivo.

Vojenská správa má svoju vlastnú zverozrdavotnú službu a táto má svoje osobitné predpisy pre tlmenie nákaz vo svojich útvaroch. Tlmenie nákaz u zvierat, ktoré sú síce majetkom vojenského eráru, ale nie sú v priamom držaní vojska, napr. u vojenských koní, vydaných na držanie jednotlivcom, spadá do pôsobnosti administratívnych úradov a nie do pôsobnosti vojska.

K ods. 3. — V štátnych ústavoch, zaoberajúcich sa vedeckými prácami, nachádza sa obyčajne zvieractvo prechovávané tam k účelom vedeckého skúmania alebo pre vyučovanie. Toto môže ochorieť nákazou spontánne alebo umelým nakazením. Nie je žiadúce, aby bola bádateľská činnosť týchto vedeckých ústavov, trvalé zamestnávajúcich zverolekára, hatená zakročovaním administratívnej vrchnosti. Spoluprácu so štátnou administratívou upravuje ods. 5 tohto paragrafu.

K ods. 4 a 5. — Spolupráca vojenského veliteľstva, riaditeľstva ústavov pre chov koní a iných štátnych ústavov, zaoberajúcich sa vedeckými prácami, so štátnou administratívou vo veciach (tlmenia nákaz, po vysvetleniach predchádzajúcich odsekov nevyžaduje bližšieho odôvodnenia.

K dielu druhému.

K § 4.

K ods. 1 až 5. — Predpisy tohto paragrafu smerujú k ochrane pred dovlečením nákaz z cudziny. Druhá veta tretieho odseku vzťahuje sa na prípad, ak by z cudziny prišla zásielka pri pohraničnej prehliadke bola zistená zamorenou a podľa ujednania nebolo by možné ju cudzine vrátiť. V zákone treba pamätať, aby sa takáto zásielka mohla dať buď do karantény už v mieste vstupu na naše územie, alebo aby mohla byť dirigovaná do najbližšieho bitúnku. Kedy a ako sa má zakročiť, určí Ministerstvo hospodárstva s prípadu na

prípad. Poslednou vetou ods. 4 daná je možnosť predísť zavlečeniu nákaz z cudziny osobami a ich vecmi prichádzajúcimi zo zamoreného kraja cudziny.

Predbežné opatrenia, ktoré majú vykonať podľa ods. 5 okresné úrady na pohraničí, ak hrozí zavlečenie nákazy z pohraničia susedného štátu, sú pojaté do zverozdravotného zákona každého štátu, pretože, sú osvedčeným prostriedkom proti zavlečeniu nákaz.

K § 5.

K ods, 1, — Dôležitosť a potreba tohto zákonného opatrenia dokázala sa v blízkej minulosti, keď pohraničné územia stálu boly ohrozované zo západu valiacou sa vlnou slintačky a krívačky. Ukázalo sa, že obvyklými zverozdravatno-policajnými predpismi bez mimoriadnho opatrenia nedá sa vlna nákazy zastaviť alebo mierniť. Bolo treba zorganizovať osobitný pohraničný, pod vedením štátnej administratívnej služby stojací dozor, ktorý vykonávaly orgány obecných úradov, žandárstva, finančnej stráže, dôchodkovej kontroly a ak bolo treba aj vojsko. Nielen pri slintačke a krívačke, ale aj pri iných nákazách, ako sú napr. východný dobtytčí mor alebo pľúcna nákaza, môže byť toto opatrenie jedinou záchranou domáceho zvieractva.

K ods. 2. — V čase mimoriadneho nebezpečenstva je v záujme všeobecnom plne odôvodnený mimoriadny zásah Ministerstva hospodárstva upravujúci a obmedzujúci v pohraničných okresoch pohyb zvieractva alebo aj styk, pohyb a pobyt osôb, ktoré by mohly nákazu šíriť.

Ak to pomery vyžadujú, musí byť daná možnosť úpravy pasenia v pohraničí, lebo podľa skúseností pod rúškom nočného pasenia odohráva sa najviac prípadov podlúdnej dopravy. Musí byť daná možnosť nariadenia napr. zahnania zvierat večer na miesta vzdialenejšie a uzavretie ich tam do rána v košiaroch k tomu účelu osobitne zariadených, aby za tmy nebolo možné primiešať medzi ne podludne dopravené zvieratá.

K ods. 3, — Súpis, evidencia a označovanie zvierat v pohraničí, ak hrozí z cudziny nákaza, musí byť v rukách osôb úplne spoľahlivých, ak sa toto opatrenie nemá minúť svojím účelom.

K §6.

K ods. 1. — Dobytčí pas je jedným z najdôležitejších faktorov tlmenia zvieracích nákaz. Pre geografickú polohu Slovenska, pre jeho vklínenie medzi štáty, v ktorých sú rozličné nákazy častým zjavom, pre skoro bezprostrednú blízkosť ruských hraníc, kde sa ešte i teraz miestami vyskytuje najobávanejšia nákazlivá zvieracia nákaza pľúcna a azda aj východný dobytčí mor, bez dobytčieho pasu by nebol predstaviteľný úspešný boj proti zvieracím nákazám. Bez dobytčieho pasu nemohlo by byť stopované po pôvode nákazy, ani by sa nedaly nájsť tie zvieratá, ktoré môžu byť zo zverozdravotného stanoviska pokladané už za nakazené.

K ods. 2. — Je potrebné opatriť dobytčími pasmi všetky v tomto odseku vymenované druhy domácich zvierat, a to vo všetkých pod lit. a)—d) uvedených prípadoch, lebo práve toto sú tie prípady, ktoré prichádzajú do úvahy pri stopovaní po pôvode nákaz alebo pri vypátraní chorých zvierat, ak je nebezpečenstvo, že by mohla byť nákaza niektorými zvieratmi už rozvlečená.

K ods. 3. — Vzmáhajúci sa automobilizmus, letectvo, budovanie autostrád, vynúti si zaiste zverozdravotné opatrenia aj pri doprave zvierat motorovými vozidlami, ako sa to v niektorých prípadoch už aj stalo, keď musela byť doprava zvierat autami podrobená zverozdravotnému dozoru.

K ods. 4. — Potreba ustanovenia povinnosti opatrenia osvedčenia o zdravotnom stave napr. pre hydinu, by mohla nastať pri mimoriadnom rozšírení nákaz hydiny. Medzi prípadmi upustenia od povinnosti opatrenia dobytčím pasom niektorých zvierat, ktoré budú uvedené v nariadení, budú zahrnuté napr. kone, patriace hlave štátu alebo vojenskému eráru, kone závodných spolkov pri ich doprave a pod.

K ods. 5. — Pri hroziacom nebezpečenstve niektorej nebezpečnej nákazy, napr. slintačky a krívačky, východného moru, pľúcnej nákazy a iných, je odôvodnené zavedenie povinností opatriť pri doprave osvedčením o pôvode a o zdravotnom stave tie suroviny a zvieracie produkty, ktorými by snáď bolo možné nákazu rozvliecť.

K ods. 6. — Vystavovanie dobytčích pasov je t. č. zverozdravotnou agendou, patriacou do pôsobnosti obce, ktorú vykonáva starosta obce. Štátnej zverozdra-votnej službe pôsobí tento stav veľké ťažkosti, lebo manipulácia dobytčích pasov nie je správne vykonávaná. Starostovia sa ustavične menia; akonáhle by sa nie-

ktorý z nich už ako-tak zapracoval, nastane v osobe starostu zmena a manipulácia dobytčích pasov dostane sa zasa do rúk nezapracovaného človeka. Je síce nariadené, že notári musia na manipuláciu dobytčích pasov dozerať, nariadenie toto však nestačí. Nápravu možno docieliť len zákonným zariadením manipulácie dobytčích pasov do štátnej administratívnej agendy, kde ju bude musieť vykonávať notár sám (v hlavnom meste Bratislava magistrálom poverený úradník), resp. kde bude manipulácia dobytčích pasov vykonávaná niektorou schopnou úradnou osobou jeho personálu, nad činnosťou ktorej dozerá a za účinkovanie ktorej znáša zodpovednosť. V obciach, ktoré nie sú sídlom notára, môže si notár určiť so súhlasom okresného úradu osobu, ktorú poverí manipulovaním dobytčích pasov. Za normálnych pomerov notár si určí sám osobu, manipuláciou dobytčími pasmi poveriť sa majúca podľa smerníc, ktoré budú uvedené vo vykonávajúcom nariadení. Ak ale hrozí nebezpečenstvo mimoriadnej škodlivej nákazy, je v záujme úspešnej obrany proti nej, aby bola manipulácia dobytčími pasmi, tam, kde sa toho potreba ukazuje, obstarávaná osobami ministerstvom k tomu osobitne zmocnenými.

K ods. 7. — Kvôli pružnosti žiadúce je neurčiť raz na vždy formu dobytčích pasov a manipuláciu nimi vládnym nariadením, ale ponechať to v tomto odseku uvedeným trom ministerstvám.

K ods. 8. — Ide o manipulačné poplatky, ktoré patria obecnej pokladnici, z výťažku ktorých obec hradí náklad práce spojenej s manipuláciou dobytčími pasmi. Aby mohla byť výška týchto poplatkov hockedy prispôsobená pomerom, nie je žiadúce určiť ju vládnym nariadením, ale radšej dať možnosť jej zmeny hockedy úpravou Ministerstva hospodárstva po dohode s Ministerstvom vnútra. O kolkovných a iných poplatkov viď § 7.

K ods. 9. — Toto celkom výnimočné opatrenie znamená vlastne evidenciu, súpis domáceho zvieractva. Je však omnoho účinnejší a pri hroziacom nebezpečenstve zavlečenia nákaz z cudziny zvieratmi podludne dopravenými, môže byť výdatnou pomocou v potlačení nákaz.

K § 7.

Dobytčí pas podlieha ako doteraz okrem manipulačného poplatku, uvedeného v § 6 ods. 8 aj poplatku kolkovnémú. Hoci v niektorých zemiach dobytčí pas kolkovnému poplatku nepodlieha, z finančných dôvodov navrhuje sa neupustiť od tohto vžitého už predpisu.

Výška kolkového poplatku má povahu menlivú a má sa vždy úmerne prispôsobiť k celkovej cenovej hladine a k cenám dobytka. Z toho dôvodu výška kolkového poplatku nie je upravená v tomto zákone, ale ponecháva sa úprave vládnym nariadením, ktoré môže podliehať skôr zmenám.

K § 8.

K ods. 1. — Bez zverozdravotného dozoru bola by doprava týchto zvierat, i pešia, jendou z najnebezpečnejších príležitostí rozvláčania nákaz.

K ods. 4. — Zvieratá z cudziny pochádzajúce, podliehajú po ich príchode istej karanténe a bývajú až po priaznivom uplynutí tejto vpustené medzi domáce zvieractvo. Treba ich preto aj počas ich do-pravovania z cudziny oddelene dopravovať od zvierat domáceho pôvodu, kým nie je bezpečne zistené, či nie sú nositeľmi niektorej nákazy.

O zvieratách jatočných už v dôvodoch k § 1 ods. 2 tohto zákona je uvedené, že sa musia považovať zo zverozdravotného stanoviska vždy za podozrelé preto, lebo súc predmetom obchodu majú možnosť sa nakaziť a ostatné chovné a úžitkové zvieractvo treba z tohto dôvodu pred nimi náležité chrániť.

K ods. 5 a 6. — Nevyžaduje bližšieho odôvodnenia.

K ods, 7. — Za prehliadku zvierat dopravovaných, zaplatiť sa majú isté poplatky. Toto nie je nóvum, lebo tieto poplatky určené sú aj vo zverozdravotnom zákone dnes platnom, ako aj v podobných zákonoch všetkých štátov. Časť týchto poplatkov prislúcha službukonajúcemu zverolekárovi a časť štátnej pokladnici, tvoriac v štátnom rozpočte značnú príjmovú položku.

Žiadúce je, aby mohla byť výška týchto poplatkov behom času ľahko prispôsobiteľná daným pomerom a preto treba jej určenie ponechať Ministerstvu hospodárstva.

K ods. 8. — U zvierat k doprave častokrát z rôznych krajov posvážaných treba dbať, aby nakazení jedinci medzi nimi náhodou sa nachodiaci neinfikovali miesto, z ktorej sa nakladanie prevádza. Miesta svodov a predbežného umiestenia zvierat pred ich naložením treba preto tak upraviť, aby boly ľahko čistiteľné a dezinfiko-

vateľné, aby bolo nakladanie zvierat z nich ľahké a bez trápenia zvierat vykonateľné a aby zvieratá pred ich naložením sa neporozbiehaly.

Nakladanie a skladanie zvierat pri ich dopravovaní železnicou je z obvyklých tovarových rámp nemysliteľné. Nakladaním zvierat z týchto rámp boly by tieto znečisťované a znečistil by sa aj z nich nakladaný tovar. Keby tovarová rampa nebola vybetonovaná, do nej vsiaknuté výkaly znečistily by infikovaly by pôdu. Ak nie je rampa ohradená, zvieratá sa do času nakladania rozutekajú. Ich nakladanie z obyčajnej a nie poschodovej rampy do špeciálnych poschodových vozňov bolo by spojené s ťažkosťami, trápením zvierat, zpomedzi ktorých tie najtučnejšie by v letnom čase pri takomto spôsobe nakladania niekedy aj hromadne hynuly. Ohrada miesta, z ktorého sa nakladania má konať, je potrebná aj preto, lebo odosielateľ dováža transport obyčajne len po čiastkach na stanicu. Toto dovážanie trvá niekedy aj celý deň. Za tento čas musí byť postarané o možnosť uloženia zvierat na vhodnom mieste, lebo tieto pred zaistením ich bezchybného zdravotného stavu nemôžu byť pustené do železničného vozňa.

Nebezpečenstvo rozvlečenia, nákaz hroziace aj pri doprave zvierat iným spôsobom než železnicou, plne odôvodňuje potrebu vydania predpisov usmerňujúcich aj túto dopravu zvierat.

K ods. 9. — Zápisnica, do ktorej sa medziiným zanášajú aj dáta dobytčieho pasu, ktorá je sama už verejnou listinou, je dôležitou listinou pri posudzovaní správnosti pokračovania službu vykonávajúceho zverolekára. Ak bude prehlásená za verejnú listinu, predíde sa tomu, aby bola zapisovaním do nej nesprávnych dát zneužívaná, ako sa už stalo, lebo službou touto nie sú poverení vždy len štátni alebo iní úradní zverolekári, ale aj súkromní zverolekári.

K § 9.

K ods. 1 až 9. — Aby sa zvieratá neinfikovaly pri ich nakladaní, počas dopravy alebo pri ich skladaní, treba určiť zákonnú povinnosť čistenia a dezinfekcie dopravných prostriedkov, zariadení a predmetov, a to nielen pri doprave železnicou, ale aj pri doprave zvierat ostatnými dopravnými prostriedkami, ďalej treba určiť, kto má vykonávať čistenie a dezinfekciu a kto má hradiť trovy tejto.

Železnice majú špeciálne zariadenia pre čistenie a pre dezinfekciu vozňov, ako

aj pre čistenie a dezinfekciu vyškolený personál. Ostatné dopravné prostriedky a ich zariadenia majú si čistiť a dezinfikovať ich majitelia, resp. nájomci. U týchto nie je už dostatočnej garancie, že správne vykonajú tento úkon a preto treba určiť, že čistenie a dezinfekciu ich dopravných prostriedkov môžu na ich trovy vykonávať obce (mestá), ako to t. č. a s úspechom robí mesto Bratislava na mestskom bitúnku a pri odchode s trhoviska.

Dopravu zvierat všetkými dopravnými prostriedkami, ako aj ich hnania, kontrolujú orgány štátnej zverozdravotnej služby. Treba však. aby bolo v zákone vyslovené, že kontrolu túto môže vykonávať finančná stráž, žandárstvo, obecné úrady a policajné orgány.

K § 10.

K ods. 1. — Pretože nebezpečenstva infekcie zvieraťa hrozí nielen na trhoch, ale pri hocakom shromažďovaní zvierat na jedno miesto zo širšieho okolia, ako novum treba pojať do osnovy zákona okrem dobytčích trhov aj výstavy, svody a prehliadky zvierat, ako také, ktoré podliehajú zverozdravotnému dozoru. Výstavy, svody, prehliadky zvierat konávajú sa so zintenzívnením chovu vždy častejšie a ich konanie bez zverozdravotných predpisov znamenalo by ohrozenie zdravotného stavu zvieractva. Zverolekársku prehliadku na dobytčích trhoch, výstavách, svodoch a pod., vykonávajú zverolekári zamestnávaní majiteľom, resp. nájomcom dobytčích trhov, poriadateľom výstav, svodov a pod. Zverozdravotný dozor vykonávajú orgány štátnej zverozdravotnej služby. Zverolekárska prehliadka koná sa na trovy majiteľa dobytčieho trhu, poria-dateľa výstavy a pod. Zverozdravotný dozor koná sa občasne a pokiaľ možno príležitostne. Úkolom zverozdravotného dozoru je zabezpečiť riadny beh zverozdravotnej služby na trhoch. Nespadajú pod ustanovenia tohto odseku prehliadky koní pre vojenské účele, kedže na týchto je o zverozdravotnú službu beztak postarané.

K ods. 2. — Nevyžaduje odôvodnenia.

K ods. 3. — Predpis tento prevzatý je ešte z maďarskej praxe a osvedčil sa už počas dlhých rokov. Podľa tejto praxe, ak sa majiteľ alebo nájomník tržného práva nepostará o možnosť vykonávania riadnej prehliadky a ak sa neriadi platnými predpismi, nemá to pre neho za následok odňatie mu tržného práva, ale ako zverozdravotné ochranné opatrenia cie-

ľom ochrany zvierat pred nakazením, možná zakázať príhon zvieractva na takéto trhovisko, kým majiteľ alebo nájomník tržného práva neurobí zadosť platným predpisom.

K ods. 4. — Aby nebolo vydržiavanie výstavy, svodov a prehliadok, kde nie je to bezpodmienečne treba, zbytočne zaťažované, pamätané je na výnimky, ktoré určí okresný úrad.

K ods. 5. — Trhy zvláštnej dôležitosti sú trhy exportné, kontumačné, jatočné a pod., kde treba vo zvýšenej miere dbať o to, aby sa tieto nestály vhodnými miestami pre rozširovania nákaz.

K ods. 6. — Nevyžaduje odôvodnenia.

K ods. 7. — Zo zverozdravotného, ako aj hygienického ohľadu je nevyhnuteľne potrebné, aby sa dobytčie trhy vydržiavaly na mieste vhodnom, von z obce, v istej vzdialenosti od obytných domov. Aby sa tejto požiadavke mohlo zadosť urobiť, je potrebné umožniť obciam, aby si v krajnom prípade aj vyvlastnením mohly obstarať miesto pre zriadenie na ňom dobytčieho trhoviska, pre jeho rozšírenie alebo primeranejšie zariadenie. Na majiteľov tržného práva, ak sú nimi osoby súkromné a nie obce samé, sa toto oprávnenie nevzťahuje. K vydržovaniu trhov potrebný pozemok musí si súkromná osoba obstarať sama. Keby nebola vstave obstarať si vhodné miesto, prestala by pre ňu možnosť vy-držiavania dobytčích trhov. Ak by sa súkromná osoba, častokrát majiteľka starých privilégií, pre podobné ťažkosti vydržia-vania trhov zriekla, nastala by vhodná príležitosť, aby si tržné právo získala obec. Je totiž žiaducnejšie, aby bolo tržné právo v rukách obcí ako v rukách súkromných osôb, lebo obce sú na prípadne príjmy z trhov viac odkázané, ako osoby súkromné, ktorých tržné právo je obyčajne len zo starých časov pochádzajúcim privilégiom.

K ods. 8. — K potrebe dezinfekcie blízkeho okolia tržišťa, ako aj ciest k nemu vedúcich môže prísť, len výnimočne pri vyskytnutí sa ťažkých chorôb, ktorých povaha takéto opatrenie vyžaduje.

K § 11.

K ods. 1 a 2. — Mnohé bakteorologické prípravky obsahujú živé, častokrát až plne virulentne choroplodné zárodky a preto je potrebné, aby boly presne určené predpisy o ich výrobe, o ich uvádzaní do obchodu, uskladnení, používaní, zachádzaní s nimi. Takéto očkovacie látky a bakteriologické prípravky budú sa dorábať aj u nás, pokiaľ to bude možné a rentabilné, v Štátnom diagnostickom veterinárnom ústave. Tiež sa budú vykonávať vedecké práce cieľom preskúšania niektorých ešte neprebádaných zvieracích nákaz. Aby tieto neohrožovaly verejnú bezpečnosť, je potrebné, aby Ministerstvo hospodárstva určilo ochranné poriadky, ktoré bude treba zachovávať pri vykonaní týchto. Tiež je potrebné pojať do vládneho nariadenia predpisy o ich výrobe, uvádzaní ich do obchodu, o uskladňovaní a používaní. Potreba štátnej kontroly tuzemských očkovacích látok a iných bakteriologických výrobkov a ich skladov plynie z horeopísanej povahy týchto.

K ods. 3, — Aby bolo chovateľstvo chránené pred prípadnými prehmatmi výrobcov rôznych liekov, najmä liekov tajného složenia, je potrebné, aby ich výroba, ich vyskúšanie, ich uvádzanie do obchodu, bolo viazané na povolenie príslušných ministerstiev. Predpisy proti prípravkom neznámeho složenia odôvodnené sú potrebou ochrany roľníka pred šarlatánstvom.

K ods. 4. — Išlo by o prípady, keby bolo vydaného povolenia zneužité, keby sa dotyčný prípravok ukázal byť neskôr škodlivým alebo keby sa prišlo na to, že sa nevyrába podľa vydaného receptu a pod.

K ods. 5. — Prostriedky a prípravky, ktoré sa už vyrábaly pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, budú sa môcť ďalej vyrábať a uvádzať do obehu, len keď výrobca dostane povolenie podľa tohto zákona.

K § 12.

Aby sa mohlo úspešne čeliť zvieracím nákazám, nestačí vykonať isté opatrenia až nákaza už vznikla, ale treba urobiť a stále v platnosti udržovať príslušné zákazy a príkazy všade tam, kde by upustenie od týchto mohlo sa stať nebezpečným pre zdravie zvieractva.

K ods. 1 písm. a) až c). — Zvieractvo obchodníkov dobytkom, mäsiarov, údenárov, výkrmní sa stále mení a mieša, čím je daná možnosť primiešania sa k nim chorých kusov a infikovania ostatných. Predpisy tohto odseku slúžia ochrane zdravia ostatného zvieractva pred zvieractvom obchodníkov a mäsiarov. Aby sa predišlo nakazeniu iných zvierat týmito, aby sa mohlo stopovať po pôvode nákaz pri ich vzniku

a aby sa mohlo zistiť, čí sa od nakazených zvierat už nenakazily iné a ktoré, treba možnosti povinného oznamovania príhonu a odhonu takéhoto dobytka v obci, založenia evidencie o ňom, ako aj možnosti označenia takéhoto dobytka.

Maštale obchodníkov s dobytkom a zájazdných hostincov a maštale iných podobných miest, kde sa v krátkom čase mnohé zvieratá vystriedajú, medzi ktorými môžu byť aj choré alebo nakazené, treba účelne zariadiť, chod v nich upraviť a postaviť ich pod dozor štátnej zverozdravotnej služby.

K písm. d) a e). — Zavedením povinnosti oznamovania a evidencie zvierat podnikov a jednotlivcov vyrábajúcich mlieko pre obchod, je pamätané na potrebu kontroly zdravotného stavu dojníc a na možnosť vykonávania tejto. So strany dodávateľov mlieka pre verejný konzum, mliekáreň, sberien mlieka, nimi do obehu uvádzanými zvyškami mlieka hrozí nebezpečenstvo nielen pre zdravie zvierat, ale aj pre zdravie človeka a preto je potrebné bezpečné zneškodnenie týchto.

K písm. f) a g). — V záujme ochrany tak zvieracieho, ako aj ľudského zdravia je úradný zverozdravotný dozor vo všetkých v tomto odseku vymenovaných prípadoch potrebný.

K písm. h. — Oprava o zverozdravot-nom dozore pri pasení a o spotrebe pasenia je potrebná tiež pre možnosť nebezpečenstva nakazenia sa zvierat na spoloč-ných pastvinách od ostatných alebo pre nevhodnosť pastvín. Je potrebné, aby sa mohlo aj zo zverozdravotného stanoviska nariadiť očistenie pastviny od krovín, tŕňov, bodláčov, ak tieto poskytujú úkryt pre rôzne parazity rozširujúce nákazy zvierat. Je potrebné, aby sa mohly niektoré čiastky pastvín používať len pre nenáchylné zvieratá na nákazu, ktorou je tá čiastka pastviny prípadne infikovaná. Je potrebné, aby sa mohlo nariadiť postavenie ohrád na pastvinách blízo hraníc pre shro-maždenie zvierat v noci, čím sa jedine dá predísť pašovaniu zvierat v noci primiešaním cudzích zvierat medzi zvieratá pasúce sa a pod.

K písm. i. až j. — Šarhovne, podniky na odstraňovanie alebo spracovanie zvieracích mŕtvol alebo ich častí a bitúnkových odpadkov, garbiarne, kožiarne, mydliarne mohly by sa stať bez úradného zverozdravotného dozoru, bez úradnej úpravy ich zariadenia a chodu v nich, ohniskami nákaz a ich odpadkovými vodami mohly by zamoriť verejné toky, ako to mnohé. naše garbiarne t. č. skutočne aj robia.

K písm. k. — Rôzne pbhlavné nákazy domáceho zvieractva vyžadujú zavedenie pripúšťacích registrov, lebo pri niektorých pohlavných nákazách zvierat práve len pripúšťacie registry upozornia na podozrenie prípadnej nákazy; bez nich (by nebolo (možné vypátrať kusy prípadne už nakazené a nebolo by možné zahájiť úspešný boj proti pohlavným nákazám zvierat,

K písm. 1. — Neupravené vykonávanie miškárstva mohlo by sa stať nebezpečným pre zverozdravotníctvo, lebo miš-kári samí by sa. stali roznášatemi nákaz.

K písm. m. — Podrobenie zvierat zverolekárskej prehliadke tam, kde je podozrenie, že sa medzi nimi nachádza zviera postihnuté nákazou, umožní odkrytie žriedla nákazy. Včasné odkrytie žriedla nákazy umožňujú občasné diagnostické skúšky, čo má pre udržanie zdravia celého stavu veľký význam hlavne u plemenných a úžitkových zvierat.

K písm. n. a o. — Sú miesta, kde sa preto vyskytuje každoročne napr. slezinová sneť, lebo pôda je zárodkami tejto nákazy znečistená. Takto zanečistené bývajú niektoré pastviská, kde boly z nevedomosti zakopávané mŕtvoly zvierat nákazou uhynulých. Treba dať možnosť zachránenia národného majetku aj tam, kde pre imunizovanie vnímavých zvierat očkovaním ešte nie je porozumenie.

Bakteriologické prípravky slúžiace k imunizovaniu zvierat pred nákazami, obsahujú častokrát plnovirulentné zárodky nákazy, proti ktorej sa očkuje. Aby sa predišlo prípadnému rozširovaniu nákaz, práve očkovacími látkami, musí mať vrchnosť aj možnosť zakázať alebo obmedziť očkovanie istou očkovacou látkou, kde by jej použitie bolo proti verejným záujmom a musí mať možnosť vedenia evidencií bakteriologickými prípravkami za-štepených zvierat.

K písm. s. — Nesvedomitosťou výrobcu niektorých krmív, napr, primiešaním do šrotovaného obilia kúkola, stáva sa krmivo nebezpečným pre zdravie zvieraťa a prichádza aj k hromadným otravám zapríčiňujúcim národohospodárske škody, Nedávno sa stalo, že mlynskými výrobkami bolo otrávených viac koní a vykonaným vyšetrovaním zistený bol alkaloid ghitagin. Hromadné otravy a hromadné infekcie môžu povstať aj napr, senom ob-

sahujúcim otravné látky alebo zanečiste-ným zárodkami nákaz.

Zákonom treba dať možmosť v takýchto prípadoch zakročiť, podozrivé krmivá na trovy výrobcu, resp. dorábateľa vyšetriť a závadné krmivá dať zneškodniť.

K písm. r. — Nesprávnym podkúvaním zvierat, najmä podkúvaním neoprávnený-mi osobami, stávajú sa zvieratá predčasne práceneschopnými a musia byť ako brakové vyradené. V živnostenských predpisoch nie je pamätané na to, aby si and majiteľ sám nesmel svojho vlastného koňa podku-vať. V krajoch, kde je zakorenený zlozvyk podkúvania koni Cigánmi alebo kde si majitelia sami podkúvajú svoje kone hotovými už podkovami, nenachádzajú vojenské komisie pre obvod koní skoro ani jediného koňa, ktorý by mohol byť považovaný za súceho pre vojenskú službu.

K ods. 2. — Podomový obchod zvie-ratmi je najnebezpečnejším a najvýhodnejším spôsobom pre rozvláčenie nákaz a je preto vo všetkých kultúrnych zemiach náležite upravený.

K ods. 3. — Predpis tohto ods. nevylučuje, aby oprávnený podkúvačský majster nemohol si podkúvať svojho vlastného koňa, aj keby neprevádzal podkúvačskú živnosť.

K ods, 4. — Po vzore iných pokročilých štátov dôjde aj u más k budovaniu štátnych zverozdravotných ambulancií a štátnych nemocníc pre zvieratá. Je potrebné, aby bolo na toto v zákone už pre-dom pamätané analogický ako je tomu pri budovaní kafilerií (viď § 17).

K § 13.

K ods, 1. — Každoročné povinné zaočkovanie psov proti besnote je jedine účinným prostriedkom zabránenia vzniku besnoty. Povinné očkovanie psov proti besnote sa vykonáva vo všetkých štátoch, ktoré sú besnotou ohrozené a úplne sa osvedičilo. Imunizovanie psov proti besnote nie je len súkromným záujmom majiteľa psa. Je vo verejnom záujme, aby sa besnota, táto aj u ľudí nevyliečiteľná a hrozná nákaza, nemohla so psov na človeka preniesť. Prenášanie tejto nákazy ma ostatné domáce zvieractvo môže mať tiež za následok veľké národohospodárske škody, ktorým sa môže predísť imu-nizovaním psov. Okrem toho ale aj reputácia štátu pred cuzinou vyžaduje, aby bol počet prípadov besnoty na minimum zredukovaný. Geografická poloha Slovenska, jeho vklínenie medzi kraje, v ktorých sa besnota častejšie objavuje, vyžaduje, aby sa otázke besnoty psov venovala mimoriadna pozornosť. Mnohoročné skúsenosti dokazujú, že obvyklými zverozdravotne-policajnými predpismi bez imunizovania psov očkovaním, nie je možné s úspechom bojovať proti besnote.

Vládne nariadenie vydané pre vykonávanie zákona bude obsahovať podrobnosti o chovaní psov, do ktorých budú zahrnuté predpisy, medzi iným aj o chovaní psov Cigánmi a inými potulnými osobami, ktorých psí bývajú častými rozširovateľmi besnoty.

K ods, 2 a 3. — Po závažných dôvodoch v predošlých odsekoch uvedených, tieto body nevyžadujú bližšieho vysvetlenia.

K dielu tretiemu.

K § 14.

K ods. 1, — V tomto ods. vymenované sú druhy zvierat, mŕtvoly ktorých prichádzajú do úvahy ako také, ktoré treba neškodne odstrániť, aby sa predišlo zverozdravotným a zdravotným závadám.

K ods, 2. — Ustanovenie toto je po-treboné pre prípad, ak by sa vyskytla potreba hájiť zverozdravotné a zdravotné záujmy voči riadne neodprataným mŕtvolám snáď iných v predchádzajúcom odseku nespomenutých zvierat, napr. pri prípadnom mimoriadne rozvírenom hynutí hydiny, zvere a pod.

K ods. 3. — Vo vládnom nariadení budú uvedené prípady, kedy okresné úrady, ak tomu nebránia zdravotne- alebo zverozdravotne-policajné predpisy, môžu zoologickým záhradám, cirkusovým podnikom, obchodníkom zvieratmi, pestiteľom kožušinových zvierat a rýb, ako aj celkom výnimočne niektorým chovateľom ošípaných povoliť skrmovanie mäsa zvierat k inému účelu než ľudskému požívaniu zabitých.

K ods, 4 a 5. — Netreba odôvodnenia.

K§ 15.

K ods. 1. — Mrchovisko je miesto slúžiace pre zakopávanie zvieracích mŕtvol.

Sú kraje, kde nie je možno zvieraciu mŕtvolu riadne zakopať napr. pre skalnatú pôdu, pre vysokú spodnú vodu alebo pre nevhodný druh pôdy. Zakopávanie mŕtvol na takýchto miestach malo by za následok, že by ich snadno vyhrabali Ci-

gáni, psi, zver, vyplavila by ich spodná voda alebo do nevhodnej pôdy zakopané stály by sa nebezpečnými. Keby sa ale tak aj nestalo, hnijúce, plytko zahrabané mŕtvoly otravovaly by hnilobným zápachom celé okolie. V takýchto miestach je tak zo zverozdravotných, ako aj zo zdravotných ohľadov omnoho účelnejšie zvieracie mŕtvoly, ak nie je možné ich zužitkovať, ničiť spopolnením.

Ak nemožno zvieraciu mŕtvolu zužitkovať spracovaním v kafilerii, jej spopolnenie stáva sa potrebným najmä u slezinovej sneti, ktorej pôvodca — bacil slezinovej sneti — je schopný vytvárať tzv. spóry, ktoré sa môžu v pôde v stave životaschopnom udržať aj cez desaťročia, vzdorujúc suchu, vlhku, zime, vysokej teplote a dezinfekčným prostriedkom. Zakopanie takýchto mŕtvol do zeme, hoci aj dostatočne hlboko, je nebezpečné, lebo spory ostávajú živé aj po sotlení mŕtvoly a ak sa dostanú na povrch zeme, buď spodnou vodou vyplávané alebo vynesené na povrch červakmi, alebo iným hmyzom, nimi znečistenie miesto stáva sa na dlhé roky ohniskom nákazy.

Je preto pohrebné pamätať v zákone aj na spopolňovanie zvieracích, mŕltvol namiesto ich zakopávania tam, kde to geologické pomery vyžadujú alebo v prípadoch, kde zakopanie mŕtvoly podľa povahy dotyčnej nákazy je nebezpečné a keď zvieraciu mŕtvolu nie je možné spracovať v kafilerii.

V oblastiach pridelených kafileriam odpadá potreba riešenia šarhovskej otázky, lebo v týchto oblastiach všetky so šarhovsku službou spojené práce vykonávať budú zamestnanci ústavu. O šarhovskú službu bude sa treba postarať len v oblastiach kafileriam nepridelených.

Na Slovensku nebolo vôbec možné doteraz usporiadať otázku šarhovskú, lebo nebolo preto zákonného podkladu. Na Slovensku obstarávajú ešte aj dnes prácu šarhovskú väčšinou Cigáni, súc poverení obciami touto prácou, s prípadu na prípad. Je všeobecne známe, akým spôsobom túto prácu vykonávajú a koľko zla a škody pritom napáchajú, lebo nákazu len rozširujú a to niekedy aj schválne. V nedostatku šarhu Cigáni bývajú poverovaní aj pochytaním potulných psov. Táto ich nešikovne, neodborne a kruté vykonávaná činnosť je tiež len na pohoršenie obecenstva. Pretože niet šarhovien, nie je v obciach zpravidla miesta, kde by sa mohol bezpečne zavrieť pes, ktorý pohryzol osobu a mal by byť dva-tri týždne pozoro-vaný, niet miesta, kde by sa mohla riadne vykonať pitva a niet človeka, iba Cigána, ktorý by pomohol zverolekárovi pri pitve veľkého zvieraťa.

K ods. 2. — Kde je spaľovacie alebo spracovacie zariadenie, stáva sa mrchovisko zpravidla zbytočným. Môže sa ale stať, že obec je v istej ročnej dobe ne-prístupná pre motorové vozidlá svážajúce zvieracie mŕtvoly, alebo že leží odľahlé a motorové vozidlo nemôže do nej prísť pre každú malte mŕtvolu. V takýchto prípadoch je potrebné ešte aj mrchovisko. Aby sa postupovalo v tomto ohľade jednotne, ponecháva sa rozhodnutiu Ministerstva hospodárstva, ktorá obec si má vydržiavať aj mrchovisko, hoci sa z nej zvieracie mŕtvoly odvážajú do kafilerie.

K ods. 3, Netreba vysvetlenia.

K ods. 4. — Stav domáceho zvierac-tva v niektorých väčších hospodárstvách je tak veľký, že vyžaduje zriadenie vlastného mrchoviska. Niekde leží toto hospodárstvo tak, že odvážanie mŕtvol bolo by pre majiteľa statku obťažné alebo by ohrozovalo zdravotný stav zvierat v obci:

K § 16.

K ods. 1 a 2, — Najideálnejším spôsobom odstraňovania zvieracích mŕtvol nie je ich spaľovanie, ale ich spracovanie v tkzv. kafileriách, zariadeniach to pre tepelné a chemické spracovanie. Produkty takých zariadení (kŕmna múčka, glej, ma-zadlá) sú bez choroboplodných zárodkov a môžu byť používané bluď ako krmivo pre zvieratá, ako mazadlo alebo ako hnojivo. Tč. fungujú na Slovensku tri takéto zariadenia a to dve mestské (Bratislava a Žilina) a jedna súkromná v Nitre, ktoré sbierajú zvieracie mŕtvoly z 80 km okolia.

V kultúrnej cudzinie nezakopávajú ani nespopolňujú zvieracie mŕtvoly, ale spracovávajú v chemicko-tepelných zariadeniach, zvaných kafileriami.

Aj v našom štáte je badať už v tomto ohľade pokrok. Na mnohých miestach už aj sám ľud sa odvracia od zakopávania zvieracích mŕtvol a rád príjme spôsob spopolňovania a chváli si ho. Na západe Slovenska badať už aj ďalší pokrok, tam sa prešlo už od spopolňovania k spracúvaniu zvieracích mŕtvol.

K ods. 3. — Bezpečné zneškodňovanie bitúnkových odpadkov a tam, kde je možné ich zúžitkovanie, okrem horeuvede-

ných vyhoď vyplývajúcich z zneškodňovania a zúžitkovania zvieracích mŕtvol, chráni záujmy konzumenta a jeho zdravie, lebo znemožňuje, aby sa (bitúnkové od-padky a konfiškáty nesvedomitosťou nie-ktorých mäsiarov dosaly do verejného kouzumu.

K ods, 4. — Ak o čase trvania moru hydiny nie je dostatočná záruka neškodného odstraňovania uhynulej hydiny zakopávaním alebo spaľovaním, daná je možnosť pri hromadnom hynutí hydiny aj túto dirigovať do kafilerie.

K ods. 5 až 7. — Nevyžadujú bližšieho odôvodnenia.

K § 17.

Kafilerie.

K ods. 1—8, — Jedno z najdôležitejších úloh každého moderného zverozdravotného zákona je rozriešiť otázku neškodného odstraňovania zvieracích mŕtvol. Uhynulé zvieratá sú ohniskami nových infekcií a preto nie je možné trpieť, aby mŕtvoly zvierat boly majiteľmi nezodpovedne pobodené (na hnojisko, do rieky a pod. ) alebo hoci aj za úradného dozoru na mrchovisku zakopané, potom ale ukradnuté (Cigánmi). Stáva sa napr. často, že Cigáni vyhrabali na antrax uhynulé zviera a kusy mäsa prali v rieke. K akým koncom vedú takéto skutky, je jasné.

Každý moderný štát sa snaží stopercentne si vyriešiť otázku neškodného odstraňovania zvieracích nákaz. Tak došlo k výstavbe ústavov pre zúžitkovanie zvieracích mŕtvol v Ríši, posledne aj v Protektoráte a pred nedávnom v Maďarsku. Slovensko nemôže zaostať za pokročilou cudzinou už aj preto, lebo ako vývozný štát musí mať svoje zverozdravotné pomery na výške doby a musí si svoje hospodárske zvieractvo, predstavujúce značný národný majetok, proti možnosti infekcií nákazami všemožne chrániť.

Z uvedených dôvodov musí prísť aj u nás k zriaďovaniu kaliferii na celom území Slovenska, kde to len komunikačné pomery, geografická poloha a rozvoj chovu dobytka dovolí.

Kafilerie majú trojí význam, a to:

a) zverozdravotný,

b zdravotný,

c) hospodársky,

Po zriadení kafilerii nebude treba zvieratá prevážať na nedokonalých vozoch na mrchovisko, nebude treba rozrezávať nebezpečné mŕtvoly na kusy pred ich spaľovaním, nebude treba posýpať rozrezané mŕtvoly alebo konfiškáty pieskom, vápnom alebo polievať silno páchnucimi tekutinami, čo všetko nebolo dostatočnou zárukou pred rozkradnutím.

K ods. 9—12, — Takýmito opatrením možno sa postarať o rentabilitu kaliferie, o jej plné využitie pre hospodárske a zverozdravotné záujmy. Ukázalo sa, že ná-sledkom (odvážania všetkých mŕtvol do kafilerie sa v dotyčnej oblastí behom krátkeho času nápadne zlepšil zdravotný stav zvieractva, lebo prestalo nové a nové infikovanie pôdy a znemožnená bola škodlivá činnosť Cigánov, psov a zveriny. Toto ustanovenie prevzaté je z ríšslkych opatrení, kde sa to úplne vžilo a osvedčilo. Podobné opatrenia sú v platnosti v Maďarsku a v Protektoráte.

K ods. 13—14, — Aby sa vyhlo pokútnemu zakopávaniu alebo odpredávaniu zvieracích mŕtvol, je treba pamätať v zákone na istú, hoci aj minimálnu úhradu pre držiteľov mŕtvol.

K § 18.

K ods. 2. — Zariadenie mrchovísk, šarhovien, spaľovacích piec zpracovacích podnikov a ich chod musí podliehať zverozdravotnému dozoru vrchnosti, ktorá si na svojom území určí podľa miestnych pomerov najvýhodnejší spôsob odstraňovania zvieracích mŕtvol, upraví chod uvedených zariadení, sadzby za jednotlivé výkony šarhovské a vydá pre šarhov predpisy podľa smerníc Ministerstva hospodárstva.

K ods, 3. — Je potrebné a spravodlivé, aby výnos tržných poplatkov a dávok za psov upotrebený bol pre účele zverozdravotné a to v prvom rade pre upravenie najpálčivejšej otázky šarhovskej.

K ods. 4, — Netreba odôvodnenia.

K dielu štvrtému.

K § 19.

K ods. 1. — Predpokladom úspešného zakročenia proti nákazám je oznámenie nielen každého podozrivého ochorenia alebo uhynutia zvieraťa starostom obce, ale každého uhynutia vôbec, lebo by sa mohlo stať, že niektoré uhynutie by majiteľ nepovažoval za podozrivé, hoci by toto vlastne tým bolo. Ministerstvo hospodárstva vydá poučenie, v ktorom budú

jednotlivé príznaky všetkých oznámenia povinných nákaz opísané.

K ods. 2. — Zhynutie zvieraťa treba v každom prípade starostovi oznámiť, ako aj každý prípad ochorenia za príznakov nákazy. Keď ale v niektorom dvore behom 8 dní vznikne hocaké ochorenie viac, ako jedného zvieraťa, za týchto istých príznakov, je povinnosť oznámenia takéhoto prípadu starostovi odôvodnená tým, že môže ísť o dajakú neznámu nákazu, urýchlené odkrytie ktorej je dôležité.

K ods. 3. — Osoby patriace k povolaniam v tomto ods. vymenovaným často prichádzajú do styku so zvieratmi a tak môžu sa dozvedieť už pri výkone ich povolania o vzniku podozrenia prípadnej nákazy. V lesníckom povolaní lesní zamestnanci môžu vrchnosť upozorniť na podo-zrelé ochorenie lovnej zvere alebo rôznych hlodavcov. V lekárnickom povolaní ľudia sa častokrát obracajú na lekárnikov pri ochorení ich zvierat a žiadajú od nich lieky a títo im obyčajne vydajú dajaký liek po obšírnom opísaní príznaku ochorenia. Je potrebné, aby sa povinnosť oznámenia rozprestrela aj na lekárnikov a dro-gistov, ako na takých, ktorí svojím oznámením môžu tiež prispieť k záchrane národného majteku, kým zatajením môžu tomuto nesmierne škodiť.

K ods. 4 až 6. — Netreba vysvetlenia.

K § 20.

K ods. 1. —2. — Ako novum je v písm. f) spomenutý byvolí mor (nákaze zvere a tura) pod písm. h) zaradená je medzi nákazy povinnému oznámeniu podliehajúca nákazlivá málokrvnost koni, pod písm. i) tuberkulóza hovädzieho doybtka, pod písm. 1) nákazlivé zmetanie hovädzieho dobytka, pod písm. m) iné pohlavné nákazy hovädzieho dobytka, najmä nákaza trichomonádová, pod písm. p) nákazlivá borna (tešínska choroba) ošípaných, pod písm. v) tuberkulóza hydiny, pod písm. x) nákaza papagájov, pod písm. y) nákazy včiel, a v ods. 2. nákazy hodvábníka, králikov a iných hlodavcov, kožušinových zvierat, vtáctva, lovnej zvere a rýb.

Nákazlivá málokrvnosť koní je jedna z nebepezčných vírových nákaz, ktorá sa objavila v roku 1939 v troch okresoch a pátranie ukázalo, že jej pôvod treba hľadať v čase prvej mobilizácie a že bola prenesená s vojenských koní, medzi ktorými bola za bývalej republiky veľmi rozšírená, najmä medzi vojenskými koňmi východnej čiastky bývalej republiky. Nákaza je nevyliečiteľná a chytľavá. Okrem vojenských koní vyskytla sa v poslednom roku trvania ČSR v okrese Tornaľa v jednom dvore, ale v nedostatku zákonných predpisov jej tlmenia narážalo na ťažkosti. Kraj, v ktorom sa vyskytla, po viedenskom arbitrážnom súde pripadol Maďarsku, kde mali už podľa nového ich zvero-zdravotného zákona možnosť jej tlmenia, vykúpením a zabitím chorých a podozrivých koní. Nákaza táto je t. č. rozšírená na území skoro celej Pohronskej župy. Právny podklad pre jej tlmenie je naliehavé potrebný.

Ako novum figuruje tu i tuberkulóza, a nákazlivé zmetanie hovädzieho dobytka. Obe nákazy patria k takzv. maštaľným nákazám, ktoré sú u nás až neuveriteľne rozšírené, sú na ľudí prenosné a zapríčiňujú veľké národohospodárske straty. Všetky kultúrne zeme podnikly už proti ním boj, k čomu bude už aj v slovenskom štáte daný zákonný podklad.

Novotou je aj nákazlivá obrna (tešínska choroba) ošípaných. Nákaza táto bola najnovším bádaním oddelená od moru ošípaných, do pojmu ktorého bola doteraz zahrňovaná.

Novotou sú nákazy dobytka rozširujúce sa pohlavným stykom, ktoré zapríčiňujú sterilitu hovädzieho dobytka. Novotou je na ľudí prenosná nákaza papagájov, ďalej nákazy králikov a iných hlodavcov (tularemia), nákazy kožušinovej zvere, vtáctva, lovnej zvere, novotou sú tiež nákazy včiel, hodvábnika a rýb. Bližšie odôvodnenie potreby rozšírenia povinnosti oznamovacej aj na tieto viď v dôvodoch k ods. 1 § 1.

Zpomedzi nákaz podliehajúcich povinnosti oznamovania vynechaná bola nákaza ošípaných (septicaemia suum), ktorá sa t. č, už nevyskytuje ako samostatná nákaza. Choroba táto, ako samostatná nákaza, stratila svoj význam a nesplňuje predpoklady, aby mala byť naďalej vedená v sozname nákaz povinnosti oznamovania podliehajúcich. V najnovšej nemeckej literatúre Wowra-Lentz: Schweinehaltung u. Schweinkrankheiten už pred niekoľko rokmi sa píše o tom, že podľa najnovších výskumov nejestvuje ani akútna ani vleklá nákaza ošípaných zapríčinená bipolár-nymi baktériami.

K ods. 3. — Ministerstvu hospodárstva musí byť ponechaná voľnosť, aby mohlo medzi nákazy oznámením povinné, ak sa to ukáže byť potrebným, pojať aj iné nákazy, než v tomto paragrafe uvedené a

'66

aby mohlo zpomedzi nich vypustiť nákazy, u ktorých by sa behom času zistilo, že môže byť u nich upustené od povinností oznamovania, bez toho, že by to bolo na ujme zdravotného stavu zvieractva.

K § 21.

K ods- 3. — V záujme všeobecnom, k ochrane národného majetku — zvieractva — pred nákazami, ukladá sa prax-vykonávajúcemu, hoci aj súkromnému zverolekárovi, usadenému v obci, aby v prípadoch ochorenia alebo uhynutia zvierat na pokyn starostu obce vyšetril, či ide o nákazu, alebo jej podozrenie alebo nie. Ak ide o nákazu- alebo o jej podozrenie, starosta obce postará sa oznámením veci okresnému úradu, aby bol prípad úradne vyšetrený. V prípadoch týmto zverolekárom uznaných za nepodozrivé, zruší starosta obce ním nariadené predbežné ochranné opatrenia. Ak je v obci viac praxvykonávajúcich zverolekárov, Ministerstvo hospodárstva bude môcť s prípadu na prípad určiť, ktorého má starosta obce k tomuto výkonu požiadať. Bude to zaiste v prvom rade zverolekár, ktorý je poverený dajakou obecnou funkciou, napr. prehliadkou mäsa, zvero-zdravotnou službou na trhoch, liečením plemenných zvierat obce, prehliadkou na železnici, alebo zverolekár poberajúci podporu z verejných prostriedkov a pod.

K § 22.

K ods. 1 a 2. — Okresný úrad nevyšle v každom prípade vzniku nákaz úradného zverolekára, lebo v niektorých výnimočných prípadoch bude z úsporných dôvodov povolené, aby nákazu vyšetril a ochranné opatrenia na mieste samom vykonal zverolekár, ktorý nákazu počas vykonávania svojej privátnej praxe zistil. Pre praktických zverolekárov budú vydané pokyny, ako si majú v podobných prípadoch počínať.

K ods. 3. — Nevyžaduje odôvodnenie.

K ods. 4. — Týmto ustanovením má byť postarané o hájenie záujmov majiteľa zvieraťa poťažne obce pri vykonávaní zverozdravotne-policajných opatrení.

K ods. 5. — Nevyžaduje vysvetlenia.

K § 23.

K ods. 1. — Je zakoreneným zlozvykom niektorých hospodárov, že čisté z ľudskosti prechovávajú a dávajú nocľah v svojich maštaliach cudzincom a rôznym

potulným osobám. Pri poslednej vlne slintačky bolo často pozorované, že práve títo tuláci boli príčinou zavlečenia nákazy. Treba zákonom vysloviť zákaz tohto zlozvyku a omedziť nocovanie ľudí v zamorených maštaliach len na ošetrujúci personál, pokiaľ aj to nie je zakázané, lebo zpomedzi zvieracích nákaz sú niekto ré aj na ľudí prenosné,. ba dokonca smrteľné napr. sopľavka. Zákaz nocovania v maštali pri vzniku sopľavky platí preto aj pre ošetrujúci a kŕmiaci personál.

Pri poslednej vlne slintačky sa stály prípady, že nákazu roznášali obchodníci dobytkom, mäsiari, údenári, miškári ai iné osoby, ktoré niekedy len zo zvedavosti vstúpily do zamorenej maštale. Aby sa podibným prípadom predišlo, treba, predpisov (tohto ods.

K ods. 2. — Bez tohto ustanovenia stály by sa predpisy predchádzajúceho odseku illuzórními a tak za dodržiavanie týchto musí byť niekto na zodpovednosť braný.

K § 24.

K ods. 1. — V diele druhom a treťom osnovy zahrnuté sú takzv. trvalé ochranné opatrenia na ochranu zdravia zvierat, teda ktoré musia byť stále v platnosti, aj keď sa nákaza nevyskytla. V tomto paragrafe uvedené sú všeobecné ochranné opatrenia, ktoré môže úrad nariadiť bez ohľadu na druh, nákazy, ak daktorá z nich vznikne. V ďalších čiastkach zákona uvedené sú zasa špeciálne ochranné opatrenia, a to pre jednotlivé nákazy osobitne. Ktoré zo všeobecných tu uvedených opatrení treba aplikovať podľa druhu nákazy v tom-ktorom prípade, určené bude nariadením.

Písm. a, b, c nevyžadujú vysvetlenia.

K písm. d. — Ohľadne odškodnenia majiteľa za zviera na úradný rozkaz zabité viď predpisy §§ 50 až 57 dielu šiesteho.

K písm. e. — Odobraný materiál odoslaný býva k ďalšiemu skúšaniu vedeckému ústavu.

K písm. i. — V zákone treba pamätať aj na možnosť tohto zakročenia proti nákazám. Treba pamätať na to, aby mala vrch-nosť možnosť hockedy, ak je to potrebné, obmedziť dopravu ošípaných napr. motorovými vozidlami, ak je obava, že by sa mohla niektorá nákaza ošípaných dopravou rozvláčiť. Ak by sa stal prípad vzniku niektorej nákazy v transporte zvierat a úspešné zakročenie úradu proti nej (by vyžadovalo, aby zamorený transport pri-

padne nerozvliekol nákazlinu na ceste, ktorou bude dopravovaný, treba dať úradu možnosť, takýto transport pozastaviť a naložiť s ním podľa potreby, a to daním ho pod zátvor na bezpečnom mieste alebo odoslaním ho na niektorý bitúnok

K písm. g. — Do úvahy prichádza hlavne u nákaz na ľudí prenosných, ale aj pre bránenie rozširovania nákazy medzi zvieratmi mliekom samým.

K písm. h. — Pri niektorých mimoriadnych chytľavých nákazách treba predísť rozširovaniu zabránením sbromaždovania sa ľudí prevážne dobytkom sa zaoberajúcich, a to nielen z príležitosti dobytčích trhov, výstav, svodov a podobných, ale predísť treba prípadnému rozvláčaniu nákazy, ktorému je daná možnosť schádzaním sa ľudí z celého okolia na trhy aj výkladné. Pri poslednej vlne slintačky bolo práve pozorované, že ľudia z vidieku roz-vliekli slintačku stykom s inými ľudmí na trhoch a to na obuvi a na šatoch po celom okolí.

Za hroziaceho nebezpečenstva je potrebné, aby sa odhon a príhon na dobytčie trhovisko konal po cestách osobitne pre odhon a osobitne pre príhon určených, lebo tým sa zmenšuje vzájomné stýkanie sa zvierat.

Hnaním zvieractva na trhy je daná väčšia možnosť infikovania ciest, ako ich vozením. Ide hlavne o zabránenie rozširovania sa moru ošípaných, ktorý je rozširovaný močom, zvieratmi zdanlivé zdravými, ale predsa nositeľmi víru. Takýto prípadný nositeľ víru hnaný na trh alebo s trhu, je dlhší čas na ceste, ako zviera vozené tam a odtiaľ, ktoré za tento krátky čas má menej príležitosti infikovať cesty, nehľadiac ani na to, že čiastka vylúčeného moču ostáva vo vozidle.

K písm. i). — Podobne, ako to bolo uvedené v predchádzajúcom odseku, aj tu sa zdôrazňuje, že nákazy sa nerozširujú len zvieratmi samými alebo ich produktmi a zvieracími surovinami, ale rozširovateľmi nákaz sú v mnohých prípadoch práve ľudia sami. Preto treba za hroziaceho nebezpečenstva obmedziť ich vzájomný styk, ich pohyb v ohrozených a ich pobyt v zamorených miestach, pokiaľ nejde o ošetrovací personál.

K písm. j. — Spoločným stykom zvierat hoci aj na bezvadných, nezamorených pastvinách daná je možnosť rozšírenia nákazy, ak sa medzi zdravé zvieratá zamieša zviera nakazené alebo choré; zákonom treba dať možnosť zabrániť napr. šíreniu sa nákazlivého zmetania alebo tuberkulózy hovädzieho dobytka spoločným pasením zvierat zdanlivé ešte úplne zdravých, ale už nakazených so zvieratmi úplne zdravými. S druhej strany ale aj úplne zdravé zvieratá môžu ochorieť, ak sa infikujú na zamorenej pastve. Často sa stáva, že na pastve alebo v jej bezprostrednej blízkosti zakopaná bola mŕtvola na slezinovú sneť uhynulého dobytka. Takáto pastva stáva sa na dlhé roky zamorenou. Treba zákonom zabezpečiť možnosť ochrany, aby úrad mohol zakázať používať zamorené pasienky, poťažne aby mohol ich používanie obmedziť len na zvieratá, ktoré boly proti dotyčnej nákaze očkovaním imunizované.

K písm. k). — Za trvania niektorých mimoriadne nebezpečných nákaz treba pamätať aj na to, aby tieto neboly rozširované psami, mačkami alebo hydinou voľne v obci pobiehajúcou.

K písm. l). — Treba dať možnosť úradu siahnuť v boji proti nákazám k tomu najosvedčenejšiemu prostriedku, k očkovaniu, ak by sa oproti tomuto nejavilo u ľudí dostatočné porozumenie. Je známe, že ochranné očkovanie je v niektorých celkom výnimočných prípadoch dvojsečnou zbraňou a môže samo vyvolať uhynutie. Sú to na šťastie len ojedinelé prípady, ktoré nemôžu byť odstrašujúcim príkladom a na ktoré je v deviatom diele zákona beztak pamätané.

Úspech zásahu oproti niektorým nákazám závisí od toho, či sa podarí behom najkratšieho času po zistení prvých prípadov niektorej nákazy napr. sopľavky, vybrať infikovaných jedincov zpomedzi ešte zdanlivé zdravých zvierat celého okolia. K tomu slúži diagnostické očkovanie, diagnostická skúška, tuberkulinácia, malleinizácia a pod. U prašiviny koní alebo oviec napr. je potrebné, aby boly ňou napadnuté zvieratá čím skôr vyliečené, aby sa nestávaly rozširovateľmi nákazy. Preto je potrebné podrobiť ich odbornému ošetreniu, aby sa behom najkratšieho času vyliečily.

K písm. m), — Boj proti nákazám rýb, kožušinových zvierat, hodvábnika, králikov, zvere, včelstiev možno len vtedy úspešne vykonávať, ak je zákonom určená možnosť príslušného zakročenia.

K písm. n). — Ohľadne odškodnenia majiteľov za stratu spôsobenú usmrtením ich nevyliečiteľnou nákazou postihnutého

zvieraťa, bližšie viď diel šiesty tohto zákona.

K písm. o). — Najdôležitejším momentom pri tlmení nákaz je neškodné odstránenie všetkého, čím by mohlo byť zapríčinené vzniknutie ďalších prípadov nákazy.

K písm. p). — Tento predpis slúži možnosti rýchleho potlačenia nákazy a vypátrania zvierat, ktoré by sa mohly stať novými jej ohniskami.

K písm. r) — Nevyžaduje odôvodnenie.

K písm. s) — Dezinfekciu a čistenie povinný je vykonať zpravidla majiteľ sám. Cieľom zdokonalenia " tohto pre tlmenie nákaz tak dôležitého výkonu, bude dezinfekciu a čistenie vykonávať v obvodoch kafilerie personál tejto, ktorý bude opatrený dezinfekčným zariadením.

K písm. t). — Sú nákazy napr. slintačka a krívačka, ktoré sa šíria v podobe mohutnej svetovej vlny, zasahujúce celé svetadiely. Je v záujme hospodárstva, aby bolo zákonom postarané o to, aby tam, kde niet výhľadu, že by sa nákaza dala zastaviť, nákaza miernym spôsobom čím skôr prebehla, lebo sa dokázalo, že umelým preťahovaním a hatením priebehu nákazy hospodárstvo viacej trpí, ako miernym a rýchlym prevalením sa beztak nezadržiteľnej vlny. Ak by sa ale stalo, že by umelé nakazenie vyvolalo sem-tam uhynutie, na to pamätá 8. diel zákona.

K písm. u) — Vydanie zákazu pripúšťa-nia je odôvodnené počas vzniku a rozšírenia tých nákaz, ktoré sa šíria medzi zvieratmi pohlavným stykom.

K písm. v) — Možnosť usmrtenia zvierat pre nedodržanie zátvoru je dôležitým faktorom v tlmení nákaz. Za zvieratá za takýchto okolností usmrtené neprislúcha odškodnenie (§ 51).

K písm. x) — Postavením nových zvierat do miesta pod zátvorom stojaceho by sa znemožnilo rýchle skoncovanie zátvoru,

K písm. y). — Odňatie dobytčích pasov od majiteľov zvierat je do istej miery garanciou, že zvieratá počas zátvoru nezmenia svoj pobyt.

K § 25.

Aby bolo zakročenie úradu prospešné, treba niekoho urobiť zodpovedným za bezvadné vykonáme úradných opatrení a treba tiež určiť, kto koná dozor nad vykonávaním týchto.

K § 26.

Ministerstvo hospodárstva vydáva 14-denné výkazy nákaz, ktoré zasiela aj do cudziny. Okresné úrady upovedomujú o vzniku a zániku nákaz rôzne úrady, úradné orgány a inštitúcie.

K § 27.

Sú nákazy, napr. slezinová alebo chrastivá sneť atd, kde nakazené zvieratá neohrozujú ich okolie do veľkej miery, ako je tomu napr. u prašiviny, sypanie atď. Preto možno určiť povinnosť ich liečenia. U nákaz nevyliečiteľných, prenosných na ľudí, zakazuje sa každý liečebný zákrok.

K § 28.

K ods. 1. — Aby nebolo obyvateľstvo zaťažované opatreniami, vydanými k potlačeniu nákaz bolo potrebné postarať sa o okamžité ich zrušenie, len čo sa stanú zbytočnými.

K ods. 2. — Ďalšie úľavy pre chovateľov budú určené vo vykonávajúcom nariadení.

K ods, 3, — Akby dôležité hospodárske záujmy vyžadovaly ďalšie úľavy zpod zavedených ochranných opatrení, bude o tom s prípadu na prípad rozhodovať Ministerstvo hospodárstva.

K dielu piatemu.

K § 29.

K ods, 1. — Najobávanejšou nákazou je východný dobytčí mor. T. č. nenachádza sa na území celej Európy, s výnimkou snáď niektorých čiastok Ruska (Kaukaz). Je mimoriadne chytľavou a nevyliečiteľnou nákazou, čím sú plne odôvodnené proti nej vydané najostrejšie predpisy. Pre možnosť udusenia móru hneď v začiatkoch je najdôležitejšie, aby sa úrad najkratšou cestou a hneď dozvedelo jeho vzniku.

K ods. 2. — Jediným účinným prostriedkom proti šíreniu moru je vybitíe všetkých chorých, z nákazy a niekedy aj z nakazenia podozrivých zvierat v celom okolí. Rozhodnutie o použití tohto najradikálnejšieho spôsobu tlmenia moru treba ponechať najvyššiemu fóru.

K ods. 3. — V záujme ochrany národného majetku je potrebné, aby príslušné predpisy proti tejto nákaze boly zavedené, hoci by bola táto ešte len v susednom štáte.

K ods. 4. — Mimoriadne nebezpečnou povahou tejto najzhubnejšej nákazy je plne odôvodnený tento vo všetkých kultúrnych zemiach prijatý predpis. O odškodnenie je postarané v diele ôsmom zákona. Týmto radikálnym opatrením môže však vzniknúť nárok na odškodnenie u tak veľkého počtu obyvateľstva a v tak veľkej miere, že by to presahovalo všetky pramene, z ktorých by sa mohlo v rámci poľnohospodárskeho rozpočtu čerpať. V takýchto mimoriadnych prípadoch bude potrebný osobitný úver,

K ods. 5. — Očkovanie proti dobytčiemu moru t. č. nie je možné, ani spôsob možnosti liečenia nie je známy, ale je pa-mätané pre budúcnosť, akby sa takýto prostriedok vynoril, aby narábanie ním bolo viazané k predchádzajúcemu povoleniu najvyššieho fóra.

K ods. 6. Tento mimoriadny predpis platí len pre východný dobytčí mor a pre pľúcnu nákazu hovädzieho dobytka. Odôvodnené je tým, že zakročenie úradu je tým úspešnejšie, čím sa úrad dozvie o vzniku nákazy.

K ods. 7, — Počas trvania východného moru dobytčieho, najväčšieho to nešťastia, ktoré môže chovateľov a štát v zverozdravotníctve postihnúť, je potrebné pribrať do práce všetkých odborníkov a spoluprácu im uložiť za zákonitú povinnosť.

K ods, 8. — Vzhľadom na veľké nebezpečie, ktoré môže z tejto nákazy hroziť národnému hospodárstvu, nevyžaduje odôvodnenia.

K § 30.

Druhou najnebezpečnejšou, na šťastie z územia celej Európy, až snáď na niektoré kraje Ruska, vytisknutou nákazou je pľúcna nákaza hovädzieho dobytka, proti ktorej možno úspešne len s tými istými drastickými opatreniami bojovať, ako proto východnému moru dobytčiemu. Odôvodnenie ako u predchádzajúceho paragrafu.

K § 31.

K ods. 1. — K tomuto opatreniu došlo by až vtedy, keby bolo územie celého štátu bez slintačky a keby ani z cudziny nehrozilo bezprostredné nebezpečenstvo slintačky. Za takýchto pomerov z cudziny dodané a na slintačku ochorelé zvieratá treba radšej zabiť (usmrtiť), než by sa tieto maly stať prameňom nákazy. Rozhodovanie o potrebe zabitia (usmrtenia) treba ponechať najvyššej inštancii.

K ods, 2. — Ak už nie je výhľadu na utlmenie nákazy hneď pri jej vzniku, je v záujme majiteľa, aby bol priebeh nákazy čím rýchlejší. Bolo by ale nebezpečné, aby každý majiteľ mohol nákazu, hoci aj medzi svojimi vlastnými zvieratmi, umele rozširovať. Preto treba toto zakročenie viazať k povoleniu okresného úradu tam, kde sa nákaza už vyskytla. Okresný úrad vyšle k vykonaniu úradného zverolekára. V dvoroch ešte nenakazených treba ponechať rozhodnutie o tom najvyššej inštancii.

Pre tú istú príčinu treba v dvoroch nakazených postaviť pod úradný dozor aj liečenie sérom chorého alebo nakazeného dobytka.

K ods. 3. — Bez možnosti obmedzenia pohybu osôb nie je možné slintačku izolovať, jej priebeh a rýchlosť jej šírenia zmierniť.

K ods. 4. — Aby bolo umožnené vyhánať na pastvu aj kontumované zvieratá alebo používať ich k nevyhnuteľným hospodárskym prácam, čo by podstatne zmiernilo ťažkostí obecenstva spojené so zátvorom, treba sa postarať, aby táto úľava nebola príčinou šírenia nákazy.

K § 32.

K ods. 1. — Krv na sneť slezinovú a chrastivú ochorelého zvieraťa obsahuje vo veľkom množstve nákazlinu. Zlozvyk dorezania podozrivého zvieraťa v maštali, na hnoji, v blízkosti maštale alebo hockde, zapríčiňuje znečistenie tohto miesta na mnohé roky nákazlivinou hlavne jej rezistentnými formami, tzv. spórami. Preto treba zákonného predpisu, aby sa predišlo znečisťovaniu pôdy spórami týchto nákaz.

K ods. 2. — Z toho istého dôvodu treba zamedziť znečisťovanie pôdy krvou chorého alebo na tieto nákazy podozrivého vzieraťa, k čomu by mohlo prísť zákrokmi fušerov, ktorých prvým dielom, býva takzv. "púšťanie žilou". Tu prichádza do úvahy, že sneť slezinová je prenosná aj na ľudí a častokcrát smrteľná.

K ods, 3. — Pretože mŕtvoly na slezinovú a chrastivú sneť uhynulých zvierat presýtené sú týmito rezistentnými spórami, ich neodborným rozoberaním mohla by nastať tiež infekcia pôdy alebo infekcia človeka.

K ods, 4. — Jedným z najúčinnejších opatrení proti slezinovej a chrastivej sneti je ochranné očkovanie, čím sa dostane zvieraťu zvýšenej odolnosti. Miestami je u

obecenstva ešte veľké nepochopenie proti tomuto osvedčenému prostriedku, najmä v krajoch menej vyspelých. Pre takéto prípady je potrebné postarať sa o možnosť, aby sa toto opatrenie mohlo urobil k vôli záchrane národného majetku, hoci aj proti vôli majiteľa. Pretože takéto opatrenie robí sa v prvom rade v záujme majiteľa všade tam, kde to pomery dovolia, treba očkovanie vykonať na trovy tohto. Kde by boly majetkové pomery také, že by si majiteľ sám trovy očkovania nemohol uhradiť, očkované by bolo na trovy štátu, v rozpočte ktorého je každoročne pamätané beztak značnou položkou na propagáciu očkovania.

Byvolovi mor (nákaza zvere a túra) je slezinovej sneti povahové veľmi príbuznou nákazou. Pre jej tlmenie sa úplne hodia predpisy proti slezinovej a chrastivej sneti určené.

K§ 33.

K ods, 1. — Sopľavka je tak u jedno-kopytníkov, ako aj u ľudí nevyliečiteľnou, na ľudí veľmi ľahko prenosnou a smrteľnou nákazou. Pretože choroba je beztak nevyliečiteľná, najúčinnejším prostriedkom pri jej tlmení je usmrtenie každého na sopľavku ochorelého koňa. Z toho dôvodu treba zákonom vysloviť zákaz každého pokusu liečenia, diagnostického očkovania, diagnostických skúšok alebo hocakého krvavého zákroku, odoberania a odoslania hocakého infekčného materiálu neodborníkmi pri tejto nákaze a pri jej po-dozrení.

K ods. 2. — Veľká prenosnosť tejto nákazy na človeka plne odôvodňuje tento zákaz. Ak majiteľ chorého a z nákazy podozrivého zvieraťa nebude mať možnosť nechať toto zabiť mäsiarovi, ktorý len vykrvácaním usmrcuje zvieratá, bude zmenšené nebezpečenstvo, že sa táto nákaza prenesie na ľudí.

K ods. 3. — Veľká prenosnosť sopľavky na ľudí plne odôvodňuje tento predpis.

K ods. 4. —5. — V záujme možnosti úspešného tlmenia sopľavky usmrtiť treba aj zvieratá podozrivé, a to v prípadoch tomto bode uvedených, ako sa to dialo aj doteraz a deje vo všetkých kultúrnych štátoch.

K ods, 6. — Diagnostickým vyšetrením (malleinovou očnou, kožnou a krvnou skúškou) môžu byť vyberané zpomedzi zvierat ešte zdanlivé zdravých všetky už infikované kusy a preto vykonanie týchto skúšok je eminentnou podmienkou úspešného tlmenia sopľavky.

K § 34.

K ods. 1. — Jednou z nebezpečných nákaz jednokopytníkov je tiež nákazlivá ich málokrvnosť. Nákaza táto pozorovaná bola v značnom rozšírení medzi vojenskými koňmi bývalej republiky, hlavne v bývalej Podkarpatskej Rusi. Na východnom Slovensku medzi civilnými koňmi ustálená bola v jednom prípade v poslednom roku bývalej republiky, ale pre nedostatok zákonného podkladu nebolo možné urobil rázny poriadok vykúpením chorých koní a odpredaním ich na mäso. Zmenou hraníc pripadol dytyčný kraj Maďarsku. Najnovšie sa ukázala nemoc v okresoch Dobšiná, Spiš. Nová Ves a Brezno n/Hr. Jej pôvod sa datuje ešte z mobilizácie za ČSR, behom ktorej bola prenesená z vojenských koní na civilné. Pretože v starom zákone o zvieracích nákazách nie je pamätané na túto nákazu, nie je ani pojaté medzi nákazy oznamovaniu povinné, nie je možné na nákazlivú málokrvnosť choré a podozrivé kone nechať zabiť, čo je jediným prostriedkom tlmenie tejto nákazy. V nedostatku zákonného podkladu anaemické a podozrivé kone sa toho času vykupujú od majiteľov, čo je drahšie, ako keby mohly byť podľa zákona usmrtené, pričom by mohlo byť postihnutému poskytnuté odškodnenie alebo podpora, ktorá by však nikdy nedosahovala 100% hodnoty koňa ako je tomu pri vykúpení z voľnej ruky.

K ods, 2. — Mäso anémických koní je po určitej príprave požívateľné a tak anémické kone sú speňažiteľné, čo snižujetrovy štátu na ich tlmenie týmto spôsobom.

K § 35.

K ods. 1. — Besnota je na ľudí prene-siteľnou a tak u zvierat, ako aj u ľudí nevyliečiteľnou nákazou, čo odôvodňuje potrebu usmrtenia všetkých zvierat na besnotu ochorelých a psov a mačiek z nej podozrivých, dokonca potrebu usmrtenia psov a mačiek aj z nakazenia podozrivých, ktorými bývajú ľudia najčastejšie infikovaní. Od usmrtenia možno upustiť len, ak sa majiteľovi podarí zviera na bezpečnom mieste do príchodu zverolekára uzavrieť.

K ods. 2. — Aby bola daná vo výnimočných prípadoch možnosť záchrany psa, ktorý prišiel síce do styku s besným psom, avšak so strany majiteľa je dosta-

točná záruka, že pozorovaním psa miesto jeho utratenia nevznikne škoda ani ľudskému zdraviu, ani majetku, treba zákonom určiť možnosť pozorovania takýchto psov.

K ods. 3. — Tak podobne možno pozorovať na žiadosť a n, a trovy majiteľa aj podozrivé veľké zvieratá, kým sa u nich besnota bezpečne nezistí,

K ods. 4. — Od povinného usmrtenia podozrivého psa alebo mačky možno upustiť, ak tento poranil osobu, V takomto prípade miesto ich okamžitého vyhubenia nastúpi ich uzavretie a pozorovanie a to preto, lebo na usmrtenom zvierati nemožno už bezpečne zistiť, či bolo zviera na besnotu nemocné alebo nie.

K ods. 5. a 6. — V dôsledku veľkého nebezpečenstva so strany potulujúceho sa psa, je predpis tohto odseku plne odôvodnený.

K ods. 7. — Ako iné opatrenie, odpovedajúce dnešným skúsenostiam, by bolo zaočkovanie psov a mačiek proti besnote.

K ods. 8. — Najnebezpečnejší sú, pokiaľ ide o rozširovanie besnoty, psi, o ktorých sa majitelia nestarajú, ktorí sa túlajú po obcí a po jej okolí, vyhľadávajúc si sami potravu. Psi riadne ošetrovaní, ako ako napr. psí poľovní, policajní a pod. nie sú v tomto ohľade nebezpeční a preto možno urobiť s nimi výnimku.

K ods. 9. až 11. — Predpis tohto odseku je plne odôvodnený ľahkou prenosnosťou besnoty, ktorá je u človeka smrteľná.

K § 36.

K ods. 1. — Tuberkulóza je ľahko prenosná so zvieraťa na človeka a preto je potrebné odstrániť v prvom rade tých chorých jedincov, ktorí najviac ohrozujú zrdavie ľudí. Sú to zvieratá s otvorenou tuberkulózou. Ak ide o otvorenú tuberkulózu, v niektorých prípadoch bude musieť úrad siahnuť k označeniu trvalou značkou tuberkulózneho zvieraťa namiesto jeho usmrtenia, aby žive ponechané zviera nebolo použité k plemenitbe, lebo náklannosť k tuberkulóze je dedičná. Označenie tuberkulózneho zvieraťa je aj výstrahou ľudí pred ním.

Chovný materiál treba doplňovať len z chovov bez tuberkulózy, ako aj zdravotne bezchybné kvalitné mlieko môže pochádzať len z hospodárstva, ktoré je beiz tuberkulózy.

Smernice pre prehlásenie chovu za chov bez tuberkulózy budú určené vládnym nariadením.

K ods. 2, — Očistenie chovu od tuberkulózy spojené je niekedy s väčším nákladom. Je vo všeobecnom záujme, aby sa dosiahlo očistenia od tuberkulózy v čím. viac chovoch. Aby bolo umožnené docieliť tohto ideálneho stavu aj sociálne slabším, treba pamätať na možnosť ich podporovania v tom, ako je to v pokročilej cudzine všade.

K § 37.

K ods. 1. — Žrebčia nákaza je povahové podobná ľudskej príjici. Cez rôzne akútne štádiá vedie konečne k ochrnutiu zvieraťa. Je nevyliečiteľná a šíri sa pohlavným stykom. V dôsledku tejto jej povahy predpis tohto odseku je plne odôvodnený.

K ods. 2 a 3. — Kastrácia žrebcov, ako aj označenie stálym znakom chorých kobýl, znemožní ďalšie šírenie nákazy pohlavnou cestou.

K ods. 4. — Najvyššej inštancii treba dať možnosť, aby v prípadoch, kde niet záruk, že by sa obvyklým opatrením dalo šíreniu nákazy zabrániť, alebo že by išlo o menejcenné zviera, aby sa mohla nákaza radikálne utlmiť usmrtením zvieraťa. O odškodnení viď príslušné paragrafy tohto zákona.

K § 38.

Nevyžaduje bližšieho odôvodnenia.

K § 39.

K ods. 1. — Nákazlivé zmetanie je jednou z veľmi rozšírených tzv. "maštalných nákaz" hovädzieho dobytka. Keďže sa nákazlina vylučuje, mliečnymi žlazamí, požívanie neprevareného alebo ináč neošetreného mlieka je pre zdravie ľudí nebezpečné. Nákaza táto prenesená na ľudí nie je síce v každom prípade smrteľnou, zapríčiňuje ale dlhotrvajúcu práceneschopnosť ochorelých ľudí.

Zdravému ešte dobytku hrozí nebezpečenstvo, že sa nakazí od kusov nielen na spoločnom pastvisku s ním spoločne pasených, zdanlivé zdravých síce, ale už infikovaných, ale aj od takýchto zvierat hnaných na trhy, výstavy a pod., a od takýchto zvierat k tomu istému býkovi vodených. K zabráneniu toho treba pamätať na možnosť vykonania diagnostických skúšok, ako aj ochranného očkovania dorastu tam, kde to pomery vyžadujú. Treba

tiež pamätať na usmrtenie chorých a podozrivých jedincov, ak by sa tým nákaza dala v zárodku utlmiť, ako aj možnosť najväčšieho obmedzenia používania očkovacích látok, obsahujúcich živé zárodky, aby ani týmto nebola nákaza zbytočne šírená.

K ods. 2. — Trovy sú nepatrné a tendencia je ich ešte viac snížiť. Vyšetrenie tieto vykonáva Štátny diagnostický veterinárny ústav za režijné trovy, t. č. minimálny poplatok za Ks 2. — za kus, takže ó dajakom mimoriadnom zaťažení chovateľov nemôže byt ani reči, najmä ak uvážime, že takéto serologické vyšetrovania sa budú konať len, kde to uhájenie zdravotného stavu dobytka bezodkladne bude vyžadovať a nikdy nie vo veľkých rozmeroch, čo by bolo aj z technických ohľadov neprevediteľné, lebo ústav by to nezdolal. Aby sa roľníctvu dala možnosť očistiť svoj chov od tejto nákazy, Ministerstvo hospodárstva aj tento minimálny poplatok zruší a bude vyšetrovať infekčný materiál zasie-laný maloroľníkmi zdarma.

K ods. 4. — Je všeobecne známe, že obecenstvo si k pôrodom voláva dojiča "Švajčiara" väčších hospodárstiev. Keďže však práve väčšie hospodárstva sú podľa skúseností najviac znečistené nákazlivým zmetaním, ich dojiči v takejto' funkcií stávajú sa nebezpečnými rozširovateľmi tejto.

K ods. 5, — Viď odôvodnenie obdobného opatrenia pri tuberkulóze, ktoré sa plne vzťahuje aj na nákazlivé zmetanie, lebo obe tieto nákazy patria pod pojem tzv. maštaľných nákaz.

K § 40.

Pohlavné nákazy hovädzieho dobytka, ako nákazlivá kolpitida, rôzne streptococcové infekcie, ale najmä trichomonádová nákaza, zapríčiňujú sterilitu, neplodnosť a tým veľkú hospodársku škodu. Treba zamedziť, aby nakazenie kusy mohly rozvláčiť pohlavné nákazy, ktoré sa rozširujú hlavne pohlavným stykom. Väčšina sem patriacich nákaz je vyliečitéľná. Tu treba majiteľa takéhoto zvieraťa prinútiť, aby si svoje zviera dal liečiť, ak ho nechce ináč speňažiť.

Niektoré zastaralé prípady najnebezpečnejšej zpomedzi nich nákazy trichómo-nádovej sú nevyliečiteľné, čím je opatrenie tohto odseku dostatočne odôvodnené.

K § 41.

K ods. 1. — Prašivina je ľahko prenosnou, ale obyčajne aj ľahko vyliečiteľnou nákazou. Ak nie je liečená, zapríčiní vyčerpaním zvieraťa jeho smrť, alebo stáva sa nevyliečiteľnou. Prašivina je prenosná aj na ľudí. Aby bolo zamedzené jej šírenie chorými alebo podozrivými jedincami, treba zákonom určiť povinnosť jej odborného liečenia, pokiaľ sa majiteľ neodhodlá dať svoje choré zviera zabiť.

K ods. 2. — V záujme zamedzenia ďalšieho šírenia nákazy je odôvodnené usmrtenie nevyliečiteľných kusov, ako aj jedincov nepatrnej ceny, napr. sošlých koní, ak by náklad na liečenie presahoval hodnotu (zvieraťa, alebo liečenie nemalo výhľadu alebo ale by nebolo záruky, že chorými zviera tmi nebude nákaza rozvlečená.

Za zvieratá, ktoré bolo nariadené usmrtiť, prislúcha majiteľovi odškodné s výnimkou tých zvierat, ktorých usmrtenie muselo byť nariadené, lebo majiteľ si ich nechcel dať liečiť.

K ods. 3. — Prašivina sa vyskytuje aj u lovnej zvere a dosahuje tam značného rozšírenia. K vôli chráneniu zvere iných majiteľov poľovných revírov, je potrebné dať úradu možnosť zakročiť proti nej vybitím chorej zveriny, pokiaľ by nebolo jej úspešné vyliečenie zaistenié.

K § 42,

K ods. 1. — V zákone treba pamätať aj na možnosť takéhoto radikálneho zakročenia, lebo ide o tie najnebezpečnejšie vírové nákazy, od ktorých je nevyhnuteľ-ne potrebné chov ošípaných očistiť.

Najbezpečnejším opatrením proti nákazám tohto druhu, vyskytnuvším sa pri doprave ošípaných, je dirigovanie transportu na najbližší bitúnok a ich okamžité zabitie.

K ods. 2. — Výborným ochranným prostriedkom proti moru ošípaných je ochranné očkovanie. Pretože sa stáva, že so strany majiteľa je pre toto niekedy dosť malé porozumenie, v záujme, záchrany národného majetku je potrebné, aby bola v zákone vyslovená možnosť upotrebenia tohto prostriedku aj proti vôli a na náklad majiteľa. Ináč odôvodnenie viď ako u červienky, u slezinovej a chrastivej sneti.

K ods, 3. — Podľa skúseností nákaza sa šíri najviac tým, že majitelia ochorelú alebo podozrivú ošípanú rýchle zakolú a jej mäso v surovom stave porozdávajú alebo porozpredávajú.

K § 43.

K ods. 1. — Viď odôvodnenie § 42 v ods. 2.

K ods. 2. — Červienka je pôdovou nákazou. Jej choroplodný zárodok, bacil červienky, nachádza sa v pôde všade tam, kde sa chovajú ošípané. Kožami, štetinami uhynulých alebo zabitých ošípaných by sa červienka rozvláčala, pôda by sa zbytočne infikovala a preto je potrebné, predchádzajúcej dezinfekcie týchto produktov.

K ods. 3. — Odôvodnenie ako u ods. 3 predchádzajúceho paragrafu.

K § 44.

K ods. 1. — Zlozvykom pastierov je, že len čo sa sypanice niekde objavia, umele nakazia stáda celého kraja, čím zbytočne šíria sypanice, vyvolávajú často ťažké ochorenie a zapríčinujú niekedy značné straty. Treba preto očkovanie viazať k úradnému povoleniu. Ak úrad uzná očkovanie za potrebné, nepotrebuje k tomu divého, pastiermi sbieraného viru neznámej účinnosti, ale má možnosť použitia laboratórnej očkovacej látky, ktorej účinok je presne známy.

K ods. 2. — Z odôvodnenia predošlého odseku vyplýva, že zlozvyku pastierov, pokiaľ ide o sbieranie a prechovávanie nákazlíny, musí byť zákonom čelené.

K§ 45.

K ods. 1. — Viď odôvodnenie v druhej vete k § 42. ods. 1.

K ods. 2. — T, č. používa sa len očkovacia látka proti cholere hydiny, proti-ru hydiny niet očkovacej látky, ale v zákone treba na to pamätať, lebo je možné, že postupom vedy sa raz príde aj na možnosť takéhoto očkovania.

Ako novum oproti doterajším predpisom je pojatá do tohto aj tuberkulóza hydiny, ktorá sa v poslednom čase silne rozmnožuje. Je prenosná aj na ľudí a preto je zakročenie proti nej tiež plne odôvodnené.

K § 46.

Nákaza papagájov, tzv, psittacosa, o ktorej sa svojho času mnoho písalo aj v novinách, zapríčinila už mnoho smrteľných prípadov u ľudí a preto je potrebné, aby bolo v novom zákone na ňu pamätané.

K § 47 a 48.

Možnosť úradného opatrenia oproti nákazám včiel, hodvábnika, králikov a iných hlodavcov, kožušinových zvierat, vtáctva, lovnej zvere a rýb bude mať za následok záchranu značného národného majetku.

K§ 49.

K ods. 1 až 3. — Ustanovizne v ods, 1 tohto paragrafu uvedené stoja pod zvero-zdravotným vedením. Službu v nich vykonávajú štátni zverolekári alebo štátnym zverolekárom naroveň postavení obecní (mestskí) zverozdravotní úradníci. Štátnej zverozdravotnej službe je len na prospech, že v týchto ustanovizniach oznámenie zvieracích nákaz vykonáva správa týchto ustanovizieň, že ona sama robí predbežné ochranné opatrenia pred úradným vyšetrením nákazy a bdie nad dodržiavaním úradne nariadených ochranných opatrení.

Možnosť nariadenia bezodkladného zabitia (zaklania) v ustanovizniach v ods. 1 uvedených sa nachádzajúcich chorých, podozrivých jatočných zvierat alebo v ustanovizniach umiestených iných, pre dotyčnú nákazu náchylných zvierat, alebo všetkých zvierat vôbec, je predpokladom úspešného tlmenia nákaz v týchto zariadeniach.

K dielu šiestemu.

K § 50.

Aby mohla štátna zverozdravotná služba riadne fungovať, musí sa jej dať možnosť, aby sa dozvedela o každom prípade aspoň tých najnebezpečnejších nákaz, lebo ináč by nemohla úspešne zakročiť, ak nákaza bola tajená. Aby sa jej dostalo čím viac prípadov, aspoň tých najnebezpečnejších nákaz na vedomie, je potrebné, aby bol zvýšený záujem majiteľa zvieraťa na včasnom oznámení dotyčného druhu nákazy. Ak má majiteľ zabezpečené, že pri určitých druhoch nákaz má nárok na odškodnenie, už vo vlastnom záujme oznámi tieto a ich podozrenie a nezatají ich. Nie je teda vlastne účelom odškodňovania hradenie škody majiteľov, ale v prvom rade má byť odškodňovaním docielené toho, aby neostaly zatajené najmä tie nákazy, u ktorých má štátna zverozdravotná služba záujem, aby neostaly zatajené.

K písm. a). — Je v záujme zverozdravotnom poskytovať odškodné v prvom rade hlavne u východného dobytčieho moru a pľúcnej nákazy, ktoré boly dakedy metlami chovateľstva, teraz sú však, až snáď na Kaukaz z európskeho kontinentu vytlačené, ďalej u dvoch tzv. sporogenných nákazách u sneti slezinovej a chrastivej, ktorých nesprávne odstránené mŕtvoly vytváraním veľmi rezistentných spór sú vstave na dlhé roky znečistiť okolie, kde bola nimi pôda znečistená. Riadnym ich

oznámením bude možné ich neškodne odstrániť, vykonať dezinfekciu a tak predísť ďalším stratám. A konečne treba pamätať na nepredvídané horemenovaným podobné nákazy, ak by sa musela v budúcnosti na ne povinnosť oznámenia rozprestrieť.

K písm. b). — To isté odôvodnenie sa vzťahuje aj na zvieratá uhynuté na nákazu, ak boly dané predpoklady k nariadeniu usmrtenia zvieraťa. Môže sa stať napr., že niekto neoznámi ochorenie koňa na sopľavku. Kôň je skutočne chorý na otvorenú sopľavku a podľa tohto zákona mal by byť usmrtený. Za usmrtenie by prináležalo majiteľovi odškodnenie. Avšak k usmrteniu už nedôjde, lebo zviera medzi časom uhynie. Keďže sopľavka nie je zaradená medzi tie nákazy, pri uhynutí ktorých by prináležalo majiteľovi odškodnenie, dotyčný by bol bez vlastnej viny poškodený, nebyť predpisu, že odškodné sa dáva aj za zvieratá, ktoré uhynuly po riadnom oznámení na nákazu, ak boly dané predpoklady k nariadeniu usmrtenia zvierat.

K písm. c) — Ak musí byť zviera v záujme utlmenia nákazy usmrtené, ak uhynie v dôsledku úradom nariadeného očkovania alebo iného úradného opatrenia, je žiaduce, aby bola škoda dotyčnému vynahradená, čím sa získa dôvera pre úradné opatrenia a vyhne sa zatajovaniu nákaz.

Jedným z najosvedčenejších prostriedkov tlmenia zvieracích nákaz je ochranné očkovanie. Cieľom riadneho utlmenia nákazy musí vrchnosť v istých, v tomto zákone pojatých prípadoch, siahnuť aj k to muto prostriedku, hoci aj proti vôli majiteľov, ak nemajú pre očkovanie dostatočného porozumenia, ale ak sa bez očkovania národný majetok zachrániť nedá. Očkovanie nie je celkom indiferentným zásahom do funkcie organizmu a stáva sa, že na niektoré zviera očkovacia látka mimoriadne prudko reaguje, takže zviera v bojí vyvolanom touto látkou uhynie. Sú to len mimoriadne a zriedkavé prípady, ale v záujme zachovania dôvery obecenstva v očkovanie, treba aj na tieto prípady pamätať možnosťou odškodnenia postihnutých.

Pri tlmení jednotlivých, druhov nákaz je často potrebné zasiahnuť k vôli urýchleniu priebehu nákazy umelým infikovaním ešte zdravých zvierat, inokedy je potrebné všetky zdanlivé ešte zdravé zvieratá, podrobiť istému druhu diagnostického očkovania, poťažne diagnostickým vyšetrovaniam k vôli možnosti oddelenia zdravých zvierat od zdanlivé ešte tiež zdravých síce, ale už infikovaných, inokedy napr. pri pohlavných nákazách zase potrebné je nariadiť kastráciu. Všetky tieto úradné opatrenia sú obyčajne neškodné, môžu však u niektorého zvieraťa, vyvolať aj jeho smrť. Je potrebné, aby bola zákonom určená možnosť odškodnenia takto postihnutých majiteľov zvierat.

K písm. d), — V záujme utlmenia nákazy je potrebné niekedy zničiť isté maštaľné zariadenia, postroje a pod., ak nie je možné tieto spoľahlive dezinfikovať. Ich zničením by bol majiteľ citeľne postihnutý a ak by nemal nárok na odškodnenie, svádzalo by ho to k ukrytiu niektorých predmetov, ktorými by mohla byť nákaza rozvlečená.

K ods. 2. — Netreba odôvodnenie.

K ods. 3. — Stalo sa, že k utlmeniu tularemie bude potrebné niekde vystrielať zajace, k utlmeniu prašiviny zasa srnčiu zver. Znovuzazverenie poľovných revírov je z národohospodárskeho ohľadu potrebné a preto treba v tom majiteľa revíru podporovať.

K § 51.

Odškodné neprislúcha v prípadoch v tomto odseku uvedených, odhliadnuc od písm. a), kde ide o zvieratá nepatrnej ceny, preto, lebo štátna zverozdravotná správa nemá záujem natom, aby sa aj v týchto prípadoch poskytovalo odškodné. Tu nejde o odkrytie takých ohnísk nákaz, ktoré by ohrožovaly ich okolie.

K § 52.

Týmto ustanovením sledovaný je aj cieľ' výchovný, pozostávajúci v tom, aby bol majiteľ zvieraťa sám zainteresovaný jednak na oznamovaní nákaz a ich podozrení, jednak na zachovávaní ochranných predpisov, jednak aj na použití jedinečného ochranného prostriedku proti nákazám — ochranného očkovania. Vo vládnom nariadení bude dopodrobna uvedené, v ktorých prípadoch a za akých okolností sa očakáva od majiteľa zvierat, aby dal vo vlastnom záujme svoje zvieratá zaštepiť.

K § 53.

K ods. L — V prípadoch východného moru dobytka, pľúcnej nákazy, slezinovej a chrastivej snetí, ktoré podliehajú povinnosti oznámenia, výška odškodného určená je v 50%, aby tým bol zvýšený záujem majiteľa na oznámení nákazy.

Tiež v 50% odhadnej ceny je určené

odškodné, ak zviera po riadnom oznámení uhynie na nákazu, u ktorej sú dané predpoklady k usmrteniu zvieraťa.

Za zvieratá usmrtené na úradný rozkaz, určená je výška odškodnenia v 80%, len ak bola diagnóza pitvou potvrdená. Ak ale pitva na úradný rozkaz usmrteného zvieraťa nepotvrdila nákazu, ako aj keď zviera uhynie následkom úradne nariadeného očkovania alebo na chorobu, ku ktorej dalo podnet úradné opatrenie (napr. kastrácia), určené je odškodné vo výške 100% odhadnej ceny.

K ods. 2. — V tomto ods. pamätané je na možnosť odškodňovania majiteľov uhynulých zvierat, ak sa vyskytne nákaza medzi nákazy povinnému oznámeniu t. č. nepodliehajúca, na odkrytie hniezd, ktorej má štátna zverozdravotná správa prípadný záujem.

K ods. 3. — Ide hlavne o konské postroje, ktoré treba zničiť pri sopľavke alebo pri málokrvnosti.

K § 54.

K ods. 1. — U tuberkulózy treba výnimku urobiť preto, lebo pre veľké rozšírenie tbc. u hovädzieho dobytka by bolo odškodňovanie bez tejto výnimky veľmi nákladné.

K ods. 2. — Netreba odôvodnenia.

K ods. 3. — Odhad treba vykonať pred usmrtením zvieraťa preto, aby bola odhadná cena spoľahlivo určená. Niektoré posmrtné zmeny mohly by byť na príčine, žeby nebolo možné odhadnú cenu správne určiť.

K § 55.

K ods. 1. — Netreba odôvodnenia.

K ods. 2. — Tu je pamätané na prípady, keď niekto predá napr. koňa vojenskej správe. Odpredaný kôň uhynie napr. behom 8 dní po kúpe na slezinovú sneť, za ktorú prislúcha v smysle zákona odškodné a odpredávateľ je posúdený na vrátenie kúpnej ceny vojsku.

K §§ 56 a 57.

Nevyžadujú bližšieho odôvodnenia.

K dielu siedmemu.

K § 58.

Ide tu o vzbudenie záujmu u chovateľov pre tlmenie najmä tuberkulózy hovädzieho dobytka a nákazlivého zmetania.

Tzv. maštaľné nákazy, ako tuberkulóza hovädzieho dobytka, nákazlivé zmetanie Bang, infekčné choroby vemena, zapríčiňujú ohromné hospodárske straty a prenosné sú aj na ľudí. Pre ich veľké rozšírenie a pre ich špeciálnu povahu nemôžu byť tými istými metódami tlmené, ktoré sa používajú pri nákazách v doterajšom zverozdravotnom zákone pojatých. Pri tlmení týchto potrebné je zvýšiť porozumenie majiteľov o vec, treba vzbudiť ich záujem, aby sa sami snažili odstrániť napr. tuberkulózu z ich chovu dobytka. Postupné odstraňovanie tuberkulózy z chovov bude mať veľký zdravotný význam. Tak je tomu aj pri ostatných maštaľných nákazách, ktoré sú na ľudí tiež ľahko prenosné. Každý vyspelý štát snaží sa tiež týmto spôsobom uzdraviť svoje chovy a tiež poskytuje z rôznych fondov podpory majiteľom chovov, ktorí dbajú na bezchybný zdravotný stav ich zvieractva, alebo u ktorých táto ich snaha vyžadovala značných trov.

Sú ale aj parazitárne choroby, napr. motoličnosť, ktorá zapríčiňuje hlavne po mokrých rokoch veľké straty chovateľské. Je potrebné pamätať aj na to, aby sa štátna zverozdravotná služba zavčas dozvedela aj o týchto tým, že vzýši o ne záujem samých majiteľov určením možností podpôr. Podpory treba dávať tak, aby to neznamenalo ponižujúcu almužnu, ale aby vyplatená podpora pôsobila ľudovýchovne. Za tým účelom podporení by boli len tí, u ktorých sa dokáže snaha, že sa sami usilovali škodám predísť.

K dielu ôsmemu.

K §§ 59 až 61.

Netreba odôvodnenia.

K dielu deviatemu.

K §§ 62 až 65.

Nákazový fond je pri Ministerstve hospodárstva zákonom č. 72/1941 Sl. z. vlastne už zriadený, ide len o jeho pojatie do Zverozdravotného zákona, pričom sa súčasne naskytuje príležitosť k jeho zdokonaleniu a takému doplneniu, aby mohol nehatene vykonávať všetky tie svoje úlohy, pre ktoré je určený.

K zákonnému zriadeniu Fondu prišlo v čase, keď sa konkrétne ukázalo, že financovanie niektorých verejne prospešných a nevyhnuteľných podnikaní štátnej

zverozdravotnej služby z rozpočtových položiek naráža na neprekonateľné ťažkosti, jednak preto, že pri sostavovaní štátneho rozpočtu nie je možné predvídať niektoré opatrenia, ktoré sa behom roku stávajú potrebnými, nemožno častokrát ani približne odhadnúť ich náklad, a jednak a hlavne preto, že aj pri zabezpečení rozpočtovej úhrady hrozí každému častokrát aj sebepotrebnejšiemu podnikaniu podlo-menie úspornými opatreniami vyvolanými finančnou situáciou štátu.

Keď sa v roku 1940 muselo prikročiť aj u nás, ako sa to vo všetkých pokročilých zemiach už robí, k systematickému ničeniu lariev strečka hovädzieho, ničiaceho hovädzie kože na živom zvierati na miestach najhodnotnejších a rozpočtového úveru nebolo po ruke, ba ani nebolo možné predvídať, akú sumu bude celá akcia vyžadovať a keď bolo treba zaistiť neha-tený priebeh tejto živočišnú produkciu chrániacej akcie, nebolo iného východiska, než utvorenie takzvaného nákazového Fondu aj u nás, podobne, ako sa to v pokročilej cudzine už dávno praktikuje. Príjmy Fondu boly volené tak, aby boly po-, kiaľ možné výdatné, pričom ale aby boly minimálne a také, ktoré sa platia vtedy, keď to poplatník najmenej pocíti. Volené boly teda poplatky pri vystavovaní dobytčieho pasu a pri prepisovaní vlastníctva na ňom, teda pri príležitostiach obchodu dobytkom.

Keďže išlo o ochranu hovädzích koží voči parazitom ich ničiacim, bolo spravodlivé riešenie, že k príjmom Fondu prispieva aj Kožné družstvo minimálnymi poplatkami, vyberanými od priemyselníkov za každú kožu, kým vojnové viazané hospodárenie kožami potrvá.

No, ukázalo sa hneď v prvom roku účinkovania Fondu, že príjmy Fondu nestačia. Celý poldruhamiliónový prvoročný príjem úplne pohltilo nákladné, ale nevy-hnuteľne potrebné vykupovanie anémických a podozrivých koní, čistenie stavu bravčového dobytka od infekčnej obrny a ničenie larvy strečka hovädzieho, takže sa štátna zverozdravotná služba vôbec nemohla dostať k ďalším svojim plánom s Fondom, k očisťovaniu hovädzieho dobytka od tuberkulózy, od infekcii Bang a od ostatných maštaľných chorôb vôbec a na budovanie tak potrebných kafilérií, zverolekárskych ambulancií, nemocníc pre zvieratá nemohla už ani pomýšľať.

Ak má Fond plniť všetky zákonom mu určené úkony, nemôže sa obísť bez zvýšenia príjmov. Samá akcia tlmenia anémie koní vykupovaním nemocných a podozrivých jedincov sa so dňa na deň rapídne zdržuje náhlym vzostupom cien koní, takže čoskoro ani túto akciu nebude možné z Fondu financovať.

Zvýšenie príjmov Fondu docieli sa tým, že sa nákazový príspevok bude platiť pri každom vystavení dobytčieho pasu, ako doteraz, lenže podľa počtu na dobytčom pase napísaných zvierat a nie ako doteraz, bez ohľadu na počet zvierat na dobytčom pase napísaných, len obnosom zodpovedajúcim jednonásobnému kolkovnému, určenému pre veľké zvieratá. Určiť výšku nákazového príspevku navrhuje sa ponechať vláde, aby nákazový príspevok spolu s kolkovým poplatkom bol primeraný cenám dobytka.

Pojatím do možnosti príjmov Fondu aj ďalších prípadných príjmov, na ktorých sa usnesie vláda, daná je možnosť ďalšieho zvýšenia príjmov Fondu podľa toho, ako to budú v budúcnosti verejné záujmy vyžadovať.

Oproti pôvodnému zneniu zákona o Fonde bolo treba rozšíriť úlohy Fondu zmenou pôvodného textu, podľa ktorej Fond má za úkon nielen kafilerie budovať, ale budovať aj iné zariadenia, slúžiace k zdokonaleniu štátnej zverozdravotnej služby. Tu sú myslené v prvom rade v cudzine už osvedčené zverolekárske ambulancie a nemocnice pre zvieratá, podstatne zdoko-nalujúce zverolekársku prax a zblížením štátneho zverolekára s chovateľom vyhovujúce v prvom rade zase len chovateľstvu samému a ochrane živočíšnej výroby.

K dielu desiatemu,

K § 66.

K ods, 1 a 2. — Nevyžaduje odôvodnenia.

K ods, 3, — Je všeobecne známe, koľko zla páchajú fušeri a aké sú nimi zapríčinené straty na národnom majetku. Je tiež známy ich trik, že liečia "zdarma", teda tak, aby sa im odmena nedala dokázať. Tomuto ich podvodu bude predídené predpismi tohto odseku, že liečenie aj zdarma je zakázané.

K ods, 4. — Pokiaľ ide o očkovanie nezverolekármi, treba zdôrazniť, že mnohé očkovacie látky musia obsahovať choro-plodné zárodky a to niekedy aj v stave úplne virulentnom. Vydanie týchto k použitiu do rúk osoby, ktorá nezná povahu

týchto choroplodných zárodkov, malo by v zápätí rozvláčanie nákaz práve očkovacími látkami. Mnohé očkovacie látky, ináč hoci neškodné, sú vstave u zaočkovaného zvieraťa k životu prebudiť v ňom skrývanú inú zvieraciu nákazu, ktorá potom práve v dôsledku očkovania v ňom vzbĺkne, zviera usmrtí a prejde na zvieratá okolia. Aj zverolekár sám musí mať mnoho skúseností, praxe a úvahy, aby aplikoval všade len takú očkovaciu látku, ktorá miestnym nákazovým pomerom a zdravotnému stavu dotyčného, očkovať sa majúceho zvieractva, plne zodpovedá, ináč by mohol zapríčiniť nielen veľkú národohospodársku škodu uhynutím práve očkovaných zvierat, ale mohol by zničiť dôveru chovateľov v ochranné očkovanie, v jediný to mocný prostriedok v boji proti zvieracím nákazám. Neodborným zachádzaním očkovacími látkami, ich nesprávnym aplikovaním, môžu povstať u zaočkovaných jedincov náhle otravy bielkovinou (zvanou anaphy-laxia), ktoré prebiehajú veľmi búrlivo a mohly by mať tiež za následok odklon obecenstva od očkovania. K očkovaniu treba pathalogické, anatomické, dysiolo-gické, bakteriologické a serologické znalostí, ktoré má len zverolekár a bez ktorých je každý takýto zásah na zvierati nebezpečný.

K ods. 5. — Netreba odôvodnenia.

K ods. 6. — Treba dať možnosť úradu zasiahnuť tam, kde by neštátny zverolekár pri vykonávaní svojej praxe jednal proti intenciám predpisov tlmenia zvieracích nákaz. V záujme urýchleného priebehu tlmenia nákaz sa niekedy vyskytuje potreba hromadnej prehliadky domáceho zvieractva celých krajov, vykonanie určitých diagnostických skúšok na zvieratách väčšieho počtu. V takýchto prípadoch je vo všeobecnom záujme, aby bola daná úradu možnosť pribrať aj neštátnych zverolekárov k spolupráci.

K ods. 7. — Netreba odôvodnenia.

K § 67.

Zákon ukladá za povinnosť obecným (mestským) úradom dôležité zverozdravot-né funkcie, ako oznamovanie nákaz zvierat, zavedenie predbežných opatrení pri vzniku nákaz, kontrolu tlmiacich zákrokov počas trvania nákazy, vykonanie dezinfekcie po zániku choroby a iné. Ak nemajú ostať tieto opatrenia len na papieri, treba, pokiaľ možné aspoň v hospodársky dôležitejších miestach prijať do služby obce (mesta) vlastného vzerolekára. Už aj prehliadku mäsa a zverolekársky dozor na trhoch, ktoré povinnosti tiež spadajú do kompetencie obcí (miest), vyžadujú zamestnávanie vlastného zverolekára,

K dielu jedenástemu.

K § 68.

Zvlášť nebezpečná povaha východného dobytčieho moru a pľúcnej nákazy plne odôvodňujú nielen najostrejšie prostriedky pri obrane proti ním, ale aj najprísnejšie posudzovanie každého previnenia sa oproti týmto predpisom.

K §69.

V tomto paragrafe vybrané sú priestupky, ktorých sa dopúšťajú obyčajne len podludníci, nesvedomití obchodníci, bezohľadní mäsiari, fušéri, slovom kde ide o priestupky, do ktorých riadny človek nemôže upadnúť, Keď ide p priestupok spáchaný nesvedomitou, bezohľadnou osobou, je na mieste, aby táto bola trestaná okrem citeľnejšej peňažitej pokuty aj uväznením.

K § 70.

Keď nejde o priestupky takej povahy, aké sú v § 69 uvedené, účinná je aj primeraná peňažitá pokuta.

K § 71.

Osoby v tomto paragrafe spomenuté ľahko by sa stály z pochopiteľných príčin prekážkou uplatnenia sa zverozdravotne-policajných predpisov, keby im nehrozilo nebezpečie pre priestupky, ako väzenie alebo peňažitá pokuta. Treba preto ustanoviť aj možnosť odňatia im na čas alebo navždy živnostenského oprávnenia, keby iné tresty nepomáhaly,

K § 72.

Netreba odôvodnenia,

K dielu dvanástemu. K §§ 73 a 74.

Po skúsenostiach, ktoré má štátna zverozdravotná správa so župnými úradmi, boly určené ako úrady, ktoré vo veciach zverozdravotníctva pokračujú, v prvom stupni okresné úrady a v druhom stupni Ministerstvo hospodárstva. Župné úrady stály sa najväčšou prekážkou rýchleho vy-

bavovania administratívnych záležitostí. Prevážna väčšina zverozdravotných záležitostí nestrpí prieťahu, čomu odpomáha štátna zverozdravotná služba tým, že v prevážnej väčšine zverozdravotných záležitostí korešponduje Ministerstvo hospodárstva priamo s okresnými úradmi a vec dáva súčasne župnému úradu na vedomie. Ani očakávanie intenzívnejšieho dozoru župnými zverolekármi nad vykonávaním okresnej zverozdravotnej službe sa nesplnilo zriadením žúp, lebo pre personálny nedostatok, až na jednu, vo všetkých župách sú župní veterinári referenti v ich sídlach poverení aj obstarávaním okresnej zverozdravotnej agendy, čo ich do tej miery zaneprázdňuje, že na riadny dozor v ostatných okresoch župy vôbec nestačia. Ak uvážime, že s väčším počtom zverolekárov bude možno disponovať až o niekoľko rokov, keď dorast dokončí svoje štúdiá vo Viedni, je jasné, že k náprave treba prikročiť hneď pri príležitostí vydania nového zverozdravotného zákona zriadením dvojinštančného postupu po vypojení žúp zo zverozdravotnej administratívy a určením potrebného počtu dozor-čích orgánov nad riadnym vykonávaním služby.

K dielu trinástemu.

K §§ 76 a 77.

Nevyžadujú bližšieho odôvodnenia.

Finančný dosah.

Oproti doterajšiemu stavu osnova neznamená podstatnejšie zaťaženie pre štátnu pokladnicu. Naopak, vyradením žúp zo zverozdravotnej agendy môžu v budúcnosti vzniknúť aj menšie úspory na administratívnych výdavkoch (zmenšenie úradnej korešpondencie) a prípadne tiež na výdavkoch osobných.

V dôsledku čiastočného rozšírenia možnosti odškodnenia podľa §§ 50 až 58 bude treba pamätať každoročne v štátnom rozpočte s väčšou sumou na tento cieľ, než sa to robilo doteraz. Skutočné výdavky na odškodnenie nedajú sa však ani približne predom odhadnúť. Závisia ony vždy na zverozdravotných pomeroch v tom-ktorom roku.

Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol pridelený výboru národohospodárskemu a výboru zdravotne-sociál-nemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

vlády a minister zahraničných veci.

Dr. Gejza Medrický v. r.,

minister hospodárstva.

Nahoru

Související odkazy

Informace

Hlavní menu