Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 9. zasadanie.
784
Návrh
poslanca Dra Pavla Opluštila a spoločníkov na vydanie zákona
o ručení za vady zvierat.
Podpísaní navrhujú:
Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť na tomto zákone:
Zákon
zo dňa................1943
o ručení za vady zvierat.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Tento zákon vzťahuje sa na kúpnopredajné a zámenné smluvy o zvieratách hocakého druhu a to aj vtedy, ak ide o obchodné úkony.
§ 2.
/1/ Predavateľ ručí za všetky vady predaného zvieraťa, ktoré sa ukážu v ručebnej dobe /§ 3/, ak:
a/ jestvovaly v čase odovzdania,
b/ boly vtedy skryté,
c/ podstatne snížujú hodnotu zvieraťa alebo jeho všeobecne predpokladanú používateľnosť.
/2/ U zvieraťa v ručebnej dobe uhynulého alebo na mäso zabitého ručí predavateľ len vte-
— 2 —
dy, ak hodnota výťažku zo zvieraťa zistenou vadou bola snížená najmenej o 1/4 kúpnej ceny. Spôsob hodnotenia výťažku určí vláda nariadením.
/3/ Kúpiteľ má právo žiadať zrušenie kúpnopredajnej smluvy, ak kúpené zviera trpí vadou uvedenou v ods. 1. Pri kúpe podľa druhu môže kupiteľ žiadať aj iné bezvadné zviera toho istého druhu a zodpovedajúcej akosti. Ak sa strany nedohodnú, rozhodne súd.
/4/ Pre vadu uvedenú v ods. 1 žaloba o sníženie kúpnej ceny sa nepripúšťa.
/5/ Podmienky ručenia uvedené v ods. 1 musí dokázať kupiteľ. U hlavných zákonitých vád, ak sa ukážu v domnienkovej lehote /§ 4/, platí právna domnienka, že jestvovaly už v čase odovzdania.
/6/ U zvierat odpredaných na verejnej dražbe niet ručenia za vady. Výnimkou je odpredaj podľa § 6, ak bolo zviera kúpené na bezprostredné zabitie na mäso.
§ 3.
/1/ Ručebná doba sa všeobecne určuje na 8 týždňov po odovzdaní.
/2/ Kupiteľ je povinný po zistení vady do 48 hodín predavateľa o nej upovedomiť. Ak je upovedomenie odoslané poštou, treba ho v predpísanej lehote podať ako doporučený list. Ak zviera uhynulo alebo muselo byť zabité, treba to oznámiť do 24 hod. predavateľovi spôsobom najrýchlejším. Odoslanie oznámenia musí kupiteľ dokázať.
/3/ Kupiteľ má svoje nároky ohlásiť predavateľovi a ak je to potrebné aj žalobou ich uplatňovať v lehote 10 týždňov po odovzdaní zvieraťa.
- 3 -
/4/ Lehoty podľa ods. 1 a 3 sú prepadné, ich zameškanie nemožno ospravedlniť a má za následok stratu nároku.
/5/ Ustanovenia ods. 4 neplatia, ak predavateľ vadu zvieraťa zlomyselne zamlčal. V tomto prípade nárok z ručenia sa premlčuje po uplynutí 3 rokov od odovzdania.
§ 4.
/1/ Vady, o ktorých sa podľa výsledkov vedy predpokladá, že jestvovaly už v čase odovzdania, ak sa ukázaly v určenej lehote /lehota právnej domnienky/, vyhlási vláda nariadením za hlavné zákonité vady a určí pre ne domnienkové lehoty.
/2/ Kupiteľ po uplynutí domnienkovej lehoty, alebo po skoršom uhynutí alebo nútenom zabití zvieraťa je povinný do 24 hodín predavateľovi odoslať ohlásenie vady /uhynutia, núteného zabitia/. Ináč zákonná domnienka neplatí.
§ 5.
/1/ Kupiteľ a predavateľ môžu písomnou dohodou rozšíriť alebo zúžiť tak obsah ručenia ako aj v § 3 uvedené lehoty.
/2/ Kúpa na skúšku musí byť uzavretá písomne.
§ 6.
Ak bolo predaných za jednotnú sumu viac zvierat a vzniklé znehodnotenie činí najmenej 1/4 jednotnej kúpnej ceny, zruší sa pravidelne kúpna smluva o všetkých spoločne zakúpených zvieratách. Ak sa sporné strany dohodnú, možno zrušiť kúpnu smluvu len o vadných zvieratách.
-4 -
§ 7.
/1/ Pri zrušení kúpnopredajnej smluvy kupiteľ je povinný vrátiť zviera aj s prírastkom /mláďatami/ a predavateľ kúpnu cenu so zákonnými úrokami.
/2/ Kupiteľ má okrem toho nárok na náhradu všetkých trov vzniklých do vrátenia, prípadne do zabitia a odstránenia mŕtvoly zabitého alebo uhynutého zvieraťa.
/3/ Za kŕmenie a opatrovanie nemôže kupiteľ požadovať náhradu, ak výdavky s tým spojené sa približne rovnajú úžitku, ktorý kúpiteľ zo zvieraťa docielil alebo z vlastnej viny docieliť zameškal.
§ 8.
/1/ Po podaní žaloby má každá sporná strana právo žiadať, aby zviera, ktoré je predmetom sporu, bolo predané dražbou. Spôsob dražby určí vláda nariadením.
/2/ Ak dražbu navrhuje kupiteľ a predavateľ s návrhom nesúhlasí, je tento povinný zviera vziať k sebe a súčasne sloziť do súdnej úschovy celú kúpnu cenu aj s úrokami. Ak to predavateľ neurobí, dražba sa má vykonať.
/3/ Ak dražbu navrhuje predavateľ je povinný kúpnu cenu aj s úrokami složiť do súdnej úschovy.
/4/ Výťažok dražby ostane v súdnej úschove až do právoplatného dokončenia sporu.
§ 9.
Pred dražobným odpredajom zvieraťa má ho dať súd znalcom vyšetriť. Znalec má podať nález a posudok písomne. Ak sa zviera predá na mäso,
- 5 -
musí byť klinický nález doplnený nálezom pitevným. Pitevný nález môže napísať aj zverolekár, ktorý vykonal prehliadku mäsa. Podrobnosti upraví vláda nariadením.
§ 10.
Strana, u ktorej je zviera, ktoré je predmetom sporu, povinná je chovať ho so starostlivosťou riadneho a svedomitého hospodára.
§ 11.
Keď kupiteľ nemôže zviera vrátiť po zrušení kúpnopredajnej smluvy pre okolnosti ním nezavinené /zátvor, premávkové prekážky a pod. /, zostáva zviera do zániku prekážok v jeho držbe, pri čom má tie isté povinnosti a práva ako pred zrušením kúpnopredajnej smluvy. So zvieraťom však bez súhlasu predavateľa právne nakladať nemôže.
§ 12.
V sporných otázkach podľa tohto zákona podávajú súdu znalecké posudky diplomovaní zverolekári, ktorí sú oprávnení vykonávať zverolekárstvo v Slovenskej republike.
§ 13.
Superarbitrium o znaleckých posudkoch podáva s konečnou platnosťou Zverolekárska komora, ale len súdom a na ich požiadanie.
§ 14.
Ustanovenia čl. XXXVII. z roku 1875 /Obchodného zákona/, ktoré su v rozpore s týmto zákonom, neplatia, pokiaľ ide o kúpu a predaj zvierat.
§ 15.
Tento zákon vykoná minister pravosúdia so zúčastnenými ministrami.
- 6 -
Dôvodová zpráva.
Obchod so zvieratmi bol vždy a vo všetkých krajinách osobitne usmerňovaný. V našom štáte sme doteraz nemali právne predpisy o radení za odpredané zvieratá, takže sudcovia súdili v týchto sporoch podľa obyčajového práva. Stále naliehavejšie cíti sa potreba vytvoriť pokročilej zverolekárskej vede zodpovedajúce nové, moderné pravidlá, aby sme týmto nielen revidovali dnešným požiadavkám už nezodpovedajúce obyčajové právo, ale aby sme aj sudcovi dali pevný základ judikovania v sporoch tohto druhu.
Predložená osnova zákona je sostavená na základe smiešaného právneho systému, t. j. spočíva z časti na rímskom a z časti na nemeckom právnom systéme. Podľa rímskeho systému ručí predavateľ 6 mesiacov za vlastnosti zvieraťa, ktoré možno u neho predpokladať alebo, ktoré boly osobitne vyjednané, ďalej ručí za všetky pri kupe existujúce skryté vady, ktoré upotrebiteľnosť zvieraťa snižujú. Podľa nemeckého právneho systému ručí predavateľ len za takzvané hlavné zákonité vady a to tiež len vtedy, ak sa tieto ukážu v presne určenom čase - v domnienkovej lehote. Oproti iným vadám sa môže kupiteľ zaistiť len osobitnou dohodou.
Výhodou rímskeho právneho systému je, že chráni výdatne v každom ohľade kupiteľa, nevýhodou ale, že umožňuje dlhotrvajuce spory. Naproti tomu nemecký právny systém umožňuje rýchle riešenie sporu tým, že predavateľ ručí len za presne určené vady a to tiež len v čase, pre každú z takýchto vád osobitne určenom; v prípade inej, než zákonitej vady nemá však kupiteľ nijakej ochrany, ak si pri kúpe niečo iného osobitne nevyjednal. Podľa návrhu je chránený kupiteľ voči všetkým skrytým vadám aj bez osobitného ujednania, ak vady existovaly v čase kúpy a snížily podstatne upotrebitelnosť, alebo cenu zvieraťa aspoň o 1/4. Následkom skrátenia všeobecnej lehoty ručenia na 8 týždňov po odovzdaní je kupiteľ nútený pozorovať kúpené zviera ešte v takom čase, keď sa dá vedecky ľahšie zistiť trvanie - t. j. čas vzniku - prípadnej vady a skutkový stav dá sa aj svedkami snadnejšie dokázať. Týmto sa predíde preťahovaniu súdnych sporov.
K § 1. Zákon sa vzťahuje na všetky zvieratá bez rozdielu, lebo predmetom kúpy a predaja môžu byť nielen domáce hospodárske zvieratá, ale aj iné, do pojmu hospodárskych zvierat nepatriace zvieratá. Keďže platný zák. Čl. XXXVII. z roku 1875 obsahuje niektoré ustanovenia vzťahujúce sa aj na obchod so zvieratmi, treba vypovedať, že ustanovenia navrhovaného zákona budú sa vzťahovať aj na obchodné úkony.
K § 2 ods. 1. Pod písmenami a/, b/, c/ uvedené kritéria sú potrebné preto, aby sa s hľadiska odborného mohlo vôbec hovoriť o "vade", ako o predpoklade ručenia. Predavateľ môže ručiť len za vadu, ktorá pri prevzatí vo zvierati už existovala a ktorú kupujúci pri obvyklej prehliadke nemohol zbadať.
Keďže u živých zvierat ustálenie absolutného znehodnotenia v dôsledku nejakej vady je nemožné a cenu zvierat ovlivňuje aj osobnosť kúpu uzavierajúcich strán, - v snahe zamedziť, aby
- 7 -
sa s každou maličkosťou išlo k súdu - osnova vyslovuje, že odpredavateľ ručí len za podstatné znehodnotenie, ktoré je absolútne zistiteľné pre každého, kto je schopný zviera posudzovať.
Ods. 2. U zvierat zabitých na mäso možno znehodnotenie presne vypočítať a preto v takýchto prípadoch podmienky podstatného znehodnotenia možno presne určiť. Osnova volí za podstatné znehodnotenie pokles hodnoty o 1/4. Zvieratá, ktoré po zabití alebo uhynutí slúžia na priemyselné účely, môžu byť aj po smrti plnocenné /koža, kožušina, vypchanie/ a prípadné znehodnotenie možno aj u týchto zvierat presne vypočítať.
Ods. 4. žaloba o sníženie kúpnej ceny sa nepripúšťa, lebo práva kupiteľa ostatnými ustanoveniami navrhovaného zákona sú v dostatočnej miere zaistené, takže v danom smere je vhodné eliminovať možnosť sporu. Paragrafom 2 tohto zákona ruší sa teda čiastočne § 348 zák. čl. XXXVII. z roku 1875.
Ods. 5. Vznik podmienok ručenia za vady dokáže kupiteľ zpravidla zverolekárskym vysvedčením. Ustanovenie o hlavných zákonitých vadách zodpovedá vedeckým poznatkom a v značnej miere prispeje k urýchleniu prípadných sporov.
Ods. 6. Výnimku v tomto bode označenú si vyžaduje jednak zásada právnej ekvity, jednak dôvody praktické, najmä snaha umožniť dražobný odpredaj zvieraťa.
K § 3 ods. 1. Určenie 8 týždňovej lehoty ručenia odôvodňujú vedecké poznatky. Do 8 týždňov možno totiž vedecky s určitosťou zistiť trvanie skoro všetkých patologických procesov a kupiteľovi taktiež stačí tento čas, aby sa mohol presvedčiť o bezvadnosti resp. o vadnosti kúpeného zvieraťa, takže dlhšia lehota ručenia zbytočne by zaťažovala predavateľa.
Ods, 2. Včasné vyrozumenie predavateľa je potrebné preto, aby aj tento mal možnosť presvedčiť sa o zistenej vade, čiže kontrolovať údaje kupiteľove.
Ods. 5. V prípade zlomyselného zamlčania vady je potrebné, aby predavateľ ručil dlhší čas. So zreteľom na to, že ide tu o ručenie za živú vec, úplne dostačujúci je však aj tu čas 3 rokov. Ruší sa týmto § 349 zák. čl. XXXVII. z roku 1875 a pravidlo súkromného práva, podľa ktorého ručenie trvá 32 rokov.
K § 4 ods. 1. Toto ustanovenie zjednodušuje uplatnenie právnych nárokov a odstraňuje, prípadne aspoň urýchľuje spory. Úprava vládnym nariadením zaisťuje žiadúcu pružnosť /prispôsobenie výsledkom vedy/.
Ods. 2. Upovedomením predavateľa dá sa mu možnosť, aby sa mohol tiež presvedčiť o zistenej vade a aby mohol svoje prípadné protidokazy uplatniť.
K § 5. Nakoľko sa v obchode so zvieratmi môžu vyskytnúť také požiadavky a podmienky medzi predavateľom a kupiteľom, ktoré nemožno riešiť jednotne, je nutné, aby zákon umožnil ich úpravu v jednotlivých prípadoch osobitnou písomnou dohodou.
K § 6. Tieto ustanovenia sa vzťahujú na prípady, ak boly zvieratá kúpené do páru, v čriede alebo paušálne. V týchto prípadoch môžu mať strany rozličné záujmy, preto bolo treba určiť všeobecné pravidlo, avšak pritom stranám umožniť prípadnú ľubovoľnú
- 8 -
osobitnú dohodu.
K § 7. Tieto ustanovenia vyplývajú zo všeobecných zásad súkromného práva a z povahy predmetu kúpy.
K § 8 ods. 1. Tento prípad sa môže vyskytnúť vtedy, ak zviera je vôbec nepoužívateľné pre vady na ten účel, ku ktorému bolo kúpené a do riešenia sporu by sa zbytočne zvyšovaly len útraty za jeho kŕmenie a opatrovanie
Odseky 2 a 3 slúžia na to, aby predavateľ nemohol zbytočne hatiť odpredaj zvieraťa a aby kupiteľ svoje nároky mal zaistené pre prípad zmien v majetkovych pomeroch predavateľa v čase, kým spor nie je definitívne vyriešený.
K § 9. Nález za živa a po zabití je dôležitý na posúdenie s odborného stanoviska.
K §§ 10 a 11. Zviera je živý tvor, ktorý nemožno nechať bez opatrovania, preto sa javi potreba týchto predpisov. Ruší sa nimi § 351 zák. čl. XXXVIl. z roku 1875.
K § 12. Posúdenie normálnych a patologických zjavov na zvieracom tele či už v živom alebo mŕtvom stave môže prináležať jedine diplomovanému zverolekárovi, ktorý má na to vyhovujúce odborné znalosti.
K § 13. Znalecké mienky intervenujúcich zverolekárov môžu sa rozchádzať, alebo ak bol len jeden zverolekár požiadaný o odbornú mienku, môže niektorá sporová strana pochybovať o jej správnosti. Preto sa zaisťuje možnosť podrobiť odbormi mienku revízii, ktorú vykonáva súdna komisia Zverolekárskej komory.
K § 14. Tie ustanovenia Obchodného zákona, ktoré boly týmto zákonom dotknuté, boly už označené. V platnosti zostávajú však aj ohľadom kúpy zvieraťa tie ustanovenia Obchodného zákona, ktoré sa vzťahujú na kúpu a na obchodné úkony vo všeobcnosti /ako napr. kedy sa považuje kupa za uzavretú, v ktorých prípadoch je kúpiteľ povinný kúpenú vec prevziať; kto hradí trovy váženia, prepravy; kedy má byť kúpna cena vyplatená atď. /.
Vykonaním tohto zákona nevzniknú štátnej správe žiadne výdavky.
Navrhujeme tento návrh zákona prideliť vyboru ústavnoprávnemu, národohospodárskemu a rozpočtovému.
Dr. Pavol Opluštil v. r.,
Andrej Tomko v. r., Michal Klimko v. r., Vojtech Husárek v. r., Dr. Ing. Peter Zaťko v. r., Dr. Pavol Florek v. r., Ferdinand Mondok. v. r., Vladimír Moravčík v. r, Ján Hollý v. r., Ján Petrovič v. r.