Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 9. zasadanie.
818
Návrh
poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o úplatkárstve a podplácaní.
Podpísaní navrhujú:
Snem Slovenskej republiky, ráč sa neniesť na tomto zákone:
Zákon
zo dňa 1943
o úplatkárstve a podplácaní.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
článok I.
§ 1.
/1/ Úplatkárstva sa dopúšťa, kto za podmienok, uvedených v príslušných trestných ustanoveniach tohto zákona, prijme alebo žiada úplatok. Úplatok prijme /žiada/, kto za podmienok tamže uvedených pre seba alebo pre niekoho iného priamo alebo nepriamo prijme /žiada/ úplatok alebo sľub úplatku alebo prejaví súhlas, aby tak učinila iná osoba.
/2/ Podplácania sa dopúšťa, kto za podmienok, ktoré určujú príslušné trestné ustanovenia tohto zákona, priamo alebo nepriamo ponúkne, sľúbi alebo poskytne úplatok podplácanému alebo s jeho vedomím osobe jemu blízkej, alebo s jeho súhlasom niekomu inému.
-2-
/3/ Úplatkom sa rozumie hocijaký prospech, na ktorý podplácaný podľa platných predpisov nemá nárok.
/4/ Osobou blízkou podľa ods. 2 sú manželia, príbuzní v priamom pokolení a súrodenci, ako aj tie osoby, ku ktorým je vinník, o ktorého ide, v takom pomere rodinnom alebo v pomere obdobnom, žeby ujmu nimi utrpenú pociťoval ako ujmu vlastnú.
§ 2.
/1/ Kto niekoho podplatí za to, že vykoná alebo vykonal, opominie alebo opominul, prípadne v určitom smysle vykoná alebo vykonal úkon, na ktorý je alebo bol ako verejný orgán povolaný, potresce sa za prečin väzením do 5 rokov.
/2/ Kto prijme úplatok za to, čo je uvedené v ods. 1, potresce sa za prečin väzením do 5 rokov.
/3/ Kto žiada úplatok za to, čo je uvedené v ods. 1, potresce sa za zločin žalárom do 5 rokov.
/4/ Ak ide v prípadoch uvedených v ods. 1 až 3 o podplácanie alebo o úplatkárstvo za úkon, patriaci k výkonu právomoci sudcovskej alebo k rozhodovaniu o veciach verejných, potresce sa vinník v prípadoch ods. 1 a 2 za zločin žalárom do 5 rokov a v prípade ods. 3 za zločin žalárom do 10 rokov.
/5/ Činy uvedené v ods. 1 a 2 nie sú trestné, ak prospech, o ktorý išlo pri činnosti uvedenej v ods. 1 prípadne v ods. 2, je nepatrný a pritom nebol dotknutý verejný záujem.
§ 3.
/1/ Kto niekoho podplatí za to, aby zneužil, alebo za to, že už zneužil verejnú právo-
-3-
moc jemu sverenú, potresce sa za zločin žalárom do 10 rokov.
/2/ Kto prijme alebo žiada úplatok sa to, aby zneužil verejnú právomoc jemu sverenú, po-tresce sa za zločin žalárom do 10 rokov.
/3/ Ak ide v prípadoch, uvedených v ods. 1 a 2 o podplácanie alebo o úplatkárstvo za ú-kon, patriaci k výkonu právomoci sudcovskej alebo k rozhodovaniu o veciach verejných, potresce sa vinník za zločin trestnicou do 10 rokov.
/4/ Kto prijme alebo Slada úplatok sa to, že zneužil verejnú právomoc jemu sverenú, alebo kto za prijatý a Si žiadaný úplatok skutočne zneužije verejnú právomoc jemu sverenú, potresce sa za zločin trestnicou do 10 rokov a v prípadoch, uvedených v ods. 3, trestnicou do 15 rokov.
§ 4.
/1/ Kto niekoho podplatí za to, že priamo alebo nepriamo použije alebo použil svojho vplyvu, aby verejný orgán vykonal, opominul, prípadne v určitom smysle vykonal nejaký úkon, na ktorý je povolaný, potresce sa za prečin väzením do 5 rokov.
/2/ Kto prijme úplatok za to, čo je uve-dené v ods. 1, potresce sa za prečin väzenia do 5 rokov.
/3/ Kto žiada úplatok za to, Bo je uvedené v ods. 1, potresce sa za prečin väzením do 5 rokovo
/4/ Činy uvedené v ods. 1 a 2 nie sú trestné, ak prospech, o ktorý išlo pri činnosti uvedenej v ods. 1 prípadne v ods. 2, je nepatrný a pritom nebol dotknutý verejný záujem.
§ 5.
/1/ Verejným orgánom sa rozumie osoba,
-4-
ktorej je podľa platných právnych predpisov sve-rený výkon verejnej právomoci.
/2/ Čo sa ustanovuje v §2 a v§4 o verejných orgánoch, platí primerane aj o
a/ zamestnancoch štátu a verejnoprávnych korporácií, ich alebo nimi spravovaných podnikov, ústavov a fondov:
b/ správnych a dozorných orgánoch /ich členoch/ a zamestnancoch peňažných ústavov, hospodárskych a zárobkových spoločenstiev, ústavov povinného poistenia a všetkých súkromných podnikov a ústavov, ktoré sú pod štátnym. dozorom, ak tým, za So bol prospech ponúknutý, sľúbený, poskytnutý, prijatý alebo žiadaný /§ 2/, prípadne činnosťou v ktorej sa použil alebo mal použiť vplyv na dotyčnú osobu /§ 4/, je dotknutý verejný záujem.
Článok II.
§ 6.
Pokus prečinov, v tomto zákone uvedených, je trestný.
§ 7.
Pre zločiny podľa tohto zákona vedľajším trestom je strata úradu a volebného práva.
§ 8.
V odsudzujúcom rozsudku pre trestný čin podľa tohto zákona treba vysloviť, že majetkový prospech, ktorý vinník získal trestným činom podľa tohto zákona, sa zhabe a prepadá v prospech štátu.
Článok III.
§ 9.
Ustanovenia tohto zákona platia, pre trestné súdnictvo občianske i vojenské.
-5-§ 10.
Týmto zákonom sa zrušujú: §§ 465, 467 až 470 trestného zákona /zák. čl. V/1878/, §§ 2 až 4 a 9 zák. č. l78/l924 Sb. z. a n., §§ 383, 384 vojenského trestného zákona /r. z. č. 19/1855/ a §§ 9 a 10 zák. čl. XIX/1915.
§ 11.
Tento zákon vykonajú minister pravosúdia a minister národnej obrany.
Dôvodová zpráva.
Vojnové pomery účinkujú vždy škodlive na utváranie a konsolidáciu pomerov hospodárskych a tým nepriamo podrývajú všeobecnú morálku. Pokles všeobecnej morálky sa prejavuje hlavne zvýšením zločinnosti, najmä v oblasti majetkových deliktov.
Tieto skutočnosti dávajú podnet aj v našej trestnej legislatíve v súlade s vývojom trestného zákonodarstva v iných štátoch na primerané zostrenie trestnoprávnej ochrany všade tam, kde to záujem účinnej ochrany chránených právnych statkov a predovšetkým verejný záujem vyžaduje. V duchu tejto zákonodarnej tendencie treba podrobiť odbornej revízii doterajšie platné zákonné ustanovenia o podplácaní a o úplatkárstve verejných orgánov a nahradiť ich ustanoveniami, ktoré bezúhonnú čistotu verejného života zabezpečia ú-činnejšou trestnoprávnou ochranou.
Nedostatok doterajších noriem o podplácaní a o úplatkárstve prejavuje sa najmä v dvojakom smere:
1/ v nevyhovujúcom pojmovom okruhu zákonných skutkových podstát a
2/ v nedostatočnom rozpätí trestných sadzieb, určených na delikty uvedenej kategórie.
Úlohou zákonodarstva je preto jednak primerane rozšíriť pojmové znaky zákonných skutkových podstát u trestných činov, ktoré súvisia s podplácaním a s úplatkárstvom, jednak sprísniť hlavné i vedľajšie tresty, určené na tieto delikty.
Spomenutej legislatívnej úlohe najúčelnejšie je vyhovieť novým spracovaním celej tejto matérie trestného práva, čiže úplným nahradením doterajších zákonných ustanovení novými, vyhovujúcimi normami. Toto riešenie vyhovuje dôsledne zachovávaným zásadám slovenského zákonodarstva a odstraňuje pochybnosti, ktoré v praxi vzni-kaly preto, lebo doterajšie ustanovenia o aktívnom a pasívnom podplácaní verejných orgánov neboly v rámci jedného zákona prehľadne normované a vychádzaly z odchylných pojmových predpokladov.
Dôležité poslanie plní predložená osnova tým, že obsahuje rovnaké ustanovenia pre trestné súdnictvo občianske i vojenské a
-6-
tak uskutočňuje vlastne potrebnú unifikáciu v celej jednej oblasti trestného práva. S hľadiska otázky, v akom druhu treba tresty ur-ené v navrhovanom zákone uložiť a vykonať v odbore trestného súdnictva vojenského, budú smerodajné všeobecné paritné ustanovenia § 44 uvádzacieho zákona k vojenskému trestnému poriadku. S hľadiska dolných hraníc trestov na slobode sú smerodajné rovnako pre trestné súdnictvo občianske i vojenské príslušné všeobecné ustanovenia trestného zákona, ktoré určujú najnižšie zákonné hranice jednotlivých druhov trestov na slobode.
Navrhovaný zákon obsahuje ustanovenia jednak
a/ o aktívnom podplácaní verejných orgánov, ktoré označuje za podplácanie, jednak
b/ o pasívnom podplácaní verejných orgánov, ktoré cieľom markantnejšieho rozlišovania označuje za úplatkárstvo.
Pojem "verejného orgánu" definuje § 5 osnovy, Cieľom účinnej ochrany verejného záujmu ustanovenia §§ 2 a 4 o úkonoch alebo opominutiach verejných orgánov majú sa vzťahovať primerane aj na činnosť subjektov, uvedených v ods. 2 citovaného paragrafu, avšak u subjektov, uvedených pod písm. b/, iba vtedy, ak dotyčnou činnosťou je dotknutý verejný záujem.
Navrhovaný zákon v § 1 presnými definíciami vymedzuje pojmový rozsah úplatkárstva /pasívneho podplácania/ a podplácania /aktívneho/, ďalej pojem "úplatku" a "osôb blízkych11, ktorými pojmami sa zaoberajú skutkové podstaty trestných činov, v ďalších paragrafoch normovaných. Týmto všeobecným pojmovým určením umožňuje sa ľahší prehľad a zjednoduší sa úprava pojmovej podstaty jednotlivých trestných činov.
Trestné činy definované v navrhovanom zákone rozdeľujú sa podľa ich závažnosti na tieto tri skupiny:
1/ podplácanie a úplatkárstvo za zneužitie verejnej právomoci /§ 3/,
2/ podplácanie a úplatkárstvo za výkon alebo opominutie úkonu, patriaceho do kompetencie verejného orgánu, i keď čin nesúvisí so zneužitím verejnej právomoci, /§ 2/,
3/ podplácanie a úplatkárstvo za použitie vplyvu na verejné orgány pri vykonávaní verejnej právomoci /§ 4/.
Ťažšej kvalifikácii podliehajú delikty uvedené pod č. 1 a 2, ak ide o podplácanie alebo úplatkárstvo za úkon patriaci k výkonu právomoci sudcovskej alebo k rozhodovaniu o veciach verejných.
Aby prílišnou ostrosťou zákona neboly postihnuté aj prípady podľa právneho cítenia nezasluhujúce trest /najmä poskytnutie a prijatie obvyklého prepitného u výkonných - podriadených - orgánov, v tých skutkových podstatách, u ktorých relevantná činnosť nesúvisí so zneužitím verejnej právomoci, vynímajú sa z trestnosti prípady, kde predmetom prijatia /nie však "žiadania"/ úplatku, prípadne predmetom ponúkania, sľubu alebo poskytnutia úplatku je iba nepatr— ný prospech a pritom verejný záujem nijako nebol dotknutý. Neuplatní sa táto výhoda: a/ ak ide o zneužitie verejnej právomoci, b/ ak verejný záujem bol trestným činom dotknutý, c/ ak ide o vinníka, ktorý úplatok žiadal a konečne d/ ak ide o úplatkárstvo alebo o podplácanie za úkon, patriaci k výkonu právomoci sudcovskej alebo k rozhodovaniu o veciach verejných podľa § 2 ods. 4.
Trestné činy podľa tohto zákona sú podľa závažnosti jednak zločiny, jednak prečiny. Pokus prečinu je v každom prípade trestný. Všetky delikty, uvedené v navrhovanom zákone trescú sa trestami na slobode, a to prečiny väzením, zločiny žalárom alebo trestnicou. Rozpätie trestnej sadzby je primerane odstupňované podľa závažnosti trestného činu. Vo všeobecnosti treba zdôrazniť, že trestné sadzby sú značne prísne. Je to odôvodnené verejným záujmom, snahou po účinnej trestnej represii a požiadavkami generálnej prevencie.
Okrem hlavného trestu na slobode treba v odsudzujúcom rozsudku vysloviť aj zhabanie získaného úplatku, ktorý prepadá v prospech štátu. Pri odsúdení za zločin ďalším vedľajším trestom je aj strata úradu a volebného práva.
Vykonaním navrhovaného zákona nevzniknú pre štátnu pokladnicu osobitné výdavky.
Navrhujeme, aby návrh zákona bol pridelený na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu.
Dr. Martin Sokol v. r.,
Dr. Pavol Opluštil v. r., Dr. Eugen Filkorn v. r., Rudolf Čavojský v. r., Ján Mora v. r., Dr. Aladár Kočiš v. r., Ferdinand Mondok v. r., Anton Šalát v. r., Dr. Ernest Rosival v. r., Vojtech Husárek v. r., Ján
Drobný v. r., Ján Hollý v. r.