Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 9. zasadanie.
765.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1943
o dani z vojnových ziskov zárobkových podnikov a zamestnaní a o vojnových prirážkach k dani pozemkovej a domovej dani triednej.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Daň z vojnových ziskov.
Povinnosť k dani z vojnových ziskov.
§ 1.
Daňovníci všeobecnej alebo zvláštnej dane zárobkovej, ktorí dosiahli zvýšenia svojich príjmov zo zárobkových podnikov a zamestnaní (v ďalšom texte — "vojnový zisk"), sú povinní odviesť príslušnému daňovému úradu časť vojnového zisku, zisteného na daňový rok 1943 zo zvýšenia príjmu zo zárobkových podnikov alebo zamestnaní hospodárskeho roku 1942 (1941/ 1942) oproti príjmu zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1940 (1939/1940).
§ 2. Povinnosť podľa § 1 postihuje:
1. Daňovníkov podrobených všeobecnej dani zárobkovej, vyjmúc tých arendátorov poľnohospodárskych alebo lesných závodov, ktorí by tejto dani neboli podrobení, keby boli vlastníkmi pôdy, ktorú obhospodarujú v árende, a
2
2. daňovníkov zvláštnej dane zárobkovej.
Povinnosť k dani z vojnových ziskov subjektov podliehajúcich všeobecnej dani zárobkovej.
§ 3.
(1) Dani z vojnových ziskov podliehajú daňovníci všeobecnej dane zárobkovej, ktorých príjem zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) činil viac než Ks 75.000.—, ak pri porovnaní s hospodárskym rokom 1940 (1939/1940) dosiahli zvýšenia ziskov. Vojnovým ziskom sa rozumie suma, o ktorú príjem zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) prevyšuje príjem zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1940 (1939/1940).
(2) Príjmom zo zárobkových podnikov a zamestnaní sa rozumie u fyzických osôb a u osobných spoločností čistý výťažok, určený za základ všeobecnej dane zárobkovej bez zreteľa na to, akým spôsobom bol daňový základ určený (podľa obchodných kníh, soznania, odhadom kontumačne a pod.); ak daňový subjekt zriadil nezdanenú investičnú rezervu na ťarchu výsledku hospodárskeho roku 1940 (1939/ 1940) podľa § 1 zákona č. 307/1940 Sl. z., zvyšuje sa základ všeobecnej dane zárobkovej na daňový rok 1941 o zriadenú nezdanenú investičnú rezervu.
(3) Daňovníci, u ktorých nastal zánik daňovej povinnosti k všeobecnej dani zárobkovej podľa čl. 1 ods. 3 druhej časti zákona č. 226/1936 Sb. z. a n., ako aj daňové subjekty oslobodené od všeobecnej dane zárobkovej podľa §§ 51 a 52 zákona o priamych daniach, sú tiež povinné platiť daň z vojnových ziskov.
(4) Ak subjekt povinný daňou z vojnových ziskov nebol v hospodárskom roku 1940 (1939/1940) daňovníkom alebo ak pracoval v tomto roku viac než 50% svojho podnikania vo mzde, alebo ak na daňový rok 1941 mal predpísanú len minimálnu daň (§ 57 ods. 7 zákona o priamych daniach), je vojnovým ziskom suma, o ktorú príjem zo zárobkových podnikov a za-
3
mestnaní v hospodárskom roku 1942 (1941/ 1942) prevýšil 5% celého obratu tohto roku, najmenej však Ks 75.000.
§ 4.
(1) Fyzické osoby a osobné spoločností zaplatia z titulu dane z vojnových ziskov 25% zvýšenia z príjmu (§ 3 ods. 2).
(2) Suma dane z vojnových ziskov je odpočítateľná pri vyrubení dane dôchodkovej, je však započítateľná do základu všeobecnej dane zárobkovej.
(3) Celkové zaťaženie daňovníka daňou dôchodkovou, všeobecnou daňou zárobkovou s prirážkami a daňou z vojnových ziskov na daňový rok 1943 nemá činiť viac než 90% základu všeobecnej dane zárobkovej na daňový rok 1943. Ak presahuje toto celkové zaťaženie 90% môže daňovník navrhnúť, aby suma dane z vojnových ziskov bola primerane snížená.
§ 5.
Ak bol príjem zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1940 (1939/1940) alebo v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) ovplyvnený mimoriadnymi pomerami do tej miery, že jeho porovnanie by dávalo hospodársky klamný výsledok, má byť príjem zo zárobkových podnikov a zamestnaní hospodárskeho roku, v ktorom mimoriadne pomery na-staly, upravený pripočítaním alebo odpočítaním primeranej sumy. Mimoriadne pomery sú dané:
a) pri zmene alebo rozdelení podnikov,
b) pri slúčení viacerých podnikov a
c) pri určení kratšieho alebo dlhšieho obchodného obdobia.
Povinnosť platiť daň z vojnových ziskov, subjektov podliehajúcich zvláštnej dani zárobkovej.
§ 6.
(1) Dani z vojnových ziskov podliehajúci daňovníci zvláštnej dane zárobkovej, ktorých príjem z podnikov v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) činil viac než 6% rentability podniku, najmenej však Ks 75.000, ak pri porovnaní s hospodár-
4
skym rokom 1940 (1939/1940) dosiahli zvýšenia príjmov.
(2) Príjmom z podnikov sa rozumie dani podrobený čistý výťažok, určený za základ zvláštnej dane zárobkovej; ak daňový subjekt zriadil nezdanenú investičnú rezervu na ťarchu výsledku hospodárskeho roku 1940 (1939/1940) podľa § 1 zákona č. 307/1940 Sl. z., zvyšuje sa základ zvláštnej dane zárobkovej na daňový rok 1941 o zriadenú nezdanenú investičnú rezervu.
(3) Dani z vojnových ziskov podľa ods. 1 podliehajú aj subjekty, ktoré podľa § 72 ods. 1 písmena c) zákona o priamych daniach požívajú zákonné oslobodenie od zvláštnej dane zárobkovej a pri ktorých cieľom vyrubenia dane z vojnových ziskov sa vykoná príslušné doplňovacie, prípadne vytýkacie pokračovanie (§§ 310 až 319 zák. o priamych daniach) práve tak, ako keby dani podliehaly. S hľadiska povinnosti k dani z vojnových ziskov sa podobne posudzujú aj podniky oslobodené podľa § 73 zákona o priamych daniach.
(4) Ak subjekt povinný platiť daň z vojnových ziskov nebol v hospodárskom roku 1940 (1939/1940) daňovníkom alebo ak prevádzal nový podnik v tomto roku viac než 50% svojho podnikania vo mzde, alebo ak na daňový rok 1941 mal predpísanú len minimálnu daň (§ 83 ods. 16 a 17 zákona o priamych daniach), je vojnovým ziskom suma, o ktorú príjem z podnikov v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) prevýšil 5% celého obratu tohto roku, najmenej však 6% rentability.
(5) Rentabilita podniku podľa ods. 1 má sa vyrátať z pomeru dani podrobeného čistého výťažku za daňový rok 1943 k ukladaciemu kapitálu podniku na konci hospodárskeho roku 1942 podľa ustanovení § 83 ods. 16 a 17 zákona o priamych daniach, pričom sa do ukladacieho kapitálu nezaratúvajú investičné rezervy podľa zákonov č. 307/1940 Sl. z. a č. 136/1942 Sl. z.
Sadzba dane.
§ 7.
(1) Sadzba dane z vojnových ziskov u subjektov podliehajúcich zvláštnej dani zá-
5
robkovej sa určuje na 35% zvýšeného príjmu. Daň z vojnových ziskov podľa tejto sadzby sa snižuje na 25%, ak bude zaplatená do 30. septembra 1943. Ak daň podľa sníženej sadzby, ktorá bola do 30. septembra 1943 zaplatená, činí menej než skutočný predpis dane z vojnových ziskov, rozdelí sa dani podrobený základ podľa učinenej platby pomerne na základ podrobený sadzbe 25%, poťažne 35%.
(2) Vyrubená daň je započítateľná do základu zvláštnej dane zárobkovej.
§ 8.
(1) Pri vzájomných poisťovniach, ktoré sú zdaňované zvláštnou daňou zárobkovou podľa § 83 ods. 7 zákona o priamych daniach, základom dane z vojnových ziskov sú:
a) štyri tisíciny úhrnu ročných čistých prémií (po srážke nahradených prémií — bonus) z odvetvia poistenia životného v roku 1942,
b) tri tisíciny úhrnu ročných čistých prémií (po srážke nahradených prémií — bonus) z ostatných odvetví poistných v roku 1942.
(2) Ohľadom sadzby dane platí ustanovenie § 7.
Spoločné ustanovenia pre subjekty podrobené všeobecnej a zvláštnej daní zárobkovej.
§ 9.
Príslušnosť.
Pre vyrubenie a vyberanie dane z vojnových ziskov, ktorá nie je podkladom pre vyrubenie a vyberanie hocakých prirážok, sú príslušné tie daňové správy, poťažne daňové úrady, u ktorých sa osobám povinným daňou z vojnových ziskov vyrubuje všeobecná daň zárobková alebo zvláštna daň zárobková a u ktorých sa tieto dane platia.
§ 10.
Oznamovacia povinnosť.
Daňovníci nepodávajú osobitné oznámenia (soznania) o dani z vojnových ziskov.
6
§ 11.
Určenie a splatnosť dane z vojnových ziskov.
Daňové správy určia výšku dane z vojnových ziskov výmerom. Vyrubená daň z vojnových ziskov má byť zaplatená u príslušného daňového úradu najneskoršie do 30 dní po doručení výmeru.
§ 12. Zmena výmeru dane z vojnových ziskov.
Ak sa príjem z podnikov v hospodárskom roku 1940 (1939/1940) alebo v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) dodatočne zmení, zmení sa primerane aj výmer o dani z vojnových ziskov. Rozdiel z no-vostanovenej sumy sa doplatí alebo vráti.
§ 13.
Odvolanie.
Proti výmeru o dani z vojnových ziskov možno sa odvolať. O odvolaní rozhodne Ministerstvo financií s konečnou platnosťou.
§ 14.
Použitie zákona o priamych daniach.
(1) Pre vojnovú daň, nakoľko tento zákon nemá osobitné ustanovenia, treba použiť obdobne predpisy zákona o priamych daniach.
(2) Ak daň z vojnových ziskov postihuje právnickú osobu, ručia za daň osobne aj osoby, zodpovedné správou podniku, a to solidárne.
Diel druhý.
Vojnová prirážka k dani pozemkovej.
§ 15.
K dani pozemkovej (§ 105 zákona o priamych daniach) na daňový rok 1943 sa vyberie vojnová prirážka, ktorá činí 100% vyrubenej dane. Táto vojnová prirážka nie je podkladom pre vyrubenie a vyberanie akýchkoľvek prirážok.
7
Diel tretí.
Vojnová prirážka k domovej dani triednej.
§ 16.
K domovej dani triednej, ktorá je vyrubená a vyberaná podľa sadzobníka uvedeného v § 162 zákona o priamych daniach, sa vyberie na daňový rok 1943 vojnová prirážka, ktorá činí 100% vyrubenej dane. Táto vojnová prirážka nie je podkladom pre vyrubenie a vyberanie hocakých prirážok.
Diel štvrtý. Záverečné ustanovenia.
§ 17.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť pre daňový rok 1943; vykoná ho minister financií v dohode s ministrom hospodárstva.
Dôvodová zpráva.
K dielu prvému.
Osnova má za cieľ odčerpať konjunkturálne zisky, ktoré sú nahromaďované a použiť ich na úhradu verejných potrieb, ktoré v tomto čase rastú neprestajne, napríklad vyrovnávanie cien výrobných so zreteľom na usmernené nižšie ceny predajné a pod.
Dosiahnutie uvedeného účelu znamená tiež odčerpanie nadmiernej kúpnej sumy (Kaugkraftabschöpffung) obyvateľstva, ktoré v prítomnom čase, majúc mnoho peňažných prostriedkov, prekotne nakupuje mnoho ráz i veci zbytočné; ďalším ná-
sledkom tohto zjavu je zbytočné zvyšovanie cien a podporovanie čierneho obchodu. Je preto odôvodnené, aby tento národohospodársky škodlivý zjav bol odstránený aspoň čiastočne tak, ako to osnova navrhuje.
Finančný výsledok plánovaného opatrenia.
Uvedeným opatrením by bolo možné približne zaistiť:
1. od asi 1700 daňovníkov všeobecnej dane zárobkovej Ks 15,000.000.
2. od asi 150 daňovníkov zvláštnej dane zárobkovej asi Ks 15,000.000.
Príklady:
Výťažok podrobený všeobecnej dani zárobkové: do Ks 75.000 je od dane z vojnových ziskov oslobodený.
K § 3 ods, 1.
I.
Daňový základ z podniku v daňovom roku 1941 po zarátaní investičnej rezervy |
Ks 220.000.— |
Daňový základ z podniku v daňovom roku 1943 |
Ks 660.000.— |
Daneprostý odpočet |
Ks 220.000.— |
Základ pre daň z vojnových ziskov |
Ks 440.000.— X 25 |
Daň z vojnových ziskov činí |
Ks 110.000.- |
8
II.
Daňový základ z podniku v daňovom roku 1941 |
Ks 30.000.— |
Daňový základ z podniku v daňovom roku 1943 |
Ks 220.000.— |
Daneprostý odpočet |
Ks 75.000.— |
Základ pre daň z vojnových ziskov |
Ks 145.000.— X 25 |
Daň z vojnových ziskov činí |
Ks 36.250.— |
K § 3 ods. 3.
Predpokladaný základ dane z podniku fakultatívne oslobodeného v daňovom roku 1941 |
Ks 100.000.— |
Predpokladaný daňový základ toho istého podniku v daňovom roku 1943 |
Ks 1,000.000.— |
Daneprostý odpočet |
Ks 100.000.— |
Základ pre daň z vojnových ziskov |
Ks 900.000— X 25 |
Daň z vojnových ziskov |
Ks 225.000.— |
K § 3 ods. 4.
Podnik bol založený v roku 1942 a v podniku dosiahnutý obrat v roku 1942 činil |
Ks 6,000.000 — |
Daňový základ na daňový rok 1943 činí |
Ks 600.000,— |
Daneprostý odpočet, ktorý sa rovná 5% z obratu je |
Ks 300.000.— |
Základ pre daň z vojnových ziskov |
Ks 300.000.— X 25 |
Daň z vojnových ziskov činí |
Ks 75.000.— |
K §§ 6 a 7.
Výťažok podrobený zvláštnej dani zárobkovej do Ks 75.000 je oslobodený. Výpočet pri vyšších daňových základoch je tento:
I.
Daňový základ v daňovom roku 1941 po zarátaní investičnej rezervy činí |
Ks 200.000.— |
Ukladací kapitál koncom roku 1942 |
Ks 2,000.000 — |
Daňový základ v daňovom roku 1943 |
Ks 300.000.— |
Daneprostý odpočet, 6,% z ukladacieho kaptiálu |
Ks 120.000.— |
Pretože daňový základ v daňovom roku 1941 je |
Ks 200.000.— |
dani sa podrobuje len |
Ks 100,000.— |
z čoho 25% daň z vojnových ziskov činí |
Ks 25.000.— |
poťažne 35% |
Ks 35.000.— |
II.
Daňový základ v daňovom roku 1941 |
Ks 100,000.— |
Ukladací kapitál koncom roku 1942 |
Ks 6,500.000 — |
Daňový základ v daňovom roku 1943 |
Ks 500,000.— |
Daneprostý odpočet, 6% z ukladacieho kapitálu |
Ks 390.000.— |
Dani sa podrobuje len |
Ks 110.000.— |
z čoho 25% činí |
Ks 27.000 — |
poťažne 35% |
Ks 38.500.— |
K §§ 8 až 14.
Daň z vojnových ziskov sa vyrubí daňovými správami, ktoré upovedomia daňovníka o predpise dane na platobnom rozkaze všeobecnej alebo zvláštnej dane zárobkovej. Odvolanie proti vojnovej dani môže byť pojaté tiež do odvolania proti všeobecnej alebo zvláštnej dani zárobkovej. O odvolaní rozhoduje Ministerstvo financií s konečnou platnosťou.
Inak o vyrubení, vybraní, zaistení a vymáhaní dane z vojnových ziskov, pokiaľ zákon nemá odchylné ustanovenia, platí zákon o priamych daniach.
Aby rentabilnosť tohto úhradového opatrenia bola zaistená, je nutné osobitne sankcionovať ustanovenia o ručení pri právnických osobách, čo má platiť hlavne pre neskoršie vyrubovanu daň zárobkovú.
K dielu druhému.
Zavedenie 100% prirážky sa odôvodňuje materiélno-právne takto:
9
Daňová sadzba dane pozemkovej činila od 1. januára 1913 počínajúc 20% z čistého katastrálneho výnosu, t. j. z Ks. 10 bolo treba zaplatiť Ks 2.
Táto daňová sadzba bola však len na papieri, lebo Ministerstvo financií v roku 1913 na otázku, či toto percento zodpovie skutočnému stavu, odpovedalo záporne z toho dôvodu, že čisté katastrálne výnosy pochádzajúce z dôb starších, nezod-povedaly už vtedy skutočnosti a podľa výpočtu platená daň vtedy činila už len 10.5% skutočného výnosu (porovnaj daňovú štatistiku V. sväzok, strana 50).
Táto prirážka nie je
a) podkladom pre predpis a vyberanie hocakých prirážok,
b) pri vyrubení všeobecnej a zvláštnej dane zárobkovej odpočítateľnej položkou srážkovou.
Ďalším hlavným dôvodom uvedenej prirážky je, že pozemková daň je teoreticky tiež zárobkovou daňou roľníkov s tým rozdielom, že
a) kým u daňovníkov všeobecnej dane zárobkovej základ dane sa zvyšuje podľa zárobkových pomerov a tým aj daňová sadzba automaticky,
b) zatiaľ zárobková daň roľníkov, t. j. daň pozemková sa vyrubuje na základe stálych len v málo prípadoch zmenených katastrálnych výťažkov.
Zavedením prirážky získa štátna pokladnica asi Ks 9,000.000.
V Protektoráte Čechy a Morava bola tiež zavedená podobná prirážka vo výške 1% už v roku 1940 (čl. IX. ods. 3 vládneho nariadenia č. 162/1940 Sb. z. a n.], naproti čomu u nás táto orirážka zavede-
ná nebola a výška dane zostala nezmenená. Pritom sa ale poznamenáva, že výnos pozemkovej dane v Protektoráte je o veľa vyšší, lebo katastrálne výťažky pri usporiadanom katastri dane pozemkovej sú tam vyššie.
K dielu tretiemu.
K § 162 zákona o priamych daniach.
K sadzbám uvedeným v ods. 1 až 3 mala by sa vyrubiť a vybrať na daňový rok 1943 štátna prirážka vo výške 100% dane.
Táto prirážka nie je
a) podkladom pre predpis a vyberanie hociakých prirážok,
b) smerodajná tam, kde hodnota budovy sa určuje podľa násobku sadzby dane triednej podľa osobitných zákonov (napríklad subsidiárne pre výpočet hodnoty u poplatkového ekvivalentu),
c) podkladom pre výpočet výnosnosti, ktorá má byť pri vyrubovaní všeobecnej a zvláštnej dane zárobkovej zo základu spomenutých daní vylúčená [§ 55 ods. 3 a § 79 ods. 1 písm. b)],
d) pri vyrubení všeobecnej a zvláštnej dane zárobkovej odpočítateľnej položkou [porovnaj vykonávacie nariadenia k § 55 ods. 3 a ods, 4 vykonávacieho nariadenia k § 79 ods. 1 písm. b)].
Dôvody zavedenia prirážky:
Keď porovnáme právny stav pred rokom 1914 a právny stav zavedený daňovou reformou od roku 1927, možno ustá-liť, že
a) daňová sadzba dane triednej pred svetovou vojnou spravovala sa týmto sadzobníkom:
|
Trieda |
Počet miestností |
Domová daň triedna |
||||
|
v prvej |
v druhej |
v tretej |
||||
|
stupnici určenej podľa rôznych miest zatriedenia v predvojnových korunách |
||||||
|
L |
1 |
1.50 |
2 |
3 |
||
|
II |
2 |
4 |
6 |
8 |
||
|
HL |
3 |
8 |
10 |
12 |
||
|
IV. |
4— 5 |
16 |
20 |
24 |
||
|
V, |
6— 7 |
30 |
36 |
42 |
||
|
VI. |
8— 9 |
45 |
54 |
63 |
||
|
VIL |
10—11 |
60 |
74 |
88 |
||
|
VIII. |
12—13 |
75 | |
96 |
116 |
||
|
IX. |
14—15 |
90 |
120 |
150 |
||
|
X. |
16 |
128 |
160 |
176 |
||
|
Za každú ďalšiu miestnosť |
8 |
10 |
12 |
|||
10
b) daňová sadzba podľa daňovej reformy bola táto:
|
Pre budovu s počtom miestností obytných |
Trieda |
Riadna ročná sadzba Ks |
|
1 |
I. |
5.— |
|
2 |
II. |
10.— |
|
3 |
III. |
15.— |
|
4— 5 |
IV. |
30.— |
|
6— 7 |
V. |
50.— |
|
8— 9 |
VI. |
70.— |
|
10—11 |
VII. |
90.— |
|
12—13 |
VIII. |
120.— |
|
14—15 |
IX. |
150.— |
|
16 |
X. |
170.— |
U budov, v ktorých je vyše 16 obytných miestností, treba pripočítať k najvyššej sadzbe za každú ďalšiu obytnú miestnosť Ks 20.
U budov prepychových ako: zámkov, loveckých zámkov, víl a sanatórií, zvyšujú sa sadzby o 30%. Od tohto zvýšenia môžu byť Ministerstvom financií po vypočutí Ministerstva školstva a národnej osvety oslobodené budovy starožitné, dejinne pamätné alebo umelecky cenné, ktoré nebývajú celkom ani 4 mesiace v roku užívané, ak sú riadne udržované.
Pre chatrné obytné budovy, zaradené do L a II. triedy, platia sadzby o 50% sní-žené, ak má daňovník takú obytnú budovu len jednu.
Z porovnania hodnoty koruny z doby pred rokom 1914 a koruny z roku 1927 ide na javo, že ani valorizácia sadzby pre daňovníkov najpriaznivejšia nebola prevedená podľa skutočnosti, nakoľko hodnoty v roku 1927 boly vtedy najmenej 10 násobné z hodnôt z roku 1909, avšak nižšie uvedená tabuľka, t. j. skutočnosť ukazuje niečo iného.
|
Trieda zdaňovania |
Podľa zák. čl. VI/1909 pri najnižšom zatriedení |
Podľa daňovej reformy |
Podľa valorizácie koruny desaťnásobkom |
Rozdiel medzi sadzbou podľa daňovej reformy a valor. korunou |
|
I. |
1.50 |
5.— |
15.— |
10.— |
|
II. |
4.— |
10.— |
40.— |
30.— |
|
III. |
8.— |
15.— |
80.— |
65.— |
|
IV. |
16.— |
30.— |
160.— |
130.— |
|
V. |
30.— |
50.— |
300.— |
250.— |
|
VI. |
45.— |
70.— |
450 — |
380.— |
|
VII. |
60.— |
90.— |
600.— |
510.— |
|
VIII. |
75.— |
120.— |
750.— |
630.— |
|
IX. |
90.— |
150.— |
900.— |
750.— |
|
X. |
128.— |
170.— |
1.280.— |
1.110 — |
Mohlo by sa síce namietať, že v roku 1909 neboly platené samosprávne prirážky v takej miere ako dnes, avšak aj vtedy sa javia veľké rozdiely a návrh na zavedenie prirážky nie je ničím iným ako
a) prechodným ustanovením na jeden rok,
b) čiastočným odstránením doterajšej nevalorizovanej daňovej sadzby,
c) prechodným upravením daňovej sadzby na primeranú,
d) úhradou na zvýšené potreby, ktoré boly vyvolané vojnovým stavom.
Týmto opatrením by vplynula do štátnej pokladnice suma Ks 2,665.000.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh bol prikázaný výboru rozpočtovému a výboru národohospodárskemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.