Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie, 9. zasadanie.
777.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1943,
ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Zákon č. 76/1927 Sb. z. a n. v znení zákonov č. 180/1927, 167/1930 a 226/1936 Sb. z. a. n., vládnych nariadení č. 393/ 1938 Sb. z. a n. (č. 2/1939 SI. z.) a č. 160/1939 SI. z., ako aj zákonov č. 60/ 1940, 130/1941, 180/1941, 250/1941, 280/1941 a 5/1943 SI. z. sa mení a doplňuje takto:
ČL 1.
Ustanovenie § 17 č. 4 sa doplňuje a znie takto:
"4. Výdavky na byt a výživu daňov-níka, jeho príslušníkov rodiny a ďalších v § 20 ods. 1 uvedených osôb, ak sú v zaopatrení daňovníka, ako i služobníctva, chovaného k osobným službám, počítajúc do toho peňažnú hodnotu výrobkov a tovaru, spotrebovaných na ten účel z vlastného hospodárstva alebo podniku. Výdavky na byt a výživu daňovníka sú však odpočítateľné primeranou sumou, o ktorú bo-ly nutne zvýšené výkonom jeho povolania mimo domu (nocľažné a stravné). Stravovanie rodinných členov, zamestnaných pri prevodzovaní hospodárstva u roľníkov zdaňovaných podľa priemerov (§ 327 ods. 1 posl. veta), je prevodzovacím nákladom,
pokiaľ stravovanie bolo odpočítané (§ 15) pri výpočte priemerov".
Čl. 2.
Ustanovenia § 19 sa menia a znejú takto:
"(1) Daň dôchodková podľa predošlých ustanovení vypočítaná zvýši sa o 30%, ak daňový základ presahuje 26.000 Ks a k rodine daňovníka nepatrí ani jedna osoba, ktorej prípadný dôchodok má byť podľa § 5 spoločne zdanený. Ak k rodine daňovníka nepatrí viac ako jedna taká osoba, zvýši sa dôchodková daň vypočítaná podľa predošlých ustanovení o 10%, ak daňový základ presahuje 26.000 Ks až do 80.000 Ks, a o 15%, ak daňový základ presahuje 80.000 Ks. U vdovcov (vdôv) odpadá zvýšenie o 10% alebo o 15%, ak patrí k ich rodine aspoň jedna taká osoba.
(2) Pri použití ustanovenia ods. 1 treba započítať:
1. plnoleté deti, rodičov, prarodičov, nevlastných rodičov, pestúnov, zaťa a nevestu, tesťa a testinú (svokra a svokru) daňovníka, ak sú v jeho zaopatrení,
2. manžela (§ 15 č. 2), taktiež maloleté deti a osoby vypočítané v čísle 1, nežijúce v jeho domácnosti, ak dostávajú od daňovníka pravidelné príspevky prevyšujúce 5% jeho dôchodku,
3. nemajetných súrodencov a sošvag-rených daňovníka až do druhého stupňa, ktorí sú ním vydržovaní.
(3) U daňovníkov s dôchodkom podrobeným dani neprevyšujúcim 75.000 Ks, ktorí vychovali 2 alebo viac detí, taktiež u komposesorátov a urbariátov bez ohľadu na výšku dani podrobeného dôchodku, nenastane prirážka uvedená v ods. 1.
(4) Ak ide o daňovníkov, ktorí majú dani podrobený dôchodok do 100.000 Ks vpočítane a ktorí sú pre nejakú chorobu alebo vadu odkázaní na stále ošetrovanie cudzími osobami, sníži sa prirážka podľa ods. 1 na polovicu.
(5) U daňovníkov, ktorí majú dani podrobený dôchodok nad 75.000 Ks až do 100.000 Ks vpočítane a vychovali 2 alebo viac detí, môže sa Komisia usniesť na primeranom snížení prirážky uvedenej v ods, 1."
Čl 3.
Ustanovenie § 20 ods. 4 sa zrušuje a nahradzuje takto:
(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 nemožno použiť:
a) na príslušníkov rodiny, ktorí majú samostatný dôchodok, prevyšujúci ročných 3.000.— Ks, ktorý sa k dôchodku hlavy rodiny pri vyrubení dane dôchodkovej nepripočíta,
b) na členov rodiny, ktorých stravovanie sa odpočíta od dani podrobeného dôchodku podľa § 17 č. 4 posledná veta, ako aj na ktorých sa odpočíta mzdový paušál, určený u roľníkov priemermi (§ 327 ods, 1 posl. veta) pre stále cudzie pracovné sily".
Čl. 4.
Ustanovenia § 214 sa menia a znejú takto:
,,(1) Vydaniu nálezu musí — vynímajúc prípady v §§ 201 a 218 uvedené — predchádzať aspoň jeden výsluch obvineného.
(2) Počas výsluchu, ktorý môže byť i viac ráz prerušený, oznámi protokolárne vyšetrujúci úrad obvinenému podrobne skutkovú podstatu trestného činu a dôvody podozrenia proti nemu, aby sa vyjadril; na žiadosť obvineného poskytne sa mu na vyjadrenie 15-dňová lehota. Obvinený má byť poučený o tom, že môže žiadať o poskytnutie tejto lehoty; že sa tak stalo, má sa poznamenať v protokole o pojednávaní.
(3) Na žiadosť obvineného vydá sa mu odpis protokolu o každom jeho výsluchu, a to bez rozdielu, či ide o výsluch už skončený a či o časti toho istého výsluchu, ak bol prerušený. Ak sa strane poskytla 15 dňová lehota v smysle predchádzajúceho odseku, započne plynúť odo dňa, ktorý ide po dni doručenia odpisu protokolu."
Čl. 5.
Ustanovenia § 216 sa menia a znejú takto:
"(1) Pokiaľ výpovede svedkov, prezved-ných osôb alebo znalcov neboly už skôr potvrdené prísahou, je vyšetrujúci úrad oprávnený požiadať okresný súd, príslušný
podľa ich bydliska, aby ich vypočul pod prísahou.
(2) Ak pri rokovaní v daňovej komisii boly daňovníkovi ukázané listiny alebo boli za jeho prítomnosti vypočutí svedkovia, prezvedné osoby a znalci, netreba, aby sa tieto úkony opakovaly vyšetrujúcim úradom.
(3) Vyšetrujúci úrad je tiež oprávnený nariadiť, aby obvinený pripustil nazrieť do svojich obchodných a hospodárskych kníh. Pre toto nazretie platia ustanovenia §§ 314 až 318 s odchýlkami, že v trestnom pokračovaní netreba predchádzajúceho oznámenia obvinenému podľa § 315 ods. 3 a že osoby poverené osobitným písomným príkazom vyšetrujúceho úradu nazrieť do kníh môžu i proti vôli daňovníka vstúpiť do miestností, o ktorých vedia alebo majú dôvodné podozrenie, že sú v nich uložené knihy, do týchto nazrieť a podľa potreby ich zaistiť na vhodnom mieste. Ak vyšetrujúci úrad má vedomosť alebo dôvodné podozrenie, že sa obchodné alebo hospodárske knihy nachádzajú u iných osôb alebo v ich miestnostiach, môže jeho orgán za podmienok v tomto odseku uvedených vstúpiť i do týchto, vykonať nazretie do týchto kníh i proti vôli majiteľov a užívateľov miestností a podľa potreby ich zaistiť na vhodnom mieste.
(4) Vyšetrujúci úrad vypočuje za vyšetrovania tiež osobu,' ktorá ručí za peňažnú pokutu a trovy pokračovania, najmä o okolnostiach rozhodných pre uplatňovanie ručenia".
Čl. 6.
Ustanovenie § 283 sa mení a znie takto:
"(3) Pre poplatok z oneskorenia podľa ods. 2 písm. a) určuje sa sadzba 2% pre každý štvrťrok, pre poplatok z oneskorenia podľa ods. 2 písm. b) sadzba 8% pre rok, pre poplatok z oneskorenia podľa ods. 4 pri dani dôchodkovej vyberanej srážkou sadzba 1 % na každý mesiac (§ 38), pri dani rentovej vyberanej srážkou a pri dani z tantiem sadzba 6% na každý polrok (§ 181 ods. 1 a § 183 ods. 6), pri mimoriadnej dani postihujúcej dividendy a úroky z nie-
5
ktorých cenných papierov pevne zúročiteľných sadzba 3% na každý štvrťrok (§ 5 ods. 1 zák. č. 16/1936 Sb.z. a n.)."
Čl. 7.
Ustanovenia § 283 na menia a znejú takto:
"(1) Úrad môže na žiadosť daňovníka čiastočne alebo úplne pozhovieť zaplatenie dlžnej dane s prirážkami a príslušenstvom, ak je jej okamžité vybranie pre daňovníka spojené s vážnou ujmou alebo s vážnymi ťažkosťami. Povolenie odkladu platenia môže sa urobiť závislým od podmienok alebo výhrad.
(2) Nedoplatky, ktoré sú zaistené zabavenou pohľadávkou, nemožno pozhovieť (§ 394).
(') Na povinnosti platiť poplatok z oneskorenia z pozhovenej sumy. sa povolením odkladu platenia nič nemení. Ministerstvo financií alebo úrad ním na to splnomocnený môže však túto povinnosť snížiť alebo celkom odpustiť.
(4) Príslušnosť úradov určí vládne nariadenie".
Čl. 8.
Ustanovenie § 293 ods. 2 sa zrušuje a nahradzuje takto:
"(2) Vláda sa splnomocňuje, aby nariadením určila, v akej výške sa priznáva dobropis."
Čl. 9.
Ustanovenie § 307 ods. 1 sa mení a znie takto:
"(1) Nehladiac na ustanovenie ods. 5, je každý, kto je povinný platiť priamo vy beranú daň — vynímajúc všeobecnú zárobkovú daň pre podomové a kočovné živnosti, daň pozemkovú a daň domovú triednu —, povinný podať každoročne na príslušnom vyrubovacom úrade písomne riadne vyplnené soznanie o dani podrobenom dôchodku, výťažku alebo požitku, dosiahnutom v kalendárnom roku (obchodnom období), na bežný daňový rok podľa vzoru vydaného Ministerstvom financií, a to:
1. pri zvláštnej dani zárobkovej — do 15 dní po predpísanom schválení účtovnej
6
uzávierky, najneskoršie však do 6 mesiacov po obchodnom období,
2. pri činžovej dani — do 15. januára daňového roku,
3. pri ostatných sem spadajúcich daniach — do 14. februára daňového roku."
Čl. 10.
Ustanovenia § 328 ods. 2 sa menia a znejú takto:
"(2) Ak daňovník vyhovel v lehotách mu daných poprípade predĺžených všetkým výzvam vyrubovacieho úradu, smerujúcim k riadnemu zisteniu vyrubovacieho základu, je vyrubovací úrad povinný doručiť daňovníkovi platobný rozkaz do troch rokov po podaní soznania k dani. Ak nedodrží úrad lehotu, má sa za to, že daň je predpísaná vo výške daňovníkovho soznania. Ustanovenia hlavy VIII § 313 ods. 2 č. 1 štvrtá veta, § 277 ods. 3 a 4, § 330 ods. 2 zostávajú tým nedotknuté."
Čl. 11.
Ustanovenia § 328a sa menia a znejú takto:
"(1) U fyzických osôb podrobených dani dôchodkovej vyrubenej podľa §§ 18 až 22, poprípade § 34, alebo všeobecnej dani zárobkovej alebo obom týmto daniam, u ktorých ani zdaniteľný dôchodok ani zdaniteľný výťažok nepresahoval v nepárnom kalendárnom roku 15.000 Ks, bude daň na príslušný párny daňový rok vyrubená platiť nenapadnuteľne bez nového vyrubenia a bez vydania nového platobného rozkazu i pre najbližší nasledujúci daňový rok. Pre tento rok niet s výhradou ods. 2 písm. a) a b) u spomenutých osôb povinnosti na podanie soznania k spomenutým daniam.
(2) V ods. 1 uvedený spôsob zdanenia nenastane u daňovníkov, ktorí
a) v soznaní výslovne požiadajú o riadne vyrubenie dane a vydanie platobného rozkazu na spomenutý nasledujúci nepárny daňový rok v nepredlžiteľnej lehote do 14. februára tohto nepárneho daňového roku;
b) podľa názoru vyrubovacieho úradu majú byť na spomenutý nepárny daňový rok podrobení novému vyrubeniu, pretože
7
ich zdaniteľný príjem alebo výťažok presahoval v predchádzajúcom párnom kalendárnom roku 15.000 Ks; v tomto prípade budú, ak nepodali sami už azda soznanie, vyrubovacím úradom vyzvaní do dvoch rokov po uplynutí spomenutého párneho kalendárneho roku na podanie soznania do 30 dní cieľom vyrubenia dane;
c) boli zdanení daňou dôchodkovou vyrubenou podľa § 32 ods. 5 alebo § 35 ods. 2 posledná veta;
d) vedú riadne obchodné knihy (§ 10 ods. 2);
e) sú spoločníkmi spoločenského podniku.
(3) Pri vyrubení dane daňovníkom v ods. 1 uvedeným nie je vyrubovací úrad (daňová komisia) povinný vykonávať doplňovacie a vytýkacie pokračovanie (§§ 310 až 313), len ak by daňovník o jeho výkon v soznaní požiadal; inak sa toto pokračovanie vykoná pri vybavovaní odvolania.
(4) Minister financií môže vyhláškou, uverejnenou v Slovenskom zákonníku do konca decembra príslušného kalendárneho roku, zvýšiť alebo snížiť hranicu zdaniteľného dôchodku alebo výťažku, uvedenú v ods. 1 a 2, alebo nariadiť riadne vyrubenie dôchodkovej a všeobecnej zárobkovej dane na nepárny daňový rok."
Čl. 12.
Ustanovenia § 334 ods. 5 sa menia a znejú takto:
"(5) Ak daňovník vyhovel v lehotách mu daných poprípade predĺžených všetkým výzvam smerujúcim k riadnemu vybaveniu sťažnostných bodov odvolania, je odvolacia stolica povinná rozhodnúť o odvolaní do troch rokov. Ak nedodrží úrad lehotu, má sa za to, že je odvolaniu plne vyhovené. Ustanovenia hlavy VIII § 313 ods. 2 čl. 1 štvrtá veta, § 277 ods. 3 a 4, § 337 ods. 2 zostávajú tým nedotknuté".
Čl. 13.
Ustanovenie § 345 sa doplňuje a znie takto:
"(1) Vymáhať daň s prirážkami a príslušenstvom prislúcha úradu, ktorý daň vy-
rúbil (vymáhajúci úrad). Tento úrad nariaďuje daňovú exekúciu a žiada o povolenie a výkon súdnej exekúcie.
(2) Vládne nariadenie stanoví, pokiaľ v zastúpení a pod dozorom tohto úradu prislúcha daňovému úradu vymáhať daň s prirážkami a príslušenstvom.
(8) Vymáhať obecné prirážky, ktoré si k priamym daniam vypočítava, predpisuje a vyberá obec vlastnými orgánmi, prislúcha obci. Pri vymáhaní sa pokračuje podľa ustanovení zákona o priamych daniach."
Čl. 14.
Ustanovenia § 346 sa doplňujú a znejú takto:
"f1) Vykonať daňovú exekúciu pre daň s prirážkami a príslušenstvom patrí úradu, u ktorého je predpísaná daň (exekučný úrad).
(2) Ak má dlžník mimo obvodu úradu príslušného podľa ods. 1 predmety, na ktoré možno viesť daňovú exekúciu, môže tento úrad požiadať o výkon daňový (vyrubovací) úrad, v obvode ktorého sú také predmety dlžníka. Tento je potom úradom exekučným.
(3) Vykonať daňovú exekúciu na vymo-ženie obecných prirážok, ktoré si k priamym daniam vypočítava, predpisuje a vyberá obec vlastnými orgánmi, prislúcha obci. Pri vykonávaní daňovej exekúcie sa pokračuje podľa ustanovení zákona o priamych daniach."
Čl. 15.
Ustanovenia § 355 sa menia a znejú takto:
,,(1) O odvolaniach, pokiaľ sú v daňovom exekučnom pokračovaní výslovne prípustné, rozhoduje s konečnou platnosťou Ministerstvo financií; ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu obce ohľadom obecných prirážok, ktoré si obec vypočítava, predpisuje a vyberá k priamym daniam vlastnými orgánmi, rozhoduje o ňom s konečnou platnosťou dozorný úrad verejnej správy vnútornej.
(2) Lehota na podanie odvolania je 8 dní.
9
(3) Čo do počítania tejto lehoty platia obdobne ustanovenia § 254 ods. 1 a 3, čo do miesta, kde treba odvolanie podať, a čo do účinku odvolania obdobne ustanovenia § 330 ods. 5 a 6."
Diel druhý.
Čl. 16.
Ustanovenie čl. 1 ods. 3 druhej časti zákona č. 226/1936 Sb. z. a n. v znení vládneho nariadenia č. 160/1939 SI. z. sa zrušuje a nahradzuje takto:
"Daňovníkom, ktorým na základe kalendárneho roku 1936 bola daň vyrubená na daňový rok 1936 i na daňový rok 1937, odpočíta sa pri zániku daňovej povinnosti z daňového základu na daňový rok nasledujúci po roku zániku daňovej povinnosti daňový základ odanený za daňový rok 1937. Toto ustanovenie neplatí pre zvláštnu daň zárobkovú (hlava III)."
Čl. 17.
Ustanovenia čl. 10 a 12 tohto zákona vzťahujú sa aj na lehoty, ktoré začaly plynúť alebo sú už v behu po 31. decembri 1941. Trojročná lehota počína plynúť v týchto prípadoch dňom vyhlásenia tohto zákona.
Čl. 18.
(1) Tento zákon — s výnimkami uvedenými v ods. 2 až 5 — platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
(2) Ustanovenia čl. 1, 2 a 3 platia počínajúc daňovým rokom 1943.
(3) Ustanovenia čl. 9 a 11 platia počínajúc daňovým rokom 1944.
(4) Ustanovenia čl. 6 a 8 platia počínajúc 1. januárom 1944.
(5) Ustanovenia vládneho nariadenia č. 15/1937 Sb. z. a n., ktorým sa vykonáva zákon o priamych daniach, nakoľko odporujú tomuto zákonu, strácajú platnosť účinnosťou príslušných ustanovení tohto zákona.
Čl. 19.
Tento zákon vykoná minister financií so zúčastnenými ministrami.
10
Dôvodová zpráva.
K čl. 1.
Doterajšie znenie § 17 č. 4 doplňuje sa ďalšou poslednou vetou, podľa ktorej sa stravovanie rodinných členov, zamestnaných v poľnohospodárstve roľníkov, zdaňovaných podľa priemerov (§ 327 ods. 1 posl. veta) uznáva za odpočítateľný režijný výdavok (§ 15) v rozsahu, v ktorom bolo pri vypočítaní priemerov za ten-ktorý rok skutočne odpočítané.
Uvedeným doplnkom, ktorý znamená čiastočný návrat k právnemu stavu pred novelou č. 226/1936 Sb. z. a n., upravuje sa právne stav, ktorý aj po tejto novele po dnes fakticky jestvoval; stravovanie rodinných členov roľníckych domácností sa totiž aj po vyhlásení tejto novely, ktorá odpočítaťeľnosť zrušila, vždy naďalej pri vypočítaní priemerov odpočítalo, hoci tento odpočet nebol normou podložený. Doplnok potvrdzuje teda právne len skutočný stav.
K čl. 2.
1. Doterajšie znenie § 19 ods. 3 oslo-bodilo od prirážky podľa ods. 1 tohto paragrafu daňovníkov dôchodkovej dane s dôchodkom podrobeným dani, neprevyšujúcim Ks 36.000, ak vychovali dve alebo viac detí.
Novým znením sa zvyšuje uvedená číselná hranica (36.000 Ks) na 75.000 Ks, čím sa prispôsobuje toto ustanovenie dnešným v dôsledku mimoriadnych pomerov zvýšeným daňovým základom.
2. Doterajšie znenie § 19 ods. 4 umožnilo daňovej komisii prirážku podľa ods. 1 primerane snížiť daňovníkom so zdaniteľným dôchodkom do 52.000 Ks, ktorí pre nejakú chorobu sú odkázaní na ošetrovanie cudzími osobami, ako aj daňovníkom so zdaniteľným dôchodkom nad 36.000 Ks do 52.000 Ks, ktorí vychovali dve alebo viac detí.
Nové znenie zvyšuje prv uvedenú číselnú hranicu 52.000 Ks na 100.000 Ks, rozširuje dôvod sníženia prirážky (choroba), aj na "vady" daňovníka a stanoví súčasne toto sníženie pevnou čiastkou vo výške 50% prirážky podľa ods. 1.
Zvýšenie číselnej hranice 52.000 Ks na 100.000 Ks je odôvodnené stúpajúcou ten-denciou daňových základov následkom mi-moriadnych pomerov, ktoré stúpanie o-proti roku 1939, kedy uvedené doterajšie číselné hranice boly zavedené (vl. nar. č. 160/1939 SI. z.), je veľmi značné.
Číslice 36.000 Ks až 52.000 Ks v poslednej častí doterajšieho 'ods. 4 sa zvý-šily v osobitnom novom ods. 5 na 75.000 Ks až 100.000 Ks zodpovedajúc zvýšeniu číselných hraníc v nových ods. 3 a 4.
Rozšírenie dôvodu sníženia prirážky aj na "vady" daňovníka je odôvodnené so sociálneho hľadiska, lebo daňovník s telesnou alebo duševnou vadou, ktorý je odkázaný na ošetrovanie cudzími osobami, nie je lepšie na tom, ako hocktorý chorý daňovník, ošetrovamý cudzími osobami. Tu treba podotýkať, že pojem "choroba" bol pojatý do textu zákona zákonom č. 130/ 1941 SI. z. namiesto českého pojmu "neduh", ktorý pojem je širší než pojem "choroba"; tento český pojem obsahuje práve aj vady, a to v prvom rade, a keďže nebolo svojho času pri vyhlásení citovaného vládneho nariadenia úmyslom zákonodarcu prevzatý český pojem zúžiť, napraví sa predmetným doplňkom vlastne len chyba v zákone č. 130/1941 SI. z.
K čl. 3.
Týmto článkom sa doplňuje § 20 ods. 4 ďalším odsekom, podľa ktorého sa srážka podľa § 20 neposkytuje na osoby, ktorých stravovanie sa odpočíta podľa § 17 č. 4 posl. veta, ako aj na osoby, na ktorých sa odpočíta mzdový paušál, stanovený priemermi (§ 327 ods. 1 posl. veta) pre cudzie pracovné sily, následkom toho, že daňovník cudzie sily nezamestnáva.
Neposkytnutie srážok na osoby, ktorých stravovanie sa podľa § 17 č. 4 odpočíta, je dôsledkom doplnenia tohto ustanovenia poslednou vetou, lebo nemožno poskytnúť dvojitú daňovú výhodu raz uznaním odtpočítateľnosti stravovania a po druhé povolením srážok.
Druhá časť doplnku (mzdový paušál) potvrdzuje normou, čo platilo bez zákonného podkladu v praxi. V priemeroch (§ 327 ods. 1 posl. veta) berie sa totiž pri ich výpočte vždy do povahy aj určitý počet cudzích pracovných síl podľa výmery a bonitných tried pozemkov a tento mzdový paušál sa v praxi odpočítal vždy aj tým daňovníkom-roľníkom, ktorí cudzie sily zamestnávali. Prakticky sa to vykonalo tak, že mzdový paušál sa odrátal na určitý počet členov domácnosti, na druhej strane sa ale na týchto členov poskytly srážky podľa § 20. Tento postup nebol zákonom podložený, bol však spravodlivý, lebo ak by sa srážky podľa § 20 boly pri-
11
znalý, boli by daňovnící-roľníci bývali vo výhode oproti ostatným daňovníkom.
K čl. 4.
V odseku druhom sa zmenou doterajšieho ustanovenia dáva vyšetrujúcemu úradu výslovným ustanovením zákona možnosť prvý výsluch prerušiť. Je to odôvodnené tým, že odpovede obvineného vyžadujú často okamžitého vyšetrenia, doplnenia a hlavne overenia, aby skutková podstata trestného činu nebola klamne zistená, takže pokračovanie vo výsluchu by bolo iluzórne. Ďalšou zmenou tohto odseku je, že časový postup oznámenia skutkovej podstaty trestného činu a dôvodov podozrenia môže určiť vyšetrujúci úrad. Vzhľadom na to, že už v predvolaní je obvinenému oznámené, z akých trestných činov a podľa ktorých ustanovení materiálne-právnych sa obviňuje, je tento postup účelnejší, lebo pri výsluchu pred oznámením skutkovej podstaty trestného činu a dôvodov podozrenia budú mu kladené pravidelné otázky takého rázu, na ktoré musí — ak má byť výpoveď pravdivá — odpovedať tak pred oznámením, ako aj po oznámení rovnako. Ale aj po porovnaní tohto ustanovenia s príslušným ustanovením všeobecného trestného poriadku (zák. čl. XXXIII/1896) javí sa neodôvodnenou a neúčelnou viazanosť úradu na lehotu pri oznámení podrobnej skutkovej podstaty a všetkých dôvodov podozrenia. Príslušný všeobecný trestný poriadok neobsahuje totiž žiadne ustanovenia, že by vyšetrujúci súd bol povinný oznámiť obvinenému hneď pred prvým výsluchom skutkovú podstatu trestného činu a všetky dôvody podozrenia. Ohľadne spôsobu výsluchu je v § 133 ods. 2 stanovené toto: "Keď už bola zistená totožnosť obvineného, treba mu všeobecne naznačiť trestný čin, z ktorého je obvinený a má byť opýtaný, či si praje niečo predniesť na svoju obranu," Nie je tu teda povinnosť vyšetrujúceho oznámiť podrobne už pred prvým výsluchom skutkovú podstatu trestného činu a všetky dôvody podozrenia obvinenému.
K čl. 5.
V ods. 3 tohto paragrafu v novom znení Sa rozširuje oprávnenie úradu čo do práva nahliadnuť do kníh a ostatných dokladov i proti vôli daňovníka v tom smysle, že orgán vyšetrujúceho úradu môže vstúpiť nielen do miestností, o ktorých pozitívne vie, že sú v nich knihy uložené, ale i do tých, o ktorých má dôvodné podozrenie, že slúžia pre úschovu daňovníkových kníh a dokladov k nim. Takáto koncesia pre vyšetrujúci úrad je tým viac na mieste, že práve daňovníci, ktorí sa dopúšťajú trestných činov ukracovania daní, uschovávajú corpora delicti (dvojité knihy a pod.) do iných miestností ako obchodných, prevodzovacích a pod. a teda spomenutí orgánovia práve v najdôvodnenejších prípadoch boli podľa výkladu doterajšieho ustanovenia zákona v spojitosti s ústavným zákonom č. 293/1920 Sb. z. a n., o ochrane slobody osobnej, domovej a o listovnom tajomstve, hatení v odhaľovaní trestných činov, v zadovažovaní dôkazov trestného činu a tým v usvedčení vinníka. Ustanovenie § 199 ods. 1 zaručuje i v prípade prehliadky súkromných bytov diskrétnosť pre daňovníka. Zo skúsenosti vyšetrujúcich orgánov je známe, že daňovníci, aby znemožnili vyšetrovanie, umiesťujú svoje obchodné knihy a inú korešpondenciu u osôb cudzích alebo v cudzích miestnostiach, do ktorých prístup bol zabraňovaný následkom medzery v zákone. Týmto novým ustanovením táto možnosť zastretia trestných činov je znemožnená.
K čl. 6.
Potreby štátu v dnešných mimoriadnych časoch stále stúpajú a preto je na ich krytie nevyhnutné, aby boli daňovníci za terajšej hospodárskej prosperity zvýšením percenta poplatku z oneskorenia donucovaní (teda bez exekučného zákroku) plniť riadne svoje daňové povinnosti. Toto zvýšenie je v skutočnosti zavedenie pokuty pre oneskorené platenie daní. Táto pokuta bola zahrnutá do poplatku z oneskorenia len pre uľahčenie manipulácie u daňových úradov, ktoré majú citeľný nedostatok personálu.
Ad informandum sa uvádza, že k obdobnému zvýšeniu poplatku z oneskorenia došli i v Protektoráte Čechy a Morava, a to vo forme prirážky z oneskorenia.
K čl. 7.
K § 283 ods. 2, ktorý sa zrušuje:
Následkom vzostupnej tendencie cien sa daňové základy a tým i daňové predpisy s roka na rok zvyšujú a preto podľa zrušiť sa majúceho ustanovenia § 283 ods. 2 by u mnohých daňovníkov dochádzalo k odkladu platenia daní s prirážkami na taký čas, kedy by sa event. od nich už nemohly vymôcť odročené dane s prirážkami. Pre zrušenie otázneho ustanovenia je tu i tá závažná okolnosť, že sa v štát-
12
nom rozpočte v tom-ktorom roku počíta so zvýšenými daňovými príjmami a že pre-liminované štátne príjmy, najmä v dnešných mimoriadnych vojnou vyvolaných pomeroch, musia byť zaistené.
K novému 2. odseku § 283:
Podľa § 394 ods. 3 zák. o pr. d. a vykonávacieho nariadenia k nemu, ak exekučný úrad otáľa s vymáhaním zabavenej pohľadávky, ručí štát za všetku škodu, ktorá týmto vznikne dlžníkovi a ostatným veriteľom, ktorí event. vedú exekúciu na tú istú pohľadávku. Ak nezaplatí podlžník pohľadávku, ktorá sa stala splatnou, je exekučný úrad povinný bez meškania proti nemu zakročiť a pohľadávku uplatňovať. Preto, aby štát pozhovením platenia dlžných daní s prirážkami a príslušenstvom neutrpel škodu, je odôvodnené, aby zabavenou pohľadávkou zaistené nedoplatky neboly pozhovené.
K čl. 8.
V zákone sa nestanoví pevne sadzba dobropisu, aby mala vláda vzhľadom na peňažný trh a finančné prostriedky štátu možnosť v tom-ktorom roku určiť výšku dobropisu. Pred rokom 1937 sa dobropis z daňových preplatkov nepriznával. Pri-znávaly sa iba nahradzovacie úroky vo veľmi obmedzených prípadoch.
K čl. 9.
Podľa nového znenia predlžuje sa lehota na podanie soznania k domovej dani činžovej z 31. decembra kalendárneho roku na 15. január daňového roku.
Predĺženie je odôvodnené okolnosťou, že lehota do konca kalendárneho roku pre vianočné sviatky, ako aj preto, že daňovník bol nútený za čas od podania soznania do konca roku vykázať predpokladaný a nie skutočný stav, je nevhodná.
K čl. 10.
Predmetným ustanovením predlžujú sa lehoty podľa doterajšieho znenia tohto ustanovenia generelne na 3 roky, čím sa vyhovuje nutným záujmom eráru pre prípad, ak by pre nedostatok personálu následkom mimoriadnych pomerov nebol v stave ešte v daňovom roku vyrúbiť daň.
K čl. 11.
Nový odsek 4 § 328a dáva možnosť riadneho uloženia priamych daní aj v rokoch, v ktorých v smysle ods. 1 tohto paragrafu by inak malo dojsť k paušálnemu zdaneniu. Táto možnosť je potrebná vzhľadom na stúpajúcu tendenciu daňových základov, ktoré následkom mimoriadnych hospodárskych pomerov vykazujú rapídny vzostup. Predmetné ustanovenie znamená v podstate nepatrné rozšírenie doteraz platného ustanovenia § 328a ods. 1 písm. b), podľa ktorého vyrubovacie úrady maly a majú možnosť vyvolať riadne vyrubenie daní vtedy, ak sú toho názoru, že zdaniteľ-ný príjem alebo výťažok presahoval 15.000 Ks. Doplňujúce ustanovenie obmedzuje voľné uváženie daňových správ v prípadoch, ak vyhláškou ministra financií tade riadne vyrubenie stanovené za obligatórne.
K čl. 12.
Tu platí obdobne dôvodová zpráva k čl. 10, pokiaľ sa týka lehoty pre vybavovanie odvolaní.
K čl. 13 a 14.
U obcí, ktoré si vypočítavajú, predpisujú a vyberajú obecné prirážky k priamym daniam vlastnými orgánmi, je odôvodnené, aby si aj samy vymáhaly obecné prirážky resp. pre obecné prirážky vyko-naly exekúciu. Prenesenie právomoci vymáhania obecných prirážok na obec je inak v shode s doterajším ustanovením § 345, podľa ktorého "vymáhať daň s prirážkami a príslušenstvom prislúcha úradu, ktorý daň vyrubil", a tiež § 346, podľa ktorého "vykonať daňovú exekúciu pre daň s prirážkami a príslušenstvom prislúcha úradu, u ktorého je daň predpísaná."
K čl. 15.
V dôsledku prenesenia právomoci vymáhania obecných prirážok a vykonania daňovej exekúcie pre obecné prirážky na obec (čl. 16 a 17), je samozrejmé, aby o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu obecného úradu ohľadom obecných prirážok, ktoré si obec sama vypočítava, predpisuje, vyberá i vymáha, rozhodoval bezprostredne dohliadací úrad verejnej správy vnútornej.
K čl. 16.
Nové znenie čl. 1 ods. 3 druhej časti zákona č. 226/1936 Sb. z. a n. v znení vi. nar. č. 160/1939 SI. z. je spravodlivou požiadavkou finančnej správy voči daňovníkom vzhľadom na mimoriadny vzostup daňových základov následkom mimoriadnych
13
hospodárskych pomerov, lebo nie je odôvodnené, aby sa daňovníkovi odpustila omnoho vyššia daň, s akou za posledný daňový rok počítal zákonodarca pri vyhlásení novely č. 226/1936 Sb. z. a n. v dôsledku vtedajších stabilných hospodárskych pomerov.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra za predsedu vlády.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.