Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 9. zasadanie.
809
Návrh
poslanca Dr. Františka Orlického a spoločníkov na vydanie zákona, ktorým sa menia a doplňujú právne predpisy o advokátoch a verejných notároch.
Podpísaní navrhujú:
Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť na tomto zákone:
Zákon
zo dňa............. 1943,
ktorým sa menia a doplňujú právne predpisy o advokátoch a verejných notároch.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý
Predpisy o advokátoch.
Článok I.
§ 1.
Ustanovenie § 21 bodu 8 zák. čl. XXXIV/1874 o advokátskom poriadku v znení zákona č. 144/1936 Sb. z. a n., sa mení takto:
"8/ Usnášanie sa o zaopatrení advokátov v invalidite a starobe, ako i vdov a sirôt po advokátoch
Článok II.
§ 2.
/1/ Pri Advokátskej komore v Bratislave zriaďuje sa Penzijný pomocný fond advokátov /v
-2-
ďalšom texte "Fond"/, ktorého členmi sú všetci advokáti, zapísaní do soznamu advokátov v Slovenskej republike. Advokáti, ktorí v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona prekročili 60. rok, stanú sa členmi Fondu len v prípade, ak zaplatia Fondu zákupné, určené spoločným/výborov advokátskych komôr.
/2/ Fond je právnickou osobou.
§ 3.
Cieľom Fondu je poskytovať:
1/ invalidný dôchodok,
2/ starobný dôchodok,
3/ vdovský dôchodok,
4/ sirotský dôchodok a výchovné.
§ 4.
Advokát po 5 ročnom členstve má nárok:
a/ na invalidný dôchodok, ak je vymazaný zo soznamu advokátov pre nespôsobilosť na výkon advokátskeho povolania a táto nespôsobilosť nebola zapríčinená úmyselne, alebo následkom odsúdenia trestným súdom za zločin,
b/ na starobný dôchodok, ak dovŕšil 65. rok a dobrovoľne sa vzdal výkonu advokátskeho povolania.
§ 5.
Nárok na invalidný dôchodok podľa § 4 písm. a/ sa začína dňom straty spôsobilosti na výkon povolania a končí sa smrťou dôchodcu, prípadne zánikom nespôsobilosti na výkon povolania.
§ 6.
Výšku invalidného a starobného dôchodku určuje spoločný výbor advokátskych komôr so schválením ministra pravosúdia.
§ 7.
/1/ Nárok na vdovský dôchodok prislúcha vdove po zomrelom členovi Fondu.
—3 —
/2/ Nárok na vdovský dôchodok nemá vdova:
a/ ak zomrelý manžel nemal nárok na invalidný alebo starobný dôchodok,
b/ ak manželstvo bolo uzavreté po dovŕšení 65. roku advokáta,
c/ ak ovdovela pred uplynutím jedného roku odo dňa uzavretia sňatku a smrť manžela nenastala následkom úrazu po sňatku utrpeného, ani z manželstva potomok sa nenarodil,
d/ ak smrť alebo predchádzajúca invalidita bola zapríčinená úmyselnou vinou vdovy, zistenou trestným súdom,
e/ ak sa znovu vydá.
§ 8.
Nárok na vdovský dôchodok prislúcha rozlúčenej manželke iba vtedy, ak manželstvo bolo rozlúčené len z viny manželovej a rozlúčená manželka v deň dôchodcovej smrti má nárok na výživné. Ak v tomto prípade po dôchodcovi zostane aj vdova, nárok na vdovský dôchodok jej neprislúcha.
§ 8.
Nárok na sirotský dôchodok a výchovné prislúcha každému nezletilému dieťaťu po zomrelom advokátovi, ktoré nie je zárobkove činné, ak zomrelý otec mal už nárok na invalidný alebo starobný dôchodok.
§ 9.
Výšku vdovského dôchodku, ako aj sirotského dôchodku a výchovného určuje spoločný výborov advokátskych komôr so schválením ministra pravosúdia.
§ 10.
/1/ Dôchodky podľa tohto zákona vyplácajú sa dôchodcom, prípadne ich zákonným zástupcom v mesačných sumách vopred, počínajúc 1. dňom mesia-
-4-
ca po vzniku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na dôchodok. Ak táto skutočnosť vznikla 1. dňa mesiaca, vzniká nárok týmto dňom.
/2/ K žiadosti o priznanie dôchodkov, uvedených v tomto zákone, treba pripojiť doklady, osvedčujúce skutočnosti, následkom ktorých nárok vznikol.
/3/ Nespôsobilosť na výkon povolania podľa § 4 písm. a/ z dôvodov zdravotných má dosvedčiť odborný lekár. Správa Fondu môže požiadať lekársku komoru o odborné preskúmanie lekárskeho svedectva.
§ 11.
Príjmy Fondu sú:
a/ pravidelné členské príspevky,
b/ dodatočné členské príspevky,
c/ iné príjmy.
§ 12.
/1/ Každý člen Fondu je povinný platiť Fondu pravidelné a prípadne aj dodatočné členské príspevky.
/2/ Výšku pravidelných členských príspevkov do Fondu, ako aj spôsob ich platenia určuje spoločný výbor advokátskych komôr so schválením ministra pravosúdia.
/3/ Dodatočné členské príspevky určí spoločný/výbor advokátskych komôr na ten rok, v ktorom príjmy, uvedené v § 12 písm. a/ a c/, nepostačujú na úhradu riadnych výdavkov Fondu, a to percentuálnou sadzbou zo základu zárobkovej dane v poslednom daňovom období.
/4/ Za oneskorené členské príspevky /ods. 1 až 3/ vyrubujú sa 5 % úroky z oneskorenia.
/5/ Neospravedlnené oneskorené platenie alebo nevyrovnanie členských príspevkov /ods. 1
—5—
až 3/ je disciplinárnym prečinom.
§ 13.
/1/ Každý člen môže si zakúpiť 5 ročné členské nároky sumou, ktorú určí spoločný výbor advokátskych komôr, so schovávaním ministra pravosúdia.
/2/ Zákup podľa ods. 1 je povinný, pre každého advokáta, ktorý v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona prekročil 40. rok.
/3/ O možnosti a podmienkach iných zákupov rozhoduje spoločný výbor advokátskych komôr.
§ 14.
/1/ Správu Fondu obstaráva Advokátska komora v Bratislave za účasti zástupcov ostatných komôr.
/2/ O rozpočte a o priznaní všetkých dôchodkov podľa tohto zákona rozhoduje spoločný výbor advokátskych komôr.
/3/ Pokiaľ to rozpočtový prebytok umožňuje v odôvodnených prípadoch spoločný výbor advokátskych komôr na žiadosť môže povolať výplatu dôchodkov v tomto zákone uvedených aj z milosti, a to až do odvolania.
/4/ Spoločný výbor advokátskych komôr v prípadoch zvlášť odôvodnených môže udeliť členom Fondu, - ako aj vdovám a deťom po členoch aj mimoriadnu podporu, a to v sume jednorazovej, alebo v inej forme.
§ 15.
/1/ Pravidelné a dodatočné členské príspevky vyberá každá advokátska komora tak, ako príspevky komorné a odvádza ich Fondu.
/2/ Výkazy nedoplatkov na pravidelných a dodatočných členských príspevkoch, ktoré vystaví a opatrí doložkou vykonateľnosti predseda
-6-
advokátskej komory, sú vykonateľné súdnou exekúciou.
§ 16.
/1/ Fondu patria všetky výhody, úľavy a výnimky ohľadom priamych daní, ktoré zákon o priamych daniach a iné právne predpisy poskytujú nositeľom verejnoprávneho sociálneho poistenia.
/1/ Fondu prislúchajú všetky úľavy finančné, uvedené v § 133 zákona č. 148/l925 Sb. z. a n., dotýkajúce sa priamych daní, podľa príslušných ustanovení zákona o priamych daniach.
/2/ Všetky úkony a listiny, ktoré sú potrebné na založenie, upravenie a prejednanie právnych pomerov medzi Fondom s jednej, - a úradmi ako aj poistencami s druhej strany, taktiež pokračovanie v poisťovacom súdnictve, ako aj knihy a zápisy tohto Fondu sú oslobodené od kolkov, poplatkov a dávok.
/3/ Ustanovenie § 6 zákona č. 76/1938 Sb. z. a n. o poplatkovom ekvivalente platí aj pre Fond.
/4/ Prevody, odkazy a venovania v prospech Fondu sú oslobodené od poplatkov.
/5/ Zaplatené pravidelné a dodatočné členské príspevky ako aj zákupy nárokov sú odpočítateľnými položkami pri dani zárobkovej a výkaz správy fondu o ich zaplatení je riadnym dôkazom na uznanie týchto srážkových položiek. povinné zákupy nárokov podľa ohto zákona
§ 17.
O zabavení, zaistení, postúpení alebo dobrovoľnom daní do zálohu dôchodkov, pochádzajúcich z Fondu, platia ustanovenia § 2 zákona čl. 84/1942 Sl. z.
Článok III.
§ 18.
Ustanovenie § 1 zákona č. 78/1921 Sb. z. a n. o sadzbách pre výkony advokátov a ich kancelárií sa mení takto:
"/1/ Minister pravosúdia sa zmocňuje, aby
-7-
po vypočutí advokátskych komôr vydal a vyhlásil sadzbu pre výkony advokátov.
/2/ Vládnym nariadením č. 95/1923 Sb. z. a n. upravená sadzba pre výkony advokátov a ich kancelárií stráca účinnosť dňom vyhlásenia sadzby, vydanej podľa ods. 1. "
Diel II.
Predpisy o verejných notároch.
Článok IV.
§ 19.
Ustanovenie § 4 opatrenia Stáleho výboru o verejnonotárskych komorách a o verejných notároch č. 285/1938 Sb. z. a n. sa mení takto:
"Správny výbor verejnonotárskych komôr je oprávnený usnášať sa o zaopatrení verejných notárov v invalidite a starobe, ako i vdov a sirôt po verejných notároch. "
Článok V.
§ 20.
/1/ Pri Verejnonotárskej komore v Bratislave zriaďuje sa Penzijný pomocný fond verejných notárov, ktorého členmi sú všetci verejní notári, zapísaní do soznamu verejných notárov v Slovenskej republike. Verejní notári, ktorí v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona prekročili 60. rok, stanú sa členmi tohto fondu len v prípade, ak zaplatia zákupné určené Správnym výborom verejnonotárskych komôr.
/2/ Penzijný pomocný fond verejných notárov je právnickou osobou.
§ 21.
Ustanovenia §§ 3-18 platia primerane aj pre verejných notárov a pre Penzijný pomocný fond verejných notárov.
-8-
Článok VI.
§ 22.
Ustanovenie § 210 zák. čl. XXXV/1874 v znení čl. III. zákona č. 600/1919 Sb. z. a n. o verejnonotárskych sadzbách sa mení takto:
,,/1/ Minister pravosúdia sa zmocňuje, aby po vypočutí Správneho výboru verejnonotárskych komôr vydal a vyhlásil sadzbu pre výkony verejných notárov.
/2/ Vládnym nariadením č. 102/1923 Sb. z. a n. upravená sadzba o poplatkoch verejných notárov stráca účinnosť dňom vyhlásenia sadzby vydanej podľa ods. 1. "
Diel III.
Záverečné ustanovenia.
§ 23.
Tento zákon vykonajú minister pravosúdia a minister financií.
Dôvodová zpráva.
Návrh zákona má dva základné účely:
I. vyhovujúcimi ustanoveniami upraviť zriadenie a účinkovanie Penzijného pomocného fondu advokátov a verejných notárov,
II. novelizovať a prispôsobiť skutočnej potrebe doterajšie predpisy, ktorými boly určené sadzby pre výkony advokátov a verejných notárov.
I.
Zákonom č. 144/1936 Sb. z. a n. a opatrením Stáleho výboru č. 285/1938 Sb. z. a n. boly zmocnené advokátske a verejnonotárske komory usnášať sa o zaopatrení advokátov a kandidátov advokácie resp. verejných notárov a kandidátov verejného notárstva v invalidite a starobe, a to zriadením vlastného ústavu pre jednu alebo niekoľko komôr alebo hromadným prístupom ku zriadenému už ústavu poisťovaciemu.
Praktická potreba vyžaduje novelizovať uvedené ustanovenia tak, aby spomenuté zákonné zmocnenie mohlo byť vykonané zriadením jednotného penzijného pomocného fondu pre celé štátne územie, a to pre advokátov pri Advokátskej komore v Bratislave a pre verejných notárov pri Verejnonotárskej komore v Bratislave.
-9-
Týmto spôsobom sa dosiahne vytýčený účel najjednoduchším a najúspornejším riešením. Sústredenie zaručuje väčšie finančné možnosti, jednotnosť a jednoduchú manipuláciu.
Zriadenie "fondu" - na rozdiel od ústavu - je odôvodnené tým, že administratívnu agendu pri tomto spôsobe riešenia môžu obstarať komory ich doterajším úradníckym personálom a tak snížia sa výlohy správy na minimum.
Pôsobnosť fondov nemá sa vzťahovať na kandidátov advokátstva alebo verejnonotárskeho povolania, lebo podliehajú zákonu o penzijnom poistení súkromných zamestnancov, takže je o nich v tomto smere už inak dostatočne postarané.
Ustanovenia navrhovaného zákona upravujú podmienky členstva v Penzijnom pomocnom fonde advokátov resp. verejných notárov a nároky plynúce z členstva rozdeľujú na štyri kategórie. Ide tu najmä o nárok na 1/ dôchodok invalidný, 2/ dôchodok starobný, 3/ dôchodok vdovský a konečne 4/ na dôchodok sirotský a na výchovné.
Príjmy Fondu plynú z pravidelných členských príspevkov, event. z dodatočných členských príspevkov a z iných príjmov /ako sú dary, odkazy, venovania, atď. /.
Úľavy a výhody finančnej povahy sú odôvodnené dôležitým sociálnym určením Penzijného pomocného fondu.
II.
Ustanovenia o novej úprave sadzieb za výkony advokátov a verejných notárov sú odôvodnené týmito úvahami:
Podľa pôvodných ustanovení zákona č. 78/1921 Sb. z. a n. resp. zák. čl. XXXV/1874 v znení zák. č. 600/1919 Sb. z. a n. bola zmocnená vláda, aby nariadením určila a vyhlásila sadzby za úradné úkony advokátov resp. verejných notárov. Vláda použila toto svoje oprávnenie a vyhlásila uvedené sadzby vládnym nariadením č. 95/1923 resp. 102/1923 Sb. z. a n. Tieto sadzby platily pre celé územie bývalej republiky. Skúsenosti ukázaly, že mnoho položiek týchto sadzieb a ustanovení s nimi súvisiacich nie je v súlade s povahou a významom dotyčného advokátskeho resp. verejnonotárskeho úkonu v sporovom alebo nesporovom pokračovaní. Preto už dávnejšie sa uvažovalo o príslušných legislatívnych zmenách. K ďalšej oprávnenej námietke oproti týmto sadzbám zavdaly podnet terajšie hospodárske pomery a všeobecné zvýšenie cenovej hladiny životných potrieb, následkom ktorého výšky sadzbových položiek nemožno pokladať za dostatočné a primerané.
Z týchto dôvodov je potrebné poskytnúť zákonnú možnosť na novú úpravu uvedených sadzieb.
Navrhovaný zákon odchyľuje sa od pôvodných zákonných noriem v tom, že zmocnenie na novú úpravu uvedených sadzieb nedáva vláde, ale ministrovi pravosúdia. Táto odchýlka je odôvodnená po stránke vecnej úvahou, že ide tu o otázky, patriace svojou povahou výlučne do pôsobnosti Ministerstva pravosúdia, po stránke procesnej však vyvierajú zo snahy zjednodušiť legislatívnu agendu.
Výdavky pre štát z prevádzania navrhovaného zákona nevzniknú. Finančné úľavy nevybočujú z obvyklých hraníc, odôvodnených sociálnym určením Penzijného pomocného fondu.
-10-
Úctive navrhujeme, aby návrh zákona bol pridelený na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu, sociálnemu a zdravotnému a rozpočtovému.
Dr. František Orlický v. r.,
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Anton Hudec v. r., Dr. Vojtech Tvrdý v, r., František Bošňák v. r., Michal Klimko v. r., Rudolf Čavojský v. r., Dr. Adalbert Gabriel v. r., MgPh. Andrej Martvoň v. r., Vojtech Husárek v. r., Ján Hollý v. r.