Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 9. zasadanie.
754
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1943
o organizácii ľudového priemyslu.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Ústav pre ľudový priemysel.
§ 1.
/1/ Cieľom usmernenia vývoja ľudového priemyslu a zachovania jeho národného svojrázu zriaďuje sa Štátny ústav pre ľudový priemysel /v ďalšom texte "Ústav"/.
/2/ Sídlo Ústavu určí vláda nariadením.
§ 2.
/1/ Úlohou Ústavu je najmä: a/ zisťovať a viesť v evidencii všetky druhy výrobkov domácej výroby,
b/ skúmať výrobné oblasti a odbytové pomery,
c/ odborne cvičiť domáckych pracovníkov, d/ usmerňovať domácku výrobu v tuzemsku a jej odbyt v tuzemsku a v cudzine,
e/ kontrolovať domácke výrobky a značkovať ich čo do' originálnosti slovenskej svojráznosti,
f/ zriaďovať a udržovať spoločné dielne pre domáckych pracovníkov.
/2/ Ústav môže poskytovať domáckym pracovníkom suroviny na spracovanie podľa určených vzorov.
/3/ Výrobky vyrobené pri výcviku domáckych pracovníkov môže Ústav odpredávať spoločnosti /spoločnostiam/ uvedenej v § 12.
§ 5.
/1/ Ústav vedie a spravuje riaditeľ, ktorého menuje minister hospodárstva.
/2/ Riaditeľovi pri správe Ústavu napomáha šesťčlenný poradný sbor. Členov poradného sboru menuje minister hospodárstva po dohode s ministrom školstva a národnej osvety.
/3/ Členstvo v poradnom sbore je čestná funkcia. Členovia majú nárok len na hotové výdavky spojené s vykonávaním funkcie a na náhradu za stratu času: ich výšku určí minister hospodárstva po dohode s ministrom financií.
§ 4.
Poradný sbor treba vypočuť najmä: a/ o zásadných smerniciach na prevádzanie
úloh uvedených v § 2,
b/ o rozpočte a účtovnej uzáverke,
c/ o služobnom poriadku pre zamestnancov
Ústavu a o organizačnom poriadku Ústavu.
§ 5.
/1/ Služobné a platové pomery zamestnancov Ústavu upravuje osobitný služobný poriadok, ktorý vydá minister hospodárstva po dohode s ministrom financií.
/2/ Ak to vyžaduje riadny chod Ústavu, môže minister hospodárstva prideliť na výkon služby v Ústave štátnych zamestnancov rezortu Minister-
stva Hospodárstva, ako aj zamestnancov verejnoprávnych korporácií, nad ktorými vykonáva dozor.
/3/ Zamestnanci pridelení Ústavu podľa ods. 2 zostávajú v svojom doterajšom služobnom pomere: ich platobné požitky refunduje Ustav ich zamestnávateľovi.
§ 6.
Organizačný poriadok Ústavu vydá minister hospodárstva po dohode s ministrom školstva a národnej osvety.
§ 7.
Ústav podlieha dozoru Ministerstva hospodárstva.
§ 8.
Pri plnení úloh uvedených v § 2 môže Ústav požadovať pomoc štátnych a iných verejných úradov, najmä môže požadovať od nich zprávy.
§ 9. Osobné a vecné udržovacie výdavky Ústavu3,
ako aj finančné prostriedky potrebné na plnenie úloh uvedených v § 2 zaistia sa každoročne v štátnom rozpočte.
Diel druhý.
Ludový priemysel.
§ 10.
Ľudovým priemyslom v smysle tohto zákona je domácka výroba, t. j. zárobková činnosť, ktorú vykonáva prednosta domácnosti, poprípade i s príslušníkmi domácnosti vo vlastnom obydlí alebo v spoločných dielňach a ktorá pozostáva zo spracovania surovín alebo polotovarov, nakoľko táto činnosť nepodlieha predpisom živnostenského zákona.
§ 11.
/1/ Do zahraničia možno vyvážať len také výrobky ľudového priemyslu, ktoré boly Ústavom uznané a označkované ako originálne slovenské ľudové výrobky. Za označkovanie môže Ústav vyberať poplatok, ktorého výšku a spôsob vyberania upraví minister hospodárstva*
/2/ Podrobné predpisy o vývoze a dovoze výrobkov ľudového priemyslu, o ich kontrole, e-videncii a označkovaní, ako aj predpisy o kontrole a evidencii podnikov, ktoré sa zaoberajú obchodom s výrobkami ľudového priemyslu, vydá vláda nariadením.
/3/ Vláda môže nariadením upraviť tuzemský obchod s výrobkami ľudového priemyslu.
§ 12.
/l/ Minister hospodárstva môže poveriť výhradným právom vývozu a dovozu určitých druhov výrobkov ľudového priemyslu jednu, prípadne aj viac obchodných spoločností.
/2/ Poverenie podľa ods. 1 môže minister hospodárstva viazať podmienkami.
/3/ Spoločnosť /spoločnosti/, poverená výhradným právom vývozu podľa ods. 1, je povinná vykúpiť od Ústavu všetky výrobky ľudového priemyslu toho druhu, pre ktorý bola výhradným právom vývozu poverená, ak jej budú Ústavom ponúknuté.
Diel tretí.
Trestné a záverečné ustanovenia.
§ 13.
Nezachovanie ustanovení §§ 11 a 12, ako aj predpisov podľa nich vydaných, tresce okresný /štátny policajný/ úrad ako priestupok pe-
ňažným trestom do 50. 000 Ks ktorý v prípade ne-vymožitelnosti má sa premeniť na trest zatvorenia do 60 dní.
§ 14.
Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. j/ vládneho nariadenia 8. 72/1940 Sl. z. sa zrušuje.
§ 15.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia: vykoná ho minister hospodárstva po dohode s ministrom školstva a národnej osvety a s inými zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Časť všeobecná.
Podľa štatistiky poradného sboru pre otázky hospodárske v Prahe, sostavenej v roku 1930, zaoberalo sa na vtedajšom území Slovenska ľudovým priemyslom asi 90. 000 ľudí. Keď uvážime, že po odpadnutí južných krajov Slovenska zmenšil sa tento počet, možno s istotou tvrdiť, že ešte aj teraz sa zaoberá ľudovým priemyslom na území Slovenska približne okolo 70. 000 ludí, teda asi toľko, koľko je u nás samostatných živnostníkov. To je taký počet obyvateľstva, ku ktorému vzhľadom na celkový počet obyvateľstva štátu, musí sa prizerať a jeho záujmy ako záujmy verejné primerane hájiť.
Ľudovým priemyslom zaoberajú sa obyvatelia najmä najchudobnejších krajov Slovenska, a to predovšetkým v Čase, keď nenachádzajú možnosť obživy na inom hospodárskom poli. Ľuďový priemysel javí sa takto sociálnym problémom, lebo poskytuje práve najchudobnejšiemu obyvateľstvu možnosť živobytia. Treba tiež uviesť, že v ľudových výrobkoch sa spracovávajú predovšetkým domáce suroviny, ktorých je dostatok: výrobky tieto sa dobre speňažujú ako na domácom, tak aj na zahraničnom trhu. Nie na poslednom mieste zračí sa tiež v ľudovom priemysle umelecké nadanie nášho ľudu, ktoré bolo a je s veľkým uznaním oceňované ako doma, tak aj v cudzine.
Tieto závažné dôvody viedly Ministerstvo hospodárstva k tomu, aby otázku ľudového priemyslu navrhlo riešiť normatívne, lebo doteraz táto otázka bola ponechaná len spolkom, obchodným spoločnostiam, prípadne svojpomocným družstvám. Spolky, aj keď boly so strany verejnoprávnych korporácií podporované, nemohly vykonávať činnosť organizačnú a zveľaďovaciu sústavne a keď aj tak robily, tak nie podľa všeobecných smerníc, ale podľa toho, ktorému smeru ľudových výrobkov ten-ktorý spolok dával prednosť. Na druhej strane obchodné spoločnosti a svojpomocné družstvá snažily sa z ľudového priemyslu vyťažiť hospodársky čo najviac, bez ohľadu na sociál-
ne postavenie domáckych pracovníkov a bez ohľadu na tento zdôrazňovaný slovenský svojráz ľudových výrobkov. Doterajší stav bol teda na škodu jak výrobkov samých, hospodárskych záujmov štátu, tak aj na škodu umeleckej hodnoty výrobkov a preto treba prikročiť k zákonnej úprave tohto problému.
Podľa osnovy otázka ľudového priemyslu podľa svojej podstaty je rozdelená do dvoch základných skupín, a to:
1/ zveľaďovanie a organizovanie ľudového priemyslu, ktoré bude vykonávať Ústav,
2/ čiastočná úprava obchodu, najmä vývozu výrobkov ľudového priemyslu.
Ako už bolo uvedené, obchodné spoločnosti a svojpomocné družstvá snažily sa pri svojej činnosti z ľudového priemyslu ťažiť len hospodársky, čo ináč prirodzene z ich poslania vyplýva, a nedbaly na to, aby výrobky takéto niesly so sebou nefalšovaný slovenský ľudový svojráz a pečať umeleckého nadania nášho ľudu. Na túto umelecko-technickú stránku výrobkov ľudového priemyslu bude dbať Ústav, ktorý nemá obchodného poslania.
Do zahraničia vyvážať výrobky ľudového priemyslu bude môcť len spoločnosť tým poverená, aby kontrola výrobkov po umelecko-technickej stránke bola dokonalá a aby nákup ľudových výrobkov zahraničnými záujemcami bol snadnejší a sústredený u jedného subjektu, Ďalej osnova umožňuje dať toto monopolné právo vývozu ľudových výrobkov určenej spoločnosti okrem uvedeného aj preto, aby boly zvýšené zárobkové možnosti, keďže na druhej strane bude táto povinná vykúpiť od Ústavu všetky výrobky ľudového priemyslu, teda aj také, z ktorých prípadne nedá sa očakávať zisk. Myslí sa tiež na prípad, keď napr. v niektorom kraji vznikne nezamestnanosť a treba preto dať ľudu možnosť živiť sa z ľudových výrobkov. Takto v skla-dištiach spoločnosti môže sa nashromaždiť väčšie množstvo určitého druhu výrobkov, ktoré v dohľadnej dobe nemožno na trhu umiestiť a z ktorých v normálnych časoch prirodzene možno očakávať stratu.
Časť osobitná.
K § 1.
Vhodným sídlom ústavu by mohol byť Turčiansky Svätý Martin, lebo tam sú k dispozícii miestnosti v budove štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností. Okrem toho je v Turčianskom Svätom Martine národné múzeum, kam sa možno obracať cieľom stáleho nazerania do sbierok, obsahujúcich svojrázne ľudové umelecké vzory; nad to mesto má centrálnu polohu pre celý štát. Iné momenty, najmä potreba bezprostredného styku predstaviteľov Ústavu s centrálnymi úradmi hovoria pre Bratislavu. Tieto momenty bude možno zvážiť až neskoršie a preto sa navrhuje ponechať určenie sídla vláde.
K § 2.
Pôsobnosť Ústavu je upravená len demonštratívne a preto Ústav bude môcť podnikať v záujme zveľadenia ľudového priemyslu všetko, čo nenaráža na špeciálne zákonné ustanovenia. Tu treba najmä vyzdvihnúť činnosť kontrolnú, ktorá sa musí prevádzať do dôsledkov, najmä pri výrobkoch, vyvážaných do cudziny} taktiež možnosť poskytovať materiál na spracovanie domácich výrobkov, čím bude Ústav konať v najchudobnejších krajoch dôležité sociálne poslanie.
K § 3.
Rozhodujúcim orgánom Ústavu je riaditeľ, ktorého menuje minister hospodárstva. Riaditeľovi pri vedení a správe Ústavu napomáha šesťčlenný poradný sbor. Členov poradného sboru menuje minister hospodárstva po dohode s ministrom školstva a národnej osvety, pretože činnosť Ústavu patrí prevážne do týchto dvoch ministerstiev.
Funkcia členov poradného sboru je čestná: hradí sa im iba náhrada za stratu času a hotové výdavky spojené s vykonávaním funkcie} ich výšku určí minister hospodárstva po dohode s ministrom financií.
K § 4.
Tento paragraf uvádza len príkladmo, kedy treba poradný sbor vypočuť. Najmä dôležité je vypočuť poradný sbor o smerniciach, ktorými sa bude určovať, v akom smere má sa činnosť Ústavu vyvíjať. Okrem prípadov uvedených v tomto paragrafe je ponechané riaditeľovi na voľnú úvahu, kedy si má mienku poradného sboru vyžiadať.
K § 5.
Služobné a platové pomery zamestnancov Ústavu upraví osobitný služobný poriadok, ktorý vydá minister hospodárstva po dohode s ministrom financií. Úprava podľa osobitného služobného poriadku bola volená preto, lebo Ústav pre svoju činnosť bude mnohokrát potrebovať Špeciálnych odborníkov, ktorých by bolo veľmi ťažko možno ho-norovať pomerne nízkymi platovými požitkami podľa všeobecných predpisov platných pre štátnych zamestnancov. Za takéto služobné požitky nebolo by možno získať pre Ústav potrebných odborníkov.
Pridelení zamestnanci zostávajú v službách svojho zamestnávateľa a budú pridelení Ústavu na práce organizačné a iné v tom prípade, keby Ústav nemohol do svojich služieb dostať primerane školených a odborne pripravených zamestnancov.
K § 7.
Ústav podlieha dozoru Ministerstva hospodárstva, a to tak po stránke hospodárskej, ako aj administratívnej i organizačnej.
K § 8.
Aby Ústav mohol zisťovať štatisticky napr. domáckych výrobcov, druhy výrobkov zhotovených v istom kraji, potrebuje k tomu pomoc verejných orgánov, ako notárov a okresných náčelníkov. Preto treba dať ústavu možnosť, aby sa mohol na tieto orgány obrátiť a aby prípadne nechuťou alebo spormi o kompetenciu nebola práca Ústavu marená.
K § 9.
Žiadna práca na poli kultúrnom a sociálnom neobíde sa bez finančných obetí a keďže táto je vo verejnom záujme potrebná, štát musí na ňu prispievať a zaistiť v rozpočte potrebnú úhradu. Okrem prostriedkov určených v štátnom rozpočte, predpokladá sa, že minimálny režijný príspevok dosiahne Ústav i z predaja výrobkov z vlastného materiálu domáckymi pracovníkmi vyrobených, ako aj z poplatkov, ktoré bude Ústav podľa § 11 vyberať za označkovanie výrobkov, ktoré sa majú vyviesť do cudziny.
K §§ 10 až 12.
Týmito ustanoveniami je len zásadne riešená otázka kontroly, evidencie, označovania, vývozu výrobkov ľudového priemyslu, ako aj otázka úpravy tuzemského obchodu s týmito výrobkami. Tieto otázky si musel návrh všímať preto, aby Ústav mohol mať vždy v evidencii podniky, u ktorých by mohol vykonávať kontrolnú činnosť výrobkov ľudového priemyslu. Ústav so zreteľom na svoju pôsobnosť zveľaďovaciu, nemôže súčasne vykonávať obchod ľudovými výrobkami a preto treba pamätať na to, aby tu bola jedna obchodná spoločnosť, prípadne, ak by sa to ukázalo potrebným, i viac spoločností pre jednotlivé druhy výrobkov ľudového priemyslu, ktoré by potom však povinne vykúpily všetky výrobky, ktoré Ústav dal vyrobiť. Nateraz by mohla prísť do úvahy spoločnosť "Detva", ktorá je účastinnou spoločnosťou a ktorej účastiny vlastní štát.
K § 13.
Trestné sankcie bolo treba dať do zákona, aby bola zaručená účinná kontrola všetkých ľudových výrobkov, čo do ich slovenskej svojráznosti.
K § 14.
Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. j/ vládneho nariadenia č. 72/ 1940 Sl. z. so zreteľom na § 2 osnovy sa stáva zbytočným a treba ho preto zrušiť. Štátny ústav pre zveľaďovanie živností v Turčianskom Svätom Martine má na poli zveľaďovania živností veľmi ďalekosiahle úkoly, najmä v dôsledku arizácie, preto nemôže sa venovať otázkam ľudového priemyslu tým viac, že ľudový priemysel a živnostenská činnosť sú zásadne odlišnej povahy.
Vecné udržovacie výdavky Ústavu budú celkom nepatrné, najmä keby Ústav mal sídlo v Turčianskom Svätom Martine, kde by bol u-miestený v budove Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností; v tomto Ústave sú vhodné miestnosti čiastočne i s príslušným zariadením. Výšku osobných výdavkov nemožno predom ustáliť, pretože táto závisí od toho, v akom rozsahu bude Ústav vykonávať úlohy mu sverené a teda koľko zamestnancov bude zamestnávať. Úhrn osobných a vecných výdavkov, ak Ústav bude v plnej činnosti, nebude presahovať 1 mil. Ks. Čiastočná úhrada týchto výdavkov docieli sa z poplatkov, ktoré bude vyberať Ústav za značkovanie výrobkov, ktoré sa majú vyviesť do cudziny. Ha úhradu zo štátnej pokladnice zostáva teda tak nepatrná suma, že sa dá vtesnať do obvyklého volumenu štátneho rozpočtu rezortu Ministerstva hospodárstva bez toho, žeby sa na jej úhradu musel hľadať osobitný príjmový zdroj.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh bol prikázaný výboru národohospodárskemu a sociálnemu a zdravotnému.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Br. Gejza Medrický v. r.,
minister hospodárstva.