Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 9. zasadanie.
779.
Zpráva
národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zverozdravotného zákona (tlač 741).
Vládou podaný návrh zákona zapadá do sústavného úsilia nášho štátu, aby potrebnými zmenami v našom právnom poriadku splnené boly všetky predpoklady čo najúspešnejšieho rozvoja nášho národného hospodárstva. Chov hospodárskeho zvie-ractva je nesporne tak dôležitým odvetvím slovenského hospodárstva, že naše zákonodarstvo musí mu venovať najväčšiu pozornosť, lebo práve v živočíšnej výrobe má Slovensko pre budúcnosť ďalekosiahle možnosti.
Výbory národohospodársky a rozpočtový pracovaly na návrhu zákona spoločne na niekoľkých zasadnutiach. Vo všeobecnej rozprave dospely výbory k jednotnému stanovisku, že osnova zákona v plnej miere kryje záujmy a potreby nášho poľnohospodárstva ,po stránke ochrany chovu hospodárskych zvierat. Súhlasne so stanoviskom vlády bolo konštatované, že zákonný článok VII. z roku 1888 o zvero-zdravotníctve je zastaralý. Popri tom za novelizáciu týchto predpisov hovorí aj skutočnosť, že nedostatky menovaného zákonného článku boly postupne odstraňované novými a novými doplnkovými normami, čím sa prehľadnosť zverozdravotníckych predpisov značne sťažila, čo zase bolo na úkor ich praktického prevádzania. Po tejto stránke je teda cieľom novej úpravy shrnúť doterajšie roztrúsené predpisy v jeden celok.
Reformou, ktorú tento zákon prináša, má sa naše zverozdravotnícťvo postaviť na výšku dnešnej doby, najmä ochrana chovu hospodárskeho zvieractva v podobe tlmenia zvieracích nákaz má sa prispôsobiť najnovším vedeckým poznatkom, ako sa to stalo v iných pokročilých štátoch. Pritom je nesporné, že pripravený zákon bude mať značný význam nielen pre naše poľnohospodárstvo, ale i pre verejné zdravotníctvo nášho štátu vôbec. Kým poľnohospodárstvu umožní účinný boj proti nákazlivým chorobám hospodárskych zvierat, ktoré choroby vyžadujú na poľnohospodárstve každoročne miliónové škody, zároveň vhodnými predpismi znemožní, aby do obehu prišly ľudskému zdraviu škodlivé produkty živočíšnej výroby. Uvedením tohto zákona do života sa zamedzí, aby nesvedomití ľudia, prevádzajúci obchod so živými zvieratmi alebo vysekávajúci mäso, dodávali na trh s hľadiska zdravotného nevyhovujúce mäso a iné produkty živočíšnej výroby ako zdravé, čím by nebezpečne ohrožovali zdravie širokých vrstiev občianskych. Z toho vysvitá, že osnova predloženého zákona má aj vyšší cieľ: chráni najväčší poklad národa, jeho zdravie pred nákazami, prenosnými so zvierat na ľudí.
Všetky otázky, ktoré bolo treba pri tejto úprave riešiť, rieši osnova dopodrobna, a to najmä matériu, súvisiacu s podstatou celej reformy: s tlmením zvieracích nákaz. Tým bolo umožnené výborom, aby ju prerokovaly v pomerne krátkom čase.
2
Zákon sa člení na 13 dielov so 77 paragrafmi. Každý diel shŕňa súvislé otázky a jednotlivé diely sú pospájané logickou súvislosťou, čím sa osnove zaisťuje potrebná prehľadnosť.
Práce, ktoré výbory na osnove previedly, možno deliť na dve časti: na úpravu štylárnu, kde to bolo potrebné, a na úpravu meritórnu. Meritórne zmeny boly v texte zákona prevedené nasledovne:
V § 6 sa poradie odsekov 3 a 4 premenilo z dôvodu logičnosti. Ods. 6 sa doplnil tak, že vydávať dobytčie pasy a manipulovať s nimi patrí štátnej správe za spolupôsobenia obcí, ako sa to v skutočnosti aj doteraz deje.
V § 8 sa ods. 1 z dôvodov účelnosti doplnil vetou, že spôsob nakladania, vykladania, a dopravy zvierat, ako aj spôsob vykonávania zverozdravotných prehliadok upraví vláda nariadením.
V § 11 ods. 3 sa vypovedalo, aby podrobnosti o výrobe, uvádzaní do obehu, vyskúšaní liečivých špecialít atď. a o zákaze ponúkať liečivé špeciality, prostriedky a prípravky neznámeho složenia alebo im robiť reklamu určila vláda nariadením.
V § 39. Podľa pôvodného znenia ods. 1 pri nákazlivom zmetaní hovädzieho dobytka bola daná možnosť ministrovi hospodárstva nariadiť ochranné očkovanie dorastu na trovy majiteľa. Toto nákazlivé zmetanie je krutou a dlhotrvajúcou chorobou hovädzieho dobytka, ktorá vyžaduje od roľníka najväčšiu trpezlivosť a húževnatosť, aby ju mohol zdolať. Preto sa výbory postavily na stanovisko, že je potrebné povzbudiť ochotu roľníctva k tlmeniu tejto nákazy aj tým, že trovy ochranného očkovania znáša štát. Z tej príčiny boly slová "na trovy majiteľa" vynechané.
Ods, 4 tohto paragrafu pôvodne zakazoval, aby dojiči kráv poskytovali pomoc pri pôrodoch v cudzích chovoch. Pretože pri osnovaní tohto odseku bolo úmyslom znemožniť poskytovanie tejto pomoci len dojičmi, zamestnanými v maštaliach nákazlivým zmetaním zamorených, bol odsek v tomto smysle doplnený.
V § 43. Červienka ošípaných zapríčiňuje v chove bravčového dobytka v našom štáte každý rok najväčšie straty. Veterinárna veda má dnes už úplne spoľahlivú látku na očkovanie. Z toho dôvodu Ústredňa pre hospodárstvo živočíšne v roku 1942 nariadila povinné ochranné očkovanie ošípaných proti červienke a takéto nariadenie vydalo Ministerstvo hospodárstva aj pre rok 1943. Vlaňajší výsledok ochranného očkovania bol veľmi dobrý. Vyhynutie bolo len minimálne, už tento jeden zásah znamenal veľké sníženie strát v chove ošípaných. Uvážiac tieto okolnosti výbory sa rozhodly pojať do osnovy predpis o povinnom očkovaní. Stalo sa tak vsunutím nového ods. 1 s textom, že Ministerstvo hospodárstva nariadi každoročne povinné ochranné očkovanie ošípaných, proti červienke podľa zverozdravotných pomerov na trovy majiteľov (držiteľov). Následkom toho sa ďalšie odseky prečíslovaly.
Pôvodný ods. 3 výbory vynechaly ako taký, ktorého prevádzanie by narážalo na temer neprekonateľné prekážky, následkom čoho by nebolo spravodlivé pripustiť stíhanie roľníkov pre nedodržanie jeho ustanovení. Výbory pritom uznaly, že keby sa takéto ustanovenie dalo u nás uskutočniť, bolo by so zverozdravotného hľadiska plne opodstatnené.
V § 44 bol ods. 1 doplnený tak, že očkovanie proti ovčím sypaniciam môže vykonať len zverolekár, čo vyplýva z intencií novej úpravy zverozdravotníctva.
V § 52 ods. 1 bolo vynechané pôvodné ustanovenie, že majiteľ nemá nárok na odškodné, ak pri získaní alebo prevzatí zvieraťa musel pozorovať, že zviera je choré na nákazu. Takéto ustanovenie by bolo roľníkom uložilo povinnosť temer nesplniteľnú. Ťažko je žiadať, aby majiteľ musel pozorovať chorobu zvieraťa, keď to nedokáže často ani klinické vyšetrenie. Ponechanie tohto ustanovenia v osnove bolo by znamenalo, že by v praxi ani jede n roľník nemusel byť odškodnený, preto boly slová "alebo musel pozorovať" z ods. 1 bodu a) škrtnuté.
V § 59 bol výpočet prípadov, kedy hradí trovy štát, doplnený novým bodom h), podľa ktorého štát hradí všetky výdavky úradne nariadených opatrení, pokiaľ nie sú povinné ich hradiť obce (§ 60) alebo majiteľ (§ 61). Doplnenie stalo sa kvôli úplnosti matérie, pojatej do tohto paragrafu.
3
V § 65 sú predpisy o použití prostriedkov Fondu. Podľa pôvodného znenia bodu c) sa maly z prostriedkov Fondu budovať moderné zariadenia (kafilérie) na spracovanie zvieracích mŕtvol ako aj iné zariadenia slúžiace na povznesenie štátnej zverozdravotnej služby. Podľa názoru výborov takéto zariadenia, najmä kafilerie môžu v budúcnosti budovať aj samosprávne sväzky, čím sa ich sieť podstatne skorej dobuduje. Preto je žiadúce, aby sa z prostriedkov Fondu udeľovaly aj podpory na stavby kafilérií. V tom smere bol bod c) tohto paragrafu doplnený.
V § 66 ods. 3 bolo pôvodne ustanovené, že neodkladné zásahy prvej pomoci pri nebezpečenstve uhynutia zvierat môžu urobiť aj osoby, ktoré nie sú zverolekármi, nesmú však ani za odmenu ani zadarmo liečiť domáce zvieratá, vykonávať na nich krvavé zákroky a ich očkovať. Naproti tomu každodenný život ukazuje, že pri nebezpečenstve uhynutia zvieraťa prvá pomoc musí byť často spojená s krvavým zákrokom, prípadne i s očkovaním nie bakteriologickými prípravkami. Zručnosť našich ľudí v poľnohospodárstve pokiaľ ide o prvú pomoc s krvavým zákrokom, napríklad pri zdutí, pri pôrodoch, je natoľko osvedčená, že zakázanie takýchto zákrokov by mohlo zapríčiniť značné škody, ak uvážime, ako ťažko je dosažiťeľná dnes ešte pomoc zverolekára. Podobne je to aj s očkovaním proti kolike. Preto výbory vylúčily z tohto odseku slová "vykonávať krvavé zákroky na nich a ich očkovať."
V § 67 previedly výbory veľmi podstatné zmeny. Vychádzalo sa so základného hľadiska, že sa dnes zverozdravotníctvo neobíde bez sústavnej služby zverolekárov, ktorá má byť podľa potreby rozvetvená po celom štátnom území, podobne ako štátna služba zdravotná. Pôvodné ustanovenie tohto paragrafu dávalo Ministerstvu hospodárstva možnosť, aby po dohode s Ministerstvom vnútra nariadilo viacerým obciam s menším rozsahom zverozdravotnej služby zamestnávať spoločného (obvodného) zverolekára. Ministerstvo hospodárstva mohlo k obciam (mestám) s menším rozsahom zverozdravotnej služby pripojiť jednu alebo viac obcí. Podľa takýchto ustanovení by sa ťarcha spojená s vydržiavaním obvodných zverolekárov bola presunula na obce.
Ťažká finančná situácia našich obcí je dostatočne známa. Obce vedia svoje hospodárstvo len tak udržiavať, že dostávajú na úhradu schodkov svojich rozpočtov štátne prídely. Keby sa bol ponechal vyššie uvedený spôsob udržiavania obvodných zverolekárov, bolo by to v praxi znamenalo, že by ich vlastne bol platil štát (cestou prídelov obciam), no nebol by mal na nich priamy vplyv, lebo títo by boli zamestnancami obcí. Pritom je isté, že by sa obce boly všemožne stavaly proti povinnosti zriadiť zverolekársky obvod a platiť zverolekára, aby sa tým vyhly novým výdavkom. Preto sa výbory postavily na stanovisko, že je vo verejnom záujme, aby sa namiesto pôvodne zamýšľaných obvodných zverolekárov zaviedla inštitúcia štátnych obvodných zverolekárov, platených štátom. Tomu zodpovedne upravily výbory text § 67 takto:
Zverozdravotnú službu v obciach (mestách) vykonávajú obecní (mestskí) zverolekári. Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom vnútra môže nariadiť obciam (mestám) s rozsiahlou zverozdravotnou službou, aby zamestnávaly jedného alebo viacerých zverolekárov. Spôsob a podmienky ustanovenia obecného (mestského) zverolekára, podrobnosti jeho služobného postavenia a jeho povinnosti určí vláda nariadením. Ministerstvo hospodárstva zriadi obvodnú zverozdravotnú službu podľa hospodárskych a zverozdravotných potrieb jednotlivých krajov. Takto ustanovení obvodní zverolekári sú štátnymi zamestnancami. Ich služobné a platové pomery upraví vláda nariadením a ich pôsobnosť určí Ministerstvo hospodárstva.
V § 69 bola vsunutá nová písmena g), podľa ktorej sa dopustí priestupku aj ten, kto na úradné vyzvanie podľa § 43 nedá povinne zaštepiť svoje ošípané proti červienke. Stalo sa tak v dôsledku doplnenia § 43. Doterajšia písmena g) dostala nové označenie h).
V § 72 ods. 1 písm. a) vsunuly výbory slová "z cudziny", aby bolo jasné, že štát má zhabať zvieratá, zvieracie suroviny a predmety, ktorými možno nákazu preniesť, ak boly porušením zákazu dopravené alebo dohnané z územia cudzieho štátu.
V § 77 bola účinnosť zákona určená od 1. januára 1944, aby bolo dosť času na prípravu prevedenia zákona.
K §§ 31, 36 a 42 výbory osobitne poznamenávajú: Osnova sa usiluje tlmiť ná-
4
kazu usmrtením prípadne zabitím zvieraťa. V týchto paragrafoch spomínané choroby nie je potrebné tlmiť vždy usmrtením prípadne zabitím, ale sa má tak. stať len vtedy, keď si to vyžiada naliehavý zverozdravotný záujem, najmä vtedy, ak pôjde o náhodilé vyskytnutie chorôb u malého počtu zvierat, takže ich usmrtenie prípadne zabitie nebude znamenať prílišnú škodu, pričom však bude isté, že takýmto zákrokom sa nákaza hneď v zárodku utlmí.
S hľadiska rozpočtového sa poukazuje na to, že na zverozdravotníctvo potrebné finančné prostriedky sa preliminujú každoročne v štátnom rozpočte. Nová úprava zverozdravotníctva, ako ju prevádza tento zákon, najmä s doplnkami, ktoré na osnove previedly výbory, vyžiada si určité zvýšenie nákladov, no cieľ, ktorý osnova sleduje a najmä dobré výsledky, ktoré sa na poli chovu 'hospodárskych zvierat následkom osnovy určite dostavia, dostatočne vyvážia nové finančné obete.
Pôvodný názov osnovy "zverozdravotný zákon" zmemily výbory na názov "zákon o tlmení zvieracích nákaz", ktorý lepšie kryje matériu do zákona pojatú.
Výbory národohospodársky a rozpočtový s poukazom na tieto svoje dôvody predkladajú návrh zákona o tlmení zvieracích nákaz slávnemu Snemu na odhlasovanie.
V Bratislave 22. júna 1943.
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Teodor Turček v. r.,
zpravodajca národohospodárskeho výboru.
Ján Hollý v. r.,
zpravodajca rozpočtového výboru.
5
Zákon
zo dňa 1943
o tlmení zvieracích nákaz.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ.
Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
Vymedzenie niektorých pojmov.
(1) Zvieratmi podľa tohto zákona sú všetky zvieratá, ktoré majú význam s hľadiska zverozdravotného a s hľadiska národného hospodárstva. Ich výpočet určí vláda nariadením.
(2) Jatočnými zvieratmi podľa tohto zákona sú zvieratá, o ktorých možno predpokladať, že budú čoskoro zabité, aby ich mäso bolo upotrebené na ľudské požívanie. Podrobnosti určí vládla nariadením.
(3) Zvieratá podozrivé z nákazy sú tie, u ktorých sa javia také príznaky choroby, ktoré vzbudzujú podozrenie, že ide u nich o nákazu; zvieratá podozrivé z nakazenia sú tie, u (ktorých sa síce nejavia takéto známky, avšak možno o nich predpokladať, že mohly byť v styku s nákazlinou. Kde v tomto zákone nie je výslovne uvedené, o ktorý z uvedených druhov zvierat ide, rozumejú sa obidva.
(4) Usmrtením zvieraťa podľa tohto zákona je jeho zabitie hocakým spôsobom cieľom utlmenia nákazy, ustálenia diagnózy alebo cieľom použitia jeho mäsa pre kŕmenie iných zvierat.
(5) Zabitím (zaklaním) zvieraťa podľa tohto zákona je jeho zabitie na ľudské požívanie.
§ 2.
Úlohy zverozdravotníctva.
(1) Úlohou zverozdravotníctva je ochrana a zlepšovanie zdravotného stavu zvieractva, tlmenie zvieracích nákaz, zamedzovanie ich škodlivých následkov a možností prenášať ich na ľudí.
(2) Cieľom splnenia úloh uvedených v
6
ods. 1 môže štátna zverozdravotná správa učiniť všetky potrebné opatrenia v medziach tohto zákona, najmä vydávať potrebné príkazy a zákazy.
(3) Štátnu zverozdravotnú správu obstarávajú, nakoľko nie je inak určené, okresné úrady im pridelenými úradníkmi-zverolekármi za spolupôsobenia orgánov obce podľa platných predpisov.
(4) Najvyšším správnym úradom vo veciach zverózdravotníctva je Ministerstvo hospodárstva, ktorému náleží tiež dozor nad štátnou zverozdravotnou správou.
(5) Okresné úrady a Ministerstvo hospodárstva môžu podľa potreby dočasne — v jednotlivých prípadoch — poveriť úradnými výkonmi aj iných, praktických zverolekárov. V takom prípade sú títo vo sverenom obvode oprávnení a povinní vykonávať všetky úradné úlohy, ktoré patria do povinností úradných zverolekárov.
(6) Vo výnimočných prípadoch môže vláda nariadením ustanoviť na určitý čas, a to pre územie celého štátu alebo jeho časti, osobitný zverozdravotný orgán na tlmenie nákaz zvierat, pričom určí jeho právomoc a pomer k ostatným úradom (orgánom).
§ 3.
Tlmenie nákaz u zvierat, ktoré patria štátnym ústavom pre chov koni, vojenskej správe a iným štátnym ústavom, zaoberajúcim sa vedeckým skúmaním zvieracích nákaz.
(1) Vyšetrovať a tlmiť zvieracie nákazy u zvierat, ktoré patria štátnym ústavom pre chov koní alebo vojenskej správe, ak sú tieto zvieratá v ich priamom užívaní a Ošetrovaní, náleží do pôsobnosti týchto ústavov, prípadne do pôsobnosti vojenskej služby zverozdravotnej.
(2) Za zvieratá, ktoré patria štátnym ústavom pre chov koní alebo Vojenskej správe, treba pokladať nielen zvieratá, ktoré sú majetkom štátu, ale aj tie, ktoré sú súkromným majetkom zamestnancov ústavu prípadne jednotlivých vojenských osôb, a sú umiestené v štátnych (štátom najatých) stajniach.
7
(3) Ustanovenia ods. 1 a 2 platia obdobne aj ohľadom všetkých štátnych ústavov, ktoré sa zaoberajú vedeckým skúmaním prenosných chorôb, ak trvale zamestnávajú zverolekára a ak ide o ich vlastné zvieractvo.
(4) Veliteľstvo vojenského útvaru je povinné o každom podozrivom ochorení zvierat podať bezodkladne oznámenie okresnému úradu príslušnému podľa miesta ubytovania alebo pochodovania a podávať tomuto aj ďalšie zprávy o priebehu nákazy. Pri podozrivom Ochorení zvieractva, ktoré nie je kasárensky umiestené, je veliteľstvo vojenského útvaru povinné podať tiež oznámenie o urobených opatreniach. Okresný úrad, len čo takéto oznámenie dostane, má sa postarať o zamedzenie rozšírenia nákazy na zvieratá, ktoré sú mimo dotyčného útvaru alebo vojenských ubikácií.
(5) Povinnosť upovedomiť okresný úrad o vzniku, priebehu a zániku nákazy vzťahuje sa aj na riaditeľstvá štátnych ústavov pre chov koní, ako aj na všetky štátne ústavy, ktoré sa zaoberajú vedeckým skúmaním zvieracích nákaz, nakoľko nejde o zvieratá týchto ústavov, chované a umele nakazené pre pokusné a učebné ciele.
DIEL DRUHY.
Trvalé opatrenia proti nákazám.
§ 4.
Dovoz a prevoz zvierat, zvieracích surovín a očkovacích látok z cudziny.
(1) Zakázané je dovážať a prevážať z cudziny na nákazu choré alebo podozrivé zvieratá, taktiež zvieracie mŕtvoly, ich časti, zvieracie suroviny a výrobky z takýchto zvierat a všetky predmety, ak sa o nich dá predpokladať, že by mohli byť nositeľmi nákazliny.
(2) Všeobecné zverozdravotné predpisy, upravujúce dovoz a prevoz zvierat z cudziny, zvieracích mŕtvol, ich častí, zvieracích surovín, výrobkov a predmetov, o ktorých sa dá predpokladať, že by
8
mohli byť nositeľmi nákazliny, i očkovacích látok z cudziny, vydá vláda nariadením. Kde takáto Všeobecná úprava chýba, podrmienky dovozu a prevozu zvierat z cudziny pre jednotlivé prípady môže určiť Ministerstvo (hospodárstva.
(3) O dovoze a prevoze zvierat, zvieracích surovín a predmetov z cudziny, ktoré by mohly byť nositeľmi nákazliny, zo štá-tov, s ktorými bola uzavretá zverozdravotná dohoda, platia predpisy tejto dohody. Zásielky, ktoré by nevyhovovaly uvedeným predpisom, nebudú ďalej dopravované a treba s nimi nakladať tak, aby bolo domáce zvieractvo uchránené od nakazenia.
(4) Ak sa vyskytne nákaza zvierat v cudzine a je nebezpečenstvo, že by sa mohla preniesť na územie štátu, môže Ministerstvo hospodárstva zakázať alebo obmedziť dovoz a prevoz všetkých z príslušného štátu pochádzajúcich alebo jeho územím dopravovaných zvierat, zvieracích surovín a iných predmetov, nakoľko môžu byť nositeľmi nákazliny. Ministerstvo (hospodárstva môže — po dohode s príslušnými úradmi — nariadiť aj dezinfekciu osôb, ich vecí a predmetov, dopravovaných z cudziny.
(5) Ak hrozí nebezpečenstvo zavlečenia nákazy, ktorá sa vyskytla v pohraničnom cudzom pásme, a je nebezpečenstvo v meškaní, urobia pohraničné okresné úrady zaisťovacie opatrenia pre dovoz a prevoz zvierat, zvieracích surovín a predmetov v pohraničí. Urobené zaisťovacie opatrenia treba ihneď oznámiť Ministerstvu hospodárstva.
§ 5.
Osobitný dozor, revízia a evidencia y pohraničí.
(1) Na zaistenie zachovávania platných obmedzení a zákazov dovozu a prevozu zvierat, zvieracích surovín a predmetov z cudziny, ktorými by sa mohla nákaza zavliecť, možno nariadiť osobitný pohranič-ný dozor. Ak pritom treba spolupôsobenia obecných starostov, obecných (obvodných)
9
notárskych úradov, verejných orgánov a prípadne aj vojska, dohodne sa Ministerstvo hospodárstva s príslušným ministerstvom.
(2) Ministerstvo hospodárstva môže tiež primerane upraviť v pohraničných obvodoch obchod, dopravu, držanie a pasenie zvierat, dbajúc pritom na opodstatnené záujmy obyvateľstva. Tým cieľom môže Ministerstvo hospodárstva nariadiť:
a) súpis a evidenciu zvierat a občasnú kontrolu ich zdravotného stavu,
b) označenie zvierat určitým spôsobom,
c) zákaz alebo obmedzenie styku, pohybu a pobytu osôb, ktoré by mohly nákazy rozširovať,
d) účelné zariadenie pastvín a
e) ochranné opatrenia podľa § 24.
(3) Súpis, evidenciu a označenie zvierat podľa ods. 2 sú povinné dať vykonať obecné (obvodné) notárske úrady na rozkaz okresného úradu.
§ 6.
Dobytčie pasy.
(1) Dobytčí pas je verejnou listinou, ktorá osvedčuje vlastnícke právo na zviera v ňom označené, a skutočnosť, že zo zverozdravotne-policajného hľadiska niet prekážky, aby zviera bolo do obehu dané, dopravované a aby mohla nastať zmena vlastníctva.
(2) Dobytčím pasom treba opatriť kone, somáre, muly, mulice, hovädzí dobytok, byvoly, ovce, kozy a ošípané,
a) keď prechádzajú do vlastníctva inej osoby,
b} keď sú dopravované hocakým spôsobom:
1. na trhy, dražby, výstavy, prehliadky zvierat,
2. do inej obce pri trvalej zmene pobytu,
3. s miesta na miesto, nemajúc trvalého stanoviska,
c) keď sú dopravované železnicou,
d) keď sú zabíjané (zakálané) a mäso z nich má sa prehliadnuť podľa platných predpisov prehliadačom mäsa.
10
(3) Vláda môže nariadením upraviť povinnosť opatriť dobytčími pasmi prípadne osvedčeniami o zdravotnom stave a o pôvode aj iné než v ods. 2 uvedené zvieratá, ak a nakoľko to vyžaduje stav nákaz, a môže určiť aj výnimku, že v prípadoch uvedených v ods. 2 netreba zviera opatriť dobytčím pasom.
(4) Ministerstvo hospodárstva môže predpísať povinnosť opatriť dopravované zvieratá dobytčím pasom aj v iných prípadoch, ako sú uvedené v ods. 2. písm. b), ako aj pri doprave inými dopravnými prostriedkami, ako sú uvedené v ods. 2 písm. c).
(5) Ak to vyžaduje stav nákaz, môže Ministerstvo hospodárstva predpísať povinné zadováženie osvedčení ô pôvode a zdravotnom stave aj pri zvieracích surovinách.
(6) Vydávať dobytčie pasy a manipulovať s nimi patrí štátnej správe za spolupôsobenia obcí. Podrobnosti upraví vláda nariadením.
(7) Formu a čas platnosti dobytčích pasov určí Ministerstvo hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách. Spôsob manipulácie s dobytčími pasmi upraví Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom financií.
(8) Za manipuláciu dobytčích pasov sa vyberajú poplatky, ktorých výšku určí a vyhlási v Úradných novinách minister hospodárstva po dohode s ministrom vnútra. Tieto poplatky patria obci na úhradu výdavkov spojených s manipuláciou dobytčích pasov a na iné zverozdravotné ciele. Podrobnosti určí vláda nariadením.
(9) Ak to vyžaduje stav nákaz alebo ak je to pre potlačenie podlúdnictva potrebné, môže Ministerstvo hospodárstva predpísať povinnosť opatriť dobytčími pasmi všetky zvieratá alebo určité ich druhy, ktoré podľa tohto zákona podliehajú povinnosti opatrenia dobytčími pasmi, a to bez ohľadu na ustanovenie ods. 2.
§ 7.
Kolkový poplatok.
Dobytčí pas podlieha kolkovému poplatku. Podrobné ustanovenia a výšku
11
kolkového poplatku určí vláda nariadením.
§ 8.
Doprava zvierat.
(1) Doprava — i pešia — jednokopytníkov, prežúvavcov a ošípaných podlieha zverozdravotnému dozoru. Spôsob nakladania, vykladania a dopravy zvierat, ako aj spôsob vykonávania zverozdravotných prehliadok upraví vláda nariadením.
(2) Dozor podľa ods. 1 môže Ministerstvo hospodárstva rozšíriť aj na iné druhy zvierat, ako sú uvedené v ods. 1.
(3) Zverolekárov, potrebných k výkonu prehliadok zvieral, ktoré sa majú nakladať alebo vykladať, určuje a ich oprávnenia a povinnosti upravuje Ministerstvo hospodárstva.
(4) Zvieratá, dopravované z cudziny hocakým dopravným prostriedkom alebo hnané peši, nesmú sa dopravovať alebo hnať spolu s tunajšími zvieratmi. Taktiež jatočné zvieratá, dopravované z cudziny, nesmú sa dopravovať spoločne so zvie-ratmi úžitkovými a chovnými.
(5) Zvieratá, dopravované z cudziny, podliehajú zverozdravotnej prehliadke na hranici a pri vykladaní. Prípadné úľavy môže určiť Ministerstvo hospodárstva.
(6) V ktorých prípadoch sú podrobené zverozdravotnej prehliadke tunajšie zvieratá pri doprave, a nakoľko a za akých podmienok môžu byť poskytnuté úľavy z ustanovení ods. 1 až 4, určí vláda nariadením.
(7) Za zverozdravotné prehliadky pri doprave zvierat platia sa poplatky. Výšku poplatkov určí a spôsob odvádzania vyhlási v Úradných novinách minister hospodárstva. Poplatky sú povinní zaplatiť odosielateľ a prijímateľ zásielok solidárne.
(8) Zariaďovanie nakladacích a vykladacích staníc pre dopravu zvierat a udržovanie tohto zariadenia je povinnosťou príslušnej železničnej správy. Spôsob povinného zariadenia železničných staníc pre dopravu zvierat, taktiež spôsob zariadenia pri doprave iným dopravným prostriedkom ako železnicou, spôsob očistenia a dezinfekcie
týchto zariadení určí a iné podrobnejšie predpisy vydá Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom dopravy a verejných prác a s Ministerstvom vnútra. Vládla nariadením určí povinnosť a spôsob zariadenia neprepustných podláh na miestach, kde sa zvieratá pri verejnej doprave nakladajú a vykladajú, ako aj vystrojenie a ohradenie týchto miest.
(9) O prehliadke zvierat pri doprave železnicou sa vedie zápisnica; táto zápisnica je verejnou listinou.
§ 9.
Dezinfekcia dopravných prostriedkov,
(1) Železničné vozne, verejné motorové vozidlá, povozy, ako aj iné dopravné prostriedky, ktorými boly po živnostensky dopravované zvieratá, alebo veci, ktorými by mohla byť nákaza prenesená, taktiež zariadenia a predmety pri nakladaní, vykladaní a pri doprave použité, ako aj plochy pre nakladanie slúžiace, treba po upotrebení urýchlene očistiť a dezinfikovať.
(2) Na dopravu upotrebené železničné vozne je povinný očistiť a dezinfikovať železničný podnik, na ktorého trati boly zvieratá vyložené.
(3) Železničné dezinfekčné stanice a výkon dezinfekcie dopravných prostriedkov a predmetov podliehajú štátnemu zvero-zdravotnému dozoru. Spôsob dezinfekcie určí Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom dopravy a verejných prác.
(4) Pri nakladaní a vykladaní použité rampy, náradia a zariadenia je povinný očistiť a dezinfikovať príslušný železničný podnik. Ak boly zvieratá vyložené v cudzine, a k doprave použité vozne neboly vôbec očistené a dezinfikované alebo len spôsobom nedostačujúcim, je povinný ich čistiť a dezinfikovať ten železničný podnik, na ktorého trať sa vozeň pri návrate najprv dostane.
(5) O čistenie a dezinfekciu ostatných verejných dopravných prostriedkov, okrem železničných vozňov, má sa postarať maji-teľ alebo obec na trovy majiteľa (nájomníka, podnikateľa) dopravného podniku.
13
(6) Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom dopravy a verejných prác určí, v ktorých prípadoch možno u-pustiť od deizinfekcie vozňov, ktoré boly dezinfikované v cudzine.
(7) Za čistenie a dezinfekciu vyberajú železničné podniky poplatky; ich výšku určí Ministerstvo dopravy a verejných prác po dohode s Ministerstvom hospodárstva.
(8) Kým neboly dopravné prostriedky očistené a dezinfikované, nesmú sa použiť na novú dopravu.
(9) Na dopravu zvierat, okrem dopravy železnicou alebo loďou, ako aj na hnanie zvierat dozerajú bezpečnostné orgány, finančná stráž, prípadne starosta obce a príležitostne aj štátni zverolekári a zverolekári samosprávnych sväzkov.
§ 10.
Dobytčie trhy, výstavy, svody a prehliadky zvierat.
(1) Trhy, výstavy, svody a prehliadky zvierat, okrem prehliadok pre vojenské ciele, podliehajú štátnemu zverozdravot-nému dozoru. Možno ich konať len na miestach vhodných, osobitne pre to zariadených a schválených.
(2) O náležitý počet zverolekárov a policajných orgánov, potrebných na nehatený výkon zverozdravotnej prehliadky, je povinný postarať sa na vlastné trovy majiteľ (nájomca) tržného práva, usporiadateľ výstav, svodov a pod. Počet potrebných zverolekárov pre jednotlivé dobytčie trhy určí príslušný okresný úrad.
[3) Ak majiteľ alebo nájomca tržného práva nezachová ustanovenia ods. 1 a 2, môže okresný úrad príhon zvierat na trhy dočasne zakázať.
(4) Okresný úrad môže s prípadu na prípad povoliť, aby výstavy, svody a prehliadky zvierat menšieho významu, ak to zverozdravotné pomery dovoľujú, mohly sa konať bez zverozdravotnej prehliadky aj na miestach pre to nezariadených a neschválených.
(5) Spôsob vykonávania zverozdravotnej prehliadky určí vláda nariadením. Na
14
trhoch dôležitých s hľadiska zverozdravotného alebo zásobovacieho môžu prehliadky vykonávať zverolekári, ustanovení Ministerstvom hospodárstva.
(6) Vláda vydá nariadením všeobecnú úpravu pre zariadenie a chod dobytčích, jatočných, kontumačných trhov, výstav, svodov a prehliadok zvierat. Podrobnejšie predpisy o zariadení trhovísk vydá Ministerstvo hospodárstva, pre trhy uvedené v ods. 5 Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom vnútra. Ostatné otázky miestneho významu, ktoré sa vzťa-hujú na vydržovanie dobytčieho trhu, riešia si jednotlivé obce tržnými poriadkami, ktoré podliehajú schváleniu Ministerstva hospodárstva.
(7) Ak tržné právo patrí obci a obec nemá vhodnú plochu pre zariadenie alebo rozšírenie trhoviska, možno potrebné pozemky vyvlastniť. Vyvlastňovacie pokračovanie vykoná na návrh obce okresný úrad. Pre toto pokračovanie platia ustanovenia zákona č. 177/1940 SI. z.
(8) Bezprostredne po skončení každého trhu, výstavy, svodu, prehliadky zvierat treba na trovy majiteľa poťažne, nájomníka tržného práva alebo usporiadateľa očistiť prípadne dezinfikovať miesta, kde sa tieto konaly, ako aj ich bezprostredné okolie a cesty k nim vedúce.
§ 11.
Bakteriologické prípravky, liečivé špeciality, prikrmovacie prášky, fluidy, dezinfekčné prostriedky.
(1) Predpisy o výrobe bakteriologických prípravkov, určených na liečenie, zamedzenie, rozpoznanie a tlmenie nákaz a iných chorôb zvierat, ako aj predpisy o výrobe iných bakteriologických prípravkov, určených na ničenie zvierat, o uvádzaní prípravkov do obehu, o ich uskladnení a používaní vydá vláda nariadením. Ministerstvo hospodárstva vydá vyhláškou v 0-radných novinách úpravu o zaobchádzaní s choroboplodnými zárodkami a o ich úschove.
(2) Vyrábať bakteriologické prípravkv (ods. 1) a uvádzať ich do obehu možno len
35
s povolením Ministerstva hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva môže nariadiť štátnu kontrolu tuzemských a cudzozemských očkovacích látok a iných bakteriologických výrobkov a ich skladov.
(3) Výroba, uvádzanie do obehu, praktické vyskúšanie liečivých špecialít, prikrmovacícih práškov, fluidov a dezinfekčných prostriedkov a všetkých prípravkov neudaného složenia, ktoré slúžia na ciele zverozdravotné, je viazané na povolenie Ministerstva hospodárstva. Zakázané je ponúkať liečivé špeciality, prostriedky a prípravky neznámeho' složenia, alebo vydávať reklamné oznámenia, ktorými sa doporučujú. Podrobnosti určí vláda nariadením.
(4) Kedy možno povolenie udelené podľa ods. 2 a 3 odvolať, určí vláda nariadením.
(5) Ustanovenia ods. 1 až 4 platia aj pre také druhy prostriedkov a prípravkov, ktoré sa vyrábaly, prípadne uvádzaly do obehu už pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§ 12.
Iné trvalé opatrenia na ochranu zdravia zvierat.
(1) Na ochranu zdravia domáceho zvie-ractva vydá vláda nariadenie
a) o povinnom oznamovaní, označovaní, oddeľovaní a evidencii zvierat, ktoré sú majetkom obchodníkov s dobytkom, mäsiarov, údenárov a majiteľov výkrmní a o zverozdravotnom dozore nad týmito zvieratmi;
b) o obmedzení pasenia zvierat, uvedených pod písm. a);
c) o zariadení a udržovaní maštáľ, patriacich obchodníkom s dobytkom, majiteľom podnikov hostinskej a výčapníckej živnosti, ako aj o zariadení a udržovaní iných verejných miest, ktoré slúžia za stály alebo prechodný pobyt alebo pre kŕmenie a napájanie zvierat a o zverozdravotnom dozore nad nimi;
d) o evidencii podnikov a jednotlivcov, vyrábajúcich mlieko pre obchod, a o zverozdravotnom dozore nad nimi;
e) o zákaze, aby mliekárne, sberne mlieka a iní dodávatelia mlieka dávali do
16
obehu odtučnené mlieko a ostatné mliečne zvyšky prv, než by boly zahriate po určitý čas na určitý stupeň teploty, alebo prv, než by boly inak urobené pre požívanie neškodnými;
f) o zariadení a udržovaní verejných liečebných ústavov pre zvieratá, zverolekárskych ambulancií, verejných zverolekárskych laboratórií pre zverolekárske vyšetrenia, fariem, chovných podnikov, výkrmní, rybárskych podnikov, hospodárstiev dodávateľov mlieka, mliekární, sberní mlieka a o zverozdravotnom dozore nad nimi;
g) o zverozdravotnom dozore nad zvieratmi mliekární, sberní mlieka, podnikov vyrábajúcich mlieko pre obchod, liečebných ústavov a útulní pre zvieratá, zvero-lekárskych ambulancií, verejných zverolekárskych laboratórií pre zverolekárske vyšetrenia, fariem, chovných podnikov, rybárskych podnikov, banských podnikov, kočujúcich osôb, ako aj o zverozdravotnom dozore nad úpravou kŕmenia, napájania a pasenia týchto zvierat;
h) o izverozdravotnom dozore a o obmedzeniach pri pasení na spoločných pastvinách;
i) o zariadení a udržovaní šarhovní, šarhovských závodov, podnikov na odstraňovanie alebo spracovanie zvieracích mŕtvol alebo ich častí a o zverozdravotnom dozore nad nimi;
j) o zverozdravotnom dozore nad garbiarňami, kožiarňami, mydlárňami a podnikmi na spracovanie zvieracích surovín vôbec a o dozore nad odstraňovaním odpadkov zvieracieho pôvodu a nad čistením odpadových vôd uvedených podnikov;
k) ó zavedení pripúšťacích registrov pre, kone a hovädzí dobytok a o podmienkach, za akých sa môžu pre účely zvero-zdravotné použiť pripúšťacie registre, prípadne predpísané inými zákonmi;
l) o výkone miškárstva,
m) o občasných úradných zverolekárskych prehliadkach zvierat, počítajúc do toho aj občasné diagnostické skúšky plemenného a úžitkového zvieractva;
n) o povinnom očkovaní zvierat na území obcí, miest a okresov, kde sa nákaza občas vo väčšej miere rozširuje;
17
o) o zákaze alebo obmedzení očkovania a o evidencii očkovaných zvierat;
p) o zverozdravotnom dozore nad výrobou (dorábaním) krmív, o úradnom preskúmaní krmív na trovy majiteľa, ak to okolnosti vyžadujú, a o zneškodnení závadných krmív;
r) o zverozdravotnom dozore nad podkúvaním zvierat.
(2) Podomový obchod zvieratmi je prípustný len v medziach a za podmienok určených vládnym nariadením.
(3) Podkúvať zvieratá môžu len osoby, ktoré majú preukaz spôsobilosti na výkon živnosti podkúvačskej.
(4) Zriaďovať zverolekárske ambulancie alebo nemocnice pre zvieratá môže Ministerstvo hospodárstva samo, alebo môže povoliť ich zriadenie tam, kde to zverozdravotné alebo hospodárske pomery vyžadujú.
§ 13. Držanie a očkovanie psov.
(1) Každý pes starší ako 3 mesiace musí byť každoročne zaočkovaný proti besnote. Trovy očkovania znáša majiteľ (držiteľ) psa. Ich výšku ako aj spôsob vyberania určí každoročne minister hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách.
(2) Psov, ktorí neboli proti besnote zaočkovaní alebo ktorí sú držaní proti predpisom, vydaným o držaní psov, môže obecný (obvodný) notársky úrad zhabať a môže ich speňažiť v prospech obce alebo dať usmrtiť.
(3) Každý pes starší ako 3 mesiace podlieha označeniu evidenčnou známkou, ktorá dokazuje, že pes je pojatý do evidencie psov.
(4) Podrobnosti o držaní psov, o ich zhabaní a speňažení podľa ods. 2 vydá vláda nariadením.
DIEL TRETÍ.
Odstraňovanie a zúžitkovanie zvieracích mŕtvol
§ 14. Zvieracie mŕtvoly.
(1) Pod zvieracími mŕtvolami podľa tohto zákona sa rozumejú uhynuté, mŕtvo
18
zrodené, ako aj nie pre ľudské požívanie zabité, alebo pre ľudské požívanie síce zabité ale k nemu nespôsobilé jednokopytníky, hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané, ako aj ich časti nespôsobilé na ľudské požívanie (odpadky, konfiškáty a pod.) a mŕtvoly psov.
(2) Ministerstvo hospodárstva môže vyhláškou v Úradných novinách vyhlásiť za zvieracie mŕtvoly aj mŕtvoly iných zvierat, ako v ods. 1 uvedených.
(3) Kedy a za akých podmienok možno zvieracie mŕtvoly, ich časti (odpadky, komfiškáty a pod.) v medziach tohto zákona upotrebiť, speňažiť, do obehu dať alebo inak zužitkovať, určí vláda nariadením..
(4) Ak zvieracie mŕtvoly (ich časti) nemožno upotrebiť alebo speňažiť v prirodzenom stave, treba ich zneškodniť.
(5) Zneškodnenie zvieracích mŕtvol (ich častí) môže sa stať zakopaním, spálením v spaľovacích zariadeniach alebo ich zúžitkovaním v ústavoch pre neškodné odstraňovanie a zužitkovanie zvieracích mŕtvol (v ďalšom texte "kafileria").
§ 15.
Zneškodňovanie zvieracích mŕtvol na mrchoviskách a v spaľovacích zariadeniach.
(1) Obce sú povinné na svoj náklad zriadiť a udržiavať mrchovisko alebo spaľovacie zariadenie. Ministerstvo hospodárstva určí, ktoré obce sú povinné namiesto mrchoviska zriadiť a udržovať spaľovacie zariadenie. Obce, ktoré sú sídlom okresného úradu a nie sú zapojené do obvodu niektoré) kafilerie, sú povinné zriadiť a udržovať šarhovňu a zamestnávať šarhu. Príspevky ostatných obcí z obvodu na náklady s tým spojené určí okresný úrad na základe štatútu schváleného Ministerstvom hospodárstva.
(2) Ministerstvo hospodárstva určí, za akých podmienok možno upustiť od zriadenia mrchoviska (spaľovacieho zariadenia) v obciach, ktoré ležia v obvode kafilerie.
(3) Zakopaním alebo spopolnením treba zneškodniť:
19
a) všetky zvieracie mŕtvoly a ich časti v okresoch, pre ktoré nebola zriadená a do prevádzky daná kafileria,
b) všetky zvieracie mŕtvoly a ich časti v obvodoch, ktoré Ministerstvo hospodárstva podľa § 16 ods. 5 vyňalo z povinnosti zneškodniť a zužitkovať zvieracie mŕtvoly v kafilerii,
c) zvieracie mŕtvoly a ich časti, ktoré sa pódia § 16 ods. 1 nezneškodňujú v kafilerii.
(4) V obvodoch vyňatých podľa § 16 ods. 5 majitelia väčších hospodárskych podnikov, ležiacich ďaleko od obecného alebo iného mrchoviska, spaľovacieho zariadenia alebo šarhovne, musia vlastným nákladom zriadiť a udržovať mrcho-visko (spaľovacie zariadenie). Ministerstvo hospodárstva môže v takýchto prípadoch podľa potreby zriadenie mrchoviska (spaľovacieho zariadenia) aj nariadiť.
§ 16.
Zneškodnenie zvieracích mŕtvol zúžitkovaním.
(1) Mŕtvoly jednokopýtníkov a hovädzieho dobytka, ako aj mŕtvoly ošípaných, oviec a kôz starších ako 6 týždňov a psov vo váhe nad 10 kg musia sa zneškodniť ich zúžitkovaním.
(2) Zužitkovať zvieracie mŕtvoly na hospodársky použiteľné výrobky možno len v kafileriách, a to tak, aby nákazlina v nich bola vysokou teplotou usmrtená. Výrobky takto získané nesmú sa upotrebiť pre ľudské požívanie alebo na výrobu potravín.
(3) V obvodoch kafilerií podliehajú povinnému zneškodneniu zužitkovaním aj častí zvierat (odpadky, konfiškáty a pod.), ktoré pri zabíjaní (zakálaní) na bitúnkoch ostávajú nezužitkované.
(4) Ministerstvo hospodárstva môže určiť vyhláškou v Úradných novinách, že povinnému zneškodňovaniu v kafileriách podliehajú aj mŕtvoly iných zvierat, ako v ods. 1 uvedených.
(5) Z dôvodov osobitného zreteľa hodných — najmä pre nedostatok alebo ne-
20
výhodnosť spojov pre rýchlu dopravu zvieracích mŕtvol — môže Ministerstvo hospodárstva vyňať určité obvody z povinnosti zneškodňovať zvieracie mŕtvoly v kafilerii.
(6) Ak to neodporuje zdravotne- alebo zverozdravotne-policajným predpisom, možno v kafileriách zužitkovať aj bez predchádzajúceho zneškodnenia vysokou teplotou len
a) kože — presolením alebo vysušením;
b) rohy, kopytá, paprčky, srsť, vlnu, štetiny — vysušením.
(7) Ministerstvo hospodárstva určí majiteľom verejných bitúnkov a vedeckým ústavom podmienky, za ktorých môžu v rozsahu svojej vlastnej činnosti vo vlastných zariadeniach sami neškodne odstraňovať mŕtvoly zvierat a ich časti.
§ 17.
Kafilerie.
(1) Kafilerie zriaďuje, udržuje a spravuje Ministerstvo hospodárstva.
(2) Ministerstvo hospodárstva môže fyzickým a právnickým osobám povoliť zriadenie a udržovanie kafilerií a môže na tento cieľ udeľovať subvencie.
(3) Kafilerie možno dať do prenájmu; nájomná smluva podlieha schváleniu Ministerstva hospodárstva.
(4) Župy sú povinné prispieť
a) na zriadenie kafilerie 1/3 celkového nákladu, a to podľa pomeru svojej účasti;
b) na udržovanie kafilerie sumou rovnajúcou sa prípadnému prevádzkovému schodku kafilerie, a to podľa pomeru ich účasti; túto sumu rozvrhnú župy na jednotlivé obce svojho účastneného obvodu podľa počtu tam chovaných veľkých hospodárskych zvierat.
(5) Ministerstvo hospodárstva určí obvody, pre ktoré treba zriadiť kafilerie.
(6) Pre stavbu a prevádzku kafilerie vydá Ministerstvo hospodárstva smernice o technickom zariadení a výrobnom postupe, ako aj smernice o druhoch a akosti výrobkov, ktoré sa môžu v kafilerie vyrábať. Smernice sa vyhlasujú v Úradných novinách.
21
(7) čas započatia prevádzky kaliferie a jej obvod určí Ministerstvo hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách.
(8) Zriaďovanie a prevádzka kafilerie nepodlieha predpisom živnostenského zákona.
(9) V obciach, ktoré sú v obvode kafilerie, musia sa všetky zvieracie mŕtvoly, uvedené v § 16 ods. 1, ako aj určené podľa
§ 16 ods. 4, a ich časti, odvádzať prí-slušnej kafilerie. V takýchto obciach môže starosta obce so súhlasom obecného (obvodného) notárskeho úradu nariadiť, aby aj ostatné zvieracie mŕtvoly boly uschovávané v sberniach pre kafileriu.
(10) V obvode kafilerie musí majiteľ (držiteľ), prípadne ten, pod ktorého dozorom alebo opaterou sa zvieracia mŕtvola nachádza, ihneď oznámiť orgánom obce uhynutie zvieraťa, usmrtenie zvieraťa — nie však jeho zabitie pre ľudské požívanie —, ako aj okolnosť, že sa zviera mŕtve zrodilo, alebo že zviera bolo u neho po zabití vyhlásené za nespôsobilé pre ľudské požívanie. Ak bola obec vyrozumená, je po-vinná bezodkladne, najrýchlejším spôsobom (poslom, telegraficky, telefonicky) upovedomiť o tom správu príslušnej kafilerie. Ak ite o mŕtvoly zvierat, ich časti vo verejných bitúnkoch, oznamovacia povinnosť postihuje vedúceho bitúnku a oznámenie treba urobiť priamo kafilerie.
(11) Kafileria je povinná postarať sa na vlastný náklad, aby zvieracie mŕtvoly, ich časti, v jej obvode boly po oznámení čo najrýchlejšie odvezené. Držiteľ zvieracej mŕtvoly (jej časti) je povinný umožniť odobranie mŕtvoly a poskytnúť pritom podľa svojich možností sám alebo svojimi ľuďmi bezplatne potrebnú pomoc.
(12) Obce a správy bitúnkov sú povinné zariadiť, aby zvieracie mŕtvoly (ich časti) boly od oznámenia až do ich odobra-nia kafileriou tak uschované, aby sa zabránilo ich odcudzeniu, rozšíreniu nákazli-ny a aby sa znemožnil zvieratám prístup k nim. Mŕtvoly zvierat nesmú byť pred ich odobraním zbavené kože a otvorené, ak len nejde o opatrenie úradného zverolekára z nutných zverozdravotne-policajných dôvodov.
22
(13) Za zvieracie mŕtvoly, určené na zužitkovanie, zaplatí kafileria držiteľovi, ak je v čase odobrania známy, primeranú náhradu. Náhrada neprináleží, ak z dôvodu uhynutia, usmrtenia alebo zabitia sa poskytne odškodné podľa tohto zákona, alebo ak bola odovzdaná mŕtvola bez kože. Zaplatením náhrady zaniknú proti kafilerie všetky prípadné nároky tretích osôb.
(14) Pri jednokopytníkoch, hovädzom dobytku, ovciach a kozách, nesmie náhrada prekročiť polovicu ceny kože. Pri znač-nejšom poškodení kože, vzniklom pred odobraním mŕtvoly zvieraťa, možno určiť primerane nižšiu náhradu. Za dodané ošípané zaplatí kafileria náhradu podľa váhy. Smernica pre primerané náhrady vydá a v Úradných novinách vyhlási Ministerstvo hospodárstva.
§ 18.
Všeobecné ustanovenia o odstraňovaní zvieracích mŕtvol
(1) Ministerstvo hospodárstva vydá podrobné predpisy o lom, akým spôsobom treba podľa miestnych pomerov neškodne odstraňovať mŕtvoly zvierat, zabavené mäso, bitúnkové odpadky a konfiškáty.
(2) Otázky miestneho významu, ktoré sa vzťahujú na prevádzku mrchovísk, spaľovacích zariadení, šarhovní a kafilérií, taktiež otázky miestneho významu, vzťahujúce sa na šarhovskú službu, na poplatky vyberané obcou (mestom) za neškodné odstraňovanie mŕtvol zvierat (ich častí) od držiteľa zvieracej mŕtvoly, upravujú 'osobitné obecné štatúty, ktoré schvaľuje Ministerstvo hospodárstva, a to vo veci poplatkov po dohode s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom financií. Vzor takýchto štatútov vydá Ministerstvo hospodárstva.
(3) Trovy na mrchoviská, spaľovacie zariadenia, šarhov a šarhovne, na ich udržovanie a prevádzku možno hradiť z poplatkov tržných a z dávok vyberaných za psov.
(4) Mrchoviská, spaľovacie zariadenia, šarhovne a kaliferie podliehajú štátnemu zverozdravotnému dozoru.
23
DIEL ŠTVRTÝ.
Všeobecné opatrenia pri vzniku nákaz.
§ 19. Všeobecné predpisy.
(1) Majiteľ zvieraťa (jeho zástupca) prípadne ten, komu je zviera sverené do opatrovania alebo pod dozor, je povinný hneď ozmámiť starostovi obce (jeho zástupcovi) ochorenie zvieraťa na nákazu alebo podozrenie z nákazy, podliehajúcej povinnému oznámeniu (§ 20), ako aj každé uhynutie v dôsledku hocakej choroby a každé usmrtenie (zabitie) pre hocakú chorobu s udaním bližších okolností uhynutia alebo usmrtenia (zabitia); taktiež je povinný zviera alebo zvieraciu mŕtvolu oddeliť tak, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu nákazy. Ministerstvo hospodárstva vydá poučenie o nákazách, ktoré podliehajú povinnému oznámeniu.
(2) Oznámenie podľa ods. 1 treba urobiť aj vtedy, ak nejde o príznaky nákazy alebo o podozrenie z nej, ale ak v 8 dňoch ochorie viac než jedno zviera za tých istých príznakov.
(3) Zverolekári, lekárnici, drogisti, bezpečnostné orgány, lesní zamestnanci, orgány úžitkovej a chlievnej kontroly, majitelia (nájomci) podnikov hostinskej a výčapníckej živnosti, prehliadači zvierat a mäsa, ako aj prehliadači na trichíny, mäsiari a údenári, obchodníci zvieratmi, ovčiari a pastieri, podkúvači, miškári, šarhovia, u zvierat dopravovaných ich sprievodcovia, u zvierat v cudzej opatere majitelia príslušného dvora, maštale, poľa, pastviska a každý, kto pri svojom povolaní prichádza často do styku s cudzími zvieratmi, ak spozoruje alebo ak sa dozvie, že sa medzi zvieratmi vyskytla nákaza podliehajúca povinnému oznámeniu, alebo ak spozoruje alebo sa dozvie o príznakoch, ktoré vzbudzujú podozrenie, že niektorá nákaza vznikla, povinný je hneď to oznámiť. Podrobnosti určí vláda nariadením.
(4) Ochorenie zvieraťa na nákazu alebo podozrenie z nákazy je povinný oznámiť
24
priamo príslušnému okresnému úradu a tiež starostovi obce namiesto osôb uvedených v ods. 1 zverolekár, ktorý zviera lieči, alebo vykonal pri nutnom zabití (zaklaní) prehliadku.
(5) Oznámiť ochorenie podľa ods. 4 má aj lekár, alt 6a dozvie, že niektorá osoba ochorela na zvieraciu nákazu na človeka prenosnú, alebo že bola poranená besným alebo na besnotu podozrivým zvieraťom.
(6) Spôsob oznamovania vzniku nákazy alebo vzniku jej podozrenia pri doprave železničnej, lodnej alebo pri doprave lietadlom určí vláda nariadením. Pri doprave inými dopravnými prostriedkami je povinný oznámiť vznik nákazy alebo vznik jej podozrenia starostovi obce vodič vozidla.
§ 20.
Nákazy podliehajúce povinnému oznámeniu.
(1) Povinnému oznámeniu podľa § 19 podliehajú tieto nákazy zvierat:
a) východný dobytčí mor (§ 29),
b) pľúcna nákaza hovädzieho dobytka (§ 30),
c) slintačka a krívačka (§ 31),
d) slezinová smeť (§ 32},
e) chrastivá sneť (§ 32),
f) byvolí mor (nákalza zvere a tura) (§ 32),
g) sopľavka (§ 33),
h) nákazlivá málokrvnosť koní (§ 34),
ch) besnota (§ 35),
i) tuberkulóza hovädzieho dobytka (§ 36),
j) žrebčia nákaza (§ 37),
k) pľuzgierový výsypok jednokopytníkov a hovädzieho dobytka (§ 38)i,
l) nákazlivé zmetanie hovädzieho dobytka (§ 39),
m) iné pohlavné nákazy hovädzieho dobytka ako pod písm. j) až l) uvedené, najmä nákaza trichomonádová (§ 40),
n) prašina (§ 41),
o) mor ošípaných (§ 42),
p) nákazlivá obrna (tešínska choroba) ošípaných (§ 42),
r) červienka ošípaných (§ 43),
25
s) sypanice ovčie (§ 44),
t) mor hydiny (§ 45),
u) cholera hydiny (§ 45),
v) tuberkulóza hydiny .(§ 45),
x) nákaza papagájov (§ 46),
y) nákazy včiel (§ 47).
(2) Nákazy hodvábnika, králikov a iných hlodavcov, kožušinových zvierat, vtáctva), lovnej zveri a rýb (§ 48), podliehajúce povinnému oznámeniu, určí Ministerstvo hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách.
(3) Ministerstvo hospodárstva môže rozšíriť povinnosť oznámenia aj na iné nákazy zvierat ako v ods. 1 uvedené, ak sa o niektorej z nich zistí, že ohrožuje zdravotný stav zvieractva alebo ľudí a môže nariadiť ich tlmenie podľa ustanovení tohto zákona; taktiež môže Ministerstvo hospodárstva pre niektoré nákazy uvedené v ods. 1 určiť, že povinnosť oznámenia odpadá.
§ 21.
Predbežné ochranné opatrenia pri vzniku nákaz,
(1) Ak bolo urobené oznámenie podľa §§ 19 a 20, alebo ak sa starosta obce inak dozvie o vzniku nákazy podliehajúcej povinnému oznámeniu alebo o podozrivom ochorení alebo uhynutí zvieraťa za podozrivých príznakov na území obce, oznámi to čo najrýchlejším spôsobom okresnému úradu a prípad onemocnenia alebo uhynutia zvieraťa v obci verejne vyhlási. Ozmamovacia povinnosť starostu obce odpadá, ak bolo učinené oznámenie podľa § 19 ods. 4.
(2) Do príchodu úradného1 zverolekára vykoná starosta obce predbežné tlmiace opatrenia, ktoré podľa tohto zákona a k nemu vydaných nariadení spadajú do jeho pôsobnosti.
(3) Ak v obci býva zverolekár, vykonávajúci prax, má na oznámenie starostu obce bete meškania vyšetriť, či ide v danom prípade o nákazu alebo o podozrenie z nej a má nález i s posudkom hneď oznámiť starostovi obce. Ak zverolekár zistí, že nejde o nákazu podliehajúcu povinnému oznámeniu alebo o podozrenie z nej, netreba urobiť ochranné opatrenia.
26
§ 22. Vyšetrovanie a tlmenie nákaz.
(1) Okresný úrad, ktorý sa dozvie hocakým spôsobom o vzniku nákazy zvierat alebo o podozrení z nej, vyšle zpravidla na miesto nákazy svojho zverozdravotného referenta. Výnimky určí Ministerstvo hospodárstva.
(2) Vyslaný zverolekár vyšetrí druh, spôsob a rozšírenie nákazy, spôsob nakazenia a jej šírenia, a urobí alebo nariadi potrebné opatrenia. Obdobne postupuje, ak nemôže vylúčiť podozrenie. Vyšetrovanie opakuje v čase, ktorý odpovedá možnosti vývinu nákazy. Opatrenia treba hneď zrušiť, ak bolo podozrenie vylúčené.
(3) Na vyšetrovaní má sa zúčastniť aj starosta obce ak má obec svojho zverolekára, zúčastní sa aj on na vyšetrovaní.
(4) Majiteľ (držiteľ) zvieraťa podozrivého z nákazy môže k vyšetrovaniu pribrať svojho zverolekára.
(5) Každý majiteľ (držiteľ) zvieraťa je povinný trpieť vstup úradných orgánov (ods. 1 a 3) do všetkých miestností, nakoľko to tlmenie nákaz vyžaduje.
§ 23.
Zdržovanie sa v maštaliach zamorených nákazou.
(1) Vstupovať do malštáľ zamorených nákazou môžu okrem majiteľa (držiteľa) zvieraťa len ošetrujúce osoby, zverolekár a osoby povolané pre zdravotné a bezpečnostné výkony.
(2) Majiteľ (držiteľ) zvieraťa je zodpovedný za zachovávanie ustanovení ods. 1.
§ 24. Opatrenia na tlmenie nákaz.
(1) Cieľom potlačenia nákaz, ktoré podliehajú povinnému oznámeniu, a cieľom zamedzenia možností zavlečenia nákaz z cudziny možno so zreteľom na hospodárske a verejné záujmy okrem opatrení uvedených v §§ 29 až 49 nariadiť alebo učiniť tieto opatrenia:
a) vyšetrovanie pôvodu a rozšírenia nákazy,
b) zátvor, a to:
27
1. miestny (maštale, dvora, pastviny, ohrady, majera, dobytčieho trhu a pod.),
2. územný (časti obce, celej obce, obvodu niekoľkých obci),
c) kontumáciu, t. j. oddelenie, stráženie a pozorovanie na nákazu chorých, z nej podozrivýoh a na nákazu náchylných zvierat, ich určité označenie a evidenciu,
d) zabitie niektorého podozrivého zvieraťa, ak nákazu možno zistiť len pitvou niektorého podozrivého zvieraťa a ak nie je poruke žiadna zvieracia mŕtvola,
e) krvné skúšky, odobranie ústrojov, výpotkov, výmeškov a výmetov zo zvierat na nákazu chorých a podozrivých,
f) obmedzenie dopravy alebo obchodu so zvieratmi na nákazu chorými a podozrivými, ako aj so zvieratmi, na ktoré je nákaza prenosná, prerušenie dopravy alebo hnania zvierat na nákazu chorých alebo podozrivých a zákaz dopravy alebo obchodu zvieracími výrobkami a predmetmi, ktorými možno nákazlinu preniesť,
g) obmedzenie, prípadne zákaz predaja alebo upotrebenia mlieka a mliečnych výrobkov,
h) obmedzenie alebo zákaz konania trhov, ako aj výstav, prehliadok, dražieb zvierat a pod. a hocakého shromaždova-nia ľudí, určenie osobitných ciest pre príhon alebo pre odhon zvierat na trh a s trhu, zákaz hnať peši niektoré druhy zvierat na trhy alebo s trhov,
i) bbmedzenie styku, pobytu a pohybu osôb v miestach (vo dvore, maštali, na pastvine, trhovisku, v ohrade a pod.) alebo v obvodoch, kde sú na nákazu choré alebo podozrivé zvieratá,
j) zákaz pásť zvieratá a používať spoločné prípadne určité iné pastviny, studne, napájadlá, brodiská a verejné vody, cesty a hradské,
k) zákaz nechať volne pobiehať psov a iné zvieratá a usmrtenie takýchto zvierat pri neposlúchnutí zákazu,
l) očkovanie zvierat, diagnostické skúšky a zverolekárske ošetrovanie zvierat chorých a podozrivých,
m) vylovenie rýb, vypustenie rybníkov, dezinfekciu vôd rybníkov a rybárskych zariadení, zákaz alebo obmedzenie poľo-
28
vačky, rybolovu, zabránenie vyletovaniu včiel, vystrieľanie králikov a lovnej zveri, vyhubenie iných hlodavcov, usmrtenie kožušinových zvierat, hodvábnikov a včiel, prípadne ich liečenie.
n) usmrtenie zvierat stihnutých alebo podozrivých na hocakú chorobu alebo ich odkúpenie cieľom usmrtenia, nakoľko to tlmenie tej-ktorej choroby nevyhnutne vyžaduje,
Śo) neškodné odstránenie zvieracích mŕtvol, ich častí (mäsa, kože, krvi, vnútorných ústrojov, rohov, paznechtov a pod.), steliva, hnoja alebo iných odpadkov a predmetov, ktoré môžu byt nositeľmi nákazy,
p) občasné úradné zverolekárske prehliadky na nákazu ochorelých a podozrivých zvierat za trvania nákazy podľa úprav, ktoré podľa potreby vydá Ministerstvo hospodárstva a prehliadky všetkých náchylných zvierat v obciach a v okolí zamoreného miesta,
r) čistenie a (dezinfikovanie zvierat, ktoré môžu byť nositeľmi nákazliny, čistenie osôb a ich vecí, ktoré so zvieratmi na nákazu chorými alebo podozrivými prišly do styku,
s) čistenie a dezinfekciu maštáľ, stanovísk, pastvín, trhovísk, ciest a pod., použitých zvieratmi na nákazu chorými alebo podozrivými, ako aj čistenie a dezinfekciu alebo iné zneškodnenie predmetov, slamy, krmiva, s ktorými boly na nákazu choré alebo podozrivé zvieratá v styku alebo o ktorých sa dá predpokladať, že sú infikované; tieto opatrenia sa vykonajú pod dozorom a pod vedením úradne vyslaného zverolekára, prípadne pod policajným dozorom; v obciach, ktoré ležia v obvode kafilerie, vykoná čistenie a dezinfekciu osobníctvo kafilerie na náklad majiteľa (držiteľa) zvieraťa,
t) umelé nakazenie a očkovanie zvieraťa pre dosiahnutie rýchlejšieho priebehu nákazy; pre zvieratá umele nakazené platia tie isté predpisy a obmedzenia, ako pre zvieratá choré na tú-ktorú nákazu,
u) zákaz pripúšťania,
v) usmrtenie zvierat pre nezachovanie zátvoru,
29
x) určenie osôb pre dohľad nad zachovávaním úradných nariadení a opatrení (žandárstvo, bezpečnostná stráž, vojsko, finančná a colná stráž),
y) zákaz umiestenia náchylných zvierat do zamorených miest,
z) odňatie už vydaných dobytčích pasov od majiteľov v ohrozených krajoch.
(2) Účinky miestneho a územného zátvoru podľa ods. 1 písm. b) určí vláda nariadením.
(3) Opatrenia podľa ods. 1 možno obdobne učiniť poťažne nariadiť aj pri iných nákazách ako v ods. 1 uvedených, ako aj pri iných hromadných onemocneniach zvierat (choroby invazijné, parazitárne a iné).
§ 25. Zodpovednosť za výkon príkazov.
Starosta obce dozerá na správny výkon opatrení (príkazov a zákazov a pod.) vydaných všeobecne alebo pre jednotlivé prípady príslušnými úradmi (orgánmi) podľa tohto zákona pre územie príslušnej obce, a je zodpovedný za splnenie povinností uložených obci.
§ 26.
Zverejnenie vzniku a zániku nákaz a vedenie evidencie.
Vznik a zánik nákaz podliehajúcich povinnému oznámeniu treba zverejniť a viest o nich evidenciu. Spôsob zverejňovania a vedenia evidencie, ako aj úrady (orgány) a ustanovizne, ktorým sú úrady zverozdravotnej správy povinné oznamovať vznik a zánik jednotlivých nákaz, určí Ministerstvo hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách.
§ 27.
Liečenie na nákazu chorých a podozrivých zvierat.
Nakoľko je to podľa ustanovení tohto zákona prípustné, môže majiteľ (držiteľ) na nákazu choré alebo z nákazy podozrivé zviera na vlastné trovy liečiť, aj keď to nie je úradne nariadené.
30
§ 28. Zrušenie opatrení na tlmenie nákaz.
(1) Opatrenia, vydané na ochranu pred nákazami a na tlmenie nákaz, ktoré podliehajú povinnému oznámeniu, treba hneď zrušiť a nákazu vyhlásiť za zaniklú, ak na príslušnom mieste (vo dvore, obcí, obvode viac obcí) niet na nákazu choré alebo z nej podozrivé zviera a ak od posledného uzdravenia, zabitia alebo uhynutia zvieraťa a po vykonanej dezinfekcii uplynul pozorovací čas, určený Ministerstvom hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách.
(2) Prípady, v ktorých netreba vyčkať uplynutie pozorovacieho času, určí vláda nariadením.
(3) Ministerstvo hospodárstva môže poskytnúť úľavy z ustanovení ods. 1, ak to pripúšťajú nákazové pomery a ak to dôležité hospodárske záujmy vyžadujú.
DIEL PIATY.
Osobitné predpisy pre jednotlivé nákazy.
§ 29.
Východný dobytčí mor. (Pestis orientalis bovum.)
(1) O zistenom prípade východného dobytčieho moru alebo o podozrení z neho podá 'okresný úrad ihneď a najrýchlejším spôsobom zprávu Ministerstvu hospodárstva.
(2) Okresné úrady sú povinné bezod-kladne dať usmrtiť alebo zabiť všetky zvieratá na východný dobytčí mor choré a z neho podozrivé. Zabité majú byt aj zvieratá z nakazenia podozrivé, ak by podľa vedeckých poznatkov nebolo možno s nimi inak bezpečne naložiť. Zabitie takýchto zvierat môže okresný úrad nariadiť len so súhlasom Ministerstva hospodárstva.
(3) Ak bol v susednom štáte zistený východný dobytčí mor, môže Ministerstvo hospodárstva určiť pohraničné ochranné pásmo. Účinky takého opatrenia určí vláda nariadením.
(4) Ministerstvo hospodárstva môže dať zabiť aj zvieratá zdravé, ak sú vystavené
31
nebezpečenstvu nákazy, alebo ak je nebezpečenstvo prenosu nákazy týmito zvieratmi. Ak sa zistí východný dobytčí mor v stáde, na trhu, na výstave, v stajniach, na bitúnku, pri prehliadke zvierat alebo za dopravy zvierat, môže Ministerstvo hospodárstva nariadiť usmrtenie prípadne zabitie všetkých zvierat chorých a podozrivých, ako aj zvierat náchylných, ak boly s chorými zvieratmi v priamom alebo nepriamom styku.
(5) Zvieratá podozrivé z nakazenia vý-chodným dobytčím morom smú liečiť len zverolekári poverení Ministerstvom hospodárstva. Liečením sa rozumejú všetky opatrenia smerujúce proti východnému dobytčiemu moru. Na východný dobytčí mor ochorelé alebo z neho podozrivé zvieratá je zakázané zabiť vykrvácaním bez predchádzajúceho povolenia okresného úradu. Zvieratá v kontumačnom obvode, na ktoré je východný dobytčí mor prenosný, treba prehliadnuť zverolekárom pred zabitím aj po ňom.
(6) Ministerstvo hospodárstva môže poskytnúť odmenu do výšky Ks 1000 osobám, ktoré starostovi obce alebo úradu zverozdravotnej správy prvé oznámia objavenie sa východného dobytčieho moru v niektorej obci, v ktorej sa východný dobytčí mor do toho času nevyskytol.
(7) Počas trvania východného dobytčieho moru sú všetci zverolekári povinní plniť povinnosti, ktoré im uložia úrady zverozdravotnej správy na ochranu pred východným dobytčím morom a na jeho utlmenie.
(8) Ustanovenia ods. 1 až 7 sa vzťahujú na všetky zvieratá, na ktoré je východný dobytčí mor prenosný a platia aj pre zvieratá v zoologických záhradách, zveríncoch, oborách a v podobných zariadeniach.
§ 30.
Pľúcna nákaza hovädzieho dobytka. (Pleuropneumonia contagiosa bovum.)
Ustanovenia § 29 platia aj pre zamedzenie vzniku a pre tlmenie pľúcnej nákazy hovädzieho dobytka.
32
§ 31.
Slintačka a krívačka. (Aphtae epozooticae.)
(1) Ak sa zistí ojedinele slintačka a krívačka v kraji inak bez tejto nákazy alebo za dopravy, možno nariadiť usmrtenie, prí-padne zabitie chorých alebo podozrivých zvierat za predpokladu, že sa tým nákaza rýchlo a spoľahlive utlmí. O tom, či, akým spôsobom, v akom rozsahu a v akých prípadoch treba usmrtenie, prípadne zabitie vykonať, rozhodne Ministerstvo hospodárstva.
(2) Pre urýchlenie priebehu nákazy v zamorenom dvore možno vykonať umelé nakazenie zvierat na žiadosť majiteľa, ale len pod dozorom zverolekára a zaviesť liečenie sérom, ale len zverolekárom. V dvoroch nezamorených smie sa vykonať umelé nakazenie zvierat na žiadosť majiteľa len so súhlasom Ministerstva hospodárstva a spôsobom ním určeným.
(3) V miestach slintačkou a krívačkou ohrozených, ale neuzavretých, kde sú pre nákazu náchylné zvieratá, môže úrad zverozdravotnej správy obmedziť pohyb osôb, výjmuc osôb uvedených v § 23.
(4) Cieľom umožnenia alebo uľahčenia používania zvierat pod kontumáciu spadajúcich pre hospodárske práce alebo cie-ľom umožnenia vyháňania na pastvu môže okresný úrad na čas hnania zvierat uzavrieť verejné cesty,
§ 32.
Slezinová a chrastivá sneť. Byvolí mor — nákaza zveri a tura. (Anthrax et gangraena emphysematosa. Pestis bubalorum. — septicaemia haemorrhagica bovum.)
(1) Zvieratá ochorelé eneťou slezinovou, chrastivou, byvolím morom (nákazou zveri a tura) alebo z nich podozrivé nesmú sa bez povolenia okresného úradu usmrtiť vykrvácaním.
(2) Liečenie takýchto zvierat alebo krvavé zákroky na nich smie konať len zverolekár. Taktiež len zverolekár smie im odobrať krv, výpotky, výmešky, výme-
33
ty a odosielať ich do ústavov na laboratórne vyšetrenie.
(3) Mŕtvoly zvierat uhynulých na sneť slezinovú, chrastivú, byvolí mor (nákazu zveri a tura) alebo na podozrenie z týchto nákaz, alebo preto usmrtených možno otvoriť (pitvať) len pod dozorom zverolekára.
(4) V zamorenom obvode možno nariadil ochranné očkovanie ohrozených zvierat aj na trovy majiteľa.
§ 33.
Sopľavka. (Malleus.)
(1) Zvieratá, u ktorých bola zistená sopľavka, treba na úradný príkaz hneď usmrtiť. Pokusy liečenia, diagnostické očkovanie a diagnostické skúšky na nich smie konať len zverolekár; taktiež len zverolekár smie im odobrať krv, výmešky, výpotky a výmety a odoslať ich na laboratórne vyšetrenie.
(2) Zvieratá na sopľavku choré alebo z nej podozrivé usmrtiť vykrvácaním možno len s povolením okresného úradu.
(3) Mŕtvoly zvierat uhynulých na sopľavku alebo na podozrenie z nej možno otvoriť (pitvať) len pod dozorom zverolekára.
(4) Usmrtenie zvierat podozrivých z nákazy sopľavky možno nariadiť:
a) ak výsledok diagnostického vyšetrovania potvrdí opodstatnené podozrenie úradného zverolekára, že ide o sopľavku,
b) ak nebolo možno vylúčiť podozrenie zo sopľavky u zvierat za nariadeného zátvoru ani opakovaným diagnostickým vyšetrovaním,
c) pri nepatrnej cene zvieraťa,
d) ak dôležité verejné záujmy nevyhnutne vyžadujú, aby bola nákaza čo najrýchlejšie utlmená,
e) ak sa nedá inak zabrániť šíreniu nákazy.
(5) Usmrtenie zvierat podozrivých z nakazenia možno nariadiť, ak osobitné diagnostické skúšky potvrdzujú podozrenie z infekcie, alebo ak ide o prípady uvedené v ods. 4 písm. c), d) a e).
34
(6) V zamorenom alebo ohrozenom ob-vode možno nariadiť diagnostické vyšetrovanie všetkých jednokopytníkov.
§ 34.
Nákazlivá (málotkrvnosť jednokopytníkov. (Anaemia infectiosa equorum.)
(1) Ustanovenia § 33 platia aj pre nákazlivú málokrvnosť jednokopytníkov.
(2) Ministerstvo hospodárstva určí s prípadu na prípad, za akých okolností a za akých podmienok možno pre ľudské požívanie použiť mäso jednokopytníkov ocho-relých alebo podozrivých, na nákazlivú málokrvnosť.
§ 35.
Besnota. (Lyssa.)
(1) Na besnotu choré zvieratá, ako aj z besnoty podozrivých psov a podozrivé mačky je povinný majiteľ alebo ten, v koho opatere sú, ihneď usmrtiť, prípadne dať usmrtiť, alebo až do úradného opatrenia uzavrieť na bezpečnom mieste.
(2) Okresný úrad alebo v jeho zastúpení úradný zverolekár nariadi okamžité usmrtenie zvieraťa, u ktorého bola besnota zistená, ako aj psov a mačiek podozrivých z besnoty. Usmrtiť treba aj psov a mačky, o ktorých sa dá predpokladať, že prišli do styku s besným zvieraťom alebo so zvieraťom na besnotu podozrivým. Výnimočne môžu byť takí psi uzavretí a pozorovaní, ak sa to dá bezpečne urobiť a ak majiteľ ručí majetkove za všetky následky, ktoré vzniknú počas uzavretia a pozorovania zvieraťa.
(3) Z besnoty podozrivé zvieratá s výnimkou psov, mačiek a hydiny, ak ich majiteľ (držiteľ) nechce dať usmrtiť, treba držať oddelene, a to pod úradným dozorom na trovy majiteľa (držiteľa).
(4) Ak z besnoty podozrivý pes alebo mačka poranila človeka, treba zviera bezpečne uzavrieť na mieste, ktoré je pod úradným dozorom. Podrobnosti určí vláda nariadením.
(5) Ak sa starosta bbce dozvie, že na území obce sa potuluje niektoré besné alebo z besnoty podozrivé zviera, postará
35
sa ihneď, aby bolo usmrtené alebo chytené a upovedomí o tom susedné obce a okresný úrad. Okresný úrad nariadi, aby počas trvania nebezpečenstva boli psi a mačky na území obce bezpečne uzavretí, alebo aby každý pes bol bezpečne uviaza-ný. Taktiež môže nariadiť, aby voľne pobiehajúci psi a mačky boli usmrtení.
(6) Ak sa vyskytne viac prípadov besnoty v tom istom obvode u zvierat sa potulujúcich alebo divých (psi, mačky, líšky, vlci a pod.), usporiada okresný úrad na ne podľa potreby poľovačku.
(7) Ak sa vyskytne viac prípadov besnoty u psov alebo mačiek v tej istej obci, môže okresný úrad nariadiť, aby boly všetky zvieratá toho druhu v obci alebo v časti obce usmrtené, alebo urobiť iné potrebné opatrenia.
(8) Pre určité druhy psov môže Ministerstvo hospodárstva určiť výnimiky z predpisov uvedených v ods. 1 až 7.
(9) Vykonávať pokusy liečenia na besných zvieratách a zvieratách z besnoty podozrivých alebo krvavé zákroky na nich môže len zverolekár. Taktiež len zverolekár smie im odobrať krv, výpotky, výmešky, výmety a odoslať ich ústavu na laboratórne vyšetrenie.
(10) Besné a z besnoty podozrivé zviera je zakázané zabiť (zaklať) pre ľudské požívanie bez povolenia okresného úradu.
(11) Mŕtvoly besných alebo z besnoty podozrivých zvierat možno otvoriť (pitvať) len pod dozorom zverolekára.
§ 36.
Tuberkulóza hovädzieho dobytka. (Tuberculosis bovum.)
(1) Vláda určí nariadením, kedy treba zvieratá postihnuté tuberkulózou usmrtiť (zabiť), kedy ich treba namiesto usmrtenia (zabitia) označiť stálym znakom, ako aj za akých podmienok možno chov zvierat zaradiť medzi chovy bez tuberkulózy a za také vyhlásiť.
(2) Ministerstvo hospodárstva môže udeliť finančnú podporu majiteľom, ktorí
36
sa podujmú tlmiť tuberkulózu vo svojom chove podľa úpravy Ministerstva hospodárstva.
§ 37.
Žrebčia nákaza jednokopytníkov. (Exanthema coitale paralyticum.)
(1) Jednokopytníky choré na žrebčiu nákazu alebo z nej podozrivé nesmú sa pripustiť k plemenitbe.
(2) Žrebce, od ktorých sa preukázateľne nakazily kobyly alebo u ktorých sa určite preukázalo, že sú choré na žrebčiu nákazu, akú aj tie, ktoré boly pripustené ku kobylám chorým už za pripustenia na túto nákazu, treba na náklad majiteľa vykastrovať.
(3) Kobyly choré na žrebčiu nákazu musia sa označiť trvalým znakom.
(4) Namiesto vykastrovania žrebcov a označenia kobýl môže Ministerstvo hospodárstva nariadiť ich usmrtenie.
(5) V obvodoch, v ktorých sa vyskytla žrebčia nákaza jednokopytníkov, vykoná úradný zverolekár každoročne počiatkom pripušťacieho obdobia revíziu zdravotného stavu všetkých plemenných jednokopytníkov. K plemenitbe možno pripustiť len jednokopytníky bez tejto nákazy.
(6) V obvodoch, v ktorých sa žrebčia nákaza značne rozšírila, možno zakázať pripúšťame jednokopytníkov počas trvania nebezpečenstva.
§ 38.
Pľuzgierový výsypok jednokopytníkov a hovädzieho dobytka.
(Exanthema vesiculosum coitale equorum et bovum.)
Pľuzgierovým výsypkom postihnuté alebo z neho podozrivé jednokopytníky a hovädzí dobytok sa nesmú použiť k plemenitbe.
§ 39.
Nákazlivé zmetaníe hovädzieho dobytka. (Abortus infectiosus Bang.)
(1) Usmrtenie na nákazlivé zmetanie hovädzieho dobytka chorých a z neho po-
37
dozrivých zvierat možno nariadiť, ak sa tým nákaza v zárodku utlmí. Kde hrozí nebezpečenstvo rozšírenia nákazlivého zmetania na spoločnom pastvisku a ak to zverozdravotné pomery vyžadujú, môže Ministerstvo hospodárstva nariadiť, aby pred vyhnaním hovädzieho dobytka na spoločnú pastvu boly podrobené krvnej skúške všetky kravy a vyše jednoročné jalovice, ako aj býky, ak sa pasú spoločne s kravami a jalovicami. Podrobnosti určí Ministerstvo hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách, a to aj s ohľadom na spoločné pasenie, pripúšťanie, hnanie na trhy, výstavy a pod., pokiaľ by krvná skúška vyznela pozitívne. Ministerstvo hospodárstva môže nariadiť ochranné očkovanie dorastu, taktiež môže nariadiť, aby boly plemenné býky podrobené občasnému serologickému vyšetrovaniu a môže zakázať používať bangpozitívnych býkov v nezamorených cbovoch. Všeobecné podmienky používania očkovacej látky, obsahujúcej živé zárodky, určí vláda nariadením.
(2) Kde sa vyskytne potreba opatrení podľa ods. 1, hradia majitelia trovy krvných skúšok, počítajúc do toho aj odobranie krvi. Tieto trovy sa riadia podľa tarify Zverolekárskej komory,
(3) Liečenie a pokusy liečenia nákazlivého zmetania inou osobou než zverolekárom je zakázané.
(4) Je zakázané, aby dojiči kráv, zamestnaní v maštaliach touto chorobou zamorených, poskytovali v cudzích chovoch pomoc pri pôrodoch.
(5) Vláda určí nariadením, za akých podmienok možno chov zvierat zaradiť medzi chovy bez nákazlivého zmetania a za také vyhlásiť.
(6) Ministerstvo hospodárstva môže udeliť finančnú podporu majiteľom, ktorí sa podujmú tlmiť nákazlivé zmetanie v svojom chove podľa úpravy Ministerstva hospodárstva.
(7) Mlieko od kráv chorých na nákazlivé zmetanie a s takými ustajnených možno upotrebiť, dopravovať a predávať len, ak bolo ošetrené spôsobom určeným Ministerstvom hospodárstva.
38
(8) Ktoré kravy treba považovať za choré na nákazlivé zmetanie, určí vláda nariadením.
§ 40.
Iné pohlavné nákazy hovädzieho dobytka, najmä nákaza tríchomonádová.
Hovädzí dobytok, postihnutý inou než v §§ 37 až 39 uvedenou nákazou, prenášanou pohlavným stykom, najmä tricho-monádovou nákazou alebo z nej podozrivý, nesmie sa taktiež použiť k plemenitbe. Majitelia sú povinní dať takýto dobytok na vlastné trovy liečiť zverolekárom alebo zviera zabiť. Ak sa tak nestane, nariadi okresný úrad liečbu na trovy majiteľa. Nevyliečiteľne choré kravy a jalovice treba trvale označiť, nevyliečiteľne choré býky treba vykastrovať.
§41.
Prašina. (Scabies.)
(1) Na prašimu choré alebo z nej podozrivé jednokopytníky, hovädzí dobytok, ovce a kozy, musia byť liečené zverolekárom na trovy majiteľa, ak ich majiteľ nehodlá usmrtiť (zabiť) alebo ak nemajú byť usmrtené (zabité) podľa ods. 2.
(2) Ak zverolekár vyhlásil zvieratá za nevyliečiteľné, treba ich usmrtiť. Zvieratá nepatrnej hodnoty možno dať usmrtiť, ak si to vyžadujú zverozdravotné alebo iné verejné záujmy. Zvieratá, ktoré majiteľ (držiteľ) odoprie liečiť alebo dať zabiť, majú sa bez odškodnenia usmrtiť (zabiť).
(3) Lonnú zver, ochorelú na prašinu, treba zabiť, ak sa nezaistí jej úspešné vyliečenie.
§42.
Mor ošípaných a nákazlivá obrna ošípaných, (Pestis suum et encephalomyelitis suum.)
(1) Ak možno v niektorom obvode dosiahnuť utlmenie moru ošípaných alebo nákazlivej obrny ošípaných tým, že sa z jedného dvora, viac dvorov alebo zásielky odstránia ošípané choré alebo podozrivé z nakazenia, alebo také, u ktorých je podozrenie, že sa po uzdravení staly nositeľ-
39
mi nákazliny, treba nariadiť ich usmrtenie (zabitie).
(2) Ak sa zistí niektorá z nákaz ošípaných uvedená v ods. 1, možno nariadiť očkovanie ohrozených zvierat na trovy majiteľa (držiteľa).
(3) Zakálať choré alebo z nákazy podozrivé zvieratá pre požívanie mäsa možno len so súhlasom a za dozoru zverolekára.
§ 43.
Červienka ošípaných. (Erysipelas suum.)
(1) Ministerstvo hospodárstva nariadi každoročne povinné ochranné očkovanie ošípaných proti červienke podľa zverozdravotných pomerov na trovy majiteľov (držiteľov) .
(2) Ak sa zistí červienka ošípaných, možno nariadiť ochranné očkovanie ohrozených ošípaných na trovy majiteľov (držiteľov).
(3) Predávať alebo inak zužitkovať kože a štetiny ošípaných, zaklaných alebo uhynulých na červienku, bez ich riadnej dezinfekcie je zakázané.
§44.
Sypanice ovčie. (Variola ovina.)
(1) Očkovanie proti ovčím sypaniciam môže vykonať len zverolekár. Očkovanie toto možno vykonať len so súhlasom okresného úradu. Okresný úrad môže nariadiť očkovamie proti ovčím sypaniciam na trovy majiteľa (držitelia).
(2) Sbierať nákazlinu, uschovávať a používať neodborníkmi je zakázané.
§45.
Cholera hydiny, mor hydiny a tuberkulóza hydiny.
(Cholera gallinarum, pestis gallinarum et tuberculosis gallinarum.)
(1) Ak sa zistí cholera hydiny, mor hydiny alebo tuberkulóza hydiny v kraji doteraz bez týchto nákaz alebo za dopravy, možno nariadiť usmrtenie chorej alebo podozrivej hydiny, ak týmto opatrením sa môže nákaza rýchle a bezpečne utlmiť.
40
(2) Vláda určí nariadením, kde, akým spôsobom a v akom rozsahu možno urobiť opatrenia uvedené v ods. 1.
§46.
Nákaza papagájov. (Psittacosis.)
(1) Osoby, ktoré sa po živnostensky zaoberajú chovom a predajom papagájov, sú povinné viesť evidenciu o zadovážených, chovaných a odpredaných papagájoch.
(2) Hromadné ochorenie alebo hynutie papagájov treba ihneď oznámiť okresnému úradu. Uhynulé zvieratá nesmú sa odstrániť pred úradným vyšetrovaním. Choré zvieratá treba oddelene držať.
(3) Chovy a obchody s papagájmi podliehajú zverozdravotnému dozoru. Ak sa zistí nákaza papagájov, môže okresný úrad nariadiť usmrtenie chorých alebo podozrivých zvierat bez odškodnenia.
(4) Ministerstvo hospodárstva môže upraviť chov a zasielanie papagájov vyhláškou v Úradných novinách.
§47.
Nákazy včiel.
(1) Povinnému oznamovaniu podliehajú tieto nákazy včiel:
a) hniloba plodu všetkých druhov,
b) roztočová nákaza a
c) nosémová nákaza.
(2) Podrobnejšie predpisy o zamedzení vzniku a o tlmení nákaz včiel vydá vláda nariadením.
(3) Trovy opatrení pri tlmení nákaz včiel, okrem výloh štátnych zverolekárov, hradia majitelia včelstiev.
(4) Za uhynulé alebo usmrtené včelstvá nepatrí majiteľovi náhrada.
§48.
Nákazy hodvábníka, králikov a iných hlodavcov, kožušinových zvierat, vtáctva, lovnej zverí a rýb.
(1) Predpisy na zamedzenie vzniku a na tlmenie nákaz hodvábnika, králikov a iných hlodavcov, kožušinových zvierat, vtáctva, lovnej zveri a rýb vydá vláda nariadením.
41
(2) Ministerstvo hospodárstva môže v neodkladných prípadoch urobiť potrebné opatrenia na zamedzenie vzniku a na tlmenie nákaz zvierat uvedených v ods. 1.
§49.
Tlmenie nákaz na jatočných trhoch, bitúnkoch a v jatočných zariadeniach.
(1) Ustanovenia tohto zákona platia aj pre trhy na jatočné zvieratá, pre bitúnky a iné jatočné zariadenia, ako aj pre jatočné zvieratá v nich umiestené.
(2) Ochranné opatrenia v zariadeniach pre jatočné zvieratá vykonávajú správy týchto zariadení.
(3) Majiteľovi (jeho zástupcovi) chorých a podozrivých jatočných zvierat v zariadeniach uvedených v ods. 1 možno nariadiť bezodkladné zabitie (zaklanie) zvierat za úradného dozoru, ak je zabitie (zaklanie) vzhľadom na ochorenie vôbec prípustné.
DIEL ŠIESTY.
Predpisy o odškodnení a o náhrade za straty zvierat a za predmety zničené pri dezinfekcii.
§50. Prípady, v ktorých sa poskytuje odškodné.
(1) Zo štátnych prostriedkov sa poskytuje odškodné:
a) za zvieratá uhynulé na východný dobytčí mor, pľúcnu nákazu hovädzieho dobytka, na sneť slezinovú a sneť chrastivú, ako aj za zvieratá, u ktorých po ich zabití sa tieto nákazy zistily,
b) za zvieratá, ktoré uhynuly na nákazu po riadnom oznámení, ak by podľa toh-to zákona bolo treba nariadiť ich usmrtenie,
c) za jednokopytníky, hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané a hydinu, usmrtené na úradný rozkaz alebo uhynulé následkom úradne nariadeného očkovania alebo na chorobu vyvolanú úradným opatrením,
d) za predmety zničené na úradný rozkaz, aby sa zabránilo šíreniu niektorej z nákaz uvedených v § 20.
(2) Ministerstvo hospodárstva môže ur-
42
čiť odškodné aj za zvieratá uhynulé na nákazu, ktorá bola dodatočne pojatá medzi nákazy podliehajúce povinnému oznámeniu podľa § 20 ods. 3.
(3) V prípade úradného vykynoženia lovnej zveri nad 50% v poľovných revíroch prislúcha majiteľovi prípadne nájomcovi na zazverenie poľovného revíru štátna podpora, ktorej výšku určí v každom jednotlivom prípade Ministerstvo hospodárstva.
§51.
Prípady, v ktorých odškodné neprislúcha.
Odškodné podľa § 50 neprislúcha:
a) za zvieratá a predmety nepatrnej hodnoty, za uhynulých alebo usmrtených psov a mačky a za uhynulú alebo zabitú lovnú zver,
b) za zvieratá v zoologických záhradách, zverincoch a v podobných podnikoch,
c) za jatočné zvieratá dopravené z cudziny,
d) za zvieratá na trhoch pre jatočné zvieratá, na bitúnku alebo v iných jatočných zariadeniach, alebo ktoré sú na ceste do nich,
e) za zvieratá, ktoré sú len prechodne (pastva, prezimovanie a pod.) na území štátu,
f) za zvieratá tuzemského pôvodu, ktoré sa v inkubačnom čase, určenom pre dotyčnú nákazu, nachodily na území cudzieho štátu,
g) za zvieratá dopravené z cudziny a ochorelé v pozorovacej lehote, ktorú určí pre jednotlivé nákazy podľa ich povahy Ministerstvo hospodárstva, ak nebolo spoľahlive preukázané, že sa nakazily až po prevzatí v (tuzemskej pohraničnej stanici,
h) za zvieratá, ktoré patria majiteľovi zvierat uvedených pod písm. g), ak sa dokáže, že sa od týchto zvierat nakazily,
ch) za zvieratá, ktoré sú majetkom štátu alebo štátnych podnikov (ústavov, fondov a zariadení),
i) za zvieratá alebo predmety, ktoré boly nakazené zvieratmi alebo predmetmi dovezenými tým istým majiteľom alebo
43
spolumajiteľom z cudziny proti zákazu alebo obídením predpisov,
j) za zvieratá usmrtené pre nezachovanie zátvoru podľa § 24 ods.1 písm. v),
k) za krmivá (stelivo), ktoré boly ako závadné na úradný rozkaz zneškodnené,
l) za hnoj na úradný rozkaz zneškodnený.
§52.
Strata nároku na odškodné.
(1) Majiteľ nemá nárok na odškodné:
a) ak on (jeho zástupca) pri získaní alebo pri prevzatí zvieraťa vedel, že zviera je choré na nákazu, alebo že je podozrivé z nákazy alebo z nakazenia,
b) ak z nedbalosti (neopatrnosti) neoznámil nákazu, podozrenie z nej alebo podozrenie z nakazenia,
c) ak nezachoval zverozdravotné predpisy a príkazy, ktoré sa týkajú tlmenia tej-ktorej nákazy,
d) ak nepoužil príležitosť na očkovanie alebo ak zanedbal potrebné liečenie alebo iné opatrenia, ktorými by sa mohla zamedziť strata zvieraťa alebo rozšírenie nákazy,
e) ak zviera úmyselne, bez príkazu úradu nakazil alebo dal nakaziť, vyjmúc prípady umelého nakazenia cieľom urýchleného priebehu slintačky a krívačky.
(2) Ak majiteľ stratil nárok na odškodné podľa ods. 1, stráca nárok na odškodné aj za zvieratá, ktoré boly priamo alebo nepriamo nakazené zvieratmi uvedenými v ods. 1.
§53. Výška odškodného.
(1) Výška odškodného činí podľa druhu choroby:
a) 50% odhadnej hodnoty v prípadoch uvedených v § 50 ods. 1 písm. a) a b),
b) 80% odhadnej hodnoty za jednokopytníky, hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané a hydinu usmrtenú na úradný rozkaz, ak pitvou usmrteného zvieraťa bola zistená nákaza, pre ktorú bolo ich usmrtenie nariadené,
c) 100% odhadnej hodnoty za jedno-kopytníky, hovädzí dobytok, ovce, kozy,
44
ošípané a hydinu na úradný rozkaz usmrtenú, ak sa pitvou zistilo, že sú bez nákazy, pre ktorú bolo ich usmrtenie nariadené, ako aj za uhynulé následkom úradne nariadeného očkovania alebo uhynulé na chorobu vyvolanú úradným opatrením.
(2) Zvieratá uhynulé na niektorú nákazu, pojatú (§ 20 ods. 3) medzi nákazy podliehajúce povinnému oznámeniu, ako aj zvieratá ochorelé na takú nákazu, ak boly na úradný rozkaz usmrtené, odškodnia sa vo výške od 50 do 100% hodnoty podľa úpravy Ministerstva hospodárstva, ak bola vyslovená možnosť odškodnenia podľa § 50.
(3) Za predmety na úradný rozkaz zničené prislúcha odškodné vo výške odhadnej hodnoty.
§ 54.
Postup pri poskytovaní odškodného.
(1) Pred ustálením odškodného treba zistiť tržnú cenu zvieraťa a predmetov bez zreteľa na znehodnotenie následkom nákazy — s výnimkou tuberkulózy — alebo nariadeného očkovania, ako aj hodnotu čiastok prípadne majiteľovi ponechaných. Hodnota týchto čiastok sa pri určení odškodného z tržnej ceny odpočíta.
(2) Odhadná hodnota sa rovná tržnej cene, určenej podľa ods. 1, od ktorej sa odpočíta hodnota čiastok majiteľovi ponechaných.
(3) U zvierat, ktoré majú byť na úradný rozkaz usmrtené, treba určiť tržnú cenu pred usmrtením; len v neodkladných prípadoch možno zvieratá usmrtiť už pred odhadom.
(4) Tržnú cenu a odhadnú hodnotu určuje odhadná komisia, ktorá sa skladá z úradného zverolekára alebo Ministerstvom hospodárstva osobitne vyslaného zverolekára, zo starostu obce a z ďalšieho člena, ktorého určí poškodený.
(5) Podrobností o rokovaní a usnášaní komisie, ako aj o postupe pri odhade určí vláda nariadením.
§ 55.
Vyplatenie odškodného.
(1) Odškodné sa vypláca tomu, kto má zviera v majetku v deň uhynutia (usmrte-
45
nia) zvieraťa, prípadne tomu, kto mal predmet v majetku pri zničení.
(2) Odškodné sa poskytuje osobe, ktorá v deň uhynutia alebo usmrtenia zvieraťa nebola síce už jeho majiteľom, ale sa stala ním opäť — po uhynutí alebo usmrtení zvieraťa — z dôvodu, že kúpnopredajná smluva bola zrušená.
(3) Poskytnutím odškodného podľa ods. 1 a 2 zanikajú všetky nároky tretích osôb na odškodné voči štátu.
§ 56.
Odškodné za poistené zvieratá.
Za zvieratá poistené vyplatí sa majiteľovi odškodné len, ak odškodné prevyšuje poistnú sumu. V takých prípadoch vymeria sa odškodné len rozdielom medzi výškou určenou podľa § 53 a náhradou z poistenia. Ak poistná suma prevyšuje nárok na odškodné, vyplatí sa majiteľovi zo štátnych prostriedkov náhrada poistného za bežný rok.
§ 57.
Speňaženie zabitých alebo uhynutých zvierat.
Zvieratá usmrtené alebo uhynulé, za ktoré prislúcha odškodné podľa § 50, ak sa neprenechajú majiteľovi podľa § 54, treba čo najvýhodnejšie speňažiť, ak ich možno zužitkovať bez nebezpečenstva ďalšieho šírenia nákazy a bez ohrozenia zdravia ľudí. Výťažok zo speňaženia treba odviesť Ministerstvu hospodárstva.
DIEL SIEDMY.
Podpory chovateľom pri tlmení maštaľných a iných nákaz.
§ 58.
Ministerstvo hospodárstva môže udeliť peňažné podpory chovateľom hospodárskych zvierat, ktorí značne prispeli k utlmeniu nákaz, najmä maštaľných nákaz a parazitárnych chorôb, alebo ktorí venovali mimoriadnu starostlivosť a vynaložili značné trovy na ozdravenie svojich chovov alebo na ich udržanie bez nákaz a
46
chorôb, ak s ošetrením mali značné výdavky, utrpeli značnú škodu odpredaním zvierat na mäso alebo ich stratami, a nemajú nárok na odškodnenie podľa §§ 50 až 57.
DIEL ÔSMY.
Úhrada trov pri tlmení nákaz zvierat.
§ 59.
Úhrada trov štátom.
Štát hradí:
a) trovy vzniklé pri použití bezpečnostných orgánov a vojska na zaistenie dodržiavania zátvoru (§ 5 ods. 1),
b) služobné výdavky štátnych zverolekárov, nakoľko tento zákon alebo osobitné predpisy neurčujú inak,
c) diéty, cestovné trovy, vecné výdavky a odmeny neštátnych zverolekárov, ak konajú z poverenia úradu (§ 2 ods. 5), ako aj trovy osobitného orgánu, ustanoveného pre tlmenie zvieracích nákaz (§ 2 ods. 6); výšku odmien neštátnych zverolekárov a trovy osobitného orgánu určí vláda nariadením,
d) trovy spojené s dezinfekciou pri východnom dobytčom more a pľúcnej nákaze hovädzieho dobytka okrem ručných a poťahových prác (§§ 29 a 30),
e) trovy vzniklé pri odstraňovaní, prípadne zničení mŕtvol zvierat (ich častí) uhynutých na východný dobytčí mor, pľúcnu nákazu hovädzieho dobytka, ako aj pre tieto nákazy alebo pre podozrenie z nich usmrtených,
f) výdavky na odmeny osôb za oznámenie podľa §§ 29 a 30,
g) výdavky na odškodnenie a podporu podľa §§ 50 až 58,
h) všetky výdavky úradne nariadených opatrení, pokiaľ nie sú povinné ich hradiť obce (§ 60) alebo majiteľ (§ 61).
§ 60.
Úhrada trov obcami.
(1) Obec hradí:
a) trovy účinného výkonu miestnych ochranných a uzavieracích opatrení a trovy spojené s obstarávaním pomoci úradným orgánom pri pitve, pri úradne naria-
47
denom očkovaní, ako aj pri úradne nariadených diagnostických pokračovaniach,
b) trovy úradne nariadeného usmrtenia chorých a podozrivých zvierat (s výnimkou zabíjania zvierat cieľom speňaženia),
c) trovy označovania a evidencie psov, trovy usporiadania honov na besné zvieratá, pochytania besných psov a trovy spojené s miestnou kontrolou pri kontumácii psov,
d) trovy odovzdania mŕtvol zvierat, ako aj neupotrebiteľných odpadkov z nich — s výnimkou pri východnom dobytčom more a pľúcnej nákaze hovädzieho dobytka — na neškodné ich odstránenie alebo zničenie, a trovy na zariadenia k tomu potrebné (mrchoviská, spaľovacie zariadenia a pod.).
(2) Odvezenie mŕtvol zvierat ako aj neupotrebiteľných odpadkov z nich vykoná obec na trovy majiteľa (držiteľa) uhynutého zvieraťa; výšku trov určí starosta obce; jeho rozhodnutie je exekučným titulom a vykonáva sa administratívnou exekúciou (§ 90 ods. 2 vl. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n,).
(3) Ak obec neučiní potrebné opatrenia na neškodné odstránenie a zničenie mŕtvol zvierat a zvieracích odpadkov, učiní tak na trovy obce okresný úrad.
§ 61.
Úhrada trov majiteľmi (držiteľmi) zvierat.
(1) Majiteľ (držiteľ) zvieraťa hradí:
a) trovy oddelenia, kŕmenia, ošetrovania, označovania, dozoru, ako aj zabitia zvierat, ak ich podľa § 60 nie je povinná hradiť obec,
b) trovy ručných a poťahových prác, potrebné na čistenie a dezinfekciu,
c) trovy obmedzenia pohybu zvierat, ako aj trovy pri doprave zvierat v kontumácii,
d) trovy vzniklé následkom zákazu spoteného užívania nehnuteľností [§ 24, ods. 1 písm. j)],
e) trovy očkovania zvierat, ak bolo nariadené na trovy majiteľa, a trovy povinného ošetrovania zvierat [§ 24 ods. 1 písm. 1)],
-48
f) trovy úradne nariadenej dezinfekcie a predchádzajúceho čistenia [§ 24 bds. 1 písm s)],
g) trovy zverozdravotnej prehliadky pred dopravou alebo po nej, trovy dezinfekcie pri takejto doprave použitých dopravných prostriedkov (okrem železničných vozňov) a predmetov, ako aj trovy policajného sprievodu, potrebného k tejto doprave.
(2) Ak majiteľ (držiteľ) nemôže splniť povinnosti podľa ods. 1 pre nemajetnosť alebo preto, že je neznámy, uhradí trovy obec, v obvode ktorej je zviera umiestené.
DIEL DEVIATY.
Fond pre tlmenie nákaz a hromadných onemocnení domácich zvierat.
§ 62.
Zriadenie fondu.
(1) Pre ciele uvedené v § 63 je pri Ministerstve hospodárstva fond pre tlmenie nákaz a hromadných onemocnení domácich zvierat (v ďalšom texte "Fond"), zriadený zákonom č. 72/1941 SI. z.
(2) Fond je právnickou osobou.
(3) Fond spravuje Ministerstvo hospodárstva, a to pokladnične a účtovnícky oddelene od peňazí štátnych.
(4) Fond je oslobodený od kolkov a poplatkov.
§ 63.
Účel Fondu.
Účelom Fondu je:
a) hradiť výdavky spojené s opatreniami pre plánovité tlmenie zvieracích nákaz, zamedzovať a odstraňovať škodlivé následky invazijných, parazitárnych a iných hromadných onemocnení domácich zvierat,
b) poskytovať odškodné a podpory pri stratách domácich zvierat, ktoré nastaly v dôsledku nákaz, hromadných onemocnení a po očkovaní,
c) umožniť zdokonalenie štátnej zvero-zdravotnej slulžiby podľa požiadaviek a pokroku vedy.
49
§64.
Príjmy Fondu.
(1) Príjmy Fondu sú najmä:
a) nákazový príspevok, ktorý sú povinní platiť majitelia zvierat pri každom vystavení dobytčieho pasu a pri každom prepísaní vlastníckeho práva na dobytčom pase podľa počtu na dobytčom pase napísaných zvierat; výšku nákazového príspevku určí vláda nariadením,
b) čistý výťažok docielený speňažením zvierat vykúpených Fondom, prípadne na úradný rozkaz usmrtených, ak ich možno zužitkovať,
c) čistý výťažok z podnikov pre spracovanie zvieracích mŕtvol, postavených z prostriedkov Fondu,
d) dary, odkazy, venovania a iné príspevky určené pre Fond,
e) príspevok spoločností (družstva) úradne poverenej hospodárením so surovými kožami; výšku príspevku určí každoročne minister hospodárstva,
f) príspevok vo výške Ks 1.— z každej hovädzej a Ks 0.50 z každej teľacej kože, ktorý sú povinní platiť priemyselní podnikatelia spracujúci kože,
g) iné nákazové príspevky, ktoré s prípadu na prípad určí vláda nariadením.
(2) Spôsob vyberania a odvádzania fondových príspevkov a príjmov určí minister hospodárstva vyhláškou v Úradných novinách.
(3) Ministerstvo hospodárstva sa môže presvedčiť svojimi orgánmi o správnom odvádzaní príspevkov.
§ 65.
Použitie prostriedkov Fondu.
(1) Z prostriedkov Fondu možno:
a) podľa potreby a najnovších vedeckých poznatkov vykupovať zvieratá, ktoré môžu byť zdrojom šírenia nákazy,
b) imunizovať zvieratá a prevádzať diagnostické vyšetrovania,
c) budovať moderné zariadenia (kafilerie) na spracovanie zvieracích mŕtvol, ako aj iné zariadenia slúžiace na povznesenie štátnej zverozdravotnej služby, alebo udeľovať podpory pri budovaní a udržovaní
takýchto zariadení,
L0
d) liečiť choroby, ktoré sa vyskytujú hromadne (distomatóza, strongylóza a iné),
e) ničiť larvy hovädzieho strečka,
f) odškodňovať majiteľov postihnutých uhynutím zvierat na nákazu alebo usmrtením zvierat na úradný rozkaz, ako aj majiteľov postihnutých stratami následkom úradne nariadeného očkovania alebo iného opatrenia,
g) podporovať sdruženia chovateľov alebo jednotlivých majiteľov, ktorí sa podujali vo svojom chove tlmiť maštaľné nákazy podľa smerníc Ministerstva hospodárstva, a ktorí venovali osobitnú starostlivosť a prostriedky na ozdravenie svojich chovov, ak utrpeli značné straty s ošetrovaním alebo odpredaním zvierat na mäso,
h) podporovať majiteľov, ktorí utrpeli straty uhynutím zvierat po očkovaní, ak nemajú nárok na odškodné podľa ustanovení tohto zákona (§§ 50 až 57).
(2) Z prostriedkov Fondu nemožno udeliť podporu na účely uvedené v ods. 1 písm. f), g) a h), ak bolo udelené odškodné alebo podpora podľa §§ 50 až 58.
(3) Na podporu z Fondu nemá nikto právny nárok. O udelení podpory rozhoduje Ministerstvo hospodárstva.
DIEL DESIATY.
Výkon zverolekárskej praxe a služba zverolekárov v samosprávnych sväzkoch.
§ 66.
Práva a povinnosti neštátnych zverolekárov a štátnych zverolekárov mimo služby.
(1) Vykonávať zverolekársku prax sú oprávnení len zverolekári, slovenskí štátni občania, ktorí majú podľa platných predpisov vydaný alebo uznaný (nostrifikovaný) zverolekársky diplom.
(2) Zverolekári, oprávnení na území Slovenskej republiky vykonávať prax, sú povinní započatie praxe oznámiť okresnému úradu so súčasným predložením zverolekárskeho diplomu. Od začatia až do odhlásenia praxe sú povinní náhle ocho-
51
relým zvieratám poskytnúť prvú pomoc. Podrobnosti o oznamovaní začatia praxe, o výkone praxe, o prvej pomoci, o vykonávaní vedľajšieho zamestnania a o domácich lekárňach zverolekárov určí vláda nariadením.
(3) Neodkladné zásahy prvej pomoci pri nebezpečenstve uhynutia zvieraťa môžu urobiť aj osoby, ktoré nie sú zverolekármi. Nesmú Však ani za odmenu, ani zadarmo liečiť domáce zvieratá.
(4) Majiteľ (držiteľ) zvieraťa môže urobiť opatrenia, pokusy liečenia — okrem očkovania — na vlastných zvieratách, alebo môže použiť v neodkladných prípadoch hocakú pomoc, ak to nie je podľa tohto zákona alebo predpisov podľa neho vydaných zakázané.
(5) Odmenu za vykonanú súkromnú prax zverolekársku upravuje sadzobník, ktorý vydá Zverolekárska komora so schválením ministra hospodárstva.
(6) Neštátni zverolekári podliehajú vo svojej odbornej činnosti dozoru úradov štátnej zverozdravotnej správy a sú povinní vo výnimočných prípadoch a na prechodný čas oproti úhrade hotových výdavkov poštových, cestovných a stravných, prípadne osobitných odmien konať všetky úkony verejnej zverozdravotnej služby podľa predpisov vydaných Ministerstvom hospodárstva.
(7) V miestach, kde býva viac zverolekárov, môže okresný úrad cieľom zabezpečenia prvej pomoci v každom čase, najmä v noci, v nedeľu a vo sviatok, nariadiť striedavú pohotovosť jedného zo zverolekárov podľa návrhu a dobrozdania Zverolekárskej komory.
§ 67.
Služba zverolekárov v samosprávnych sväzkoch.
(1) Zverozdravotnú službu v obciach (mestách) vykonávajú obecní (mestskí) zverolekári.
(2) Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom vnútra môže nariadiť obciam (mestám) s rozsiahlou zverozdra-votnou službou, aby zamestnávaly jedného alebo viacerých zverolekárov.
52
(3) Spôsob a podmienky ustanovenia obecného (mestského) zverolekára, podrobnosti jeho služonného postavenia a jeho povinnosti určí vláda nariadením.
(4) Ministerstvo hospodárstva zriadi obvodnú zverozdravotnú službu podľa hospodárskych a zverozdrarvotných potrieb jednotlivých Jurajov.
(5) Podľa ods. 4 ustanovení obvodní zverolekári sú štátnymi zamestnancami. Ich služobné a platové pomery upraví vláda nariadením a ich pôsobnosť určí Minister-stvo hospodárstva.
DIEL JEDENÁSTY.
Trestné ustanovenia.
§ 68.
Osoby uvedené v § 19 ods. 1, 3 a 6, ak porušia povinnosti, uložené im týmto zákonom, prípadne predpismi vydanými na jeho vykonanie, cieľom zabránenia vzniku a tlmenia východného dobytčieho moru (§ 29) alebo pľúcnej nákazy hovädzieho dobytka (§ 30), potrescú sa pre prečin okresným súdom väzením do jedného roku a peňažným trestom do Ks 10.000.
§ 69.
Kto
a) poruší dopravné obmedzenia alebo zákazy uvedené v § 4 alebo predpisy, vydané podľa § 5 vo veci osobitného pohra-ničného dozoru, súpisu, evidencie zvierat, občasnej ich kontroly, označenia zvierat, zákazu alebo obmedzenia styku, pohybu a pobytu osôb, ktoré by mohly nákazu rozširovať, zariadenia pastvín,
b) porušením ustanovení §§ 14 až 18 a predpisov podľa nich vydaných použije, speňaží alebo inak do obehu uvedie pre ľudské požívanie zvieraciu mŕtvolu, jej časť alebo výrobky získané v podnikoch pre spracovanie zvieracích mŕtvol,
c) proti predpisom vydaným na základe § 24 ods, 1 písm. g) pre ľudské požívanie použije alebo tým cieľom speňaží, alebo inak do obehu uvedie mlieko a mliečne výrobky,
d) poruší zákaz uvedený v §§ 32 až 35 a v § 37 o upotrebení alebo zabití (usmrte-
53
ní) chorého alebo podozrivého zvieraťa,
e) proti ustanoveniam §§ 32 až 35 lieči zvieratá alebo vykoná na nich krvavý zákrok,
f) proti ustanoveniam §§ 32 až 35 bez zverozdravotného dozoru otvorí, rozoberie (pitve) mŕtvolu zvieraťa,
g) na úradné vyzvanie podľa § 43 nedá povinne zaštepiť svoje ošípané proti červienke,
h) proti ustanoveniu § 44 bez úradného povolenia ako neodborník infikuje ovce sypanicami, ako neodborník sbiera nákazlinu ovčích sypanie, túto uschováva alebo používa,
potresce sa — ak nejde o čin prísnejšie trestný — okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok zatvorením od 1 dňa do 2 mesiacov a peňažným trestom od Ks 100 do Ks 5.000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 2 mesiacov. Náhradný trest spolu s trestom hlavným nesmie presahovať 2 mesiace.
§ 70.
Kto poruší ustanovenia tohto zákona alebo predpisy, opatrenia, prikazy a zákazy podľa neho vydané, ktoré nie sú uvedené v § 69 a ktoré slúžia na ochranu a zlepšovanie zdravotného stavu zvieractva, na 'tlmenie zvieracích nákaz, zamedzovanie ich škodlivých následkov a možnosti ich prenášania na ľudí, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok peňažným trestom od Ks 50 do Ks 1.000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 1 mesiaca.
§ 71.
Osoby, ktoré sa zaoberajú obchodom so zvieratmi, miškárstvom alebo živnosťou šarhovskou (pohodníckou), a už boly raz potrestané pre činy uvedené v §§ 68 alebo 69, pričom od odpykania trestu neuplynuly ešte 2 roky, ak sa dopustily opäť niektorého z týchto trestných činov, môžu byť po-trestané aj odňatím oprávnenia vykonávať
54
príslušné povolanie, a to podľa miery zavinenia navždy alebo na určitý čas.
§ 72.
(1) V prospech štátu treba zhabať: a,) zviera, zvieracie suroviny a predmety, ktorými možno nákazu preniesť, ak boly z cudziny dopravené alebo dohnané neuposlúchnutím prípadne obídením zákazu o dovoze a prevoze alebo obídením vstupných staníc alebo ciest,
b) zviera nevedené v predpísanej evidencií v pohraničnom území,
c) zviera, zvieracie suroviny a predmety, ktorými možno nákazu preniesť, ak bo-ly nadobudnuté, dopravované alebo hnané vedome s falošným, falšovaným alebo na iné zviera vystaveným dobytčím pasom alebo vysvedčením o pôvode,
d) zviera nadobudnuté podvodným prepisom vlastníckeho práva, ak v súvislosti s týmto podvodným prepisom boly vnesené do dobytčieho pasu falošné údaje,
e) zvieraciu 'surovinu, mŕtvolu zvieraťa alebo jej časť, upotrebovanú, uvádzanú do obehu alebo speňažovanú proti zákazu, ako aj bakteriologické prípravky, liečebné špeciality, prikrmovacie prášky, fluidy, dezinfekčné prostriedky bez zreteľa na to, komu náležia, ak boly bez povolenia vyrábané alebo do obehu uvádzané.
(2) Zhabané zvieratá, zvieracie suroviny a veci treba podľa možnosti speňažiť.
(3) Zhabanie podľa ods. 1 vykoná v prípadoch uvedených v § 68 okresný súd, v ostatných prípadoch okresný úrad.
DIEL DVANÁSTY.
Inštančný postup a pôsobnosť.
§ 73.
Úrady zverozdravotnej správy.
(1) Vo veciach zverozdravotníctva, dozoru a odškodňovania, ak tento zákon neurčuje inak, pokračujú:
a) v prvom stupni okresný úrad,
b) v druhom stupni Ministerstvo hospodárstva.
(2) Kde v tomto zákone sa uvádza okresný úrad, treba ním v Bratislave rozumieť Mestský notársky úrad.
53
ní) chorého alebo podozrivého zvieraťa,
e) proti ustanoveniam §§ 32 až 35 lieči zvieratá alebo vykoná na nich krvavý zákrok,
f) proti ustanoveniam §§ 32 až 35 bez zverozdravotnébo dozoru otvorí, rozoberie (pitve) mŕtvolu zvieraťa,
g) na úradné vyzvanie podľa § 43 nedá povinne zaštepiť svoje ošípané proti červienke,
h) proti ustanoveniu § 44 bez úradného povolenia ako neodborník infikuje ovce sypanicami, ako neodborník sbiera. nákazlinu ovčích sypaníc, túto uschováva alebo používa,
potresce sa — ak nejde o čin prísnejšie trestný — okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok zatvorením od 1 dňa do 2 mesiacov a peňažným trestom od Ks 100 do Ks 5.000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 2 mesiacov. Náhradný trest spolu s trestom hlavným nesmie presahovať 2 mesiace.
§ 70.
Kto poruší ustanovenia tohto zákona alebo predpisy, opatrenia, príkazy a zákazy podľa neho vydané, ktoré nie sú uvedené v § 69 a ktoré slúžia na ochranu a zlepšovanie zdravotného stavu zvieractva, na tlmenie zvieracích nákaz, zamedzovanie ich škodlivých následkov a možnosti ich prenášania na ľudí, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok peňažným trestom od Ks 50 do Ks 1.000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 1 mesiaca.
§ 71.
Osoby, ktoré sa zaoberajú obchodom so zvieratmi, miškárstvom alebo živnosťou šarhovskou (pohodníckou), a už boly raz potrestané pre činy uvedené v §§ 68 alebo 69, pričom od odpykania trestu neuplynuly ešte 2 roky, ak sa dopustily opäť niektorého z týchto trestných činov, môžui byť potrestané aj odňatím oprávnenia vykonávať
54
príslušné povolanie, a to podľa miery zavinenia navždy alebo na určitý čas.
§ 72.
(1) V prospech štábu treba zhabať:
a) zviera, zvieracie suroviny a predmety, ktorými možno nákazu preniesť, ak boly z cudziny dopravené alebo dohnané neuposlúchnutím prípadne obídením zákazu o dovoze a prevoze alebo obídením vstupných staníc alebo ciest,
b) zviera nevedené v predpísanej evidencií v pohraničnom území,
c) zviera, zvieracie suroviny a predmety, ktorými možno nákazu preniesť, ak boly nadobudnuté, dopravované alebo hnané vedome s falošným, falšovaným alebo na iné zviera vystaveným dobytčím pasom alebo vysvedčením o pôvode,
d) zviera nadobudnuté podvodným prepisom vlastníckeho práva, ak v súvislosti s týmto podvodným prepisom boly vnesené do dobytčieho pasu falošné údaje,
e) zvieraciu surovinu, mŕtvolu zvieraťa alebo jej časť, upotrebovanú, uvádzanú do obehu alebo speňažovanú proti zákazu, ako aj bakteriologické prípravky, liečebné špeciality, prikrmovacie prášky, fluidy, dezinfekčné prostriedky bez zreteľa na to, komu náležia, ak boly bez povolenia vyrábané alebo do obehu uvádzané.
(2) Zhabané zvieratá, zvieracie suroviny a veci treba podľa možnosti speňažiť.
(3) Zhabanie podľa ods. 1 vykoná v prípadoch uvedených v § 68 okresný súd, v ostatných prípadoch okresný úrad.
DIEL DVANÁSTY.
Inštančný postup a pôsobnosť.
§ 73.
Úrady zverozdravotnej správy.
(1) Vo veciach zverozdravotníctva, dozoru a odškodňovania, ak tento zákon neurčuje inak, pokračujú:
a) v prvom stupni okresný úrad,
b) v druhom stupni Ministerstvo hospodárstva.
(2) Kde v tomto zákone sa uvádza okresný úrad, treba ním v Bratislave rozumieť Mestský notársky úrad.
55
§ 74.
Pôsobnosť úradov zverozdravotnej správy.
(1) Okresný úrad ako prvostupňový úrad zverozdravotnej správy
a) uplatní vo svojom správnom obvode všetky zverozdravotné predpisy,
b) zistí druh choroby zvieraťa, len čo sa hocakým spôsobom dozvie o onemocnení alebo uhynutí zvieraťa, a to podľa posudku svojho zverozdravotného referenta, prípadne aj jeho vyslaním na miesto samé,
c) nariadi príslušné ochranné opatrenia, ak bola ustálená nákaza, podliehajúca povinnému oznámeniu; ak takéto opatrenia nariadila už obec, tieto zreviduje, prípadne potvrdí a po zániku nákazy tlmiace opatrenia zruší,
d) preskúma zverozdravotné opatrenia obce a rozhodne o námietkach podaných proti týmto opatreniam,
e) venuje náležitú pozornosť všetkým okolnostiam, ktoré by mohly mať vplyv na zverozdravotné pomery, a na základe svojich poznatkov robí potrebné opatrenia, patriace do jeho pôsobnosti; inak oznámi vec s príslušným navrhom svojmu nadriadenému úradu,
f) rozhoduje o udelení odškodného podľa §§ 50 až 57.
(2) Ministerstvo hospodárstva ako druhostupňový úrad zverozdravotnej správy
a) vedie a riadi zverozdravotnú službu na najvyššom stupni a vykonáva najvyšší dozor,
b) preskúmava opatrenia okresného úradu ako prvostupňového úradu zverozdravotnej správy, pričom môže takéto opatrenia pozmeniť, doplniť, zrušiť alebo nahradiť inými,
c) rozhoduje o odvolaniach podaných proti rozhodnutiam okresného úradu, ktoré tento vydal v prvom stupni ako úrad zverozdravotnej správy,
d) k zverozdravotným výkonom potrebným pri obrane proti zvieracej nákaze a cieľom ustálenia druhu onemocnenia môže k prvostupňovým úradom zverozdravotnej správy vyslať aj osobitný odborný orgán; v takýchto prípadoch musia sa tieto úrady riadiť padla pokynu vyslaného odborného orgánu,
e) môže vyslať v hocakej zverozdravot-
56
nej vecí osobitného komisára, aby sa zaistilo zachovávanie zákonných predpisov alebo na základe zákona vydaných svojich opatrení.
(3) Dozor nad riadnym výkonom zverozdravotnej služby vykonávajú Ministerstvom hospodárstva poverené zverozdra-votné dozorčie orgány. Ich práva a povinnosti a pomer k ostatným zverozdravotným orgánom určí vláda nariadením.
§75.
Pôsobnosť obce.
Vo veciach týkajúcich sa zverozdravot-níctva obec
a) stará sa o vykonávanie zverozdravot-ných opatrení na území obce (mesta),
b) vykonáva dozor nad dobytčím trhoviskom, dozerá nad zachovávaním predpisov vzťahujúcich sa ma dobytčie trhy, výstavy, odmeňovania a na každé shromažďovanie domáceho zvieractva,
c) dozerá nad zachovávaním predpisov vzťahujúcich sa na dopravu zvierat inými dopravnými prostriedkami ako železnicou alebo loďou, nad čistením a dezinfekciou k tejto doprave použitých prostriedkov, ako aj nad zachovávaním predpisov vzťahujúcich sa na hnanie zvierat,
d) dozerá nad ostraňovaním a zneškodňovaním zvieracích mŕtvol, ich častí, nad mrchoviskami, šarhovňami a spaľovacími zariadeniami,
e) dozerá nad zachovávaním predpisov o držaní psov,
f) dozerá nad zachovávatním trvalých predbežných opatrení, uvedených v § 12, a vedie všetky tam uvedené evidencie,
g) ak sa hocakým spôsobom dozvie o uhynutí zvieraťa, dá dopraviť mŕtvolu na mrchovisko, poťažne do šarhovne, k spaľovaciemu zariadeniu, do sberne mŕtvol, alebo inak ju uschová a dá strážiť až do príchodu úradného alebo v službách samospráv-neho sväzku stojaceho zverolekára; ak je podozrenie z nákazy podliehajúcej povinnému oznamovaniu, vykoná súčasne všetky potrebné predbežné ochranné opatrenia, a to í vtedy, ak ide len o onemocnenie zvieraťa,
h) dozerá nad zachovávaním tlmiacich opatrení,
57
i) vykonáva všetko, čo týmto zákonom alebo na základe neho vydanými nariadeniami je jej uložené.
DIEL TRINÁSTY.
Záverečné ustanovenia.
§ 76.
Zrušujú sa všetky právne predpisy, ktoré odporujú tomuto záklonu. Najmä sa zrušujú: zák. čl. VII/1888, zák, čl. 11/1893, zák. čl. X/1897, zák. čl. VI/1910, zákon č. 72/1941 SI. z., § 446 zák. čl. V/1878, §§ 97, 98, 102 a 104 zák. čl. XL/1879, § 60 zák. čl. XII/l894 a § 60 nariadenia bývalého uh. min. orby č. 48.000/1894, vládne naria-denie č. 21/1921 Sb. z. a n., §§ 12, 37. až 40 zák. čl. XVII/1900, §§ 148 až 164 naria-denia bývalého uh. min., orby č. 95.000/1900, nariadenie bývalého uh. min. orby č. 58.000/ 1913, § 17 zákona č. 77/1935 Sb. z. a n. a § 13 vládneho nariadenia č. 153/1935 Sb. z. a n.
§ 77.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1944; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.