Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 9. zasadanie.
775.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa .................1943
o zmene niektorých ustanovení o právnom postavení Židov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ.
Zmena a doplnenie niektorých ustanovení nariadenia o právnom postavení Židov.
ČI. 1.
Ustanovenie § 20 ods. 3 sa zrušuje.
Čl. 2.
Ustanovenie § 66 sa mení a znie takto: Na viazaný účet (§ 64 ods. 1) sa nemusia skladať odpočivné platy, platby za tovar a za výkony pri prevádzke podniku alebo pri výkone povolania — okrem provízie za sprostredkovanie —, ak je pri nich platenie v hotovosti obvyklé.
Čl. 3.
Za § 67 sa vsúva ďaší § 67/a tohoto znenia:
(1) Ústredný hospodársky úrad môže nariadiť Židovi, u ktorého peňažného ústavu má mať viazaný účet a tiež, aby vklady na viazanom účte Žida boly prevedené na jeho viazaný účet u peňažného ústavu určeného Ústredným hospodárskym úradom v dohode s Ministerstvom financií.
(2) Ustanovenie ods. 1 neplatí na vklady a bežné účty zaistené na uhradenie mimoriadnej dávky zo židovského majetku podľa § 5 nariadenia č. 199/1941 Sl. z. a vyhlášky č. 139/1942 Sl. z.
Čl. 4.
Ustanovenie § 169 sa mení a znie takto:
(1) Nevykonávané alebo dočasne odhlásené živnostenské oprávnenia Židov, ako aj židovských sdružení, zanikajú dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(2) Nevykonávané alebo dočasne odhlásené živnostenské oprávnenia Židov, ako aj židovských sdružení po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia zanikajú dňom, kedy sa prestalo s vykonávaním živnosti prípadne dňom jej dočasného odhlásenia.
(3) Ustanovenia ods. 1 a 2 vzťahujú sa na oprávnenia židovských sezónnych podnikov len vtedy, ak tieto v poslednej sezóne neboly v prevádzke.
(4) Živnostenské úrady sú povinné v prípadoch ods. 1 až 3 previesť výmaz živnostenského oprávnenia zo živnostenského registru z úradnej povinnosti.
Čl. 5.
Ustanovenie § 170 písm. e) sa mení a znie takto:
e) prevod účasti Žida alebo židovského sdruženia na verejných obchodných, alebo komanditných spoločnostiach na Nežida, ktorý vstúpi do spoločnosti, ako nový alebo ďalší spoločník za riadnu (obecnú) hodnotu účasti (§ 171 ods. 4 a § 172). Ak spoločnosť (spoločníci) odopiera (odopierajú) prijať a uzavrieť s ním smlvu, môže Ústredný hospodársky úrad nariadiť zrušenie a likvidáciu spoločnosti.
Čl. 6.
Ustanovenie § 171 ods. 2 sa mení a znie takto:
(2) Obecnú hodnotu židovského podniku (§ 170 písm. c) určí Ústredný hospodársky úrad tak, že z likvidačnej hodnoty ustálenej podľa ods. 1 odpočíta dlžoby zistené podľa § 172 a dlžoby prijímateľom
3
prevzaté a Ústredným hospodárskym úradom uznané, i keď tieto neboly prihlásené.
Čl. 7.
Ustanovenie § 174 sa mení a znie takto:
(1) Pri likvidácii podniku [§ 170 písm. a) a e)] Ústredný hospodársky úrad určí podmienky a spôsob likvidácie, pri čom sa môže odchýliť od predpisov platných o pokračovaniach pri likvidácii.
(2) Rozhodnutia o likvidácii a o podmienkach sa uverejňujú v Úradných novinách na útraty majiteľa podniku, pri čom sa vyzvú veritelia podľa § 172.
(3) Uplynutím likvidačnej lehoty zaniká živnostenské oprávnenie Žida, židovského sdruženia, prípadne spoločnosti zlikvidovanej podľa § 170 písm. e).
ČI. 8.
Ustanovenie § 175 sa doplňuje ďalším odsekom tohto znenia:
(5) Pri prevode účasti podľa § 170 písm. c) až e) určí Ústredný hospodársky úrad podmienky a spôsob zaplatenia obecnej hodnoty. Povolenie splátok môže Ústredný hospodársky úrad viazať na poskytnutie primeranej záruky.
ČI. 9.
Ustanovenie § 176 ods. 8 sa mení a znie takto:
(6) Po složení celej určenej likvidačnej hodnoty prevzatého podniku a nehnuteľnosti, ktorá patrí k podniku, prípadne po prevzatí hypotekárnych dlžôb, ktoré viaznu na tejto nehnuteľnosti, vloží súd z úradu vlastnícke právo v prospech prejimateľal, pričom súčasne vymaže neprevzaté ťarchy.
ČI. 10.
Ustanovenie § 181 sa mení a znie takto:
(1) Prejimateľ alebo nežidovské sdruženie (§ 170) má podnik viesť so starostlivosťou riadneho obchodníka.
(2) Kým nebude uhradená likvidačná, prípadane riadna (obecná) hodnota podniku, poťažne účasti na obchodných spoločne-
4
stiach, prípadne kým nebudú splnené iné záväzky, ktoré vyplývajú z prevodu:
a) nesmie byt bez povolenia Ústredného hospodárskeho úradu podnik zlikvidovaný, scudzený, prenajatý alebo účasť prevedená na iného alebo iný prijatý za člena spoločnosti;
b) podnik podlieha kontrole Ústredného hospodárskeho úradu.
(3) Splnenia záväzkov vyplývajúcich z prevodu podniku, prípadne účastí na obchodných spoločnostiach (ods. 2) osvedčuje Ústredný hospodársky úrad osobitným svedectvom. Toto svedectvo osvedčuje zánik pôsobnosti Ústredného hospodárskeho úradu ohľadom tohto podniku.
(4) Ústredný hospodársky úrad môže rozhodnutie o prevode zrušiť, alebo uvaliť na podnik dočasnú správu:
a) ak včas neboly splnené podmienky čo do uhradenia likvidačnej alebo riadnej (obecnej) hodnoty podniku, účasti na obchodných spoločnostiach, prípadne podmienky určené v osobitnom opatrení Ústredného hospodárskeho úradu — a to aj v prípadoch, kde likvidačná, prípadne riadna (obecná) hodnota nebola určená — alebo iné záväzky z prevodu vyplývajúce bez náležitého odôvodnenia, alebo
b) ak boly pri vedení podniku porušené povinnosti starostlivého obchodníka.
(5) V prípade zrušenia rozhodnutia o prevode podniku podľa ods. 4 môže Ústredný hospodársky úrad podnik, prípadne účasť previesť obdobne podľa § 170 a násl. na iného uchádzača, pričom pôvodný prejímateľ je povinný uhradiť trovy pokračovania, skutočnú škodu, počítajúc v to náhradu za užívanie odňatej nehnuteľnosti a v prípade hrubého porušenia podmienok prevodu a vedenia podniku 5% ročne z určenej likvidačnej hodnoty okrem nehnuteľnosti odo dňa prevodu podniku. Výšku škody a výšku náhrady za užívanie určí Ústredný hospodársky úrad výmerom po vyjadrení Slovenskej revíznej a dôverníckej spoločnosti; v tomto prípade ustanovenie § 252 ods. 2 neplatí. Tento výmer je exekučným titulom a vykoná sa na dožiadanie Ústredného hospodárskeho úradu súdnou exekúciou.
5
(6) V prípade zrušenia prevodu podľa ods. 4 ručia za škodu (ods. 5) nevymoženú od prijímateľa osoby, ktoré bezúplatne alebo úkonom zastierajúcim bezúplatnosť nadobudly od prijímateľa majetkové hodnoty až do výšky hodnoty prevzatého predmetu, a to do 10 rokov odo dňa prevzatia podniku prejímateľom.
(7) Ústredný hospodársky úrad môže do 2 rokov po nariadení prevodu podľa § 170 písm. b) až e) uvaliť na podnik dočasnú správu na návrh príslušnej daňovej správy, ak by majiteľ podniku riadne neplatil dane a iné verejné požiadavky. Výdavky spojené s dočasnou správou nie sú u majiteľa odpočitateľnou položkou podľa zákona o priamych daniach.
(8) Na majetkovú podstatu podnikov uvedených v ods. 7 nemožno vykonať do dvoch rokov po nariadení prevodu zaisťovacie úkony na zaistenie nepredpísaných a nesplatných daní ani iných verejných požiadaviek.
ČI. 11.
Ustanovenie § 192 sa mení a znie takto:
(1) Súdy na žiadosť Ústredného hospodárskeho úradu vložia v pozemkovej knihe vlastnícke právo na nehnuteľnosti, ktoré sa staly podľa § 191, ods. 1, vlastníctvom štátu pre Slovenský štát (Ústredný hospodársky úrad).
(2) Súd môže žiadosť Ústredného hospodárskeho úradu, podanú podľa ods. 1., odmietnuť len pre nepríslušnosť a zamietnuť len preto, že odporuje pozemnoknižnému stavu.
(3) Proti uzneseniu súdu, ktorým sa nariaďuje vklad vlastníckeho práva podľa ods. 2, sťažnosť sa nepripúšťa.
ČI. 12.
Ustanovenie § 199 sa mení a znie takto:
(1) Slovenský štát (Ústredný hospodársky úrad) nehnuteľností, ktoré podľa § 191 ods. 1 sa staly jeho vlastníctvom, môže:
a) podržať vo vlastníctve, alebo
b) scudzit tuzemským nežidovským fyzickým alebo právnickým osobami za prevodnú hodnotu.
6
(2) Bezplatné prenechanie nehnuteľnosti do vlastníctva je neprípustné. Kým Ústredný hospodársky úrad nerozhodne o podržaní vo vlastníctve, alebo o scudzení, dá nehnuteľnosť do prenájmu tuzemským nežidovským fyzickým, alebo právnickým osobám.
(3) Štát môže podržať nehnuteľnosti vo vlastníctve len, ak ich nevyhnutne potrebuje pre ciele jednotlivých rezortov štátnej správy za prevodnú hodnotu, a to do celkovej výšky 100,000.000 Ks. Prostriedky na to potrebné môže zaobstarať minister financií úverovou operáciou.
(4) Prevodnú hodnotu a nájom určí Ústredný hospodársky úrad so zreteľom na miestne pomery, a to podľa smerníc vydaných vládou.
(5) Podmienky a spôsob podržania vo vlastníctve štátu scudzenia a prenájmu, ako aj spôsob zaplatenia a spravovania prevodnej hodnoty a nájomného určí Ústredný hospodársky úrad, a to podľa smerníc vydaných vládou.
ČI. 13.
Za § 199 sa vsúva ďalší § 199/a tohto znenia:
(1) Nehntuteľnosti, pri ktorých nahradia (§ 196) nestačí na zaokrytie vložených tiarch, môžu byť odpredané na žiadosť Ústredného hospodárskeho úradu na súdnej dobrovoľnej dražbe. Taktiež môžu byť odpredané na súdnej dobrovoľnej dražbe tie nehnuteľnosti, ktoré nemohly byť scudzené podľa § 199 pre nedostatok uchádzačov. Žiadosť netreba opatriť overeným podpisom vlastníka.
(2) Súd nariadi a vykoná dobrovoľnú súdnu dražbu podľa ustanovení §§ 204 a násl. zák. čl. LX/1881 s týmito odchýlkami:
a) hypotekárny veriteľ nemá právo žiadať odloženie dražby podľa § 205 zák. čl. LX/1881;
b) trovy dražobného pokračovania, ako aj útraty odhadu určené Ústredným hospodárskym úradom sú prednostnou položkou pri rozdelení dražobného výťažku;
7
c) deň dražby má byť určený aspoň na 30, najviac na 60 dní po dni nariadenia dražby;
d) dražobná vyhlášku má byt uverejnená aspoň 8 dní pred dňom dražby;
e) odhadné pokračovanie sa nekoná; výkričnú cenu určí a súdu oznámil Ústredný hospodársky úrad;
f) dražiť môžu len slovenskí štátni občania Nežidia a tuzemské nežidovské sdruženia;
g) na zaplatenie dražobnej kúpnej ceny nemôže súd povoliť dlhšiu lehotu než 60 dní; v tejto lehote musí byt kúpna cena zaplatená s 5% úrokami.
(8) Ohľadom rozdelenia dražobného výťažku platia ustanovenia § 200 obdobne.
ČI. 14.
Ustanovenia § 200 sa menia a znejú takto:
(1) Náhradu, uvedenú v § 196, složí Slovenský štát (Ústredný hospodársky úrad), prípadne na príkaz Ústredného hospodárskeho úradu prejímateľ do súdneho depozitu u okresného súdu, na území ktorého leží nehnuteľnosť (§ 191 ods. 1).
(2) Súdnymi depozitnými miestami pre složenie náhrady (§§ 199 a 199a) sú Slovenská hypotečná a komunálna banka a Mestská sporiteľňa v Bratislave.
(3) Okresný súd po doručení výmeru podľa § 196 a po složení náhrady do 60 dní rozvrhne náhradu podľa ustanovení §§ 188 až 199 exekučného zákona a § 35 zák. čl. LIII/1912 s odchýlkami uvedenými v ods. 4 až 6.
(4) Nevyčerpanú časť náhrady súd vradí a prikáže na tie verejnoprávne dane, dávky a poplatky a ich príslušenstvá — bez zreteľa nato, či obťažujú nehnuteľnosť alebo nie —, ktoré dlhuje osobe, ktorá bola vlastníkom nehnuteľností do prechodu podľa § 191 ods. 1 a ktoré neboli ani v poradí prednostnom ani v poradí hypotekárnych veriteľov uspokojené a ktoré sa staly splaltnými do dňa pojednávania o poradí. Zvyšok náhrady poukáže súd na osobitný účet "Fondu pre podporu vysťahovalectva Židov".
8
(5) Ak predvolanie na deň pojednávania o poradí pozemnoknižnému veriteľovi alebo nežidovskému spoluvlastníkovi nemohlo byť doručené, alebo ak do 15 dní od vypravenia nedošlo potvrdenie o doručení, súd im ustanoví kurátora a predvolanie ako aj ďalšie usnesenia doručí kurátorovi. Kurátor zastupuje účastníka, pre ktorého bol ustanovený, kým sa tento o svoje zastupovanie nepostará. Odmena tohto kurátora je prednostnou položkou pri rozvrhu náhrady.
(6) V súdnom pokračovaní ods. 1 až 5 má Ministerstvo financií, nakoľko ide o pohľadávky prepadlé v prospech štátu (§ 3 ods. 2 zák. č. 68/1942 Sl. z.) postavenie účastníka v exekučnom pokračovaní.
ČI. 15.
Za § 200 sa vsúva ďalší § 200/a tohoto znenia:
(1) Z prostriedkov osobitného účtu Fondu pre podporu vysťahovalectva Židov (§ 200 ods. 4 posledná veta) môže Ústredný hospodársky úrad vložiť do Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky alebo u sporiteľní účelové alebo garančné vklady pre poskytovanie úverov na čiastočné zaplatenie prevodnej hodnoty nehnuteľností. Úhrnná suma týchto garančných vkladov nesmie presahovať Ks 50,000.000. Podrobnosti o účelovom a garančnom vklade a o podmienkach poskytovania pôžiičiek určia smernice vydané vládou.
(2) K dohode Ústredného hospodárskeho úradu s peňažným ústavom o poskytovaní úverov na podklade garančných vkladov Ústredného hospodárskeho úradu vyžaduje sa súhlas Ministerstva financií. Úvery poskytnuté na podklade garančných vkladov sú oslobodené od poplatkov z listiny, zo zápisu v pozemkovej knihe, zo záruky a z podaní.
ČI. 16.
Ustanovenia § 201 sa menila a znejú takto:
(1) Po složení náhrady (§ 200) a po splnení všetkých podmienok scudzenia súd na žiadosť Ústredného hospodárskeho úradu vloží v pozemkovej knihe vlastnícke právo v prospech prejímoteľa, súčasne vymaže z
9
úradnej povinnosti všetky vložené alebo zaznamenané ťarchové položky a poznámky okrem tých, ktoré boly prejímateľom prevzaté.
(2) Ak si Slovenský štát nehnuteľnosť podrží vo vlastníctve [§ 199 ods. 1 písm. a)], po složení náhrady do súdneho depozita (§ 200) a po právoplatnosti rozvrhového uznesenia súd z úradnej povinnosti vymaže všetky vložené alebo zaznamenané ťarchové položky a poznámky okrem tých, ktoré boly Slovenským Štátom prevzaté.
DIEL DRUHÝ.
Ustanovenie o vyvlastnení.
Čl. 17.
Nehnuteľnosti až do konečného rozhodnutia podľa § 199 ods. 1. nariadenia č. 198/ 1941 SI. z. nemôžu byť predmetom vyvlastnenia. Ak vyvlastňovacie pokračovanie v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákoma nie je skončené, má ho úrad, u ktorého sa vyvlastňovacie pokračovanie vedie zastaviť a postarať sa o výmaz poznámky započatého pokračovania.
DIEL TRETÍ.
Prechodné a záverečné ustanovenia.
ČI. 18.
Všetky zápisy ohľadom nehnuteľnosti (§ 191), ktoré boly v pozemkovej knihe prevedené po 1. novembri 1941 bez výslovného povolenia štátnej správy sú neplatné a treba ich na návrh Ústredného hospodárskeho úradu, poťažne Štátneho pozemkového úradu vymazať.
ČI. 19.
(1) Kto má alebo mal v držbe, úschove inej detencii alebo získali spôsobom odporujúcim platným predpisom, majetkové predmety patriace k majetkovej podstate prevedeného židovského podniku, ktoré však neboly predmetom určenia likvidačnej hodnoty, ďalej každý, ktorého konaním alebo úmyselným opomenutím neboly uvedené predmety započítané do likvidačnej hodnoty, potresce sa za ťažký dôchodkový prie-
10
stupok podľa ustanovení zákona č. 7/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich.
(2) Podľa ustanovení predošlého odseku sa trescú osoby v ňom uvedené aj vtedy, ak bola držba, úschova alebo detencia vykonávaná, prípadne ak sa stalo konanie alebo opomenutie síce pred nadobudnutím účinností tohto zákona, ale po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 198/1941 SI. z. (§ 190).
(3) Ak osoba, dopustivšia sa trestného činu podľa ods. 1 a 2 pred účinnosťou tohto zákona, učiní do 60 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sebaoznámenie na Ústrednom hospodárskom úrade nepotresce sa podľa ustanovení tohto článku ani podľa § 190 ods. 1 nariadenia č.. 198/1941 SI. z.
Čl. 20.
Dôchodkové priestupky proti zrušeným ustanoveniam nariadení č. 271/1940, č. 272/ 1940 a č. 186/1941 SI. z. spáchané v dobe ich účinnosti stíhajú a trestajú sa aj naďalej podľa ustanovení uvedených nariadení.
ČI. 21.
Vo všetkých tých prípadoch, v ktorých platné prepisy sa odvolávajú na ustanovenia nariadenia č. 198/1941 SI. z. zmenené týmto zákonom, treba nimi rozumieť obdobné ustanovenia uvedeného nariadenia v znení tohto zákona.
ČI. 22.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Všeobecná časť.
Od vydania nariadenia o právnom postavení Židov č. 198/1941 Sl. z. uplynuly takmer dva roky, za ktorú dobu pri praktickom prevádzaní niektorých ustanovení tohto nariadenia ukázalo sa, že tieto nie sú dosť jasné a pre terajšiu potrebu nedostačujúce.
Zákonné ustanovenia, najmä zákon č. 68/1942 SI. z. o vysťahovaní Židov, vytvorily pri riešení majetkoprávnych otázok Židov zmenené pomery a preto v súhlase s týmito ustanoveniami bolo treba pozmeniť predpisy o majetkoprávnych pomeroch.
Táto novelizácia upravuje zmeny dvoch podstatných skupín. V prvej skupine ide.
11
predovšetkým o zmenu niektorých ustanovení o prevode židovských podnikov a doplnení týchto predpisov na základe získaných skúseností a v druhej skupine o zmenu a doplnenie ustanovení o prevode ostatných nehnuteľností, najmä domových.
Hlavným dôvodom pre tieto zmeny bolo, aby pri prevode židovských podnikov mohly byť lepšie a účinnejšie realizované záujmy veriteľské a fiškálne. Za tým účelom musela byť sprísnená kontrola nad prevedenými podnikmi a musí sa umožniť úradu, prevádzajúcemu túto kontrolu, účinnejšie zasahovať v prípade potreby do vedenia podniku a previesť nápravu, aby bolo zaistené presné a riadne splatenie likvidačnej hodnoty prevedeného podniku.
Účelom týchto zmien je aj regulovať a napravovať nežiadúce dôsledky, ktoré nastaly vplyvom urýchleného prevádzania prevodov a čím rýchlejšie tieto prevody ukončiť fakticky i právne. Toto je možné iba vtedy, ak prejímateľ splní všetky uložené podmienky, pričom by bola zaručená aj ďalšia hospodárska prosperita podniku.
Ostatné, najmä domové nehnuteľnosti bývalé židovské, ktoré sa staly podľa vyhlášky č. 238/1941 SI. z. vlastníctvom Slovenského štátu, boly podľa usnesenia vlády zo dňa 4. XI. 1942 zriadenými odhadnými komisiami odhadnuté, čím bol učinený prvý krok k ich prevodu do rúk Nežidov.
Tento prevod má byť upravený smernicami, vydanými vládou podľa § 199 ods. 3 nar. č. 198/1941 SI. z. Pred vydaním týchto smerníc je potrebné novelizovať predpisy hlavy VI. časti štvrtej tohto nariadenia, lebo skúsenosti, nadobudnuté od vydania vyhlášky č. 238/1941 SI. z. vyžadujú, aby tieto predpisy boly upravené a doplnené takými ustanoveniami, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie nerušeného prevodu, na odstránenie nesrovnalosti, na zamedzenie zbytočných prieťahov a ktoré by boly v súlade s ostatnými právnymi ustanoveniami o majetku Židov.
Pri prevode týchto nehnuteľností má sa pamätať tak na fiškálne záujmy štátu, ako aj na prospech celku a majú byť chránené i záujmy veriteľské. Preto v tomto návrhu sa uplatňuje zásada úplatnosti prevodu a reálnosti prevodnej hodnoty.
Napriek vedúcej zásade najvyššieho výťažku sú uplatnené aj sociálne záujmy. Zaistenie možnosti poskytnutia dlhodobého hypotekárneho úveru, ako aj v prípadoch osobitného zreteľa hodných, úveru garančného so štátnou zárukou, umožňuje nadobudnúť tieto nehnuteľnosti i socailne slabším, ktorí by ináč pre menšie finančné prostriedky boli z tejto akcie vylúčení.
Osobitná časť.
Diel I.
Ustanovenia tohto dielu obsahujú zmeny a doplnky nariadenia č. 198/1941 SI. z.
K jednotlivým článkom, nakoľko z obsahu samého zmena nevyplýva, uvádza sa toto:
ČI. 1.
Bolo zrušené ustanovenie § 20 ods. 3 kódexu zabraňujúce židovským miešancom podľa § 2 písm. aj nadobudnúť lekárnickú koncesiu, keďže uvedené osoby nie sú vylúčené, aby si osvojily potrebné teoretické znalosti.
ČI. 2.
Obchodné úkony za províziu, a to aj príležitostne, boly vyňaté z úkonov pri výkone povolania a platenie provízie Židom bolo podrobené predpisom o viazaných židovských účtoch, aby aj táto činnosť Židov mohla byť usmernená, lebo pod titutlom provízií boly vyplácané neprimerané čiastky. Pritom sa ponecháva Ústrednému hospodárskemu úradu, aby podľa § 74 povoľoval v jednotlivých prípadoch výbery z týchto viazaných účtov alebo upravoval podmienky pracovného povolenia.
ČI. 3.
Pre umožnenie presnej evidencie a koncentrácie platieb v prospech Židov bolo potrebné, aby Ústredný hospodársky úrad mohol určiť, u ktorého peňažného ústavu, oprávneného viesť židovské viazané účty, má sa viesť viazaný účet Žida. V dohode s Ministerstvom financií môže Ústredný hospodársky úrad nariadiť, aby viaceré viazané účty Žida alebo Židov boly prevedené do určeného peňažného ústavu. Takto sa umožní lepší prehľad nad rozptýleným židovským majetkom a umožní sa tiež, aby platby pre viacerých židovských prevoditeľov tohože podniku boly konané u jedného peňažného ústavu, čím sa zaručuje presnejší dozor nad platbami prijímateľa.
Vklady a bežné účty, zaistené na uhradenie mimoriadnej dávky zo židovského majetku, boly zpod vyšeuvedenej dispozície vyňaté, keďže na ne uložené peniaze prešly už do vlastníctva slovenského štátu a nakladá s nimi Ministerstvo financií.
12
ČI. 4.
Keďže niektoré živnostenské oprávnenia prestaly byť vykonávané alebo boly dočasne odhlásené až po vydaní kódexu, treba doplniť § 169 ustanovením, že zánik týchto nevykonávaných alebo dočasne odhlásených živnostenských oprávnení sa určí ex offo dňom nevykonávania alebo odhlásenia, a to bez prevedenia likvidačného pokračovania. V tomto prípade ide len o zánik práva, naproti tomu majetok takéhoto Žida bol scudzený v rámci iných predpisov.
Čl. 5.
Po účinnosti židovského kódexu je možné nadobudnúť židovskú účasť na obchodných spoločnostiach len tak, že Ústredný hospodársky úrad nariadi prevod tejto účasti na nežidovského uchádzača. Naproti tomu v niektorých prípadoch nežidovskí spoločníci neodôvodnene nechcú prijať do spoločnosti miesto Žida určeného uchádzača a preto bolo treba umožniť Ústrednému hospodárskemu úradu, aby v týchto prípadoch mohol naložiť so židovskou účasťou tým spôsobom, že nariadi zrušenie a likvidáciu spoločnosti, pričom má dbať na nežidovské záujmy. Vykonáva tu rovnakú moc ako súd v prípade súdneho zrušenia.
ČI. 6.
Prejimatelia židovských podnikov preberali aj také dlžoby, ktoré za dnešných čias, najmä pre vojnové pomery nebudú môcť plniť, čím teda ich záväzok je iba formálny a v dôsledku toho neodôvodnene umenšujú obecnú hodnotu prevzatého podniku, ktorá poväčšine prešla na slovenský štát. Aby sa tomuto zamedzilo, má Ústredný hospodársky úrad možnosť preskúmať prevzaté dlžoby a vylúčiť tie, ktoré by nemohol prejímateľ vyrovnať z dôvodov vyššie uvedených, pričom tieto dlžoby zostávajú naďalej vlastnými dlžobami židovského prevoditeľa, poťažne štátu, ak prevzal majetok židovského prevoditeľa.
ČI. 7.
Zmena § 174 súvisí s doplnením § 170 písm. e), aby aj v tomto prípade Ústredný hospodársky úrad mohol sa odchýliť pri likvidácii od formálnych predpisov, platných pre likvidáciu, avšak je viazaný zachovať materiálne ustanovenia, čím teda postavenie veriteľov zostáva nezmenené a zrýchľuje sa iba likvidačné pokračovanie.
ČI. 8.
Podľa § 171 ods. 2 až 4 Ústredný hospodársky úrad určí obecnú hodnotu prevedenej židovskej účasti. Kódex nemal ustanovenie, ako sa táto hodnota má splatiť. Prax preto opierala sa o analogické ustanovenie § 176 ods. 5. Tento článok však výslovne určuje toto právo Ústredného hospodárskeho úradu.
ČI. 9.
Aby nehnuteľnosť, patriaca k podniku, bola prepísaná na prejímateľa židovského podniku, musí prejímateľ zaplatiť celú likvidačnú hodnotu a nielen hodnotu nehnuteľností. Tým sa má zabrániť špekulačným úmyslom s týmito nehnuteľnosťami, ktoré prevažne alebo úplne slúžia na prevádzku prejímateľom prevzatého podniku, a teda majú vplyv na hospodársku silu tohto podniku a sú zárukou zaplatenia likvidačnej hodnoty. Nariadenie prevodu takejto nehnuteľnosti na prejímateľa je v pozemkovej knihe poznamenané a preto nemôže nastať nijaká ujma prejímateľovi. Zaplatenie likvidačnej hodnoty z pôžičky, poskytnutej peňažným ústavom, ktorá sa mu poskytuje najviac do polovice hodnoty, by ohrožovalo riadne platenie likvidačnej hodnoty podniku, lebo bol by tu ešte i záväzok platiť na poskytnutú pôžičku.
Čl. 10.
Prevzatím židovského podniku vznikly prejímateľovi značné záväzky, na splnení ktorých má štát finančný, morálny a hospodársky záujem. Keďže štát má značné pohľadávky voči židovským prevoditeľom na podlžných daniach, dávkach a poplatkoch, ktoré sa uspokojujú z likvidačneij hodnoty a časť likvidačnej hodnoty, pripadajúca na židovského prevoditeľa a židovských veriteľov, prepadla poväčšine podľa úst. zákona 68/1942 Sl. z. na štát, je jeho eminentným finančným záujmom, aby likvidačná hodnota bola včas a riadne splatená, ako aj aby bolo zaplatenie likvidačnej hodnoty zaistené.
Prevody židovských podnikov boly uskutočnené vrchnostenským zásahom, a preto štát má sa starať o uspokojenie nežidovských veriteľov židovského prevoditeľa.
Ďalej má štát záujem na tom, aby podnikový majetok, predstavujúci určitú národohospodársku hodnotu, nebol bezdôvodne zmenšovaný a aby životaschopnosť podniku
13
bola zaistená, čím sa má umožniť prejímateľovi plniť uložené záväzky.
Touto novelou umožňuje sa Ústrednému hospodárskemu úradu účinnejšie ako doteraz zasahovať do hospodárenia prevedených podnikov, a to tak, aby záujmy štátne (fiškálne) a iné záujmy verejné body chránené.
Ústredný hospodársky úrad kontroluje činnosti prevedených židovských podnikov a k vážnejším právnym úkonom prejímateľa, pri ktorých nakladá už majetkovou podstatou podniku, treba súhlasu Ústredného hospodárskeho úradu.
Toto právo Ústredného hospodárskeho úradu trvá dokiaľ, kým prejímateľ nesplní všetky záväzky z prevodu vyplývajúce. Túto skutočnosť Ústredný hospodársky úrad úradne deklaruje osobitným svedectvom.
Pre hrubé porušovanie záväzkov, vyplývajúcich z prevodu podniku, je daná možnosť Ústrednému hospodárnemu úradu buď uvaliť dočasnú správu alebo prevod zrušiť a podnik, prípadne účasť sa prevedie na iného uchádzača za obdobných podmienok ako pri prevode židovského podniku.
Kedže zrušenie prevodu sa stalo vinou prejímateľa, je povinný uhradiť trovy pokračovania, ako aj skutočnú škodu, lebo má vrátiť rovnaký majetok ako mu bol odovtzdaný, a preto musí nahradiť tú hodnotu o čo podnik zmenšil. Svojou nepoctivou činnosťou, najmä tým, že hrubo porušil podmienky prevodu, že zmenšil dôvery v neho kladené, že zneužil dobrodenia povolenia splatiť časť likvidačnej hodnoty v splátkach, ako aj pre ničenie podstaty podniku a dôvery v tento podnik, spôsobil národnému hospodárstvu väčšiu škodu, než len skutočnú; na druhej strane však aj neprimerane a bezohľadne z toho podniku ťažil. Preto je spravodlivé, aby platil 5% ročne z určenej likvidačnej hodnoty okrem nehnuteľnosti, lebo práve z tejto hodnoty neodôvodnene zarábal.
Aby sa prejímateľovi zamedzilo jeho majetok bezúpletne preniesť na iného, keď nesplnil z prevodu vyplývajúce záväzky a zmenšil majetkovú podstatu podniku, zaviedla sa ručebná povinnosť všetkých osôb nadobúdajúcich bezúplatne majetkové hodnoty od prejímateľa.
Čl. 11.
Zásada právnej kontinuity vyžaduje, aby bolo vložené vlastnícke právo nehnuteľnosti, ktoré sa staly vlastníctvom slovenského štátu v prospech štátu — Ústredného hospodárskeho úradu a nie priamo na prejímateľa. Z tohto dôvodu bolo z § 192 vynechané ustanovenie, že vlastnícke právo môže byt vložené na základe listiny o scudzení pre osoby, ktoré Ústredný hospodársky úrad označí.
Čl. 12.
Vychádzajúc zo zásady, aby z prevodu týchto nehnuteľností bol dosiahnutý primeraný výťažok, z ktorého by bolo možné uhradiť všetky záväzky bývalých vlastníkov-Židov (ako verejnoprávne tak aj súkromnoprávne) — muselo byť určené, že tieto nehnuteľnosti môžu byť scudzené iba za protihodnotu. V tomto smysle aj sám štát (rezorty) musí za nehnuteľnosť, ktorú si chce ponechať, zaplatiť. Preto bolo dané ustanovenie, že bezplatné prenechanie týchto nehnuteľností je vytočené. Týmito sa má zamedziť neodôvodenému obohateniu jednotlivcov na úkor celku, lebo ľahko nadobudnutý majetok by nemal takú vážnosť a mravnú silu, ako ten, ktorý si prejímateľ získa statočnou prácou.
Keďže tento majetok, ako národný, má slúžiť celej pospolitosti, obmedzilo sa právo štátu ma nadobudnutie tohto majetku na určitú, presne označenú výšku. Týmto obmedzením sa zaručuje, že ostatný, štátom nenadobudnutý majetok prejde do rúk Nežidov, bude mat charakter súkromný a takto nebude odňatý svojmu pôvodnému účelu.
Čl. 13.
Nehnuteľnosti budú prideľované jednotlivým uchádzačom za prevodnú hodnotu. Hoci táto prevodná hodnota bude ustálená podľa odhadu nestrannej odhadnej komisie a je vzhľadom na miestne pomery najobjektívnejšou, budú prípady, kde táto hodnota nebude stačiť na úhradu hypotekárnych tiarch. Preto pre takéto preťažené nehnuteľnosti volil sa spôsob scudzenia dobrovoľnou dražbou s účinkami súdnej dražby, aby takto bol dosiahnutý čo najväčši výťažok a veritelia uchránení prípadných škôd.
Takým spôsobom budú scudzené i tie nehnuteľnosti,, ktoré nemohly byť scudzené podľa § 199.
Výkričnou cenou nehnuteľnosti, ktorá bude podkladom dražby, bude odhadná hodnota, oznámená súdu Ústredným hospodárskym úradom preto, aby nemusel byť prevedený súdny odhad, ktorý je spojený s ďalšími trovami.
Za účelom urýchleného prevodu týchto nehnuteľností sú súdne lehoty skrátené.
14
ČI. 14.
Novelizáciou tohto paragrafu má byť docielené zjednodušenia složenia náhrady do súdneho depozitu. Štát zaplatí náhradu z prevodnej hodnoty a preto môže byť prejímateľovi uložené, aby tú časť prevodnej hodnoty, ktorá sa rovná náhrade, složil priamo do súdneho depozitu miesto slovenskému štátu a zvyšok prevodnej hodnoty zaplatí priamo na účet Ústrednému hospodárskemu úradu. Týmto opatrením sa len urýchli pokračovanie a eliminuje sa zbytočné poukazovanie peňazí.
Za účelom koncentrácie náhrad bolo určené, že depozitným miestom na složenie náhrady budú iba dva peňažné ústavy, a to Slovenská hypotečná a komunálna banka a Mestská sporiteľňa v Bratislave. Tým dosiahne sa jasnejší prehľad o celkovom výťažku a účinnejšia kontrola nad správou týchto peňazí.
Čl. 15.
Nehnuteľnosti sa budú scudzovať zásadne iba za hotovosť, pričom je ponechané prejímateľom prevziať ťarchy podľa § 183 ex. bzákona.
Aby mohli nadobudnúť tieto nehniuteľnosti jednotlivci s národného a politického hľadiska spoľahliví a zaslúžilí, avšak finančne slabší, budú poskytované na časť kúpnej ceny hypotekárne dlhodobé úvery a vo výnimočných prípadoch tiež garančné úvery, za ktoré preberá zámku štát.
Za tým účelom vloží štát u peňažných ústavov na poskytovanie hypotekárnych pôžičiek garančný a účelový vklad na čiastočné financovanie kúpy nehnuteľností. Tento vklad vloží z prostriedkov spravovaných na osobitnom účte "Fondu pre podporu vysťahovalectva Židov", kam plynú hyperochy podľa § 200 ods. 4.
Čl. 16.
Keďže predpokladom kúpy je zaplatenie kúpnej ceny, nehnuteľnosť bude prejímateľovi odovzdaná do dražby a vlastnícke právo na neho prevedené iba po složení náhrady a po splnení iných podmienok scudzenia, pri súčasnom výmaze všetkých tiarch, ktoré budú uspokojené z rozvrhu náhrady.
Keďže v tom prípade, keď nehnuteľnosť si štát podržal vo vlastníctve, vlastnícke právo sa vloží v prospech štátu podľa § 192, musel byť tento paragraf doplnený ustanovením v tom smere, akým spôsobom majú byť ťarchy z takejto, štátom si ponechanej nehnuteľnosti vymazané.
Čl. 17.
Spôsob scudzenia týchto nehnuteľností je presne stanovený § 199 a preto je samozrejmé, že tieto nehnuteľnosti odo dňa, čo sa staly štátnymi, nemožno vyvlastňovať. Tento zákaz vyvlastnenia je nutný preto, že niektoré úrady vyvlastňujú vzhľadom na zákon č. 177/1940 Sl. z. najmä bývalé židovské nehnuteľnosti, neprizerajúc dostatočne na riadnu hodnotu a na verejné a súkromné záväzky, viaznuce na týchto nehnuteľnostiach.
Keďže týmto spôsobom sa obchádzaly predpisy o scudzení týchto nehnuteľností, treba expressis verbis zakázať, že tieto nehnutelnosti — keďže sú štátne — nemajú byť predmetom vyvlastnenia, ale iba predmetom scudzenia.
Čl. 18.
Nehnuteľnosti, ktoré sa staly vlastníctvom štátu podľa § 191 ods. 1 dňom 1. novembra 1941, neboly pozemnoknižne prevedené na slovenský štát. Staly sa preto prípady, že takéto nehnuteľnosti boly bez súhlasu štátnej správy — kompetentného úradu — zaťažené alebo i scudzené.
Keďže z pozemkovej knihy nebolo zrejmé, že ktoré nehnuteľnosti sa staly vlastníctvom slovenského štátu, cieľom ochrany štátneho majetku bolo treba ustanovenia o neplatnosti týchto zápisov, aby Ústredný hospodársky úrad, poťažne Štátny pozemkový úrad mohly preskúmať, ktoré zápisy sa stály po právu.
Čl. 19.
Vsunutie čl. 19 ako novely židovského kódexu bolo nevyhnutne potrebné okrem iného zvlášť preto, že týmto článkom upravená kompetencia stíhania a trestania v ňom popísaných deliktov bola upravená podľa ustanovenia zákona č. 7/1924 Sb. z. a n., lebo v danom prípade ide o veci, tangujúce eminentný záujem finančnej správy.
Čl. 20.
Týmto článkom bolo treba opraviť trestné sankcie nariadenia č. 271/1940, č. 272/
15
1940 a č. 186/1941 Sl z. preto, že neskoršie sa ukázalo, že mnohé trestné činy, spáchané podľa cit nariadení neboly ešte odhalené z tohto a pri ich trestaní za dnešného stavu, chýbala trestná sankcia.
Vykonanie navrhovaného zákona nevyžiada si osobitných výdavkov zo štátnej pokladnice.
Želaním Vlády je, aby predkladaný návrh bol príkázaný na pojednávanie výboru ústavnoprávnemu a výboru národohospodárskemu.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra za predsedu vlády.
Dr. Gejza Medrický v. r.,
minister hospodárstva.