S SR 1939-1945, tisk 758

Neprošlo opravou po digitalizaci !

Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie. 9. zasadanie.

758. Zpráva

branného, ústavnoprávneho, sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých právnych pomerov súvisiacich s výkonom vojenskej a inej obdobnej služby (tlač 715).

Vládny návrh zákona o úprave niektorých právnych pomerov, súvisiacich s výkonom vojenskej a inej obdobnej služby je jedna z najväčších a najdôležitejších osnov, aké Snem v posledných časoch prerokovával. Snemové výbory branný, ústavnoprávny, sociálny a zdravotný a rozpočtový venovaly jej zvýšenú pozornosť, čo sa javí i z toho, že prerokovávaly ju na siedmich zasadnutiach. Okrem toho o osnove bola osobitná porada, svolaná a vedená pánom predsedom Snemu.

Snemové výbory osnovu chápaly ako zhmotnený výraz vďaky národa voči príslušníkom jeho udatnej armády. Keďže ide o odškodnenie tých, čo pri plnení najťažšej občianskej povinnosti prinášali obete na zdraví, prípadne o hmotné odškodnenie pozostalých po tých, ktorí padli na bojišti v nádeji zabezpečiť život a slobodu svojho národa, výdavky v tejto súvislosti staly sa samozrejmou a ochotne poskytovanou obeťou. Osnova ukladá nové značné povinnosti štátu, zamestnáva-telom a rôznym našim inštitúciám. Sme však presvedčení, že ich všetci na seba vezmeme vďačne, lebo je to kategorickým príkazom národnej solidarity a prejavom vďaky.

Osnova má jednak kodifikačnú a jednak reformačnú tendenciu. Skladá sa z ôsmich častí, ktoré súvisia jedna s druhou. Prvá časť obsahuje ustanovenia o právach, vyplývajúcich z výkonu vojenskej prezenčnej služby. Druhá obsahuje predpisy o zachovaní pracovných pomerov po dobu cvičenia v zálohe. Vedúcou zásadou obidvoch týchto častí je, že vojak pre výkon prezenčnej služby alebo cvičenia v zálohe nesmie na svojich zamestnaneckých právach utrpieť ujmu. Tretia časť obsahuje ustanovenia o právach osôb, vykonávajúcich činnú službu za brannej pohotovosti štátu. Tieto osoby v určitých smeroch oproti ostatným občanom zákon cieľuvedome privilegizuje. Časť štvrtá obsahuje predpisy o vykonávaní starostlivosti o príslušníkov vojenských osôb. Predovšetkým tu ide o podstatné zvýšenie štátneho vyživovacieho príspevku. Najdôležitejšou časťou osnovy je jej piata časť, ktorá na celkom nové základy stavia starostlivosť o vojenských poškodencov, pokiaľ sa nimi stali po 14. marci 1939. Invalidom priznáva podstatne zvýšený invalidný dôchodok, podobne i vdovám, sirotám po padlých a rodičom, pokiaľ títo na padlých boli výživou odkázaní. Avšak len finančným odškodnením obetí Vojny sa osnova neuspokojuje. Dáva im okrem rôznych iných nárokov možnosť umiestenia v domove invalidov, ba aj možnosť preškolenia. Ťažiskom tejto častí sú prednostné práva vojenských poškodencov. Snemovým výborom záležalo nielen na finančnom odškodnení vojenských poákodencov, ale pokiaľ ide o invalidov osobitne ešte i na tom, aby sa títo

necítili pre zranenia, utrpené v službách záujmov národa, vyradenými z pospolitosti a aby mali pocit ďalšej svojej užitočnosti pre celok. Hlavne s ohľadom na invalidov zabezpečujú sa vojenským poškodencom rôzne prednostné práva pokiaľ ide o zaistenie ich existencie, a to tak v štátnych ako i súkromných službách.

Najprenikavejšou novinkou v tomto smere sú ustanovenia § 161 osnovy, ktoré ukladajú všetkým zamestnávateľom bez rozdielu na každých 50 trvalých zamestnancov zamestnávať pod následkami trestu aspoň jedného invalida do 54% práceneschopného, alebo pozostalú vdovu a na každých 200 zamestnancov aspoň jedného vojenského invalida, práceneschopnosť ktorého je vyššia ako 54%, ale nepresahuje 75%. Od tohto ustanovenia snemové výbory očakávajú nielen existenčné zabezpečenie priamych i nepriamych obetí vojny, ale aj ich psychologické uspoko-jenie.

Časť šiesta. rozširuje niektoré ustanovenia osnovy o vojenských osobách, na osoby, vykonávajúce vojenskú službu mimo našej brannej moci, avšak s príslušným povolením podľa branného zákona, ako aj na osoby vykonávajúce služby obdobné vojenskej službe. Časť siedma a ôsma sú venované ustanoveniam trestným a záverečným.

Základom rokovania výborov bol text vládneho návrhu, a to text predložený listom Predsedníctva vlády zo dňa 9. marca 1943, primerane pozmenený a doplnený dvoma dodatočnými návrhmi vlády, oznámenými listom zo dňa 13. marca a listom zo dňa 21. apríla 1943 Predsedníctva vlády.

Na texte vládneho návrhu previedly výbory tieto meritórne zmeny:

V § 1 ods. 2 vládneho návrhu o započítaní vojenskej prezenčnej služby štátnym zamestnancom doterajšie znenie: "Započítanie sa vykoná v príslušnej najnižšej platovej stupnici" sa nahradilo znením "Započítanie sa vykoná podľa príslušnej najnižšej platovej stupnice". Nové znenie vyhovuje lepšie právnemu cíteniu, lebo nebolo by odôvodnené, aby sa vojenská prezenčná služba iba tým zamestnancom započítala do platu, ktorí sú v najnižšej platovej stupnici. Podľa nového riešenia majú sa tejto výhody zúčastniť aj zamestnanci vo vyšších platových stupniciach — pravda, len v tom pomere, v akom by sa boli tejto výhody zúčastnili v najnižšej platovej stupnici a len pokiaľ sa im prezenčná vojenská služba ešte nezapočítala resp. iným spôsobom nezhodnotila.

V § 14 novým ustanovením ods. 3 sa zdôraznilo, že ustanovenia tohto paragrafu nevylučujú výhody, ktoré zamestnancom patria podľa špeciálnych ustanovení §§ 15 a 16. Cieľom tohto doplnenia je odstrániť pochybnosti a jasne vyznačiť pomer § 14 k ďalším paragrafom osnovy.

V § 16 citovaný zákon č. 244/1922 Sb. z. a n. sa nahradil citovaním zákona č. 154/1934 Sb. z. a n., nakoľko fakticky podľa tohto zákona sa vytvára rozlišovacie kritérium medzi § 15 a § 16. Ustanovenia § 15 upravujú peňažné požitky zamestnancov vo vyšších službách, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 154/1934, Sb. z. a n., kým ďalší § 16 sa vzťahuje na peňažné požitky takých zamestnancov, ktorí uvedenému zákonu nepodliehajú, t. j. ktorí nevykonávajú služby vyššieho druhu.

Ustanovenie § 17 ods. 2, podľa ktorého nárok na zákonnú dovolenku nie je výkonom vojenskej činnej služby alebo vojenským cvičením dotknutý, -doplnilo sa tak, že nielen zákonná, ale ani smluvná alebo inak zaručená dovolenka nesmie byť výkonom vojenskej služby naštrbená.

Ustanovenia § 21 ods. 1 upravujú zánik poistnej povinnosti zamestnávateľo-vej ohľadom zamestnanca, ktorý nastúpi do vojenskej činnej služby alebo na vojenské cvičenie. Doterajšia posledná veta tohto odseku výslovne ustanovila, že povin-nosť prihlásiť zamestnanca nastáva vždy znovu návratom odhláseného zamestnanca do pracovného pomeru. Podľa názoru výborov ustanovenie tejto poslednej vety vyslovuje zásadu samozrejmú, vyplývajúcu zo všeobecných právnych predpisov, a preto sa táto veta — ako zbytočná — škrtla.

Podľa pôvodného ods. 3 predmetného paragrafu "nároky na poistné dávky z verejnoprávneho nemocenského poistenia zostávajú nedotknuté i po dobu cvičenia v zálohe alebo vojenskej činnej služby, až do opätovného nastúpenia do práce." So zreteľom na to, že starostlivosť o osoby, ktoré ochorely za výkonu vojenskej

služby, zaťažuje zpravidla vojenskú správu, výbory nepokladaly predmetné ustanovenie za právne odôvodnené. Pritom sa zdôrazňuje, že podľa ods. 2 tohto paragrafu pre rodinných príslušníkov osôb, vykonávajúcich vojenskú činnú službu alebo cvičenie y zálohe, zostávajú zachované nezmenene nároky na poistné dávky z verejnoprávneho nemocenského poistenia. Dodatkom k tejto zásade v novom ustanovení ods. 3 sa vyslovilo, že na úhradu zvyškových výdavkov nemocenského zaopatrenia rodinných príslušníkov prispieva štátna pokladnica paušálnou sumou, ktorú ustáli za každý kalendárny rok podľa skutočnej potreby minister financií po dohode s ministrom vnútra a s ministrom národnej obrany. Tento záväzok na poskytnutie príspevku nastáva však len vtedy, ak zvyšky hospodárenia nemocenského poistenia v príslušnom roku nepostačia na úhradu predmetných dávok.

Pôvodiné ustanovenie § 36 ods. 3 vyslovilo, že vojenský gážista v zálohe, ktorý je prepustený z vojenskej služby behom mesiaca, je povinný vrátiť alikvotný diel vyplateného mu služobného platu. So zreteľom na to, že vrátenie. alikvotného dielu vyplateného služobného platu finančne nepriaznivo postihuje osoby, ktoré plat dobromyseľne prevzaly a prípadne už aj na svoje nutné výdavky použily, výbory sa rozhodly predmetné ustanovenie z textu navrhovaného zákona vynechať.

V § 44 ods. 2 písm. d) citáciou zákona č. 36/1942 Sl. z. sa objasnilo, na akej zákonnej norme sa zakladá Slovenská pracovná služba, orgánom ktorej zaisťuje predmetné ustanovenie na čas výkonu vojenskej služby obdobné právne nároky, ako zamestnancom štátnym.

Ustanovenia § 58 doplnily sa novým odsekom 2, podľa ktorého proti rozhodnutiu ministra národnej obrany o tom, ktorú službu treba pokladať za službu v poli v priamej účasti alebo bez priamej účasti v boji, resp. za službu v zápolí, nepripúšťa sa sťažnosť na Najvyšší správny súd. Účelom tohto nového ustanovenia je v danom smere zjednodušiť pokračovanie. Právna istota týmito ustanovením neutrpí ujmu, lebo ide tu o rozhodovanie rýdze vojenskej odbornej povahy, kde výlučná pôsobnosť ministra národnej obrany a vylúčenie opravného prostriedku je náležite odôvodnené.

V § 61 výstižnejšou štylizáciou sa vylúčily pochybnosti o významovom určení tohto ustanovenia.

V § 66 ods. 3 primeraným doplnením sa zdôraznilo, že náležitosti uvedené pod písm. a) a b) prislúchajú zamestnancovi, ktorý vykonáva vojenskú činnú službu za brannej pohotovosti štátu, okrem nároku na plat alebo mzdu podľa základných ustanovení § 15 alebo § 16.

Z ustanovení §§ 68, 69, 70 a 72 sa vynechala zmienka o tom, že aj vojenská činná služba vedľajšieho intervenienta môže byť dôvodom prerušenia súdneho pokračovania pred civilným súdom. Predmetné zjednodušenie je odôvodnené úvahou, že vedľajší intervenient nie je procesnou stranou, ale jeho procesná funkcia záleží výlučne v napomáhaní niektorej sporovej strany, ktorej procesný úspech súvisí s jeho záujmom.

V § 68 ods. 1 o prerušení civilného sporu z dôvodu výkonu vojenskej činnej služby za brannej pohotovosti štátu resp. z dôvodu mimoriadnych pomerov, vyvolaných stavom brannej pohotovosti štátu, vynechala sa osobitná zmienka o možnosti prerušenia takých sporov, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky z pomeru ručiteľa, prípadne ručiteľa-platcu za takú osobu, ktorá je vojenskou osobou v činnej službe za brannej pohotovostí štátu, alebo ktorá býva na mieste, ktoré udalosťou, spôsobenou mimoriadnymi pomermi, je odlúčené od styku so súdom. Predmetné zúženie rozsahu prerušenia sporov je odôvodnené úvahou, že pre priebeh a výsledok sporu v prvom rade je rozhodujúca sporová účasť samotných sporových strán, resp. ich zástupcov. Záujem iných osôb o výsledok sporu nemôže byt prala hľadiska pre-rušenia sporu rozhodujúcim kritériom, najmä ak si uvážime, že ide tu o. mimoriadne zásahy do riadneho výkonu civilného súdnictva.

Rozsah § 68 ods. 2 písm, a) sa obmedzil tak, že iba tie osoby, vykonávajúce osobné úkony podľa zákona o obrane štátu, sa kladú na roveň vojenským1 osobám v činnej službe, ktoré otázne úkony vykonávajú dlhšie ako 30 dní. Výkon takýchto úkonov za čas. kratší nemôže totiž náležité odôvodniť rovnaké posudzovanie

s osobami vojenskými v činnej službe, číže účasť na právnych výhodách, ktoré osobám vojenským právne normy poskytujú.

V § 81 ods. 3 jasnejším formulovaním prvej vety sa vyslovilo, že podanie, ktoré pochádza od neoprávnenej osoby, má rozhodujúci súd odmietnuť. Doterajšia formulácia vzbudila totiž odôvodnené pochybnosti o tom, či nejde tu iba o fakultatívnu právomoc súdu na odmietnutie, hoci zásadou v trestnom pokračovaní je, že sa padania oneskorenie, zákonom, vylúčené alebo neoprávnenou osobou podané majú — bez meritórneho preskúmania — odmietnuť.

Pôvodný § 90, pódia ktorého, ustanovenia §§ 79 až 89 platia len pre pokračovanie pred občianskymi trestnými súdmi, bol vynechaný so zreteľom na to, že predmetný okruh citovaných ustanovení jasne vyplýva už z názvového označenia dielu.

Ustanovenia §§ 105 a 108 sa slúčily v novom § 104, pri čom tak pre umieste-nie frontových vojakov vo verejných službách, ako aj pre ich umiestenie v službách súkromných uplatnila sa tá istá základná zásada. Podľa tejto základnej zásady vojak, ktorý vykonával vojenskú činnú službu v poli, tak vo verejnej ako aj v súkromnej službe má pri rovnakých, podmienkach s inými uchádzačmi prednosť pri prijatí do zamestnania.

Prenikavú zmenu uskutočnily výbory vynechaním pôvodného odseku 1 § 113, podľa ktorého nároky vojenských osôb na finančné výhody, vyplývajúce z vyznamenania, malý vzniknúť iba po ukončení brannej pohotovosti štátu>. Zdatnosť vyznamenaných vojakov a ich povzbudzujúci príklad pre armádu náležité odôvodňuje, aby sa odmena 'hrdinstva prejavila nielen v poskytnutí morálneho uznania, ale aj v primeranej finančnej odmene, a to hneď od! poskytnutia príslušného vyznamenania.

Ustanovenie § 115 ods. 2 upravuje podmienky nároku na štátny vyživovací príspevok pre nemajetných rodinných príslušníkov vo veku nad 16 rokov. Takíto rodinní príslušníci majú nárok na vyživovací príspevok následkom vojenskej služby živiteľovej len, ak sú nespôsobilí na zárobok, ak bez vlastnej viny nemohli dostať zárobkové zamestnanie, alebo ak študujú. Výbory uznaly za potrebné a so-cialne odôvodnené rozšíriť predmetný nárok aj v prospech tých nemajetných rodinných príslušníkov, ktorí sú bezplatne v učňovskej službe.

Ustanovenie § 115 ods. 4 poslednej vety, podľa ktorej družke prislúcha štátny vyživovací príspevok len v polovičnej výmere, sa pozmenilo tak, že sa štátny vyživovací príspevok má poukazovať v celej výške, avšak tento nárok je podmienený vždy odporúčaním obce, v ktorej oprávnená osoba býva. Týmto odporúčaním zaisťuje sa vhodný prostriedok na zamedzenie prípadného zneužitia predmetnej výhody.

Celý pôvodný § 116, ktorý vypočítava, koho treba pokladať za "rodinného príslúšníka", bol vynechaný. Vynechanie tohto paragrafu je odôvodnené tým, že jeho ustanovenia, podávaly vlastne iba prehľad o príslušných súkromnoprávnych normách resp. pravidlách o tom, koho treba pokladať za rodinného príslušníka. Svojím obsahom a povahou zapadá teda tento paragraf iba do rámca smerníc, vydaných na základe zákona, nie však do samotného textu zákona.

V § 117 ods. 4 prvá veta, ktorou sa s hľadiska nároku na štátny vyživovací príspevok normatívne určuje, kedy treba pokladať výživní za ohrozenú, sa presne formulovala v tomto zmení: "Výživa je ohrozená, ak na vyživovací príspevok oprávnená osoba nemá denný príjem — počítajúc do toho aj hodnotu prípadných naturálií —, ktorý sa rovná príslušnej dennej sadzbe vyživovacieho príspevku. Ak uvedený denný príjem sa rovná len čiastke príslušnej dennej sadzby vyživovacieho príspevku, je výživa ohrozená len po tú čiastku príslušnej dennej sadzby vyživovacieho príspevku, po ktorú príslušná denná sadzba vyživovacieho príspevku nie je krytá denným príjmom (naturáliami)." — Predmetná definícia — vychádzajúc z pevne určenej výšky štátneho vyživovacieho príspevku — je založená na určitom a presnom kritériu a preto a priori vylučuje pochybnosti a komplikácie.

Ustanovenie § 120 ods. 3, ktoré kategoricky vyslovilo povinnosť vrátiť neoprávnene poberaný vyživovací príspevok, sa primerane prepracovalo. Vychádzalo sa tu z myšlienky, že v mnohých prípadoch vrátenie neoprávnene poberaného vy-

živovacieho príspevku značne by postihlo zaviazaného a že v mnohých prípadoch je takéto poberanie subjektívne úplne nezavinené. So zreteľom na tieto úvahy sa vyslovilo, že rozhodovať o prípadnom vrátení neoprávnene poberaného štátneho vyživovacieho príspevku patrí v každom konkrétnom prípade do pôsobností Ministerstva vnútra, ktoré pred svojim rozhodnutím uváži všetky okolnosti prípadu, najmä aj hmotné postavenie zaviazanej osoby.

Paragraf 121 bol prepracovaný tak, že sa ustanovenia ods. 1 a 5 z dôvodu svojej organickej súvislosti slúčily. Odsek 8 bol včlenený ako ods. 4 do § 123, nakoľko s ustanovenia tohto paragrafu súvisí.

Návrh na doplnenie ustanovenia § 121 ods. 9, podľa ktorého sa malo vysloviť, že nárok na štátny vyživovací príspevok majú zistiť obecné (obvodné) notárske úrady už hneď po odvode brancov, nebol prijatý preto, lebo nárok na štátny vyživovací príspevok vzniká vlastne iba skutočným nastúpením do vojenskej činnej služby a nie odvodom. Uskutočnenie tohto návrhu Znamenalo by teda predčasné vybavovanie agendy a malo by vzápätí komplikácie aj so zreteľom na to, že majetkové a zárobkové pomery branca i osôb na vyživovací príspevok oprávnených v čase medzí odvodom a skutočným nastúpením do prezenčnej vojenskej služby môžu sa podstatne zmeniť.

Ustanovenia § 122 sa usporiadaly prehľadnejším systémom, avšak meritórne sa nezmenily. Novým ustanovením ods. 9 sa vyslovilo, že podrobnejšie smernice pre priznanie štátneho vyživovacieho príspevku vydá Ministerstva vnútra po dohode s Ministerstvom financií a s Ministerstvom národnej obrany,

V súvislosti s § 123 výbory jednomyseľne prijaly pripomienku Kancelárie prezidenta republiky, podľa ktorej agenda vyživovacích príspevkov ani za brannej pohotovosti' štátu nemá sa sústreďovať v Ministerstve národnej obrany, ale v rezorte Ministerstva vnútra. Predmetné stanovisko je náležite odôvodnené povahou agendy, náležitým vystrojením úradov verejnej správy a snahou nezaťažovať agendu Ministerstva národnej obrany, výkonávajúceho za brannej pohotovosti štátu i tak zvýšené povinnosti a úlohy najvyš zodpovedné. V súlade s touto zásadnou zmenou z §§ 123 a 124 sa vynechaly ustanovenia, nadväzujúce na úpravu navrhovanú vládnym návrhom, podľa ktorej agenda štátnych vyživovacích príspevkov za brannej pohotovosti štátu mala byť prikázaná rezortu Ministerstva národnej obrany. Doplnením § 123 ods. 1 a novými ustanovením ods. 5 tohto paragrafu zaisťuje predložená osnova Ministerstvu národnej obrany žiadúcu účasť na agende priznávania štátneho vyživovacieho príspevku, najmä mu umožňuje žiadúcu evidenciu a pre-íhľadl a poskytuje mu vhodný prostriedok na zákrok v záujme prípadne potrebnej nápravy.

Ustanovenie § 124 ods. 2 doplnilo sa vetou, podľa ktorej za brannej pohotovosť štátu vypláca vyživovacie príspevky na poukaz okresného (mestekého notárskeho) úradu obecný (obvodný) notársky úrad podľa pokynov Ministerstva vnútra. Doterajšie znenie, podľa ktorého štátne vyživovacie príspevky i za brannej pohotovostí štátu mal vyplácať župný úrad prostredníctvom poštovej sporiteľne, nevyhovoval s hľadiska žiadúcej rýchlosti agendy a preto bolo potrebné hľadať riešenie, ktoré umožňuje čo najrýchlejšiu a najjednoduchšiu manipuláciu.

Ustanovenia § 127 sa systematicky prehľadnejšie upravily. Meritórne zmeny sa však v týchto ustanoveniach neuskutočnily.

V § 128 bol vynechaný pôvodný odsek 2 so zreteľom na to, že podmienky v tomto odseku taxatívne vypočítané rad radom a prehľadne sa uvádzajú už aj v ods. 1.

Paragraf 134 sa doplnil novým odsekom 6, podľa ktorého Štátny úrad pre vojenských, poškodencov v odôvodnených prípadoch podľa smerníc Ministerstva vnútra môže poskytnúť preddavok' na požitky vojenským poškodencom. Toto doplnenie súvisí s vynechaním pôvodného § 166 o poskytovaní pôžičiek, preddavkov a výpomocí vojenským poškodencom, ktorého obsah bol včlenený do terajšieho § 164 o Štátnom podpornom fonde vojenských poškodencov. Podľa navrhovanej novej úpravy môže totiž poskytnúť vojenským poškodencom preddavok na ich požitky nielen Štátny úrad pre vojenských poškodencov, ale aj uvedený fond.

Z ustanovenia § 145 ods. 2 vynechala sa stať, podľa ktorej rodičovský dôchodok prislúcha rodičom zomrelých brancov alebo vojenských invalidov iba vtedy, ak sú aspoň 50% zárobku neschopní, alebo ak prekročili 60. rok veku. Takpodob-ne aj z ustanovenia ods. 3 tohto paragrafu sa vynechalo obmedzenie, podľa ktorého rodičovský dôchodok prislúcha len po jednom synovi a výslovne sa určilo, že nárok na rodičovský dôchodok prislúcha po každom synovi. — Obe tieto zmeny sú odôvodnené sociálnymi ohľadmi, keďže dostatočným korektívom nároku na rodičovský dôchodok je tu ustanovenie, podľa ktorého rodičovský dôchodok prislúcha iba takému rodičovi, ktorého výživa bez poukazovania rodičovského dôchodku bola by ohrozovaná.

V § 149 výška pohrebného z doterajších Ks 500 zvýšila sa na sumu 800, lebo pri dnešných cenových pomeroch pôvodna suma ani pri najskrommejšej miere nebola dostačujúca na zaokrytie výdavkov s pohrebom spojených.

Ustanovenia §§ 161 a 165 sa úplne prepracovaly. Okrem inej systematickej úpravy podstatnou meritórnou zmenou je nové ustanovenie § 169, podľa ktorého živnostenský úrad I. stolice vojenským poškodencom môže preukaz spôsobilosti z časti alebo celkom odpustiť aj pri nastupovaní tých živností, kde odpustenie preukazu spôsobilosti by bolo inak vylúčené.

Pôvodné ustanovenia § 163 o umiestení vojenských poškodencov v podnikoch súkromných sa primerane pozmenily tak, aby predmetná povinnosť neznamenala príliš veľké bremeno pre súkromné podnikanie, aby však na druhej strane účel sledovaný ustanoveniami tohto paragrafu predsa v nenaštrbenej miere bol dosiahnutý. Pritom sa vychádzalo z reálnych štatistických údajov o terajšom celkovom stave zamestnancov v súkromných podnikoch a o maximálnom počte! vojenských invalidov. Zjednodušeným znením § 162 sa vyslovilo, že zásadne každý vojenský poškodenec ma prednosť pri obsadzovaní miest v službách štátu a iných verejnoprávnych korporácií.

Podľa prepracovaného znenia § 165 umiestenie vojenských poškodencov v každom pracovnom odvetví obstaráva Ústredný úrad práce, ktorý sa však má o uchádzačovi dohodnúť so zamestnáva telom. Ak k dohode nedôjde, určí Ústredný úrad práce uchádzača po vypočutí príslušného záujmového sdruženia. Povinnosťou Ústredného úradu práce je vojenských poškodencov rozdeliť pomerne na všetkých zamestnávateľov.

V súvislosti s §§ 161—165 usniesly sa výbory aj na pripojenej revolúcii, ktorou sa vláda žiada, aby cieľom existenčného zabezpečenia vojenských invalidov so stratou práceneschopnosti nad 75% a psychologického uspokojenia týchto ťažkých obetí vojny urýchlene previedla revíziu všetkých oprávnení na veľkopredaj a malopredaj tabaku, revíziu kominárskych oprávnení, ďalej aby podala návrh zákona na izruíšeni'e reálnych kominárskych práv bez náhrady, konečne aby sa postarala o pridelenie ťažkých vojenských invalidov alebo vdov po padlých za spoločníkov do výnosných obchodov, ktoré boly arizované.

Pôvodný § 166 o poskytovaní pôžičiek, preddavkov a výpomocí vojenským poškodencom sa vynechal z toho dôvodu, lebo kompetencia uvedená v tomto paragrafe sa v ceľom rozsahu preniesla na Štátny podporný fond vojenských poškodencov zriadený podľa § 167 pri Ministerstve vnútra. V smysle tejto zmeny ustanovenia § 167 sa primerane doplnily.

V § 167 o Štátnom podpornom fonde vojenských poškodencov výbory sa priklonily k stanovisku vládneho návrhu v tom smere, že predmetný fond má byť zriadený a spravovaný v lone Ministerstva vnútra. Kompetencia Ministerstva vnútra je tu v plnej miere odôvodnená skutočnosťou, že ide o výkon agendy rýdze sociálnej povahy.

V § 170 ods. 9 vynechala sa posledná veta, podľa ktorej počas pobytu invalida v štátnom domove jeho rodine invalidné požitky vôbec neprislúchajú. Ustanovenie tejto vety nebolo by v súlade so sociálnou tendenciou osnovy a postihlo by citeľnou finančnou ujmou nemajetných rodinných príslušníkov takých invalidov, ktorých práve pre značné telesné vady alebo chatrný zdravotný stav treba sveríť ošetrovaniu a opatere v štátnom domove. — V súvislosti s normatívnou úpravou ná-

rokov rodinných príslušníkov na polovicu invalidných požitkov v takých prípadoch, ak je invalid liečený v liečebnom ústave alebo v štátnom domove, sa vyslovilo, že invalidova manželka iba vtedy má prednostný nárok pred jeho deťmi, ak žije s nimi v spoločnej domácnosti.

Paragraf 172 ods. 1 bol doplnený novou vetou tohto znenia: "Pri osobách, u ktorých nastalo poškodenie pred účinnosťou tohto zákona, platia o čase vzniku nároku doterajšie právne predpisy". Toto doplnenie je potrebné so zreteľom na to, že požitky vojenských poškodencov zo svetovej vojny v rokoch 1914—1918 boly upravené až po konsolidovaní pomerov po svetovej vojne, Zpiatočné priznanie nároku na tieto požitky znamenalo by preto pre štátnu pokladnicu ťažké finančné bremeno, vzbudilo by v právnych pomeroch už usporiadaných a definitívne likvidovaných zmätok a viedlo by k nežiadúcim komplikáciam agendy Štátneho úradu pre vojenských poškodencov.

V § 179 ods, 1 škrtla sa posledná veta, vylučujúca nárok vojenského poško-denca na úroky z oneskoreného priznania peňažných požitkov. Snahou zákonodarcu je, aby sa o nárokoch vojenských poškodencov rozhodovalo urýchlene, bez zbytočných prieťahov a dôsledné uskutočňovanie tejto zásady nebolo by v súlade s obsahom spomenutej vety.

Ustanovenia § 185 o oslobodení od poplatkov a dávok sa doplnily dvoma novými odsekmi; podľa ktorých vdove a zákonným dedičom osôb, ktoré stratily život za výkonu vojenskej služby alebo následkom zranenia, utrpeného za výkonu vojenskej služby, priznáva sa oslbodenie od dedického poplatku. — Predmetný doplnok je v súlade s celkovou líniou a vedúcimi zásadami osnovy, ktorých základný cieľ spočíva v myšlienke: v rámci daných možností čo v najväčšej miere hodnotiť výkon vojenskej služby za brannej pohotovosti štátu, hoci by to znamenalo pre štát finančné obete.

Paragraf 187 bol doplnený novým ods. 4, podľa ktorého všetky práva a nároky z Vojenskej činnej služby, konanej pred 14. marcom 1939, podľa doteraz platných právnych predpisov sa zachovávajú, pokiaľ ustanovenia tohto zákona túto službu priaznivejšie nezhodnocujú. Toto doplnenie sa zakladá na úvahe, že účelom predloženej osnovy je zvýšiť a zlepšiť práva alebo právne nároky, vyplývajúce z výkonu vojenskej činnej služby a v nijakom smere nezhoršovať práva alebo nároky v smysle doterajších priaznivejších predpisov nadobudnuté.

V novom ustanovení § 187 ods. 4 na vylúčenie pochybností sa vyslovilo, že starostlivosť štátu podľa špeciálnych ustanovení tohto paragrafu sa vzťahuje na osoby v ňom označené iba v rámci príslušných základných právnych predpisov, ktoré štátu starostlivosť b' uvedené osoby ukladajú.

Zrušovacie ustanovenia § 189 sa prispôsobily zmenám, prevedeným v texte vládneho návrhu. Paragraf 12 ods. 1 zákona č. 83/1932 Sb. z. a n. a § 11 nariadenia s mocou zákona č. 260/1940 Sl. z. medzi zrušovanými normami boly vynechané preto, lebo tieto predpisy boly už derogované zrušovacou klauzulou nedávno odhlasovaného zákona o Sbore poddôstojníkov z povolania. — K zrušovaným predpisom sa pričlenilo aj nariadenie s mocou zákona č. 56/1943 Sl. z., lebo rozsah navrhovaného zákona rozširuje sa aj na obsah tohto nariadenia.

Výbory branný, ústavnoprávny, sociálny a zdravotný a rozpočtový odporúčajú slávnemu Snemu vládny návrh v predloženom znení — spolu s pripojenou rezolúciou — na uzákonenie,

V Bratislave 27. mája 1943.

Dr. Eugen Filkorn v. r.,

predseda.

Andrej Germuška v. r.,

zapravodaja btranného výboru.

Dr. Anton Hudec v. r,,

zpravodajca ústavnoprávneho výboru.

Ján Mora v. r.,

zpravodajca sociálneho a zdravotného výboru.

Ján Líška v. r.,

zpravodajca rozpočtového výboru.

Rezolúcia.

Vláda sa žiada, aby cieľom existenčného zabezpečenia vojenských invalidov so stratou pracovnej schopnosti nad 75% a psychologického uspokojenia týchto ťažkých obetí vojny urýchlene previedla revíziu všetkých oprávnení na veľkopredaj a malopredaj tabaku, revíziu kominárskych oprávnení, ďalej aby podala návrh zákona na zrušenie reálnych kominárskych práv bez náhrady, konečne aby sa postarala o pridelení ťažkých vojenských invalidov alebo vdov po padlých za spoločníkov do výnosných obchodov, ktoré boly arizované.

Zákon

zo dňa 1943

o úprave niektorých právnych pomerov súvisiacich s výkonom vojenskej a inej obdobnej služby.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

ČASŤ PRVÁ.

Práva z výkonu prezenčnej služby.

Započítanie prezenčnej služby v niektorých služobných pomeroch.

§ 1.

(1) Prezenčná služba sa započítava štátnym zamestnancom v plnej výmere pre zvýšenie platu.

(2) Započítanie podľa ods. 1 sa vykoná podľa príslušnej najnižšej platovej stupnice, ktorá je u tej ktorej služobnej (kategórie určená, a to len, nakoľko sa itak nestalo započítaním alebo iným zhodnotením pre ustanovenie alebo pre zvýšenie platu už v služobnom pomere predchádzajúcom podľa platných predpisov. Pri vysokoškolských asistentoch prvej a druhej služobnej skupiny vykoná sa započítanie až v tretom roku služby.

§ 2.

Prezenčná, služba sa započítava civilným štátnym zamestnancom v plnej výmere do doby rozhodnej pre určenie služobného poradia v príslušnej najnižšej platovej stupnici, ktorá je u tej-ktorej služobnej kategórie stanovená, pričom sa neprihliada k častí prezenčnej služby rovnajúcej sa dobe, o ktorú bol zamestnanec zhodnotením prezenčnej služby skoršie v tejto platovej stupnici ustanovený.

§ 3.

Štátnym zamestnancom, ktorí vzhľadom na určený nástupný termín nastúpia prezenčnú službu v prvej polovici mesiaca, patrí za dni do nastúpenia tejto služby polovica mesačného platu; zamestnancom,

ktorí nastúpia v druhej polovici mesiaca, patrí celomesačný plat. Odo dňa opätovného nastúpenia civilnej služby až do konca mesiaca patrí im na každý deň 1/30 mesačného platu.

§4.

(1) Štátnym zamestnancom zostáva po dobu prezenčnej (ďalšej činnej) služby zachované služobné miesto, ak nastúpia opäť civilnú službu do 15 dní po skončení prezenčnej, prípadne bezprostredne na ňu naväzujúcej ďalšej činnej služby. Doba pred nastúpením prezenčnej služby v doterajšom služobnom pomere započítateľná sa započíta pre zvýšenie služobného platu.

(2) Predpisy, podľa ktorých civilným štátnym zamestnancom zostáva po dobu vojenskej prezenčnej služby zachované ich postavenie v platovej stupnici, ostávajú nedotknuté. Kde sa v týchto predpisoch hovorí o vojenskej prezenčnej službe, rozumie sa tým prezenčná služba podľa branného zákona.

§5.

(1) Doba prezenčnej služby, ktorá bola aspoň zčiastky konaná za účinnosti tohto zákona, je započítateľná pre odpočivné (zaopatrovacie) platy civilných štátnych zamestnancov, a to ako pre nárok, tak pre výmeru. Inak platia o započítaní prezenčnej služby pre odpočivné (zaopatrovacie) platy doterajšie predpisy. Kde sa v týchto predpisoch hovorí o vojenskej prezenčnej službe, rozumie sa tým prezenčná služba podľa branného zákona.

(2) Započítateľné doby môžu byť zhodnotené pre odpočivný (zaopatrovací) plat iba raz.

§ 6.

Prezenčnou službou podľa tejto časti treba rozumieť prezenčnú službu v brannej moci Slovenskej republiky, vojenskú službu prezenčnú a výcvik v náhradnej zálohe v bývalej česko-slovenskej brannej moci, ako aj vojenskú prezenčnú alebo túto nahradzujúcu službu v brannej moci bývalého poľského štátu, ak ide o osoby z inkorporovaného územia (zák. č.

325/1939 Sl. z.), ale najviac v rozsahu dvoch rokov.

§ 7.

Ak bola prezenčná služba (jej časť) konaná v poli, platia o jej zhodnotení obdobne ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 a §§ 62, 64.

§ 8.

(1) Štátnymi zamestnancami podľa tejto časti sa rozumejú štátni zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 103/1926 Sb. z. a n. alebo predpisy na jeho základe vydané.

(2) Ustanovenia tejto časti platia tiež na osoby v učiteľskej službe, ktorých platové pomery upravujú zákony č. 104/1926 Sb. z. a n. a č. 308/1940 Sl. z.

(3) Ustanovenia tejto časti platia tiež na veliteľov (hlavného veliteľa) a veliteľských čakateľov Slovenskej pracovnej služby (zák. č. 36/1942 Sl. z. ).

(4) Ustanovenia tejto časti platia v medziach ustanovení § 212 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n., prípadne § 73 ods. 2 a 3 a § 81 zákona č. 190/1939 Sl. z. obdobne tiež na zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú tieto ustanovenia.

(5) Ustanovenia tejto časti platia obdobne aj na duchovných, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 122/1926 Sb. z. a n., ako aj na profesorov diecezálnych teologických učilíšť (§ 211 zák. č. 103/1926 Sb. z. a n. ).

§ 9.

(1) Zamestnancom, ktorým už bola započítaná prezenčná služba podľa zákona č. 279/1934 Sb. z. a n. polovicou pre zvýšenie platu v príslušnej najnižšej platovej stupnici, započíta sa druhá polovica prezenčnej služby v tejto najnižšej platovej stupnici. Ak by zamestnanec bol už vo vyššej platovej stupnici, vykoná sa toto započítanie ku dňu ustanovenia v najnižšej platovej stupnici so zreteľom na zásadu § 17 ods. 5 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. a obdobných predpisov.

(2) Zamestnancom, ktorým nebola prezenčná služba podľa platných predpisov dosiaľ vôbec zhodnotená ani pre ustanovenie, ani pre zvýšenie platu už v niektorom služobnom pomere predchádzajúcom a nemožno im ju započítať podľa § 1, vykoná sa započítanie tejto prezenčnej služby v plnej výmere ku dňu ustanovenia v príslušnej najnižšej platovej stupnici, ktorá je u tej-ktorej kategórie určená, a to so zreteľom na zásadu § 17 ods. 5 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. a obdobných predpisov.

(3) Na výplatu doplatkov, ktoré by zamestnancom uvedeným v ods. 1 a 2 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona prípadne vznikly, niet nároku.

§ 10.

Ustanovenia tejto časti platia na zamestnancov:

a) ktorí nastúpia službu za účinnosti tohto zákona, bez rozdielu, kedy konali prezenčnú službu,

b) ktorí nastúpili službu pred účinnosťou tohto zákona a za jeho účinnosti aspoň zčasti konajú alebo budú konať prezenčnú službu,

c) ktorí nastúpili službu pred účinnosťou zákona, bez rozdielu, kedy konali prezenčnú službu, ak boli po 1. januári 1926 v najnižšej platovej stupnici.

§ 11.

(1) Štátny zamestnanec vrátivší sa do služby nesmie utrpieť ujmy vo svojom služobnom pomere výkonom prezenčnej služby. Podrobnosti určí vláda nariadením.

(2) Vláda nariadením upraví podľa zásad uvedených v §§ 1 až 9 zhodnotenie prezenčnej služby v služobných pomeroch zamestnancov štátu alebo iných verejných korporácií (ústavov, podnikov, fondov), nakoľko sa na tieto služobné pomery nevzťahujú ustanovenia tejto časti.

ČASŤ DRUHÁ.

Práva z výkonu cvičenia v zálohe a činnej služby za mimoriadnych opatrení v mieri.

Zachovanie pracovných — služobných pomerov po dobu cvičenia v zálohe.

§ 12.

(1) Ak zamestnanec v súkromnopráv-nom pomere je povolaný na cvičenie v zálohe alebo k výkonu činnej služby za mimoriadnych opatrení v mieri, nesmie jeho zamestnávateľ pracovný (služobný) pomer vypovedať v období, ktoré sa začína u zamestnancov vykonávajúcich pracovný výkon vyššieho druhu mesiac, u ostatných zamestnancov 10 dní pred nastúpením cvičenia (činnej služby) a končí sa 7. dňom po jeho skončení (ochranná doba).

(2) Výpoveď daná proti ustanoveniu ods. 1 je právne neúčinná. Výpoveď, ktorú dal zamestnávateľ pred začiatkom ochrannej doby (ods. 1) tak, že výpovedná lehota končí sa v tejto ochrannej dobe, je síce platná, avšak výpovedná lehota končí sa uplynutím ochrannej doby (ods. 1).

(3) Právo zamestnávateľa, aby z dôležitých príčin, uvedených v príslušných právnych predpisoch, predčasne zrušil pracovný (služobný) pomer, zachováva sa v platnosti í za ochrannej doby.

§ 13.

(1) Ustanovenia tejto hlavy sa nevzťa-hujú na pracovné (služobné) pomery, ktoré u zamestnancov, vykonávajúcich pracovné úkony vyššieho druhu, netrvaly nepretržite aspoň 3 mesiace, u robotníkov aspoň 8 týždňov.

(2) Zamestnávateľ nie je povinný prijať sezónneho zamestnanca, ak v ochrannej dobe skončila sa práca, do ktorej bol zamestnanec prijatý.

§ 14.

(1) Zamestnancovi, ktorý pre cvičenie v zálohe prípadne pre výkon vojenskej činnej služby (§ 12) nemôže vyfkónávať pracovné povinnosti, nepatrí plat ani iné

vedľajšie a naturálne požitky; naturálny byt mu však patrí.

(2) Ak medzi zamestnancom a zamestnávateľom tieto nároky smluvou alebo právnymi predpismi sú inak upravené, platí smluva, prípadne príslušné právne predpisy.

(3) Ustanovenia tohto paragrafu nevylučujú výhody, ktoré zamestnancom patria podľa ustanovení §§ 15 a 16

§ 15.

(1) Ak cvičenie v zálohe alebo vojenská činná služba (§ 12) netrvala viac ako 6 mesiacov, patria zamestnancovi vo vyšších službách (zák. č. 154/1934 Sb. z. a n. ) jeho peňažné požitky na jeden mesiac, ak trval pracovný pomer podľa uvedeného zákona u toho istého zamestnávateľa aspoň jeden rok.

(2) Výhodnejšie ustanovenia smlúv zostávajú ustanovením ods. 1 nedotknuté.

§ 16.

(1) Zamestnancovi, na ktorého sa nevzťahuje zákon č. 154/1934 Sb. z. a n., povolanému na cvičenie v zálohe alebo na vojenskú činnú službu (§ 12), patrí týždenná mzda, ak trval pracovný pomer podľa uvedeného zákona u toho istého zamestnávateľa aspoň dva týždne.

(2) Výhodnejšie ustanovenia smlúv zostávajú ustanovením ods. 1 nedotknuté.

§ 17.

(1) Doba cvičenia v zálohe alebo vo vojenskej činnej službe (§ 12) počíta sa zamestnancovi do pracovnej (služobnej) doby podľa pracovnej (služobnej) smluvy.

(2) Nárok na zákonnú, smluvnú alebo inak zaručenú dovolenku nie je dotknutý nastúpením cvičenia v zálohe alebo vojenskej činnej služby (§ 12).

§ 18.

Zamestnanec je povinný po skončení cvičenia v zálohe, prípadne po skončení vojenskej činnej služby (§ 12) nastúpiť bezodkladne opäť do práce (služby). Za

dobu, po ktorú prácu nekonal, hoci cvičenie v zálohe prípadne vojenská činná služba (§ 12) sa skončila, neprislúcha mu plat, počítajúc do toho i iné vedľajšie požitky naturálne, okrem naturálneho bytu. Ak do 7 dní po skončení cvičenia v zálohe prípadne po skončení vojenskej činnej služby (§ 12) nenastúpi do práce, predpokladá sa, že vystupuje, s výnimkou, že by riadne nastúpenie do práce bolo znemožnené z dôležitej príčiny bez jeho zavinenia. Prekážku nastúpenia do práce treba ihneď zamestnávateľovi oznámiť. Neoznámenie prekážky má účinok vystúpenia.

§ 19.

Zamestnancovi, ktorý sa do práce vrátil, prislúcha plat i s prípadnými prídavkami tak, ako by prácu nebol prerušil. Ak počas trvania cvičenia v zálohe, prípadne vojenskej činnej služby (§ 12) požitky pre príslušnú skupinu zamestnancov boly nanovo upravené, platí táto úprava i pre zamestnancov povolaných na cvičenie v zálohe prípadne do vojenskej činnej služby (§ 12); zamestnanec vrátivší sa do služby nesmie v svojom služobnom pomere ani inak utrpieť ujmu z výkonu cvičenia v zálohe, prípadne z výkonu vojenskej činnej služby (§ 12).

§ 20.

Ak v podnikoch, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 144/1920 Sb. z. a n. v znení vládneho nariadenia č. 142/1939 Sl. z. a zákon č. 330/1921 Sb. z. a n. v znení vládneho nariadenia č. 142/1939 Sl. z., bol prijatý iný zamestnanec namiesto zamestnanca konajúceho cvičenie v zálohe prípadne vojenskú činnú službu (§ 12), nie je pre prepustenie (tohto zamestnanca potrebné spolupôsobenie závodnej rady podľa § 2 č. 6 zákona č. 144/1920 Sb. z. a n. v znení vládneho nariadenia č. 142/1939 Sl. z. alebo spolupôsobenie závodného výboru podľa § 3 písm. g) zákona č. 330/1921 Sb. z. a n. v znení vládneho nariadenia č. 142/1939 Sl. z., ak zamestnanec preukázateľne už pri prijatí do práce bol upozornený na dočasnú povahu svojho pracovného (služobného) pomeru.

§ 21.

(1) Platnosť pracovných (služobných) pomerov podľa §§ 12 až 20 nespôsobuje po dobu cvičenia v zálohe prípadne vojenskej činnej služby (§ 12) ďalšie trvanie poistnej povinnosti. Zamestnávateľ je povinný zamestnanca z poistenia odhlásiť podľa platných právnych predpisov.

(2) Nároky na poistné dávky z verejnoprávneho nemocenského poistenia pre rodinných príslušníkov zostávajú zachované i po dobu cvičenia v zálohe prípadne vojenskej činnej služby až do opätovného nastúpenia do práce (§ 18). Čas takéhoto cvičenia (služby) započíta sa ako čas poistený, v prípade, že výška dávok poskytovaných nositeľom poistenia je odstupňovaná podľa doby členstva.

(3) Na úhradu zvyškových výdavkov nemocenského zaopatrenia rodinných príslušníkov podľa ods. 2 prispeje štátna pokladnica príslušným nositeľom nemocenského poistenia paušálnou sumou, ktorú ustáli za každý kalendárny rok zodpovedne skutočnej potrebe minister financií po dohode s ministrom, vnútra a ministrom národnej obrany. Tento záväzok poskytnúť príspevok nastáva, ak zvyšky hospodárenia nemocenského poistenia v príslušnom roku nepostačia na úhradu týchto dávok.

§ 22.

Práva, ktoré prislúchajú zamestnancom podľa §§ 12 až 21, nemožno služobnou smluvou ani zrušiť ani obmedziť.

ČASŤ TRETIA.

Práva osôb vykonávajúcich činnú službu za brannej pohotovostí štátu.

Hlava I.

Úprava niektorých platových pomerov počas brannej pohotovostí štátu.

Diel 1.

Stravovanie a ubytovanie vojenských osôb počas brannej pohotovosti štátu.

§ 23.

Počas brannej pohotovosti štátu patri všetkým príslušníkom brannej moci stra-

vovanie a ubytovanie v rozsahu a za podmienok určených predpismi, ktoré vydá Ministerstvo národnej obrany v dohode s Ministerstvom financií.

Diel 2.

Úprava niektorých platových pomerov vojenských gážistov z povolania.

§ 24.

(1) Vojenským gážistom z povolania činovné sa vypláca počas brannej pohotovosti štátu vždy štvrťročne vopred.

(2) Počas brannej pohotovosti štátu patrí ženatým vojenským gážistom z povolania činovné podľa skupiny miest, do ktorej je zaradené ich posledné trvalé pôsobisko v mieri.

(3) Slobodným vojenským gážistom z povolania patrí počas brannej pohotovosti štátu, kým konajú službu v zápolí (§ 58), činovné ako v mieri; ak však konajú službu v poli, patrí im toto činovné len na čas troch mesiacov, počítajúc od prvého dňa mesiaca, nasledujúceho po nastúpení do služby v poli (§ 58). Ak branná pohotovosť štátu bola vyhlásená prvého dňa v mesiaci, počíta sa lehota už týmto dňom. Slobodným vojenským gážistom z povolania, kým sú v poli, patrí po uplynutí troch mesiacov paušálny mesačný príspevok na uhradenie výdavkov za uloženie svrškov, vyplácaný súčasne so slúžným, a to:

a) gážistom mimo služobnej triedy Ks 50,

b) dôstojníckym čakateľom a dôstojníkom 8. až 6. platovej stupnice	Ks 100,
c) dôstojníkom 5. až 3. platovej stupnice	Ks 200,
d) dôstojníkom 2. a 1. platovej stupnice	Ks 300.

(4) Za slobodných podľa ods. 3 sa pokladajú tiež ovdoveli, rozvedení alebo rozlúčení vojenskí gážisti z povolania, ak neudržujú spoločnú domácnosť aspoň s jedným dieťaťom (chovancom), na ktoré patrí výchovné.

Diel 3.

Úprava niektorých platových pomerov vojenských gážístov v zálohe, ktorí sú civilnými štátnymi zamestnancami.

§ 25.

(1) Vojenským gážistom v zálohe prislúcha v čase, v ktorom konajú činnú vojenskú službu počas brannej pohotovostí štátu, civilný služobný, alebo odpočivný (zaopatrovací) plat, ak sú:

a) štátnymi zamestnancami, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 103/1926 Sb. z. a n.,

b) štátnymi zamestnancami, ktorých nárok a výmera služobných platov za výkonu činnej služby vojenskej sa riadi podľa výslovného ustanovenia predpisov, vydaných na základe § 210 zákona č. 103/1926 Sk z. a n., obdobne podľa predpisov platných pre štátnych pragmatikálnych zamestnancov,

c) definitívnymi zamestnancami Slovenských železníc a čakateľmi na miesta týchto zamestnancov,

d) veliteľmi (hlavným veliteľom) a veliteľskými čakateľmi Slovenskej pracovnej služby,

e) štátnymi, obecnými (mestskými) alebo obvodnými lekármi, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia vládneho nariadenia č. 23/1927 Sb. z. a n.,

f) učiteľskými osobami, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 104/1926 Sb. z. a n. a zákona č. 308/1940 Sl. z.,

g) zamestnancami, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia § 212 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n., prípadne §§ 73 ods. 2 a 3 a § 81 zákona č, 190/1939 Sl. z., ak sú ich platové a služobné pomery rovnaké alebo obdobné s platovými a služobnými pomermi zamestnancov, uvedených pod písm a) až c),

h) požívateľmi odpočivných (zaopatrovacích) platov, vyplácaných zo štátnych alebo iných verejných prostriedkov.

(2) Osoby, uvedené v ods. 1, nemajú, nárok na vojenský služobný plat. Ak by však ich vojenský služobný plat bol vyšší než civilný služobný (odpočivný alebo za-

opatrovací) plat, patrí im rozdiel ako doplatok. Rozdiel sa určí porovnaním civilného a vojenského platu po obojstrannom odpočítaní všetkých srážok prípustných podľa platných predpisov.

(3) Doplatok podľa ods. 2 je vyňatý z exekúcie a nezapočítava sa pri výpočte príjmu, podrobeného exekúcii (zaisteniu, zabaveniu a postúpeniu).

(4) S hľadiska predpisov o dani dôchodkovej civilný služobný (odpočivný alebo zaopatrovací) plat, patriaci podľa ods. 1 a prípadný doplatok podľa ods. 2, až do výšky príslušného vojenského služobného platu, pokladajú sa za vojenské služobné požitky podľa § 2 č. 3 zákona o priamych daniach.

(5) Okrem civilného platu a prípadného doplatku podľa ods. 2 podržia si vojenskí gážisti v zálohe, uvedení v ods. 1, počas vojenskej činnej služby za brannej pohotovosti štátu z civilných príjmov aj prípadný vyrovnávací alebo povahou mu zodpovedajúci osobný prídavok, doplňovací prídavok ženatých, mimoriadny príspevok, príplatok ženatých a drahotný prídavok.

§ 26.

(1) Slobodným vojenským gážistom v zálohe (§ 25) patrí činovné (plat mu zodpovedajúci) počas konania vojenskej služby za brannej pohotovosti štátu, za podmienok ako slobodným vojenským gážistom z povolania podľa § 24 s odchýlkou, že na úhradu výloh za uschovanie svrškov patrí im ma ďalšie mesiace paušálny mesačný príspevok, vyplácaný súčasne so služným, a to:

a) zamestnancom v pomocnej kancelárskej službe, železničným gážistom a pod-úradníkom, zriadencom (pomocným zriadencom), ako aj zamestnancom a pomocným zamestnancom v obdobnom postavení Ks 50,

b) úradníkom [sudcom, osobám učiteľským, štátnym, obecným (mestským) obvodným lekárom, sekundárnym lekárom] so služným (základným a funkčným služným):

. 20

niže Ks 30.600	Ks 100,
niže Ks 54.000	Ks 200 a

Ks 54. 000 a vyšším.. Ks 300. (2) Za slobodných v smysle ods. 1 sa pokladajú ovdoveli, rozvedení alebo rozlúčení gážisti v zálohe, ak neudržujú spoločnú domácnosť aspoň s jedným dieťaťom (chovancom), na ktoré patrí výchovné.

§ 27.

Platy podľa §§ 25 a 26 sa vyplácajú na ťarchu vojenskej správy.

§ 28.

O vedľajších náležitostiach vojenských gážistov v zálohe, povolaných do vojenskej činnej služby počas brannej pohotovosti štátu, platia predpisy platné pre vojenských gážistov z povolania, nakoľko sa neurčuje inak.

Diel 4.

Úprava niektorých platových pomerov štátnych a verejných zamestnancov počas brannej pohotovosti štátu.

§ 29.

(1) Civilným zamestnancom štátu a civilným zamestnancom verejnoprávnych korporácií patrí za brannej pohotovosti štátu, ak ich služobný úrad z dôvodov brannej pohotovostí štátu presídli, čínov-né (plat jemu zodpovedajúci) podľa skupiny miest, do ktorej bola zaradená obec sídla úradu pred vyhlásením brannej pohotovosti štátu.

(2) Na prípady, uvedené v ods. 1, sa nevzťahujú platné predpisy o náhrade služobných výloh, ani keby boly splnené predpoklady na ich použitie. Vláda môže usnesením určiť, či možno poskytnúť a za akých podmienok náhradu prípadných (vyšších) výloh vzniklých zamestnancovi uvedenému v ods. 1.

(3) Ustanovenia ods. 2 platia i na vojenských gážistov z povolania.

§ 30.

Zamestnanci, uvedení v § 29 ods. 1, môžu písomne určiť, čo sa má vyplácať

z ich príjmov za brannej pohotovosti štátu ustanovenému zmocnencovi. Dvoch alebo viac zmocnencov nemožno súčasne ustanovil. Zmena takéhoto opatrenia je prípustná len v prípadoch odôvodnených Závažnými okolnosťami.

§ 31.

(1) Civilnými štátnymi zamestnancami podľa §§ 29 a 30 sa rozumejú všetci zamestnanci štátu, podnikov a fondov štátnych alebo štátom spravovaných, bez zreteľa na to, či ide o služobný pomer verejnoprávny alebo súkromnoprávny.

(2) Ustanovenia §§ 29 a 30 platia i na osoby učiteľské, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 104/1926 Sb. z. a n. zákon č. 308/

1940 Sl. z.

§ 32.

Vláda môže na čas brannej pohotovosti štátu usnesením previesť prechodnú úpravu náhrad služobných výloh a otázok s tým súvisiacich.

Diel 5.

Náležitosti vojenských gážistov v zálohe, ktorí nie sú štátnymi (verejnými) zamestnancami, povolaných do vojenskej činnej služby za brannej pohotovosti

štátu.

§ 33.

Ustanovenia tohto dielu platia:

a) na vojenských gážistov (dôstojníkov a gážistov mimo služobnej triedy) v zálohe, ktorí nie sú štátnymi (verejnými) zamestnancami,

b) na vojenských gážistov v zálohe s výslužným.

§ 34.

(1) Dôstojníkom v zálohe, povolaným prechodne do vojenskej činnej služby za brannej pohotovosti štátu, patrí ako služobný plat služné, činovné, výchovné, mimoriadny príspevok (§ 2 zák. č. 40/1941 Sl. z. ), príplatok ženatých (§ 3 zák. č. 40/1941 Sl. z. ) a drahotný prídavok (zák. č. 129/ 1942 v znení zák. č. 232/1942 Sl. z. ) za podmienok určených pre dôstojníkov z povolania a vo výške určenej v ods. 2 a 3.

(2) Služné patrí:

a) poručíkom v zálohe:

aa) zdravotníctva, justičnej správy, veterinárom a vojenským duchovným — vo výmere stupňa b) siedmej platovej stupnice,

bb) vojenským lekárnikom — vo výmere stupňa b) ôsmej platovej stupnice a

cc) zbraní a ostatných správ — vo výmere stupňa a) ôsmej platovej stupnice;

b) nadporučíkom v zálohe:

aa) zbraní, zdravotníctva, justičnej správy, veterinárom, vojenským duchovným a vojenským lekárnikom — vo výmere stupňa b) siedmej platovej stupnice a

bb) ostatných správ — vo výmere stupňa a) siedmej platovej stupnice;

c) dôstojníkom v zálohe vyšších hodností — vo výmere stupňa a) platovej stupnice zodpovedajúcej ich hodnosti.

(3) Činovné dôstojníkov, uvedených v ods. 1, sa vymeriava podľa platovej stupnice, podľa ktorej patrí služné dôstojníkovi v smysle ods. 2 a podľa skupiny miest, do ktorej je zaradené mierové sídlo jeho kmeňového telesa; podľa služobnej triedy I. patrí činovné dôstojníkom zdravotníctva, justičnej správy, veterinárom a vojenským duchovným. Činovné sa vypláca mesačne so služným; inak platia ustanovenia § 24 ods. 3 a 4.

§ 35.

Vojenským gážistom mimo služobnej triedy v zálohe, povolaným prechodne do činnej služby vojenskej za brannej pohotovosti štátu, patrí ako služobný plat služné, činovné, výchovné, mimoriadny príspevok (§ 2 zák. č. 40/1941 Sl. z. ), príplatok ženatých (§ 3 zák. č. 40/1941 Sl. z. ) a drahotný prídavok (zák. č. 129/1942 Sl. z. v znení zák. č. 232/1942 Sl. z. ) za podmienok určených pre vojenských gážistov mimo služobnej triedy z povolania. Služné im patrí vo výmere 1. stupňa príslušnej platovej stupnice. Činovné sa vymeria podľa skupiny miest, do ktorej je zaradené mierové sídlo ich kmeňového telesa. Činovné sa vypláca mesačne so služným, inak platia ustanovenia § 24 ods. 3. a 4.

§36.

(1) Predpisy, upravujúce začiatok, zmenu (sníženie) alebo zastavenie služobného plotu, platné pre vojenských gážistov z povolania, platia, nakoľko tento zákon neurčuje inak, i pre vojenských gážistov v zálohe, uvedených v §§ 34 a 35.

(2) Ak vojenský gážista v zálohe nastúpi do vojenskej činnej; služby počas brannej pohovosti štátu v iný ako prvý deň mesiaca, odo dňa nastúpenia až do posledného dňa príslušného mesiaca patrí mu alikvotný diel služobného platu, vymeraný za každý deň tridsiatinou tohto platu.

§ 37.

Ustanovenia § 28 platia i na vojenských gážistov uvedených v § 33.

§ 38.

Vojenským gážistom v zálohe s výslužným [§ 33 písm. b)] nepatria zaopatrovacie platy počas vojenskej činnej služby, konanej za brannej pohotovosti štátu.

Diel 6.

Náležitosti vojenských gážistov z povolania vo výslužbe, povolaných prechodne do vojenskej činnej služby počas brannej pohotovosti štátu.

§ 39.

(1) Vojenským gážistom z povolania vo výslužke, povolaným za brannej pohotovosti štátu do činnej služby, patrí služobný plat vojenských gážistov z povolania v činnej službe. Pritom služné sa určuje podľa stavu, aký bol v deň odchodu vojenského gážistu do výslužby, činovné však podľa platovej stupnice a služobnej triedy, v ktorej boli v deň odchodu do výslužby, a to podľa skupiny miest, do ktorej zaradené je mierové sídlo ich evidenčného úradu.

(2) Ak vojenský gážista z povolania vo výslužbe nebol ešte prevedený do nových platov podľa časti siedmej zákona č. 103/1926 Sb. z. a n., treba prevod vykonať podľa stavu v deň jeho odchodu do výslužby. Príslušnosť ku služobnej triede sa riadi pri dôstojníkoch zásadami, ktoré

platily pri prevode do nových platov podľa časti siedmej zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. na dôstojníkov z povolania v činnej službe.

(3) Okrem služobného platu patrí vojenským gážistom vo výslužbe prípadný vyrovnávací alebo povahou mu zodpovedajúci osobný prídavok, doplňovací prídavok ženatých, príplatok ženatých, mimoriadny príspevok a drahotný prídavok, ak im patril v činnej službe, alebo ak by im patril podľa dodatočného prevodu, vykonaného podľa ods. 2.

(4) Ustanovenia § 24 ods. 1, 3 a 4 platia obdobne.

§ 40.

(1) Predpisy, upravujúce začiatok, zmenu (sníženie) alebo zastavenie služobného platu, platné na vojenských gážistov z povolania, platia i na vojenských gážistov vo výslužbe, konajúcich činnú službu počas brannej pohotovosti štátu.

(2) Ak vojenský gážista vo výslužbe nastúpi do vojenskej činnej služby počas brannej pohotovosti štátu iného ako prvého dňa mesiaca, patrí mu odo dňa nastúpenia až do posledného dňa príslušného mesiaca alikvotný diel rozdielu medzi zaopatrovacími platmi a novým služobným platom, vymeraný za každý deň ťridsiatinou tohto rozdielu.

§ 41.

Zaopatrovacie platy vojenských gážistov vo výslužbe, ktorí boli povolaní prechodne do vojenskej činnej služby počas brannej pohotovosti štátu, treba zastaviť koncom mesiaca, v ktorom nastúpili do činnej služby, a ak nastúpili prvého dňa v mesiaci, koncom predchádzajúceho mesiaca.

§ 42.

Ustanovenia § 28 platia obdobne aj na vojenských gážistov uvedených v § 39.

§ 43.

Vojenskými gážistami vo výslužbe podľa §§ 39 až 42 sú i vojenskí gážisiti preložení do výslužky podľa) § 5 zákona č. 76/ 1922 Sb. z. a n.

Diel 7.

Civilné služobné príjmy civilných zamestnancov štátu a iných verejnoprávnych korpo-rácií, ktorí konajú za brannej pohotovosti štátu vojenskú činnú službu ako vojenské osoby mužstva.

§ 44.

(1) Štátnym zamestnancom, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 103/1926 Sb. z. a n., alebo ktorých nárok a výmera služobných platov za vykonávanie vojenskej činnej služby sa riadi predpismi vydanými podľa § 210 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. obdobne podľa predpisov platných na štátnych pragmatikálnych zamestnancov, ktorí konajú počas brannej pohotovosti štátu činnú vojenskú službu ako osoby mužstva, patrí civilný služobný plat, ako aj prípadný vyrovnávací alebo povahou mu zodpovedajúci osobný prídavok, doplňovací prídavok ženatých, mimoriadny príspevok (§ 2 zák. č. 40/1941 Sl. z.), príplatok ženatých (§ 3 zák. č. 40/1941 Sl. z. ) a drahotný prídavok (zák. č. 129/1942 Sl. z. v znení zák. č. 232/1942 Sl. z.).

(2) Ustanovenie ods. 1 platí aj:

a) na definitívnych zamestnancov Slovenských štátnych železníc a čakateľov na miesta týchto zamestnancov,

b) na štátnych, obecných (mestských) a obvodných lekárov, na ktorých sa vzťahuje vládne nariadenie č. 23/1927 Sb. z. a n. a na sekundárnych lekárov a asistentov, na ktorých sa vzťahuje vládne nariadenie č. 21/1927 Sb. z. a n. a zákon č. 101/1939 Sl. z.,

c) na učiteľské osoby, o ktorých platia predpisy zákona č. 104/1926 Sb. z. a a. a zákona č. 308/1940 Sl. z.,

d) na veliteľov (hlavného veliteľa) a veliteľských čakateľov Slovenskej pracovnej služby (zák. č. 36/1942 Sl. z. ),

e) na zamestnancov, o ktorých platia ustanovenia § 212 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n., prípadne § 73 ods. 2 a 3 a § 81 zákona č. 190/1939 Sl. z., ak sú ich platové a služobné pomery rovnocenné alebo ob-

dobné platovým a služobným pomerom zamestnancov uvedených v ods. 1 a v ods. 2 písm. a),

f) na pomocných zamestnancov (pomocných zriadencov) podľa vládnych nariadení č. 114/1926 Sb. z. a n., č. 15/1927 Sb. z. a n. a č. 17/1927 Sb. z. a n., pomocných remeselníkov v technickej službe stavebnej a udržovacej Slovenskej pošty podľa vládneho nariadenia č. 16/1927 Sb. z. a n., pomocných ošetrovateľov podľa vládneho nariadenia č. 22/1927 Sb. z. a n., pomocných poriečnych strážnikov podľa vládneho nariadenia č. 133/1928 Sb. z. a n. a iných zamestnancov obdobnej služby.

(3) Ustanovenia § 26 platia obdobne pre slobodných zamestnancov uvedených v ods. 1 a 2.

Diel 8.

Náležitosti príslušníkov žandárstva, príslušníkov sboru uniformovanej stráže bezpečnosti a finančnej stráže ako aj iných podľa vojenských zásad organizovaných sborov, pribraných do vojenskej činnej služby a iných osôb, pribraných na pomocné služby podľa branného zákona za brannej pohotovosti štátu.

§ 45.

(1) Príslušníkom žandárstva, sboru uni-formovanej stráže bezpečnosti a finančnej stráže a iných sborov, organizovaných podľa vojenských zásad, ktorí za brannej pohotovosti štátu budú pribraní ako takí do vojenskej služby, ako aj civilní zamestnanci štátu a iných verejnoprávnych korporácií, ktorí budú počas brannej pohotovosti štátu vo svojom civilnom služobnom pomere konať službu pri vojenských jednotkách, patrí:

a) slulžobný plat, ktorý im patril z ich služobného civilného pomeru s prídavkami; prídavky, ktoré v civilnom služobnom pomere patria len za skutočný výkon určitej služby, patria im len, ak konajú službu tohto druhu,

b) vedľajšie náležitosti podľa predpisov, platných na vojenských gážistov v zálohe.

(2) Pre výmeru činovného zostáva rozhodným doterajšie trvalé úradné pôsobisko.

(3) Náležitosti uvedené v ods. 1 písm. a) vyplácajú zamestnávatelia na ťarchu vojenskej správy.

(4) Pri určovaní vedľajších náležitostí [oda. 1 písm. b)] posudzujú sa úradníci a žandárski dôstojníci ako vojenskí dôstojníci tej istej (číslom zodpovedajúcej) platovej stupnice, žandárski a železniční gá-žisti mimo služobnej triedy, zamestnanci v pomocnej kancelárskej službe a zriadenci (zriadeneckí čakatelia, pomocní zriadenci) ako vojenskí gážisti mimo služobnej triedy. V iných prípadoch, ak nemožno zistiť príslušnú platovú stupnicu ani podľa § 152 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n., poskytujú sa náležitosti podľa povahy úkonov, ku ktorým je osoba pridelená. Robotníci sa posudzujú ako vojenské osoby mužstva.

(5) Ustanovenia § 26 platia na slobodných zamestnancov, uvedených v ods. 1, obdobne.

(6) Civilnými štátnymi zamestnancami podľa ods. 1 sa rozumejú všetci zamestnanci štátu, ústavov, podnikov a fondov štátnych alebo štátom spravovaných bez zreteľa na to, či ide o služobný pomer verejnoprávny, či súkromnoprávny.

§ 46.

(1) Členom (príslušníkom) sborov, organizovaných podľa vojenských zásad, ktorí ako takí budú pribraní do vojenskej služby podľa branného zákona, ak nemajú nárok na náležitosti podľa § 45, patria počas výkonu tejto služby peňažné a naturálne náležitosti v rozsahu a vo výmere, ako vojenským osobám mužstva.

(2) Podrobnosti, najmä nakoľko ide o určenie výšky žoldu pre jednotlivé osoby, určí podľa miestnych pomerov, podľa zadelenia týchto osôb v sboroch uvedených v ods. 1 a podľa výkonu ich služby vyššie veliteľstvo, ktorému budú na plnenie určitých úloh pridelení.

Diel 9.

Výplata vojenských náležitostí a civilných služobných príjmov, ktoré patria podľa ustanovení tejto hlavy počas brannej pohotovosti štátu.

§ 47.

(1) Ženatým, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia dielu 2, 3, 5 až 8 a ktorí do nastúpenia do služby za brannej pohotovosti štátu žili v spoločnej domácnosti s manželkou, vypláca sa zo služobného platu suma zodpovedajúca jednej tretine vojenského služného stupňa a) príslušnej platovej stupnice, alebo jednej tretine civilného služného (platu mu zodpovedajúceho), zaokrúhlená na sumu deliteľnú stom tak, že zvyšok Ks 50 alebo vyšší sa zaokrúhli na Ks 100; zvyšok niže Ks 50 ostáva nepovšimnutý. Ostatná časť vojenského (civilného) služobného platu, prípadne doplatok podľa § 25 ods. 2, alebo aj prípadný vyrovnávací alebo povahou mu zodpovedajúci osobný prídavok, doplňovací prídavok ženatých, mimoriadny príspevok, príplatok ženatých a drahotný prídavok vypláca sa manželke, pričom sa z neho odpočítajú všetky srážky, prípustné podľa platných predpisov.

(2) Ženatí môžu v prospech svojich manželiek urobiť aj priaznivejšie opatrenia, ako sú uvedené v ods. 1.

(3) Slobodní so svojimi služobnými požitkami a ženatí s tretinou služného (ods. 1) môžu učiniť akékoľvek opatrenia o vyplácaní týchto požitkov zmocnencovi. Dvoch alebo viac zmocnencov nemožno súčasne ustanoviť. Zmena takéhoto opatrenia je prípustná len v prípadoch odôvodnených závažnými okolnosťami.

§ 48.

(1) Ženatým vojenským gážistom v zálohe (diel 5) a ženatým vojenským gážistom z povolania vo výslužbe (diel 6) vypláca služobné požitky vojenská správa, a to sumou zodpovedajúcou jednej tretine

služného (§ 47 ods. 1) gážistovi, zvyšok jeho manželke. To isté platí na ženatých vojenských gážistov z povolania (diel 2), kým konajú službu u jednotiek v poli.

(2) Ženatému vojenskému gážistovi v zálohe podľa dielu 3 jednu tretinu vojenského služného (§ 47 ods. 1) vypláca vojenská správa, zvyšok služobných príjmov vypláca príslušný civilný úrad manželke.

(3) Ženatým zamestnancom, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia dielu 7 a 8, vypláca naďalej služobné požitky príslušný civilný úrad, a to jednu tretinu služneho (§ 47 ods. 1) zamestnancovi, zvyšok manželke.

§ 49.

Ak suma vyplatená podľa § 47 ods. 1 prevyšuje sumu, ktorá by podľa platných predpisov o exekúcii na platy a výslužné zamestnancov a ich pozostalých musela zostať dlžníkovi voľná, zostane dlžníkovi voľná táto vyššia suma.

Diel 10.

Náležitosti osôb, ktoré boly zajaté alebo sa stály nezvestnými, a ich rodín.

§ 50.

Ak osoby, ktorým patria príjmy podľa ustanovení dielov 2, 3, 5 až 8, sú zajaté alebo nezvestné, zastaví sa im koncom mesiaca, v ktorom boly zajaté, alebo staly sa nezvestnými, výplata všetkých do dňa zajatia (nezvestnosti) im vyplácaných služobných požitkov.

§ 51.

(1) Rodinným príslušníkom osôb, uvedených v § 50, ktorí by v prípade úmrtia hlavy rodiny mali nárok na zaopatrovacie platy, od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po zajatí (nezvestnosti) bude sa vyplácať v § 47 ods. 1 vete druhej určená časť vojenského služobného platu, prípadne civilného služobného platu alebo odpočivného (zaopatrovacieho) platu, ktorý patril zajatému (nezvestnému).

(2) Pri opatrení podľa ods. 1 pre sráž-ky podľa platných predpisov prípustné zo-

stávajú nedotknuté základne, z ktorých sa srážky vymerovaly pred zajatím (nezvestnosťou).

§ 52.

Ak sa pokračovaním podľa vojenského služobného poriadku zistí, že zajatie bolo ospravedlnené, doplatí sa zajatému po návrate služobný (odpočívny alebo zaopatrovací) plat po odpočítaní príjmov, ktoré sa mu prípadne vyplatily počas zajatia.

§ 53.

(1) Od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po smrti zajatého (nezvestného), vyplácajú sa rodinným príslušníkom po zajatom (nezvestnom) sumy, uvedené v § 51 ods. 1, už na ťarchu prípadných zaopatrovacích platov.

(2) V prípadoch osobitného zreteľa hodných môže Ministerstvo národnej obrany po dohode s Ministerstvom financií na žiadosť povoliť, aby preplatky vzniklé výplatou podľa ods. 1 nemusely byť vrátené.

Diel 11.

Náležitosti pozostalých po padlých a zomretých za brannej pohotovosti štátu.

§ 54.

(1) Ak vojenské osoby, ktorým patria počas brannej pohotovosti štátu príjmy podľa ustanovení dielu 2, 3, 5 až 8 tejto hlavy, padnú v boji, alebo zomrú na zranenie (nemoc), utrpené v poli, Ministerstvo národnej obrany prípadne iný príslušný rezort so súhlasom Ministerstva financií v prípadoch osobitného zreteľa hodných môže priznať na dobu brannej pohotovosti štátu ich vdovám — úplným sirotám, — ktoré majú nárok na zaopatrovacie platy po uvedených osobách, osobitný príplatok k zaopatrovacím platom, a to v takej sume, aby nedostaly menej, než je určené v § 47 ods. 1, veta druhá.

(2) Na čas brannej pohotovosti štátu nevzťahujú sa na vdovy, uvedené v ods. 1, ustanovenia § 22 ods. 3 a §§ 24 a 26 vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a n.

v znení § 6 zákona č. 129/1942 Sl. z.; treba však v týchto prípadoch použiť obdobne ustanovenia § 27 uvedeného nariadenia.

§ 55.

Pozostalým po vojenských osobách, ktoré zomrely vo vojenskej činnej službe a po ktorých patrí úmrtné, vyplatí sa toto, ak by mali nárok na úmrtné aj podľa predpisov platných pre civilných štátnych zamestnancov, len z titulu vojenskej služby. Ak by však úmrtné z titulu civilnej štátnej služby bolo vyššie, patrí doplatok, ktorý sa vypláca na ťarchu civilnej správy.

§ 56.

Ustanoveniami § 54 nie sú dotknuté právne predpisy o vedľajších náležitostiach.

Diel 12.

Osobitné ustanovenia.

§57.

Za svojvoľného vzdialenia sa alebo zbehnutia nepatria vojenské náležitosti, prípadne civilné služobné príjmy, uvedené v §§ 23 až 53. Len čo sa začne príslušné pokračovanie, výplata náležitostí (príjmov) za tento čas sa odloží do právoplatného rozhodnutia. Sumy už vyplatené sa srazia pri najbližšej výplate.

§ 58.

(1) Minister národnej obrany určí, ktorú službu treba podľa tohto zákona pokladať za službu v poli v priamej účasti alebo bez priamej účasti v boji, prípadne v zápolí.

(2) Proti rozhodnutiu ministra národnej obrany podľa ods. 1 nepripúšťa sa sťažnosť na Najvyšší správny súd.

(3) Poddôstojníkov z povolania, ponechaných v službách brannej moci natrvalo (§ 3 ods. 4 zákona č. 65/1943 Sl. z.), ako aj ženatých poddôstojníkov z povolania (§ 5 zákona č. 65/1943 Sl z.) treba posudzovať pri uplatňovaní ustanovení tejto hlavy tak, ako by boli gážistami mimo služobnej triedy.

Hlava II.

Započítanie činnej vojenskej služby, konane) za brannej pohotovosti štátu v niektorých služobných pomeroch.

§ 59.

(1) Činná vojenská služba, konaná za brannej pohotovosti štátu, sa započítania štátnym zamestnancom pre zvýšenie platu takto:

a) služba v zápolí (§ 58) — 1 1/4 násobkom,

b) služba v poli bez priamej účasti v boji (§ 58) — 1 1/2 násobkom,

c) služba v poli v priamej účasti v boji (§ 58) — 2 násobkom.

(2) Pri započítaní podľa ods. 1 má sa považovať každý začatý mesiac za celý.

(3) Ustanovenia ods. 1 a 2 vzťahujú sa aj na osoby, uvedené v § 45 ods. 1.

§ 60.

(1) Započítanie podľa § 59 vykoná sa zamestnancom v príslušnej najnižšej platovej stupnici, ktorá je u tej-ktorej kategórie určená. Vysokoškolským asistentom prvej a druhej služobnej skupiny vykoná sa započítanie až v treťom roku služby.

(2) Zamestnancom, ktorí nastúpili do vojenskej činnej služby (§ 59 ods. 1) po ustanovení v štátnej službe, vykoná sa započítanie v tej platovej stupnici a v služobnej kategórii, v ktorej sú, keď sa z vojenskej činnej služby vrátili.

§ 61.

Vojenská služba, vykonaná za brannej pohotovosti štátu, sa započítava civilným štátnym zamestnancom v plnej výmere do doby rozhodnej pre určenie služobného poradia.

§ 62.

Doba vojenskej činnej služby (§ 59) je započítateľná násobkami uvedenými v § 59 ods. 1 pre nárok na odpočivné (zaopatrovacie) platy štátnych zamestnancov a pre ich výmeru.

§ 63.

(1) štátnym zamestnancom zostáva po dobu vojenskej činnej služby za brannej

pohotovosti štátu služobné miesto, ak nastúpia opäť do civilnej služby do 8 dní po skončení tejto činnej služby. Doba pred nastúpením do vojenskej činnej služby v doterajšom služobnom pomere započítateľná sa započíta pre zvýšenie služobného platu.

(2) Predpisy, podľa ktorých civilným štátnym zamestnancom zostáva po dobu vojenskej činnej služby za brannej pohotovosti štátu zachované ich postavenie v platovej stupnici (stupni), ostávajú nedotknuté,

§ 64.

(1) Ustanovenia §§ 59 až 63 vzťahujú sa len na vojenskú činnú službu konanú po 14. marci 1939.

(2) Zhodnotenie vojenskej činnej služby podľa. §§ 59 až 61 a § 63 vykoná sa po ukončení brannej pohotovosti štátu.

§ 65.

(1) Štátnymi zamestnancami podľa §§ 59 až 64 sa rozumejú štátni zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 103/1926 Sb. z. a n., alebo predpisy na základe neho vydané.

(2) Ustanovenia §§ 59 až 64 platia aj na osoby v učiteľskej službe, ktorých platové pomery upravujú zákony č. 104/1926 Sb. z. a n. a č. 308/1940 Sl. z.

(3) Ustanovenia §§ 59 až 64 platia na veliteľov (hlavného veliteľa) a veliteľských čakateľov Slovenskej pracovnej služby (zák. č. 36/1942 Sl. z.).

(4) Ustanovenia §§ 59 až 64 platia v medziach ustanovení § 212 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. prípadne § 73 ods. 2 a 3 a § 81 zákona č. 190/1939 Sl. z. obdobne aj na zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú tieto ustanovenia.

(5) Ustanovenia §§ 59 až 64 platia obdobne aj na duchovných, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 122/1926 Sb. z. a n. a na profesorov diecezálnych teologických učilíšť (§ 211 zák. č. 103/1926 Sb. z. a n.).

(6) Ustanovenia §§ 59 až 64 platia obdobne aj na poddôstojníkov z povolania, ponechaných v službách brannej moci

natrvalo podľa § 3 ods. 4 zákona č. 65/1943

Sl. z.

Hlava III.

Zachovanie pracovných (služobných) pomerov zamestnancov v súkromnoprávnom pomere počas vojenskej činnej služby konanej za brannej pohotovosti štátu a úprava ich platových (mzdových) nárokov po tento čas.

§ 66.

(1) Ustanovenia §§ 12 až 22 platia s odchýlkou uvedenou v ods. 2 aj ohľadom osôb vykonávajúcich vojenskú činnú službu za brannej pohotovosti štátu.

(2) Zamestnancom, ktorí okrem mzdy hotovosti majú aj naturálne požitky a počas vojenskej činnej služby sú v práci zastúpení členom svojej domácnosti, ktorý je povinný starať sa o výživu rodinných príslušníkov zamestnanca, konajúceho vojenskú službu, peňažné ako aj naturálne požitky ostávajú zachované.

(3) Zamestnancom, ktorí nie sú v práci nahradení podľa ods. 2, prislúcha plat alebo mzda podľa § 15 alebo § 16. Okrem toho majú nárok:

a) na bezplatný deputátny byt a na úrodu z deputátnej role, nimi obhospodárovanej, vykázanej im na bežný hospodársky rok,

b) na trvalé poskytovanie iných naturálnych požitkov za ceny, ktoré podľa dohody alebo zvyklosti platili zamestnávateľom pred nastúpením do vojenskej služby,

(4) Nárok podľa ods. 2 a 3 môže zamestnanec alebo jeho rodinný príslušník uplatniť najneskôr do 6 mesiacov odo dňa nastúpenia 'do vojenskej činnej služby.

§ 67.

Služobné pomery osôb, ktoré boly pred účinnosťou tohto zákona povolané do vojenskej činnej služby za brannej pohotovosti štátu, — ak boly zrušené — sa obnovujú; inak platia o nich ustanovenia §§ 12 až 22. V prípade § 20 zamestnancom, prijatým na miesta uprázdnené nastúpením ďd vojenskej činnej služby, je

zamestnávateľ povinný do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona oznámiť, že sú prijatí len dočasne, kým zamestnanec, ktorého zastupujú, sa nevráti z vojenskej činnej služby.

Hlava IV.

Osobitné ustanovenia v pokračovaní pred civilnými súdmi a policajnými trestnými sadmi

Diel 1.

Civilné právne veci.

§ 68.

(1) Súd z moci úradnej alebo na návrh preruší pokračovanie v spore, ak niektorá strana, poprípade jej zákonný zástupca je vojenskou osobou v činnej službe za brannej pohotovosti štátu, alebo býva na mieste, ktoré udalosťou spôsobenou mimoriadnymi pomermi je odlúčené od styku so súdom. Účinky prerušenia pokračovania nastanú dňom, kedy vznikla u strany, poprípade jej zákonného zástupcu, (okolnosť v prvej vete uvedeniá. K prerušeniu pokračovania v spore nedôjde, ak strana, poprípade jej zákonný zástupca, u ktorých sú splnené predpoklady, uvedené v prvej vete, navrhnú, aby sa pokračovanie neprerušilo.

(2) Vojenským osobám v činnej službe sa kladú naroveň:

a) osoby, vykonávajúce osobné úkony podľa zákona o obrane štátu, ak ich vykonávajú dlhšie ako 30 dní,

b) osoby, vykonávajúce dobrovoľnú službu zdravotnú pri brannej moci,

c) osoby, pridelené na službu brannej moci, nakoľko nie sú zahrnuté pod písm. a) a b).

§ 69.

Ak nastanú okolnosti uvedené v § 68 u strany, ktorá je zastúpená procesným splnomocnencom, súd na návrh alebo z úradnej moci preruší pokračovanie v spore len vtedy, ak je obava, žeby tieto okolnosti mohly pôsobiť na vedenie alebo na výsledok sporu v neprospech tej strany, ktorej prekáža okolnosť, uvedená

v § 68. Ustanovenia § 68 ods. 1, druhá a tretia veta, platia i v tomto prípade.

§ 70.

Ak okolnosti, uvedené v § 68, vzniknú u procesného splnomocnenca strany, súd na návrh alebo z úradnej moci preruší pokračovanie v spore len vtedy, ak nebolo možno zariadiť, aby strana si zavčasu obstarala iného procesného splno-mocnenca, a ak je obava, žeby tieto okolnosti mohly pôsobiť na vedenie alebo výsledok sporu v neprospech strany, zastúpenej procesným splnomocnencom, ktorému prekáža okolnosť, uvedená v § 68. Ustanovenia § 68 ods. 1, druhá a tretia veta, platia i v tomto prípade.

§71.

Na návrh alebo z úradnej moci súd môže vysloviť i po skončení pokračovania, že nastalo prerušenie sporu v tých prípadoch, keď sa až po skončení sporu objavia okolností, pre ktoré mohlo byť pokračovanie prerušené. V usnesení, ktorým súd vyslovil, že nastalo a kedy nastalo prerušenie, treba zároveň zrušiť rozhodnutia a opatrenia, ktoré boly vydané po nastalom prerušení. To sa však nevzťahuje na také procesné úkony, ktoré môžu trvať bez ujmy strán. Prerušenie pokračovania neprekáža tomu, aby sa zaistily dôkazy, alebo aby boly vykonané zaisťovacie opatrenia, nakolko tieto sú prípustné.

§ 72.

(1) Návrh na prerušenie treba podať u súdu, kťorý spor práve prejednáva. Návrh, aby bolo vyslovené, že nastalo prerušenie (§ 71), treba, podať na súde, kťorý vec prejednával v I. stupni. Návrh možno pojať i do zápisnice. Súd rozhodne bez ústneho rokovania, a to i v tých prípadoch, ak ide o prerušenie z úradnej moci; pred rozhodnutím však môže vykonať vyšetrenie, ak treba vec vysvetliť.

(2) Prerušenie pokračovania trvá, kým nezanikla okolnosť, pre ktorú nasttlak) prerušenie. V prípadoch § 70 pokračovanie treba prerušiť na dobu najviac troj-

mesačnú, počítajúc od účinností usnesenía súdu, a stranu treba zároveň vyzvať, aby do tejto lehoty obstarala si iného procesného splnomocnenca, alebo, ak nie je advokátske zastúpenie záväzné, aby sa sama ujala vedenia sporu. Ak uplynie táto lehota bezvýsledne, treba predpokladať, že vstup do pokračovania nastal uplynutím tejto lehoty a stranu postihnú následky, ktoré zákon spojuje s tým, že strana sa nepostarala o advokátske zastúpenie v spore, v ktorom advokátske zastúpenie je záväzné, alebo — ak advokátske zastúpenie nie je záväzné — že v spore bola nečinná. Tieto následky nenastanú, ak strana preukáže osvedčenie advokátskej komory, že pre nedostatok advokátov v sídle procesného súdu alebo v blízkom okolí nemohla si obstarať v trojmesačnej lehote advokátske zastúpenie. Osvedčenie toto musí strana predložiť pred uplynutím uvedenej trojmesačnej lehoty. V týchto prípadoch súd spor preruší na čas trvania prekážky.

(3) Proti rozhodnutiu o tom, či sa pokračovanie prerušuje (§§ 68 až 70), alebo či nastalo prerušenie (§ 71), prípustný je rekurz.

(4) Každá strana môže navrhnúť, aby sa v prerušenom pokračovaní (§§ 68 až 70) pokračovalo, avšak odporca strany, u ktorej sa vyskytla prekážka, uvedená v §§ 68 až 70, nemôže návrh učiniť pred uplynutím 30 dní od zániku prekážky, alebo odo dňa smrti osoby, ktorej činná služba bola dôvodom prerušenia.

§ 73.

(1) Počínajúc dňom, ktorým nastala okolnosť uvedená v § 68, proli osobám tam uvedeným možno povoliť, alebo ak už boly povolené, možno vykonať len také exekučné a zaisťovacie úkony, ktorými sa týmto osobám neodníma ani držba veci, ani výťažky, ani plat (služobný, odpočivný, zaopatrovací a pod.), ani náhrada za osobné úkony podľa zákona o obrane štátu. Toto obmedzenie neplatí, ak pre takú osobu s výkonom exekúcie nie je spojené nebezpečenstvo nenahraditeľnej

alebo ťažko nahraditeľnej majetkovej ujmy.

(2) Ak sa objaví prekážka uvedená v § 68 až po tom, keď úkony podľa ods. 1 ináče neprípustné boly povolené alebo vykonané, v exekúcii nesmie sa pokračovať. Výnimočný výťažok exekúcie treba rozdeliť.

(3) Účinky podľa ods. 1 a 2 trvajú ešte 30 dní po tom, čo zanikla prekážka, uvedená v § 68, alebo čo nastala smrť.

§ 74.

Doba medzi vznikom prekážky a dňom, kedy prekážka zanikla, nezapočítava sa do lehoty, v ktorej osoba, uvedená v § 68, má podať žalobu. Ak začiatok lehoty padne do tejto doby, lehota započne sa až dňom, kedy prekážka zanikla.

§ 75.

Do lehôt, ktorých uplynutie môže byť podľa zákona pre veriteľa spojené s právnou ujmou, nepočíta sa v prípade § 73 doba od podania návrhu na povolenie exekúcie alebo zaisťovacieho opatrenia do dňa pokračovania v exekúcii podľa § 73.

§ 76.

O ochranu osôb, uvedených v § 68, ktoré sú účastníkmi pokračovania nespo-ťového, alebo ktoré sú zúčastnené na pokračovaní konkurznom alebo vyrovnávacom, súd z úradnej moci má dbať tým, že im na ochranu práv ustanoví kurátora ad actum. Ak sa však rozhoduje v pokračovaní nesporovom o sporných nárokoch a povaha veci pripúšťa prerušenie pokračovania, na návrh alebo z úradnej moci pokračovanie treba prerušiť, nakoľko je obava, že by pre prekážku, uvedenú v § 68, záujmy týchto osôb utrpely ujmu.

§ 77.

(1) Nakoľko podľa ustanovení o pokračovaní pred súdmi vo veciach občianskoprávnych treba uplatniť nárok na svedoč-né, znalečné alebo tlmočnícku odmenu v určitej lehote, alebo nakoľko opravný prostriedok proti rozhodnutiu o svedoč-nom, znalečnom alebo tlmočníckej odme-

ne je viazaný lehotou, treba tomu, kto takúto lehotu premeškal, na návrh povoliť navrátenie do predošlého stavu, ak lehota bola zameškaná pre prekážku uvedenú v § 68.

(2) Inak o pokračovaní o takomto návrhu platia obdobne ustanovenia o navrátení do predošlého stavu podľša ustanovení o súdnom pokračovaní v občianskych veciach právnych.

§ 78.

(1) Strana môže vo veci prerušenia pokračovania alebo vo veci zrušenia tohto prerušenia konať osobne alebo splnomocnencom uvedeným v § 95 č. 1 až 4 Občianskeho sporového poriadku aj v záležitostiach, v ktorých je inak záväzné advokátske zastúpenie.

(2) Všeobecné ustanovenia, týkajúce sa veci upravených v tomto diele, neplatia, ak sú dane podmienky pre použitie ustalnovení tohto dielu.

Diel 2.

Osobitné ustanovenia pre pokračovanie v trestných veciach pred občianskymi súdmi.

§ 79.

(1) Tomu, kto zameškal v trestnom pokračovaní lehotu na podanie opravného prostriedku alebo lehotu na podanie odporu proti rozsudku, vynesenému v jeho neprítomnosti, alebo na podanie odporu proti trestnému rozkazu, 'súd na žiadosť povolí navrátenie ďo predošlého stavu, ak jemu alebo jeho zástupcovi činnou vojenskou službou alebo inou udalosťou, spôsobenou mimoriadnymi pomermi (§ 68) za brannej pohotovosti štátu, bolo znemožnené lehotu zachovať.

(2) Za podmienok, uvedených v ods. 1, súd na žiadosť povolí navrátenie do predošlého stavu aj tomu:

a) kto zameškal lehotu na uplatnenie nároku na náhradu škody za neodôvodnené zhabanie tlačiva alebo na uplatnenie nároku na svedočné, znalečné alebo tlmočnícku odmenu v trestnom pokračovaní,

b) kto v pokračovaní ako strana, zameškal inú lehotu v trestnom pokračovaní, ak jej zameškanie mohlo mať podstatný vplyv na vybavenie trestnej veci.

§ 80.

(1) Ak žalobcovi alebo jeho zástupcovi činnou vojenskou službou alebo inou udalosťou, spôsobenou mimoriadnymi pomermi (§ 68), za brannej pohotovosti štátu bolo znemožnené sa dostaviť na pojednávanie na súde I. stolice alebo na ústne pojednávanie na súde, rozhodujúcom o opravnom prostriedku, ak sa nedostavil na pojednávanie ani žalobca ani jeho zástupca, súd na žiadosť povolí navrátenie do predošlého stavu. Ak sa dostavil len zástupca žalobcu, platí to len vtedy, ak zameškanie žalobcu samého mohlo mať podstatný vplyv na vybavenie trestnej veci.

(2) Obžalovanému, ktorý zameškal pojednávanie na súde I. stolice alebo ústne pojednávanie na súde, rozhodujúcom o opravnom prostriedku, súd ma žiadosť povolí navrátenie do predošlého stavu, ak z niektorého dôvodu, uvedeného v ods. 1, bolo obžalovanému znemožnené sa ustanoviť na pojednávanie. To platí tiež, ak poškodený zameškal pojednávanie, a to mohlo mať podstatný vplyv na vybavenie trestnej veci.

§ 81.

(1) Žiadosť o navrátenie do predošlého stavu treba podať na súde, na ktorom zameškaný úkon mal byť vykonaný, alebo na ktorom zameškané pojednávanie bolo alebo malo byť vykonané, a to do jedného mesiaca odo dňa, kedy prekážka pominula.

(2) V žiadosti treba uviesť, nakoľko je možné, aj osvedčiť dôvod Zameškania a trvania prekážky. Ak sa žiada o navrátenie do predošlého stavu pre zameškanie lehoty, zároveň treba vykonať aj zameškaný úkon.

(3) Súd odmietne žiadosť, ktorú podala neoprávnená osoba. Inak doručí žiadosť odporcovi, aby sa o nej do 8 dní vy-

jadril a prípadne pripojil podľa príslušných predpisov zákona svoju odpoveď na dodatočne podaný opravný prostriedok. Ak žiadosť podala osoba, ktorá podľa zákona nemá v pokračovaní ani postavenia ani práva strany, súd ju doručí verejnému žalobcovi na vyjadrenie,

(4) Súd vykoná o žiadosti potrebné vyšetrenie a ak nie je príslušný o nej rozhodnúť, predloží ju s výsledkami vy-šetrenia a so spismi trestnej veci príslušnému súdu.

§ 82.

O žiadosti rozhodne súd, ktorý bol príslušný rozhodnúť o zameškanom úkone, alebo ktorý konal, alebo mal konať zameškané pojednávanie.

§ 83.

Žiadosť o navrátenie do predošlého stavu nemá odkladného účinku. Súd, na ktorom žiadosť bola podaná, alebo, súd príslušný o nej rozhodovať môže nariadiť, aby sa s vykonaním rozhodnutia vyčkalo až do rozhodnutia o žiadosti. Ak sa už koná pokračovanie na súde, rozhodujúcom o opravnom prostriedku, a ak odkladný účinok priznal nižší súd, upovedomí o tom hneď súd, rozhodujúci o opravnom prostriedku.

§ 84.

(1) Navrátenie do predošlého stavu treba povoliť, ak údaje žiadosti a výsledky prípadného pokračovania činia pravdepodobným, že jeho podmienky (§§ 79 a 80} sú splnené.

(2) Ak súd povolí navrátenie do predošlého stavu, učiní zároveň náležité opatrenia, aby následky zameškania boly napravené. Podľa okolností zruší súdne úkony, ktoré sa zakladajú na zameškaní a rozhodne prípadne hneď vo vecí samej.

(3) Odsudzujúci rozsudok, vydaný na novom pojednávaní, nariadenom následkom žiadosti o navrátenie do predošlého stavu, ktorú podal obžalovaný podľa § 80 ods. 2, nesmie byť prísnejší ako predošlý rozsudok.

§ 85.

Proti povoleniu navrátenia do predošlého stavu a proti zamietnutiu žiadosti o navrátenie do predošlého stavu nemožno si sťažovať, ak o tom rozhodol súd, ktorý vo veci samej rozhoduje v poslednom stupni. Inak proti zamietnutiu žiadosti o navrátenie do predošlého stavu možno podať sťažnosť do 8 dní.

§ 86.

(1) Ak ide o trestný čin, stíhaný súkromnou obžalobou, platia primerane, okrem ustanovení §§ 79 až 85, tiež ustanovenia §§ 68 až 72.

(2) Proti rozhodnutiu o tom, či sa súkromnožalobné trestné pokračovanie prerušuje, alebo či nastalo prerušenie takého pokračovania, možno podať sťažnosť do 8 dní. Čas, na ktorý bolo trestné pokračovanie prerušené, nezapočíta sa do času, potrebného na premlčanie trestného stíhania.

§ 87.

Ak na stíhanie trestného činu treba návrh, alebo ak trestný čin možno stíhať len súkromnou obžalobou, nepočíta sa čas,

v ktorom u osoby, oprávnenej na návrh alebo na súkromnú obžalobu, trvala prekážka, uvedená v § 79, asi do lehoty na padanie návrhu alebo súkromnej obžaloby ani do času, potrebného' na premlčanie stíhania.

§ 88.

Čas, v ktorom u osoby, oprávnenej požadovať náhradu škody za bezprávne odsúdenie a za nevinne vytrpenú väzbu trvala prekážka, uvedená v § 79, nezapočíta sa do lehoty, v ktorej treba uplatniť tento nárok.

§ 89.

Všeobecné ustanovenia o navrátení do predošlého stavu v pokračovaní pred trestnými súdmi a všeobecné ustanovenia o odpore proti rozsudku, vynesenému v neprítomnosti obžalovaného, alebo o odpore proti trestnému rozkazu nie sú dotknuté ustanoveniami §§ 79 až 88; možno ich však použiť len vtedy, ak sa žiadosť o na-

vrátenie do predošlého stavu alebo odpor proti rozsudku alebo trestnému rozkazu opiera o iný dôvod, ako ktorý je uvedený v §§ 79 a 80.

Diel 3.

Osobitné ustanovenia pre pokračovanie v trestných veciach pred policajnými súdmi.

§ 90.

Neodvratnou prekážkou na ospravedlnenie zameškania lehoty alebo ústneho rokovania podľa § 185 nariadenia č. 65. 000/ 1909 B. M. (policajný trestný poriadok) je vždy skutočnosť, že osoba, oprávnená na podanie žiadosti, koná službu v obrane štátu alebo pre zaistenie jeho bezpečnosti mimo svojho bydliska alebo v takom rozsahu, že sa nemôže venovať svojmu zamestnaniu, alebo že je odlúčená udalosťou, spôsobenou mimoriadnymi pomermi od príslušného policajno-trestného súdu.

§ 91.

Ospravedlňujúcu žiadosť treba podať do 15 dní po zaniknutí prekážky.

§ 92.

Žiadosti podľa § 91 majú odkladný účinok.

Hlava V.

Odklad exekúcie proti vojenským osobám v činnej službe a ich príbuzným za brannej pohotovosti štátu.

Diel 1.

Administratívna exekúcia proti vojenským osobám v činnej službe.

§ 93.

V daňovej alebo inej administratívnej exekúcii proti osobám uvedeným v § 68 nemožno vykonať exekučné a zaisťovacie úkony, ktorými sa im odníma držba vecí, úžitok, plat (služobný, odpočivný, zaopatrovací, mzda a pod. ), alebo náhrada za osobné alebo osobitné úkony podľa zákona o obrane štátu, kým trvajú skutočnosti uvedené v § 68.

§ 94.

Ak sa proti osobe, uvedenej v § 68, už vedie exekučné pokračovanie, treba odložiť exekučné a zaisťovacie úkony neprípustné podľa § 93 a treba ich zrušiť, ak už boly vykonané, vyjmúc predaja hnuteľností a právoplatnej dražby.

§ 95.

Účinky podľa §§ 93 a 94 trvajú 30 dni po zániku skutočností, uvedených v § 93.

§ 96.

Čas, v ktorom nemožno vykonať exekúciu (§§ 93 až 95), nezapočíta sa do lehôt, ktorých uplynutie má podľa zákona za následok právnu ujmu.

§ 97.

Dane, poplatky a iné verejné dávky, ktoré sa stály splatnými v čase, čo trvajú skutočnosti uvedené v § 68, povinný je platiť za neprítomnú vojenskú osobu ten, kto spravuje jej majetok alebo kto poberá jej dôchodok, a možno ich vymáhať len z výnosu majetku alebo dôchodku.

Diel 2.

Exekúcia proti príbuzným vojenských osôb v činnej službe.

§ 98.

(1) Za brannej pohotovosti štátu v exekučnom pokračovaní súdnom, daňovom a inom administratívnom treba na návrh odložiť exekučné a zaisťovacie úkony proti príbuznému vojenskej osoby (§ 99), ak osvedčí, že bol pred vzni-. kom skutočnosti, ktorá je dôvodom odkladu (§ 93), prevažne odkázaný na podporu alebo pracovný výkon vojenskej osoby a výkon exekúcie alebo zaisťovacieho úkonu by ohrozil výživu jeho alebo osôb, ktoré vyživovať je povinný, prípadne že by mohol zapríčiniť jeho majetkový úpadok.

(2) Ustanovenie ods. 1 nevylučuje exekučné a zaisťovacie úkony, ktorými sa dlžníkovi neodníma ani držba veci, ani

úžitok, ani plat (služobný, odpočivný, zaopatrovací, mzda a pod.).

(3) Úľavy podľa ods. 1 neprislúchajú dlžníkovi, ak ide o pohľadávku:

a) z výživného, ktoré dlžník má poskytovať podľa zákona, stálej súdnej praxe alebo podľa smluvy,

b) z pracovného, služobného alebo učebného pomeru,

c) z pomeru nájomného alebo árendálneho,

d) z verejnoprávneho poistenia,

e) na daniach, poplatkoch a iných verejných dávkach, ktoré sa staly splatnými v čase, čo trvajú skutočnosti, ktoré by bo-ly ináč dôvodom odkladu, ak sa vymáhajú z výnosu majetku, obratu alebo dôchodku.

§ 99.

Za príbuzného podľa § 98 sa pokladajú osoby, ktoré vojenská osoba je povinná vyživovať podľa zákona alebo stálej súdnej praxe a poboční príbuzní vojenskej osoby prvého a druhého stupňa, ak títo žili v spoločnej domácností s vojenskou osobou pred vznikom skutočnosti, ktorá je dôvodom odkladu.

§ 100.

(1) Návrh na odklad podľa § 98 treba podať v lehote 15 dní odo dňa, čo dlžník bol upovedomený o povolení (nariadení) úkonu.

(3) Návrh nemá odkladného účinku, ale možno mu hlo priznať, ak by účinok návrhu bol ináč zmarený. Odklad nemožno učiniť závislým od složenia istoty.

(3) Skutkové okolnosti, odôvodňujúce návrh, má dlžník osvedčiť. Prostriedky osvedčovacie treba uviesť už v návrhu a za pokračovania možno ich doplniť.

§ 101.

Na návrh vymáhajúceho veriteľa súd povolí pokračovať v exekúcii, odloženej podľa § 98 ods, 1, ak zanikly skutočnosti, pre ktoré sa odklad povolil. Návrh možno podať po 30 dňoch odo dňa zániku skutočnosti, ktorá bola dôvodom odkladu. Ak vojenská osoba umrela, návrh možno podať po 30 dňoch po jej smrti.

§ 102.

Ustanovenie § 101 treba primerane použiť aj v exekučnom pokračovaní daňovom alebo v inom administratívnom exekučnom pokračovaní.

§ 103.

Ak sa exekučné a zaisťovacie úkony odložily, do lehôt, ktorých uplynutie má za následok podľa zákona právnu ujmu, nezapočíta sa čas, ktorý uplynul od podania návrhu na odklad do dňa, kedy možno v exekúcii pokračovať.

Hlava VI.

Iné výhody osôb konajúcich činnú služba za brannej pohotovosti štátu.

§ 104.

(1) Osoby, ktoré konaly vojenskú činnú službu v poli (§ 58), pri rovnakých podmienkach s inými uchádzačmi majú prednosť pri prijímaní do služieb štátu a iných verejnoprávnych. korporácií a ich alebo nimi spravovaných ústavov, fondov, podnikov a zariadení, a to tak vo verejnoprávnom pomere ako aj v pomere súkromnoprávnom.

(2) Osoby, ktoré konaly vojenskú činnú službu v poli (§ 58), pri rovnakých podmienkach s inými uchádzačmi majú prednosť pri prijímaní do služieb súkromných podnikov.

§ 105.

Osoby, ktoré konaly vojenskú činnú službu v poli (§ 58), majú za rovnakých podmienok prednosť pri predaji alebo prideľovaní pôdy podľa zákona č. 46/1940 Sl. z., ako aj podľa § 155 nariadenia č. 198/1941 Sl. z. a ustanovení toto nariadenie vykonávajúcich, ako aj pri prevode židovských podnikov (§§ 167 až 190 nar. č. 198/1941 Sl. z. ) a pri prevode ostatných nehnuteľností podľa §§ 191 až 204 nariadenia č. 198/1941 Sl. z.

§ 106.

Osoby, ktoré konaly vojenskú činnú službu v poli (§ 58), majú po vojenských poškodencoch prednosť pri udeľovaní oprávnení na veľkopredaj a malopredaj

tabaku a tabakových výrobkov, na výkon hostinskej a výčapníckej živnosti ako aj na kominársku živnosť.

§ 107.

(1) Príslušník slovenskej brannej moci vyznamenaný medailou Za hrdinstvo" (vl. nar. č. 220/1942 Sl. z. ) prvého stupňa má nárok na Ks 100 mesačnej osobnej renty.

(2) V prípadoch osobitného zreteľa hodných Ministerstvo národnej obrany so súhlasom Ministerstva financií môže povoliť namiesto renty podľa ods. 1 jednorazovú odmenu do výšky Ks 25. 000.

§ 108.

(1) Príslušník slovenskej brannej moci vyznamenaný medailou "Za hrdinstvo" druhého stupňa má nárok na Ks 75 mesačnej osobnej renty.

(2) V prípadoch osobitného zreteľa hodných Ministerstvo národnej obrany so súhlasom Ministerstva financií môže povoliť namiesite renty podľa ods. 1 jednorazovú odmenu do výšky Ks 20. 000.

§ 109.

(1) Príslušník slovenskej brannej moci vyznamenaný medailou "Za hrdinstvo" tretieho stupňa má nárok na Ks 50 mesačnej osobnej renty.

(2) V prípadoch osobitného zreteľa hodných Ministerstvo národnej obrany so súhlasom Ministerstva financií môže povoliť namiesto osobnej renty podľa ods. 1 jednorazovú odmenu do výšky Ks 15. 000.

§ 110.

(1) Prípady osobitného zreteľa hodné podľa §§ 107 až 109 sú najmä, ak vyznamenaný osvedčí, že odmenu potrebuje na založenie alebo na zveľadenie vlastného živnostenského alebo iného podniku prípadne na založenie alebo na zveľadenie vlastného hospodárstva.

(2) Ak vyznamenaný bol pred nastúpením do činnej služby poľnohospodárom, možno mu prideliť pôdu v hodnote priznanej jednorazovej odmeny.

(3) V prípade získania vyznamenania vyššieho stupňa podľa hlavy 3, čl. I ods 2 prílohy vládneho nariadenia č. 220/1942 Sl. z. patrí renta (jednorázová odmena) len za vyznamenanie najvyššej triedy.

§ 111.

Osobné renty a jednorazové odmeny podľa §§ 107 až 109 vypláca, prípadne prideľovanie pôdy podľa § 110 ods, 2 obstará Ministerstvo národnej obrany.

ČASŤ ŠTVRTÁ.

Starostlivosť o príslušníkov vojenských osôb. — Štátny vyživovací príspevok.

§ 112.

(1) Štátny vyživovací príspevok sa poskytuje rodinným príslušníkom:

a) osôb, ktoré konajú povinne alebo s povolením vojenskej správy dobrovoľne vojenskú, pracovnú, prípadne pomocnú službu hocakého druhu, ak sú tieto služby uvedené v brannom zákone alebo v právnych predpisoch na jeho základe vydaných;

b) osôb, ktoré konajú úkony alebo práce podľa iných, ako pod písm. a) uvedených predpisov, ak im tieto zaisťujú nárok na vyživovací príspevok; (v ďalšom texte,, živiteľ, vlastne "povolaný").

(2) Rodinným príslušníkom vojenských osôb z povolania a iných osôb, ktorým za služby alebo výkony sa poskytuje plná náhrada, štátny vyživovací príspevok neprislúcha. Pod pojmom "iných" treba rozumieť také civilné osoby, ktoré za služby alebo výkony, prevedené na úradný rozkaz, dostávajú náhradu, ktorá je pre nich obvyklá v občianskom povolaní.

§ 113.

(1) Štátny vyživovací príspevok prislúcha rodinným príslušníkom živiteľa, ktorí podľa súkromného práva majú voči nemu nárok na výživné, ak:

a) sú výživou podstatne na živiteľa odkázaní;

b) povolaním živiteľa do služby (§ 112 ods. 1) sú na výžive ohrození;

c) ich výživa nie je zaistená z výnosu vlastného majetku alebo zárobku alebo z iných prameňov.

(2) Nemajetní rodinní príslušníci vo veku nad 16 rokov majú nárok na štátny vyživovací príspevok len, ak sú nespôbilí na zárobok, alebo ak sú síce spôsobilí na zárobok, ale bez vlastnej viny nemohli dostať zárobkové zamestnanie, alebo ak študujú, prípadne sú učňami bezplatne.

(3) Za podmienok, uvedených v ods. 1 písm, a) až c), prislúcha štátny vyživovací príspevok aj rodinným príslušníkom živiteľovým, ktorí v čase, kedy živiteľ nastúpil túto službu, bez vlastnej viny nemali zamestnanie, ak sa zistí, že nedostávajú dostatočnú podporu z verejných alebo iných prostriedkov.

(4) Štátny vyživovací príspevok možno priznať aj osobám, ktoré voči povolanému nemajú podľa súkromného práva nárok na výživné, ak sú inak splnené podmienky, uvedené v ods. 1 až 3. Družka môže dostať pre vlastnú osobu štátny vyživovací príspevok len, ak to' odporúča obec, v ktorej býva.

§ 114.

(1) Pod výživou treba rozumieť okrem stravy, bývania, šatstva a podobných nevyhnutných životných potrieb, aj prípadné potrebné liečebné a ošetrovné, u detí aj výdavky na výchovu.

(2) Potreba výživy jednotlivých osôb riadi sa podľa ich hospodárskych a iných pomerov.

(3) Osoba uplatňujúca nárok na štátny vyživovací príspevok, je výživou na živiteľa podstatne odkázaná, ak živiteľ na výdavky s jej výživou spojené prispieval preukázateľne takou mierou, že bez toho príspevku jej životná existencia by bola ohrozená.

(4) Výživa je ohrozená, ak na vyživovací príspevok oprávnená osoba nemá denný príjem — počítajúc do toho aj hodnotu prípadných naturálií —, ktorý sa rovná príslušnej dennej sadzbe vyživovacieho príspevku. Ak uvedený denný príjem sa rovná len čiastke príslušnej dennej sadzby vyživovacieho príspevku, je výživa ohrozená len po tú čiastku príslušnej dennej sadzby vyživovacieho príspevku,

po ktorú príslušná denná sadzba vyživovacieho príspevku nie je krytá denným príjmom (naturáliami). Hodnotu naturálií treba určiť podľa cien v mieste obvyklých, alebo ak sú ceny úradne určené, podľa nich. Aj zdravá, slobodná, práce schopná osoba môže byť na výžive ohrozená, ak je nemajetná, nikým nepodporovaná a je bez primeranej pracovnej príležitosti. Ohrozenosť výživy zmenšuje alebo úplne vylučuje majetok a dôchodok rodičov, starých rodičov alebo iných príbuzných povolané-ho, ktorí v čase kým povolaný vykonáva službu, úplne alebo čiastočne vydržujú jeho rodinu a vôbec osoby na vyživovací príspevok oprávnené.

(5) Závislosť výživy na živiteľovi musí byť zásadne daná už v čase jeho povolania; môže však nastať i po jeho povolaní. Ohrozenosť výživy prichádza do úvahy len v prípade skutočnej závislosti výživy. V každom prípade ešte pred zistením, či je výživa ohrozená, treba skúmať, či trvá závislosť uchádzača na živiteľovi.

(6) Pri zisťovaní výnosu poľnohospodárstva má sa brat do ohľadu veľkosť, druh a akosť pôdy, jej výnosnosť, dane a iné dávky, ktoré sa z pôdy platia, dosiaľ nesplatené pozemnoknížne zaistené, prípadne iné hodnoverne preukázaná dlhy držiteľa pôdy. To isté platí obdobne aj ohľadom živnostenských a iných podnikov.

(7) Neschopnosť k zárobku treba dokázať svedectvom úradného lekára k tomuto účelu z úradu bezplatne vystaveným. Nemožnosť zárobkového zamestnania treba dokázať svedectvom Úradu práce alebo obecným svedectvom. Štúdium treba dokázať svedectvom príslušnej školy (ústavu). Učňovský pomer treba dokázať učňovskou smluvou.

(8) Okolnosť, že živiteľ pred povolaním nemal bez vlastnej viny zamestnanie, treba dokázať svedectvami uvedenými v ods. 7. Podpora z verejných alebo iných pro-striedkov skutočne 'obdržaná sama osebe nevylučuje nárok na vyživovací príspevok. Zásady uvedené v ods. 5 platia i v tomto prípade. Jednorazové alebo nepravidelné podpory nemajú sa brať do úvahy.

(9) Ustanovenia § 113 ods. 4 vzťahujú sa na prípady, v ktorých niekto ani na základe rodinného príbuzenstva ani podľa súkromného práva nemá voči živiteľovi nárok na výživné, je však v skutočnosti

svojou výživou podstatne na živiteľa odkázaný, jého povolaním ohrozený na výžive a nemôže. svoju výživu počas povolania živiteľa zaistiť z výnosu vlastného majetku, zárobku alebo z iných prameňov.

(10) Kto je k povolanému v hocakom služobnom pomere, alebo má voči nemu súkromnoprávnu pohľadávku, nemôže byť pokladaný svojou výživou za závislého od povolaného.

§ 115.

(1) Nárok na štátny vyživovací príspevok nemá, kto sa ho zriekol písomným vyhlásením pred úradom verejnej správy vnútornej, obecným (obvodným) notárskym úradom, verejným notárom alebo súdom.

(2) Zrieknutie sa štátneho vyživovacieho príspevku platí len na čas, v ktorom živiteľ koná prezenčnú službu podľa branného zákona.

(3) Ministerstvo vnútra v prípadoch osobitného zreteľa hodných môže výnimočne priznať štátny vyživovací príspevok aj osobám, ktoré sa ho zriekly.

§ 116.

(1) Nárok na štátny vyživovací príspevok trvá len počas služby povolaného (§ 112 ods. 1).

(2) Ak sú splnené podmienky pre nárok na štátny vyživovací príspevok len na určitý čas povolaného (§ 112 ods, 1), prizná sa vyživovací príspevok len na tento čas.

(3) Nárok (ods. 1) zaniká:

a) na čas trvalej dovolenky povolaného alebo dovolenky na neurčitý čas;

b) zbehnutím povolaného zo služby (§ 112 ods. 1), a to dňom zbehnutia;

c) odsúdením povolaného na ťažký žalár alebo na trest prísnejší, a to dňom nastúpenia trestu.

(4) Nárok (ods. 1) oživne v prípadoch uvedených v ods. 3 dňom, ktorým povolaný opäť nastúpil do služby (§ 112 ods. 1).

(5) Nárok (ods. 1) nezaniká na čas do-časnej} dovolenky, dovolenky pre chorobu a pre iné nezavinené prerušenie služby (§ 112 ods. 1). Ak sa povolanému udelila dočasná dovolenka na to, aby mohol byť činný vo vlastnom podniku alebo inak zárobkove činný, za čas tejto dovolenky štátny vyživovací príspevok neprislúcha.

(6) Ministerstvo vnútra môže v prípadoch osobitného zreteľa hodných za brannej pohotovosti štátu výnimočne priznať štátny vyživovací príspevok aj v prípadoch, keď nárok zanikol podľa ods. 3.

(7) Nárok na štátny vyživovací príspevok sa začína dňom, keď živiteľ (§ 112 ods. l nastúpil do služby a končí sa dňom, keď bol z nej trvale prepustený, s výnimkou prípadov uvedených v § 124 ods. 3.

(8) Ak bydlisko živiteľa nie je totožné s miestom nastúpenia do služby, počína sa nárok na vyživovací príspevok dňom, v ktorom živiteľ opustí svoje bydlisko, aby nastúpil do služby a končí sa dňom, v ktorom sa do svojho bydliska vráti po prepustení zo služby. Na cestu tam a zpät možno počítať čas, ktorý je potrebný na vykonanie cesty priamo bez zavineného meškania.

(9) Deň nastúpenia do služby a deň prepustenia zo služby má živiteľ dokázať potvrdením príslušného útvaru (ústavu), u ktorého konal službu. Deň odcestovania z bydliska a deň pricestovania do bydliska podľa ods. 8 má živiteľ dokázať obecným svedectvom. Ak by obstaranie vojenských potvrdení bolo spojené s prieťahom, ktorý by ohrozil výživu osôb, odkázaných na vyživovací príspevok, možno ho priznať aj na základe potvrdenia obecného (obvodného) notárskeho úradu.

(10) Ak živiteľ preruší službu takým spôsobom, že na čas prerušenia zaniká nárok na vyživovací príspevok podľa ods. 3, oživne nárok na vyživovací príspevok dňom, v ktorom do prerušenej služby opäť nastúpi.

§ 117.

(1) Nárok na štátny vyživovací príspevok nemožno platne scudziť, tretej osobe postúpiť, ani ho na krytie daňovej alebo inej podlžnosti zexekvovať.

(2) Na štátny vyživovací príspevok nemožno viesť exekúciu, ani postihnúť ho iným zaisťovacím opatrením.

(3) Štátny vyživovací príspevok má sa vyplatiť osobe, ktorej je právoplatne priznaný. Ak sa zistí neoprávnené poberanie štátneho vyživovacieho príspevku, treba jeho výplatu zastaviť a súčasne určiť výšku neoprávnene poberaných požitkov. Rozhodovať o prípadnom vrátení ne-

oprávnene poberaného štátneho vyživovacieho príspevku štátnej pokladnici patrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra.

(4) Okresný (mestský notársky) úrad môže na vrátenie neoprávnene prevzatého vyživovacieho príspevku poskytnúť v odôvodnených prípadoch odklad najviac jednoročný a môže povoliť, aby bol splatený v splátkach pevne určených alebo ľubovolných, najneskoršie však do jedného roku.

§ 118.

(1) Nárok na štátny vyživovací príspevok majú prihlásiť do služby povolané osoby (§ 112 ods. 1) alebo ich oprávnení rodinní príslušníci (ich zákonný zástupca), prípadne osoby uvedené v § 113 ods. 4 na obecnom (obvodnom) notárskom úrade, v ktorého obvode majú svoje bydlisko (v Bratislave na Mestskom notárskom úrade). Ak tieto osoby žijú v cudzine, majú svoj nárok prihlásiť na príslušnom slovenskom zastupiteľskom úrade, a ak toho niet, na obecnom (obvodnom) notárskom úrade, v ktorého obvode bolo ich posledné bydlisko alebo domovská obec, ak ani týchto niet, — na Mestskom notárskom úrade v Bratislave. Príslušný slovenský zastupiteľský úrad po vyšetrení a vyplnení prihlášky, zašle ju Mestskému notárskemu úradu v Bratislave. Ak osoby v cudzine bývajúce podajú prihlášku na obecnom (obvodnom) notárskom úrade svojho posledného bydliska alebo domovskej obce, alebo na hociktorom inom úrade v Slovenskej republike, majú tieto úrady prihlášku hneď postúpiť Mestskému notárskemu úradu v Bratislave po zistení tých dát prihlášky, ktorých vyšetrenie patri do ich pôsobnosti.

(2) Nárok na štátny vyživovací príspevok možno podľa ods. 1 uplatniť hocikedy počas trvania služby povolaného, najneskoršie však do troch mesiacov po jej ukončení; ak povolaný v boji padol, alebo po boji je nezvestný, do troch mesiacov po úradnom upovedomení o tejto skutočnosti. Včas neuplatnený nárok zaniká.

(3) V prihláške o štátny vyživovací príspevok treba označiť oprávneného príslušníka alebo jeho zákonného zástupcu, ktorému sa má príspevok vyplácať.

(4) Ak prihlášky učinia viacerí oprávnení naraz, ale oddelene, treba tieto prihlášky spojiť a spolu vybaviť.

(5) Ak by v prihláške označená osoba nebola oprávnená prevziať vyživovací príspevok, treba ho vyplatiť otcovi, ak otec nežije, matke slobodného povolaného, u ženatého povolaného manželke, ak nežije, najstaršej z osôb, ktorým sa vyživovací príspevok priznal; ak sú tieto osoby maloleté alebo pod opatrovníctvom, treba ho vyplatiť ich poručníkom alebo opatrovníkom.

(6) Prihlášku treba svedomite vyplniť vo všetkých rubrikách podľa skutočného stavu a všetky zistené a zapísané dáta prečítať osobe, ktorá prihlálšku podala, a zaznačiť jej osvedčenie o nich do príslušnej rubriky prihlášky. Prihlášku má podpísať osoba, ktorá prihlášku podala, ako aj obecný starosta a notár — v Bratislave len prednosta Mestského notárskeho úradu alebo ním poverený úradník.

(7) Prihlášky presne, a podrobne vyplnené obecný (obvodný) notársky úrad bez meškania predloží okresnému (mestskému notárskemu) úradu.

§ 119.

(1) Štátny vyživovací príspevok priznáva sa pre osobu a na deň. Pre osobu a na deň určuje sa vyživovací príspevok Ks 8, avšak pre osobu, ktorá v domácnosti zastupuje povolaného, Ks 20. Za takúto osobu treba pokladať v prvom rade manželku povolaného; ak táto nežije, alebo ak je povolaný slobodný, — najstaršiu z osôb, oprávnených na vyživovací príspevok.

(2) Osobám, ktoré majú nárok na štátny vyživovací príspevok, prislúcha tento v plnej miere, ak žily s povolaným v spoločnej domácnosti v čase nastúpenia služby (§ 112 ods. 1).

(3) Osobám, ktoré uplatňujú nárok na štátny vyživovací príspevok, avšak s povolaným v čase, kedy nastúpil službu, nežily v spoločnej domácnosti, boly však výživou naňho odkázané, prislúcha príspevok do výšky skutočne poskytovaného plnenia (podpory), najviac však do výšky sadzby určenej pre osobu na deň.

(4) Ak osoba k nároku oprávnená nežila s povolaným v čase, kedy tento nastúpil

službu, v spoločnej domácnosti, má nárok na plnú sadzbu vyživovacieho príspevku, ak sú u nej splnené okolnosti uvedené v § 113 ods. 1 písm. a), b) a c); ak ale jej výživa nebola závislá len od povolaného, má nárok len na takú časť sadzby vyživovacieho príspevku, aká zodpovie podpore, ktorú povolaný jej pred nastúpením do služby poskytoval.

(5) Rodinnému príslušníkovi, ktorý žil s povolaným v spoločnej domácnosti (s výnimkou detí do 16. roku), ak je na zárobkové zamestnanie nespôsobilý, alebo v tomto závažnými okolnosťami hatený, prislúcha štátny vyživovací príspevok v dvojnásobnej výške. Závažnými okolnosťami podľa tohto odseku sú: zdravotné dôvody, potreba stáleho dozoru a stálej opatery detí, starých ľudí, nemocných a pod. Nespôsobilosť na zárobkové zamestnanie, prípadne závažné okolností, treba hodnoverne osvedčiť.

(6) Osoby, ktoré majú nárok na štátny vyživovací príspevok v sume Ks 20 denne, majú v prípadoch podľa ods. 5 nárok na jeho zvýšenie iba o Ks 8 denne.

(7) Na dvojnásobnú výšku vyživovacieho príspevku oprávňujúce okolnosti, pokiaľ majú za podklad dôvod zdravotný, treba dokázať svedectvom úradného lekára. Za úradného lekára sa považuje každý lekár v štátnej službe. Tieto lekárske svedectvá majú byť vydané bezplatne a nepodliehajú kolkovému poplatku. Iné, na dvojnásobnú výšku vyživovacieho príspevku oprávňujúce závažné okolnosti, treba tiež hodnoverne osvedčiť.

(8) Ak by oprávnená osoba bola odkázaná výživou na viac osôb do služby povolaných, nesmie štátny vyživovací príspevok presahovať sadzbu, určenú pre osobu a na deň.

(9) Podrobnejšie smernice pre priznávanie štátneho vyživovacieho príspevku vydá Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií a s Ministerstvom národnej obrany.

(10) Vláda môže nariadením vyživovací príspevok zvýšiť alebo snížiť.

§ 120.

(1) O priznaní štátneho vyživovacieho príspevku, jeho poukázaní a zastavení rozhoduje bez meškania okresný (mestský notársky) úrad, v obvode ktorého má nárokovateľ bydlisko. Právoplatné rozhodnutie o priznaní nároku alebo dodatočnom odopretí nároku už priznaného oznámi príslušnému okresnému doplňovaciemu veliteľstvu na evidenciu a na zápis do osobných dokladov brancov.

(2) Ak osoba, ktorá nárok uplatňuje, má bydlisko v cudzine, rozhodne o jej nároku Mestský notársky úrad v Bratislave.

(3) Príslušnosť okresného (mestského notárskeho) úradu sa dočasnou zmenou bydliska nezmení.

(4) Právo odvolať sa má každá osoba, ktorá uplatnila, alebo pre ktorú bol uplatňovaný nárok na vyživovací príspevok.

(5) Na sťažnosť povolaného, podanú proti odopretiu nároku na štátny vyživovací príspevok, alebo proti výmere tohto príspevku, môže Ministerstvo národnej obrany — ak sťažnosť uzná za odôvodnenú — zakročiť priamo v prospech sťa-žovateľa na Ministerstve vnútra.

§ 121.

(1) Štátny vyživovací príspevok treba vyplácať oprávneným osobám alebo ich zákonným zástupcom.

(2) Štátne vyživovacie príspevky vypláca na poukaz okresného (mestského notárskeho) úradu župný úrad prostredníctvom Poštovej šporiteľni a za brannej pohotovosti obecný (obvodný) notársky úrad podľa pokynov Ministerstva vnútra.

(3) Štátne vyživovacie príspevky majú sa vyplácať dopredu v 15-dňových lehotách.

§ 122.

(1) Rodinné, majetkové a zárobkové pomery do služby povolaného (§ 112 ods. 1) a jeho rodinných príslušníkov, uplatňujúcich nárok na štátny vyživovací príspevok, a všetky iné pre rozhodnutie dôležité okol-

nosti vyšetrí úrad, ktorý rozhoduje o nároku.

(2) Ak niektoré dáta pri spísaní prihlášky (§ 118) nemôžu byť hodnoverne a presne zistené, treba ich zistiť dodatočne pred predložením prihlášky okresnému úradu.

§ 123.

(1) Štátne a samosprávne úrady, orgány a obce sú povinné spolupôsobiť pri prevádzaní časti štvrtej.

(2) Súčinnosť žandárstva má byt požadovaná len v odôvodnených prípadoch.

§ 124.

(1) Osobám, ktoré majú nárok na štátny vyživovací príspevok alebo ho už poberajú, patrí tento v plnej miere až do skončenia brannej pohotovostí štátu, ak povolaný v boji padol, po boji je nezvestný, padol do zajatia, alebo v dôsledku zranenia alebo choroby vo vojenskej službe získanej (zhoršenej) zomrie. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na osoby, ktoré stratily živiteľa (povolaného) za uvedených okolností odo dňa 22. júna 1941.

(2) Kým osoby uvedené v ods. 1 poberajú štátny vyživovací príspevok, nemajú nárok na výplatu požitkov podľa časti piatej.

(3) Osobám, ktoré majú nárok na štátny vyživovací príspevok, alebo ho poberajú, patrí tento ako preddavok na invalidné požitky povolaného aj vtedy, ak povolaný je prepustený z vojenskej služby (§ 112 ods. 1) s invaliditou aspoň 35%. Výplata štátneho vyživovacieho príspevku trvá v tomto prípade 6 mesiacov odo dňa prepustenia povolaného z vojenskej služby (§ 112 ods. 1) a ak je povolaný v zaopatrení vojenského zaopatrovacieho ústavu (Domova) a toto zaopatrenie trvalo viac než 6 mesiacov — až do dňa prepustenia z neho. Ak by však takto vyplatený štátny vyživovací príspevok bol vyšší než na ten istý čas priznané invalidné požitky, rozdiel sa ponecháva oprávnenej osobe bez povinnosti k náhrade; tento rozdiel nie je povinný nahradiť

ani Štátny úrad pre vojenských poškodencov. Percento invalidity ustáli okresný úrad na základe posudku okresného lekára; jeho rozhodnutie je konečné a piati len pre rozhodovanie o priznaní štátneho vyživovacieho príspevku.

§ 125.

(1) Príslušníkom osôb z inkorporova-ného územia (zák. č. 325/1939 Sl. z.), ktorí slúžili v bývalej poľskej armáde, ak podľa ustanovenia § 3 uvedeného zákona sú slovenskými štátnymi občanmi a sú ešte v zajatí, môže okresný úrad až do ich prepustenia priznať štátny vyživovací príspevok podľa ustanovení časti štvrtej, a to so zpätnou účinnosťou od 1. septembra 1939.

(2) U osôb, ktoré si nárokujú vyživovací príspevok podľa ods. 1, musia byť splnené podmienky § 113 ods 1 písm. a), b) a c), so zreteľom i na ostatné ustanovenia §§ 113 až 116. Podmienky podľa ods. 1 majú byť súčasne splnené. Ak i len jedna z nich nie je splnená, má to za následok nepriznanie, prípadne stratu štátneho vyživovacieho príspevku.

§ 126.

Všetky podania, zápisnice, protokoly, doklady a potvrdenky vo veciach štátneho vyživovacieho príspevku sú oslobodené od poplatkov a dávok.

ČASŤ PIATA.

Starostlivosť o vojenských poškodencov.

Hlava I.

Všeobecné ustanovenia.

§ 127. Vojenskí poškodenci.

Vojenskými poškodencami sú vojenskí invalidi (§ 128) a pozostalí (§ 129).

§ 128. Vojenskí invalidi.

(1) Vojenskými invalidmi sú osoby, ktoré utrpely poškodenie na zdraví tým, že ich pracovná schopnosť je snížená pre

poranenie, úraz alebo onemocnenie, vzniklé prípadne zhoršené:

a) po 14. marci 1939 vykonávaním činnej služby podľa branného zákona v stave mužstva brannej moci Slovenskej republiky, v ďalšej dobrovoľnej činnej službe (ďalejslúžiaci) alebo v Sbore poddôstojníkov z povolania — okrem poddôstojníkov natrvalo ponechaných —, vykonávaním osobných úkonov podľa zákona o obrane štátu alebo v zajatí nepriateľského štátu;

b) po 26. júli 1914 za svetovej vojny vo vojenskej službe v stave mužstva rakúsko-uhorskej brannej moci, pri vykonávaní vojnových úkonov, alebo v zajatí;

c) vykonávaním činnej vojenskej služby v stave mužstva alebo v ďalšej dobrovoľnej službe (ďalejslúžiaci) brannej moci bývalej Česko-Slovenskej republiky alebo brannej moci toho štátu, ktorého občanom bol invalid v čase vzniku svojho poškodenia, ak územie, na ktorom bolo bydlisko invalida, bolo pričlenené k územiu Slovenskej republiky.

(2) Ustanovenia tejto časti vzťahujú sa aj na také osoby, ohľadom ktorých osobitné právne predpisy uložily, ukladajú, alebo uložia zaopatrovaciu povinnosť štátu v prípade zníženia ich pracovnej schopnosti, a to podľa podmienok týchto osobitných predpisov.

(3) Poškodenie invalida, t. j. poranenie, úraz alebo onemocnenie musí byť v priamej súvislosti s vykonávaním služby, úkonov, zákonných povinností uvedených v ods. 1 a 2, prípadne v priamej súvislosti s okolnosťami, určenými osobitnými právnymi predpismi. Za chorobu (vadu), zhoršenú vykonávaním služby (úkonov, povinností), uvedenej v ods. 1 a 2, považuje sa taká, o ktorej bolo síce zistené, že jestvovala (vznikla) už pred nastúpením do tejto služby (úkonov, povinností), alebo že je založená na vrodenej dispozícii, ktorá však v priamej súvislosti s vykonávaním takej služby (úkonov, povinností) sa zhoršila, prípadne jej vykonávaním sa predčasne alebo vo zvýšenej miere prejavila. Z

pracovnej neschopnosti zapríčinenej takouto chorobou (vadou) možno za vojenské poškodenie považovať len takú percentuálnu časť, ktorá nastala zhoršením choroby (vady) v priamej súvislosti s vy-konávaním služby (úkonov, povinností) uvedienej v ods. 1 a 2.

(4) Za vojenského invalida nemožno uznať podľa ods:. 1 a 2 osobu, ktorá si poranenie, úraz alebo onemocnenie, prípadne jeho zhoršenie spôsobila úmyselne.

§ 129.

Pozostalí.

(1) Pozostalými sú: vdovy, siroty, rodičia:

a) po vojenských osobách zo stavu mužstva a občianskych osobách, ktoré v službe (úkonoch, povinnostiach) uvedenej v § 128 ods. 1 a 2 padly v bojoch, alebo v dôsledku poranenia alebo onemocnenia, vzniklého prípadne zhoršeného vykonávaním tejto služby, úkonov alebo povinností zomrely, alebo u ktorých nemožno zistiť, že ich smrť nastala z inej píčiny,

b) po vojenských invalidoch (§ 128), ak príčina smrti je priamym prirodzeným následkom ich invalidity, t. j. ak príčina smrti je v priamej fyziologickej súvislosti s chorobou (vadou) vzniklou prípadne zhoršenou okolnosťami podľa § 128, alebo ak takúto súvislosť nemožno vylúčiť,

c) po vojenských invalidoch uznaných Štátnym úradom pre vojenských poškoden-cov naposledy pred smrťou aspoň 50% pracovne neschopných, a to aj vtedy, ak príčina smrti nie je prirodzeným následkom ich invalidity.

(2) Za pozostalých podľa ods. 1 môže Ministerstvo vnútra so súhlasom Ministerstva financií uznať v prípadoch osobitného zreteľa hodných aj súrodencov, nevlastných rodičov, osvojiteľov, pestúnov a starých rodičov, a to aj v prípade ods. 3.

(3) Dočasne za vojenských poškodencov (pozostalých) považujú sa rodinní príslušníci (manželky, deti a rodičia) takých vojenských osôb zo stavu mužstva alebo občianskych osôb, ktoré vo vojne pri konaní vojenskej služby alebo pri konaní vojenských úkonov sa staly nezvestnými alebo padly do zajatia a po skončení vojny sa nevrátily, ale žijú ďalej v cudzine a o rodinu sa nestarajú.

(4) Poškodením pozostalých sa rozumie úmrtie (nezvestnosť, zajatie) osoby, po ktorej pozostalí svoj nárok na starostlivosť podľa tejto časti uplatňujú.

§ 130.

(1) Podmienkou nároku na zaopatrenie podľa tejto časti je slovenské štátne občianstvo osoby, ktorá uplatňuje nárok na zaopatrenie. Toto zaopatrenie treba priznať aj osobám, ktoré konaly činnú službu v slovenskej armáde preto, že bývaly na území Slovenskej republiky a nevedely sa preukázať cudzím štátnym občianstvom, a pozostalým po nich.

(2) Ministerstvo vnútra môže priznať zaopatrenie uvedené v ods. 1 aj cudzím štátnym občanom, ak konali činnú službu v slovenskej armáde, a pozostalým po nich.

Hlava II.

Rozsah starostlivosti.

§ 131.

(1) Osoby uvedené v § 127, ak vyhovujú podmienkam tejto časti a ak nie sú z nárokov podľa nej vylúčené alebo v nich obmedzené, majú nárok na požitky zo štátnej pokladnice sročné vopred v mesačných lehotách, a to podľa druhu poškodenia, prípadne príbuzenského pomeru:

a) na invalidný dôchodok (§§ 132 a 133) s prípadnými príplatkami podľa § 134 a s rodinným príplatkom na manželku a deti (§ 135):

b) na vdovský dôchodok s prípadným príplatkom (§§ 136 a 137), prípadne na odbytné (§ 139);

c) na sirotský dôchodok (§§ 140 a 141);

d) na rodičovský dôchodok (§§ 142 a 143);

e) na drahotný prídavok k dôchodkom (§ 145).

(2) Vojenskí invalidi (§ 128), ak sú splnené osobitné podmienky určené v tejto časti, majú okrem požitkov uvedených v ods. 1 písm, a) a e) na náklad štátu nárok:

a) na liečebnú starostlivosť (§§ 148 až 154),

b) na protézy, ortopedické, liečebné a iné pomôcky (§ 155).

(3) Po zomrelom invalidovi-dôchodco-vi prislúcha pohrebné (§ 146).

(4) Vojenských invalidov možno umie-stiť v domove invalidov (§ 156); možno im tiež poskytnúť výcvik alebo preško-lenie (§ 157).

(5) Vojenskí poškodenci majú prednostné právo na udelenie oprávnení k niektorým živnostiam a na prijatie do niektorých zamestnaní (§§ 158 až 163).

(6) Štátny úrad pre vojenských poškodencov v odôvodnených prípadoch podľa smerníc Ministerstva vnútra môže poskytnúť preddavok na požitky vojenským poškodencom, a to najvýš po výšku jednoročných požitkov.

Invalidný dôchodok. § 132.

(1) Invalidný dôchodok činí:

Pri snížeíi pracovnej schopnosti o:	ročne Ks:
20—24%	720
25—34%	900
35—44%	1500
45-54%	2100
55—64%	2700
65—74%	3600
75—84%	4800
85--94%	6600
95—100%	9000

(2) Vojenskému invalidovi pri snížení

pracovnej schopnosti o menej než 20°/o, invalidný dôchodok neprislúcha.

§ 133.

(1) Invalidný dôchodok vo výške určenej v § 132 ods. 1 prislúcha len invalidom uvedeným v § 128 ods. 1 písm. a).

(2) Pre vojenských invalidov uvedených v § 128 ods. 1 písm. b) a c) a, nakoľko osobitné právne predpisy neurčujú inak, i pre osoby uvedené v § 128 ods. 2 platí výška invalidného dôchodku, určená podľa §§ 7 a 8 zákona č. 142/1920 Sb. z. a n. v znení zákona č. 39/1922 Sb. z. a n., zákona č. 133/1930 Sb. z. a n. a vl. nar. č. 363/1922 Sb. z. a n.

§ 134.

(1) Vojenskému invalidovi, ktorý oslepol pre vojenské poškodenie, prislúcha nárok na osobitný slepecký príplatok k invalidnému dôchodku ročne Ks 1800.

(2) Vojenskému invalidovi, ktorý je natoľko bezmocný, že potrebuje stále cudziu pomoc, môže Ministerstvo vnútra v prípadoch osobitného zreteľa hodných povoliť príplatok až do Ks 1800 ročne.

§ 135.

(1) K invalidnému dôchodku patrí vojenskému invalidovi rodinný príplatok:

a) na manželku, kým žije s invalidom v spoločnej domácnosti, ak táto nemá vlastný stály zárobok alebo zaopatrovacie požitky,

b) na každé nezaopatrené vlastné ako aj osvojené dieťa do dovŕšenia 18. roku, kým sa stará o jeho výživu. Ak dieťa pre duševnú alebo telesnú chorobu alebo pre štúdium na verejnej škole nemôže sa samostatne uživiť, prislúcha tento príplatok i vo veku nad 18 rokov, najviac však do dovŕšenia 24. roku.

(2) Rodinný príplatok činí 20% dôchodku, uvedeného v § 132 ods. 1, prípadne v § 133 ods. 2 na každého člena rodiny podľa ods. 1.

(3) Príplatok na manželku sa prizná od prvého dňa mesiaca, nasledujúceho po uzavretí manželstva, ak vojenský invalid o príplatok žiadal do 90 dni odo dňa uzavretia manželstva, inak len od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po podaní žiadosti.

(4) Príplatok na dieťa sa prizná od prvého dňa mesiaca, nasledujúceho po dni narodenia dieťaťa, ak vojenský invalid o príplatok žiadal do 90 dní odo dňa narodenia dieťaťa; inak len od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po podaní žiadosti. Na vydatú dcéru rodinný príplatok neprislúcha.

(5) Na deti, ktoré má invalid v čase prvého priznania invalidného dôchodku, sa rodinný príplatok priznáva z úradu.

Vdovský dôchodok.

§ 136.

(1) Vdovský dôchodok činí Ks 1200 ročne.

(2) Vdove, ktorá je 50 až 84% pracovne neschopná, alebo ktorá sa stará aspoň o dve vlastné nezaopatrené deti mladšie než 16 rokov, zvyšuje sa vdovský dôchodok na Ks 1800 ročne.

(3) Ak je vdova aspoň 85% pracovne neschopná, alebo ak dosiahne 55. rok, alebo sa stará o 3 vlastné nezaopatrené deti mladšie než 14 rokov, prislúcha jej vdovský dôchodok podľa ods. 2 a príplatok Ks 360 ročne.

§ 137.

(1) Vdovský dôchodok vo výške určenej v § 136 prislúcha len vdovám (manželkám), ktorých manžel zomrel (stal sa nezvestným, bol zajatý) po 14. marci 1939 za okolnosti uvedených v § 129 vykonávaním služby (úkonov, povinností) uvedenej v § 128 ods. 1 písm. a) alebo vdovám po invalidoch uvedených v § 128 ods. 1 písm. a).

(2) Vdovám (§ 129), na ktoré sa ustanovenia ods. 1 nevzťahujú, prislúcha vdovský dôchodok vo výške určenej v § 17 ods. 1 a 3 zákona č. 39/1922 Sb. z. a n. v znení zákona č. 133/1930 Sb. z. a n.

§ 138.

(1) Vdova po invalidovi podľa § 129 ods. 1 písm. b) a c) má nárok na vdovský dôchodok len, ak jej manželstvo s invali-

dom trvalo aspoň rok a ak rok bezprostredne pred smrťou invalida žila s nim v spoločnej domácnosti. Tento nárok má aj vtedy, ak bez vlastnej viny nežila s ním v spoločnej domácnosti.

(2) Nárok na vdovský dôchodok nemá manželka rozlúčená, rozvedená a družka zomrelého. Družky, ktorým body do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona priznané požitky podľa doterajších právnych predpisov o vojenských poškodencoch, treba posudzovať ako vdovy podľa § 137.

(3) Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií môže v prípadoch osobitného zreteľa hodných povoliť výnimku z ustanovení ods. 1 a 2.

§ 139.

Ak sa vdova, poberajúca vdovské požitky podľa tejto častí, vydá, stráca nárok na tieto požitky, obdrží však odbytné vo výške trojročného vdovského dôchodku.

Sirotský dôchodok.

§ 140.

(1) Sirotský dôchodok činí Ks 720 ročne.

(2) Sirotám, ktorým zomrela i matka, alebo ktoré matka opustila a nestará sa o ich výživu, zvyšuje sa sirotský dôchodok na Ks 1080 ročne.

(3) Sirotský dôchodok prislúcha do dovŕšenia 18. roku každej sirote, t. j. vlastnému (manželskému, nemanželskému) a adoptovanému dieťaťu po osobách uvedených v § 129 odb. 1 písm. a), b) a c).

(4) Nemanželským deťom možno priznať sirotský dôchodok len, ak otcovstvo osoby, od ktorej sa nárok odvodzuje, je preukázané verejnoprávnou listinou alebo rozhodnutím súdu.

(5) Nárok na sirotský dôchodok nemá sirota, ktorá je zárobkové činná a príjmom z tohto alebo iného prameňa je natoľko zaopatrená, že na jej výživu matka, prípadne poručník už neprispieva.

(6) Ak sirota pre duševnú alebo telesnú chorobu alebo pre štúdium na verejnej Škole nemôže sa samostatne uživiť, môže

Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií povoliť výplatu sirotských požitkov aj vo veku nad 18 rokov, najviac však do dovŕšenia 24. roku.

(7) Sirotský dôchodok spolu s drahotným prídavkom, priznaný sirote, vydržovanej v sirotinci alebo vo verejnom ústave, treba vyplácal tomuto ústavu.

§ 141.

(1) Sirotský dôchodok vo výške určenej v § 140 ods. 1 a 2 prislúcha len sirotám (deťom), ktorých otec zomrel (stal sa nezvestným, bol zajatý) po 14. marci 1939 za okolností uvedených v § 129 vykonávaním služby (úkonov, " povinností) uvedenej v § 128 ods. 1 písm. a), alebo sirotám po invalidoch uvedených v § 128 ods. 1 písm. a).

(2) Sirotám (§ 129), na ktoré sa ustanovenia ods. 1 nevzťahujú, prislúcha sirotský dôchodok vo výške určenej v § 23 zákona č. 142/1920 Sb. z. a n. v znení zákona č. 39/1922 Sb. z. a n.

Rodičovský dôchodok a dôchodok iných pozostalých.

§ 142.

(1) Rodičovský dôchodok činí Ks 900 ročne.

(2) Rodičovský dôchodok prislúcha vlastným rodičom osôb, uvedených v § 128 ods. 1 písm. a), b) a c).

(3) Každý rodič má osobitný nárok na rodičovský dôchodok, a to po každom synovi.

(4) Nevlastných rodičov, osvojiteľov, pestúnov a starých rodičov, ktorí požívali dôchodok predkov podľa doterajších právnych predpisov, treba posudzovať čo do nárokov podľa tejto časti ako rodičov.

(5) Rodičovský dôchodok neprislúcha takému rodičovi, ktorého výživa je natoľko zabezpečená príjmom z vlastného alebo manželovho (manželkinho) majetku alebo zárobku, alebo z iného prameňa, prípadne prispievaním detí, že by nebol odkázaný na zomrelého syna, keby ten bol živý.

(6) Súrodencom, nevlastným alebo starým rodičom, osvojiteľom alebo pestúnom, ktorých Ministerstvo vnútra uznalo podľa § 129 ods. 2 za pozostalých, prislúcha dôchodok podľa § 143.

§ 143.

(1) Rodičovský dôchodok vo výške určenej v § 142 ods. 1 prislúcha len rodičom, — prípadne možno ho priznať ďalším pozostalým podľa § 142 ods. 6, — ktorých syn — prípadne živiteľ — zomrel (stal sa nezvestným, bol zajatý) po 14. marci 1939 za okolností uvedených v § 129 vykonávaním služby (úkonov, povinností) uvedenej v § 128 ods. 1 písm. a), alebo rodičom (iným pozostalým) po invalidoch uvedených v § 128 ods. 1 písm. a).

(2) Pre rodičov (§ 129) a ostatných po-zostalých podľa § 142 ods. 6, na ktorých sa ustanovenia ods. 1 nevzťahujú, platí výška rodičovského dôchodku určená v § 25 ods. 4, prípadne § 25 a) ods. 2 zákona č. 142/1920 Sb. z. a n. v znení zákona č. 39/ 1922 Sb. z. a n.

§ 144.

Dočasný dôchodok po nezvestných a zajatých.

(1) Rodinným príslušníkom podlľa § 129 ods. 3 prislúcha dočasný dôchodok:

a) manželke vo výške vdovského dôchodku podľa § 136, prípadne § 137,

b) ďeťom vo výške sirotského dôchodku podľa § 140 ods. 1 a 2, prípadne § 141,

c) rodičom a iným rodinným príslušníkom uvedeným v § 142 ods. 6 vo výške rodičovského dôchodku podľa § 142 ods. 1, prípadne § 143.

(2) Osoby, ktorým bol priznaný dočasný dôchodok po nezvestných osobách, uvedených v § 129 ods. 3, sú povinné do štyroch rokov po skončení brannej pohotovosti štátu smrtným listom osvedčiť, že nezvestný už nežije, alebo predložiť súdne rozhodnutie o jeho vyhlásení za mŕtveho.

(3) Osoby, ktorým bol priznaný dočasný dôchodok po zajatých osobách, uvedených v § 129 ods. 3, sú povinné do štyroch rokov od poslednej spoľahlivej

zprávy o zajatom predložiť doklad o jeho smrti alebo úradný doklad o tom, že sa k rodine nevrátil a ju nepodporuje. (4) Ak osoby, ktorým bol priznaný dočasný dôchodok, nevyhovejú ustanoveniam ods. 2 alebo 3, nemajú nárok na požitky do tých čias, kým tak neučinily.

§ 145. Drahotný prídavok.

(1) K dôchodku podľa §§ 132 až 144 treba vyplácať drahotný prídavok, ktorý činí 100% príslušného dôchodku.

(2) Drahotný prídavok spolu s dôchodkom vymeraným sirotám podľa § 141 ods. 2. rodičom a iným pozostalým podľa § 143 ods. 2, činí najbližšiu vyššiu mesačnú sumu v celých korunách.

§ 146. Pohrebné.

Pozostalým po zomrelom vojenskom invalidovi, ktorý bezprostredne pred úmrtím poberal invalidné požitky, prípadne osobám, ktoré na svoje trovy vypravily pohreb takému vojenskému invalidovi, prislúcha pohrebné vo výške Ks 800, ak nemajú nárok na pohrebné od štátu alebo iných verejnoprávnych korporácií podľa iných právnych predpisov.

§ 147.

Oprava príplatkov, drahotného prídavku a pohrebného.

Vláda môže nariadením zvýšiť, snížiť a po prípade i zastaviť rodinný príplatok (§ 135), drahotný prídavok (§ 145) a pohrebné (§ 146).

Liečebná starostlivosť.

§ 148.

(1) Vojenský invalid má nárok na ambulatórne liečenie a na potrebné lieky, ak to vyžaduje jeho choroba (vada), ktorá je v príčinnej súvislosti s jeho uznaným vojenským poškodením.

(2) Ambulatórne liečenie vykonávajú smluvní lekári na základe predbežného povolenia Štátneho úradu pre vojenských

poškodencov. Potrebu a rozsah ambulatórneho liečenia, ako aj potrebu liekov kontroluje úradný lekár Štátneho úradu pre vojenských poškodencov.

(3) V neodkladných prípadoch môže vojenskému invalidovi poskytnúť smluvný lekár alebo aj iný lekár lekársku pomoc bez predbežného povolenia na náklad Štátneho úradu pre vojenských poškodencov v rozsahu uvedenom v ods. 4.

(4) Výdavky ambulatórneho liečenia ako aj výdavky s ním spojené znáša štát. V prípadoch uvedených v ods. 3 hradí štát len toľko, koľko by zaplatil najbližšiemu smluvnému lekárovi a len v tom prípade, ak Štátny úrad pre vojenských poškodencov potrebu takého liečenia dodatočne schváli.

(5) Na ambulatórne liečenie chrupu alebo zubov má vojenský invalid nárok len, ak tieto boly poškodené následkom zranenia ústnej dutiny alebo následkom choroby (vady), uznanej za vojenské poškodenie.

(6) V rámci ambulatórneho liečenia môže Štátny úrad pre vojenských poškodencov v odôvodnených prípadoch povoliť tiež liečenie zubov, prípadne nahradenie chrupu, ak pre úspešné liečenie choroby (vady), uznanej za vojenské poškodenie, je toto nevyhnutne potrebné.

(7) Okresní a obvodní lekári sú povinní pomáhať štátu pri ambulatórnej liečebnej starostlivosti o vojenských invalidov.

§ 149.

(1) Vojenský invalid má nárok na nemocničné liečenie, ak to nevyhnutne vyžaduje jeho choroba (vada) uznaná za vojenské poškodenie alebo choroba (vada), ktorá je v príčinnej súvislosti s jeho uznaným vojenským poškodením.

(2) Nemocničné liečenie povoľuje Štátny úrad pre vojenských poškodencov. V neodkladných prípadoch môže invalida poukázať do nemocničného liečenia i ošetrujúci lekár; toto opatrenie musí byť však dodatočne schválené Štátnym úradom pre vojenských poškodencov.

(2) S nemocničným liečením spojené výdavky podľa najnižšej ošetrovacej triedy znáša Štátny úrad pre vojenských po-škodencov.

§ 150.

(1) V odôvodnených prípadoch môže Štátny úrad pre vojenských poškodencov povoliť kúpeľné alebo sanatórne liečenie, ak možno očakávať podstatné zlepšenie choroby (vady) vojenského invalida, uznanej za vojenské poškodenie.

(2) S liečením invalidov spojené výdavky (ods. 1) znáša Štátny úrad pre vojenských poškodencov.

§ 151.

(1) Na ambulatórne prípadne nemocničné liečenie podľa §§ 148 a 149 majú nárok — najviac však na tri mesiace — tiež vojenské osoby zo stavu mužstva, ktoré sa z činnej vojenskej služby prepúšťajú ako choré okrem pohlavne chorých. O ďalšom liečení rozhodne Štátny úrad pre vojenských poškodencov podľa posudku nemocnice a mienky svojho úradného lekára.

(2) Liečenie podľa ods. 1 nezakladá nárok na iné zaopatrenie podľa tejto časti a nenahradzuje prihlášku podľa § 175.

§ 152.

Liečebnú starostlivosť podľa §§ 148 až 151 možno uplatňovať len, ak bol nárok na liečenie z titulu nemocenského alebo iného verejnoprávneho poistenia už vyčerpaný.

§ 153.

Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií môže podľa potreby ustálil' peňažné príspevky na zlepšenie výživy invalidom ambulatórne liečeným a určiť mimoriadne pomocné opatrenia súvisiace s liečením (denný príspevok na drobné výdavky, príspevok na opravu šiat a pod.).

§ 154.

Rodinní príslušníci vojenských invalidov alebo pozostalí nemajú nárok na lie-

čenie na náklad Štátneho úradu pre vojenských poškodencov.

§ 155.

Protézy, ortopedické, liečebné a iné pomôcky.

(1) Vojenský invalid, ktorý pre uznané vojenské poškodenie na zachovanie alebo zvýšenie svojej pracovnej schopnosti potrebuje protézu, ortopedickú, liečebnú alebo inú pomôcku, má nárok na. ich prídel, na opravu a občasnú výmenu, a to na náklad Štátneho úradu pre vojenských poškodencov.

(2) Nárok na umelý chrup a na jeho opravu má invalid, u ktorého poškodenie chrupu je uznané za priamy následok vojenského poškodenia.

(3) Pomôcky podľa ods. 1 a 2 povoľuje Štátny úrad pre vojenských poškodencov, pričom pomôcky vysokej hodnoty môže dať prípadne len do užívania.

(4) Invalid, ktorý poskytnuté mu protézy, ortopedické, liečebné alebo iné pomôcky úmyselne poškodí, zničí, scudzí alebo bez povolenia prerobí, je povinný nahradiť spôsobenú škodu, určenú Štátnym úradom pre vojenských poškodencov. Invalida, ktorý opätovne úmyselne poškodí protézu, ortopedické, liečebné alebo iné pomôcky, môže Štátny úrad pre vojenských poškodencov vylúčiť z ďalšieho prídelu, opráv prípadne výmeny týchto pomôcok na určitý čas. Ministerstvo vnútra môže tento čas v prípadoch osobitného zreteľa hodných skrátiť.

§ 156.

Umiestenie v domove invalidov.

(1) V domove vojenských invalidov možno umiestiť 65% až 100%-ného invalida, ak je neschopný si zabezpečiť výživu a opateru, a ak niet osoby, ktorá by bola povinná podľa platných predpisov sa oň starať.

(2) Z dôvodov osobitného zreteľa hodých možno do domova vojenských invalidov prijať vojenského invalida, u ktorého podmienky ods. 1 nie sú splnené.

(3) Do domova nemožno prijať ani za podmienok uvedených podľa ods. 1 a 2 vojenského invalida;

a) ktorý trpí na ťažkú epilepsiu, ktorý je choromyseľný alebo chorý na otvorenú tuberkulózu, prípadne na inú nákazlivú chorobu;

b) ktorý potrebuje stálu lekársku pomoc alebo odborné lekárske ošetrovanie;

c) ktorý bol súdom trestaný pre závažný čin proti Slovenskej republike alebo sa dopustil závažného trestného činu, spáchaného z pohnútok nízkych a nečestných. Závažnosť trestného činu posúdi Štátny úrad pre vojenských poškodencov.

(4) Vojenskému invalidovi v domove vojenských invalidov patrí byt, strava, lekárska pomoc, lieky, v prípade potreby aj ošatenie. Okrem toho možno invalidovi povoliť denný príspevok na iné potreby, ako aj pracovnú odmenu, ktorých výšku určí Ministerstvo vnútra.

(5) O prijatí do domova vojenských invalidov, v prípade ods. 1 rozhoduje Štátny úrad pre vojenských poškodencov, v prípade ods. 2 Ministerstvo vnútra.

(6) Domáci poriadok pre domov vojenských invalidov vydá Ministerstvo vnútra. V domácom poriadku treba určiť aj disciplinárne opatrenia na previnenia chovancov. Pre hrubé porušenie domáceho poriadku možno chovanca vylúčiť.

§ 157.

Preškolenie invalidov.

(1) Vojenského invalida, ktorý utrpel poškodenie (§ 128 ods. 3) po 14. marci 1939, ak bol prepustený z vojenskej služby a nemôže byť umiestený v niektorom zamestnaní podľa §§ 158 až 163, možno na trovy Štátneho úradu pre vojenských poškodencov vycvičiť alebo preškoliť na iné zamestnanie, ktoré je primerané jeho schopnostiam, ak utrpené poškodenie znemožňuje vykonávať jeho doterajšie povolanie (zamestnanie).

(2) O vycvičenie alebo preškolenie tre-

ba žiadať na Štátnom úrade pre vojenských poškodencov, ktorý o žiadosti rozhodne so zreteľom na telesnú a duševnú schopnosť a na rodinné, majetkové a zárobkové pomery vojenského invalida.

(3) Primerané výdavky spojené s výcvikom alebo preškolením, počítajúc do toho aj zaopatrenie vojenského invalida, hradí Štátny úrad pre vojenských poškodencov.

(4) Počas výcviku alebo preškolenia vojenský invalid nemá nárok na invalidné požitky. Jeho manželke a deťom, s ktorými žil pred započatím výcviku alebo preškolenia v spoločnej domácnosti, po-tento čas prislúcha polovica jeho invalidných požitkov s neskráteným rodinným príplatkom podľa § 135.

Prednostné práva vojenských poškodencov.

§ 158.

(1) Vojenskí poškodenci majú prednosť na dosiahnutie oprávnenia:

a) na veľkopredaj alebo malopredaj tabaku a tabakových výrobkov,

b) na hostinskú a výčapnícku živnosť,

c) na kominársku živnosť,

d) na predaj novín v stánkoch.

(2) Vojenskí poškodenej majú prednosť na uprázdnené miesta:

a) školníkov,

b). domovníkov,

c) zriadencov a doručovateľov, výbercov v tržniciach, na trhoch a jarmokoch,

d) vrátnikov a upratovačiek v školách, peňažných podnikoch, liečebných a poisťovacích ústavoch,

e) vo vojenských kantínach (zátišiach), ak nie sú vo vlastnej réžii vojenského útvaru,

f) vrátnikov, dozorcov a strážcov v múzeách, knižniciach, výstavných miestnostiach, divadlách, vo verejných parkoch, záhradách a cintorínoch,

g) biletárov v kinách a divadlách,

h) v iných zamestnaniach, ktoré určí

Ministerstvo vnútra po dohode s rezortne príslušným ministerstvom vyhláškou v Úradných novinách.

§ 159.

Živnostenský úrad I. stolice vojenským poškodencom môže preukaz spôsobilosti z časti alebo celkom odpustiť aj pri nastupovaní tých živností, kde odpustenie preukazu spôsobilosti je inak vylúčené.

§ 160.

Vojenskí poškodenci majú prednosť pri obsadzovaní miest v službách štátu a iných verejnoprávnych korporácií.

§ 161.

Ak sú uchádzači z radov vojenských po-škodencov, súkromní zamestnávatelia, štátne a iné verejnoprávne podniky a ústavy sú povinní na každých trvalých 50 zamestnancov zamestnávať aspoň jedného vojenského invalida do 54% pracovne neschopného alebo pozostalú vdovu; ak zamestnávajú viac ako 200 zamestnancov, sú povinní na každých 200 zamestnancov zamestnávať najmenej jedného vojenského invalida, ktorého pracovná neschopnosť je vyššia ako 54%, ale nepresahuje 75%,

§ 162.

(1) Prednostné práva uvedené v §§ 158 a 160 predchádzajú prednostné práva, ktoré zaručuje tento alebo iný zákon iným osobám.

(2) Vojenskému poškodencovi, prijaité-mu podľa §§ 158, 160 a 161, prislúcha taký plat (mzda ako aj iné pôžitky), ako inému zamestnancovi, ktorý vykonáva podobnú prácu.

(3) Ustanovenia §§ 160 a 161 sa nevzťahujú na vojenských poškodencov, ktorí majú vyše 50 rokov.

(4) Vojenskí poškodenci-Židia nemajú prednostných práv podľa ustanovení §§ 158 až 161.

§ 163.

(1) O umiestenie vojenských poškodencov stará sa Ústredný úrad práce. Ústredný úrad práce sa má o uchádzačovi dohodnúť

so zamestnávateľom. Ak k dohode nedôjde, určí uchádzača do práce Ústredný úrad práce po vypočutí príslušného záujmového sdruženia.

(2) Vojenských poškodencov treba roz-deliť pomerne na všetkých zamestnávateľov.

§ 164.

Štátny podporný fond vojenských poškodencov.

(1) Pri Ministerstve vnútra sa zriaďuje "Štátny podporný fond vojenských poškodencov" (v ďalšom texte — "Fond").

(2) Fond je právnickou osobou. Spravuje ho Ministerstvo vnútra.

(3) Cieľom Fondu je poskytovať pôžičky, preddavky, výpomoce, podpory, napomáhať samostatnej existencii osôb, ktoré konaly službu v poli (§ 58 ods. 1), vojenských poškodencov (§ 127), zlepšovať ich sociálne postavenie, prípadne odstrániť ich okamžitú núdzu.

(4) Príjmami Fondu sú dotácie štátu z vymožených pohľadávok bývalej uhorskej Krajinskej komisie pre podporovanie vojnou poškodených, dary, odkazy, venovania, výnosy zo sbierok a pod., ako aj pravidelné dotácie zo štátnych rozpočtových prostriedkov.

(5) Podiel na majetku bývalého "Štátneho podporného fondu česko-slovenských invalidov", ako aj hotovosť "Náhradového fondu Štátneho úradu pre vojenských poškodencov" stávajú sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona majetkom Fondu.

(6) Podrobné predpisy o správe Fondu a o použití jeho prostriedkov určujú stanovy, ktoré so schválením vlády vydá minister vnútra.

§ 165.

Podrobné predpisy.

Podrobné predpisy o liečebnej starostlivosti (§§ 148 až 154), o prídele, oprave prípadne občasnej výmene protéz, ortopedických, liečebných a iných pomôcok (§

155) vydá Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií.

Hlava III.

Zmeny v nárokoch, ohlasovacia povinnosť a zabaveníe dôchodkov.

§ 166.

Zvýšenie dôchodku pre zhoršenie zdravotného stavu.

(1) Na žiadosť vojenského invalida sa invalidný dôchodok prizná, prípadne zvýši, ak sa podstatne zhorší choroba (vada), o ktorej Štátny úrad pre vojenských poškodencov uznal alebo uzná na základe predložených alebo z úradu obstaraných dôkazov, že vznikla alebo sa zhoršila vykonávaním služby (úkonov, povinností) uvedenej v § 128.

(2) Žiadateľa o priznanie prípadne zvýšenie invalidného dôchodku podľa ods. 1 možno predvolať na lekársku prehliadku len po dvoch rokoch od poslednej lekárskej prehliadky. Ak však preukáže odôvodnenosť svojej žiadosti svedectvom štátneho lekára o stave chorôb (vád), uznaných za vojenské poškodenie, treba ho na lekársku prehliadku povolať hneď.

(3) Štátny úrad pre vojenských poškodencov prizná, prípadne zvýši vdovský dôchodok, ak pracovná neschopnosť žiada-teľky prekročí stupeň, ktorý je podľa § 136 alebo § 137 ods. 2 podmienkou pre priznanie, prípadne zvýšenie dôchodku.

(4) Zvýšený dôchodok podľa ods, 1 a 3 sa prizná s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po podaní žiadosti na Štátnom úrade pre vojenských poškodencov.

Obmedzenie a zaniknutie nárokov.

§ 167.

(1) Zo štátneho zaopatrenia podľa tejto časti okrem prípadov uvedených v iných jej ustanoveniach je vylúčená osoba, ktorá:

a) je právoplatne odsúdená pre. vlastizradu proti Slovenskej republike:

b) bez povolenia Ministerstva národ-nej obrany vstúpi do cudzej armády;

c) zriekla sa nárokov pri udelení slovenského štátneho občianstva.

(2) Ak nastane niektorá z okolností uvedených v ods. 1 písm. a), b) alebo c) po priznaní zaopatrenia podľa tejto časti, zaniká nárok na toto zaopatrenie prvým dňom mesiaca nasledujúceho po vzniku tejktorej skutočnosti. V prípade uvedenom v ods. 1 písm. a) a b) sú z nárokov vylúčení aj pozostalí.

(3) Nevzniká nárok na percentuálnu časť invalidného dôchodku, kaptalizovanú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a v tomto pomere na časť drahotného prídavku.

(4) Zo štátneho zaopatrenia podľa tejto časti sú vylúčené aj osoby, ktoré za ich vojenské poškodenie (§§ 128 a 129) boly odškodnené podľa osobitných právnych predpisov.

(5) Dočasne nemá nárok na zaopatrenie podľa tejto časti vojenský poškodenec, ktorý:

a) sa tohto zaopatrenia zriekne, na čas zrieknutia,

b) bez dostatočného ospravedlnenia ani na druhé vyzvanie nevyhovel opatreniam Štátneho úradu pre vojenských poškodencov, kým opatreniu (výzve) nevyhovie,

c) bez súhlasu Štátneho úradu pre vojenských poškodencov sa zdržuje v cudzine vyše roka, kým sa na územie Slovenskej republiky trvale nevráti,

d) vykonáva činnú vojenskú službu viac než jeden mesiac, na čas výkonu tejto služby.

(6) Dočasne nemá nárok na vyplácanie požitkov vojenský poškodenec, ktorý:

a) bol odsúdený k trestu na slobode aspoň na 3 mesiace, — počas výkonu trestu na slobode alebo pobytu v donucovacej pracovni,

b) je v zaistení podľa vládneho nariadenia č. 32/1939 Sl. z., nariadenia s mocou zákona č. 129/1940 Sl. z. alebo iných právnych predpisov.

(7) V prípade ods. 1 písm. c) môže Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií z dôvodov osobitného zreteľa hodných priznať zaopatrenie podľa tejto časti.

(8) V prípade ods. 6 písm. a) môže Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom fínancií poskytnúť na trestnom čine nevinnej manželke, prípadne deťom polovicu požitkov vojenského invalida. Na túto polovicu má prednostný nárok manželka pred deťmi.

(9) Vojenskému invalidovi, liečenému v liečebnom ústave na náklad štátu ako aj vojenskému invalidovi, umiestenému v štátnom domove vojenských invalidov, neprislúchajú požitky podľa tejto časti počasie liečenia, prípadne pobytu v domove. Manželke, s ktorou invalid pred odchodom na liečenie alebo pred umiestením v štátnom domove vojenských invialidov žil v spoločnej domácnosti, prípadne deťom, ak na ne poberá rodinný príplatok, prislúcha za tento čas polovica invalidných požitkov s neskráteným rodinným príplatkom. Na túto polovicu má prednostný nárok manželka pred deťmi, ak žije s niami v spoločnej domácností.

(10) Osoby uvedené v § 124 ods. 1 nemajú nárok na požitky podľa tejto častí, kým do skončenia brannej pohotovostí štátu poberajú vyživovací príspevok (§ 124 ods. 2).

§ 168.

(1) Nárok na požitky nemá vojenský invalid, ktorého príjem — okrem invalidných požitkov — prevyšuje ročne Ks 12. 000, prípadne invalid, na ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 128 ods. 1 písm. a) — Ks 18. 000.

(2) Príjmová hranica podľa ods. 1 sa zvyšuje o 10%:

a) na manželku, s ktorou invalid žije v spoločnej domácnosti,

b) na každé dieťa mladšie než 18-ročné alebo pracovne neschopné, alebo ktoré študuje na verejnej škole, ak sa invalid oň stará,

c) na každého z rodičov invalida, ktorý sa samostatne neuživí a ktorého musí invalid podporovať.

(3) Ak príjem — okrem invalidných požitkov — nedosahuje hranicu podľa ods. 1, prípadne ods. 2, má invalid nárok na invalidný dôchodok (§§ 132 a 133), na rodinné príplatky (§ 135) a drahotný prídavok

(§ 145) v takej sume, ktorá jeho príjem doplňuje na túto hranicu, najviac však toľko, koľko mu podľa §§ 132, 133, 135 a 145 prináleží. Príplatky k invalidnému dôchodku podľa § 134 treba priznať v plnej výške aj vtedy, ak invalid má nárok len na časť invalidných požitkov.

(4) Príjmom podľa ods. 1 a 3 sa rozumie príjem slúžiaci za základ pre vyrubenie dôchodkovej dane, ktorý invalid prí-padne spolu s osobami uvedenými v ods. 2 dosiahol spolu v roku, predchádzajúcom ten, rok, za ktorý sa o nároku na požitky rozhoduje. Daňový základ dôchodkovej dane vyberanej srážkou sa pre určenie nároku na požitky podľa tejto časti počíta o 20% nižšie.

(5) Ustanovenia ods. 1 až 4 platia aj na rozhodovanie o nárokoch vdovy a sirôt po tej istej osobe, pričom vdovské a sirotské požitky treba spočítať ako požitky jednej rodiny. Pritom sa obmedzujú v prvom rade požitky vdovské.

(6) Požitky, na ktoré by mal poškodenec nárok v dôsledku dodatočných zmien vo svojich príjmových pomeroch, možno priznať len od prvého dňa mesiaca, nasledujúceho po nastalej zmene, ak ju v tom istom roku ohlási; inak len od prvého januára roku ohlásenia zmeny u Štátneho úradu pre vojenských poškodencov. Toto ustanovenie vzťahuje sa aj na prípady, v ktorých o nárokoch na dôchodok podľa tohto ustanovenia nebolo rozhodnuté do účinnosti tohto zákona.

(7) Ak v roku príjem vojenského poškodenca úplne prestane, alebo klesne natoľko, že jeho výživa a výživa jeho rodiny je vážne ohrozená, môže Ministerstvo vnútra povoliť výplatu požitkov na zvyšok roku.

(8) Vláda môže nariadením zvýšiť prípadne snažiť hranicu uvedenú v ods. 1.

§ 169.

Čas vzniku, zániku, obmedzenia a oživenia nároku.

(1) Požitky a iné nároky podľa tejto častí prislúchajú od prvého dňa mesiaca

nasledujúceho po nastalom poškodení, u vojakov len po prepustení z činnej služby, v ktorej poškodenie nastalo. Osobám, ktoré až po poškodení nadobudnú slovenské štátna občianstvo, vznikne nárok len po nadobudnutí štátneho občianstva s výnimkou § 130. Pri osobách, u ktorých nastalo poškodenie pred účinnosťou tohto zákona, platia o čase vzniku nároku doterajšie právne predpisy.

(2) Ak osobitné ustanovenia tejto časti neurčujú inak, zmena v nárokoch (ich zvýšenie, obmedzenie, zaniknutie) podľa ustanovení tejto časti nastáva prvým dňom mesiaca nasledujúceho po rozhodných okolnostiach a ostáva v platnosti až kým sa tieto dôvody nezmenia alebo neodpadnú. Prípadné nároky na čas pred ohlásením takýchto zmien možno priznať najvýš od 1. januára roku ohlásenia, ak príslušné ustanovenia tejto časti neurčujú inak.

(3) Nároky neuplatnené vojenským po-škodencom pred jeho smrťou pozostalí ne-môžu si uplatňovať.

§ 170.

Ohlasovacia povinnosť a vrátenie požitkov.

(1) Dôchodcovia sú povinní oznámiť Štátnemu úradu pre vojenských poško-dencov každú zmenu vo svojich pomeroch, ktorá má podľa ustanovení tejto časti vplyv na požitky vojenských poškoden-cov, ako aj zmeny svojho bydliska. Dôchodca ručí za škodu Vzniklú nezachovanim tejto povinností.

(2) Ak vojenský poškodenec požitky podľa tejto časti poberal neoprávnene, je povinný ich vrátiť Štátnemu úradu pre vojenských poškodencov do 90 dní od právoplatnosti výmeru, ktorým mu bola náhrada predpísaná. Tento výmer je exekučným titulom podľa § 90 ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. V odôvodnených prípadoch môže Štátny úrad pre vojenských poškodencov povolať primerané mesačné splátky na úhradu neoprávnene prijatých požitkov.

(3) Ustanovenie ods. 2 sa vzťahuje aj na tie pohľadávky z titulu neoprávneného prijímania požitkov, ktoré vznikly pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(4) Pohľadávky podľa ods. 1 až 3, ktoré sú nevymažiteľné alebo ktorých vymáhaním by bola výživa vojenského poško-denca a jeho rodiny vážne ohrozená, môže odpísať:

a) do výšky Ks 200 Štátny úrad pre vojenských poškodencov,

b) do výšky Ks 2000 — Ministerstvo vnútra,

c) nad Ks 2000 — Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií.

(5) Ak boly zaopatrovacie požitky alebo ich časť vyplatená neoprávnene, smie sa požadovať od príjemcu vrátenie čiastky, ktorú prijal dobromyseľne, poťažne takto vzniklý preplatok sraziť najviac za čas troch rokov počítajúc zpätne odo dňa rozhodnutia.

§ 171.

Zexekvovanie a postúpenie dôchodku.

(1) Požitky vojenských poškodencov možno zexekvovať len:

a) na preddavky a pôžičky poskytnuté vojenskému poškodencovi štátom alebo verejnoprávnymi korporáciami,

b) pre nároky na zákonnú výživu, avšak len do polovice.

(2) Vojenský poškodenec môže podľa tejto časti mu prislúchajúce požitky so súhlasom Štátneho úradu pre vojenských po-škodencov postúpiť:

a) na preddavky a pôžičky poskytnuté vojenskému poškodencovi štátom alebo verejnoprávnymi korporáciami,

b) pre nároky ma zákonnú výživu, avšak len do polovice,

c) na splácanie nevyrovnaných sročných daní,

d) na splácanie záväzkov alebo dlžôb vzniklých zabezpečovaním existencie vojenského poškodenca (splácanie ceny pozemku a pod.), ak postúpením dôchodku nebude ohrozená výživa rodiny,

e) na platenie poistných prémií životného poistenia vojenského poškodenca, uzavretého so súhlasom Štátneho úradu pre vojenských poškodencov.

(2) Exekúcia vedená proti ustanoveniu ods. 1, ako aj postúpenie požitkov proti ustanoveniu ods. 2, sú právne neúčinné.

§ 172. Revízna právomoc.

(1) Štátny úrad pre vojenských poškodencov môže kedykoľvek preskúmať podmienky rozhodné pre priznanie nároku podľa tejto časti a ak tieto podmienky odpadly alebo natoľko sa zmenily, že to má vplyv na priznané nároky, môže ô týchto nárokoch kedykoľvek znovu rozhodovať, avšak s platnosťou najviac tri roky nazpät.

(2) Ustanovenia § 170 ods. 5 platia obdobne.

Hlava IV.

Úrady a pokračovanie,

§ 173.

Úrady.

Starostlivosť o vojenských poškoden-cov podľa tejto časti vykonáva:

a) v prvom stupni — Štátny úrad pre vojenských poškodencov v Bratislave,

b) v druhom stupni — Ministerstvo vnútra, ktoré okrem toho vykonáva aj dozor nad činnosťou prevádzanou inými orgánmi a osobami v prospech vojenských poškodencov.

§ 174.

Pokračovanie.

Ak táto časť neurčuje inak, pre pokračovanie úradov vo veciach v nej uvedených platia ustanovenia vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov toto nariadenie meniacich a doplňujúcich.

§ 175.

Prihlásenie nárokov.

(1) Nároky podľa tejto časti treba prihlásiť písomne alebo ústne do protokolu na Štátnom úrade pre vojenských poškodencov v lehotách uvedených v ods. 2 až 10; inak zaniknú. Vojenskí poškodenci, ktorí bývajú v cudzine, majú si nárok uplatniť prostredníctvom štátneho zastúpi-

teľského úradu, ak je takýto v príslušnom štáte zriadený.

(2) Vojenské osoby, ktoré sa staly invalidmi vo vojenskej činnej službe, majú sa prihlásiť do jedného roku od prepustenia z tej vojenskej činnej služby, v ktorej utrpely poškodenie.

(3) Pozostalí, uvedení v § 129, majú sa prihlásiť do jedného roku od úmrtia osoby, od ktorej svoj nárok odvodzujú, alebo do jedného roku od skončenia brannej pohotovosti štátu.

(4) Vojenskí poškodenci, ktorí štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobudli prípadne nadobudnú udelením (§ 5 zák. č. 255/1939 Sl. z. ) po 14. marci 1939, majú sa prihlásiť do jedného roku od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, prípadne od složenia štátoobčianskej prísahy.

(5) Osoby, ktoré v dobe nadobudnutia účinnosti tohto zákona boly už uznané za vojenských poškodencov podľa doteraz platných právnych predpisov, upravujúcich starostlivosť o vojenských poškodencov, alebo ktoré už podaly prihlášky podľa týchto právnych predpisov, nemusia sa znovu prihlasovať.

(6) Dňom podania prihlášky je deň, v ktorom prihláška došla Štátnemu úradu pre vojenských poškodencov; v prípade jej podania na poštu — deň podania na poštu.

(7) Vojenský poškodenec nemá nárok na náhradu škody, ktorú utrpel tým, že zmeškal prihlasovaciu lehotu nesprávnym podaním prihlášky na iný úrad.

(8) Oznámenie o úmrtí, zajatí, nezvestnosti povolaného alebo o jeho prepustení z činnej vojenskej služby pre neschopnosť ju vykonávať z príčiny poranenia alebo choroby, vzniklých alebo zhoršených následkom vykonávania tejto služby, má príslušný vojenský úrad ihneď zaslať Štátnemu úradu pre vojenských poškodencov. Takéto oznámenie má síce Štátny úrad pre vojenských poškodencov prejednať ako prihlášku o dôchodok vojenského poškodenca, ale táto povinnosť úradov nezbavuje vojenského poškodenca prihlasovacej povinnosti podľa ods, 1 až 7 a tento nemá

nárok na náhradu, ak sa prípad z úradu neprejedná.

(9) Ak poškodenec nepodal prihlášku v predpísanej lehote, alebo ak uplatňovaný nárok bol odmietnutý ako neskoro prihlásený, Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií má prijať výnimočne dodatočnú prihlášku, ak ide o osobu, ktorej poškodenie vzniklo nesporne za okolností uvedených v §§ 128 a 129 a vtedy možno priznať zaopatrovacie požitky, ak sú splnené ostatné podmienky tejto časti, ale len od prvého dňa mesiaca, nasledujúceho po prijatí prihlášky.

(10) Dodatočné prihlášky osôb, u ktorých vznik poškodenia za okolností uvedených v §§ 128 a 129 nie je dokázaný, zamietne štátny úrad pre vojenských poškodencov.

§ 176.

Rozhodovanie o nárokoch.

(1) O nárokoch vojenských poškodencov podľa tejto časti rozhoduje štátny úrad pre vojenských poškodencov. V prípade, že sú podmienky tejto časti splnené, prizná, vymeria a poukáže požitky.

(2) Výmer, ktorým úrad (ods. 1) rozhodol o požitkoch, má obsahovať:

a) rozhodnutie, či nárokujúca osoba sa uznáva alebo neuznáva za vojenského poškodenca,

b) či sa požitky priznávajú, od kedy a v akej výške, alebo či sa požitky nepriznávajú,

c) v prípade neoprávneného poberania dôchodku ustanovenie o čase vzniku a o výške. preplatkov, ako aj príkaz o ich nahradení,

d) odôvodnenie,

e) poučenie o opravných prostriedkoch.

(3) Ak o nárokoch na požitky sa rozhoduje po ustálení výšky pracovnej neschopnosti, má výmer okrem náležitostí uvedených v ods. 2 obsahovať:

a) u invalidov označenie chorôb (vád), ktoré boly uznané alebo neuznané za vojenské poškodenie, taktiež údaje o tom, čí

choroby (vady) vznikly alebo sa len zhoršily, prípadne nevznikly ani sa nezhoršily následkom služby podľa § 128, a údaje o tom, koľko činí v percentách strata pracovnej schopnosti pre poškodenie ná-sledkom vykonávania tejto služby,

b) u pozostalých percento ustálenej pracovnej neschopnosti.

§ 177.

Odvolanie.

(1) Proti výmeru Štátneho úradu pre vojenských poškodencov, ktorým sa meri-tórne rozhodlo o nároku, vojenský poško-denec, prípadne jeho zákonný zástupca môže sa odvolať na Ministerstvo vnútra.

(2) Odvolanie podľa ods. 1 treba podať ústne do protokolu alebo písomne na Štátnom úrade pre vojenských poškodencov v lehote 90 dní odo dňa doručenia. Štátny úrad pre vojenských poškodencov odmiet-ne oneskorené odvolanie.

(3) Odvolanie nemá odkladného účinku.

§ 178.

Sťažnosť.

(1) Proti výmeru, ktorým sa vojenskému poškodencovi prvý raz oznamuje výsledok lekárskej prehliadky (§ 179 ods. 1 a 2), osoba, ktorej sa výmer týka, prípadne jej zákonný zástupca môže podať sťažnosť na Prieskumnú komisiu pre vojenských poškodencov (§ 180), a to:

a) proti ustáleniu percenta pracovnej neschopnosti,

b) proti výroku, že sa za vojenského invalida neuznáva,

c) proti výroku, že choroba (vada), uplatňovaná ako vojenské poškodenie, nevznikla, ale sa len zhoršila vykonávaním služby (§ 128 ods. 3),

d) proti výroku, že niektorá z chorôb (vád), uplatňovaných ako vojenské poškodenie, nevznikla ani sa nezhoršila vykonávaním služby podľa § 128.

(2) O sťažnosti podľa ods. 1 platia ustanovenia § 177 ods. 2 a 3 obdobne Štátny

úrad pre vojenských poškodencov odmietne oneskorenú sťažnosť,

§ 179.

Lekárske prehliadky.

(1) Pracovná neschopnosť vojenských poškodencov ustáli sa lekárskou prehliadkou, ktorú vykoná lekár, ustanovený Ministerstvom, vnútra.

(2) Osoby uplatňujúce si nároky podľa tejto časti sú povinné sa podrobiť lekárskej prehliadke v týchto prípadoch:

a) ak uznanie za vojenského poškodenca alebo uznanie nároku podľa tejto časti je podmienené snížením pracovnej schopnosti,

b) ak osobu, uznanú už za vojenského poškodenca, Štátny úrad pre vojenských poškodencov predvolá (§ 172) na lekársku prehliadku na zistenie, či jestvujú ešte podmienky a do akej miery, za ktorých sa naposledy o nároku Vojenského poškodenca, prípadne o jeho uznaní za vojenského poskodenca rozhodovalo, alebo ak vyšly najavo také dosiaľ neznáme skutočnosti, ktoré majú vplyv ma vznik. alebo na určenie stupňa invalidity.

(3) Neospravedlnené nedostavenie sa na lekársku prehliadku má za následok použitie ustanovenia § 167 ods. 5 písm. b).

{4) Všetky výdavky s lekárskou prehliadkou spojené hradí Štátny úrad pre vojenských poškodencov.

(5) Lekárska prehliadka pre zhoršenie zdravotného stavu vojenského poškodenca vykoná sa len, ak sú splnené podmienky podľa § 166.

(6) Neospravedlnené nedostavenie sa na lekársku prehliadku podľa ods. 5 má za následok, že žiadosť o zvýšenie, alebo priznanie dôchodku pokladá sa za odvolanú a že ďalšie pokračovanie v tejto veci sa zastaví.

(7) Podrobme predpisy b lekárskych prehliadkach a smernice o ustálení stupňa vojenského poškodenia pre lekárov vykonávajúcich prehliadky vydá Ministerstvo vnútra.

§ 180.

Prieskumná komisia.

(1) Na prejednanie sťažnosti (§ 178) je pri Štátnom úrade pre vojenských po-škodencov zriadenia "Prieskumná komisia pre Vojenských poškodencov". Skladá sa z troch členov, a to po jednom zástupcovi Ministerstva vnútra a Ministerstva financií a z jedného zástupcu vojenských poškodencov. Zástupca Ministerstva vnútra je predsedom komisie. Zástupcov ministerstiev ustanovujú príslušné ministerstvá a zástupcu vojenských poškodencov Ministerstvo vnútra. na návrh organizácie vojenských poškodencov. Tým istým spôsobom sa ustanovujú aj náhradníci. Ako referent bez hlasovacieho práva pri Prieskumnej komisii pôsobí úradník, vyslaný Štátnym úradom pre vojenských poškodencov, a ako znalec pôsobí lekár, vyslaný Ministerstvom vnútra.

(2) Prieskumná komisia pre vojenských poškodencov rozhoduje ô sťažnostiach (§ 178) s konečnou platnosťou.

(3) Prieskumná komisia pre vojenských poškodencov predvolá na trovy štátu sťažovateľa na novú prehliadku k lekárovi-znalcovi komisie len vtedy, ak sú námietky proti výmeru dostatočne odôvodnené prípadne doložené a ak možno dôvodne predpokladať, že výsledok predošlej lekárskej prehliadky nezodpovedá skutočnému stavu. Ináč rozhoduje o sťažnostiach Prieskumná komisia bez osobnej prehliadky sťažovateľovej v neverejnom zasadnutí, o čom treba sťažovateľa vopred uvedomiť. Ak sa sťažovateľ na neverejné zasadnutie dostaví, cestovné sa mu nehradí.

(4) Prieskumná komisia pre vojenských poškodencov rozhoduje nálezom, ktorý sa doručí sťažovateľovi, prípadne jeho zákonnému zástupcovi. Na základe tohto nálezu vydá Štátny úrad pre vojenských poškodencov nový výmer o požitkoch len vtedy, ak Prieskumná komisia zmenila niektorý z výrokov napadnutého výmeru (§ 178). V tomto prípade tvorí nález Prieskumnej komisie skutkový základ nového výmeru, proti ktorému možno použiť ďalšie

opravné prostriedky len nakoľko sa týka zmeny, vyplývajúcej z nálezu tejto komisie. Inak Štátny úrad pre vojenských poško-dencov vyrozumie stažovateľa, že zmena v jeho nárokoch nenastala a že napadnutý výmer o požitkoch ostáva v platnosti.

(3) Rokovací poriadok Prieskumnej komisie pre vojenských poškodencov vydá Ministerstvo vnútra, v ktorom určí po dohode s Ministerstvom financií aj odmeny jej 'členov ako aj odmenu lekára-znalca,

§ 181.

Cestovné poukazy a stravné.

(1) Vojenský poškodenec od Štátnaho úradu pre vojenských poškodencov má nárok na vydanie poukážky na bezplatnú cestu alebo na úhradu cestovných výloh za jednu cestu zo svojho bydliska do miesta určenia najkratším smerom a zpät v III. triede osobného vlaku alebo na štátnych autobusoch alebo iných dopravných prostriedkoch v týchto prípadoch:

a) ak je predvolaný na lekársku prehliadku,

b) ak je predvolaný na osobnú prehliadku k Prieskumnej komisii pre vojenských poškodencov,

c) ak mu Štátny úrad pre vojenských poškodencov povolil liečenie v ústave alebo školenie,

d) pri prijatá do štátneho domova Vojenských invalidov alebo pri prepustení z neho,

e) ak je predvolaný na prehliadku na zhotovenie protéz, ortopedických, liečebných alebo iných pomôcok.

(2) Ak to zdravotný stav vojenského poškodenca bezpodmienečne vyžaduje a úradný lekár Štátneho úradu pre vojenských poškodencov alebo v prípade ods. 1 písm. b) lekár-znalec Prieskumnej komisie uzná za potrebné, možno výnimočne povoľiť cestovanie rýchlikom, alebo možno vydať poukázku na bezplatné cestovanie, prípadne možno hradiť cestovné aj sprievodcovi poškodenca.

(3) V prípade ods. 1 písm. b), ak invalid cestuje vyše 200 km, patrí mu a/j stravné. Ak invalid musí čakať na skúšku alebo zhotovenie protézy, ortopedickej, liečebnej alebo inej pomôcky do druhého dňa, patrí mu stravné na každý deň a tiež noc-lažné. Výšku stravného a nocľažného určí Ministerstvo vnútra.

Hlava V.

Ustanovenia záverečné a prechodné.

§ 182.

Oslobodenie od poplatkov a dávok.

(1) Podania, zápisnice, rozhodnutia, potvrdenky a doklady, ktoré slúžia výlučne na uplatnenie nárokov podľa tejto časti, prípadne na jej vykonanie, sú pre tento účel oslobodené od poplatkov a dávok.

(2) Pozostalosť po osobe, ktorá za výkonu vojenskej služby (povinnosti, úkonov) stratila život, alebo umrela následkom zranenia, utrpeného za výkonu vojenskej služby, je oslobodená od dedického poplatku. Ak do pozostalosti patria nehnuteľnosti, z ich prevodu platí sa len priepisný poplatok.

(3) Výhoda podľa ods. 2 patrí len vdove a zákonným dedičom, o ktorých by sa zomrelý bol musel podľa zákona starať.

§ 183.

Spolupôsobenie.

Úrady ako aj obecné orgány sú povinné spolupôsobiť pri vykonávaní tejto časti.

§ 184.

Prechodné ustanovenia,

(1) Zvýšenie požitkov vojenských poškodencov podľa tejto časti prevedie Štátny úrad pre vojenských poškodencov z úradu odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(2) V prípade § 129 ods. 1 písm. c) a § 168 a v každom inom prípade, ak podľa tejto časti prislúcha oprávnenému nárok, rozhodne Štátny úrad pre vojenských poškodencov iba na žiadosť vojenského po-

škodenca, a to s platnosťou od účinnosti tohto zákona, ak vojenský poškodenec o to žiada v roku vyhlásenia tohto zákona; inak iba od 1. januára toho roku, kedy o to požiada.

(3) Nové rozhodnutie nie je potrebné v prípadoch, v ktorých podľa ustanovení tohto zákona v požitkoch vojenských po-škodencov zmena nenastala.

(4) Všetky práva a nároky z vojenskej činnej služby, konanej pred 14. marcom 1939, podľa doteraz platných právnych predpisov sa zachovávajú, pokiaľ ustanovenia tohto zákona túto službu priaznivejšie nezhodnocujú.

ČASŤ ŠIESTA.

Rozšírenie niektorých ustanovení na iné ako vojenské osoby.

§ 185.

Služba konaná za brannej pohotovosti štátu slovenskými štátnymi občanmi v zbraniach cudzej brannej moci na základe povolenia podľa branného zákona sa započítava štátnym a iným verejným zamestnancom pre zvýšenie platu podľa ustanovení §§ 59 až 65 tak, ako činná vojenská služba konaná za brannej pohotovosti štátu v slovenskej brannej moci.

§ 186.

Ustanovenia §§ 12 až 20, § 21 ods. 1, § 22, § 66 ods. 2 až 4 a §§ 67 až 103 platia obdobne aj pre slovenských štátnych občanov, ktorí počas brannej pohotovosti štátu na základe povolenia podľa branného zákona konali, konajú, alebo budú konať službu v cudzej brannej moci, ako aj pre ich príslušníkov (príbuzných) s odchýľkou, že 6-mesačná lehota uvedená v § 66 ods. 4 sa počíta odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 187.

(1) Ustanovenia §§ 127 až 131, § 132 ods. 2, § 133 ods. 2, § 134, § 135, § 137 ods. 2, § 138, § 139, § 140 ods. 3 až 7, § 141 ods. 2, § 142 ods. 2 až 6, § 143 ods. 2, §§ 144 až 184 a § 188 ods. 3 vzťahujú sa aj na občianske osoby, ktoté utrpely poško-

denie, t. j, snaženie pracovnej schopností poranením, úrazom alebo onemocnením, prípadne ich zhoršením:

a) vykonávaním činnosti alebo služby v Hlinkovej garde alebo Freiwillige Schutzstaffel,

b) účasťou v zákonnej brannej vý-chove,

c) v službe stráže obrany štátu (vl. nar. č. 270/1936 Sb. z. a n. ),

d) vykonávaním zákonnej povinnosti v pracovných útvaroch pre nezamestnaných (§ 12 vládneho nariadenia č. 223/1938 Sb. z. a n. ),

e) vykonávaním služby v stave mužstva Slovenskej pracovnej služby (§ 28 zákona č. 36/1942 Sl. z. ),

f) účasťou v civilnej protileteckej obrane.

(2) Starostlivosť podľa ods. 1 vzťahuje sa aj na pozostalých po osobách v ňom uvedených.

(3) Nárok na starostlivosť podľa ods. 1, prípadne ods. 2 nemá osoba, ktorá má nárok na zaopatrenie prípadne liečenie z niektorého druhu verejnoprávneho poistenia. Ak je toto zaopatrenie, prípadne liečebná starostlivosť menšia, doplní sa zaopatrenie (liečenie) do výšky nárokov určených týmto zákonom.

(4) Starostlivosť štátu podľa tohto paragrafu sa vzťahuje na osoby v ňom uvedené iba za tých podmienok, za akých príslušné osobitné právne predpisy o ne túto starostlivosť ukladajú štátu.

ČASŤ SIEDMA.

Ustanovenia trestné.

§ 188.

(1) Kto nezachová ustanovenia §§ 15, 16, 19, 20, 22, potresce ho okresný (štátny policajný) úrad pre priestupok peňažným trestom do Ks 10. 000. Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť podľa stupňa zavinenia na zatvorenie do dvoch mesiacov.

(2) Kto vedome neoprávnene poberá vyživovací príspevok, potresce ho, ak

nejde o čin prísnejšie trestný, okresný (štátny policajný) úrad pre priestupok peňažným trestom do Ks 3, 000. Ne-vymožitelný peňažný trest má sa premeniť podľa miery zavinenia na zatvorenie do jedného mesiaca.

(3) Kto nezachová ustanovenia §§ 158, 161 a 162, nakoľko ide o súkromné zamestnanie, potresce sa pre priestupok podľa § 13 nariadenia s mocou zákona č. 284/1940 Sl. z.

ČASŤ ÔSMA.

Ustanovenia záverečné.

§ 189.

(1) Všetky právne predpisy, ktoré odporujú tomuto zákonu alebo sa ním nahradzujú, sa zrušujú; najmä sa zrušujú: zákon č. 34/1922 Sb. z. a n., zákon č. 61/1925 Sb. z. a n., zákon č. 279/1934 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 232/1939 Sl. z. a č. 256/1939 Sl. z., nariadenie s mocou zákona č. 263/1940 Sl. z., zákon č. 80/1941 Sl. z., vládne nariadenie č. 134/1941 Sl. z., nariadenie s mocou zákona č. 184/ 1941 Sl. z., nariadenie s mocou zákona č. 223/1941 Sl. z., zákon č. 134/1942 Sl. z. a nariadenie s mocou zákona č. 56/1943 Sl. z.

(2) Taktiež — s výnimkou ustanovení, ktoré sú uvedené v § 133 ods. 2, § 137 ods. 2, § 141 ods. 2 a § 143 ods. 2 a ustanovení, na ktoré sa vzťahuje § 169 ods. 1 posledná veta — sa zrušujú: zákon č. 199/1919 Sb. z. a n., vládne nariadenia č. 424/1919 a č. 561/1919 Sb. z. a n., zákon č. 142/ 1920 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 436/1920 Sb. z. a n., zákony č. 310/1921 a č. 485/1921 Sb. z. a n., zákony č. 39/ 1922, č. 41/1922 a č. 395/1922 Sb. z. a n., vládne nariadenia č. 181/1922, č. 363/ 1922/ Sb. z. a n., zákon č. 146/1923 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 3//1923 a č. 243/1923 Sb. z. a n., zákony č. 79/1924, č. 297/1924 a č. 307/1924 Sb. z. a n, vlád-ne nariadenia č. 110/1924 a č. 302/1924 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 222/1925 Sb. z. a n., zákony č. 74/1926 a, č. 236/1926 Sb. z. a m, zákon č. 179/1927 Sb. z. a o., zákon) č. 119/1928 Sb. z. a o., zákon č. 93/1929

Sb. z. a n., zákon č. 133/1930 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 87/1932 Sb. z. a n., zákon č. 67/1936 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 192/1936 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 38/1939 Sl. z., zákon č. 83/1941 Sl. z. a zákon č. 145/1942 Sl. z.

§ 190.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. júla 1943; vykonajú ho všetci členovia vlády.

Nahoru

Související odkazy

Informace

Hlavní menu