Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 9. zasadanie.
772
Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o vládnom návrhu zákona o trestnom rozkaze v pokračovaní pred policajným trestným súdom /tlač 752/.
Priestupková agenda, patriaca do pôsobnosti policajných trestných súdov, natoľko vzrástla, že jej vybavovanie je spojené s veľkými ťažkosťami. Okresné úrady nie sú vystrojené dostatočným počtom personálu, kvalifikovaného na výkon policajného trestného súdnictva, a preto nemôžu hladko zdolať priestupkovú agendu. Rýchle vybavovanie priestupkov je najmä znemožnené predvolávaním strán a meritórnym pojednávaním o veci. Preto je už dávnejšou snahou vybavovanie priestupkových vecí na policajných trestných súdoch zjednodušiť a urýchliť normatívnym rozšírením možnosti vydávať trestné príkazy. Tomuto účelu vyhovuje predložený návrh zákona.
Ústavnoprávny výbor uznal naliehavú potrebu uzákonenia predloženého vládneho návrhu, avšak v určitých smeroch previedol na ňom podstatné meritórne zmeny.
Najdôležitejšou zmenou je, že sa v § 5 pozmenil rozsah možnosti vydávať trestné príkazy. Podľa pôvodného znenia vládneho návrhu malo byť totiž prípustné uložiť trestným príkazom jednak trest na slobode do 7 dní, jednak peňažný trest do Ks 500. Ústavnoprávny výbor nepokladá za žiadúce, aby policajný trestný súd mohol ukladať trestným príkazom - t.j. bez možnosti predbežného vypočutia ob-
- 2 -
vineného - aj tresty na slobode, naproti tomu pri peňažnom treste navrhovanú maximálnu hranicu vo výške Ks 500 považoval pre dnešné pomery za príliš nízku a preto vyslovil, že trestným príkazom možno vymerať peňažný trest až do Ks 5.000. Úzko súvisí s týmto ustanovením zásada vyslovená v § 2, podľa ktorej trestnú vec nemožno vybaviť trestným príkazom, ak najnižšia hranica zákonnej trestnej sadzby peňažného trestu prevyšuje Ks 5.000, alebo ak na dotyčný trestný čin príslušný právny predpis určuje trest na slobode. Touto zásadou na podklade objektívnom jasne sa ohraničuje okruh, v ktorom sa vydanie trestného príkazu v policajnom trestnom súdnictve dovoľuje. Nepripúšťa sa teda trestný príkaz v prípadoch, ak na dotyčný trestný čin určuje príslušný právny predpis:
1/ výlučne trest na slobode,
2/ trest na slobode ako trest hlavný a okrem toho vedľajší trest peňažný,
3/ trest peňažný, avšak v takej sadzbe, že dolná hranica prevyšuje Ks 5.000.
Na odstránenie prípadných pochybností sa poznamenáva, že normatívne určený alternatívny trest na slobode a trest peňažný nevylučuje vydanie trestného príkazu, pokiaľ dolná hranica alternatívne určeného peňažného trestu neprevyšuje Ks 5.000, pokiaľ súd z trestov alternatívne určených zvolil si trest peňažný a pokiaľ v danom konkrétnom prípade vymeraný trest peňažný nepresahuje hranicu Ks 5.000.
So zreteľom na to, že platné právne normy na trestné činy určujú nielen "peňažné tresty", ale aj "peňažné pokuty", za ktoré na rozdiel od peňažných trestov nemožno vymerať náhradný trest na slobode v prípade nevymožiteľnosti, všade tam, kde sa osnova zmieňuje o peňažných trestoch, v zátvorke sa poukazuje aj na peňažné pokuty. Najvyššia hranica náhradného trestu na slobode, ktorý možno trestným príkazom uložiť za nevymožiteľný peňažný trest, - v súlade so zásadami, uplatnenými v § 8 Trestnej novely z roku 1929-určila sa časovým trvaním 14 dní.
Novým znením § 7 ods. 1 sa vyslovila významná zásada, že policajný trestný súd trestným príkazom môže povoliť aj podmieneč-
- 3 -
ný odklad výkonu trestu, ak sú dané skutočnosti, ktoré náležite odôvodňujú podmienečné odsúdenie obvineného. Túto zásadu prijal výbor so zreteľom na obdobnú zásadu, uplatnenú v zákone č, 146/ 1940 Sl. z. o vydávaní trestných príkazov pred okresnými súdmi, a vychádzal tu z tej základnej úvahy, že vybavenie veci trestným príkazom v nijakom smere nemôže zhoršovať právne postavenie a obmedzovať zákonom zaručené právne výhody obvineného oproti riadnemu trestnému pokračovaniu.
Ustanovenia § 8 sa primerane prispôsobilý uvedeným dvom základným zmenám. Ustanovenie bodu 5 o náležitostiach trestného príkazu s hľadiska konkrétne uloženého trestu doplnilo sa tým, že trestný príkaz má obsahovať aj výrok o povolení alebo odopretí podmienečného odkladu výkonu trestu. V bode 11 právo obvineného podať odvolanie proti trestnému príkazu rozšírilo sa aj na prípady, ak obvinený brojí iba proti nepovoleniu podmienečného odkladu výkonu trestu. Na druhej strane v bode 12 aj oprávnenie úradného zástupcu na použitie odvolania sa rozšírilo na prípady, ak tento napáda trestný príkaz z toho dôvodu, lebo súd obvinenému povolil podmienečný odklad výkonu trestu. Úzko súvisí s týmito doplnkami prispôsobené znenie § 11 ods. 1 a 2.
Z ustanovení § 8 bodu 14, ako aj § 13 ods. 1 vynechala sa zmienka o možnosti zmeny odporu alebo odvolania, použitého oproti trestnému príkazu, z týchto dôvodov: Všeobecná zásada, podľa ktorej obvinený v 15 dňovej lehote môže napadnúť trestný príkaz buď odporom alebo - za presne určených podmienok - aj odvolaním, zrejme naznačuje, že v tejto zákonnej lehote obvinený môže volne použiť všetky svoje zákonné práva, dané v otázke opravných prostriedkov, pokiaľ sa ich len výslovne nevzdal. Podľa základných procesných zásad obvinený použitím jedného oprávnenia nekonzumuje svoje právo na ostatné zákonom mu dané oprávnenia. Naproti tomu obvinený, ktorý sa prejavom slobodnej vôle výslovne a v náležitej forme vzdal práva použiť určitý opravný prostriedok, nemôže už zrejme svoje právo na jeho podanie uplatniť, hoci by ešte zákonná lehota na podanie opravného prostriedku trvala.
V § 8 v bode 17 vynechala sa posledná veta o tom, že obvine-
- 4 -
ný iba vtedy môže žiadať o odklad trestu, prípadne o povolenie zaplatiť peňažný trest v splátkach, ak sa s trestným príkazom uspokojí. Veď neprávoplatný trestný príkaz ani tak nie je vykonateľný a vynechaná veta "ak sa uspokojí s trestným príkazom" vzbudzuje dojem nespravodlivej hrozby, znamenajúcej toľko, že obvinenému iba vtedy možno priznať výhodu odkladu alebo splátkového vyrovnania peňažného trestu, ak vôbec nepoužije proti trestnému príkazu opravné prostriedky. V záujme náležitej ochrany obvineného a z dôvodov sociálnych - najmä so zreteľom na jeho nevinnú rodinu - treba jasne pripustiť možnosť, žeby obvinený aj napriek použitiu opravného prostriedku, ba prípadne už aj súčasne s podaním odvolania, mohol - na prípad právoplatnosti - žiadať o uvedené výhody. Veď právne postavenie obvineného v nijakom smere sa nemôže zhoršiť iba preto, že určité rozhodnutie napáda opravným prostriedkom.
Následkom zmeny, uvedenej v predošlom odseku, stalo sa zbytočným celé ustanovenie pôvodného § 17, ktoré sa z tohto dôvodu vynechalo.
Zo zmien formálnej povahy zasluhuje si pozornosť najmä dôsledné nahradenie výrazu "trestný rozkaz" výrazom "trestný príkaz", ktorý s hľadiska gramatického úplne vyhovuje a shoduje sa s odborným výrazom, použitým už v obdobnom zákone č. 146/1940 Sl. z. o vydávaní trestných príkazov v pokračovaní pred okresným súdom.
Znenie § 1 ods. 1 sa zjednodušilo vynechaním ustanovenia o tom, že policajný trestný súd iba "v priestupkových veciach patriacich do jeho pôsobnosti" môže použiť ustanovenia navrhovaného zákona. Nijaké ustanovenie navrhovaného zákona nepozmeňuje totiž základné predpisy o pôsobnosti policajných trestných súdov, a preto je zrejmé, že všeobecným základom zákonných podmienok, za ktorých ustanovenia navrhovaného zákona vydanie trestného príkazu pripúšťajú, zostávajú v nezmenenom rozsahu základné procesné ustanovenia, upravujúce kompetenciu policajných trestných súdov.
V § 10 ods. 1 vynechala sa posledná veta, podľa ktorej "Obsah rozsudku, vydaného po prevedení pojednávania, môže sa v každom smere odchyľovať od obsahu trestného príkazu". Predmetné zjednodušenie neznamená meritórnu odchýlku od pôvodných ustanovení
- 5 -
osnovy, iba odstránenie pleonazmu, a to so zreteľom na predchádzajúcu vetu tohto odseku, ktorá jasne vyslovuje zásadu, že sa včas podaným odporom oprávnenej osoby trestný príkaz úplne pozbavuje účinnosti a vo veci má sa pojednávať tak, ako keby trestný príkaz nebol býval vydaný.
V § 14 o právnych následkoch, postihujúcich obvineného, ktorý sa nedostaví na termín pojednávania, osobitne sa zdôraznilo, že toto ustanovenie má na mysli termín, určený na základe odporu, použitého proti trestnému príkazu.
Po uvedených zmenách ústavnoprávny výbor odporúča slávnemu Snemu návrh zákona v predloženom znení na uzákonenie.
V Bratislave 17. júna 1943.
Dr. Karol Mederly v.r.,
predseda.
Dr. Vojteoh Tvrdý v.r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa .......................1943
o trestnom príkaze v pokračovaní pred policajným trestným súdom.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Vydanie trestného príkazu.
§ 1.
/1/ Prvostupňový policajný trestný súd môže vydať trestný príkaz bez predchádzajúceho pokračovania proti obvinenému,ktorého podľa príslušných predpisov netreba zadržať a ktorý v čase spáchania priestupku dovŕšil 18. rok:
a/ ak podá oznámenie verejný úrad, verejný úradník alebo verejný orgán na základe vlastného služobného postrehu alebo výslovného doznania pred ním učineného a niet pochybnosti o pravdivosti oznámenia, alebo
b/ ak pochádza oznámenie od súkromnej osoby a táto spáchanie priestupku osvedčí verejnou alebo súkromnou listinou alebo iným hodnoverným dôkazom a policajný trestný sudca je presvedčený, že obvinenie je opodstatnené.
/2/ Ak sa stíha priestupok iba na súkromný návrh, možno vydať trestný príkaz len vtedy, ak podala v zákonnej lehote oznámenie alebo súkromný návrh osoba, ktorá je oprávnená podať súkromný návrh, prípadne jej zmocnenec.
§ 2.
Trestný príkaz nemožno vydať:
a/ ak na trestný čin príslušný práv-
ny predpis určuje trest na slobode, alebo taký peňažný trest /pokutu/, ktorého najnižšia hranica presahuje Ks 5.000,
b/ ak úradný /odborný/ zástupca navrhuje pojednávanie,
c/ ak poškodený žiada aj prisúdenie svojho súkromnoprávneho nároku s výnimkou uvedenou v § 3,
d/ ak treba v súvislosti s odsúdením učiniť osobitné opatrenie.
§ 3.
Uplatnenie súkromnoprávneho nároku v prípade lesného priestupku neprekáža vydať trestný príkaz, ak hodnota a škoda, ktoré sa majú hradiť, sú vypočítané podľa príslušných predpisov a policajný trestný sudca ich podľa žiadosti ustáli. V takomto prípade ustálenie súkromnoprávneho nároku treba oznámiť poškodenému doručením trestného príkazu po nadobudnutí jeho právoplatnosti.
§ 4.
Proti každému obvinenému a pre každý priestupok treba vydať osobitný trestný príkaz.
Obsah trestného príkazu.
§ 5.
V trestnom príkaze smie policajný trestný súd obvinenému uložiť len peňažný trest /pokutu/ do Ks 5.000. Náhradný trest za nevymožiteľný peňažný trest nesmie prevyšovať 14 dní.
§ 6.
Policajný trestný súd môže okrem uloženia trestu podľa § 5 v trestnom príkaze:
a/ vysloviť prepadnutie vecí podľa
príslušných predpisov,
b/ zaviazať odsúdeného na náhradu trov pokračovania,
c/ ustáliť v prípade lesného priestupku výšku súkromnoprávneho nároku /§ 3/.
§ 7.
/1/ Policajný trestný súd môže uložiť obvinenému v trestnom príkaze trest aj podmienečne, ak má zistené, alebo sú mu známe okolnosti, ktoré odôvodňujú podmienečné odsúdenie.
/2/ Ustanovenia § 22 ods. 2 druhej vety zákona č. 562/1919 Sb. z. a n. o predkladaní výrokov o povolení podmienečného odkladu výkonu trestu druhej stolici na preskúmanie neplatia v prípade uvedenom v ods. 1.
§ 8.
Trestný príkaz má obsahovať:
1. označenie policajného trestného súdu, ktorý trestný príkaz vydáva,
2. meno, zamestnanie alebo povolanie a bydlisko obvineného,
3. pomenovanie /označenie/ verejného úradu, verejného úradníka, verejného orgánu alebo súkromnej osoby, od ktorých pochádza oznámenie, prípadne súkromný návrh /§ 1/,
4. označenie činu, ktorý tvorí priestupok, miesto a čas jeho spáchania,
5. uložený peňažný trest /pokutu/ a náhradný trest na slobode, ktorý má nastúpiť za nevymožiteľný peňažný trest: výrok o povolení alebo nepovolení /vylúčení/ podmienečného odkladu výkonu trestu,
6. označenie použitého ustanovenia príslušného právneho predpisu u bodov 4 a 5,
7. prípadné vyslovenie prepadnutia vecí,
8. zaviazanie odsúdeného na náhradu trov pokračovania,
9. ustálenie výšky súkromnoprávneho nároku v prípade lesného priestupku /§ 3/,
10. ak nejde o trest podmienečný, príkaz, aby obvinený do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti trestného príkazu zaplatil na policajnom trestnom súde alebo na jeho účet uložený peňažný trest /pokutu/,
11. upozornenie, že obvinený môže do 15 dní odo dňa nasledujúceho po doručení trestného príkazu podať proti trestnému príkazu odpor,alebo v tom istom čase môže podať odvolanie, ak činí námietky iba proti druhu trestu alebo jeho výške, alebo proti vysloveniu prepadnutia vecí, alebo proti zaviazaniu na náhradu trov pokračovania, alebo proti ustáleniu výšky súkromnoprávneho nároku v prípade lesného priestupku, alebo proti nepovoleniu /vylúčeniu/ podmienečného odkladu výkonu trestu,
12. upozornenie, že úradný /odborný/ zástupca môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa nasledujúceho po doručení trestného príkazu, ak činí námietky iba proti druhu trestu alebo jeho výške, alebo proti podmienečnému odkladu výkonu trestu,
13. upozornenie, že trestný príkaz sa stane právoplatným, ak obvinený, prípadne jeho zmocnenec alebo v zastúpení obvineného jeho zákonný zástupca alebo manžel /manželka/ sa nedostaví na policajný trestný súd napriek pravidelnému predvolaniu na termín pojednávania o odpore a ani neospravedlní svoju neprítomnosť náležitým spôsobom,
14. upozornenie, že obvinený môže odpor odvolať do začatia pojednávania a môže odstúpiť od odvolania do vydania rozhodnutia vyššieho stupňa,
15. upozornenie, že úradný /odborný/ zástupca môže odstúpiť od odvolania do vydania rozhodnutia vyššieho stupňa,
16. upozornenie, že trestný príkaz sa stane právoplatným, ak proti nemu nebol včas podaný odpor alebo odvolanie,
17. upovedomenie, že obvinený v odôvodnených prípadoch môže žiadať odklad zaplatenia peňažného trestu /pokuty/ alebo povolenie zaplatiť peňažný trest /pokutu/ v splátkach.
§ 9.
Doručenie trestného príkazu.
/1/ Policajný trestný súd doručí obvinenému trestný príkaz svojimi orgánmi alebo orgánmi obce /mesta/ alebo poštou, a to do vlastných rúk: náhradný spôsob doručenia sa vylučuje.
/2/ Policajný trestný súd v prípadoch, kde podľa platných predpisov sa zúčastní na pokračovaní aj úradný /odborný/ zástupca,doručí trestný príkaz aj tomuto svojimi orgánmi alebo orgánmi obce /mesta/ alebo poštou.
Opravné prostriedky.
§ 10.
/1/ Obvinený [jeho zákonný zástupca alebo manžel /manželka/] môže podať do 15 dní odo dňa nasledujúceho po doručení trestného príkazu proti nemu odpor. V takomto prípade treba o veci pojednávať tak, ako keby
trestný príkaz nebol vydaný.
/2/ Hocaké napadnutie trestného príkazu obvineným okrem prípadu uvedeného v § 11 treba pokladať za odpor.
/3/ Ak obvinený podal proti trestnému príkazu odpor, úradný /odborný/ zástupca však odvolanie, má sa pokračovať podľa ustanovení ods. 1, o čom treba úradného /odborného/ zástupcu upovedomiť.
§ 11.
/1/ Obvinený [jeho zákonný zástupca alebo manžel /manželka/] môže podať odvolanie proti trestnému príkazu do 15 dní odo dňa nasledujúceho po jeho doručení, ak činí výslovne námietky iba
1. proti druhu trestu alebo jeho výške,
2. proti vysloveniu prepadnutia vecí,
3. proti zaviazaniu na náhradu trov pokračovania,
4. proti ustáleniu výšky súkromnoprávneho nároku v prípade lesného priestupku,
5. proti nepovoleniu /vylúčeniu/ podmienečného odkladu výkonu trestu.
/2/ Úradný /odborný/ zástupca môže podať len odvolanie proti trestnému príkazu, ak činí námietky iba proti druhu trestu alebo jeho výške, alebo proti podmienečnému odkladu výkonu trestu, a to do 15 dní odo dňa nasledujúceho po doručení trestného príkazu.
/3/ Odvolaním napadnutý trestný príkaz - okrem prípadu uvedeného v § 10 ods. 3 - pokladá sa za prvostupňový rozsudok.
§ 12.
Odpor /§ 10/ ako aj odvolanie /§ 11/ treba podať na policajnom trestnom súde, pí-
somne alebo ústne do zápisnice.
§ 13.
/1/ Obvinený môže odpor odvolať do začatia pojednávania; od odvolania môže však odstúpiť do vydania rozhodnutia vyššieho stupňa.
/2/ Úradný /odborný/ zástupca môže odstúpiť od svojho odvolania do vydania rozhodnutia vyššieho stupňa.
§ 14.
Ak obvinený, prípadne ani jeho zmocnenec alebo v zastúpení obvineného jeho zákonný zástupca alebo manžel /manželka/ na termín pojednávania na policajnom trestnom súde, určený následkom odporu, na pravidelné predvolanie sa nedostaví a ani neospravedlní svoju neprítomnosť náležitým spôsobom, policajný trestný sudca zistí túto okolnosť úradným záznamom a tým sa stane trestný príkaz právoplatným.
§ 15.
Trestný príkaz, proti ktorému nebol včas podaný odpor alebo odvolanie, stane sa právoplatným.
§ 16.
V prípade odvolania v neprospech obvineného nemožno uložiť trest na slobode, alebo zvýšiť peňažný trest /pokutu/ nad hranicu uvedenú v § 5.
Záverečné ustanovenia.
§ 17.
Ustanovenia §§ 17 až 20 zák. čl. XX/1901 a §§ 62 až 71 nariadenia č. 65-000/ 1909 B.M. sa zrušujú.
§ 18.
Tento zákon nadobúda účinnosť 30. dňom po vyhlásení; vykoná ho minister vnútra.