Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 9. zasadanie.
810
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa.................. 1943
o stráži obrany štátu.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
/1/ Na čas brannej pohotovosti štátu zriaďuje sa stráž obrany štátu /v ďalšom texte "stráž"/.
/2/ Úlohou stráže je chrániť neporušiteľnosť štátnych hraníc a nedotknuteľnosť štátneho územia a spolupôsobiť pri ochrane verejného poriadku, pokoja a bezpečnosti.
§ 2.
/1/ Stráž je složená:
a/ z vojenských osôb, a to pridelených z pravidelného stavu a povolaných podľa ods. 2,
b/ z príslušníkov žandárstva, policajných strážnych sborov a obecnej stráže bezpečnosti,
c/ z príslušníkov finančnej stráže a osôb majúcich postavenie v inej verejnej stráži a iných zamestnancov štátu, ústavov, podnikov a fondov štátnych a štátom spravovaných a zamestnancov verejnoprávnych korporácií, ústavov, podnikov a fondov, či už v služobnom pomere verejno-
-2-
právnom, či súkromnoprávnom, pokiaľ sú podľa svojho služobného pomeru určení na výkon strážnej, policajnej alebo podobnej služby.
/2/ Osoby mužského pohlavia podliehajúce brannej výchove /zák. č. 31/1943 Sl. Zo/ môžu podľa potreby veliteľstvá stráže povolať za príslušníkov stráže. Tieto osoby sa stávajú povolaním a počas neho súčasne príslušníkmi brannej moci.
/3/ Celkový počet príslušníkov stráže určuje Ministerstvo národnej obrany. Počet príslušníkov stráže podľa písm. b/ a c/ určí Ministerstvo národnej obrany po dohode s rezortmi príslušných ministerstiev.
/4/ Osoby uvedené v ods. 1 určuje za príslušníkov stráže Ministerstvo národnej obrany, alebo nim poverený orgán, a to nakoľko ide o aktívnych zamestnancov civilnej štátnej správy po dohode s rezortne príslušným ministerstvom.
/5/ Osoby uvedené v ods. 1 stávajú sa príslušníkmi stráže určením podľa ods. 3. Osoby uvedené v ods. 2 sú príslušníkmi stráže počas výkonu služby.
/6/ Proti opatreniu podľa ods. 3 a 4 nepripúšťa sa opravný prostriedok.
§ 3.
Stráž je vo veciach služby, konanej podľa tohto zákona, podriadená. Ministerstvu národnej obrany a jemu podriadeným vojenským veliteľstvám.
§ 4.
/1/ Stráž je vojensky organizovaná a vycvičená.
/2/ Príslušníci stráže podliehajú pri výkone služby podľa tohto zákona vojenskej trestnej a disciplinárnej právomoci a platí pre nich primerane vojenský služobný poriadok.
-3-
§ 5.
/1/ Príslušníci stráže majú, nakoľko ide o výkon služby podľa tohto zákona právnymi predpismi určené práva civilnej a vojenskej stráže.
/2/ Príslušníci stráže môžu použiť zbrane, dbajúc opatrnosti podľa okolnosti prípadu potrebnej, v týchto prípadoch:
a/ pri nutnej obrane, aby odvrátili násilný útok, ktorý bol na nich učinený, alebo ktorý im priamo hrozí, alebo ktorým sa ohrožuje život inej osoby;
b/ aby odvrátili nebezpečný útok, ktorý ohrozuje strážený objekt, po bezvýslednej výzve, aby bolo upustené od útoku;
c/ aby zamedzili útek nepriateľa, ktorý vážne poškodil, alebo ohrozil strážený objekt, ak bol páchateľ pristihnutý pri čine, alebo ak je dôvodne podozrivý z takého činu, a nemožno ho zadržať iným spôsobom;
d/ aby zamedzili útek nebezpečného zločinca, ktorého nemôžu iným spôsobom zadržať;
e/ aby zamedzili útek osoby, ktorá sa v miestach ohrozených chová podozrive a na volanie príslušníka stráže nedá uspokojivú odpoveď, ak nemôžu ho iným spôsobom zadržať;
f/ ak nemožno inak prekonať odpor, smerujúci k zmareniu služobného výkonu.
/3/ O použití zbrane proti vonkajšiemu nepriateľovi platí pre osoby vykonávajúce službu podľa § 1 ods. 2 to, čo platí pre osoby vojenské.
/4/ Príslušníci stráže majú právo pri výkone služby podľa tohto zákona žiadať súčinnosť každého orgánu služby verejnej, najmä úradov civilných, iných sborov strážnych a ich členov, obecných starostov a vojenských veliteľstiev a úradov.
-4-
§ 6.
/1/ Ministerstvo národnej obrany po dohode s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom financií upraví vnútornými predpismi organizáciu stráže, zásady pre jej pôsobnosť, služobné povinnosti a služobné oprávnenia jej príslušníkov a pomer stráže k iným úradom a orgánom.
/2/ Ministerstvo národnej obrany po dohode s príslušnými ministerstvami určí, ako má byť stráž označená, školená a cvičená, ako má byť vystrojená a vyzbrojená a ako sa bude veliteľská moc vykonávať, taktiež ako budú osoby uvedené v § 2 ods. 1 písm. b/ a c/ - nakoľko sú povinné -prispievať k plneniu úloh podľa tohto zákona i keď nie sú príslušníkmi stráže a ako bude nad touto ich činnosťou vykonávaný dozor.
§ 7.
Osoby určené za príslušníkov stráže sú povinné složiť prísahu predpísanú pre príslušníkov brannej moci.
§ 8.
Povinnosti, ktoré vyplývajú zamestnancom vo verejnej službe podľa tohto zákona a predpisov a rozkazov na základe neho vydaných, patria k ich služobným povinnostiam v služobnom pomere, v ktorom sú ustanovení. Porušenie týchto povinností stíha sa podľa disciplinárnych /kárnych/ predpisov platných pre služobný pomer, v ktorom je taký zamestnanec ustanovený, a to bez ujmy potrestania v disciplinárnom pokračovaní podľa § 4 ods. 2.
§ 9.
Počas výkonu služby nemajú byť príslušníci stráže povolaní na výkon vojenskej alebo pracovnej služby podľa zákona č. 30/1943 Sl. z. a na
-5-
výkon služby v slovenskej pracovnej službe podľa zákona č. 36/1942 Sl. z.
§ 10.
Pre ubytovanie príslušníkov stráže pri výkone služby podľa tohto zákona a pre požadovanie vecných prostriedkov a osobných úkonov pre ciele stráže platia predpisy pre ubytovanie vojska a o požadovaní vecných prostriedkov a osobných úkonov pre vojsko.
§ 11.
/1/ Odborných poradcov pre stráž obrany štátu podľa povahy pridelí Ministerstvo vnútra, financií, dopravy a verejných prác zo svojich zamestnancov po dohode s Ministerstvom, národnej obrany.
/2/ Pomer týchto úradníkov k stráži /k Ministerstvu národnej obrany a podriadeným veliteľstvám/ upraví sa vnútornými predpismi, ktoré vydá Ministerstvo národnej obrany po dohode s príslušnými ústrednými úradmi.
§ 12.
/1/ Príslušníkom stráže, uvedeným v § 2 ods. 1 písm. a/, patria počas výkonu služby v stráži náležitosti podľa vojenských predpisov s tou odchýlkou, že ak nedostanú stravu in natura, patrí im relutum podľa ods. 2.
/2/ Príslušníkom stráže, uvedeným v § 2 ods. 1 písm. b/ a c/, patrí počas výkonu služby v stráži okrem stálych služobných príjmov:
a/ zápoľný prídavok /pohotovostný/, alebo poľný prídavok podľa vládneho nariadenia č. 440/ 1921 Sb. z. a n.,
b/ strava in natura alebo in reluto vo výške, ktorú určí Ministerstvo národnej obrany a
c/ prechodné ubytovanie.
-6-
/3/ Ustanovenia zákona č. 80/1943 Sl. z., vyjmúc §§ 1 až 11, § 59 ods. 2, § 133 ods. 2, § 137 ods. 2, § 141 ods. 2 a § 143 ods. 2, sa vzťahujú primerane aj na príslušníkov stráže v súvislosti s vykonávaním služby v stráži.
§ 13.
Na príslušníkov stráže, nakoľko vykonávajú činnú službu v stráži, vzťahujú sa všetky ustanovenia o liečebnej starostlivosti ako na príslušníkov brannej moci v činnej službe.
§ 14.
Výdavky spojené s prevádzaním tohto zákona idú na ťarchu rozpočtu Ministerstva národnej obrany.
§ 15.
/1/ Kto z osôb uvedených v § 2 ods. 2 nenastúpi službu v stráži, potresce sa - ak čin nie je prísnejšie trestný - okresným /štátnym policajným/ úradom pre priestupok peňažným trestom do Ks 60.000 alebo trestom zatvorenia do 6 mesiacov alebo obojím týmto trestom.
/2/ Nevymožiteľný trest má sa premeniť na trest zatvorenia v medziach sadzby trestu na slobode na čin určený.
/3/ Náhradný trest na slobode môže byť uložený súčasne s trestom na slobode; v tomto prípade však nesmie trest na slobode spolu s náhradným trestom činiť viac, než 6 mesiacov.
§ 16.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. novembra 1943; vykoná ho minister národnej obrany po dohode s ministrom vnútra, financií a inými zúčastnenými ministrami.
-7-
Dôvodová zpráva.
Vývin všeobecnej situácie v poslednom čase vyžaduje zvýšenú ochranu štátnych hraníc a táto odôvodňuje zriadenie stráže obrany štátu, ktorej úlohu určuje § 1 tohto návrhu.
Stráž obrany štátu bola zriadená vládnym nariadením zo dňa 23. októbra 1936 č. 270 Sb. z. a n., ktorá však bola vládnym nariadením zo dňa 2. mája 1939 č. 90 Sl. z. zrušená a útvary obrany štátu boly zlikvidované.
Poneváč stráž obrany štátu podľa skúseností príslušných ministerstiev sa v čase potreby osvedčila, naväzuje aj terajší návrh na úpravu vládneho nariadenia č. 270/1936 Sb. z. a n.: odchýlky sú diktované len terajším stavom brannej pohotovosti štátu.
Keďže stráž obrany štátu zriaďuje sa len na čas brannej pohotovosti štátu, treba ochranu štátu, ako aj štátnych hraníc sústrediť v rukách jedného orgánu. Z tohto dôvodu návrh podriaďuje stráž obrany štátu Ministerstvu národnej obrany a jemu podriadeným vojenským veliteľstvám.
Do stráže bude možno v čase potreby povolať - okrem osôb vojenských, žandárskych, policajných a príslušníkov finančnej stráže - aj osoby mužského pohlavia podliehajúce brannej výchove, ktoré nie sú alebo neboly vojenskými osobami, ktoré sa však nimi stanú povolaním a zostanú nimi len počas výkonu služby v stráži.
Počet príslušníkov stráže určí Ministerstvo národnej obrany podľa potreby a situácie.
Ministerstvo národnej obrany do stráže určená osoba stáva sa príslušníkom stráže, ak ide o osoby vojenské, žandárake, policajné a príslušníkov finančnej stráže - určením, a - ak ide o osoby nevojenské - výkonom služby.
Paragraf 12 upravuje náležitosti príslušníkov stráže, ktoré sú rovnaké pre všetkých príslušníkov, takže ani jedna skupina, príslušníkov stráže nemá vyššie náležitosti a následkom toho výhodnejšie postavenie.
Finančný náklad spojený s vykonaním predkladaného návrhu ide na ťarchu rozpočtu Ministerstva národnej obrany /mimoriadne výdavky vyplývajúce z brannej pohotovosti štátu/.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu a výboru brannému.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Ferdinand Čatloš v. r.,
minister národnej obrany.