Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 9. zasadanie.
812.
Zpráva
národohospodárskeho, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru
o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých ustanovení o právnom postavení Židov (tlač 775).
Vyradenie Židov z hospodárskeho života a prechod ich majetku do rúk Nežidov má značný dosah hospodársky a zasahuje aj do hospodárenia štátu. Preto je odôvodnená zvýšená starostlivosť, aby týmito opatreniami nenastaly škodlivé hospodárske výkyvy.
Uzákonenie predloženej osnovy dáva možnosť lepšieho uspokojenia veriteľov bývalého židovského majiteľa prevedených podnikov a domov. Osnova účelne usmerňuje scudzenie prevzatých nehnuteľností a užšie zapína do hospodárskeho života miešancov.
Ohľadom bývalých židovských podnikov upravila sa matéria tak, že Ústredný hospodársky úrad má vykonávať kontrolu nad prevedenými podnikmi až do splnenia všetkých záväzkov vyplývajúcich z prevodu a je oprávnený previesť aj revíziu a zaistiť nápravu všade tam, kde prejímateľ svojím záväzkom z prevodu plynúcim bezdôvodne nevyhovie, alebo vo všeobecnosti poruší povinnosti riadneho obchodníka pri vedení podniku. Tým nijako nebude naštrbená právna istota, lebo budú vyradení len nesvedomití alebo neschopní prejímatelia, ktorí veci škodia a porušujú hospodárske záujmy štátu. Poctiví a schopní prejímatelia budú môcť teda nerušene prevodzovať prevzatý podnik a získajú tým, že ich kolektívum bude pozbavené škodlivého bremena jedincov nespôsobilých alebo dokonca nepoctivých, ktorých všeobecné odsúdenie vo verejnej kritike zapríčinilo už mnoho morálnych škôd aj arizátorom statočným a schopným. Pritom sa zdôrazňuje, že odňatím podniku prejímateľovi, ktorý nie je spôsobilý alebo hodný na ďalšie vedenie prevzatého podniku, zachránia sa hospodársky dôležité statky a umožní sa uspokojenie oprávnených veriteľských pohľadávok.
Otázka určovania obecnej hodnoty prevedeného podniku upravuje sa tak, aby táto hodnota nebola zaťažovaná dlžobami, vyplývajúcimi z neplatných titulov alebo záväzkami, znemožňujúcimi ďalšiu úspešnú prevádzku prevzatého podniku.
Pri scudzení bývalých židovských budov majú sa uplatniť určité vopred vyslovené zásady. Osnova umožňuje, aby tento majetok prešiel definitívne do rúk Nežidov podľa podrobných smerníc vlády. Správa tohto majetku štátom nebola hospodársky užitočná. Naproti tomu prechod tohto majetku do súkromných rúk odčerpáva prebytočný kapitál a prináša upevnenie na kapitálovom trhu. Volený spôsob scudzenia podľa odhadnej hodnoty, ktorú má určiť odborná komisia, pre tento účel zriadená, umožňuje, aby sa prizeralo na finančné záujmy štátu, ako aj na oprávnené hospodárske záujmy jednotlivcov, najmä veriteľov.
Predložený vládny návrh bol po formálnej stránke prepracovaný. Pôvodný vládny návrh totiž po stránke formálnej bol iba novelizáciou nariadenia č. 198/ 1941 SI. z. a všade priamo nadväzoval na ustanovenia citovaného nariadenia. Forma, ktorou výbory upravily osnovu, je legislatívne oveľa vhodnejšia a účelnejšia, lebo navrhovaný zákon obsahuje mnoho celkom nových ustanovení a skutočným účelom vládneho návrhu nie je vlastne len prispôsobenie (zmena alebo doplnenie) pôvodných ustanovení citovaného nariadenia praktickým požiadavkám, ale predovšetkým nové normatívne riešenie niektorých dôležitých a naliehavých otázok finančnej a hospodárskej povahy.
V jednotlivých ustanoveniach vládneho návrhu uskutočnily výbory tieto zmeny:
Pôvodný článok 2, ktorým sa mal rozšíriť záväzok skladať určité platby na viazaný účet, bol vynechaný, lebo ďalšie rozširovanie doterajšieho okruhu tých platieb, na ktoré sa vzťahuje povinnosť ukladania na viazaný účet, nie je ani s hľadiska právneho, ani s hľadiska praktického odôvodnené.
V súvislosti s § 8 ods. 4 výbory považovaly za potrebné vo výborovej zpráve zdôrazniť, že predmetné ustanovenia neobmedzujú nežidovského spoločníka vo vykonávaní jeho práv, ktoré mu zaručuje spoločenská smluva, uzavretá so Židom.
Nový § 9 obsahuje ustanovenia paralelné s pôvodným článkom 11. Rozdiel je tu v tom, že pôvodný článok 11 (terajší § 10) vzťahuje sa na pozemnoknižný prevod budov, ktoré sa staly vlastníctvom štátu podľa § 191 nar. č. 198/1941 SI. z., kým nový § 9 upravuje otázku pozemnoknižného prevodu ohľadom poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré sa staly vlastníctvom štátu podľa § 150 nar. č. 198/,1941 SI. z. V súvislosti s týmto doplnkom aj okruh zrušených noriem sa rozširuje o takto nahradený § 152 citovaného nariadenia.
Doterajšia 60-dňová lehota, určená v § 12 ods. 2 písm. g), ako najdlhšia lehota na zaplatenie dražobnej kúpnej ceny, ako aj 60-dňová lehota, určená v § 13 ods. 3 na rozvrh náhrady, bola predĺžená na 90 dní. Predĺženie prvej lehoty zaisťuje dlhší čas na zaplatenie kúpnej ceny kupiteľovi bývalej židovskej nehnuteľnosti, kým predĺženie druhej lehoty zaisťuje možnosť dôkladnejšej prípravy súdneho rozvrhového pojednávania i vo veciach komplikovaných a slúži aj k prospechu veriteľov.
Ustanovenia § 16 o zákaze vyvlastnenia bývalých židovských nehnuteľností — v súlade so všeobecnými zásadami o vyvlastnení — boly zmiernené v tom smysle, že
1. bývalé židovské nehnuteľnosti možno vyvlastniť podľa § 1 zákona č. 177/1940 SI. z.,
2. inak ich možno vyvlastniť iba so svolením Ústredného hospodárskeho úradu.
Na vyvlastňovacom pokračovaní, ktoré sa týka bývalých židovských nehnuteľností, v zastúpení štátu zúčastní sa Finančná prokuratúra.
Ustanovenia § 17 boly výstižnejšie a jasnejšie formulované. Z novej úpravy tohto paragrafu jasne vyplýva, že ide tu jednak o pozemnoknižné zápisy na židovské poľnohospodárske nehnuteľnosti, vyvlastnené podľa § 150, jednak o zápisy, týkajúce sa židovských budov, vyvlastnených podľa § 191 nar. č. 198/ 1941 SI. z. V súvislosti s týmto paragrafom výbory pokladaly za potrebné zdôrazniť, že predmetné ustanovenia nezabraňujú tomu, aby postihnuté osoby mohly sporom uplatňovať svoje platne nadobudnuté vlastnícke alebo iné vecné práva proti slovenskému štátu, zastúpenému Štátnym pozemkovým úradom, resp. Ústredným hospodárskym úradom.
Ustanovenia § 18, ktoré pôvodne upravovaly skutkovú podstatu ťažkých dôchodkových prečinov, sa úplne prepracovaly. Výbory nepovažovaly za odôvodnené podrobiť dôchodkovému trestnému stíhaniu previnenia v pôvodných ustanoveniach definované, ale so zreteľom na povahu a skutkové znaky týchto deliktov považovaly za vhodnejšie postihnúť ich pojmovou podstatou prečinu súdom stíhaného. Skutkové znaky tohto prečinu boly pritom všeobecnejšie určené a trestná sadzba sa prispôsobila k povahe deliktu. Na základe všeobecnej zásady zákazu zpiatočnej
3
účinnosti trestných noriem osobitne sa zdôraznilo, že stíhaniu podľa tohto paragrafu podliehajú iba trestné činy, spáchané po účinnosti tohto zákona. Výhoda účinnej ľútosti, formulovaná v ods. 2, má za účel umožniť osobám, ktoré by inak podliehaly trestnému stíhaniu podľa ustanovenia ods. 1, aby mohly získať beztrestnosť, ak dobrovoľne a pred odhalením trestného skutku oznámia na Ústrednom hospodárskom úrade alebo na hociktorom bezpečnostnom úrade skutočnosti, zakladajúce trestný čin.
V okruhu § 20 o zrušených ustanoveniach pamätalo sa na zmiernenie určitých obmedzení, týkajúcich sa židovských miešancov. Ide tu najmä o úplný zánik doterajšej nespôsobilosti miešancov na výkon povolania lekárskeho, zverolekárskeho, lekárnického a advokátskeho.
Výbory navrhujú, aby slávny Snem návrh zákona v predloženom znení uzá-konil.
V Bratislave 8. októbra 1943.
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Michal Klimko v. r.,
zpravodajca národohospodárskeho výboru.
Dr. Vojtech Tvrdý v. r.,
zpravodajca ústavnoprávneho výboru.
Ján Hollý v. r.,
spravodajca rozpočtového výboru.
Zákon
zo dňa 1943
o úprave niektorých otázok, súvisiacich s právnym postavením Židov a prejímateľov židovských podnikov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ.
§ 1.
(1) Ústredný hospodársky úrad môže nariadiť Židovi alebo židovskému sdru-ženiu, u ktorého peňažného ústavu má mať viazaný účet a tiež, aby vklady na takomto viazanom účte boly prevedené na jeho viazaný účet u peňažného ústavu určeného Ústredným hospodárskym úradom v dohode s Ministerstvom financií.
(2) Ustanovenie ods. 1 neplatí na vklady a bežné účty zaistené na uhradenie mimoriadnej dávky zo židovského majetku.
§ 2.
(1) Po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 198/1941 SI. z. nevykonávané alebo dočasne odhlásené živnostenské oprávnenia Židov ako aj židovských sdružení zanikajú dňom, kedy sa prestalo s vykonávaním živnosti prípadne dňom jej dočasného odhlásenia.
(2) Ustanovenie ods. 1 vzťahuje sa na oprávnenia židovských sezónnych podnikov len vtedy, ak tieto v poslednej sezóne neboly v prevádzke.
(3) V prípade zániku živnostenského oprávnenia podľa ods. 1 a 2 ako aj podľa § 169 nariadenia c. 198/1941 SI. z. živnostenské úrady sú povinné previesť výmaz živnostenského oprávnenia zo živnostenského registra z úradnej povinnosti.
§ 3.
Ak u verejnej obchodnej alebo koman-ditnej spoločnosti Ústredný hospodársky úrad nariadil prevod účasti Žida prípadne židovského sdruženia na Nežida, ktorý má vstúpiť do spoločnosti ako nový alebo
ďalší spoločník za riadnu (obecnú) hodnotu účastí, ale spoločnosť (spoločníci) odopiera (odopierajú) ho prijať a uzavrieť s ním smluvu, môže Ústredný hospodársky úrad nariadiť zrušenie a likvidáciu spoločnosti.
§ 4.
Pri prevode účasti Žida alebo židovského sdruženia podľa § 170 písm. c) až e) nariadenia č. 198/1941 SI. z. určí Ústredný hospodársky úrad podmienky a spôsob zaplatenia riadnej (obecnej) hodnoty. Povolenie splátok môže Ústredný hospodársky úrad viazať na poskytnutie primeranej záruky.
§ 5.
(1) Pri likvidácii podniku podľa § 170 písm. a) nariadenia č. 198/1941 SI. z. a podľa § 3 tohto zákona Ústredný hospodársky úrad určí podmienky a spôsob likvidácie, pričom sa môže odchýliť od predpisov platných o pokračovaní pri likvidácii.
(2) Rozhodnutia o likvidácii a o podmienkach sa uverejňujú v Úradných novinách na útraty majiteľa podniku. Veriteľov treba vyzvať na prihlásenie požiadavok podľa § 172 nariadenia č. 198/1941 SI. z.
(3) Uplynutím likvidačnej lehoty zaniká živnostenské oprávnenie bývalého oprávnenca.
§ 6.
Dlžoby, ktoré sa majú odpočítať z likvidačnej hodnoty židovského podniku podľa § 171 ods. 2 nariadenia č. 198/1941 SI. z.. skúma Ústredný hospodársky úrad. Z likvidačnej hodnoty sa odpočítajú iba dlžoby Ústredným hospodárskym úradom uznané.
§ 7.
Ak Ústredný hospodársky úrad podľa príslušných ustanovení nariadil prevod podniku Žida alebo židovského sdruženia na Nežida alebo na nežidovské sdruženie, na ktorom sa Žid-prevoditeľ nezúčastní, po složení celej určenej likvidačnej hodnoty prevzatého židovského podniku
a nehnuteľnosti, ktorá patri k podniku, prípadne po prevzatí hypotekárnych dlžôb, ktoré viaznu na tejto nehnuteľnosti, vloží súd z úradu vlastnícke právo v prospech prejímateľa a súčasne vymaže neprevzaté ťarchy.
§ 8.
(1) Prejímateľ alebo nežidovské sdruženie, ktoré nadobudlo židovský podnik, má ho viest so starostlivosťou riadneho obchodníka.
(2) Kým nebude uhradená likvidačná, prípadne riadna (obecná) hodnota podniku alebo účasti na obchodných spoločnostiach, prípadne kým nebudú splnené iné záväzky, ktoré vyplývajú z prevodu:
a) nesmie byť bez povolenia Ústredného hospodárskeho úradu podnik zlikvidovaný, scudzený, prenajatý, alebo účasť prevedená na iného, alebo iný prijatý za Člena spoločnosti;
b) podnik podlieha kontrole Ústredného hospodárskeho úradu.
3) Splnenia záväzkov vyplývajúcich z prevodu podniku, prípadne účasti na obchodných spoločnostiach (ods. 2) osvedčuje Ústredný hospodársky úrad osobitným svedectvom. Toto svedectvo osvedčuje zánik pôsobnosti Ústredného hospodárskeho úradu ohľadom tohto podniku.
(4) Ústredný hospodársky úrad môže rozhodnutie o prevode zrušiť, alebo uvaliť na podnik dočasnú správu:
a) ak bez náležitého odôvodnenia neboly splnené včas podmienky čo do uhradenia likvidačnej alebo riadnej (obecnej) hodnoty podniku,, účasti na obchodných spoločnostiach, prípadne podmienky určené v osobitnom opatrení Ústredného hospodárskeho úradu — a to aj v prípadoch, kde likvidačná, prípadne riadna (obecná) hodnota nebola určená — alebo iné záväzky z prevodu vyplývajúce, alebo
b) ak boly pri vedení podniku porušené povinnosti starostlivého obchodníka.
(5) Ak Ústredný hospodársky úrad zruší rozhodnutie o prevode podniku podľa ods. 4, môže Ústredný hospodársky úrad podnik, prípadne účasť previesť obdobne podľa § 170 a nasl. nariadenia č. 198/1941
SI. z. na iného uchádzača. Pôvodný prejímateľ je povinný uhradiť trovy pokračovania, skutočnú škodu, počítajúc v to náhradu za užívanie odňatej nehnuteľnosti a v prípade hrubého porušenia podmienok prevodu a vedenia podniku 5% ročne z určenej likvidačnej hodnoty okrem nehnuteľnosti odo dňa prevodu podniku. Výšku škody a výšku náhrady za užívanie určí Ústredný hospodársky úrad výmerom po vyjadrení a Slovenskej revíznej a dôverníckej spoločnosti. V tomto prípade ustanovenie § 252 ods. 2 nariadenia č. 198/1941 SI. z. neplatí. Výmer je exekučným titulom a vykoná sa na dožiadanie Ústredného hospodárskeho úradu súdnou exekúciou.
(6) V prípade zrušenia prevodu podľa ods. 4 ručia za škodu (ods. 5) nevymože-nú od prejímateľa osoby, ktoré bezo-platne alebo úkonom zastierajúcim bezoplatnosť nadobudly od prejímateľa majetkové hodnoty, až do výšky hodnoty prevzatého predmetu, a to do 10 rokov odo dňa prevzatia podniku novým prejímateľom.
(7) Ak majiteľ podniku riadne neplatí dane a iné verejné požiadavky, Ústredný hospodársky úrad do 2 rokov po nariadení prevodu podniku prípadne účasti Žida alebo židovského sdruženia (§ 170 nar. č. 198/1941 SI. z.) môže uvaliť na podnik dočasnú správu na návrh príslulšnej daňovej správy. Výdavky spojené s dočasnou správou nie sú u majiteľa odpočitateľnou položkou podľa zákona o priamych daniach.
(8) Na majetkovú podstatu podnikov uvedených v ods. 7 nemožno vykonať do dvoch rokov po nariadení prevodu zaisťovacie úkony na zaistenie nepredpísaných a nesročných daní ani iných verejných požiadaviek.
§ 9.
(1) Súdy na žiadosť Štátneho pozemkového úradu vložia v pozemkovej knihe vlastnícke právo pre slovenský štát (Štátny pozemkový úrad) na nehnuteľnosti, ktoré sa staly vlastníctvom štátu podľa § 150 nariadenia č. 198/1941 SI. z.
(2) Súd môže žiadosť Štátneho pozem-
kového úradu podanú podľa ods. 1 odmietnuť len pre nepríslušnosť a zamietnuť len preto, že odporuje pozemnoknižnému stavu.
(3) Proti usneseniu súdu, ktorým sa nariaďuje vklad vlastníckeho práva podľa ods. 1, rekurz sa nepripúšťa.
§ 10.
(1) Súdy na žiadosť Ústredného hospodárskeho úradu vložia v pozemkovej knihe vlastnícke právo pre slovenský štát (Ústredný hospodársky úrad), alebo v prípadoch uvedených v § 11 ods. 1 písm. a) pre slovenský štát (príslušný rezort štátnej správy) na nehnuteľnosti, ktoré sa staly vlastníctvom štátu podľa § 191 nariadenia č. 198/1941 SI. z.
(2) Súd môže žiadosť Ústredného hospodárskeho úradu podanú podľa ods. 1 odmietnuť len pre nepríslušnosť a zamietnuť len preto, že odporuje pozemnoknižnému stavu.
(3) Proti usneseniu súdu, ktorým sa nariaďuje vklad vlastníckeho práva podľa ods. 1, rekurz sa nepripúšťal
§ 11.
(1) Slovenský štát (Ústredný hospodársky úrad) nehnuteľnosti, ktoré sa staly jeho vlastníctvom podľa § 191 nariadenia č. 198/1941 SI. z., môže:
a) podržať vo vlastníctve, alebo
b) oplatne scudziť tuzemským nežidovským fyzickým alebo právnickým osobám za prevodnú hodnotu.
(2) Kým Ústredný hospodársky úrad nerozhodne o podržaní vo vlastníctve alebo o scudzení, dá nehnuteľnosť do prenájmu.
(3) Štát môže podržať nehnuteľnosti vo vlastníctve len, ak ich nevyhnutne potrebuje na ciele jednotlivých rezortov štátnej správy, za prevodnú hodnotu, a to do celkovej výšky Ks 100,000.000. Prostriedky na to potrebné môže zaobstarať minister financií úverom.
(4) Prevodnú hodnotu a nájom určí Ústredný hospodársky úrad so zreteľom na miestne pomery, a to podľa smerníc vydaných vládou.
(5) Podmienky a spôsob podržania nehnuteľností vo vlastníctve štátu, ich scu-dzenia a prenájmu, ako aj spôsob zapla-
9
tenia a spravovania prevodnej hodnoty a nájomného určí Ústredný hospodársky úrad, a to podľa smerníc vydaných vládou.
§ 12.
(1) Nehnuteľnosti, ktoré sa staly vlastníctvom štátu podľa § 191 nariadenia č. 198/1941 SI. z,, a pri ktorých náhrada, určená podľa § 196 nariadenia č. 198/1941 SI. z. nestačí na zaokrytie vložených tiarch, možno odpredať na žiadosť Ústredného hospodárskeho úradu na súdnej dobrovoľnej dražbe. Taktiež možno odpredať na súdnej dobrovoľnej dražbe tie nehnuteľnosti, ktoré nebolo možno scudziť pre nedostatok uchádzačov. Žiadosti netreba opatriť overeným podpisom vlastníka.
(2) Súd nariadi a vykoná dobrovoľnú súdnu dražbu podľa ustanovení §§ 204 a nasl. exekučného zákona s týmito odchýlkami:
a) hypotekárny veriteľ nemá právo žiadať odloženie dražby podľa § 205 exekučného zákona;
b) trovy dražobného pokračovania, ako aj útraty odhadu určené Ústredným hospodárskym úradom sú prednostnou položkou pri rozdelení dražobného výťažku;
c) deň dražby treba určiť aspoň na 30, ale najviac na 60 dní po dni nariadenia dražby;
d) dražobnú vyhlášku treba uverejniť aspoň 8 dní pred dňom dražby;
e) odhadné pokračovanie sa nekoná; výkričnú cenu určí a súdu oznámi Ústredný hospodársky úrad;
f) dražiť môžu len slovenskí štátni ob-čania-Nežidia a tuzemské nežidovské sdruženia;
g) na zaplatenie dražobnej kúpnej ceny nemôže súd povoliť dlhšiu lehotu než 90 dní; v tejto lehote musí byť kúpna cena zaplatená s 5% úrokami.
(3) O rozdelení dražobného výťažku platia obdobne ustanovenia o rozdelení náhrady za nehnuteľnosť.
§ 13.
(1) Náhradu, uvedenú v § 196 nariadenia č. 198/1941 SI. z., složí slovenský štát (Ústredný hospodársky úrad), prípadne na
10
príkaz Ústredného hospodárskeho úradu prejímateľ do súdneho depozitu u okresného súdu, na území ktorého leží nehnuteľnosť.
(2) Súdnymi depozitnými miestami pre složenie náhrady podľa § 11 sú Slovenská hypotečná a komunálna banka a Mestská sporiteľňa v Bratislave.
(3) Okresný súd po složení náhrady (ods. 1) do 90 dní ju rozvrhne podľa ustanovení §§ 188 až 199 exekučného zákona a § 35 zák. čl. LIII/1912 s odchýlkami uvedenými v ods. 4 až 7.
(4) Mimoriadna dávka zo židovského majetku nepožíva prednostné poradie.
(5) Nevyčerpanú časť náhrady súd vradí a prikáže na tie verejnoprávne dane, dávky a poplatky a ich príslušenstvá, sročné do dňa pojednávania o poradí, — bez zreteľa na to, či obťažujú nehnuteľnosť alebo nie, — ktoré dlhuje osoba, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti do prechodu nehnuteľnosti do vlastníctva štátu podľa § 191 nariadenia č. 198/1941 SI. z" pokiaľ neboly ani v poradí prednostnom ani v poradí hypotekárnych veriteľov uspokojené. Zvyšok náhrady poukáže súd "Fondu pre podporu vysťahovalectva Židov" na osobitný účet majiteľa.
(6) Ak predvolanie na deň pojednávania o poradí pozemnoknižnému veriteľovi alebo nežidovskému spoluvlastníkovi nemohlo byť doručené, alebo ak do 15 dní od vypravenia nedošlo potvrdenie o doručení, súd im ustanoví kurátora a predvolanie ako aj ďalšie usnesenia doručí kurátorovi. Kurátor zastupuje účastníka, pre ktorého bol ustanovený, kým sa tento o svoje zastupovanie nepostará. Odmena tohto kurátora je prednostnou položkou pri rozvrhu náhrady.
(7) V súdnom pokračovaní podľa ods. 1 až 6 má Ministerstvo financií, nakoľko ide o pohľadávky prepadlé v prospech štátu (§ 3 ods. 2 zák. č. 68/1942 SI. z.), postavenie účastníka v exekučnom pokračovaní.
§14.
(1) Z prostriedkov osobitných účtov Fondu pre podporu vysťahovalectva Židov (§ 13 ods. 5) môže Ústredný hospodársky úrad vložiť do Slovenskej hypotečnej a ko-
11
munálnej banky alebo do sporiteľní účelové alebo garančné vklady pre poskytovanie úverov na čiastočné zaplatenie prevodnej hodnoty nehnutelností. Úhrnná suma garančných vkladov nesmie presahovať Ks 50,000.000. Podrobností o účelovom a garančnom vklade a o podmienkach poskytovania pôžičiek určia smernice vydané vládou.
(2) K dohode Ústredného hospodárskeho úradu s peňažným ústavom o poskytovaní úverov na podklade garančných vkladov Ústredného hospodárskeho úradu vyžaduje sa súhlas Ministerstva financií.
f) Úvery poskytnuté na podklade garančných vkladov podľa ods. 1 a 2 sú oslobodené od poplatkov z listiny, zo zápisu v pozemkovej knihe, zo záruky a z podaní.
§ 15.
(1) Po složení náhrady za nehnuteľnosť scudzenú štátom podľa § 11 ods. 1 písm. b) a po splnení všetkých podmienok scudzenia súd na žiadosť Ústredného hospodárskeho úradu vloží v pozemkovej knihe vlastnícke právo v prospech prejí-mateľa. Súčasne vymaže z úradnej povinnosti všetky vložené alebo zaznamenané ťarchové položky a poznámky okrem tých, ktoré prejímateľ prevzal.
(2) Ak si slovenský štát nehnuteľnosť podrží vo vlastníctve podľa § 11 ods. 1 písm. a), po složení náhrady do súdneho depozita a po právoplatnosti rozvrhového usnesenia súd z úradnej povinnosti vymaže všetky vložené alebo zaznamenané ťarchové položky a poznámky okrem tých, ktoré slovenský štát prevzal.
DIEL DRUHÝ.
§ 16.
(1) Bývalé židovské nehnuteľnosti možno vyvlastniť podľa § 1 zákona č. 177/1940 Sl. z. Inak ich možno vyvlastniť len so svolením Ústredného hospodárskeho úradu.
(2) Na vyvlastňovacom pokračovaní podľa ods. 1 zúčastní sa v zastúpení štátu Finančná prokuratúra.
12
§ 17.
(1) Všetky zápisy ohľadom nehnuteľno-ností, uvedených v § 150 nariadenia č. 198/1941 SI. z., ktoré boly v pozemkovej knihe prevedené na základe žiadostí podaných po 16. máji 1942 bez výslovného povolenia Štátneho pozemkového úradu, sú neplatné a treba ich na návrh Štátneho pozemkového úradu vymazať.
(2) Všetky zápisy ohľadom nehnuteľností, uvedených v § 191 nariadenia č. 198/ 1941 SI. z., ktoré boly v pozemkovej knihe prevedené na základe žiadostí podaných po 1. novembri 1941 bez výslovného povolenia Ústredného hospodárskeho úradu, sú neplatné a treba ich na návrh Ústredného hospodárskeho úradu vymazať.
§ 18.
(1) Kto po účinnosti tohto zákona spôsobom odporujúcim platným predpisom má alebo mal v držbe, úschove, inej detencii, alebo získal majetkové predmety patriace Židovi alebo židovskému sdruženiu, ako aj každý, kto úmyselným konaním alebo opominutím zavinil, že uvedené predmety neboly započítané do likvidačnej hodnoty, spácha — ak nejde o čin prísnejšie trestný — prečin a potresce ho okresný súd väzením do jedného roku a peňažným trestom od Ks 1.000 do Ks 200.000.
(2) Ak osoba, ktorá spáchala trestný čin podľa ods. 1, dobrovoľne oznámi svoj trestný čin na Ústrednom hospodárskom úrade alebo na bezpečnostnom úrade prv, než by bol čin odhalený, nepotresce sa podľa ustanovení ods. 1 ani podľa § 190 nariadenia č. 198/1941 SI. z.
§ 19.
Vo všetkých prípadoch, v ktorých platné predpisy sa odvolávajú na ustanovenia nariadenia č. 198/1941 SI. z. zmenené alebo nahradené týmto zákonom, treba nimi rozumieť príslušné, prípadne obdobné nové ustanovenia.
§ 20.
(1) Všetky právne predpisy, ktoré odporujú ustanoveniam tohto zákona, sa zru-
18
šujú. Najmä sa zrušujú ustanovenia: § 18 ods. 2, § 20 ods 3, §§ 152, 174, § 176 ods. 8, §§ 181, 192, 199, 200, 201 nar. č. 198/ 1941 SI. z. a § 16 vl. nar. č. 151/1942 SI. z.
(2) Zákaz podľa § 16 ods. 1 písm b) nar. č. 198/1941 SI. z. pre miešancov (§ 2 nar. č. 198/1941 SI. z.) sa zrušuje.
§ 21.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.