Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie, 9. zasadanie.
751 Zpráva
branného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona o Sbore poddôstojníkov z povolania (tlač 743).
Skúsenosti, ktoré Ministerstvo národnej obrany pri praktickom prevádzaní nariadenia s mocou zákona č. 260/1940 Sl. z. nadobudlo, ukázaly, že citované nariadenie v mnohých smeroch nevyhovuje praktickej potrebe a pre mnoho časových i dôležitých otázok neobsahuje potrebnú normatívmi úpravu. Z tohto dôvodu sa stalo potrebným uvedené nariadenie nahradiť novým, vyhovuljúcim zákonom.
Predložený vládny návrh veľa ustanovení recipuje z citovaného nariadenia s mocou zákona bez zmeny, avšak ich organicky dopĺňa s potrebnými novými ustanoveniami.
Základným účelom osnovy je poskytnúť vyhovujúci zákonný podklad pre organizáciu Sboru poddôstojníkov z povolania, ako potrebnej a dôležitej složky brannej moci slovenskej.
Cieľom Sboru poddôstojníkov z povolania je dať brannej moci spoľahlivé nižšie velenie pre výchovu a výcvik menších jednotiek, ako je čate. Prijímanie do Sboru patrí do pôsobnosti ministra národnej obrany. Služba poddôstojníkov z povolania trvá zpravidla 6 rokov. Osobitným ustanovením pamätá predložený vládny návrh zákona jednak na skrátenie, jednak na predĺženie predmetnej služby. Skrátiť môže túto služobnú dobu minister národnej obrany jednak zo služobných dôvodov, jednak v odôvodnených prípadoch na žiadosť samého poddôstojníka. Predĺženie služobnej doby patrí taktiež do pôsobnosti ministra národnej obrany, ktorý môže toto svoje právo použiť buď na žiadosť poddôstojníka, alebo zo služobných dôvodov. Predĺženie služby možno však nariadiť najvýš na 2 roky.
Nakoľko záujem 'brannej moci — najmä za brannej pohotovosti štátu — náležte odôvodňuje, aby taký poddôstojník z povolania, ktorý sa v službe mimoriadne osvedčil, po uplynutí 6-ročného zákonného trvania služobne!) doby natrvalo bol ponechaný v službách armády, navrhovaný zákon osobitným ustanovením zmocňuje ministra národnej obrany na takéto opatrenie. Ponechanie poddôstojníka vo sväzku armády natrvalo je podmienené žiadosťou dotyčného poddôstojníka.
Otázku možnosti uzavrieť sňatok rieši osnova cieľuprimerame a v súlade so záujmami brannej moci tak, že v najnižšej hodnosti — t. j. v hodnosti čatníka — vôbec zakazuje uzavrieť manželstvo poddôstojníkovi z povolania počas jeho vojenskej činnej služby. Poddôstojníkovi v druhej vyššej hodnosti — t. j. v hodnosti rotníka — minister národnej obrany, vo výnimočných prípadoch a po dvojročnej službe v hodnosti rotníka, môže povoliť uzavretie sňatku. Poddôstojník najvyššej hodnosti — t. j. v hodnosti zástavníka — môže uzavrieť manželstvo, avšak len so svolením ministra národnej obrany. Na iné podmienky v tomto poslednom prípade už nie je uzavretie sňatku viazané.
2
Jednotlivé ustanovenia hlavy druhej upravujú výšku požitkov poddôstojníkov z povolania, resp. poddôstojníkov z povolania natrvalo v službe ponechaných, liečebnú starostlivosť o nich, a konečne zaopatrovacie požitky poddôstojníkov z povollania a ich pozostalých.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje diel piaty hlavy druhej o výhodách poddôstoj-níkov z povolania. Podľa týchto ustanovení poddôstojníci z povolania po absolvovaní služobnej doby majú pri rovnakých podmienkach prednosť pred inými uchádzačmi pri prijímaní na uprázdnené miesta do štátnej alebo inej verejnej služby. Ak sa poddôstojník z povolania do jedného roku po skončení služby neumiesti v štátnej alebo inej verejnej službe, má nárok na výplatu sumy Ks 10.000.—. Poddôstojníkovi z povalaniaa z roľníckej rodiny, ktorý počas služby absolvoval poľnohospodárske kurzy, možno prideliť do rentovej árendy roľnícky nediel podľa zákona, o pozemkovej reforme.
Dôležitou ďalšou výhodou je pre poddôstojníkov z povolania zákonná úprava primeraného hodnotenia vojenskej služby, vykonanej vo funkcií poddôstojníka z povolania, s hľadiska započítania pre zvýšenie slúžneho a s hľadiska započítania do penzie v takých prípadoch, ak poddôstojník z povolania po ukončená vojenskej činnej služby vstúpi do štátnej alebo inej verejnej služby.
Výbory na predloženom znení vládneho návrhu previedly potrebné zmeny formálnej a štylárnej povahy.
Pôvodné ustanovenie § 3 ods. 4 podľa ktorého natrvalo možno ponechať v službách brannej moci takého poddôstojníka, ktorý je pre brannú moc "nevyhnutne potrebný", sa upravilo tak, že sa príslovka "nevyhnutne" vynechala. Pojem "nevyhnutnosti" naznačuje totiž "nenahraditeľnosť", o ktorej ešte ani s hľadiska najdôležitejších osobných služieb nemožno zpravidla hovoriť, takže týmto označením rozsah predmetného ustanovenia na úkor skutočnej praktickej potreby značne by sa zúžili.
V ustanovení § 9 ods. 3 definícia pojmu "ženatý poddôstojník" sa primerane zjednodušila, keďže účelom tohto ustanovenia nie je vyčerpávajúcim spôsobom definovať, koho treba považovať za ženatého, ale vysloviť zásadu, že prídavok ženatých patrí aj ovdovelým, rozvedeným alebo rozlúčeným poddôstojníkom z povolania za podmienky, že udržujú spoločnú domácnosť aspoň s jedným takým dieťaťom, na ktoré patrí výchovné.
Nakoľko § 19 branného zákona o ďalšej dobrovoľnej činnej službe, vykonáva-iiej po zákonnej prezenčnej službe, resp. po ďalšej povinnej činnej službe zmocňuje ministra národnej obrany na to, aby upravil rozsah tejto ďalšej dobrovoľnej činnej služby, avšak predmetné oprávnenie ministra národnej obrany ohľadom poddôstojníkov z povolania špeciálne sa vymedzuje už ustanoveniami navrhovaného zákona, — ra vylúčenie pochybností sa vyslovilo, že ustanovenie § 19 branného zákona sa nevzťahuje na dobrovoľnú činnú službu, vykonávanú v rámci Sboru poddôstojníkov z povolania.
Zrušovacia klauzula § 26 rozšírila sa aj na časí 2. zákona č. 83/1932 Sb. z. a n,., lebo aj ustanovenia, v tejto časti normované, v plnom rozsahu sa nahradzujú príslušnými ustanoveniami predloženého návrhu zákona.
Výbory branný, ústavnoprávny a rozpočtový súhlasne odporúčajú, aby slávny Snem osnovu zákona v navrhovanom znení uzákonil.
V Bratislave 13. mája 1943.
Dr. Eugen Filkorn v. r., |
Dr. Štefan Mušak v. r., |
predseda. |
zpravodajca branného výboru. |
Dr. Anton Hudec v. r.,
zpravodajca ústavnopráveho výboru
Dr. Pavol Florek v. r.,
zpravodajca rozpočtového výboru.
3
Zákon
zo dňa 1943
o Sbore poddôstojníkov z povolania.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
HLAVA PRVÁ.
Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
(1) V slovenskej brannej moci je zriadený; Sbor poddôstojníkov z povolania (v ďalšom texte — "Sbor").
(2) Cieľom Sboru je dať brannej moci spoľahlivé nižšie velenie pre výchovu a výcvik menších jednotiek ako je čata.
(3) Príslušníci Sboru ručia za poriadok a za prácu svereného im mužstva podľa im uložených služobných povinnotstí a úloh vyplývajúcich z vojenských potrieb; sami sa pripravujú a zdokonaľujú vo svojom po-volaní, aby vzornou a svedomitou prácou dosiahli čo najlepšie výsledky.
§2.
(1) Minister národnej obrany sa zmocňuje v rámci systemizácie podľa potreby prijať do Sboru príslušníkov brannej moci, ktorí vyhovujú podmienkam tohto zákona.
(2) Za poddôstojníka z povolania možno prijať bezúhonného a spoľahlivého príslušníka brannej moci, neženatého, ktorý vykonal prezenčnú službu alebo ďalšiu činnú službu podľa branného zákona.
() Bližšie podmieniky určí minister národnej obrany.
§3.
(1) Služba poddôstojníkov z povolania trvá šesť rokov odo dňa prijatia.
(2) Minister národnej obrany môže služobnú dobu skrátiť jednak zo služobných dôvodov, jednak v prípadoch osobitného zreteľa hodných na žiadosť poddôstojníka z povolania.
4
(3) Poddôstojníkovi z povolania môže minister národnej obrany na jeho žiadosť alebo zo služobných dôvodov predĺžiť službu, avšak najviac o dva roky.
(4) Poddôstojníka z povolania, ktorý sa pri vykonávaní svojich povinností mimoriadne osvedčil a je pre brannú moc potrebný, môže minister národnej obrany po 6-ročnej službe na jeho žiadosť natrvalo ponechať v službách brannej moci.
§4.
(1) V Sbore sú tieto hodnosti: čatník, rotník a zástavník.
(2) V každej hodnosti (ods. 1) musí poddôstojník z povolania zotrvať najmenej dva roky. Bližšie podmienky povýšenia určí minister národnej obrany.
§5.
(1) Poddôstojník z povolania v hodnosti čatníka nesmie počas činnej služby uzavrieť manželstvo.
(2) Poddôstojník z povolania v hodnosti rotníka a zástavníka smie počas činnej služby uzavrieť manželstvo len s povolením ministra národnej obrany. Ak ide o manželstvo rotníka, možno povolenie udeliť len vo výnimočných prípadoch a len po dvojročnej službe v hodnosti rotníka.
§6.
(1) Poddôstojníka z povolania možno počas služby uvedenej v § 3 ods. 1 až 3 zo Sboru vylúčiť pre porušenie služobných povinností alebo pre nedostatočnú kvalifikáciu. O vylúčení rozhoduje minister národnej obrany.
(2) Vylúčením podľa ods. 1 stráca poddôstojník z povolania a jeho rodinní príslušníci všetky práva a nároky vyplývajúce zo služby konanej podľa tohto zákona; minister národnej obrany môže však vylúčenému ponechať hodnosť.
§7.
Poddôstojníci z povolania sú vojenskými osobami v činnej službe a podliehajú vojenskej disciplinárnej a súdnej právomoci,
5
HLAVA DRUHÁ.
Požitky. Diel prvý.
Požitky poddôstojníkov z povolania.
§ 8.
Poddôstojníkom z povolania — okrem poddôstojníkov natrvalo ponechaných podľa § 3 ods, 4 — prislúcha:
a) ubytovanie, ošatenie, strava a chlieb in natura,
b) peňažné požitky, a to:
čatníkovi |
Ks 500.—, |
rotníkovi |
Ks 600.—, |
zástavníkovi |
Ks 750.— |
mesačne,
c) mimoriadny Vojenský prídavok Ks 100.— mesačne a
d) vedľajšie náležitosti ako pre osoby z počtu mužstva v rozsahu a vo výške ako pre bývalých ďalejslúžiacich poddôstojníkov.
§ 9.
(1) Ženatým poddôstojníkom z povolania, okrem natrvalo ponechaných (§ 3 ods. 4), prislúcha ešte k požitkom podľa § 8:
a) mimoriadny príspevok podľa § 2 zákona č. 40/1941 Sl. z.
b) drahotný prídavok podĺa zákona č. 129/1942 Sl. z. v znení zákona č. 232/1942 Sl. z. a
c) výchovné, a to na prvé nezaopatrené dieťa ročne Ks 1.800.— a na každé ďalšie nezaopatrené dieťa ročne Ks 1.200,—.
(2) Ak ženatému poddôstojníkovi z povolania ods. 1) nemožno prideliť naturálne ubytovanie, prizná sa srnu peňažný príspevok Ks 150.— mesačne.
(3) Za ženatých sa pokladajú aj ovdoveli, rozvedení alebo rozlúčení poddôstojníci z povolania, ak udržujú spoločnú domácnosť aspoň s jedným dieťaťom, na ktoré patrí výchovné,
(4) Pre výchovné platia ustanovenia § 144 zákona č. 103/1926 Sb, z, a n, obdobne.
Diel druhý.
Požitky poddôstojníkov z povolania natrvalo ponechaných.
§ 10.
Poddôstojníkom z povolania, ktorých minister národnej obrany ponechal natrva-
6
to v službách brannej moci (§ 3 ods. 4), prislúcha:
a) služné (§ 11),
b) činovné (§ 12),
c) výchovné (§ 13),
d) drahotné prídavky (§ 14) a
e) iné náležitosti (§ 15).
§11.
(1) Služné poddôstojníkov z povolania natrvalo ponechaných (§ 3 ods. 4) ustaľuje sa takto:
Stupeň Ročný výmer v Ks
1. |
7.200.— |
2. |
7.860.— |
3. |
8.508.— |
4. |
9.156.— |
5. |
9.804.— |
6. |
10.452.— |
7. |
11.100.— |
8. |
11.760.— |
9. |
12.408.— |
10. |
13.056.— |
(2) Od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni ponechania natrvalo (§ 3 ods. 4) prislúcha poddôstojníkovi z povo-lania služné prvého stupňa ako počiatočné služné.
(3) Pre zvýšenie služneho, vylúčenie a odklad zvýšenia slúžneho ako aj pare počiatok postupových lehôt pre zvýšenie služneho treba použiť obdobne ustanovenia zákona č. 103/1926 Sb. z. a n.
§ 12.
(1) Činovné sa vymeria podľa skupiny miest A, B, C, D a určuje sa v ročných čiasitkach takto: V skupine miest Ks
A |
3.300.— |
B. |
2.808.— |
C. |
2.316.— |
D. |
1.824.— |
(2) Inak platia ustanovenia § 12 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. obdobne.
§ 13.
(1) Výchovné činí na jedno nezaopatrené dieťa Ks 1.800.— ročne a na každé ďalšie nezaopatrené dieťa Ks 1.200.— ročne.
7
(2) Inak pre výchovné platia ustanovenia § 144 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. obdobne.
§ 14.
Poddôstojníkom z povolania (§ 3 ods. 4j patrí mimoriadny príspevok podľa zákona č. 40/1941 Sl. z. a drahotný prídavok podľa zákona č. 129/1942 SI. z. v znení zákona č. 232/1942 Sl. z.
§ 15.
Poddôstojníkom z povolania (§ 3 ods. 4j patria aj tieto náležitosti:
a) mimoriadny vojenský prídavok Ks 100.— mesačne,
b) príspevok na výstroj v rozsahu a vo výške určenej pre vojenských gážistov mimo služobnej triedy,
c) vedľajšie náležitosti v rozsahu a Vo výške určenej pre vojenských gážistov mimo služobnej triedy.
§ 16.
Ustanovenia §§ 138, 139, 140, 142, 149, 150 a 151 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. platia aj pre poddôstojníkov z povolania natrvalo ponechaných (§ 3 ods. 4),
Diel tretí.
Liečebná starostlivosť.
§ 17.
(1) Poddôstojníci z povolania — okrem poddôstojníkov natrvalo ponechaných (§ 3 ods. 4) — ktorí v čase vykonávania vojenskej činnej služby onemocnia, sú zranení, alebo utrpia inú poruchu zdravia, majú nárok počas činnej služby na liečenie príslušným vojenským (smluvným) lekárom a podľa potreby aj na ošetrovanie a liečenie vo vojenských liečebných ústavoch, v neodkladných prípadoch i v občianskych verejných liečebných ústavoch (v nemocniciach), na trovy vojenskej správy. Podrobností určí minister národnej obrany.
(2) Ustanovenia ods. 1 vzťahujú sa aj na rodinných príslušníkov ženatých poddôstojníkov z povolania (§ 5), avšak len počas ich vojenskej činnej služby.
(3) Poddôstojníci z povolania, ktorí
8
boli natrvalo ponechaní (§ 3 ods. 4), ako aj ich rodinní príslušníci majú nárok na liečebnú starostlivosť podľa predpisov o liečebnej starostlivosti, platných pre vojenských gážistov mimo služobnej triedy, vlastne pre ich rodinných príslušníkov.
Diel štvrtý.
Zaopatrovacie pôžitky.
§ 18.
O zaopatrení poddôstojníkov z povolania a pozostalých po nich — okrem poddôstojníkov natrvalo ponechaných podľa § 3 ods. 4 a pozostalých po nich — platia predpisy o starostlivosti o vojenských po-škodencoch.
§ 19.
O zaopatrení poddôstojníkov z povolania, natrvalo ponechaných podľa § 3 ods. 4 a pozostalých po nich, platia predpisy o zaopatrovacích požitkoch, platné pre vojenských gážistov mimo služobnej triedy.
§ 20.
(1) Poddôstojníci z povolania podľa § 3 ods. 4 natrvalo ponechaní sú povinní platiť penzijný príspevok vo výške 8% penzijnej základne. Penzijný príspevok sa sráža v mesačných čiastkach zo služobného platu.
(2) Penzijnú základňu poddôstojníkov podľa § 3 ods. 4 natrvalo ponechaných tvorí služné ako aj prídavky, ktoré sú výslovne označené ako započítateľné pre výmeru výslužného.
Úmrtné.
§ 21.
Pozostalým po poddôstojníkoch z povolania, ktorí zomreli v činnej vojenskej službe alebo v čase, kedy požívali vojenské zaopatrovacie platy, patrí úmrtné, a to:
a) po poddôstojníkoch podľa § 3 ods. 4 natrvalo ponechaných podľa predpisov platných pre vojenských gážistov mimo služobnej triedy,
b) po ostatných poddôstojníkoch vo výške trojmesačných požitkov, ktoré poddôstojník naposledy poberal podľa § 8 ods. 1 písm. b).
9
Diel piaty.
Výhody poddôstojníkov z povolania.
§ 22.
Poddôstojníci z povolania, ktorí si odslúžia predpísanú služobnú dobu (§ 3 ods. 1), alebo ktorým sa služobná doba bez ich žiadosti zo služobných dôvodov skráti (§ 3 ods. 2), alebo ktorým sa služobná doba zo služobných dôvodov predĺži (§ 3 ods. 3), ak nedostali odstupné podľa § 23, majú pri rovnakých podmienkach prednosť pri prijímaní na uprázdnené miesta do štátnej alebo inej verejnej služby pred inými uchádzačmi.
§ 23.
(1) Ak sa poddôstojníci z povolania uvedení v § 22 do jedného roku po skončení služby neumiestia v štátnej alebo inej verejnej službe, majú nárok na výplatu Ks 10.000.—. Ak sa im skráti služba bez žiadosti (§ 3 ods. 2), majú nárok na alikvotnú časť uvedenej sumy za každý plný rok služby. Nárok na tuto sumu nie je možno kumulovať s priznaním zaopatrovacích požitkov podľa §§ 18 a 19.
(2) Poddôstojníkovi z povolania z roľ-níckej rodiny, ktorý počas služby absolvuje štyri poľnohospodárske kurzy, možno prideliť do rentovej árendy roľnícky ne-diel podľa § 35 zákona č. 46/1940 Sl. z.
Diel šiesty.
Hodnotenie vojenskej služby poddôstojníkov z povolania.
§ 24.
(1) Ak bude poddôstojník z povolania prijatý do štátnej alebo inej verejnej služby, započíta sa mu služobná doba strávená v Sbore pre zvýšenie slúžneho v kategórii, do ktorej bude zaradený, a to ku dňu ustanovenia. Podrobnosti určí vláda nariadením.
(2) Ak bude poddôstojník z povolania natrvalo ponechaný v službách brannej moci podľa § 3 ods. 4, služobná doba strávená v Sbore podľa § 3 ods. 1 a 3 započíta sa pre zvýšenie slúžneho troma štvrtinami, a to ku dňu ponechania natrvalo.
10
(3) Ak poddôstojník z povolania vstúpi do štátnej alebo inej verejnej služby, započíta a zhodnotí sa mu v tejto službe doba činnej služby z pomeru poddôstojníka z povolania, a to tak pre nárok na výslužné z penzijného zaopatrenia v tejto službe, ako aj pre výmeru tohto výsluž-ného v tom istom rozsahu, ako je táto služba započítateľná podľa zaopatrovacích predpisov, platných pre vojenských gáži-stov mimo služobnej triedy.
Diel siedmy,
Exekučné a administratívne srážky.
§ 25.
Peňažné požitky poddôstojníkov z povolania a pozostalých po nich podliehajú exekučným a administratívnym srážkam podľa predpisov, platných pre vojenských gážistov mimo služobnej triedy a pozostalých po nich.
HLAVA TRETIA.
Záverečné ustanovenia.
§ 26.
(1) Ustanovenie § 19 zákona č. 30/1943 Sl. z. sa nevzťahuje na poddôstojníkov z povolania.
(2) Nariadenie s mocou zákona č. 260/ 1940 Sl. z. a časť 2. zákona č. 83/1932 Sb. z. a n. sa zrušuje.
§ 27.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister národnej obrany so zúčastnenými ministrami.