Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 9. zasadanie.
785.
Zpráva
ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona o dani z vojnových ziskov zárobkových podnikov a zamestnaní a o vojnových prirážkach k dani pozemkovej a domovej dani triednej (tlač 765).
Vládny návrh sleduje jednak odčerpanie časti konjunkturálnych ziskov, ktoré dosiahly obchodné a výrobné podniky poprípade slobodné zamestnania v kalendárnom roku 1942, resp. v obchodnom roku 1941/1942, a to vo forme dane z vojnových ziskov, jednak získanie úhrady vojnovými prirážkami k dani pozemkovej a k dani domovej, vyrubenej na daňový rok 1943.
1. Daň z vojnových ziskov postihuje podľa vládneho návrhu všetky subjekty, ktoré podliehajú na daňový rok 1943 všeobecnej alebo zvláštnej dani zárobkovej. Daň z vojnových ziskov postihuje aj niektoré subjekty, ktoré sú oslobodené od všeobecnej alebo zvláštnej dane zárobkovej na základe osobitného rozhodnutia Ministerstva financií podľa §§51 a 52 resp. § 73 zákona o priamych daniach, ako aj všeužitočné elektrické podniky, uvedené v § 72 ods. 1 písm. c) tohto zákona, i keď nebudú platiť na daňový rok 1943 zvláštnu daň zárobkovú preto, že majú podľa zákona nárok na oslobodenie od tejto dane z toho dôvodu, že nevyplatily na obchodný rok 1942 nijakú dividendu. Ostatné subjekty, ktoré podliehajú zásadne jednej alebo druhej zárobkovej dani, sú však od nej oslobodené buď osobitným zákonom alebo podľa ostatných ustanovení zákona o priamych daniach, nebudú postihnuté daňou z vojnových ziskov, a to aj keby boly ináč dané predpoklady pre povinnosť platiť túto daň.
Podľa vládneho návrhu (§ 2 č. 1) mali byť od dane z vojnových ziskov oslobodení árendátori poľnohospodárskych alebo lesných závodov, ktorí síce podliehajú všeobecnej dani zárobkovej, ktorí by však tejto dani nepodliehali, keby boli vlastníkmi pôdy, ktorú obhospodárujú v á rende. Výbory neuznaly za správne vynechať týchto poľnohospodárskych podnikateľov z povinnosti platiť daň z vojnových ziskov, lebo tu ide o podnikateľov, ktorí prevádzajú väčšie poľnohospodárske podniky (na ploche, ktorá vykazuje viac ako Ks 320 katastrálneho výnosu) s cudzími (najatými) pracovnými silami. Usniesly sa preto vynechať z osnovy zákona celý § 2 vládneho návrhu a prečíslovaly v dôsledku toho §§ 3—8 vládneho návrhu na §§ 2—7. Menší poľndhospodánski árendátori, t. j. takí, ktorí len sami so svojou rodinou — hoci priberajú občasne a výnimočne aj cudzích robotníkov — obrábajú v obyčajnom roľníckom hospodárení najatú pôdu, ako aj iní árendátori, ktorí hospodária na takej poľnohospodárskej alebo lesnej ploche, ktorej čistý katastrálny výnos neprevyšuje Ks 320, nebudú postihnutí daňou z vojnových ziskov, lebo sú podľa § 50 č. 1 zákona o priamych daniach oslobodení od všeobecnej zárobkovej dane.
2
Vecným predpokladom platiť daň z vojnových ziskov je predovšetkým, aby základ všeobecnej alebo zvláštnej dane zárobkovej dosiahol určité minimum. Vládny návrh určoval (v § 3 ods. 1 a v § 6 ods. 1) toto minimum na Ks 75.000. Výbory uvažovaly dôkladne o tejto hranici a došly k názoru, že nie je dostačujúca, lebo daň z vojnových ziskov by postihla pomerne malé podniky, ktoré osobnou usilovnosťou a zdatnosťou podnikateľa dostaly sa na túto hranicu; daň z vojnových ziskov zabraňovala by vôbec vývoj malých podnikov na podniky stredné. Tak daňovník, otec rodiny, ktorý ani nepodlieha brannému príspevku preto, že bol vojakom, platil by pri základe všeobecnej dane zárobkovej na daňový rok 1943 Ks 100.000 popri všeobecnej dani zárobkovej s prirážkami Ks 16.415 a dôchodkovej dane Ks 17.900 ešte aj daň z vojnových ziskov v sume Ks 6.250, teda spolu Ks 40.565, takže by mu zostalo čistých iba Ks 59.435 na živobytie celej rodiny, na rozličné dary kultúrneho alebo politického rázu, ako aj na splácanie podnikových dlžôb; jeho daňové zaťaženie činilo by 40.5%. U ženatého bezdetného daňovníka činilo by pri tomto základe zaťaženie priamymi daňami 42.6%, u slobodného daňovníka, ktorý nebol vojakom, už 47.6%. Po dôkladnej úvahe zvýšily výbory toto minimum na Ks 120.000, a to nielen pre daňovníkov všeobecnej dane zároblkovej, ale s ohľadom na družstvá i pre daňovníkov zvláštnej dane zárobkovej. Pravda, pri zvláštnej dani zárobkovej je primárnym predpokladom povinnosti platiť daň z vojnových ziskov skutočnosť, že základ zvláštnej dane zárobkovej na daňový rok 1943 (t. j. hospodársky rok 1942 resp. 1941/1942, por. § 6 ods. 1 a 5 vládneho návrhu) činí viac ako 6% ukladacieho kapitálu, čiže — ako to vládny návrh formuluje —, že príjem z podniku činí viac ako 6% rentability podniku. Túto primárnu hranicu ponechaly výbory nedotknutú.
Minimum Ks 120.000 príde, pravda, k dobru nielen malým podnikom, ale tiež daňovníkom, vykonávajúcim tzv. slobodné povolanie, najmä tedy spisovateľom, lekárom, advokátom, verejným notárom, ktorí sa od dávnu ponosujú na daňové zaťaženie, ktoré je podľa ich názoru neúmerné v pomere daňového zaťaženia osôb s pevným platom.
Hranica Ks 120.000 je aj ináč významná: Podľa dôvodovej zprávy k vládnemu návrhu má byť výnos podrobený všeobecnej dani zárobkovej (str. 7 vládneho návrhu), ale aj výnos podrobený zvláštnej zárobkovej dani (str. 8 vládneho návrhu) do Ks 75.000 oslobodený od dane z vojnových ziskov. Tento úmysel nebol v texte vládneho návrhu (§ 3 ods. 1 a § 6 ods. 1) vyjadrený, hoci vyplýva zrejme z číselných príkladov, uvedených v dôvodovej zpráve. Preto výbory upravily — zvyšujúc aj tu hranicu na Ks 120.000 — v tomto smysle príslušné texty vládneho návrhu a pojaly tieto zmenené texty do § 2 ods. 1 a do § 5 ods. 1.
Teda ak mal niekto na rok 1941 daňový základ Ks 60.000, na rok 1943 však Ks 200.000, nebude vojnovým ziskom suma Ks 120.000, ale len Ks 80.000 (200.000-120.000).
U daňovníkov podliehajúcich zvláštnej dani zárobkovej sa uplatní táto dane prostá suma Ks 120.000 len vtedy, ak takzvaná 6% rentabilita, teda 6% z ukladacieho kapitálu v smysle § 83 ods. 17 zákona o priamych daniach (t. j. z úhrnu základného kapitálu s pripočítaním pravých bilančne vykázaných rezerv) vydá väčšiu sumu ako Ks 120.000.
Po tejto úprave textu vládneho návrhu bude sa krajné zaťaženie priamymi daňami u podnikateľov, podliehajúcich na daňový rok 1943 všeobecnej dani zárobkovej, zo základu Ks 200.000 v tomto: daňovom roku ukazovať takto:
žen., bezdetný, nevojak: |
žen. s rodinou, býv, vojak: |
|
všeobecná zárobková daň s prirážkami: |
54.014 Ks |
54. 014 Ks |
daň z vojnových ziskov: |
19.975 " |
19.975 " |
dôchodková daň: |
59.106 " |
48.400 " |
spolu: |
133.095 Ks, t. j. 66.5% |
122.389 Ks, t. j. 61.2%. |
Zostane teda daňovníkovi po zaplatení daní na domácnosť a na úhradu prípadných podnikových investícií v prvom prípade Ks 66.905, t. j. 33.45%, v druhom prípade Ks 77.611, t. j. 38.8% celkového čistého zárobku. U bezdetného vdovca ne-
3
vojaka sa zaťaženie stupňuje na Ks 139.761, čiže na 69.88%, takže volných zostáva Ks 60.239, t. j. niečo viac ako 30%. Veľmi tvrdé zaťaženie nastáva u daňovníkov so základom všeobecnej dane zárobkovej vyše Ks 300.000 vzhľadom na zvýšenú progresívnu sadzbu pri dôchodkovej dani.
2. Predmetom dane z vojnových ziskov je — ako názov ukazuje — vojnový zisk. Vojnovým ziskom je vo všeobecnosti podľa vládneho návrhu (§ 1) zvýšenie príjmov zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) pri porovnaní s hospodárskym rokom 1940 (1939/1940). Vládny návrh priklonil sa pri určovaní pojmu vojnového zisku k návrhu o zdaňovaní zvýšených ziskov za vojny, ale u daňovníkov zvláštnej dane zárobkovej bral do úvahy aj náuku o zdanení konjunkturálnych ziskov, označujúc za normálny zisk sumu rovnajúcu sa 6% výnosnosti tzv. ukladacieho kapitálu (porovnaj príklady I a II v dôvodovej zpráve k §§ 6 a 7 vládneho návrhu). Vládny návrh sleduje v podstate úpravu ríšsku, ale čiastočne aj protektorátmi (vzhľadom na to, že Protektorát mal pri zavedení tzv. odvodu zisku rovnakú sústavu zárobkových daní ako je u nás), avšak s tým rozdielom, že protektorátna úprava považuje za normálny zisk sumu, ktorá sa rovná 12% výnosnosti ukladacieho kapitálu.
Základom dane z vojnových ziskov je podľa vládneho návrhu suma, o ktorú základ všeobecnej alebo zvláštnej dane zárobkovej na daňový rok 1943 prevyšuje základ prvej, poprípade druhej dane na daňový rok 1941. Iba pri vzájomných poisťovniach určuje sa základ dane z vojnových ziskov inak, a to paušálom podľa úhrnu ročných čistých prémií (srov. § 8 vlád. návrhu a § 7 osnovy zákona).
Slúčené výbory rokujúc o takomto pojme vojnového zisku uvedomily si, že môžu nastať veľké tvrdosti pri určovaní základu dane z vojnových ziskov najmä, ak ide o podnikateľov, ktorí v roku 1940 alebo bezprostredne pred týmto rokom zapínali s prevádzkou svojho podniku, alebo ak ide o podnikateľov, ktorým sa nepodarilo do tohto roku zlikvidovať škody z hospodárskej depresie rokov 1933— 1935, alebo konečne ak ide o podnikateľov, pre ktorých udalosti rokov 1938—1939 znamenaly hospodársky otras, z ktorého sa nezotavili ani v roku 1940. Preto sa výbory rozhodly po vyčerpávajúcej všeobecnej debate prikročiť k mierneniu týchto tvrdostí novými ustanoveniami.
a) Už sám vládny návrh miernil tvrdosť v tých prípadoch, v ktorých sa zriadila investičná rezerva podľa zák. 307/1940 Sl. z., lebo táto rezerva jednak snižovala základ všeobecnej resp. zvláštnej dane zárobkovej na daňový rok 1941, tvoriaci podklad pre vypočítanie vojnového zisku, jednak vplýva na výšku daňového základu roku 1943, keďže mimoriadne odpisy z nových investícií sa nesmú diať na ťarchu výsledku hospodárskeho roku 1942 (1941/1942), ale predovšetkým na vrub tejto rezervy: snižuje teda táto rezerva podklad pre porovnanie a zvyšuje nepriamo porovnávaný základ, a tým zvyšuje až dvojnásobnou svojou sumou základ dane z vojnových ziskov. Preto teda určil vládny návrh, že pri určovaní základu dane z vojnových ziskov porovnávaním základu všeobecnej alebo zvláštnej dane zárobkovej na daňový rok 1943 so základom jednej poprípade druhej zárobkovej dane na daňový rok 1941, sa tento porovnávací podklad daňového roku 1941 zvýši o zriadenú nezdanenú investičnú rezervu (srovn. § 2 ods. 2 a § 5 ods. 2).
b) Ďalšie zmiernenie tvrdostí spočívalo v tom, že namiesto základu všeobecnej alebo zvláštnej dane zárobkovej na daňový rok 1941 mala sa podľa vládneho návrhu vziať suma Ks 75.000, ak tento základ (s prípadným pripočítaním investičnej rezervy) túto sumu nedosiahol. Výbory — ako už spomenuté — zvýšily túto hranicu na Ks 120.000, a to aj pre ten prípad, že by 6% rentabilita ukladacieho kapitálu (pri podnikoch podliehajúcich zvláštnej dani zárobkovej) nevydala túto sumu.
c) Pre tie prípady, v ktorých nejestvuje porovnávací základ daňového roku 1941 z toho dôvodu, že subjekt povinný daňou z vojnových ziskov nebol v hospodárskom roku 1940 (1939/1940), teda na daňový rok 1941, daňovníkom všeobecnej alebo zvláštnej dane zárobkovej, mal sa podľa vládneho návrhu určiť základ dane z vojnových ziskov porovnaním základu zárobkovej dane na daňový rok 1943 s 5% celého obratu podniku, dosiahnutého v hospodárskom roku 1942 (1941/1942), najmenej však so sumou Ks 75.000. Výbory uznaly, že takto určený porovnávací základ by bol nízky a zvýšily ho na 10% celého obratu tohto roku, najmenej však
4
na sumu Ks 120.000 (porovnaj § 3 ods. 4 a § 6 ods. 4 vládneho návrhu s § 2 ods. 4 a s § 5 ods. 4 osnovy). Tento spôsob výpočtu základu dane z vojnových ziskov určily výbory okrem toho nielen pre daňovníkov, ktorí mali na daňový rok 1941 predpísanú tzv. minimálku všeobecnej alebo zvláštnej dane zárobkovej, ale aj pre tých daňovníkov, ktorí mali na daňový rok 1941 predpísanú jednu alebo druhú zárobkovú daň zo základu menšieho ako Ks 120.000. Obratom sa tu rozumie — ako to bolo v debate zdôraznené — obrat v smysle zákona o dani z obratu a prepychovej (č. 210/1942 Sl. z. ), pravda, bez ohľadu na to, či ide o obrat podliehajúci dani z obratu alebo nie.
Výbory však neuznaly, že by tento výnimočný spôsob výpočtu podľa obratu mal platiť pre subjekty, ktoré v hospodárskom roku 1940 (1939/1940) pracovaly "viac než 50% svojho podnikania v mzde" a preto toto ustanovenie vládneho návrhu (§ 3 odo. 4 a § 6 ods. 4) do osnovy nepojaly.
d) Výbory uznaly tiež za potrebné určiť výnimku pre tých daňovníkov, ktorých základ zárobkových daní na daňový rok 1941, t. j. v hospodárskom roku 1940 (1939/1940), bol nižší ako v predošlých dvoch rokoch. Pojaly preto do osnovy zákona ustanovenie (viď § 2 ods. 5 a § 5 ods. 6 osnovy), podľa ktorého treba na návrh daňovníka určiť základ dane z vojnových ziskov porovnaním daňového základu zárobkových daní na daňový rok 1943 s jednoročným priemerom tohto základu na daňové roky 1939—1941; pri počítaní tohto priemeru sa do daňového základu na daňový rok 1941 započítava tiež nezdanená investičná rezerva, zriadená na ťarchu výsledku hospodárskeho roku 1940 (1939/1940). Daňovník môže svoj návrh uplatniť kedykoľvek vo vyrubovacom pokračovaní, v odvolacom pokračovaní však najneskôr v odvolacej lehote.
e) Výbory venovaly pozornosť aj tým prípadom, v ktorých zisk z jedného podniku prechádza vo forme účasti na zisku do druhého podniku. Pri väčšine týchto prípadov nenastane dvojité zdanenie daňou z vojnových ziskov, lebo pri určovaní základu zárobkových daní sa tieto účasti vylučujú zo základu prijímajúceho podniku (t. j. majiteľa účasti) vzhľadom na ustanovenie § 55 ods. 4 a § 79 ods. 1 písm. h) zákona o priamych daniach. Dvojité zdanenie môže však nastať hlavne v tých prípadoch, v ktorých podnik, podliehajúci zvláštnej dani zárobkovej, je zúčastnený na podniku, podliehajúcom všeobecnej dani zárobkovej; ide tu najmä o prípady, keď účastinná spoločnosť je spoločníkom verejnej alebo komanditnej spoločnosti. Výbory uznaly, že nemožno podrobovať zisk, ktorý verejná alebo komanditná spoločnosť odovzdáva účastinnej spoločnosti, resp. inej spoločnosti, podliehajúcej zvláštnej dani zárobkovej, dani z vojnových ziskov dva razy, možno ho podrobiť tejto dani len raz, a to tam, kde vznikol a nie u podniku, ktorý ho prijal. Keď výbory v poslednej vete § 5 ods. 2 osnovy zákona určily, že sa tento zisk z porovnávacích základov prijímajúceho podniku vylučuje iba 75%, bolo to preto, že prípadné dvojité zdanenie zbývajúcich 25%, lepšie povedané rozdielu medzi 25% účasti na výsledkoch hospodárskeho roku 1942 (1941/1942) a medzi 25% tejto účasti na výsledkoch hospodárskeho roku 1940 (1939/1940), resp. jednoročného priemeru hospodárskeho roku 1938—1940 (1937/1938—1939/1940), je náhradou za uchádzajúcu daň z dividend. Pravda, ak prijímajúci podnik nemá nijaký základ pre daň z vojnových ziskov, nepodrobí sa ani 25% účasť, resp. jej rozdiel vyplývajúci z výsledku porovnávaných rokov, dani z vojnových ziskov.
f) Osobitné prípady upravoval aj § 5 vládneho návrhu. Keďže podľa § 3 ods. 3 vládneho návrhu majú dani z vojnových ziskov na daňový rok 1943 podliehať aj tí daňovníci, u ktorých v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) nastal zánik povinnosti platiť všeobecnú daň zárobkovú, bolo potrebné upraviť jasnejšie najmä ustanovenie písmeny c) § 5 vládneho návrhu a zamedziť tak nezamýšľané, zdanenie nejestvujúcich ziskov. Nová úprava textu prešla do § 4 osnovy zákona, a to tak, že prípady, ktoré zahŕňala písmena c) § 5 vládneho návrhu, sa rozviedly v texte nového ods. 2 § 4 osnovy zákona, pričom ustanovenie písmeny c) z odseku 1 vypadlo. Tento nový druhý odsek sa vzťahuje aj na tie prípady, keď podnik započal s prevádzkou v priebehu hospodárskeho roku 1940 (1939/1940). Vzhľadom na to, že osobitné prípady, upravené teraz v § 4 osnovy zákona pre daňovníkov všeobecnej dane zárobkovej, môžu nastať i u daňovníkov zvláštnej dane zárobkovej, vsunuly výbory do osnovy zákona nový paragraf ako § 8, podľa ktorého ustanovenia § 4 platia ob-
5
dobne i pre tie subjekty dane z vojnových ziskov, ktoré sú daňovníkmi zvláštnej dane zárobkovej.
3. Sadzba dane z vojnových ziskov je 25%, a to pre daňovníkov všeobecnej i zvláštnej dane zárobkovej.
U daňovníkov podliehajúcich zvláštnej dani zárobkovej podmieňoval však vládny návrh túto sadzbu ešte tým, že daňovník zaplatí daň z vojnových ziskov v plnej sume, zodpovedajúcej budúcemu vyrubeniu, vopred bez vyčkania tohto vyrubenia najneskôr do 30. septembra 1943. Ak daň podľa tejto 25% sadzby, zaplatená do tohto dáta, by činila menej ako skutočný neskorší jej výrub, mal sa rozdeliť jej základ podľa pomeru vykonanej platby na časť podliehajúcu 25% dani a zvyšok sa mal podrobiť zvýšenej 35% dani z vojnových ziskov. Výbory neprijaly túto úpravu a určily, že pre daňovníkov zvláštnej dane zárobkovej platí 25% sadzba dane z vojnových ziskov vtedy, ak do 31. decembra 1943 zaplatia daň touto sadzbou v sume zodpovedajúcej základu dane z vojnových ziskov, vyplývajúcemu podľa ich soznania k zvláštnej dani zárobkovej na daňový rok 1943 a základu tejto dane na daňový rok 1941, prípadne jednoročnému priemeru na daňové roky 1939—1941 (a to tam, kde jestvuje už úradný výmer, podľa základu ustáleného v tomto výmere, a tam, kde úradného výmeru ešte niet, podľa soznaného základu).
4. Výbory zaoberaly sa tiež účinkami sadzby na celkové daňové zaťaženie jednotlivých daňovníkov. Vládny návrh určuje v § 4 ods. 3 najvyššiu hranicu zaťaženia daňou dôchodkovou, všeobecnou daňou zárobkovou s prirážkami a daňou z vojnových ziskov na daňový rok 1943 najviac 90% základu všeobecnej dane zárobkovej na tento rok. Výbory prišly k názoru, že tento limit nie je dostatočný, lebo ponecháva daňovníkovi len veľmi malú sumu voľnú na jeho obživu a na splácanie investičných dlžôb. Snížily preto najvyššiu hranicu daňového zaťaženia na 80%, pričom si boly vedomé, že táto výška daňového zaťaženia je možná iba v terajších výnimočných časoch. V debate sa poukazovalo na potrebu revízie sadzieb pri dani dôchodkovej. Tu treba, pravda, podotknúť, že nemožno jednostranne uvažovať len o tom, či je spravodlivé, aby určité povolania, podobajúce sa čo do svojej povahy zamestnaniu v smysle pracovnej smluvy, boly daňami zaťažené väčšmi, ako príjmy pochádzajúce z platov, ale treba prizerať k celkovej sústave našich priamych daní, najmä po stránke možnosti zistiť spoľahlive skutočný daňový základ.
Pri základe všeobecnej dane zárobkovej Ks 400.000 bude daň dôchodková, všeobecná daň zárobková a daň z vojnových ziskov v hraničných prípadoch zaťažovať daňovníka takto:
1. daňovník ženatý, bezdetný, nevojak: |
2. ženatý s rodinou, býv. vojak: |
|
všeobecná daň zárobková s prirážkami: |
138.054 Ks |
138. 054 Ks |
daň z vojnových ziskov: |
95.000 " |
95.000 " |
dôchodková daň: |
148.066 " |
120. 400 " |
381.120 Ks |
353.454 Ks |
V jednom i druhom prípade musí nastať sníženie dane z vojnových ziskov tak, aby celková suma týchto daní neprevyšovala 80% základu, t. j. Ks 320.000; v prvom prípade sa daň z vojnových ziskov sníži z úradnej povinnosti na Ks 33.880, v druhom na Ks 61.546. Keď porovnáme daňovníka so základom všeobecnej dane zárobkovej Ks 400.000 s daňovníkom, ktorý má základ Ks 200.000, zistíme, že — i po oprave dane z vojnových ziskov vzhľadom na 80% limit — zostane ženatému bezdetnému po zdanení pri Ks 400.000 základe len o Ks 13.095, ženatému s rodinou dokonca len o Ks 2.389 viac, ako daňovníkovi so základom Ks 200.000. Že tento stav je hospodársky povážlivý, netreba zvlášť pripomínať a výbory sa s tým v debate nijako netajily.
Krátenie dane z vojnových ziskov má podľa § 3 ods. 3 osnovy zákona nastať, pravda, nielen vtedy, ak ide o daňovníka jednotlivca, ale aj vtedy, ak ide o spoločnosť societnej povahy, podliehajúcu všeobecnej zárobkovej dani. V tomto prípade, práve tak ako v prípadoch, v ktorých daňovník má dôchodok aj z iných prameňov, než zo zárobkového podniku, treba pri počítaní najvyššieho zaťaženia brať do počtu tú časť dane dôchodkovej, ktorá pripadá pomerne na príjem z podniku, podliehajúceho dani z vojnových ziskov. Tento dôsledok je logickým záverom
6
stanoviska, že finančná prax i Najvyšší správny súd vyhlasujú verejnú a komanditnú spoločnosť za societu v smysle súkromného práva. Ak sama daň dôchodková spolu so všeobecnou daňou zárobkovou — bez dane z vojnových ziskov — prevyšuje 80% základu všeobecnej dane zárobkovej — takéto prípady sú možné pri terajšom stave zákonodarstva už pri čistom výnose podniku okolo Ks 500.000 —, nedôjde k vyrubeniu dane z vojnových ziskov vôbec.
Podobná intenzita daňového zaťaženia sa vyskytuje niekedy aj pri podnikoch podliehajúcich zvláštnej dani zárobkovej. Tu však do istej miery určuje najvyšší limit ustanovenie o oslobodení sumy rovnajúcej sa 6% výnosnosti ukladacieho kapitálu od dane z vojnových ziskov. Jednako však podlieha aj táto — pri dani z vojnových ziskov daneprostá — suma zvláštnej dani zárobkovej, ktorá môže s prirážkami samosprávnych sväzkov činiť viac ako 90%: s daňou z vojnových ziskov zo sumy prevyšujúcej 6% výnosnosť môže v niektorých krajných prípadoch činiť celková suma daní viac ako je čistý výnos podniku; výbory očakávajú, že v takýchto výnimočných prípadoch použije minister financií zmocnenie, ktoré mu dáva § 276 ods. 3 a 4 zákona o priamych daniach a daň z vojnových ziskov sníži tak, aby celkové daňové zaťaženie kleslo pod 100%.
5. V spoločných ustanoveniach vládneho návrhu urobily výbory okrem štylistických zmien aj niektoré vecné zmeny:
a) Sročnosť dane z vojnových ziskov — okrem tej, ktorá je určená pre zachovanie 25% sadzby pre daňovníkov zvláštnej dane zárobkovej —, mala podľa vládneho návrhu nastať do 30 dní po doručení výmeru (vyrubovacieho rozhodnutia). Výbory pozmenily túto lehotu sročnosti na 60 dní (viď § 12 osnovy zák.).
b) Vhľadom na stanovisko, ktoré výbory zaujaly už pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o dani z obratu a prepychovej, neprijaly ani tu ustanovenie vládneho návrhu o solidárnom ručení osôb, zodpovedných správou podniku právnickej osoby.
c) Novou úpravou textu § 14 ods. 1 vládneho návrhu, pojatého teraz do § 15 osnovy, daly výbory najavo, že daň z vojnových ziskov je dodatkovou všeobecnou, resp. zvláštnou daňou zárobkovou a teda výnosovou daňou svojho druhu.
Vojnové prirážky k dani pozemkovej a k domovej dani triednej majú byť určitým ekvivalentom poľnohospodárov za daň z vojnových ziskov. Aby prirážkami neboly postihnuté nesamostačné hospodárstva, poskytly výbory oslobodenie od vojnovej prirážky k pozemkovej dani tým daňovníkom, ktorých predpis tejto dane v jednej daňovej obci neprevyšuje Ks 10, ako aj oslobodenie od vojnovej prirážky k domovej dani triednej budovám, ktoré majú len jednu obytnú miestnosť.
Menom ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru odporúčame osnovu slávnemu Snemu na prijatie.
V Bratislave 1. júla 1943.
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Dr. Miloš Vančo v. r.,
zpravodajca ústavnoprávneho výboru.
Dr. Jozef Fundárek v. r.,
zpravodajca národohospodárskeho výboru.
Vladimír Moravčík v. r.,
spravodajca rozpočtového výboru.
7
Zákon
zo dňa ................1943
o dani z vojnových ziskov zárobkových podnikov a zamestnaní a o vojnových prirážkach k dani pozemkovej a domovej dani triednej.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Daň z vojnových ziskov.
§ 1.
Daňovníci všeobecnej alebo zvláštnej dane zárobkovej, ktorí dosiahli zvýšenia svojich príjmov zo zárobkových podnikov a zamestnaní (v ďalšom texte — "vojnový zisk"), sú povinní odviesť príslušnému daňovému úradu časť vojnového zisku, zisteného na daňový rok 1943 zo zvýšenia príjmu zo zárobkových podnikov alebo zamestnaní hospodárskeho roku 1942 (1941/1942) oproti príjmu zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1940 (1939/1940).
Daň z vojnových ziskov subjektov podliehajúcich všeobecnej dani zárobkovej.
§ 2.
(1) Dani z vojnových ziskov podliehajú daňovníci všeobecnej dane zárobkovej, ktorých príjem zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) činil viac ako Ks 120.000, ak pri porovnaní s hospodárskym rokom 1940 (1939/1940) dosiahli vojnových ziskov. Vojnovým ziskom sa rozumie suma, o ktorú príjem zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) prevyšuje príjem zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1940 (1939/1940), nakoľko tento príjem presahuje Ks 120.000.
(2) Príjmom zo zárobkových podnikov a zamestnaní sa rozumie u fyzických osôb a u osobných spoločností čistý výťažok, určený za základ všeobecnej dane zárobkovej bez zreteľa na to, akým spôsobom bol daňový základ určený (podľa obchod-
8
ných kníh, soznania, odhadom, kontumačne a pod.); ak daňový subjekt zriadil nezdanenú investičnú rezervu na ťarchu výsledku hospodárskeho roku 1940 (1939/1940) podľa § 1 zákona č. 307/1940 Sl. z., zvyšuje sa pri tomto výpočte základ všeobecnej dane zárobkovej na daňový rok 1941 o zriadenú nezdanenú investičnú rezervu.
(3) Daňovníci, u ktorých nastal zánik daňovej povinnosti k všeobecnej dani zárobkovej podľa čl. 1 ods. 3 druhej časti zákona č. 226/1936 Sb. z. a n., ako aj daňové subjekty oslobodené od všeobecnej dane zárobkovej podľa §§ 51 a 52 zákona o priamych daniach, sú tiež povinné platiť daň z vojnových ziskov.
(4) Ak subjekt povinný daňou z vojnových ziskov nebol v hospodárskom roku 1940 (1939/1940) daňovníkom, alebo ak na daňový rok 1941 mal predpísanú len minimálnu daň (§ 57 ods. 7 zákona o priamych daniach), alebo ak jeho základ všeobecnej dane zárobkovej na daňový rok 1941 je nižší ako Ks 120.000, je vojnovým ziskom suma, o ktorú príjem zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) prevýšil 10% celého obratu tohto roku, najmenej však sumu Ks 120.000.
(5) Na návrh daňovníka treba určiť vojnový zisk porovnaním príjmu zo zárobkovýoh podnikov v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) s jednoročným priemerom hospodárskych rokov 1938 až 1940 (1937/ 1938 až 1939/1940).
§ 3.
(1) Fyzické osoby a osobné spoločnosti zaplatia z titulu dane z vojnových ziskov 25% vojnového zisku (§ 2 ods. 1 až 5).
(2) Suma zaplatenej dane z vojnových ziskov je odpočítateľná pri vyrubení dane dôchodkovej, je však započítaeľná do základu všeobecnej dane zárobkovej.
(3) Celkové zaťaženie daňovníka daňou dôchodkovou, všeobecnou daňou zárobkovou s prirážkami a daňou z vojnových ziskov na daňový rok 1943 nemá činiť viac ako 80% základu všeobecnej dane zarob-
9
kovej na daňový rok 1943. Ak presahuje toto celkové zaťaženie 80%, musí byť daň z vojnových ziskov primerane snížená.
§ 4.
(1) Ak bol príjem zo zárobkových podnikov a zamestnaní v hospodárskom roku 1940 (1939/1940) alebo v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) ovplyvnený mimoriadnymi pomermi do tej miery, že jeho porovnanie by dávalo hospodársky klamný výsledok, má byť príjem zo zárobkových podnikov a zamestnaní hospodárskeho roku, v ktorom mimoriadne pomery nastaly, upravený pripočítaním alebo odpočítaním primeranej sumy. Mimoriadnymi pomermi sú najmä:
a) zmena alebo rozdelenie podniku a
b) slúčenie viacerých podnikov.
(2) Ak základ všeobecnej dane zárobkovej na daňový rok 1941 obsahuje čistý výťažok za obdobie dlhšie alebo kratšie ako 12 mesiacov, berie sa pri určovaní vojnového zisku do úvahy pomerná čiastka, pripadajúca na 12 mesiacov. To isté platí, ak základ všeobecnej dane zárobkovej na daňový rok 1943 obsahuje čistý výťažok za obdobie dlhšie ako 12 mesiacov.
Daň z vojnových ziskov subjektov podliehajúcich zvláštnej dani zárobkovej.
§ 5.
(1) Dani z vojnových ziskov podliehajú daňovníci zvláštnej dane zárobkovej, ktorých príjem z podnikov v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) činí viac ako 6% rentability podniku a presahuje Ks 120.000, ak pri porovnaní s hospodárskym rokom 1940 (1939/1940) dosiahli vojnových ziskov. Vojnovým ziskom je suma, o ktorú príjem z podnikov v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) prevyšuje príjem z podnikov v hospodárskom roku 1940 (1939/1940), najmenej však sumu rovnajúcu sa 6% rentabilite, poprípade sume Ks 120.000.
(2) Príjmom z podnikov sa rozumie dani podrobený čistý výťažok, určený za zá-
10
klad zvláštnej dane zárobkovej. Ak dlaňový subjekt zriadil nezdanenú investičnú rezervu na ťarchu výsledku hospodárskeho roku 1940 (1939/1940) podľa § 1 zákona č. 307/1940 Sl. z., zvyšuje sa pri tomto výpočte základ zvláštnej dane zárobkovej na daňový rok 1941 o zriadenú nezdanenú investičnú rezervu. Podiel na zisku z účasti na verejnej alebo komanditnej spoločnosti vylučuje sa z porovnávacích základov prijímajúceho podniku vo výške 75% vyúčtovaného zisku.
(3) Dani z vojnových ziskov podľa ods. 1 podliehajú aj subjekty, ktoré podľa § 72 ods. 1 písm. c) zákona o priamych dianiach požívajú zákonné oslobodenie od zvláštnej dane zárobkovej: cieľom vyrubenia dane z vojnových ziskov u týchto podnikov sa vykoná príslušné doplňovacie, prípadne vytýkacie pokračovanie (§§ 310 až 319 zákona o priamych daniach) práve tak, ako keby dani podliehaly. S hľadiska povinnosti k dani z vojnových ziskov sa podobne posudzujú aj podniky oslobodené podľa § 73 zákona o priamych daniach.
(4) Ak subjekt povinný platiť daň z vojnových ziskov nebol v hospodárskom roku 1940 (1939/1940) daňovníkom, alebo ak na daňový rok 1941 mal predpísanú len minimálnu daň (§ 83 ods. 16 a 17 zákona o priamych daniach), je vojnovým ziskom suma, o ktorú príjem z podnikov v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) prevýšil 10% celého obratu tohto roku, poprípade sumu Ks 120.000, najmenej však sumu rovnajúcu sa 6% rentabilite.
(5) Rentabilita podniku podľa ods. 1 a 4 má sa vyrátať z pomeru dani podrobeného čistého výťažku za daňový rok 1943 k ukladaciemu kapitálu podniku na konci hospodárskeho roku 1942 podľa ustanovení § 83 ods. 16 a 17 zákona o priamych daniach, pričom sa do ukladacieho kapitálu nezaratúvajú investičné rezervy podľa zákonov č. 307/1940 Sl. z. a č. 136/1942 Sl. z.
(6) Na návrh daňovníka treba určiť vojnový zisk porovnaním príjmu zo zárobkových podnikov v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) s jednoročným prieme-
11
rom hospodárskych rokov 1938 až 1940 (1937/1938 až 1939/1940).
§ 6.
(1) Sadzba dane z vojnových ziskov činí u daňovníkov podliehajúcich zvláštnej dani zárobkovej 35% z vojnového zisku; snižuje sa na 25% pre tých daňovníkov, ktorí zaplatia do 31. decembra 1943 daň touto sníženou sadzbou zo základu vyplývajúceho podľa ich soznania k zvláštnej dani zárobkovej na daňový rok 1943 a ustáleného prípadne soznaného základu tejto dane na daňový rok 1941, poprípade jednoročného priemeru podľa § 5 ods. 6.
(2) Vyrubená daň je započítateľná do základu zvláštnej dane zárobkovej.
§ 7.
(1) Pri vzájomných poisťovniach, ktoré sú zdaňované zvláštnou daňou zárobkovou podľa § 83 ods. 7 zákona o priamych daniach, základom dane z vojnových ziskov sú:
a) štyri tisíciny úhrnu ročných čistých prémií (po srážke nahradených prémií — bonus) z odvetvia poistenia životného v roku 1942,
b) tri tisíciny úhrnu ročných čistých prémií (po srážke nahradených prémií — bonus) z ostatných odvetví poistných v roku 1942.
(2) Ohľadom sadzby dane platí ustanovenie § 6.
§ 8.
Ustanovenia § 4 platia obdobne i pre subjekty dane z vojnových ziskov, ktoré sú daňovníkmi zvláštnej dane zárobkovej.
Spoločné ustanovenia pre subjekty podrobené všeobecnej a zvláštnej dani zárobkovej.
§ 9.
Daň z vojnových ziskov nie je podkladom na vyrubenie a vyberanie hocakých prirážok.
§ 10.
Na vyrubenie a vyberanie dane z vojnových ziskov sú príslušné tie daňové
12
správy prípadne daňové úrady, u ktorých sa osobám povinným daňou z vojnových ziskov vyrubuje všeobecná daň zárobková alebo zvláštna daň zárobková a u ktorých sa tieto dane platia.
§ 11.
Daňovníci nepodávajú osobitné oznámenia (soznania) o dani z vojnových ziskov.
§ 12.
Daňové správy určia výšku dane z vojnových ziskov výmerom. Vyrubená daň z vojnových ziskov má sa zaplatiť najneskoršie do 60 dní po doručení výmeru.
§ 13.
Ak sa príjem z podnikov v hospodárskom, roku 1940 (1939/1940), poprípade jednoročný priemer podľa § 2 ods. 5 alebo § 5 ods. 6, alebo v hospodárskom roku 1942 (1941/1942) dodatočne zmení, zmení sa primerane aj výmer o dani z vojnových ziskov. Rozdiel z novo určenej sumy sa doplatí alebo vráti.
§ 14.
O odvolaní proti výmeru o dani z vojnových ziskov rozhoduje Ministerstvo financií s konečnou platnosťou.
§ 15.
O dani z vojnových ziskov platia subsidiárne ustanovenia zákona, o priamych daniach platné pre všeobecnú poprípade zvláštnu daň zárobkovú.
Diel druhý.
Vojnová prirážka k dani pozemkovej.
§ 16.
(1) K dani pozemkovej (§ 105 zákona o priamych daniach) na daňový rok 1943 sa vyberie vojnová prirážka, ktorá činí 100 % vyrubenej dane. Táto vojnová prirážka nie je podkladom pre vyrubenie a vyberanie hocakých prirážok.
13
(2) Vojnovej prirážke podľa ods. 1 nepodliehajú daňovníci pozemkovej dane, u ktorých predpis tejto dane v jednej daňovej obci neprevyšuje sumu Ks 10.
Diel tretí.
Vojnová prirážka k domovej dani triednej.
§ 17.
(1) K domovej dani triednej, ktorá sa vyrubuje a vyberá podľa sadzobníka uvedeného v § 162 zákona o priamych daniach, sa vyberie na daňový rok 1943 vojnová prirážka, ktorá činí 100% vyrubenej dane. Táto vojnová prirážka nie je podkladom pre vyrubenie a vyberanie hocakých prirážok.
(2) Vojnovej prirážke podľa ods. 1 nie sú podrobené budovy s jednou obytnou miestnosťou.
Diel štvrtý.
Spoločné ustanovenie.
§ 18.
O vojnových prirážkach podľa §§ 16 a 17 platia subsidiárne príslušné ustanovenia zákona o priamych daniach.
Diel piaty.
Záverečné ustanovenie.
§ 19.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť pre daňový rok 1943; vykoná ho minister financií.