Neprošlo opravou po digitalizaci !

Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie. 9. zasadanie.

806

Vládny návrh. Zákon

zo dňa 1943

o všeobecnom drahotnom prídavku štátnym zamestnancom.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

/1/ Zamestnancom v činnej službe, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 129/1942 Sl.z. so zmenami podľa zákonov č. 232/1942 SI.z. a č. 102/1943 Sl. z. patri všeobecný drahotný prídavok vo výške 30 % slúžneho /funkčného služného/, najmenej však; u zamestnancov so stredoškolským a vyšším predbežným vzdelaním - v sume 3.600 Ks, u ostatných zamestnancov - v sume 2.400 Ks ročne.

/2/ Vydatým štátnym zamestnankyňám patrí drahotný prídavok podľa ods. 1 len, ak stály zárobkový alebo hrubý služobný príjem obidvoch manželov po odpočítaní výchovného, ako aj čiastky drahotného prídavku manžela, pripadajúcej na deti, nepresahuje 48.000 Ks ročne. Ak by spoločný príjem manželov prevýšil hranicu 48.000 Ks len po pripočítaní všeobecného drahotného prídavku manželky, patrí manželke všeobecný drahotný prídavok snížený o sumu, ktorá túto hranicu prevyšuje.

/3/ Neplne zamestnaným, ako aj učiteľom uvedeným v § 12 zákona č. 104/1926 Sb.z.a n. patrí


-2-

pomerná čiastka všeobecného drahotného prídavku z minimálnej sumy 2.400 Ks, poťažne u učiteľov z 3.600 Ks, podľa pomeru ich pracovnej doby k pracovnej dobe plne zamestnaných; tieto čiastky určí rezortný minister po dohode s ministrom financií.

/4/ Drahotný prídavok podľa ods. 1 sa vypláca zároveň so služobným platom. Predpisy u-pravujúce začiatok, zmenu /sníženie/ alebo zastavenie služobného platu platia i pre všeobecný drahotný prídavok.

/5/ U zamestnancov, ktorí nemajú služné, vymerá sa drahotný prídavok podľa penzijnej /províznej/ základne; ak penzijná /provízna/ základňa nie je určená, ustáli výšku Ministerstvo financií na návrh ústredného úradu.

/6/ Ak výška drahotného prídavku podľa ods. 1 nie je deliteľná dvanástimi, zaokrúhli sa na najbližšiu vyššiu sumu v korunách deliteľnú dvanástimi.

§ 2.

/1/ Duchovným, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 122/1926 Sb.z. a n., patrí drahotný prídavok vo výške 30 % doplnku kongruy vyplácaného zo štátnej pokladnice, najmenej však pri doplnku kongruy do 3.000 Ks včítane 1.200 Ks, do 6.000 Ks včítane 2.400 Ks a nad 6.000 Ks 3.600 Ks ročne.

/2/ Ustanovenia § 1 ods. 4 a 6 platia obdobne.

§ 3.

Všeobecný drahotný prídavok /§ 1 ods. 1/ patrí aj požívateľom odpočivných a zaopatrovacích platov, ktorí konajú službu podľa naria-


-3-

denia s mocou zákona č. 13/1942 SI.z. Drahotný prídavok sa vymerá z ich penzijnej základne, a treba ho pripočítať k aktívnym platom, ktoré tvoria základ pre výpočet doplatku podľa § 3 uvedeného nariadenia.

§ 4.

Prídavky podľa §§ 1 a 2 nie sú započíta-teľné pre vymeranie výslužného /provízie/ a nepodliehajú srážke z titulu penzijného príspevku a poistného podľa príslušných predpisov o verejnoprávnom poistení, sú vyňaté z exekúcie /zo zaistenia, zastavenia a postupu/, okrem exekúcie na plnenie alimentačnej povinnosti, a nepočítajú sa do hranice príjmov Ks 28.000, určenej v § 2 ods. 2 zákona č. 40/1941 Sl.z., ani do služobného príjmu určeného v § 3 ods. 1 uvedeného zákona a ani do hranice príjmu 36.000 Ks podľa čl. IV. ods. 1 zákona č. 102/1943 Sl.z.

§ 5.

Ustanovenia tohto zákona platia aj pre štátnych obecných /mestských/ a obvodných lekárov, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 105/1926 Sb. z. a n. s výnimkou minimálnej hranice 3.600 Ks uvedenej v § 1 ods. 1.

§ 6.

Tento zákon platí od 1. júla 1943 do 31. decembra 1944: vykonajú ho všetci členovia vlády.


=4-

Dôvodová zpráva.

Platový systém zavedený zákonom č. 103/1926 Sb.z.a n. a predpismi naň naväzujúcimi spočíva na zásade honorovania výkonu zamestnancov zodpovedajúcemu ich predbežnému vzdelaniu. Tento systém bral iba nepatrný ohľad na rodinné pomery zamestnancov, priznávajúc im výchovné maximálne na dve deti. V Slovenskej republike z dôvodov sociálne-politických a následkom pozvoľného zvyšova-nia životných potrieb prikročilo sa po predchádzajúcom odbúraní úsporných srážok k platovej úprave v tom smere, aby sa zabezpečilo existenčné minimum zamestnancov v najnižších platových stupniciach a aby sa umožnilo založenie rodinného pomeru, poťažne aby sa pomohlo zamestnancom s početnejšími rodinami. Stalo sa tak zákonom č. 40/1941 SI.z., ktorým bol zavedený jednak prídavok ženatých a jednak výchovné bolo rozšírené na všetky nezaopatrené deti zamestnanca.

Vzostupom cien a stúpajúcou drahotou, ktorá sa prejavovala v hmotnom položení štátneho zamestnanectva, bolo treba prikročiť k ďalšej platovej úprave, ktorá sa stala zákonom č. 129/1942 SI.z. Týmto zákonom sa dostalo štátnemu zamestnanectvu všetkých kategórií až po II. platovú stupnicu jednotného drahotného prídavku,ktorý berie zreteľ na rodinné pomery zamestnanca. Tento drahotný prídavok bol zvýšený zákonom č. 232/1942 Sl.z. a rozšírený na všetky kategórie štátnych zamestnancov.

Podľa uvedených platových úprav prejavuje sa zvýšenie platov u jednotlivých kategórii takto:

U pomocného zriadenca slobodného zvýšil sa pôvodný služobný plat v sume 8.400 Ks na 14.880 Ks, čiže o 77.15 %, u ženatého bezdetného - na 19.620 Ks, čiže o 133*57 %. U kancelárskeho pomocníka slobodného zvýšil sa pôvodný služobný plat /s činovným/ v sume 8.880 Ks na 15.200 Ks, čiže o 72.97 %, u ženatého bezdetného na 20.100 Ks, čiže o 126.35 %. U úradníka so stredoškolským vzdelaním v 7. plat. stupnici zvýšil sa pôvodný plat z 13.800 Ks u slobodného na 19.800 Ks, čiže o 32.78 %, u ženatého bezdetného na 24.300 Ks, čiže o 76.08 %. U úradníka s vysokoškolským vzdelaním v 6.plat. stupnici zvýšil sa plat z 19.500 Ks u slobodného na 24.900 Ks, čiže o 27.69 %, u ženatého bezdetného na 30.000 Ks, čiže o 53.84 %, a toho istého úradníka v 4° plat. stupnici zvýšil sa pôvodný plát v sume 36.600 Ks u slobodného na 42.000 Ks, čiže o 14.75 %, u ženatého bezdetného na 46.200 Ks, čiže o 26.25 %. Z uvedených príkladov vysvitá, že percento zvýšenia platov postupne vo vyšších platových stupniciach má veľmi silne klesajúcu tendenciu.

Prudší vzostup cenovej hladiny nastalý v poslednom čase postihuje životnú mieru celého štátneho zamestnanectva, keďže jeho platy nie sú prispôsobované ako u iných složiek občianstva zvyšu-júcej sa sústave hospodárskych čísiel. Vláda chcejúc odpomôcť zhoršujúcemu stavu štátneho zamestnanectva, rozhodla sa podať návrh na poskytnutie drahotného prídavku rovnajúceho sa 30 % zvýšeniu základných platov. Toto zvýšenie javí sa opodstatneným preto, lebo zhoršenie pomerov postihuje Štátnych zamestnancov v takom pomere, v akom sú ich platovým zákonom predpokladané životné štan-


-5-

dardy. Na rodinné a iné pomery zamestnancove bol vzatý zreteľ už pri predchádzajúcich platových úpravách, ktorými nastala istá nivelizácia platov, ako je to zrejmé z vyššie uvedených príkladov. Vláda však aj tu pokladá za potrebné, aby táto výpomoc bola účinná u všetkých zamestnancov a preto percento zvýšenia platov pre výpočet drahotného prídavku v nižších kategóriách podstatne zvýšila určením minimálneho drahotného prídavku, ktorý u týchto zamestnancov presahuje 30 % zvýšenie základného platu. Touto úpravou sleduje vláda jednak výdatnejšiu pomoc v nižších kategóriách štátneho zamestnanectva a jednak zachováva určité odstupňovanie platov podľa zásad platového zákona.

K jednotlivým paragrafom sa uvádza toto:

K § 1 ods. 2.

Keďže živiteľ rodiny je manžel a tento drahotný prídavok dostane, vydatým štátnym zamestnankyniam sa drahotný prídavok priznáva len v obmedzenej miere, a to tak, aby celkové platy oboch manželov neprevýšily hranicu 48.000 Ks.

K § 2.

Duchovným sa priznáva drahotný prídavok tak ako ostatným štátnym zamestnancom vo výške 30 % platov poberaných zo štátnej pokladnice, s primeraným odstupňovaním minimálneho drahotného prídavku.

K § 3.

Drahotný prídavok sa priznáva aj penzistom, ktorí konajú službu podľa nariadenia s mocou zákona č. 13/1942 SI.z.

K § 4.

Aby zamestnanci dostali drahotný prídavok v takej výške ako im priznáva návrh, vylučujú sa akékoľvek srážky z neho. Drahotný prídavok bude však podrobený dane dôchodkovej vzhľadom na to, že ide vlastne o zvýšenie základných platov, ktoré dani dôchodkovej podliehajú.

K § 5.

Zákon rozširuje drahotný prídavok aj na štátnych obecných /mestských/ a obvodných lekárov, ktorí dosial drahotný prídavok nedostali ani podľa zákona č. 129/1942 Sl.z., ani podľa zákona č. 232/1942 Sl.z. Minimálna hranica sa vylučuje vzhľadom na ich ve-dľajšie príjmy.

K § 6.

Zpätná účinnosť sa dáva z dôvodu, že s drahotnými prídavkami sa už plánovalo k 1. júlu 1943, ktoré však sa neuskutočnilo z technických dôvodov. Vláda týmto sleduje zároveň cieľ poskytnúť štátnym zamestnancom jednorázovú finančnú výpomoc vo forme dodatočnej štvrťročnej výplaty drahotného prídavku.

Finančný náklad.

Služné /plat mu zodpovedajúci/ všetkých zamestnancov štátu /pragmatikálnych, kvazipragmatikálnych, smluvných/ činí ročne

710,220.207 Ks


-6-

Z tejto sumy pripadá na služné zamestnancom, ktorým sa priznáva minimálny drahotný prídavok v sume 2.400 Ks ročne

106,821.346 Ks

a na zamestnancov, ktorým sa priznáva minimálny drahotný prídavok v sume 3.600 Ks ročne

107.211.893 Ks

Spolu

214,033.239 Ks

Pripadá teda na zamestnancov, ktorým sa priznáva drahotný prídavok vo forme 30 % zvýšenia základného platu, služné vo výške

496,186.968 Ks

Z tejto sumy činí 30 % drahotný prídavok

148.856.090 Ks

Minimálny drahotný prídavok u 18.035 zamestnancov po 2.400 Ks ročne činí

43 ,284.000 Ks

a u 11.619. zamestnancov po 3.600 Ks ročne činí

41,829.400 Ks

Spolu

85,112.400 Ks

činí teda celoročný náklad na drahotný prídavok

233,968.490 Ks

z čoho pripadá na II. polrok 1943

116,984.245 Ks

Úhrada.

Tento náklad sa uhradí čiastočne jednak z príjmov v dôsledku úprav sadzieb niektorých spotrebných daní a poplatkov podľa súčasne predkladaných úhradových osnov, a okrem toho v roku 1943 zo zvýšených finančných príjmov a v roku 1944 a nasl. úsporami na iných rozpočtových položkách. Ak by sa týchto úspor nedocielilo bude treba hladať nové príjmové zdroje.

Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol pridelený výboru sociálnemu a zdravotnému a výboru rozpočtovému.

Dr. Vojtech Tuka v.r.,

predseda vlády a minister zahraničných vecí.

Dr. Mikuláš Pružinský v.r.,

minister financií.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP