Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 9. zasadanie.
762
Zpráva
národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o organizácii ľudového priemyslu /tlač 754/.
Slovenský ľudový priemysel nesie na sebe pečať umeleckého nadania a estetického citu slovenského ľudu. Jemnosť duše slovenského človeka, jeho túžba po všetkom peknom a malebnom prejavuje sa od najstarších dôb slovenskej histórie i v tom, že si svoj odev i svoj príbytok ozdoboval drobnými, no krásnymi výrobkami, ktoré si zhotovoval vlastnoručne a originálnym spôsobom. Tento cit po kráse a vkusnej pestrosti zachoval sa v národe slovenskom podnes. Nádherné výšivky, čipky, keramika, rezbárske výrobky atď. sú predmetom obľuby u všetkých vrstiev národa, lebo v nich je tak jasne a tak milo zachovaný obraz dávnej slovenskej minulosti. No umelecká hodnota týchto výrobkov nášho ľudu i navzdory všetkým prekážkam minulosti prerazila im dávno cestu i do cudziny, ktorá podľa slovenskej výšivky, čipky, maľovaného krčaha, vyrezávaného črpáka a valašky usudzuje na umeleckú nadanosť a kultúrnu vyspelosť slovenského ľudu. Každý cudzí hosť s obdivom objavuje u nás vkusné výrobky nášho ľudového priemyslu a odnáša si ich ako rozpomienku na Slovensko, aby ich umiestil ako ozdoby na najpoprednejšie miesta svojho príbytku.
- 2 -
No hoci nadanosť a túžba nášho ľudu po umeleckej tvorbe dedila sa s pokolenia na pokolenie a udržala sa chvalabohu až po naše dni, predsa utrpela mnoho dôsledkami dlhej slovenskej národnej poroby a pokrokmi priemyselnej výroby. Štandardná a tým lacná výroba životných potrieb človeka i pri všetkom pridržiavaní sa nášho ľudu k svojráznosti pomaly, ale iste vytláčala ľudové výrobky, národ strácal svoje nádherné kroje, prestával ručne vyrábať a maľovať nádoby a dnes umelecký ľudový priemysel nachodíme už len v niektorých krajoch Slovenska. Stretáme sa s nim najmä v chudobných oblastiach, kde riadne pracovné možnosti nestačia na živobytie slovenských ľudí a títo mimo sezóny svojej práce zhotovujú vo svojich domácnostiach drobné predmety, aby ich jednak sami použili, jednak speňažili a tak svoj zárobok doplnili.
Bolo veľkou chybou, že tento národný, kultúrny a hospodár-skosociálny význam ľudového priemyslu nebol dosiaľ náležite ocenený tým, že právnou normou mal by tento priemysel zaistené také predpoklady, aké majú už dávno zabezpečené iné odvetvia národohospodárskej výroby. O organizovanie, usmernenie a hospodársku prosperitu ľudového priemyslu sa verejná moc dostatočne nestarala a obchodný život sa oň zaujímal len s hľadiska obchodného zisku. Výrobca ľudového priemyslu potrebujúc groš bol rád, keď sa niekto o jeho výrobky zaujímal a predal mu ich rád za ponúknutú cenu, ktorou jeho, námaha obyčajne len nepatrne bola honorovaná. Málo sa pomohlo na tomto stave tým, že sa o ľudový priemysel začaly zaujímať spolky, obchodné spoločnosti, družstvá atp. Je pravda, že sa tým odbyt týchto ľudových výrobkov napomohol, no nastalá konkurencia nútila snižovať ich ceny a pretože obchod utratiť nechcel a ceny surovín boly pevné, tlak šiel smerom najmenšieho odporu: snižoval sa honorár výrobcu za prácu. Že to viedlo k zhoršeniu kvality výrobkov, je prirodzené a toho priamym následkom bolo, že sa medzi hodnotné ľudové výrobky počaly trúsiť vždy viac a viac bezcenné výrobky, brak, ktorý citeľne poškodzoval meno umeleckej ľudovej výroby, najmä pred citlivým zahraničím. Druhým vážnym následkom bolo, že keď táto výroba slovenskému človekovi nedonášala ani minimum zisku, prestal tieto výrobky tvoriť a o-
- 3 -
bracal sa na iné zárobkové pole.
Za tohto stavu vecí prichádza slovenská vláda s návrhom zákona, ktorý má skutočne v dvanástej hodine napraviť to, čo sa zameškalo a zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá. Cieľ je tu jasný. V prvom rade ideme zachraňovať kus dedičstva našich predkov, cenné a milé pamiatky dávnej slovenskej minulosti. Chceme umožniť, aby slovenská žena znovu s chuťou zhotovovala krásne výšivky, čipky, aby sa znovu obliekla do malebného národného kroja i tam, kde kroj už vymizol. Chceme dosiahnuť to, aby obratné ruky slovenské znovu vyhotovovaly a s vrodenou umnosťou maľovali svojrázne nádobie, vyrezávaly črpáky, valašky a iné pamiatkové i ozdobné predmety, jedným slovom aby slovenský ľud mal zase predpoklady tvoriť svoje ľudové umenie, pre nás i pre cudzinu tak milé a hodnotné.Toto je národný cieľ tejto zákonnej úpravy. K nemu sa pojí cieľ sociálny. Chceme, aby slovenský človek, najmä z chudobných krajov, keď sa venuje ľudovému priemyslu, dostal za svoje výrobky takú cenu, ktorá je primeraná jeho námahe a ktorá mu hospodársky aj pomôže. Preto pôjde o to, aby sa celá starostlivosť o ľudový priemysel sústredila do jednej ustanovizne, ktorá by tento priemysel zorganizovala a viedla k čo najväčšiemu rozkvetu, pričom by bdela nad tým, aby sme pred zahraničím boli reprezentovaní len skutočne umelecky hodnotnými výrobkami. Touto ustanovizňou bude Štátny ústav pre ľudový priemysel, ktorý zákonom utvárame. Zdôrazniť treba, že záujem tohto ústavu bude sa rozprestierať najmä na tie odvetvia ľudového priemyslu, ktoré produkujú výrobky umelecky hodnotné, len na tieto sa bude vzťahovať jeho značkovacia činnosť, aby takto zahraničný, ba i domáci trh týchto výrobkov očistený bol od rozličných bezcenných brakov, ktoré s umením ľudu nemajú nič spoločného. Ústav bude pritom podporovať a zveľaďovať aj tie odvetvia ľudového priemyslu, ktoré nemajú umeleckej hodnoty, lebo aj táto výroba prináša hospodársku pomoc do chudobných krajov a ústav vykoná iste záslužnú prácu, keď takúto výrobu zavedie aj tam, kde jej ešte niet. No je jasné, že výrobky tohto odvetvia sa značkovať nebudú a vývozné obmedzenia, ktoré zákon predvída, nebudú pre ne platiť.
Tu sa už sociálny cieľ pojí s cieľom obchodne-hospodárskym.
- 4 -
Ústav nebude mať zárobkový charakter, lebo jeho prvotnou úlohou je zorganizovať a zveľadiť ľudový priemysel. Jeho dôležitou úlohou bude, aby usmernil aj odbyt výrobkov ľudového priemyslu tak, aby ich ceny ostaly pre výrobcu zabezpečené na primeranej výške, Vzhľadom na to, že dosiaľ práve v tomto smere bola tendencia čo najviac stlačiť odmenu výrobcu, poskytuje zákon pomoc ústavu v tom, že splnomocňuje ministra hospodárstva, aby mohol výhradným právom vývozu týchto výrobkov poveriť jednu prípadne viac obchodných spoločností. Tieto by zato boly povinné vykúpiť od ústavu všetky výrobky pre vývoz aj pre tuzemský obchod, teda všetky zásoby ústavu, ktoré im ponúkne.
Je prirodzené, že tam, kde sa za hlavný cieľ vytyčuje zachraňovanie ľudového priemyslu, jeho zorganizovanie mocou štátnou a jeho vybudovanie, nemožno sa obísť bez určitých finančných obetí. Utvorenie ústavu vyžiada si výdavky osobné i vecné, potrebný bude príslušný odborný i administratívny personál, miestnosti a ich zariadenie. Podľa odhadu vlády úhrn týchto nákladov nebude presahovať jeden milión Ks. Potrebné finančné prostriedky zaistia sa každoročne v štátnom rozpočte. Pripomenúť však treba, že náklady, ktoré si prevedenie zákona vyžiada, nebudú tak veľké. Možno totiž počítať i s určitými príjmami ústavu /z poplatkov za značkovanie výrobkov, príjmy pri predaji výrobkov/. Zákon dáva možnosť prideliť ústavu zamestnancov Ministerstva hospodárstva a verejnoprávnych korporácií, teda zamestnancov už zapracovaných. Napokon na vecných výdavkoch možno ušetriť veľa, ak sa ústav umiesti v budove Ústavu pre zveľaďovanie živností v Turčianskom Svätom Martine. Ak sa uváži verejný záujem, ktorý osnova sleduje, musíme uznať, že tieto výdavky sú nielen znesiteľné, ale aj užitočné.
Vedené spomenutými zásadnými hľadiskami výbory návrh tohto zákona odporúčajú odhlasovať. Okrem štylárnej úpravy, ktorú na texte osnovy previedly, uskutočnily tieto zmeny prípadné doplnky:
K § 1. Ods. 2 pozmenily tak, že sídlom ústavu je Turčiansky Svätý Martin. Pred uskutočnením tejto zmeny bola obsiahla
- 5 -
rozprava, v ktorej prevládol názor, že je v záujme veci, aby sa otázka sídla ústavu rozriešila už v samotnom zákone. Pri úvahách, kde by mal mať ústav sídlo, aby mohol najlepšie plniť svoje poslanie, prišla do úvahy najmä Bratislava a Turčiansky Svätý Martin. Niektoré momenty, najmä potreba bezprostredného styku činiteľov ústavu s ústrednými úradmi, hovorily pre Bratislavu. Avšak najviac dôvodov hovorilo pre Turčiansky Svätý Martin. Tak najmä:Turčiansky Svätý Martin má aj v ohľade ľudového umenia historickú tradíciu. Ústav má byť najbližšie k zdrojom ľudového priemyslu a tieto nesporne najlepšie môže poskytnúť Turčiansky Svätý Martin so svojou Maticou slovenskou, so Slovenským národným múzeom, Ústavom pre zveľaďovanie živností atď. Veď je známe, že Ústav pre zveľaďovanie živností stojí svojim poslaním utváranému Štátnemu ústavu pre ľudový priemysel najbližšie a aj doteraz vykonával v obmedzenej miere mnohé z úloh, ktoré tento zákon sveruje menovanému ústavu. Aj s hľadiska úspornosti je toto riešenie výhodné, lebo Ústav, pre zveľaďovanie živností má dostatok miesta, aby do svojich miestností pojal aj štátny ústav pre ľudový priemysel, čím sa ušetrí na vecných nákladoch.
Ods. 2 bol doplnený aj ustanovením, že ústav môže podľa potreby zriaďovať odbočky, k čomu potrebuje súhlas Ministerstva hospodárstva, ktoré, sa o tom dohodne s Ministerstvom financií. Výbory usúdily, že umožnenie zriadiť odbočky je predpokladom zdravého rozmachu ústavu, pričom súhlas oboch ministerstiev je zárukou, že sa táto možnosť použije len tam, kde je to skutočne potrebné. Tento doplnok bol aj dôsledkom, že za sídlo ústavu bol určený Turčiansky Svätý Martin, lebo možno predpokladať, že jedna z odbočiek bude v Bratislave.
K § 2. V ods. 1 bode e/ bolo slovo "slovenskej" nahradené širším pojmom "národnej", aby sa kontrola ústavu mohla týkať aj domáckych výrobkov inonárodných skupín. Predpokladá sa totiž, že v rámci ústavu bude zaistená starostlivosť aj o ľudový priemysel najmä nemeckej národnej skupiny, čoho sa táto dožaduje. Ten istý bod sa na konci doplnil tak, aby ústav kontroloval a značkoval výrobky umeleckej hodnoty. Ústav - ako sme to už uviedli vo všeobecnej ča-
- 6 -
sti tejto zprávy - má totiž záujem v prvom rade na ľudovom priemysle umeleckej hodnoty a má zasahovať /kontrolovaním a značkovaním/ do oblasti týchto umeleckých ľudových výrobkov, aby najmä na zahraničný ale i na domáci trh dostávaly sa len produkty v ohľade národnej svojráznosti originálne a umelecky hodnotné. Tým,pravda, zákon nevylúčil možnosť, aby ústav pracoval na zveľadení celého ľudového priemyslu, lebo v ohľade sociálnom je záujmom, aby sa čo najviac rozšírila ľudová výroba, či už predmetov umelecky hodnotných, či predmetov bez tejto hodnoty, avšak slúžiacich životným potrebám.
V ods. 2 bolo slovo "suroviny" nahradené širším pojmom "materiál", aby ústav mohol domáckym pracovníkom poskytovať nielen suroviny, ale aj polotovary atp. Slová "podľa určených vzorov" boly vynechané, aby zbytočne nehatily voľnosť pri výrobe.
K § 11. Ustanovenia ods. 1 tohto paragrafu úzko súvisia s ustanovením § 2 ods. 1 bodu e/, preto sa pozmenily a doplnily podobne. Na koniec ods. 2 vložily výbory ustanovenie, aby vláda nariadením určila, ktoré výrobky ľudového priemyslu nebudú podliehať ods. 1 tohto paragrafu /t. j. značkovaniu/, čím sa má dosiahnuť, aby nebola v ničom hatená výroba a odbyt takýchto výrobkov.
K § 12. Ods. 1 bol účelnejšie štylizovaný tak, aby sa poverenie právom vývozu vzťahovalo len na výrobky ľudového priemyslu umeleckej hodnoty, ktoré ústav označkuje, lebo môže ísť len o vývoz takýchto výrobkov. Naproti tomu v ohľade dovozu sa poverenie môže týkať všeobecne výrobkov ľudového priemyslu, aby regulovaním ich dovozu mohol byť chránený domáci ľudový priemysel.
K § 15. Pozmenený bol tak, aby účinnosť zákona nastala 60 dní po vyhlásení, lebo Ministerstvu hospodárstva treba dať čas, aby si pripravilo opatrenia, ktoré budú potrebné v súvislosti s prevádzaním zákona.
Záverom výbory zdôrazňujú, že popri uznaní, ktorým kvitujú úsilie vlády o ľudový priemysel, zavŕšené podaním tohto návrhu zákona, vyzdvihujú aj doterajšiu starostlivosť obchodných komôr o slovenský ľudový priemysel, lebo je v značnej miere ich zásluhou, že sa tento priemysel doteraz udržal a v daných možnostiach
- 7 -
jestvoval, a z ich iniciatívy došlo aj k tomuto dávno potrebnému zákonodarnému kroku.
Výbory národohospodársky a rozpočtový prerokovaly túto osnovu zákona na spoločnom zasadnutí 2. júna 1943 a s poukazom na uvedené svoje dôvody predkladajú zákon o organizácii ľudového priemyslu Snemu na odhlasovanie v znení, ako nasleduje za zprávou výborov.
V Bratislave 2. júna 1943.
Dr. Eugen Filkorn v.r.,
predseda.
Michal Klimko v.r.,
zpravodajca národohospodárskeho
výboru.
Dr. Pavol Florek v, r.,
zpravodajca rozpočtového výboru.
Zákon
zo dňa .................1943
o organizácii ľudového priemyslu.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Ústav pre ľudový priemysel.
§ 1.
/1/ Na usmernenie vývoja ľudového priemyslu a na zachovanie jeho národného svojrázu zriaďuje sa Štátny ústav pre ľudový priemysel /v ďalšom texte "Ústav"/.
/2/ Sídlo Ústavu je Turčiansky Svätý Martin. Ústav môže podľa potreby zriaďovať odbočky. Súhlas k tomu dáva Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom financií.
§ 2.
/1/ Úlohou Ústavu je najmä:
a/ zisťovať a viesť v evidencii všetky druhy výrobkov domáckej výroby,
b/ skúmať výrobné oblasti a odbytové pomery,
c/ odborne cvičiť domáckych pracovníkov,
d/ usmerňovať domácku výrobu v tuzemsku a jej odbyt v tuzemsku i v cudzine,
e/ kontrolovať domácke výrobky a značkovať ich čo do originálnosti národnej svojráznosti a umeleckej hodnoty,
f/ zriaďovať a udržovať spoločné dielne pre domáckych pracovníkov.
/2/ Ústav môže poskytovať domáckym pracovníkom materiál na spracovanie.
/3/ Výrobky vyrobené pri výcviku domáckych
pracovníkov môže Ústav odpredávať spoločnosti /spoločnostiam/ uvedenej v § 12.
§ 3.
/1/ Ústav vedie a spravuje riaditeľ, ktorého menuje minister hospodárstva.
/2/ Riaditeľovi pri správe Ústavu napomáha šesťčlenný poradný sbor. Členov poradného sboru menuje minister hospodárstva po dohode s ministrom školstva a národnej osvety.
/3/ Členstvo v poradnom sbore je čestná funkcia. Členovia majú nárok len na hotové výdavky spojené s vykonávaním funkcie a na náhradu za stratu času; ich výšku určí minister hospodárstva po dohode s ministrom financií.
§ 4.
Poradný sbor treba vypočuť najmä:
a/ o zásadných smerniciach na vykonávanie úloh uvedených v § 2,
b/ o rozpočte a účtovnej uzávierke,
c/ o služobnom poriadku pre zamestnancov Ústavu a o organizačnom poriadku Ústavu.
§ 5.
/1/ Služobné a platové pomery zamestnancov Ústavu upravuje osobitný služobný poriadok, ktorý vydá minister hospodárstva po dohode s ministrom financií.
/2/ Ak to vyžaduje riadny chod Ústavu,môže minister hospodárstva prideliť na výkon služby v Ústave štátnych zamestnancov rezortu Ministerstva hospodárstva, ako aj zamestnancov verejnoprávnych korporácií, nad ktorými vykonáva dozor.
/3/ Zamestnanci pridelení Ústavu podľa ods. 2 zostávajú v svojom doterajšom služobnom pomere; ich požitky refunduje Ústav zamestnávateľovi.
§ 6.
Organizačný poriadok Ústavu vydá minister hospodárstva po dohode s ministrom školstva a národnej osvety.
§ 7.
Ústav podlieha dozoru Ministerstva hospodárstva.
§ 8.
Pri plnení úloh uvedených v § 2 môže Ústav požadovať pomoc štátnych a iných verejných úradov, najmä môže vyžiadať od nich zprávy.
§ 9.
Osobné a vecné výdavky Ústavu, ako aj finančné prostriedky potrebné na plnenie úloh uvedených v § 2 zaistia sa každoročne v štátnom rozpočte.
Diel druhý.
Ľudový priemysel.
§ 10.
Ľudovým priemyslom v smysle tohto zákona je domácka výroba, t.j. zárobková činnosť, ktorú vykonáva hlava domácnosti, poprípade i s príslušníkmi domácnosti vo vlastnom obydlí alebo v spoločných dielňach a ktorá pozostáva zo spracovania surovín alebo polotovarov, nakoľko táto činnosť nepodlieha predpisom živnostenského zákona.
§ 11.
/1/ Do zahraničia možno vyvážať len také výrobky ľudového priemyslu umeleckej hodnoty,ktoré boly Ústavom uznané a označkované ako originálne národné ľudové výrobky. Za označkovanie môže Ústav vyberať poplatok, ktorého výšku a spôsob vyberania upraví minister hospodárstva.
/2/ Podrobné predpisy o vývoze a dovoze výrobkov ľudového priemyslu, o ich kontrole, evidencii a označkovaní, ako aj predpisy o kontrole a
evidencii podnikov, ktoré sa zaoberajú obchodom s výrobkami ľudového priemyslu, vydá vláda nariadením. Vláda určí nariadením aj, ktoré výrobky ľudového priemyslu nepodliehajú ustanoveniam ods. 1.
/3/ Vláda môže nariadením upraviť tuzemský obchod s výrobkami ľudového priemyslu.
§ 12.
/1/ Minister hospodárstva môže poveriť výhradným právom vývozu výrobkov podľa § 11 ods. 1 a dovozu výrobkov ľudového priemyslu vôbec jednu, prípadne aj viac obchodných spoločností.
/2/ Poverenie podľa ods. 1 môže minister hospodárstva viazať podmienkami.
/3/ Spoločnosť/spoločnosti/, poverená výhradným právom vývozu podľa ods. 1, je povinná vykúpiť od Ústavu všetky výrobky ľudového priemyslu toho druhu, pre ktorý bola výhradným právom vývozu poverená, ak jej budú Ústavom ponúknuté.
Diel tretí.
Trestné a záverečné ustanovenia.
§ 13.
Nezachovanie ustanovení §§ 11 a 12,ako aj predpisov podľa nich vydaných, tresce okresný /štátny policajný/ úrad ako priestupok peňažným trestom do Ks 30.000. Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť na zatvorenie do 60 dní.
§ 14.
Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. j/ vládneho nariadenia č. 72/1940 Sl. z. sa zrušuje.
§ 15.
Tento zákon nadobúda účinnosť po 60 dňoch od vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva po dohode s ministrom školstva a národnej osvety a s inými zúčastnenými ministrami.