Snem Slovenskej republiky 1943

1. volebné obdobie. 9. zasadanie.

790

Zpráva

ústavnoprávneho výboru

o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákone o štátnej rade /tlač 781/.

Uzákonenie návrhu ústavného zákona o zmene ustanovení Ústavy o Štátnej rade znamená síce aj samo o sebe zmenu príslušných častí zákona o Štátnej rade č. 136/1940 SI.z., duchu našej Ústavy a legislatívnej prehľadnosti však lepšie vyhovuje riešenie podľa tohto návrhu, to jest nové vydanie zákona v znení prispôsobenom uvedeným zmenám Ústavy.

Predložený návrh zákona zachováva systém pôvodného zákona č. 136/1940 SI.z. o štátnej rade a odchyľuje sa od neho len tam, kde to novelizované znenie príslušných ustanovení Ústavy odôvodňuje. Inými slovami základný rozdiel medzi pôvodným zákonom a teraz navrhovaným zákonom o Štátnej rade spočíva v tom, že kým ustanovenia pôvodného zákona vyvierajú z pôvodných ustanovení piatej hlavy Ústavy o Štátnej rade, zatiaľ ustanovenia teraz predloženej osnovy opierajú sa už o nové - súčasne práve prerokované - znenie Ústavy.

Praktická potreba navrhovaného zákona je odôvodnená ustanovením § 49 ods. 3 Ústavy, podľa ktorého podrobnosti o štátnej rade má upraviť osobitný zákon.

Na zdôraznenie úzkej súvislosti medzi osnovou a základnými ustanoveniami Ústavy v § 1 ods. 1 navrhovaného zákona doslovne sa uvádza novelizované ustanovenie Ústavy o složení štátnej rady.Týmto základným ustanovením sa vymedzuje celkový rámec a účel navrho-vaného zákona, ktorého špeciálne ustanovenia rozširujú sa najmä na

úpravu podmienok menovania do štátnej rady, ako aj podmienok zániku členstva v nej ďalšie ustanovenia osnovy vymedzujú i spôsob ustavenia sa štátnej rady, spôsob jej svolávania a formu, ktorou sa usnesenia štátnej rady publikujú.

Novotu zavádzajú ustanovenia §§ 10 a 11 navrhovaného zákona, podľa ktorých osobné i vecné výdavky Štátnej rady sa majú uhradzovať v rámci rozpočtu Snemu a všetky pomocné práce pre štátnu radu má vykonávať Sekretariát Snemu.

Ústavnoprávny výbor odporúča predložený iniciatívny návrh slávnemu Snemu na uzákonenie.

V Bratislave 1. júla 1943.

Dr. Martin Sokol v.r.,

predseda.

Dr. Aladár Kočiš v.r.,

zpravodajca.

Zákon

zo dňa 1943

o Štátnej rade.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

/1/ štátna rada skladá sa takto: desať členov menuje prezident republiky; ďalšími členmi sú: predseda vlády a predseda Snemu. Predsedu a dvoch podpredsedov štátnej rady vymenuje prezident republiky z menovaných členov. /§ 51 Ústavy./

/2/ Za člena štátnej rady možno vymenovať slovenského Štátneho občana aspoň 35 ročného,ak súdnym rozhodnutím nie je pozbavený práva volne disponovať svojim majetkom, nie je v konkurze ani vo vyrovnávacom pokračovaní a nie je odsúdený na stratu volebného práva.

/3/ Menovanie do Štátnej rady má sa stať najneskoršie 15. dňa pred uplynutím funkčného obdobia, určeného v § 54 Ústavy.

§ 2.

Členstvo v štátnej rade zaniká:

a/ ak nastane alebo sa dodatočne zisti skutočnosť, ktorá je prekážkou vymenovania za člena štátnej rady,

b/ odopretím prísahy /§ 53 Ústavy/,

c/ vzdaním sa,

d/ pozbavením členstva /§ 3/,

e/ uplynutím funkčného obdobia Štátnej rady /§ 54 Ústavy/.

§ 3.

Na návrh štátnej rady môže prezident re-

publiky pozbaviť menovaného člena členstva v Štátnej rade:

a/ ak porušil mlčanlivosť vo veci, ktorú štátna rada vyhlásila za dôvernú /§ 8 ods. l/,

b/ ak bez vážnej príčiny zanedbáva účasť na schôdzkach štátnej rady,

c/ ak sa z vážnej príčiny stal nehodným členstva v štátnej rade.

§ 4.

/1/ Funkčné obdobie Štátnej rady sa začína dňom ustavenia a je trojročné /§ 54 Ústavy/.

/2/ Ustavujúca schôdzka má byť najneskôr do 15 dní po uplynutí funkčného obdobia a svolá ju prezident republiky.

/3/ členovia štátnej rady skladajú prísahu do rúk prezidenta republiky /§ 53 Ústavy/ na ustavujúcej schôdzke.

/4/ Štátna rada je ustavená, keď složili prísahu aspoň 2/3 jej členov.

/5/ Člen Štátnej rady, ktorý nesložil prísahu na ustavujúcej schôdzke, skladá ju do rúk prezidenta republiky dodatočne.

§ 5.

/1/ štátnu radu svoláva jej predseda aspoň troma dňami vopred s udaním predmetov rokovania. 0 veci, ktorá nebola takto oznámená, možno rokovať len so súhlasom väčšiny.

/2/ Schôdzky štátnej rady sú neverejné. Výnimky určuje zákon č. 336/1939 Sl.z.

§ 6.

/1/ Pokračovanie štátnej rady pri trestnom stíhaní prezidenta republiky, predsedu a členov vlády a predsedu Najvyššieho kontrolného dvora upravuje osobitný zákon.

/2/ Štátna rada určí si rokovací poria-

dok, ktorý sa uverejni v Slovenskom zákonníku.

§ 7.

Usnesenia štátnej rady, ak je to treba, uverejňujú sa v Úradných novinách.

§ 8.

/1/ členovia štátnej rady sú povinní zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré štátna rada označila za dôverné.

/2/ Zprávy o rokovaniach a o usneseniach štátnej rady môže vydávať pre verejnosť len jej predseda /podpredseda/; ani on nesmie ich však vydať vtedy, ak ich štátna rada označila za dôverné.

§9.

Prvé menovanie členov štátnej rady podľa tohto zákona treba vykonať do 30 dni po nadobud-núti účinnosti tohto zákona. Ustavujúca schôdzka sa koná najneskôr do 15 dní po uplynutí lehoty uvedenej v predošlej vete.

§ 10.

/1/ členstvo v štátnej rade je čestnou funkciou.

/2/ Členovia štátnej rady majú nárok na náhradu hotových výdavkov; ich výšku určí vláda usnesením.

/3/ Osobné a vecné výdavky štátnej rady sa zaokrývajú v rámci rozpočtu Snemu.

§ 11.

Osnovnícke, účtovné, kancelárske a zriade-necké práce pre Štátnu radu obstaráva Sekretáriát Snemu Slovenskej republiky.

§ 12.

Zákon č. 136/1940 Sl.z. sa zrušuje.

§ 13.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1.augusta 1943. Vykonajú ho všetci členovia vlády.