Snem Slovenskej republiky 1943
1. volebné obdobie 9. zasadanie.
801
Zpráva
národohospodárskeho a rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach (tlač 777).
Pomerne pevný a dobre vžitý systém vyrubovania a vyberania priamych daní, ako bol vybudovaný zákonmi č. 76/1927 a 226/1936 Sb. z. a n. ako i tieto zákony meniacimi a doplňujúcimi zákonmi a nariadeniami o priamych daniach, vydanými slovenským štátom, ukázal sa byť pri zmenených hospodárskych pomeroch nedostačujúcim. Vojnové pomery, v ktorých sa nachádzame už plné štyri roky, majú svoj zásadný odraz v hospodárskom živote jednotlivca i celého štátu. Plynulosť hospodárskeho života, ktorá má byť podmienkou normálneho vyrubovania a vyberania priamych daní, je stále viacej porušovaná. Táto okolnosť stavia finančnú správu pred určité ťažkosti vyplývajúce najmä z tej skutočnosti, že normálnymi zákonnými opatreniami, majúcimi na zreteli stabilizované pomery normálneho teda pokojového života, treba zdolávať dnes abnormálne zjavy, vyplývajúce z vojnou porušeného hospodárskeho života.
I keď vo všeobecnosti možno konštatovať, že v dôsledku porušenia cenovej hladiny, ktoré sa javí prakticky zväčšením obehu peňazí, daňové inkaso je na Slovensku pomerne dobré, predsa sa ukazuje na druhej strane, že štátnej pokladnici unikajú dosť vysoké sumy. Hlavnú príčinu tohto nezdravého zjavu treba hľadať v porušenej daňovej morálke určitého druhu daňovníkov. Tak ako sa stretávame v dennom živote so zjavmi upadlej občianskej morálky so vzrastajúcou tendenciou, tak i štátna pokladnica musí uplatňovať svoje právo za sťažených okolností oproti určitému druhu daňovníkov, ktorí využívajúc zmenených pomerov hľadia sa vymknúť daňovej povinnosti. Je zaiste najvyššou mravnou povinnosťou zodpovedného štátneho vedenia, aby vtedy, keď veľká väčšina občanov prináša i najťažšie hmotné obete, vo zvýšenej miere nútilo k podobému plneniu povinností tých, ktorí sa im chcú vyhnúť, poťažne chcú špekulačne ťažiť z pomerov. Na štátnu pokladnicu doliehajú stále naliehavejšie potreby. Ak si chceme i naďalej udržať riadený a riaditeľný hospodársko-finančný život v štáte a v dôsledku toho udržať i vnútorný pokoj a poriadok, musíme všetci plniť svoje daňové povinnosti. Musíme udržať na výške daňovú morálku, základný to požiadavok usporiadaného štátu a hlavný zdroj mravnej sily, ktorou možno prekonávať ťažkosti vo vyčerpávajúcej a ničiacej vojne. Daňová morálka káže občanom, aby sa dobrovoľne podelili s výťažkom svojich hmotných príjmov so štátom, ktorý najmä v týchto nebezpečných časoch im zaisťuje bezpečnosť majetkov a ochranu života.
Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach, neprináša nové daňové zaťaženie naším daňovníkom, ba naopak poskytuje niektorým vrstvám i určité úľavy. V podstate tento návrh zákona poskytuje finančnej správe väčšie možností čo do času a spôsobov, aby to, čo jej podľa zákona o
2
priamych daniach patrí, skutočne i v najvyššej možnej miere zinkasovala. Bolo už z najpovolanejšieho miesta zdôrazňované, že nemôžeme pomýšľať na zvýšenie daňového bremena, a to najmä nie teraz, keď je mnoho dôkazov pre tvrdenie, že sme už prešli vrcholom hospodárskej konjunktúry a že sa treba našim hospodárskym jednotkám pripraviť na zdolávanie určitých finančných ťažkostí v podnikaní. Naproti tomu nároky na štátnu pokladnicu vzrastajú a tak stojíme len pred jednou možnosťou: inkasovať i so sprísnenými opatreniami to, čo štátu patrí. Na druhej strane musíme bezpodmienečne zbaviť štátnu pokladnicu všetkých nepotrebných výdavkov, aby sme si mohli zaobstarávať najnutnejšie potreby štátneho života.
Treba konštatovať, že naša finančná správa pri vyrubovaní a vyberaní priamych daní zápasí za tak sťažených okolností, v akých sa dnes nachádzame, s určitými technickými ťažkosťami, najmä s nedostatkom personálu, zvlášť odborného, čo je na úkor odborného vybavovania. Tak sa stáva, že nie je technicky schopná v riadnom čase a v zákonom stanovených lehotách splniť svoje povinnosti, najmä ak uvážime, že veľkými zásahmi do hospodárskeho života, zvlášť pri riešení židovskej otázky, sa zmenilo mnoho daňových subjektov. K tomu treba pridať, že vojnové pomery si vynútily nové druhy daní, ako je daň z vojnových ziskov, mimoriadna dávka zo židovského majetku, a že finančnej správe boly pri riešení židovskej otázky sverené aj úlohy, ktoré svojou povahou do jej pôsobnosti ani nepatria. Treba preto veľmi naliehavo pomýšľať na opatrenia, ktorými by sa mohlo odpomôcť finančnej správe a najmä daňovým správam v nedostatku zapracovaného a zbehlého personálu.
Rozpočtový a národohospodársky výbor na dvoch spoločných zasadnutiach v dňoch 21. a 22. septembra 1943 podrobily vládny návrh tohto zákona dôkladnému skúmaniu a previedly na ňom zmeny dosť podstatné.
V čl. 1 a 2 poskytujú sa daňovníkom určité výhody oproti terajšiemu stavu.
V čl. 1 sa vypovedá, že stravovanie rodinných členov zamestnaných pri prevádzke hospodárstva u roľníkov zdaňovaných podľa priemerov je prevodzovacím nákladom. Uznáva sa tým, že stúpajúca cenová hladina neznamená len zvýšenie príjmov u roľníka, ale i zvýšenie výdavkov najmä pokiaľ sa tieto výdavky týkajú zaobstarania výživy často mnohočlenných roľníckych rodín. Roľník, táto základná a zdravá buňka nášho národa, je dnes viacej ako inokedy odkázaný v práci na pomoc príslušníkov vlastnej rodiny pri terajšom nedostatku pracovných síl v roľníckom podnikaní. Je celkom spravodlivé, aby roľník, zdaňovaný podľa paušálu, patriaci pri posudzovaní daňovej morálky na prvé miesto, dostal určité úľavy so zreteľom na početnosť členov rodiny a na pomoc, ktorú mu títo v poľnohospodárskej práci poskytujú. Obidva výbory oproti vládnej osnove prijaly jednomyseľne to, aby nielen stravovanie, ale i ošatenie ako článok dennej potreby, ktorý práve v cene neúmerne stúpol oproti cenám poľnohospodárskych produktov, bolo považované ako prevodznvací náklad u roľníkov, zdaňovaných podľa priemeru. V tom smysle bol čl. 1 doplnený.
Čl. 2 bol prijatý výbormi tak, ako ho navrhovala vláda. Podľa doterajšieho znenia § 19 ods. 3 boli oslobodení od prirážky podľa ods. 1 tohto paragrafu daňovníci dôchodkovej dane s dôchodkom podrobeným dani, neprevyšujúcim Ks 36.000, ak vychovali dvoje alebo viac detí. Novým znením sa zvyšuje číselná hranica Ks 36.000 na Ks 75.000 s tým odôvodnením, že tak vyžadujú zvýšené daňové základy v dôsledku mimoriadnych pomerov.
Tak isto doterajšia možnosť daňovej komisie snížiť prirážku daňovníkom so zdaniteľným dôchodkom do Ks 52.000, ktorí pre nejakú chorobu sú odkázaní na ošetrovanie cudzími osobami zvyšuje sa na číselnú hranicu Ks 100.000 so zreteľom na terajšiu cenovú hladinu. Pritom so sociálneho ohľadu rozširuje sa pojem choroby i na vady, keďže daňovník s telesnou alebo duševnou vadou je práve tak odkázaný na pomoc druhých osôb, ako hocktorý chorý daňovník.
Článkom 3, ktorý výbory akceptovaly v pôvodnom znení, sa odňala možnosť poskytnúť dvojitú daňovú výhodu pri stravovaní osôb, a to raz odpočitateľnosťou stravovania a po druhé povolením srážok.
V druhej čiastke tohto článku, týkajúcej sa tzv. mzdového paušálu, dáva sa zákonný podklad tomu, čo platilo doteraz len v praxi.
3
Články 4 a 5 návrhu maly sprísniť trestné pokračovanie oproti daňovým podvodom a zneužívaniu. Pretože v dôsledku vojnou pokleslej občianskej morálky sa množia i daňové machinácie, je verejným záujmom, aby sa tomuto nebezpečnému zjavu zabraňovalo v najvyššej možnej miere. Keďže ale pri tejto dobromyseľnej a potrebnej snahe mohlo by sa ľahko dospieť i k šikanovaniu nevinných ľudí a v dôsledku toho i k vyvolaniu občianskej podráždenosti, musely výbory týmto dvom článkom venovať zvýšenú pozornosť a zmierniť ich ostrie tam, kde to bolo potrebné. Pritom výbory sledovaly snahu, aby tam, kde ide skutočne o zúmyseľné daňové malverzácie, nielen štátna pokladnica nebola poškodená, ale aby i páchatelia daňových podvodov boli čo najprísnejšie stíhaní, čím sa odstrašia aj tí, ktorí by snáď chceli stíhaných v malverzáciách nasledovať.
Podľa terajšej praxe je povinný vyšetrujúci úrad, poverený vykonávaním trestnej agendy priamych daní a dane z obratu, oznámiť obvinenému skutkovú podstatu trestného činu a všetky dôvody podozrenia z trestného činu pred výsluchom vo vecí samej, teda nemôže vykonávať podrobnejšie vyšetrovanie, ktoré naväzuje na výpovede obvineného. Podľa vládneho návrhu sa tento výsluch môže vykonať aj prv ako sa obvinenému oznámi podrobne, z čoho je vlastne obvinený. Toto ale nevylučuje možnosť, žeby obvinení boli sústavne predvolávaní na vyšetrujúci úrad a tak vyčerpávaní zdĺhavými a snáď i neodôvodnenými výsluchmi do tej miery, žeby sa potom, len aby sa zbavili obťažných výsluchov, priznali i k takým obvineniam, ktoré ani po objektívnej ani po subjektívnej stránke nie sú ceľkom opodstatnené. Výbory uznávajú síce odôvodnenosť zostrenia trestných ustanovení, no nemohli si osvojiť spomenutú novotu vládneho návrhu a rozhodli sa ponechať v platnosti pôvodné znenie zákona o priamych daniach, pokiaľ ide o ustanovenie § 214 ods. 2. Preto bol čl. 4 návrhu vynechaný.
Naproti tomu výbory uznaly v článku 4 (pôvodne čl. 5) potrebu aspoň čiastočne umožniť finančnej správe prísnejšie stíhanie a zisťovanie daňových trestných činov. Aby trestné činy mohly byť ľahšie odhalené, prijaly výbory oprávnenie úradu v § 216 ods. 3 zákona o priamych daniach čo do práva nahliadnuť do kníh a ostatných dokladov i proti vôli daňovníka v tom smysle, že orgán vyšetrujúceho úradu môže vstúpiť nielen do miestností, o ktorých pozitívne vie, že sú v nich uložené obchodné knihy, ale i do tých, o ktorých má dôvodné podozrenie, že slúžia pre úschovu daňovníkových kníh a dokladov k nim. Takáto oprávnenosť pre vyšetrujúci úrad je na mieste tým viac, že práve daňovníci, ktorí sa dopúšťajú trestných činov ukracovania daní, uschovávajú corpora delicti i do iných miestností, ako obchodných a prevodzovacích a je teda plne oprávnené, aby úradné orgány mohly vniknúť i do súkromných miestností daňových podvodníkov.
Výbory nemohly súhlasiť s ustanovením, aby úradné orgány mohly vniknúť i do miestností tretích osôb, a to z dôvodu, aby sa vyhlo prípadnému porušeniu domáceho kľudu a ďalej i preto, lebo v praxi sa málo vyskytuje potreba takéhoto ustanovenia.
Výbory neprijaly ani článok 6 vládneho návrhu, ktorým sa mala zvýšiť sadzba poplatku z oneskorenia pri priamych daniach (a v dôsledku toho pri dani z obratu a dani prepychovej, pri poplatkoch a niektorých spotrebných daniach) o jednu tretinu. Vychádzaly pritom z úvahy, že toto zvýšenie sotva pohne k plateniu tých, ktorí nechcú platiť daňové nedoplatky a že je značným zaťažením pre daňovníkov, ktorí platiť nemôžu preto, že okamžité vybranie dane je spojené s vážnou ujmou alebo s vážnymi ťažkosťami, takže sa im povolí odklad platenia. Na liknavých daňovníkov treba podľa názorov výborov použiť exekučné prostriedky.
Taktiež výbory neprijaly čl. 8 vládneho návrhu, podľa ktorého mala vláda dostať zmocnenie, aby sama nariadením určila, v akej výške sa priznáva dobropis z daňových preplatkov. Zástupca Ministerstva financií vysvetlil totiž intenciu navrhovanej zmeny v tom smysle, že sa má ešte ďalej obmedziť poskytovanie dobropisu, ktoré zákonodarca už raz obmedzil článkom 20 zákona č. 130/1941 Sl. z. Túto intenciu neuznaly výbory za správnu ani s hľadiska hospodárskeho ani mravného a sotrvaly na stanovisku, že ten, kto požičiava štátu peniaze vo forme daňových preplatkov, nemá byť na tom horšie, ako ten, kto mu dáva pôžičku inou formou.
Pôvodný čl. 7 vládneho návrhu prečíslovaly výbory na čl. 5 a pozmenily ho takto:
4
a) Neuznaly za správne dôvody pre zrušenie nároku daňovníka na pozhovenie tej časti daňového predpisu, ktorá prevyšuje minuloročný daňový predpis, ak ju daňovník napadol odvolaním a celkový daňový predpis je aspoň o 30% vyšší, ako bol minuloročný predpis. Vzaly do úvahy aj to, že vzhľadom na prísne ustanovenia o odpočítateľnosti platených daní daňovník nemôže zneužívať nárok vyplývajúci z tohto ustanovenia a preto nahradily navrhovaný text odseku 2 § 283 zákona o priamych daniach pôvodným textom, ktorý má v tomto odseku dosiaľ platné znenie § 283 zákona o priamych daniach.
b) Navrhované nové znenie § 283 ods. 2 vložily ako samostatné ustanovenie do nového odseku 4 tohto paragrafu, ale v opačnej formulácii, aby nenastal logický rozpor s § 400 zákona o priamych daniach. Podľa vládneho návrhu nemalo byť prípustné, aby úrad pozhovel nedoplatky, zaistené zabavenou pohľadávkou; podľa formulácie výborov, pojatej do nového odseku 4, nemožno pohľadávky, ktoré úrad pozhovel, zaistiť zabavením pohľadávky.
Čl. 9 vládneho návrhu prijaly výbory bez zmeny a označily ho ako čl. 6.
Čl. 10 vládneho návrhu sa stal článkom 7 s tou zmenou, že trojročná lehota určená pre nastúpenie zákonného predpokladu, že daň sa vyrubuje podľa soznania, bola zmenená na dvojročnú.
Proti dosiaľ platnému stavu nastáva zmena v tom, že úrad, ktorý nevyrubil daň do roka po podaní daňového soznania, nemusí doručením upovedomenia o tom, že považuje tento prípad vyrubenia za složitý, predlžovať lehotu o ďalší rok.
Čl. 11 vládneho návrhu prečíslovaly výbory na čl. 8.
Čl. 12 vládneho návrhu prešiel do osnovy zákona ako čl. 9 s tou zmenou, že trojročná lehota, určená pre nastúpenie zákonného predpokladu, že nevybavenému odvolaniu sa plne vyhovuje, sa skracuje na dvojročnú lehotu. Výbory vyslovily obavu, že poskytnutím dlhšej lehoty by sa mohly povážlivou mierou hromadiť nevybavené odvolania. Proti doterajšiemu stavu nastáva zmena v tom, že úrad nemusí pred uplynutím jedného roka od podania odvolania upovedomovať daňovníka o tom, že jeho prípad je složitý, len preto, aby namiesto jednoročnej lehoty platila lehota dvojročná.
Články 13, 14, 15 a 16 návrhu prijaly výbory bez zmeny a podľa potreby ich prečíslovaly na články 10, 11, 12 a 13.
Čl. 17 návrhu výbory neprijaly, lebo nechcely, aby lehota podľa článkov 10 a 12 návrhu (prečíslovaných na články 7 a 9) pre veci, ktoré sú už v behu, začala plynúť dňom vyhlásenia navrhnutého zákona, aby sa tak zabránilo, žeby lehota na vybavenie určitých vecí trvala až štyri roky.
Na želanie Ministerstva financií, aby sa pre zvláštnu daň zárobkovú poskytla ešte asi jednoročná lehota na spracovanie starších prípadov, posunul sa začiatok dvojročných lehôt, určených na vydanie predpisu, poprípade na vybavenie odvolania, na 1. september 1942. Pre lehoty, ktoré začaly plynúť pri zvláštnej dani zárobkovej 1. septembrom 1942 a pri ostatných priamych daniach 1. januárom 1942 až do účinnosti tohto zákona, zostávajú v platnosti ustanovenia § 328 ods. 2 a § 334 ods. 5 v znení teraz ešte platnom, pravda, s tou odchýlkou, že netreba doručením vyrozumenia o složitosti prípadu predlžovať na dvojročné tie jednoročné lehoty, ktoré sa končia po dni účinnosti navrhovaného zákona.
Čl. 18 vládneho návrhu prešiel do osnovy zákona ako čl. 15, ale so zmenami, ktoré sú potrebné vzhľadom na to, že medzi podaním vládneho návrhu a rokovaním o ňom došlo už k vyrubeniu daní na daňový rok 1943.
Výbory pri rokovaní o čl. 2 vládneho návrhu konštatovaly, že týmto článkom sa primerane terajšej cenovej hladine zvýšily hranice dôchodkov pre prirážky, naproti tomu sa vo vládnom návrhu nepamätá na primerané zvýšenie hraníc nezdaniteľného minima pri dôchodkovej dani, ktoré pri dnešných cenových pomeroch je neudržateľné lebo ťažko poškodzuje najslabšie a najpočetnejšie vrstvy daňovníkov, podliehajúcich dôchodkovej dani.
Preto sa výbory usniesly navrhnúť Snemu rezolúciu, ktorou sa vláda vyzýva, aby bol Snemu čím skôr predložený návrh zákona na ďalšiu zmenu zákona
5
o priamych daniach v tom smysle, aby bolo dnešným pomerom primerane zvýšené nezdaniteľné minimum, a to už pre daňový rok 1944.
Výbory národohospodársky a rozpočtový s poukazom na tieto svoje dôvody predkladajú slávnemu Snemu osnovu zákona s odporúčaním, aby ju odhlasoval spolu s pripojenou rezolúciou.
V Bratislave 22. septembra 1943.
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Michal Klimko v. r.,
zpravodajca
národohospodárskeho výboru.
Pavol Čarnogurský v. r.,
zpravodajca
rozpočtového výboru.
Rezolúcia.
Vláda sa vyzýva, aby bol Snemu čím skôr predložený návrh zákona na ďalšiu zmenu zákona o priamych daniach v tom smere, aby bolo dnešným pomerom primerane zvýšené nezdaniteľné minimum pri dani dôchodkovej. Táto zmena nech platí už pre daňový rok 1944.
6
Zákon
zo dňa........................... 1943,
ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
Zákon č. 76/1927 Sb. z. a n. v znení zákonov č. 180/1927, 167/1930 a 226/1936 Sb. z. a n., vládnych nariadení č. 393/ 1938 Sb. z. a n. (č. 2/1939 Sb. I.) a č. 160/1939 Sl. z., ako aj zákonov č. 60/ 1940, 130/1941, 180/1941, 250/1941, 280/1941 a 5/1943 Sl. z. sa mení a doplňuje takto:
Čl. 1.
Ustanovenie § 17 č. 4 sa doplňuje a znie takto:
"4. Výdavky na byt a výživu daňovníka, jeho príslušníkov rodiny a ďalších v § 20 ods. 1 uvedených osôb, ak sú v zaopatrení daňovníka, ako i služobníctva, chovaného k osobným službám, počítajúc do toho peňažnú hodnotu výrobkov a tovaru, spotrebovaných na ten účel z vlastného hospodárstva alebo podniku. Výdavky na byt a výživu daňovníka sú však odpočítateľné primeranou sumou, o ktorú boly nutne zvýšené výkonom jeho povolania mimo domu (nocľažné a stravné). Stravovanie a ošatenie rodinných členov, zamestnaných pri prevodzovaní hospodárstva u roľníkov zdaňovaných podľa priemerov (§ 327 ods. 1 posl. veta), je prevodzovacím nákladom, pokiaľ stravovanie bolo odpočítané (§ 15) pri výpočte priemerov."
Čl. 2.
Ustanovenia § 19 sa menia a znejú takto:
"(1) Daň dôchodková podľa predošlých ustanovení vypočítaná zvýši sa o 30%, ak daňový základ presahuje Ks 26.000 a k rodine daňovníka nepatrí ani jedna osoba, ktorej prípadný dôchodok má byť podľa § 5 spoločne zdanený. Ak k rodine daňovníka nepatrí viac ako jedna taká osoba, zvýši sa dôchodková daň vypočítaná podľa
7
predošlých ustanovení o 10%, ak daňový základ presahuje Ks 26.000 až do Ks 80.000, a o 15%, ak daňový základ presahuje Ks 80.000. U vdovcov (vdov) odpadá zvýšenie o 10% alebo o 15%, ak patrí k ich rodine aspoň jedna taká osoba.
(2) Pri použití ustanovenia ods. 1 treba započítať:
1. plnoleté deti, rodičov, prarodičov, nevlastných rodičov, pestúnov, zaťa a nevestu, tesťa a testinú (svokra a svokru) daňovníka, ak sú v jeho zaopatrení,
2. manžela (§ 15 č. 2), taktiež maloleté deti a osoby vypočítané v čísle 1, nežijúce v jeho domácnosti, ak dostávajú od daňovníka pravidelné príspevky prevyšujúce 5% jeho dôchodku,
3. nemajetných súrodencov a sošvagrených daňovníka až do druhého stupňa, ktorí sú ním vydržovaní.
(3) U daňovníkov s dôchodkom podrobeným dani neprevyšujúcim Ks 75.000, ktorí vychovali 2 alebo viac detí, taktiež u komposesorátov a urbariátov bez ohľadu na výšku daní podrobeného dôchodku, nenastane prirážka uvedená v ods. 1.
(4) Ak ide o daňovníkov, ktorí majú dani podrobený dôchodok do Ks 100.000 vpočítane a ktorí sú pre nejakú chorobu alebo vadu odkázaní na stále ošetrovanie cudzími osobami, sníži sa prirážka podľa ods. 1 na polovicu.
(5) U daňovníkov, ktorí majú dani podrobený dôchodok nad Ks 75.000 až do Ks 100.000 vpočítane a vychovali 2 alebo viac detí, môže sa Komisia usniesť na primeranom snížení prirážky uvedenej v ods. 1."
Čl. 3.
Ustanovenie § 20 ods. 4 sa zrušuje a nahradzuje takto:
,,(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 nemožno použiť:
a) na príslušníkov rodiny, ktorí majú samostatný dôchodok, prevyšujúci ročných Ks 3.000, ktorý sa k dôchodku hlavy rodiny pri vyrubení dane dôchodkovej nepripočíta,
b) na členov rodiny, ktorých stravovanie sa odpočíta od dani podrobeného dô-
8
chodku podľa § 17 č. 4 poslednej vety, ako aj na ktorých sa odpočíta mzdový paušál, určený u roľníkov priemermi (§ 327 ods. 1 posledná veta) pre stále cudzie pracovné sily."
Čl. 4.
Ustanovenia § 216 sa menia a znejú takto:
"(1) Pokiaľ výpovede svedkov, prezvedných osôb alebo znalcov neboly už skôr potvrdené prísahou, je vyšetrujúci úrad oprávnený požiadať okresný súd, príslušný podľa ich bydliska, aby ich vypočul pod prísahou.
(2) Ak pri rokovaní v daňovej komisii boly daňovníkovi ukázané listiny alebo boli za jeho prítomnosti vypočutí svedkovia, prezvedné osoby a znalci, netreba, aby sa tieto úkony opakovaly vyšetrujúcim úradom.
(3) Vyšetrujúci úrad je tiež oprávnený nariadiť, aby obvinený pripustil nazrieť do svojich obchodných a hospodárskych kníh. Pre toto nazretie platia ustanovenia §§ 314 až 318 s odchýlkami, že v trestnom pokračovaní netreba predchádzajúceho oznámenia obvinenému podľa § 315 ods. 3 a že osoby, poverené osobitným písomným príkazom vyšetrujúceho úradu nazrieť do kníh, môžu i proti vôli obvineného vstúpiť do jeho miestností, o ktorých vedia alebo majú dôvodné podozrenie, že sú v nich uložené knihy, nazrieť do nich a podľa potreby ich zaistiť na vhodnom mieste.
(4) Vyšetrujúci úrad vypočuje za vyšetrovania tiež osobu, ktorá ručí za peňažnú pokutu a trovy pokračovania, najmä o okolnostiach rozhodných pre uplatňovanie ručenia."
Čl. 5.
Ustanovenia § 283 sa menia a znejú takto:
"(1) Úrad môže na žiadosť daňovníka čiastočne alebo úplne pozhovieť zaplatenie dlžnej dane s prirážkami a príslušenstvom, ak je jej okamžité vybranie pre daňovníka spojené s vážnou ujmou alebo s vážnymi ťažkosťami. Povolenie odkladu platenia môže sa urobiť závislým od podmienok alebo výhrad.
9
(2) Ak predpis jednotlivej dane s prirážkami presahuje aspoň o 30% predpis tej istej dane s prirážkami na bezprostredne predchádzajúci daňový rok a ak daňovník v odvolaní proti tomuto predpisu požiada o pozhovenie, je úrad povinný pozhovieť časť predpisu, proti ktorej smeruje odvolanie, ale najviac sumu, o ktorú napadnutý predpis presahuje predpis na bezprostredne predchádzajúci daňový rok. Toto ustanovenie neplatí pri všeobecnej a zvláštnej dani zárobkovej, ak niektorá z týchto daní bola vyrubená na predchádzajúci daňový rok podľa § 57 ods. 7 alebo podľa § 83 ods. 16.
(3) Na povinnosti platiť poplatok z oneskorenia z pozhovenej sumy sa povolením odkladu platenia nič nemení. Ministerstvo financií alebo úrad ním na to splnomocnený môže však túto povinnosť snížiť alebo celkom odpustiť.
(4) Nedoplatky, ktoré úrad pozhovel, nemožno zaistiť zabavením pohľadávky.
(5) Príslušnosť úradov určí vládne nariadenie."
Čl. 6.
Ustanovenie § 307 ods. 1 sa mení a znie takto:
"(1) Nehľadiac na ustanovenie ods. 5, je každý, kto je povinný platiť priamo vyberanú daň — vynímajúc všeobecnú zárobkovú daň pre podomové a kočovné živnosti, daň pozemkovú a daň domovú triednu —, povinný podať každoročne na príslušnom vyrubovacom úrade písomne riadne vyplnené soznanie o daní podrobenom dôchodku, výťažku alebo požitku, dosiahnutom v kalendárnom roku (obchodnom období), na bežný daňový rok podľa vzoru vydaného Ministerstvom financií, a to:
1. pri zvláštnej dani zárobkovej — do 15 dní po predpísanom schválení účtovnej uzávierky, najneskoršie však do 6 mesiacov po obchodnom období,
2. pri činžovej dani — do 15. januára daňového roku,
3. pri ostatných sem spadajúcich daniach — do 14. februára daňového roku."
10
Čl. 7.
Ustanovenia § 328 ods. 2 sa menia a znejú takto:
"(2) Ak daňovník vyhovel v lehotách mu daných poprípade predĺžených všetkým výzvam vyrubovacieho úradu, smerujúcim k riadnemu zisteniu vyrutbovacieho základu, je vyrubovací úrad povinný doručiť daňovníkovi platobný rozkaz do dvoch rokov po podaní soznania k dani. Ak úrad nedodrží lehotu, má sa za to, že daň je predpísaná vo výške daňovníkovho soznania. Ustanovenia hlavy VIII, § 313 ods. 2 č. 1 štvrtej vety, § 277 ods. 3 a 4, § 330 ods. 2 zostávajú tým nedotknuté."
Čl. 8.
Ustanovenia § 328a sa menia a znejú takto:
"(1) U fyzických osôb podrobených dani dôchodkovej vyrubenej podľa §§ 18 až 22, poprípade § 34, alebo všeobecnej dani zárobkovej alebo obom týmto daniam, u ktorých ani zdaniteľný dôchodok ani zdaniteľný výťažok nepresahoval v nepárnom kalendárnom roku Ks 15.000, bude daň na príslušný párny daňový rok vyrubená platiť nenapadnuteľne bez nového vyrubenia a bez vydania nového platobného rozkazu i pre najbližší nasledujúci daňový rok. Pre tento rok niet s výhradou ods. 2 písm. a) a b) u spomenutých osôb povinnosti na podanie soznania k spomenutým daniam.
(2) V ods. 1 uvedený spôsob zdanenia nenastane u daňovníkov, ktorí
a) v soznaní výslovne požiadajú o riadne vyrubenie dane a vydanie platobného rozkazu na spomenutý nasledujúci nepárny daňový rok v nepredlžiteľnej lehote do 14. februára tohto nepárneho daňového roku;
b) podľa názoru vyrubovacieho úradu majú byť na spomenutý nepárny daňový rok podrobení novému vyrubeniu, pretože ich zdaniteľný príjem alebo výťažok presahoval v predchádzajúcom párnom kalendárnom roku Ks 15.000, v tomto prípade budú, ak nepodali sami už azda soznanie, vyrubovacím úradom vyzvaní do dvoch rokov po uplynutí spomenutého párneho ka-
11
lendárneho roku na podanie soznania do 30 dní cieľom vyrubenia dane;
c) boli zdanení daňou dôchodkovou vyrubenou podľa § 32 ods. 5 alebo § 35 ods. 2 poslednej vety;
d) vedú riadne obchodné knihy (§ 10 ods. 2);
e) sú spoločníkmi spoločenského podniku.
(1) Pri vyrubení dane daňovníkom v ods. 1 uvedeným nie je vyrubovací úrad (daňová komisia) povinný vykonávať doplňovacie a vytýkacie pokračovanie (§§ 310 až 313), len ak by daňovník o jeho výkon v soznaní požiadal; inak sa toto pokračovanie vykoná pri vybavovaní odvolania.
(4) Minister financií môže vyhláškou, uverejnenou v Slovenskom zákonníku do konca decembra príslušného kalendárneho roku, zvýšiť alebo snížiť hranicu zdaniteľného dôchodku alebo výťažku, uvedenú v ods. 1 a 2, alebo nariadiť riadne vyrubenie dôchodkovej a všeobecnej zárobkovej dane na nepárny daňový rok."
Čl. 9.
Ustanovenia § 334 ods. 5 sa menia a znejú takto:
"(5) Ak daňovník vyhovel v lehotách mu daných poprípade predĺžených všetkým výzvam smerujúcim k riadnemu vybaveniu sťažnostných bodov odvolania, je odvolacia stolica povinná rozhodnúť o odvolaní do dvoch rokov. Ak úrad nedodrží lehotu, má sa za to, že je odvolaniu plne vyhovené. Ustanovenia hlavy VIII., § 313 ods. 2 čl. 1 štvrtej vety, § 277 ods. 3 a 4, § 337 ods. 2 zostávajú tým nedotknuté."
Čl. 10.
Ustanovenie § 345 sa doplňuje a znie takto:
"(1) Vymáhať daň s prirážkami a príslušenstvom prislúcha úradu, ktorý daň vyrubil (vymáhajúci úrad). Tento úrad nariaďuje daňovú exekúciu a žiada o povolenie a výkon súdnej exekúcie.
(2) Vládne nariadenie stanoví, pokiaľ v zastúpení a pod dozorom tohto úradu
12
prislúcha daňovému úradu vymáhať daň s prirážkami a príslušenstvom.
(3) Vymáhať obecné prirážky, ktoré si k priamym daniam vypočítava, predpisuje a vyberá obec vlastnými orgánmi, prislúcha obci. Pri vymáhaní sa pokračuje podľa ustanovení zákona o priamych daniach."
Čl. 11.
Ustanovenia § 346 sa doplňujú a znejú takto:
,,(1) Vykonať daňovú exekúciu pre daň s prirážkami a príslušenstvom patrí úradu, u ktorého je predpísaná daň (exekučný úrad).
(2) Ak dlžník má mimo obvodu úradu príslušného podľa ods. 1 predmety, na ktoré možno viesť daňovú exekúciu, môže tento úrad požiadať o výkon daňový (vyrubovací) úrad, v obvode ktorého sú také predmety dlžníka. Tento je potom úradom exekučným.
(3) Vykonať daňovú exekúciu na vymoženie obecných prirážok, ktoré si k priamym daniam vypočítava, predpisuje a vyberá obec vlastnými orgánmi, prislúcha obci. Pri vykonávaní daňovej exekúcie sa pokračuje podľa ustanovení zákona o priamych daniach."
Čl. 12.
Ustanovenia § 355 sa menia a znejú takto:
"(1) O odvolaniach, pokiaľ sú v daňovom exekučnom pokračovaní výslovne prípustné, rozhoduje s konečnou platnosťou Ministerstvo financií; ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu obce ohľadom obecných prirážok, ktoré si obec vypočítava, predpisuje a vyberá k priamym daniam vlastnými orgánmi, rozhoduje o ňom s konečnou platnosťou dozorný úrad verejnej správy vnútornej.
(2) Lehota na podanie odvolania je 8 dní.
(3) Čo do počítania tejto lehoty platia obdobne ustanovenia § 254 ods. 1 a 3, čo do miesta, kde treba odvolanie podať, a čo do účinku odvolania obdobne ustanovenia § 330 ods. 5 a 6."
13
Diel druhý.
Čl. 13.
Ustanovenie čl. 1 ods. 3 druhej časti zákona č. 226/1936 Sb. z. a n. v znení vládneho nariadenia č. 160/1939 Sl. z. sa zrušuje a nahradzuje takto:
"Daňovníkom, ktorým na základe kalendárneho roku 1936 bola daň vyrubená na daňový rok 1936 i na daňový rok 1937, odpočíta sa pri zániku daňovej povinnosti z daňového základu na daňový rok nasledujúci po roku zániku daňovej povinnosti daňový základ odanený za daňový rok 1937. Toto ustanovenie neplatí pre zvláštnu daň zárobkovú (hlava III.)."
Čl. 14.
Ak pri zvláštnej dani zárobkovej začala lehota určená v § 328 ods. 2 a v § 334 ods. 5 plynúť pred 1. septembrom 1942, počíta sa dvojročná lehota podľa článkov 7 a 9 tohto zákona len od tohto dňa.
Čl. 15.
(1) Tento zákon — s výnimkami uvedenými v ods. 2 — platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
(2) Ustanovenia čl. 1, 2, 3, 6 a 8 platia počínajúc daňovým rokom 1944.
(3) Ustanovenia vládneho nariadenia č. 15/1937 Sb. z. a n., ktorým sa vykonáva zákon o priamych daniach, nakoľko odporujú tomuto zákonu, strácajú platnosť účinnosťou príslušných ustanovení tohto zákona.
Čl. 16.
Tento zákon vykoná minister financií so zúčastnenými ministrami.