Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie. 9. zasadanie.

807.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa 1943

o zmene niektorých právnych predpisov o poplatkoch.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Čl. I.

Sadzby pevných kolkových poplatkov sa zvyšujú:

1. pri nákladných listoch, prepravných lístkoch, náveštiach, a odberných lístkoch, ako aj pri prijímacích a skladištných zásielkových listoch — z 0.50 Ks na 1.50 Ks a z 3.— Ks na 8__Ks;

2. pri poštových sprievodkách — z 0.50 Ks na 1.— Ks;

3. pri plnomocenstvách v súdnom pokračovaní — zo 7.50 Ks na 8.— Ks.

Č1. II.

Ustanovenia § 4 zákona č. 14/1942 SI. z. sa zrušujú a nahradzujú takto:

"(1) Podniky oprávnené ubytovať hostí a podniky oprávnené podávať jedlá či nápoje, ako aj všetky spolkové miestnosti, v ktorých sa hrajú spoločenské hry, sú povinné vystavovať pri prevzatí úplat za plnenia podniku kolkovaný účet alebo vydať účtenku (ods. 4).

(2) Za podniky s právom ubytovať hostí alebo podávať jedlá či nápoje sa považujú podniky, ktoré vykonávajú živnosť hostín-

6kú alebo výčapnícku, ako aj viechy, cukrárne a obchody so zmrzlinou .

(3) Ustanovenia ods. 1 sa nevzťahujú na podávanie jedál v domácnosti, robotníckych kuchyniach, v kuchyniach vydržova-ných verejnoprávnymi ustanovizňami, vo vojenských zátišiach, na pouličné (kočovné) predávanie zmrzliny a na predaj cez ulicu.

(4) účtenka je štátom vydaná blanketa, ktorou možno splniť poplatkovú povinnosť podľa ods. 1. Jej formu a obsah určuje minister financií vyhláškou, uverejnenou v Slovenskom zákonníku.

(5) Účty alebo účtenky, vydané podľa ods. 1, podliehajú poplatku podľa tejto sadzby:

a z úplaty vyše 100.— Ks z každých i začatých 100.— Ks 1.— Ks;

2. v podnikoch, v ktorých sa jedlá a nápoje podávajú pri hudbe, —

a z úplaty vyše 100.— Ks z každých i započatých 100.— Ks 2.— Ks. Sadzba č. 2 sa nevzťahuje na podniky v obciach s počtom obyvateľov niže 2.000, ak nie sú kúpeľnými miestami, a na úplaty za plnenia pri príležitostných zábavách s cieľmi dobročinnými, ak sa za každé jednotlivé plnenie platí samostatne a hneď a čistý zisk z úplat plynie výlučne na dobročinné ciele. Za hudbu sa nepovažuje reprodukovaná hudba (gramafon, rádio a pod.).

(6) Hodnotu poplatku na účte alebo úč-tenke je podnikateľ oprávnený pripočítať k úplate.

(7) Za splnenie povinností podľa ustanovení tohto paragrafu zodpovedá solidárne podnikateľ (majiteľ, nájomca) a každý, kto jeho menom prijal úplatu. Zákazník je povinný účtenku alebo účet prijať a uschovať až do opustenia podniku.

(8) Za každé porušenie povinností uvedených v tomto paragrafe uloží okresné

finančné riaditeľstvo poriadkovú pokutu od 20.— Ks do 5.000.— Ks osobám uvedeným v ods. 7 vete prvej, — od 5.— Ks

do 100.— Ks zákazníkovi, ktorý nesplnil povinnosti uložené mu v ods. 7 vete druhej. Ak sa uloží poriadková pokuta, nevyrubí sa zvýšený poplatok podľa § 3 ods. 4.

(9) Podnikateľovi, ktorý ani po upozornení úmyselne nezachováva povinnosti uložené v ods. 1, možno na návrh Ministerstva financií odňať živnostenské opráv, nenie, najmä ak do jedného roku vyskytne sa v jeho podniku opätovne poplatkové ukrátenie pri vydávaní účtov alebo účteniek.

(10) Úrady finančnej správy sú oprávnené poverenými orgánmi kotrolovať plnenie povinnosti podľa tohto paragrafu.

(11) Podrobné predpisy o spôsobe vyberania a platenia poplatkov účtenkami, b dodávaní, evidencii a znehodnotení účte-niek, ako aj predpisy, ktorými sa vykonávajú ustanovenia ods. 1 až 10, vydáva minister financií vyhláškou, uverejnenou v Slovenskom zákonníku. Minister financií sa splnomocňuje, aby orgánom, ktoré dozerajú na plnenie povinností podľa tohto paragrafu, poskytoval primeranú odmenu."

Čl. III.

(1) Sadzba kolkových poplatkov s dobytčích pasov sa určuje takto:

(2) Zvýšenie sadzby kolkových poplatkov z dobytčích pasov podľa ods. 1 nemá za následok zvýšenie nákazového príspevku v prospech Fondu pre tlmenie nákaz a hromadných onemocnení domácich zvierat podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 72/1941 SI. z.

Čl. IV.

(1} Z prevodov majetku pri vyvlastnení podľa § 2 zákona č. 177/1940 SI. z. platí sa riadny prevodný poplatok.

(2) Ustanovením ods. 1 ostávajú nedotknuté osobné oslobodenia priznané všeobecnými alebo osobitnými poplatkovými predpismi.

Čl. V.

Zrušujú sa:

1. v § 16 ods. 2 zák. čl.. XLIII/1914 v znení čl. II. písm. B. č. 2 zákona č. 120/ 1931 Sb. z. a n. na konci ustanovenie vedľajšej vety tohto znenia: "ktorý poplatok však nemôže byť menší, ako poplatok určený v § 11" a

2. ustanovenia § 1 zákona č. 178/1937 Sb. z. a n.

Čl. VI.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. novembra 1943; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

A. Všeobecne:

Osnova sleduje cieľ uhradiť čiastočne výdavky, ktoré si vyžiada zvýšenie platov štátnych zamestnancov, navrhované súčasne predkladaným návrhom zákona.

Pri vypracovaní návrhu prizeralo sa na to, aby jej úhradové ustanovenia nemaly vplyv na sústavu hospodárskych čísel a nezvýšily tým nepriamo cenovú hladinu. Je síce pravda, že zvýšenie sadzieb nákladných listov a im podobných listín, uvedených v čl. I. č. 1 a 2 návrhu, bude mať svoj nepriamy reflex na sadzby dopravy. Tento reflex bude však nepatrný, lebo sadzby sú podľa uvedených ustanovení len primerane zvýšené, hoci toto zvýšenie bolo už dávno potrebné a odôvodnené.

Zvýšenie sadzieb poplatkov podľa čl. II, III, a V. č. 2 návrhu nemôže mať ani nepriamo účinky na cenovú hladinu.

B. Osobitne:

K čl. I.

Pevné sadzby z poplatkov nákladných listov a písomností im podobných a im na-roveň postavených (čl. I, č. 1 a 2) neboly od roku 1925 zvýšené napriek tomu, že všetky sadzby colných poplatkov primerane zvýšil už zákon č. 14/1942 SI. z. Opodstatnenie týchto poplatkov tkvie v listinnej povahe spomenutých písomností. Nákladný list je písomným osvedčením o uzavretí dopravnej smluvy. Sadzba listtin-ného poplatku každej poplatnej písomno-

sti je dnes všeobecne 8.— Ks alebo 10.— Ks. Z tejto všeobecnej zásady jestvovaly a aj v budúcnosti sa budú ukazovať určité odôvodnené výnimky, primerané a odstupňované podľa povahy, účelu a významu príslušnej listiny. Nejestvujú však dôvody, najmä keď úhradové potreby štátu sa podstatne zvýšly, zachovávať aj naďalej neodôvodnené a neúmerné rozdiely.

Nižšia sadzba poplatku z nákladných listov platí pre kusový tovar do váhy 5000 kg, vyššia sadzba pre vyššiu váhu tovaru a celovagónové zásielky. Pre poštové sprievodky, ktoré sprevádzajú balíky menšej váhy, najviac do 25 kg, volilo sa s ohľadom na túto skutočnosť miernejšie a odchylne zvýšenie, než pri nákladných listoch pre kusový tovar.

Od 15. februára 1942, t. j. od účinnosti zákona č. 14/1942 SI. z. platia v poplatkovom práve pre pevné poplatky z plnomocenstiev dvojité sadzby. Jedna 8.— Ks, ktorá platí všeobecne, druhá 7.50 Ks, ktorá platí pre plnomocenstvá v súdnom pokračovaní. Predtým bola táto sadzba jednotná.

Na zmenu poplatku z plnomocenstiev určeného v § 29 zák. čl. XLIII/1914 v znení čl. 2 písm. L. zákona č. 38/1922 a čl. II. písm. L. zákona č. 120/1931 Sb. z. a n. malo totižto vplyv ako všeobecné zvýšenie sadzieb pevných poplatkov podľa § 1 ods. 1 zákona č. 14/1942 SI. z. z Ks 5.— na Ks 8.—, tak aj osobitné 50% zvýšenie sadzieb pevných poplatkov v súdnom pokračovaní podľa § 27 ods. 1 zákona č. 14/1942 Sl. z. v spojení s ustanoveniami § 1 ods. 3 uvedeného zákona. Podľa teraz platného právneho stavu a v smysle vyššie uvedených ustanovení podlieha "plnomocenstvo vo veci občianskej, trestnej, administratívnej alebo v hocakej inej veci alebo k hocakému inému účelu, ak je v nej vyznačená suma odmeny — 1 % poplatku zo sumy odmeny a ak niet tu odmeny pevnému poplatku

1. Ks 7.50 v súdnom pokračovaní,

2. Ks 8.— v každom inom prípade. Poplatok však ani v prípade vymienenia odmeny nemôže byť menší, ako Ks 7.50 po prípade Ks 8.—".

Táto dvojitosť sadzieb pevných poplatkov z plnomocenstiev nie je vôbec odôvodnená, spôsobuje veľa omylov pri koľkovaní

a bola zapríčinená len nedopatrením pri štylizácii zákona č. 14/1942 SI. z. Nové ustanovenie predmetnej osnovy zrušuje preto doterajšiu 7.50 Ks sadzbu poplatkov z plnomocenstiev v súdnom pokračovaní a rozširuje súčasne všeobecnú sadzbu 8.— Ks i na plnomocenstva v súdnom pokračovaní. Toto rozšírenie treba schvaľovať, lebo pri zastupovaní strany pred správnymi úradmi na základe plnomocenstva, vydaného vo veciach, ktoré pôvodne patria pred súd, nebolo možné plnomocenstvo ani dokolkovať zo 7.50 Ks na 8.— Ks, ale bolo treba vystavovať nové plnomocenstvo s novým 8.— Ks kolkom. Okrem toho platia tu aj dôvody technické, keďže v sústave u nás platných kolkov chýba hodnota 7.50 Ks kolku.

K čl. II.

S ohľadom na nové subjekty povinné vydávať účtenky preberá sa celý § 4 zákona č. 14/1942 SI. z., hoci menia sa vlastne len jeho odseky 3 a 5.

Ustanoveniami ods. 3 zrušuje sa doterajšia výnimka, podľa ktorej vo výčapoch (krčmách) a v hostincoch, ktoré nepodávajú prevažne teplé jedlá, nebolo treba vydávať účtenky. V praxi táto výnimka zapríčiňovala len konkurenčnú revnivosť medzi hostinskými, lebo hostí, konzumujúcich len nápoje, odlákavala do tých hostincov, v ktorých sa nepodávaly teplé jedlá a v ktorých preto nebolo treba vydávať účtenky. Z týchto príčin teda už samé záujmové organizácie hostinských a výčapníkov žiadaly rozšíriť povinnosť vylávať účtenky na všetky hostince rovnako. Ináč treba konštatovať, že táto výnimka nebola ani spravodlivá a sociálna. V dnešných časoch totiž nenachádzajú sa sociálne najslabšie vrstvy občianstva na dedinách, ale v perifernych oblastiach niektorých miest, kde sa v hostinských miestnostiach väčšinou vydávajú účtenky. Ak teda vyhľadáva hostinec vonkovan ide tam najmä cieľom požitia liehových nápojov, čo je nie dennou životnou potrebou a dôvodne sa môže potom takáto návšteva hostinca postihnúť nepatrnou dávkou vo forme poplatku z účtenky. Vonkovské vrstvy občianstva sú ináč aj po stránke výživy v položení omnoho lepšom než mestské, môžu teda prispieť k mimoriadnym potrebám štátu aj ony.

6

Novým znením ustanovenia ods. 3 zavádza sa zásada, že pri podávaní liehových nápojov — okrem predajov cez ulicu treba vydať účtenku v každom hostinskom a výčapníckom podniku,

Vylúčením predajov cez ulicu z poplatkovej povinnosti odstráni sa doterajšia konkurenčná revnivosť — nakoľko ide o predávanie rovnakého tovaru — medzi hostinskými a výčapníckymi podnikmi a obchodnými živnosťami, ako aj medzi cuk-rárňami a obchodmi so zrmzlinou a ostatnými obchodmi.

Zvýšenie poplatkov z účteniek podľa ods. 5 postihne hlavne návštevníkom spolkových a klubových miestností, viech a kaviarní, hostincov a výčapov, ako aj podnikov, v ktorých sa podávajú jedlá a nápoje pri hudbe. Všetci títo návštevníci sú subjektami, ktoré sú spôsobilé pre toto zaťaženie, lebo ide najmä o subjekty hľadajúce zábavu a rozptýlenie. Námietky proti únosnosti tohto zvýšenia nemôžu jestvovať, pretože od uzákonenia doteraz platných sadzieb poplatkov z účteniek zvýšily sa podstatne aj ceny za plnenia podnikov, ktoré účtenky vydávajú.

Zavádza sa súčasne nová, jednoduchšia sadzba, ktorá sa odpútala od závislosti na sadzbe poplatku účtov, ktorá pri odstupňovaní do Ks 50.—, 200.—, 1.000 — atď. má veľké a široké rozpätie. Činí sa tak so zreteľom na osobitnú povahu účteniek a namiesto nich vydávaných účtov. Doteraz získané praktické skúsenosti vyžadujú, aby sa vyššie platby postihly vyšším poplatkom, pretože pri týchto je možnosť vyššieho zaťaženia. Nová sadzba je aj omnoho jednoduchšia a ľahšie sa zapamätá. Namiesto doterajšej trojitej sadzby bude teraz len dvojitá sadzba, a to jedna všeobecná pre podniky bez hudby a druhá pre podniky s hudbou. Zvýšenie sadzieb pozostáva vlastne v posunutí doterajších hraníc sadzby nadol a v egalizovaní najnižšej sadzby 10 a 20 hal.; doterajšia najnižšia sadzba 50 hal. pri hudbe ostáva nezmenená.

V ods. 7 až 11 nahradzujú sa doterajšie odvolávania sa na ustanovenia ods. 1 s odvolaním sa na ustanovenia celého paragrafu za tým účelom, aby do povinnosti podnikateľov zahrňovala sa aj zákonná povinnosť odoberať účtenky na odbernú knižku a viesť záznam o spotrebe, čo prikazujú ustanovenia §§ 9 a 10 vyhlášky č. 40/1942 SI. z., vydanej na základe zmocnenia § 4 ods. 11 zákona č. 14/1942 SI. z. Chce sa tým zamedziť eventuálna možnosť falšovania účteniek a utvrdiť povinnosť uschovávať a predkladať záznamy kontrolným orgánom.

K čl. III.

Pevné sadzby poplatkov z dobytčích pasov neboly od roku 1925 zvýšené na-priek tomu, že všetky sadzby pevných poplatkov primerane už zvýšil zákon č. 14/1942 SI. z. Opodstatnenie týchto poplatkov tkvie v listinnej povahe spomenutých písomností. Dobytčí pas je vysvedčením o určitých vlastnostiach zvierat. Sadzba listinného poplatku každej poplatnej písomnosti je dnes všeobecne 8.— Ks alebo 10.— Ks. Z tejto všeobecnej zásady jestvovaly a aj v budúcnosti sa budú ukazovať určité odôvodnené výnimky, primerané a odstupňované podľa povahy, účelu a významu príslušnej listiny. Nejestvujú však dôvody, najmä keď úhradové potreby štátu sa podstatne zvýšily, zachovávať aj naďalej neodôvodnené a neúmerné rozdiely.

Pri určených nových sadzieb poplatku z dobytčích pasov nebolo možno1 vychá dzať už z ustanovení § 7 zákona č. 100/ 1943 SI. z., lebo toto ustanovenie, ktoré zmocňuje vládu určiť výšku sadzieb týchto poplatkov nariadením, nadobúda účinnosť až dňom 1. januára 1944. Naproti tomu v ods. 2 bolo treba osobitne vyzdvihnúť, že zvýšenie sadzby kolkového poplatku z dobytčích pasov nemá za následok súčasné zvýšenie nákazového príspevku v prospech Fondu pre tlmenie nákaz; a hromadných onemocnení domácich zvierat, lebo podľa ustanovenia § 3 ods, 1 písm. a) zákona č. 72/1941 SI. z. je výška nákazového príspevku určená výškou kolkového' poplatku z dobytčieho pasu poťažne jeho polovicou. Nové ustanovenie § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1943 SI. z., ktoré vstupuje v účinnosť až dňom 1. januára 1944, sa už odpútava od závislosti nákazového príspevku na výške kolkového poplatku z dobytčieho pasu.

K čl. IV.

Podľa § 18 zákona č. 177/1940 SI. z. platia pre vyvlastnenie podľa uvedeného

zákona osobitné úľavy určené v § 9 zákona č. 63/1935 Sb. z. a n. Keby nebolo ustanovenia § 18 zákona č. 177/1940 SI. z. platily by pre toto pokračovanie všeobecné predpisy poplatkové, t. j. sadz. pol. 13/79 písm. b) a sadz. pol. 96/61 popl. práv.

Ako všeobecné poplatkové predpisy, tak aj osobitné zákony vyvlastňovacie priznaly oslobodenia od kolkov a poplatkov len ak išlo o vyvlastnenia v záujme verejnom. Až zákon č. 177/1940 SI. z. naštrbil túto zásadu a priznal široké poplatkové oslobodenie aj pre vyvlastnenie na ciele stavebného ruchu (§ 2 cit. zák.). Tento zákon rozšíril súčasne prvý raz aj právo na vyvlastnenie pre jednotlivcov (fyzické osoby) na ciele stavebné, teda v záujme súkromnom, čím sa podstatne odchýlil od doterajšieho zásadného stanoviska, podľa ktorého bolo možno vyvlastňovať len v zaujme verejnom. Naproti tomu sa zákon výslovne nezaoberal otázkou oslobodenia od poplatkov a toto právo sa dedukuje len z ustanovenia jeho § 18, ktorým sa ustanovenia zákona č. 63/1935 Sb. z. a n. majú obdobne použiť aj pre vyvlastnenie podľa tohto zákona. Pri zásadnej novote (záujem súkromný) zákona č. 177/1940 SI. z. mal sa potom zákonodarca výslovne zaoberať aj s otázkou oslobodenia od poplatkov ako jeho ďalšou novotou, skrytou v ustanovení § 18. Keď ju v zákone pominul a ani v dôvodovej zpráve neuvádzal argumenty na odôvodnenie správneho postoja pre rozšírené oslobodenie od poplatkov, treba uzatvárať, že jeho úmyslom vôbec nebolo priznať oslobodenie v tak širokej miere a že si ani neuvedomil tento neočakávaný dosah ustanovenia § 18 pri jeho štylizácii.

Dnes, keď pozemky nemožno vôbec kúpiť, alebo len za drahé peniaze a keď štát poskytuje ďalekosiahlu výhodu už tým, že dáva možnosť jednotlivcom vyvlastniť za úradne určenú náhradu nie je odôvodnené, aby štát zriekal sa ešte aj prevodných poplatkov, a to vtedy, keď iných občanov znova a znova zaťažuje novými bremenami.

K čl. V.

Ad 1: Podľa ustanovení § 16 ods. 2 zák. čl. XLIII/1914 v znení čl. II. písm. D. č. 2 zákona č, 120/1931 Sb. z. a n. platí

sa z prvého povolenia exekúcie poplatok vo výške polovice poplatku z rozsudku, pričom poplatok z prvého povolenia exekúcie nemôže byť menší, ako poplatok určený v § 11 uvedeného zák. čl.

Ustanoveniami § 27 ods. 2 zákona č. 14/1942 SI. z. bola valorizovaná dovtedy platná sadzba poplatku zo súdnych rozhodnutí uvedených v § 11 zák. čl. XLIII/ 1914 a zvýšená pritom na päťnásobok. Súčasne bola upravená v § 28 zákona č. 14/1942 SI. z. sadzba rozsudočného poplatku určená v. §§ 14 a 15 uvedeného zák. čl.

Do času úpravy sadzieb poplatkov zo súdnych rozhodnutí §§ 27 a 28 zákona č. 14/1942 SI. z. bolo v poplatkových predpisoch dôvodne určené, že poplatok prvého povolenia exekúcie podľa § 16 uvedeného zák, čl. "nemôže byť menší ako poplatok určený v § 11". Po zvýšení sadzieb poplatkov zo súdnych rozhodnutí uvedených v § 11 cit. zák. čl. na päťnásobok (§ 27 zák. č. 14/1942 SI. z.) a po úprave sadzieb poplatkov zo súdnych rozsudkov v § 28 cit. zákona, nejestvujú však viac dôvody, aby sadzba poplatku z prvého povolenia exekúcie bola aj naďalej závislá na sadzbe poplatku zo súdnych rozhodnutí uvedených v § 11 cit. zák. čl. Túto zmenu v platných predpisoch treba vykonať aj preto, lebo po úprave zákona č. 14/1942 SI. z. činí suma poplatku z prvého povolenia exekúcie pri hodnote predmetu pokračovania do 1.500.— Ks viac, ako suma poplatku zo samého rozsudku (exekučného titulu).

Ustanovenia čl. V. ods. 2 osnovy chránia záujmy poplatníctva a odstraňujú nedopatrenie štylizácie zákona č. 14/1942 SI. z.

Ad 2: Za zrušenie výhodných sadzieb nehnuteľnostného poplatku podľa § 1 zákona č. 178/1937 Sb. z. a n. a za primeranosť sadzieb nehnuteľnostného poplatku podľa § 2 vládneho nariadenia č. 403/ 1920 Sb. z. a n. hovoria nielen dôvody úhradové a teoretické, ale aj momenty hospodárske a potreba zjednodušenia platných predpisov. Podľa doteraz platného právneho stavu máme 15 rôznych sadzieb nehnuteľnostného poplatku, ktoré zapríčinily celý zmätok v rade poplatníctva a úradníctva a pritom odporujú ešte aj zásadám spravodlivého a rovnomerné-

8

ho poplatkového zaťaženia. Podrobujú predsa prevod hnuteľností osvedčený listinou vyššiemu poplatku (2%), ako prevod nehnuteľností medzi určitými privilegovanými osobami (1/2%), hoci prevod hnuteľností podlieha okrem hnuteľného poplatku (2% aj dani z obratu 3%), kde-žto prevod nehnuteľností nie.

Osnova vylučuje preto pre budúcnosť iba dnes už vôbec neodôvodnené a ne-časové výhody, ktoré podstatne sťažovaly prácu úradu a poskytovaly neúmerné úľavy určitej vrstve poplatníctva.

K Čl. VI.

Pri určení vstúpenia zákona v účinnosť treba pamätať na medzidobie 15-dňové, počas ktorého sa dáva možnosť občianstvu, aby sa dozvedelo o zmene doterajších ustanovení, finančnej správe zase, aby vykonala dokolkovanie doterajších blankiet na vyššiu sadzbu.

Od uzákonenia osnovy očakáva sa v r. 1944 zvýšenie príjmov na poplatkoch o 18,000.000.— Ks.

Vykonanie tejto osnovy nevyžiada si nijaké výdavky zo štátnej pokladnice.

Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol pridelený výboru rozpočtovému a výboru národohospodárskemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády a minister zahraničných vecí.

Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,

minister financií.