Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 10. zasadanie.
823.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1943
o opatreniach po nepriateľských bojových činoch, o náhrade škôd nimi spôsobených a o doplnení právnych predpisov o civilnej protileteckej ochrane.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
ČASŤ PRVÁ.
O opatreniach po nepriateľských bojových činoch a o náhrade škôd nimi spôsobených.
HLAVA I.
Opatrenia po nepriateľských bojových činoch.
Diel prvý.
Opatrenia na zničených alebo poškodených budovách.
§ 1.
Na odstránenie následkov zapríčinených bojovými činmi, najmä leteckými útokmi, postihnutá obec je povinná učiniť bezodkladné opatrenia:
a) na odpratanie a odvezenie trosiek;
b) na zaistenie budov a iných objektov, ktoré boly len čiastočne poškodené;
c) na zrúcanie budov a iných objektov tak poškodených, že ďalšie ich trvanie je životu nebezpečné.
§ 2.
(1) O výkon opatrení podľa § 1 písm. a) a b) postará sa obec za pomoci technic-
2
kého odborníka. Ak obec takého odborníka nemá, vyžiada si pomoc miestneho alebo najbližšieho súkromného technického odborníka alebo oprávneného stavebného živnostníka.
(2) V prípadoch uvedených v § 1 písm. c) je obec povinná vyžiadať si demolačné povolenie; avšak v naliehavých prípadoch môže obec nariadiť demolovanie aj bez demolačného povolenia.
§3.
(1) Obec vykoná opatrenia podľa § 1 v prvom rade vlastnými k tomu spôsobilý mi orgánmi a zamestnancami
(2) Ak niet orgánov a zamestnancov uvedených v ods. 1, alebo ak by títo nedostačovali, má obec najviac načas troch dní požadovať služby podľa § 39 zákona č. 329/1921 Sb. z. a n.
(3) Ak by práce potrebné v dôsledku opatrení podľa § 1 sa neskončily do troch dní, má obec na zbývajúci čas potrebné pracovné sily zaistiť povolaním k osobným úkonom obdobne podľa ustanovení zákona č. 131/1936 Sb. z. a n.
K zabezpečovacím prácam a k neodkladnýn opravam budov a iných objektov treba použiť upotrebiteľného stavebného materiálu z poškodených objektov. Ak by ten nestačil, obstará ho obec uložením vecných plnení obdobne podľa ustanovení zákona č. 131/1936 Sb. z. a n.
§ 5.
Ustanovenia §§ 1 až 4 platia ohľadom objektov štátu a jeho podnikov, ústavov, fondov a zariadení len potiaľ, pokiaľ príslušné odvetvie štátnej správy sa nepostará o potrebné opatrenia samo.
§ 6.
Práce, ktoré je povinný vykonať živnostník v dôsledku ustanovení tohto zákona, majú prednosť pred všetkými prácami, ktoré smluvne prevzal od iných osôb a oslobodzujú ho od následkov nezachovania dodacej lehoty z tohto dôvodu. Výnimku
tvoria len práce pre vojenskú správu, ak by táto na dodávka trvala.
Diel druhý.
Ošetrovanie a liečenie postihnutých osôb. § 7.
(1) Obec je povinná sa postarať o lekárske ošetrenie osôb zranených pri nepriateľskom útoku a o ich dodanie na liečenie.
(2) Na ciele uvedené v ods. 1 môže obec požadovať pomoc ktoréhokoľvek lekára v obci a ak ide o vojenského lekára cestou príslušného vojenského veliteľstva.
(3) Ak v obci niet lekára, alebo počet lekárov v obci nestačí na poskytnutie pomoci vo všetkých prípadoch, má starosta obce (vládny komisár) v najkratšom čase požiadať príslušný okresný úrad (v Bratislave Župný úrad) o vyslanie potrebného počtu lekárov.
(4) Ustanovenie ods. 2 a 3 platia obdobne i ohľadom ošetrovateľského personálu.
(5) Odmenu lekára a ošetrovateľského personálu určí Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií.
(6) Ohľadom zaistenia miestnosti na ciele uvedené v ods. 1 platia obdobne ustanovenia dielu tretieho.
(7) Potrebný materiál pre poskytovanie prvej pomoci zaopatrí a v potrebnom množstve ošetrujúcemu lekárovi dodá príslušná obec.
§ 8.
Po oznámení skončenia nepriateľského (leteckého) útoku každý lekárnik ako aj osoby v lekárni zamestnané sú povinné bez meškania zaujať svoje miesto v lekárni a vykonávať službu.
Diel tretí.
Ubytovanie obyvateľov poškodených a zničených budov.
§ 9.
Ak následkom nepriateľského bojového činu budovy boly zničené alebo tak poškodené, že ďalšie ich obývanie je nemožné alebo životu nebezpečné, je obec po-
4
vinná zaistiť dočasné ubytovanie pre tých obyvateľov, ktorí si sami nemôžu obstarať ubytovanie v iných budovách v obci.
§ 10.
(1) Na ciele uvedené v § 9 má obec v prvom rade použiť vlastné budovy. Ak ich nemá, môže požadovať aj iné verejné budovy.
(2) Minister vnútra môže uložiť jednotli-vým obciam, aby už vopred pripravovaly ubytovanie pre prípady uvedené v § 9, pričom určí spôsob prípravných prác a ich rozsah.
(3) Pred použitím verejných budov, ktoré nie sú vlastníctvom obce, má sa táto dohodnúť s majiteľom (držiteľom) budovy
o spôsobe používania budovy. K použitiu budov, ktoré sú vo vlastníctve alebo v správe vojenskej správy, je potrebný predbežný súhlas vojenskej správy.
(4) Za používanie štátnych budov a budov sväzkov územnej samosprávy neprislúcha odškodné. Či a v akej výške má sa poskytnúť odškodné za používanie iných verejných budov, určí minister vnútra po dohode s ministrom financií.
§ 11.
(1) Ak opatrenia podľa § 10 nestačia na zaistenie dočasného ubytovania všetkých obyvateľov uvedených v § 9, môže obec na ich umiestenie zabrať:
a) prázdne byty (miestnosti),
b) byty (miestnosti), ktoré sú zariadené na obývanie, ak ich majiteľ má v obci ešte iný byt,
c) oddeliteľné obytné miestnosti bytov (ods. 3).
(2) Majiteľ bytov uvedených v ods. 1 písm. b) môže si zvoliť byt, ktorý z nich si ponecháva pre seba.
(3) Obytné miestnosti uvedené v ods.
1 písm. c) možno zabrať, ak sa majiteľ bytu zabraním nevylúči z používania ostatnej časti bytu v tomto rozsahu:
a) ak majiteľ obýva byt sám — tak, aby mu zostala aspoň jedna obytná miestnosť,
b) ak okrem majiteľa bytu obýva ešte jeden člen rodiny tak, aby mu zostaly aspoň 2 obytné miestnosti,
5
c) ak majiteľ má viacčlennú rodinu — tak, aby mu okrem dvoch miestností [písm. b)] zostala pre ďalších dvoch a dvoch členov rodiny toho istého pohlavia aspoň jedna obytná miestnosť.
(4) Súčasne so zabraním miestnosti podľa ods. 3 možno zaistiť aj potrebné užívanie vedľajších miestností patriacich k tomuto bytu.
(5) Miestnosti potrebné Sk prevádzke živnosti alebo iného zárobkového zamestnania (povolania) nemožno zabrať, ak ich majiteľ živnosť skutočne prevádza, potažne zárobkové zamestnanie (povolanie) vykonáva.
(6) Za členov rodiny podľa ods. 3 sa počíta aj služobný personál (pomocnica v domácnosti) majiteľa bytu, ako aj osoby u neho zamestnané, ak im poskytuje ubytovanie vo svojom byte.
§ 12.
Okresný úrad môže pre živnostníka, ktorého prevodzovňa bola nepriateľským bojovým činom zničená alebo tak poškodená, že jej ďalšie použitie je nemožné, za podmienok uvedených v § 11, zabrať potrebné miestnosti spôsobilé podľa ustanovení živnostenského zákona na prevádzku tej - ktorej živností, na dočasné zriadenie živnostenskej prevodzovne, ak ďalšie vykonávanie živnosti tohto živnostníka je vo verejnom záujme potrebné,
§ 13.
(1) Súčasne s bytmi (miestnosťami) uvedenými v § 11 ods. 1 môže obec pre osoby, ktorým byt (miestnosť) bol pridelený, zabrať tiež najpotrebnejšie zariadenie (nábytok) v miestnostiach sa nachádzajúci; môže tiež majiteľovi bytu nariadiť, aby odstránil zariadenie (nábytok) z týchto bytov (miestností) vôbec alebo len zčasti.
(2) Cieľom zariadenia prázdnych bytov (miestností) zabraných podľa §11 ods. 1 môže obec požadovať na užívanie nábytok alebo jeho súčiastky aj od iných vlastníkov ako v ods. 1 uvedených, ak títo požado-vaný nábytok (jeho súčiastky) sami pre seba alebo pre spolubývajúcich nevyhnutne nepotrebujú.
6
§ 14.
Ak obec nemá na umiestnenie domácich zvierat osôb uvedených v § 9 sama potreb-né hospodárske miestnosti, môže tieto zabrať u majiteľov, ak ich pre vlastné účely nepotrebujú.
§ 15.
Zabraním bytu (miestností), zariadenia (nábytku) §§ 11 až 14 stráca majiteľ právo nimi voľne nakladať a je povinný ich dať do užívania osobám, ktoré určí obec. Zabranie zostáva v účinnosti aj v prípade, ak sa zmení majiteľ.
§ 16.
(1) Za byty (miestnosti) zabrané podľa §§ 11, 12 a 14 a za užívanie zahraného zariadenia (nábytku) podľa § 13 patrí ich majiteľom náhrada vo výške v mieste obvyklá a ak je majiteľ bytu nájomníkom, — pomerná čiastka nájomného.
(2) Výšku náhrady (čiastky nájomného) za zabrané byty (miestnosti) a za užívanie zabraného zariadenia (nábytku) ak sa osoba, ktorej bol byt (miestnosť) prikázaný, poťažne obec s majiteľom bytu (miestností) nedohodne, určí okresný úrad s konečnou platnosťou.
(3) Pracovné sily, potrebné na zariadenie zabraných bytov (miestností) alebo odsttránenie zariadenia (nábytku) zo za-braných bytov (miestností), ako aj na znovuzriadenie týchto bytov (miestností) po zrušení zabrania, obstará obec na svoj náklad.
§ 17.
O zabraní (§§ 11 až 14) treba upo-vedomiť majiteľa bytu (miestností), zariadenia (nábytku), alebo jeho zástupcu.
(2) Proti zabraniu možno podať námietky do 24 hodín námietky treba podať u starostu (vládneho komisára) obce. Podanie námietok nemá však odkladný účinok.
(3) O námietkach rozhoduje okresný úrad s konečnou platnosťou.
7
Diel štvrtý.
Dočasné stravovanie postihnutých obyvateľov.
§ 18.
(1) Ak si osoby v obci postihnutej nepriateľským bojovým činom v dôsledku tohto činu nemôžu zabezpečiť stravovanie, je obec povinná postarať sa o ich dočasné stravovanie pričom ohľadom prídelu potravín má sa obec obrátiť na okresný úrad; môže sa však na čas nevyhnutnej potreby odchýliť od právnych predpisov pre zásobovanie, kým Najvyšší úrad pre zásobovanie neučiní sám potrebné opatrenie.
(2) Ohľadom zaistenia pracovných síl potrebných pri stravovaní podľa ods. 1 platia obdobne ustanovenia § 3 ods. 2 a 3, ohľadom obstarávania vecných prostriedkov ustanovenie § 4 druhá veta.
(3) Obec môže o pomoc pri stravovaní osôb uvedených v ods. l požiadať vojenskú správu. Obec môže tiež verejným korporáciám a spolkom, ak majú sídlo v obci, ulo-žiť povinnosť k pomocným prácam pri stravovaní.
Diel piaty.
Ošatenie postihnutých osôb.
§ 19.
(1) Obec je povinná sa postarať o najpotrebnejšie ošatenie osôb uvedených v § 9, ak tieto stratily v dôsledku nepriateľského bojového činu svoje šatstvo, prípadne obuv a nemôžu si tieto samy obstarať, pri-čom ohľadom prídelu šatstva, prípadne obuvi má sa obec obrátiť na okresný úrad; môže sa však v prípade nevyhnutnej potreby odchýliť od právnych predpisov pre zásobovanie, kým Najvyšší úrad pre zásobovanie neučiní sám potrebné opatrenie.
(2) Ustanovenia § 18 ods. 2 a ods. 3 druhá veta platia obdobne.
Diel šiesty.
Zriadenie dočasných ubikácií a premiestenie bezprístrešných do iných obcí.
§ 20.
(1) Ak by opatreniami podľa §§ 10 až 11 nebolo možné obstarať ubytovanie pre
8
všetkých bezprístrešných obyvateľov, je obec povinná pre nich bezodkladne zriadiť dočasné ubikácie. O zriadenie takýchto ubikácií pre štátnych zamestnancov môže sa postarať aj štátna správa.
(2) Na cieľ uvedený v ods. 1 je obec oprávnená požadovať na užívanie potrebné pozemky obdobne podľa ustanovení zákona č. 131/1936 Sb. z. a n.
(3) Ustanovenia §§ 3 a 4 platia obdobne.
(4) Za ubytovanie v stavbách (ods. 1) hradia užívatelia primeranú náhradu, výšku ktorej určí v objektoch obecných obec, v objektoch štátnych — príslušné odvetvie štátnej správy.
§21.
(1) Ak by zriadenie dočasných ubikácií podľa § 20 ods. 1 nebolo možné, alebo nebolo dostačujúce, treba bezprístrešných obyvateľov ubytovať v iných obciach, a to zaberaním bytov (miestností a pod. ) obdobne podľa ustanovení §§ 10, 11, 13 a 14, obce, v ktorých sa majú bezprístrešní obyvatelia ubytovať, určí Ministerstvo vnútra.
(2) O ubytovanie a s tým súvisiace premiestenie bezprístrešných obyvateľov podľa ods. 1 postará sa okresný úrad, v obvode ktorého postihnutá obec leží, ak ide o viac okresov — župný úrad.
Diel siedmy.
Opatrenia ohľadom hnuteľných verí postihnutých obyvateľov.
§22.
(1) Veci, nachádzajúce sa v poškodených objektoch (ich častiach), ktoré nie sú obývateľné, alebo pod troskami zničených objektov, treba odovzdať ich vlastníkom (držiteľom), ak o to žiadajú a vlastnícke právo (držbu) preukážu.
(2) Veci, o vydanie ktorých ich vlastníci (držitelia), poťažne ich zmocnenci sa neprihlásia a ktoré poškodením neboly podstatne znehodnotené, má obec, ak ich vzhľadom na stav poškodenia objektov nemožno v týchto ponechať, bezpečne uložiť v skladištiach vlastných alebo v skladištiach na ten cieľ obdobne podľa usta-
9
novení zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. zabraných.
(3) Veci, poškodením podstatne znehodnotené, ak neboly odovzdané vlastníkom (držiteľom) a nemožno ich ponechať v poškodených objektoch, má obec hromadne uložiť.
(4) Najdené peniaze a cennosti má obec prevziať do svojho depozitu.
(5) Za podstatne znehodnotené veci podľa ods. 2 a 3 treba pokladať veci, ktoré ani po oprave by nebolo možno použiť k ich pôvodnému určeniu.
(6) Dozorom nad vykonávaním opatrení podľa ods. 1 a 4 má obec poveriť spoľahlivé, osobitne k tomu určené osoby.
(7) Veci uvedené v ods. 2 možno použiť na zariadenie zabraných bytov (miestností).
(8) Ustanovenia § 3 platia obdobne.
Diel ôsmy.
Finančný náklad.
§23.
(1) Výdavky, potrebné na vykonanie ustanovení § 1, ako aj výdavky na dočasné ubytovanie, stravovanie, ošatenie, liečenie a ošetrenie osôb, ktoré následkom nepriateľských bojových činov sú bez prostriedkov, hradí štát, nakoľko ustanovenia tejto časti neurčujú inak.
(2) Výdavky spojené s úradným pokračovaním obecných orgánov podľa ustanovení tejto časti, hradí obec.
(3) Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií môže obci uložiť primeraný príspevok na výdavky uvedené v ods. 1 v prospech štátnej pokladnice.
Diel deviaty. Trestné ustanovenia.
§ 24.
Kto
a) ako orgán obce alebo určený súc obcou, nekoná povinnosti uložené mu podľa ustanovení tejto časti alebo predpisov na základe tohto zákona vydaných,
b) v určenej lehote neposkytne požadovanú službu podľa § 3 ods. 2 a § 7 ods.
10
2 až 4 alebo neposluchne povolanie k osobným úkonom podľa § 3 ods. 3,
c) v určenej lehote neposkytne vecné plnenie podľa § 4,
d) poruší ustanovenia §§ 8 a 15, spácha priestupok a potresce sa, ak čin nie je prísnejšie trestný okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom do Ks 100. 000. — alebo zatvorením do 6. mesiacov. Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť na zatvorenie podľa miery zavinenia pričom nesmie presahovať 6. mesiacov.
Diel desiaty.
Dozor nad opatreniami.
§25.
(1) Dozor nad obecnými orgánmi pri vykonávaní ustanovení tejto časti vykonáva v obciach okresný úrad, v meste Bratislava — župný úrad.
(2) Na výkon určitých opatrení môžu úrady uvedené v ods. 1 ustanoviť osobitný orgán a určiť spôsob výkonu týchto opatrení.
HLAVA II.
O náhrade škôd.
Diel prvý.
Všeobecné ustanovenia.
§ 26.
(1) Štát poskytne náhradu podľa ustanovení tejto časti za škody spôsobené na území Slovenskej republiky slovenským štátnym občanom na zdraví alebo na živote, ako aj náhradu za škody spôsobené slovenským štátnym občanom alebo tuzemským právnickým osobám, počítajúc v to aj verejné obchodné spoločnosti, na nehnuteľnostiach, hnuteľnostiach alebo vecných právach, ktoré títo utrpeli v dôsledku nepriateľských bojových činov, najmä nepriateľských leteckých útokov, ak náhradu za takéto škody nie je zaviazaný poskytnúť niekto iný.
(2) Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na škody spôsobené trestnými činmi, iba že-by išlo o činy spáchané nepriateľskými bojovými silami alebo osobami stojacimi v ich službách.
11
§ 27.
Podľa ustanovení tejto hlavy poskytne štát slovenským štátnym príslušníkom, ktorí v úradnom poslaní alebo ako pracovné sily, sprostredkované tuzemskými úradmi práce do cudziny, sa zdržujú na území cudzieho štátu a tam utrpeli škodu z príčin uvedených v § 26. Ak tieto osoby boly odškodnené aj cudzím, štátom, má sa prípadne cudzím štátom poskytnutá odškodňovacia suma odpočítať od náhrady poskytnutej podľa ustanovení tejto časti.
Diel druhý.
Starostlivosť o telesne poškodených a o pozostalých po usmrtených (zomrelých, nezvestných).
§ 28.
(1) Osoby poškodené za okolností, uvedených v § 26, majú nárok na starostlivosť obdobne, podľa časti piatej zákona č. 80/ 1943 Sl. z. s odchýlkami, uvedenými v §§ 29 až 40.
(2). Za poškodené osoby podľa ods. 1 sa pokladajú:
a) osoby poškodené na zdraví,
b) pozostalí rodinní príslušníci po osobách, uvedených v písm. a),
c) pozostalí rodinní príslušníci po osobách usmrtených (nezvestných).
Invalidné požitky. § 29.
Invalidom mužským i ženským podľa tohto zákona prislúcha invalidný dôchodok podľa stupňa ich poškodenia vo výške určenej v § 132 zákona č. 80/1943 Sl. z. a k nemu patriace vedľajšie požitky (§§ 134, 135 a 145 zák. č. 80/1943 Sl. z. ).
§ 30.
Vydatej žene, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, prislúchajú invalidné požitky podľa § 29 v plnej výmere len vtedy, ak by výživa jej rodinných príslušníkov bola v prevážnej miere závislá na jej pracovnom príjme. V tomto prípade prislúchajú jej k invalidnému dôchodku aj rodinné prí-
12
piatky, pričom na manžela prislúcha rodinný príplatok len v tom prípade, ak pre vlastnú pracovnú neschopnosť je v prevažnej miere odkázaný na vydržovanie manželkou. Ináč prislúcha jej len polovica invalidných požitkov bez rodinného príplatku.
§ 31.
Dieťaťu, ktoré utrpelo poškodenie, prislúcha z invalidných požitkov podľa § 30
iba percentuálna časť, a to:
a) do dovŕšenia 14. roku dieťaťa vo výške 25% požitkov,
b) od dovŕšenia 14. roku do dovŕšenia 16. roku dieťaťa vo výške 50% požitkov,
c) od dovŕšenia 16. roku do dovŕšenia 18. roku dieťaťa vo výške 75% požitkov,
d) od dovŕšenia 18. roku dieťaťa vo
výške 100% požitkov.
§ 32.
V rodine, v ktorej okrem živiteľa rodiny je poškodený na zdraví aj rodinný príslušník natoľko, že stratil aspoň 50% pracovnej schopnosti, zvyšuje sa v § 168 ods. 1 zákona č. 80/1943 Sl. z. uvedená vyššia príjmová hranica namiesto o 10%:
a) na takto poškodenú manželku (manžela) o 40%,
b) na každého takto poškodeného rodinného príslušníka podľa § 168 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 80/1943 Sl. z. o 15%.
Požitky pozostalých.
§ 33. (1) Pozostalým prislúchajú požitky:
a) vdovám (vdovcom) vdovský (vdovecký) dôchodok vo výške určenej v § 136 zákona č. 80/1943 Sl. z. s prípadným
príplatkom podľa ods. 3 uvedeného paragrafu,
b) sirotám sirotský dôchodok vo výške určenej v § 140 ods. 1 a 2 zákona č. 80/ 1943 Sl. z.,
c) rodičom alebo za podmienok podľa § 129 ods. 2 zákona č. 80/1943 Sl. z. iným rodinným príslušníkom rodičovský dôcho-dok, poťažne dôchodok vo výške určenej v § 142 ods. 1 zákona č, 80/1943 Sl. z.
13
(2) K požitkom uvedeným v ods. 1 patrí aj drahotný prídavok podľa § 145 zákona č. 80/1943 Sl. z.
§ 34.
Vdovcovi prislúchajú vdovecké požitky po manželke, ktorá zomrela (stala sa nezvestnou) za okolností uvedených v § 26 len, ak by bol vdovec pre vlastnú neschopnosť v prevážnej miere odkázaný na vydržovanie manželkou.
§ 35.
(1) Sirota, ktorej matka zomrela (stala sa nezvestnou) za okolností, uvedených v § 26, ktorej otec ale žije a o rodinu sa stará, prislúcha sirotský dôchodok do veku siroty podľa § 140 ods. 3, poťažne ods. 6. zákona č. 80/1943 Sl. z. len, kým sa jej otec znovu neožení.
(2) Nemanželské dieťa, ktoré stratilo matku, pokladá sa za úplnú sirotu iba vtedy, ak jeho prirodzený otec už nežije alebo sa nestará o jeho výživu.
§ 36.
(1) Osobám uvedeným v § 33 písm. c) prislúchajú požitky iba vtedy, ak zomrelá osoba, od ktorej svoje zaopatrenie odvodzujú, v čase zomretia mala aspoň 16 rokov. V prípade, ak zomre pred dovŕšením 16. roku, prislúchajú im požitky len od toho času, kedy by zomrelá osoba dovŕšila 16. rok a osoby o zaopatrenie žiadajúce by boly výživou na ňu odkázané.
(2) Rodičovské požitky prislúchajú najviac po troch, deťoch zomrelých (nezvestných) za okolností uvedených v § 26.
§ 37.
Súbeh viac nárokov.
(1) U osoby, ktorá utrpela poškodenie na zdraví za okolností uvedených v § 26, ak pred týmto poškodením mala ako vo-jenský invalid nárok na invalidné požitky podľa § 133 ods. 1 zákona č. 80/1943 Sl. z., určia sa za obidve poškodenia percentá jeho pracovnej neschopnosti ako jedna invalidita so zreteľom na celkové poškodenie na zdraví;
14
(2) U osoby, ktorá utrpela poškodenie na zdraví za okolností uvedených v § 26,
ak pred týmto poškodením mala nárok na invalidné požitky podľa § 133 ods. 2 zákona č. 80/1943 Sl. z., určia sa za obidve poškodenia percentá jeho pracovnej neschopnosti ako jedna invalidita so zreteľom na celkové poškodenie na zdraví a požitky sa vymerajú vo výške uvedenej v § 133 ods. 1 zákona č. 80/1943 Sl. z.
(3) Osoby, ktoré vykonávajú služby uvedené v § 187 ods. 1 zákona č. 80/1943 Sl. z., ak pri výkone tejto služby utrpia poškodenie na zdraví za okolností uvedených v § 26, majú nárok na požitky podľa §§ 29 až 36.
(4) Vojenskí invalidi a pozostalí po-dľa § 129 zákona č. 80/1943 Sl. z., ktorí z tohto titulu poberajú požitky podľa piatej časti zákona č. 80/1943 Sl. z. a tiež rodinní príslušníci osoby, povolanej do činnej vojenskej služby, ktorí majú nárok na štátny vyživovací príspevok podľa časti štvrtej zákona č. 80/1943 Sl. z. a utrpia poškodenie na zdraví za okolností uvedených v § 26, majú nárok len na jeden druh týchto požitkov, a to na tie požitky, ktoré sú najvyššie.
(3) V jednej rodine, v ktorej bolo, ak bolo, za okolností uvedených v § 26 poškodených viac rodinných príslušníkov má oprávnene-ná osoba nárok len na jeden druh požitkov (invalidný, vdovský, vdovecký, sirotský, rodičovský), ktorý je najvyšší.
(6) Na poškodeného príslušníka rodiny, ktorý podľa svojho poškodenia za okolností uvedených v § 26 má nárok na osobitné požitky podľa tohto diela, prislúcha rodinný príplatok podľa § 135 zákona č. 80/1943 Sl. z. len vtedy, ak tento rodinný príplatok je vyšší, než inak mu prislúchajúce osobitné požitky; v tomto prípade mu tieto osobitné požitky neprislúchajú. V opačnom prípade prislúchajú iba tieto
osobitné požitky.
(7) Ak zomrie za okolností uvedených v § 26 druhý rodič siroty, ktorá už poberala sirotské požitky podľa § 141 ods. 2 zákona č. 80/1943 Sl. z., prislúchajú jej si-
15
rotské požitky ako úplnej sirote podľa § 141 ods. 1 zákona č. 80/1943 Sl. z.
(8) Požitky jednej rodiny nesmú presahovať výšku príjmovej hranice podľa § 32. Ak by nárok na požitky jednej rodiny pre-výšil túto hranicu, snižujú sa požitky manželky a detí rovnomerne tak, aby všetky požitky tejto rodiny neboly vyššie, než príjmová hranica podľa § 32.
(9) Za jednu rodinu v smysle ustanovení ods. 1 až 8 sa pokladajú všetky osoby, uvedené v § 168 ods. 2 zákona č. 80/1943 Sl. z. a okrem toho každá osoba, žijúca v spoločnej domácnosti a vyživovaná hlavou tejto rodiny, okrem jej zamestnancov.
§ 38.
Pohrebné.
Za osobu zomretú za okolností uvede-ných v § 26 prislúcha pohrebné vo výške, určenej v § 146 zákona č. 80/1943 Sl. z., pozostalým alebo iným osobám, ak pohreb vypravily na svoje trovy, a ak nemajú nárok na pohrebné od štátu alebo iných verejnoprávnych korporácií podľa iných právnych predpisov.
§ 39.
Prihlásenie nárokov.
Nároky na starostlivosť podľa tohto diela treba prihlásiť do jedného roka od utrpeného poškodenia (§ 128 ods. 3, § 129 ods. 4 zák. č. 80/1943 Sl. z. V prípade neskoršieho prihlásenia nárok treba pokračovať podľa § 175 ods. 9, prípadne ods. 10 zákona č. 80/1943 Sl. z.
§ 40.
Nároky voči nositeľom verejnoprávneho poistenia
(1) Na starostlivosť podľa §§ 28 až 39 majú nárok aj osoby, ktoré majú nárok aj na dôchodok (poistné dávky) z verejnoprávneho poistenia.
(2) Ak vznikne poistný prípad (invalidita, smrť) u poistencov podľa právnych predpisov o verejnoprávnom rentovom poistení (poistenie pre prípad invalidity a staroby, provízne poistenie baníkov a
16
penzijné poistenie súkromných zamestnancov vo vyšších službách) v dôsledku udalostí uvedených v § 26, uhradí nositeľovi poistenia štát základnú čiastku z vyplácaného dôchodku. Ak ide o poistenie podľa nariadenia s mocou zákona č. 266/ 1940 Sl. z., za základnú čiastku pokladá sa 20% vymerovacieho základu. Smernice o vyúčtovaní vydá minister vnútra po dohode s ministrom financií.
(3) O základnú čiastku, ktorú štát uhradí verejnoprávnej poisťovni, snižuje sa dôchodok podľa §§ 28 až 39.
(4) Voči nositeľom verejnoprávneho nemocenského poistenia postihnutí poistenci, poťažne dôchodci a ich rodinní príslušníci z titulu škody spôsobenej na zdraví alebo na živote za okolností uvedených v § 26 nemajú nárok na poistné dávky.
(5) Škody spôsobené na zdraví alebo na živote spôsobom uvedeným § 26 i keď nastanú podniku, nebudú odškod-ňované ako podnikové úrazy nositeľom verejnoprávneho úrazového poistenia.
Diel tretí.
Náhrada vecných škôd.
§ 41.
(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej za okolností uvedených v § 26 podľa tohto dielu majú vlastník (veci alebo práva) prípadne jeho dedič — (v ďalšom texte — "poškodený").
(2) Žiadosť o náhradu škody môže podať a zúčastniť" sa na pokračovaní poško-dený alebo jeho zákonný zástupca (poruč-ník, kurátor, u právnických osôb orgán oprávnený ich zastupovať). V mene poškodeného môže vystupovať jeho manžel (manželka) bez splnomocnenia, ak žije s poškodeným v spoločnej domácnosti.
§ 42.
(1) Žiadosť treba podať písomne alebo ústne do zápisnice na príslušnom obecnom (obvodnom) notárskom úrade, v obvode ktorého škoda vznikla, a to do 60 dní odo dňa, kedy škoda vznikla.
(2) Na žiadosti, podané po uplynutí lehoty určenej podľa ods. 1, má sa brať zreteľ len v prípadoch osobitného zreteľa
17
hodných. O tom, či ide o prípad osobitného zreteľa hodný, rozhodne okresný úrad. V prípadoch uvedených v § 27 žiadosť treba podať na Ministerstve vnútra.
§ 43.
(1) Náhradu škody možno poskytnúť len, ak je dostatočne preukázaná.
(2) Pri určení výšky náhrady treba odpočítať sumy odškodného poskytnutého podľa iných právnych predpisov, sumy, ktoré poskytly tretie osoby na vyrovnanie pohľadávky vzniklej v dôsledku škody a podpory poskytnuté z verejných prostriedkov na zmiernenie škody.
(3) Ak poškodený alebo jeho zmocnenec zavinil škodu alebo svojím konaním alebo opomenutím neprispel k jej zmierneniu, treba náhradu určiť nižšou sumou primerane k vine, poprípade určenie náhrady úplne pominúť vzhľadom na okolnosti prípadu.
(4) Odškodnenie možno odmietnuť, ak poškodený pri zisťovaní škody učinil vedome nesprávne údaje o skutočnostiach, ktoré pre rozhodnutie sú závažné, alebo ich vedome zamlčal, alebo neprípustne pôsobil na svedkov, znalcov alebo na úradné osoby v jeho veci činné, alebo úmyselne uviedol ich v omyl.
§ 44.
(1) Pri určení výšky odškodného treba vziať za základ skutočnú škodu; nemožno vziať zreteľ na cenu zvláštnej obľuby alebo na ušlý zisk.
(2) Ak vec (budova, dielo a pod. ) bola zničená alebo sa stratila, výška odškodného (ods. 1) určí sa sumou, rovnajúcou sa nákladu, ktorý bol alebo v čase rozhodnutia o škode musí byť vynaložený na znovuvybudovanie alebo znovuobstaranie vecí rovnakej hodnoty. Výpočet nákladu treba snížiť o primeranú sumu, ak zničená alebo stratená vec mala podstatne menšiu hodnotu; od sníženia možno odhliad-nuť, nakoľko to vyžadujú dôvody osobitného zreteľa hodné.
Pri určení výšky odškodného za zničené budovy možno brať primeraný zreteľ na vyšší náklad, ktorý
18
je potrebný pri postavení budovy na inom mieste, ako aj na náklad na zlepšenie a prípadné zmeny, nakoľko tieto sú zapríčinené stavebnopolicajnými (bytová hygiena, ochrana pamiatok) alebo požiarno-policajnými predpismi alebo inými požiadavkami verejného záujmu a hodnota novostavby pre poškodeného sa týmto podstatne nezvýšila, neberie sa však zreteľ na výšku poistnej sumy, ako budova (dielo a pod. ) bola poistená.
(4) Ak zo zničenej veci (budovy, diela a pod. ) zostaly používateľné zvyšky, treba ich hodnotu odpočítať.
(5) V prípade poškodenia veci treba za podklad odškodnenia vziať náklad potrebný na účelnú opravu veci. Alt by vec ani po oprave nedosiahla hodnotu, ktorú mala pred poškodením, treba na to brať zreteľ pri odškodnení. Ustanovenie ods. 3 platí obdobne. Ak vec nemožno opraviť, určí sa odškodné výškou znehodnotenia.
(6) Pre stratu zmenky alebo šeku (obchodnej poukážky) poskytne sa odškodné len, ak oprávnený v dôsledku straty nemôže vymôcť svoju pohľadávku. Pre stratu iných cenných papierov poskytne sa odškodné len, ak poškodený nemôže dostať náhradu cestou umorovacieho pokračovania,
(7) Ak bola zničená alebo sa stratila hotovosť (peniaze), presahujúca obvyklú potrebu domácnosti, prípadne podniku (obchodu, závodu, kancelárie), možno priznať náhradu tejto škody len, ak sa preukáže, že poškodený hotovosť nevyhnutne potreboval mať vo svojej úschove na splnenie platobnej povinnosti alebo z iného dôležitého dôvodu.
§ 45.
Náhrada škody sa poskytne v peniazoch alebo plnením in natura. Časť náhrady škody prevyšujúca sumu Ks 300. 000. — poskytne sa v štátnych cenných papieroch; zo štátnych alebo iných národohospodársky dôležitých dôvodov má sa celá náhrada poskytnúť v peniazoch alebo in natura. Výšku, nad ktorú sa má náhrada poskytnúť v cenných papieroch, môže vláda na-
19
riadením zvýšiť alebo snížiť. Za zničené (stratené) pevne zúročiteľné štátne dlhopisy poskytne sa náhrada vždy v štátnych cenných papieroch.
§ 46.
Vyplatenie odškodného (§ 44) možno viazať podmienkami a jeho upotre-benie na ciele znovuobstarávania (znovu-vybudovania) veci (budovy, diela a pod. ) možno podľa potreby vhodným spôsobom zaistiť.
§ 47.
(1) Úrad § 50 môže rozhodnúť, že náhrada škody má sa stať plnením in natura, a to aj vtedy, ak strana žiada odškodné v peniazoch.
(2) Plnením in natura má sa poskytnúť poškodenému podľa možnosti rovnocenná náhrada. Ak plnenie in natura nemožno považovať za dostatočnú náhradu, treba poškodenému poskytnúť okrem toho aj náhradu v peniazoch na doplnenie výšky zistenej úhrnnej škody.
§ 48
(1) Počas brannej pohotovosti štátu poskytne sa poškodenému len tá časť náhrady, ktorá je potrebná na udržanie jeho existencie, avšak škody, ktoré nepresahujú 10. 000 Ks, sa hradia hneď.
(2) Pri poškodení vecí, ktoré sú pred-metmi dôležitými pre obranu štátu, najmä pre zásobovanie, možno poskytnúť plnú náhradu ešte za trvania brannej pohotovosti štátu.
§ 49.
(1) Odškodné je vyňaté z exekúcie v takom rozsahu, v akom podľa platných predpisov je z exekúcie vyňatá vec, za ktorú sa odškodné poskytlo.
(2) Odškodné pred jeho poskytnutím (vyplatením) možno postúpiť, dať do zálohy alebo viesť naň exekúciu nad rozsah uvedený v ods. 1 len so súhlasom úradu, ktorý je príslušný rozhodovať o náhrade škody,
§ 50.
(1) Vecnú škodu (§ 44) zisťuje na mieste samom a o jej náhrade rozhoduje
20
okresný úrad. K zisťovaniu škody treba* pribrať aj zástupcu finančnej správy, kto-rý sa má vyjadriť k výške zistenej škody, ako aj (k výške náhrady, ktorá má byť poskytnutá. Ak škoda nastala v zahraničí, o náhrade škody rozhoduje Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií.
(2 ) Zástupca finančnej správy má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu okresného úradu, ak na jeho vyjadrenie nebol vzatý zreteľ.
(3 Pred rozhodnutím o odvolaní má si odvolací úrad vyžiadať mienku Ministerstva financií.
(4) Škodu treba zistiť do 6 mesiacov po jej uplatnení, ináč má sa zato, ak sa len nedokáže opak, -že škoda vznikla vo výške poškodeným udanej.
(5) Ak sa náhrada škody prizná, hradí trovy pokračovania (ods. 1) štát.
§ 51
Okresný úrad podľa smerníc, vydaných Ministerstvom vnútra po dohode s Mini-sterstvom financií môže v súrnych odôvodnených prípadoch poskytnúť primeraný preddavok na náhradu škody.
HLAVA III.
Úprava niektorých iných súkromnoprávnych otázok.
§ 52.
Ak v dôsledku nepriateľských bojových činov vznikla škoda na takej veci, na ktorej viazne právo tretej osoby, treba použiť ustanovenie 'tejto hlavy aj vtedy, ak smluva alebo doterajšie platné právne predpisy ináč ustanovujú.
§53.
(1) Ak predmet nájmu (budova, byt, miestnosť) bol zničený alebo poškodený tak, že je úplne alebo v prevažnej miere nepoužívateľný na cieľ, pre ktorý bol prenajatý, môže nájomník (podnájomník) nájomný pomer s okamžitým účinkom vypovedať. Ak však nájomník nájomný pomer, nevypovie, nie je povinný platiť nájomné za čas, za ktorý predmet nájmu je nepoužívateľný; ak je len čiastočne používa-
21
teľný, je povinný platiť len pomernú časť nájomného. Preplatok má sa nájomníkovi vrátiť.
(2) Pre škody spôsobené na predmete nájmu, nemôže nájomník uplatňovať proti prenajímateľovi iné práva, okrem práv v ods. 1 uvedených, ani v tom prípade, ak prenajímateľ sa v smluve bezvýhradne zaviazal udržovať predmet nájmu v riadnom stave.
(3) Ak nájomník na vlastný náklad u-viedol predmet nájmu do používateľného stavu, môže žiadať od vlastníka úhradu len po zaniknutí nájomného pomeru. Počas trvania nájomného pomeru môže žiadať úhradu len v takej miere, v akej prenajímateľ obdržal náhradu škody.
(4) Prenajímateľ je povinný náhradu poskytnutú na vedomie predmetu nájmu do používateľného stavu použiť na tento cieľ, ak tak neučiní, všetky práva nájomníka
oživnú tak, ako keby nebola nastala udalosť, uvedená v ods. 1.
(5) Ustanovenie ods. 4 neplatí na tú časť náhrady, ktorá sa rovná nákladu, vy-naloženému prenajímateľom na uvedenie predmetu nájmu do používateľného stavu, alebo sume, ktorú má prenajímateľ zaplatiť nájomníkovi ako náhradu jeho výdavkov (ods. 3).
§ 54.
Ustanovenia § 53 platia aj pri árendálnych smluvách, nakoľko škoda vznikla na predmete árendy.
§ 55.
(1) Ak škoda vznikla na takej vecí, na ktorej viazne požívacie právo, môže požívateľ žiadať, aby vlastník náhradu poskytnutú za túto škodu použil na uvedenie predmetu požívania do pôvodného stavu. Vlastník nie je povinný použiť tú časť náhrady, ktorá sa rovná nákladu vynaloženému z jeho vlastných prostriedkov na uvedenie predmetu požívania do pôvodného stavu.
(2) Ak požívateľ z vlastných prostriedkov uviedol predmet požívania do pôvodného stavu, môže žiadať od vlastníka ve-
22
ci úhradu vzniklých výdavkov v takej výške, v akej vlastník obdržal náhradu za túto škodu. Ináč môže požívateľ žiadať
náhradu všetkých výdavkov vynaložených na uvedenom predmete požívania do pôvodného stavu až po zániku požívacieho práva, pričom predmetom požívania je nehnuteľnosť, vlastník je povinný dať súhlas, aby ešte za trvania požívacieho práva bolo vložené na nehnuteľnosť záložné právo v prospech požívateľa do výšky neuhradených výdavkov.
(3) Ak odškodné obdržal požívateľ, môže vlastník žiadať, aby požívateľ odškodné v celej výške bezodkladne použil na< uvedenie predmetu používania do pôvodného stavu, poprípade aby mu uhradil do výšky obdržaného odškodného náklad, ktorý vynaložil na uvedenie predmetu požívania do pôvodného stavu.
56.
(1) Ak škoda vznikla na predmete, na ktorom viazne vdovské právo, platia obdobne ustanovenia § 55 s odchýlkou uvedenou v ods. 2.
(2) Ak vdovské právo bolo obmedzené v prospech potomkov a škoda vznikla na veci, ktorá bola ponechaná do požívania vdove, môže súd v prípadoch osobitného zreteľa hodných zaviazať tých, v prospech ktorých bolo vdovské právo obmedzené, aby odstránili úplne alebo čiastočne vzniklé nedostatky, poprípade aby náklad vzniklý s odstránením týchto nedostatkov úplne alebo čiastočne vdove nahradili ešte za trvania vdovského práva, bez ohľadu na to, či a v akej miere obdržali odškodné.
§57.
Ak škoda vznikla na takej veci, na ktorej viazne služobnosť užívania, treba použiť obdobne ustanovení § 56 ods. 1. a 2. V prípadoch osobitného zreteľa hodných, môže súd zaviazať vlastníka, aby odstránil vzniklý nedostatok bez zreteľa na odškodné, poprípade na výšku odškodného, alebo uložiť povinnosť, aby nahradil oprávnenému výdavky, ktoré tomuto vznikly pri uvedení veci do pôvodného stavu, a to ešte za trvania služobnosti.
23
§ 58.
(1) Ak škoda bola spôsobená na nehnuteľnosti, zaťaženej hypotekárnym záložným právom, nemôže hypotekárny veriteľ z tohto dôvodu žiadať doplnenie zaistenia; môže však žiadať, aby vlastník uviedol nehnuteľnosť do stavu pôvodnej hodnoty, ak obdržal za túto škodu náhradu z akéhokoľvek právneho titulu. Ak hypotekárnym záložným právom zaistená pohľadávka nie je ešte splatná, môže hypotekárny veriteľ žiadať o jej vyplatenie ešte pred splatnosťou, ak vlastník nehnuteľností, ktorý obdržal náhradu za škodu, napriek vyzvaniu neuvedie nehnuteľnosť v primeranej lehote do pôvodného stavu.
(2) Ak nehnuteľnosť uvedená v ods. 1. nemôže byť uvedená do stavu pôvodnej hodnoty, složí sa odškodné na žiadosť hypotekárneho veriteľa do súdneho de-pozita cieľom jeho rozvrhnutia medzi veriteľmi obdobne podľa §§ 188 až 202 Exekučného zákona.
ČASŤ DRUHÁ.
Doplnenie právnych predpi-sov o civilnej protileteckej ochrane.
§ 59.
(1) Obce, ktoré určí šéf civilnej proti-leteckej ochrany (§ 2 nar. s mocou zák. č. 224/1941 Sl. z. ) sú povinné, ak to osobná bezpečnosť obyvateľstva pred nepriateľskými leteckými útokmi vyžaduje, na svoj náklad postarať sa do dňa, určeného v príkaze šéfa civilnej protileteckej ochrany o prechodné núdzové ubytovanie v blízkosti obce pre obyvateľstvo', ktoré je svojím zamestnaním (povolaním) trvale viazané na územie obce.
(2) Šéf civilnej protileteckej ochrany určí vo svojom príkaze (ods. 1), či sa treba postarať o prechodné núdzové ubytovanie pre obyvateľstvo celej obce, alebo len určitých, ním označených oblastí.
(3) Pre ubytovanie podľa ods. 1 a 2 treba použiť oblasť, ktorú šéf civilnej protileteckej ochrany uzná za vyhovujúcu.
24
§ 60.
Predpisy o vyvlastnení a požadovaní vecí pre účele civilnej protileteckej ochrany (§ 12 zák. č. 280/1940 Sl. z. a § 17 nar. s mocou zák. č. 224/1941 Sl. z. ) platia aj pre vyvlastenie a požadovanie veci podľa tejto časti.
§ 61.
Osoby, ktorým obvodový veliteľ civilnej protileteckej ochrany (§ 9 ods, 1 zák. č. 280/1940 Sl. z. ) nariadil núdzove sa ubytovať v prikázaných objektoch, sú povinné poslúchnuť tento príkaz pod trestnými následkami uvedenými v § 21 zákona č. 280/ 1940 Sl. z.
§ 62.
Obce, ktorým bola uložená povinnosť podľa § 59, sú povinné starať sa na svoj náklad o okurovanie, osvetlenie a upratovanie objektov, slúžiacich na prechodné núdzové ubytovanie.
ČASŤ TRETIA.
Spoločné a záverečné ustanovenia.
§ 63.
Štátne úrady, obce a verejnoprávne korporácie sú povinné spolupôsobiť pri vykonávaní ustanovení tohto zákona a predpisov na základe neho vydaných.
§ 64.
(1) Kde sa hovorí v tomto zákone o obci, je vykonávateľom jej prikázaných úloh a za plnenie týchto zodpovedný — starosta (vládny komisár) obce (v Bratislave — hlavný mešťanosta).
(2) Kde sa hovorí v tomto zákone o okresnom úrade, rozumie sa ním v Bratislave mestský notársky úrad, ak len v tomto zákone nie je výslovne uvedené inak.
§ 65.
Podania, zápisnice, rozhodnutia, potvrdenky a doklady, ktoré slúžia výlučne na uplatnenie nárokov podľa tohto záko-
25
na, prípadne na jeho vykonanie, sú pre tento účel oslobodené od poplatkov a dávok.
§ 66.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra, minister národnej obrany a minister financií so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Súčasná svetová vojna ako totálna vojna, má za dôsledok, že nepriateľskému útoku je rovnako vystavené aj domáce obyvateľstvo, čo sa prejavuje najmä pri nepriateľských leteckých útokoch. Zapríčiňujú sa takto škody, na životoch, zdraví a majetku, ktoré väčšinou postihujú veľmi citeľne aj občanov, priamo nezúčastnených na bojových akciách v poli a vážne ich ohrožujú na hospodárskej existencii. Je spravodlivým požiadavkom, aby tiete vojnové škody nezaťažovaly len nahodile postihnutých jednotlivcov, ale aby boly vyrovnané z prostriedkov celej pospolitosti, teda štátu.
Rozvoj leteckej vojny vyžaduje doplnenie doteraz platných zákonitých predpisov o CPO novými, ktoré umožnia vykonať opatrenia, smerujúce na účinnú ochranu civilného obyvateľstva ako aj brannosti štátu pred škodami, hroziacimi v leteckej vojne. Do popredia vystupujú najmä otázky evakuácie (úplnej alebo čiastočnej) veľkých miest a dôležitých výrobných alebo dopravných stredísk a vôbec všetky otázky, týkajúce sa sociálnej starostlivosti o poškodené a ohrozené obyvateľstvo.
Vládny návrh obsahuje ustanovenia o potrebných opatreniach, ktoré treba uro-biť v záujme postihnutého civilného obyvateľstva bezprostredne po nepriateľskom útoku. Tieto ustanovenia vzťahujú sa podľa návrhu na opatrenia, ktoré je potrebné vykonať v dôsledku zničenia a poškodenia budov a opatrenia, vyplývajúce z potreby postarať sa o osoby nepriateľským útokom priamo postihnuté, o ich ošetrenie, ubytovanie, stravovanie a ošatenie, ak ony samé poťažne osoby, ktoré sú povinné sa o nich starať, nemôžu si zaistiť uvedené potreby bez cudzej pomoci.
K hlave I.
Nakoľko všetky opatrenia, ktoré sú potrebné v dôsledku nepriateľského útoku, treba urobiť bez meškania a bez zdĺhavého úradného pokračovania, musí byt právomoc sústredená u jedného orgánu, a: to u toho, ktorý miestne pomery dokonale pozná a je v prípade potreby v každom čase ihneď k dispozícii.
Vzhľadom na uvedené zásady sveruje sa preto podľa návrhu vykonávanie potrebných opatrení obci a jej treba tiež poskytnúť možnosť, požadovať služby od každého a tam, kde to následky nepriateľského (leteckého) útoku vyžadujú.
Diel prvý návrhu obsahuje ustanovenia týkajúce sa opatrení, ktoré sú potrebné v záujme verejnej bezpečnosti a v záujme bezpečnosti obyvateľov zničených alebo poškodených budov. Ustanovenie § 1 vypočítava opatrenia, ktoré treba v tomto smere učiniť. Pri týchto opatreniach je treba zakročiť rýchle a podľa daných okolností účelne; nemožno preto brať ohľad na všetky formality, požadované jednotlivými stavebnými štatútmi. Je treba predovšetkým súčinnosť odborných síl, ktorých služby môže obec požadovať a ktoré musia jej pri opatreniach byť k dispozícii (§ 2).
Ustanovenia § 3 poskytujú obci možnosť zaistiť potrebné pracovné sily pre opatrenia podľa § 1. Na tento cieľ má obec v prvom rade upotrebiť vlastných zamestnancov, ak by však týchto nemala, alebo ak by ich nemala v dostatočnom počte, môže obec od obyvateľov o poplatníkov obce požadovať služby (ručné alebo poťahmi alebo motorovými vozidlami) podľa § 39 zákona č. 329/1921 Sb. z. a n. Tieto služby môže obec podľa návrhu požado-
26
vať najviac na čas 3 dní, t. j. prvidelne na čas, ktorý je potrebný, aby bolo možno vykonať v zaujme verejnej bezpečnosti a v záujme ochrany života a majetku nepriateľským útokom postihnutých obyvateľov najsúrnejšie práce pri opatreniach podľa § 1; nakoľko tieto služby majú sa konať bezplatne, znamená to značné odbremenenie štátnej pokladnice. Pred požadovaním takýchto služieb má otec pravidelne si vyžiadať schválenie vyššieho dohliadacieho úradu, avšak v prípade núdze, ako v tomto prípade po nepriateľskom útoku — nemusí obec vyčkať toto schválenie (§ 39 ods. 5 uvedeného zákona). Ďalšie ustanovenie §3 návrhu (ods. 3) poskytuje obci možnosť zaistiť potrebné pracovné sily na práce podniknuté v dôsledku opatrení podľa § 1 — ak by sa tieto do troch dní neskončily — povolaním k osobným úkonom obdobne podľa ustanovení zákona č. 131/ 1936 Sb. z. a n. platia teda v tomto prípade obdobne ustanovenia §§ 66 až 78 a §§ 148 až 150 uvedeného zákona. Povolaným osobám bude zpravidla vyplácaná denná mzda na účet štátnej pokladnice.
Ustanovenie § 4 má obcí poskytnúť (možnosť, laby zaistila stavebný materiál potrebný k zabezpečovacím prácam a k neodkladným opravám budov a iných objektov. Na tento cieľ možno použiť upotrebiteľný stavebný materiál z poškodených objektov. Ak by ten nestačil, obstará obec potrebný stavebný materiál uložením vecných plnení obdobne podľa príslušných ustanovení zákona č. 131/1936 Sb. z. a n. V tomto smere treba najmä použiť ustanovenie §§ 81 a nasl. uvedeného zákona.
Ustanovenie § 5 ponecháva štátnej správe možnosť, aby pri poškodených a zničených objektoch štátnych, poťažne objektoch štátnych podnikov, ústavov, fondov a zariadení sama urobila potrebné opatrenia podľa § 1, ak to považuje za účelnejšie a vhodnejšie.
Ustanovenia § 6 poskytujú zákonnú ochranu živnostníkovi, pribranému k prácam, prevádzaným v dôsledku opatrení podľa § 1, pred hmotnou škodou, ktorá by mu prípadne mohla nastať z nedodržania dodacej lehoty pri iných prevzatých prácach a dodávkach. V záujme obrany štátu sú z tohto oslobodenia vyňaté dodávky Ministerstva národnej obrany, ak toto na dodávke trvá.
Ustanovenia dielu druhého (§§ 7 a 8) upravuje starostlivosť o osoby pri nepriateľských (leteckých) útokoch zranených,najmä zaistenie ich okamžitého ošetrenia a liečenia
Úlohou obecných orgánov bude predovšetkým sústrediť na mieste útoku potrebný počet lekárov a ošetrovateľský personál, a to v čase najkratšom. V tomto smere bude nápomocný obci okresný úrad, v Braslave župný úrad. Za nepriateľského útoku nemôže pre požadovanie honorárov pre lekárov a ošetrovateľský personál platiť komorná tarifa (§ 15 zák. č. 56/1942 Sl. z.), preto sa ponecháva Ministerstvu vnútra, aby po dohode s Ministerstvom financií určilo odmeny lekárov a ošetrovateľskému personálu. Cieľom zaistenia potrebných miestností pre lekársku pomoc a ošetrenie môže obec použiť ustanovenia dielu tretieho. Aby nenastal nežiadúci prieťah pri ošetrovaní zranených osôb, je potrebné, aby obec sama sa postarala a mala v dostatočnom množstve materiál pre poskytovanie prvej pomoci (obväzy, najpotrebnejšie lieky a pod.). Ohľadom poskytovania prvej lekárskej pomoci platia inak ustanovenia §§ 10 a násl. zákona č. 114/1929 Sb. z. a n. Ustanovenie § 8 návrhu zaisťujú stálu po-hotovosť lekárni a tam zamestnaného personálu na čas potrebný po nepriateľskom útoku,
Ustanovenia dielu tretieho smerujú k zaisteniu ubytovania obyvateľov, ktorí následkom nepriateľského útoku prišli o' byt a miestnosti, potrebné k výkonu ich zamestnania. Túto úlohu sveruje ustanovenie § 9 návrhu tiež obcí. Ďalšie ustanovenia upravujú postup pri zaistení ubytovania, poradie, v ktorom majú byť budovy na tento cieľ použité, ako aj zabezpečenie nábytku a pod. a konečne právne pomery, vyplývajúce z týchto opatrení.
Podľa ustanovení § 10 má obec v prvom rade použiť vlastné budovy, ak takéto nemá, môže požadovať aj iné verejné budo-vy. Účelné bude v obciach, v ktorých pravdepodobne možno počítať s nepriateľskými útokmi, už vopred pripraviť ubytovanie pre prípad týchto' útokov podľa vypracovaného plánu; vykonanie prípravných prác môže nariadiť minister vnútra. Ustanovenie § 10 ods. 3 zaoberá sa otázkou náhrady za použitie štátnych a verejných budov. Nakoľko ubytovanie postihnutých obyvateľov ide na účet štátnej pokladnice, vylučuje sa poskytnutie odškodného za používanie štátnych budov a budov sväzkov územnej samosprávy; náhrada sväzkom územnej samosprávy sa nenavrhuje, lebo sú povolané plniť verejné úlohy a pomáhať obciam
27
pri plnení týchto úloh. Či a v akej výške má sa poskytnúť odškodné za používanie iných verejných budov, ponecháva sa na rozhodnutie ministra vnútra po dohode s ministrom financií. Bude pri tomto rozhodnutí treba brať zreteľ na majiteľa budovy, na jeho hmotné postavenie a na účel, na ktorý je budova určená.
Ustanovenia §11 zmocňujú obce zabrať miestnosti, ak by budovy zaistené podľa § 10 nestačily na ubytovanie všetkých bez-prístrešných obyvateľov. Ide tu o dočasné ubytovanie, t. j. na čas, kým tieto osoby si samé neobstarajú riadne ubytovanie, poťažne, kým nebudú im podľa platných právnych predpisov pridelené riadne byty. Pritom sa návrh pridržiava zásady, aby obec podľa potreby mohla siahnuť na každú pre majiteľa bytu postrádateľnú miestnosť a aby tento nebol vylúčený z používania ostatnej časti bytu. Za spravodlivé merítko pre počet miestností, ktorý má byť ponechaný majiteľovi bytu, považuje sa počet členov jeho rodiny. Zaisťuje sa aj potrebné užívanie vedľajších miestností k bytu patriacich, bez čoho by zabrané miestnosti prakticky neboly používateľné.
Ustanovenie § 12 umožňuje zabrať pre živnostníka, ktorého doterajšia prevodzov-ňa je v dôsledku nepriateľského útoku ne-používateľná, takúto prevodzovňu, ak to verejný záujem vyžaduje. Takýto prípad nastane najmä v obciach, kde niet iného živnostníka a najmä pri živnostiach, záso-bujúcich obyvateľstvo predmetmi dennej potreby. Nakoľko spôsobilosť takýchto miestností pre účely živnostenských pre-vodzovní treba zistiť podľa príslušných ustanovení živnostenského zákona, prikazuje sa rozhodnutie v týchto prípadoch do pôsobnosti okresného úradu ako živnostenského úradu prvej stolice.
Ustanovenie § 13 ods. 1 rieši otázky týkajúce sa obstarania, poťažne umiestenia bytového zariadenia v zabraných a bezprí-strešným pridelených bytoch (miestnostiach), a to podľa toho, či tieto osoby stratily v dôsledku nepriateľského útoku vlastné bytové zariadenie alebo môžu pridelený byt zariadiť vlastným zachráneným bytovým zariadením. Ustanovenie ods. 2 uvedeného paragrafu poskytuje možnosť požadovať na užívanie pre bezprístrešných nábytok aj iných majiteľov, ako tých, u ktorých byt (miestnosť) bol zábrany.
Ustanovenie § 14 má na mysli zamedziť ďalšie hospodárske straty v dôsledku nemožnosti riadneho umiestenia domácich zvierat bezprístrešných obyvateľov.
Ustanovenia § 15 obsahujú právne účinky spojené so zabraním bytov (miestností).
Ustanovenia § 16 upravujú otázku náhrady za používanie zahraných bytov (miestností) a pokračovania pri jej určení; zásadne má poskytnúť túto náhradu obyvateľ, ktorému byt (miestnosť) bol pridelený, a to vo výške obvyklého nájomného zo svojich príjmov.
Povinnosť obstarať pracovné sily na zariaďovanie zabraných bytov (miestností), prípadne vyprázdnenie nábytku z nich a znovuzariadeníe, ukladá sa obci na jej náklad, nakoľko takéto nezavinené výdavky nemožno uložiť ani osobám, ktoré v dôsledku nepriateľského útoku sa staly bez-prístrešnými, ani majiteľom, u ktorých byty (miestnosti) boly zabrané. Okrem toho vo väčšine prípadov nemohly by zúčastnené stránky ani dostať potrebné pracovné sily.
Ustanovenia § 17 poskytujú možnosť odstrániť zrejmé krivdy, vzniklé pri zabe-raní bytov (miestností) podľa tohto dielu a upravujú formálny postup, ktorý treba pritom dodržiavať.
K §§ 18 a 19: Ustanovenia dielu štvrtého a piateho chcú zabezpečiť potrebnú pomoc ohľadom stravovania a ošatenia tých postihnutých obyvateľov, ktorí následkom nepriateľského (leteckého) útoku prišli o všetky zásoby potravín a šatstva, a upravujú potrebnú organizáciu tejto1 pomoci. Je samozrejmé, že pritom je bezpodmienečne potrebná súčinnosť zásobovacích úradov, najmä Najvyššieho úradu pre zásobovanie, ktorý podrobnejšími inštrukciami upraví postup pri týchto akciách vzhľadom na platné zásobovacie predpisy,
K § 20: Pri intenzívnom nepriateľskom útoku alebo pri opakovaných nepriateľských útokoch, ktoré môžu pôsobiť rozsiahle škody, nebude vždy možné v nepoškodených budovách postihnutej obce ubytovať všetkých bezprístrešných obyvateľov. Preto ukladá citované ustanovenie obci povinnosť zriadiť pre uvedené osoby dočasné ubikácie. Pre štátnych zamestnancov, ak to ich počet odôvodňuje, môže takéto dočasné ubikácie zriadiť aj štátna správa. Ak by obec nemala potrebné stavebné pozemky, má právo tieto požadovať na užívanie obdobne podľa ustanovení zákona č. 131/1936 Sb. z. a n.
Potrebné pracovné sily a stavebný materiál na zriadenie dočasných ubikácií má si obec zaistiť podľa ustanovení §§ 3 a 4.
Za ubytovanie v dočasných ubikáciách má ubytovaný platiť primeranú náhradu.
28
Ustanovenia § 21 obsahujú zásady pre premiestenie bezprístrešných obyvateľov, ktorých nemožno v postihnutej obci ubytovať, do iných obcí; pre zaberanie bytov (miestností) platia obdobne príslušné ustanovenia dielu tretieho. Do ktorých obcí možno týchto obyvateľov premiestiť, určí Ministerstvo vnútra, ktoré na základe vyšetrenia podriadených úradov má možnosť posúdiť, ktoré obce by vzhľadom na byto-vé, zdravotné a zásobovacie pomery prišly pre tento cieľ v úvahu. O konkrétne opatrenia v tomto smere postarajú sa okresné úrady, prípadne župné úrady.
Ustanovenia § 22 (dielu siedmeho) týkajú sa opatrení ohľadom hnuteľných vecí postihnutých obyvateľov, ktoré sa nachádzajú v poškodených objektoch (ich častiach) alebo pod troskami zničených objektov. Aby sa tieto vecí dostaly do rúk ich skutočných vlastníkov (držiteľov) je potrebné, aby ich odstránenie (odvezenie) z miesta nepriateľským útokom postihnutého stalo sa za dozoru obecných orgánov. Nemôže byť námietok proti tomu, aby vlastníci (držitelia) uvedených vecí za predpokladu, že vlastnícke právo, poťažne držbu preukážu, svoje veci si sami odstránili alebo odviezli. Ak by však vlastníci (držitelia) sa o svoje veci neprihlásili alebo nemohli prihlásiť, má sa obec svojimi orgánmi postarať o ich bezpečné uloženie do toho času, kedy bude možné ich odovzdať vlastníkom (držiteľom). Táto starostlivosť patrí však len veciam, ktoré sú nepoškodené alebo ktoré poškodením, neboly podstatne znehodnotené. Ktoré veci treba pokladať za podstatne znehodnotené, definuje ods. 5 uvedeného paragrafu. Podstatne znehodnotené veci treba uložiť hromadne, najlepšie v objekte, z ktorého pochádzajú, na mieste proti zcudzeniu zabezpečenom. Nájdené peniaze a cennosti opatrujú obce, až do vydania ich vlastníkom, ako depozit.
Pre organizáciu týchto prác treba ustanoviť spoľahlivé a svedomité osoby ako dozorné orgány, ktorých úlohou bude najmä viesť presné záznamy a zápisy o veciach a ich vlastníkoch (držiteľoch). Nábytok, pochádzajúci z poškodených alebo zničených objektov (ich častí), možno použiť na zariadenie ubikácií, kde bezprístrešní obyvatelia budú ubytovaní. Potrebné pracovné sily zaistí si obec obdobne podľa ustanovení § 3 návrhu.
K § 23: Otázka finančného, nákladu potrebného na vykonanie ustanovení dielu prvého až siedmeho časti I. návrhu je rozriešená tak, že prostriedky pre jednotli-
vé opatrenia, ktoré podľa tejto časti musia byť v danom prípade urobené, poskytne štátna pokladnica, ak to jednotlivé ustanovenia neurčujú inak, ako ustanovenie § 7 ods. 6, podľa ktorého potrebný materiál pre poskytovanie prvej pomoci na mieste postihnutom nepriateľským útokom má dodať príslušná obec, ustanovenie § 10 ods. 4, podľa ktorého za používanie budov samosprávnych sväzkov na ubytovanie bezprístrešných neprislúcha odškodné, a ustanovenie § 16 ods. 3, podľa ktorého pracovné sily potrebné na zariadenie zabraných. bytov (miestností) alebo odstránenia zariadenia (nábytku) zo zabraných bytov (miestností) ako aj na znovuzariadenie týchto bytov (miestností) obstará obec na svoj náklad.
Príslušná obec má podľa návrhu hradiť výdavky spojené s úradným pokračovaním obecných orgánov, napr. odmeny, cestovné výdavky týchto, manipulačné trovy a pod. Podľa návrhu môže Ministerstvo vnútra; po dohode s Ministerstvom financií uložiť príslušnej obci primeraný príspevok aj na ostatné výdavky. Bude to pravidelne možné len vtedy, ak to stav obecných financií dovoľuje; v tomto prípade môže byť uložený aj príspevok v naturáliách, napr, dodanie stavebného dreva alebo iného stavebného materiálu a pod.
K § 24: Vrcholný verejný záujem v prípade nepriateľského bojového činu vyžaduje nielen stálu pohotovosť verejných orgánov, najmä obecných, a presné plnenie im uložených povinností, ale aj od každého občana bezpodmienečné podrobenie sa príkazom, ktoré boly vydané cieľom odvrátenia ďalších škôd po nepriateľskom bojovom čine.
Preto obsahujú ustanovenia dielu deviateho prísne trestné sankcie pre osoby, ktoré ako obecné orgány zanedbajú povinnosť, uloženú im podľa hlavy I. tohto návrhu, alebo predpisov vydaných podľa ustanovení navrhovaného zákona, ďalej pre osoby, ktoré neposkytnú požadovanej služby alebo vecného plnenia a neposlúchnu povolania k osobným úkonom, ktoré sú potrebné na vykonanie opatrení podľa §§ 1, 18, 19, 20 a 21, ktoré porušujú povinnosti uložené určitému povolaniu (lekárnikom a lekárnickému personálu) ako aj povinností uložených občanom (majiteľom bytov) pri ubytovaní bezprístrešných obyvateľov.
K § 25: Ustanovenia dielu desiateho určujú, ktoré úrady vykonávajú dozor nad
29
činnosťou obcí a obecných orgánov; týmito úradmi sú obciam bezprostredné nadriadené úrady — okresné úrady v obciach a župný úrad v meste Bratislava. Týmto úradom sa poskytuje možnosť na výkon určitých opatrení určiť osobitný orgán, čo bude najmä vtedy potrebné, ak to vyžaduje dôležitosť opatrení alebo ich rozsah presahuje odbor pôsobnosti obecných orgánov, avšak rýchla pomoc vyžaduje okamžité zakročenie.
K hlave II.
Táto hlava obsahuje ustanovenia o hradení škôd spôsobených nepriateľskými bojovými činmi, najmä nepriateľskými leteckými útokmi a rozčlenuje sa na tri diele, z ktorých prvý diel obsahuje všeobecné ustanovenia, druhý diel ustanovenia, týkajúce sa telesne poškodených a tretí diel ustanovenia o vecných škodách. Podľa navrhovaných ustanovení prvého dielu (§§ 26 a 27) preberá hradenie týchto škôd zásadne štát, ak nie je v jednotlivých ustanoveniach vyslovená odchýlka. Táto zásada platí aj v iných štátoch, v ktorých náhrada týchto škôd bola upravená právnou normou, napríklad v Nemecku. Ďalšou zásadou je, že škoda zpríčinená nepriateľskými bojovými činmi hradí sa len štátnym občanom Slovenskej republiky, bez zreteľa na to, či sú to osoby fyzické alebo právnické. Hradenie škôd spôsobených z uvedeného dôvodu cudzím štátnym občanom ponecháva návrh riešeniu v medziach medzištátej smluvy prípadne uzavretej s príslušným cudzím štátom. Uvedené škody hradia sa štátnym občanom, ak im vznikly na štátnom území. Ak vznikly takéto škody štátnym občanom na území cudzieho štátu, hradia sa tieto len, ak títo štátni občania sa zdržovali v cudzom štáte v úradnom poslaní (zamestnanci našich zastupiteľských úradov, členovia úradných delegácií a pod. ) alebo ako pracovné sily, ak pracovné miesta v cudzom štáte získali prostredníctvom tuzemských úradov práce. Mnoho takýchto robotníkov máme najmä v Nemeckej ríši. Ak však aj cudzí štát poskytuje takýmto robotníkom odškodné, má sa odškodňovacia suma, poskytnutá cudzím štátom, odpočítať od odškodného, poskytnutého podľa navrhovaného zákona. Tým sa zamedzí, aby tieto osoby za tú istú škodu, boly dvojnásobne odškodnené.
Vylúčené z odškodnenia podľa navrhovaného zákona sú škody spôsobené trestnými činmi; nerátajú sa do toho však takéto činy spáchané nepriateľskými bojovými silami alebo osobami, ktoré sú v ich službách.
K dielu druhému:
Starostlivosť o telesne poškodených.
K § 28.
Odškodnenie osôb telesne poškodených je založené na tých istých zásadách ako odškodnenie vojenských poškoden-cov, a to podľa zákona č. 80/ 1943 Sl. z.
Nakoľko ale pri nepriateľských bojových (leteckých) útokoch môžu utrpieť telesné poškodenie aj ženy a deti, bolo potrebné pojať do osnovy zákona niektoré ustanovenia, ktoré v tomto ohľade vhodne doplňujú predpisy zákona č. 80/ 1943 Sl. z.
Invalidné požitky.
K §29.
Ustanovenie tohto § pre odškodnenie dospelých osôb prevzalo predpisy zákona Č. 80/1943 Sl. z.
K §30.
Všetky zákonné ustanovenia, vydané pred zákonom č. 80/1943 Sl. z. a aj zákon č, 80/1943 Sl. z., ktorý je rozšíreným kodifikačným a reformačným ustanovením predošlých veľmi početných právnych predpisov, počítaly v prvom rade s vojakmi, teda osobami mužskými, ktoré následkom vojenskej služby môžu sa stať invalidmi. Pri odškodnení osôb nepriateľskými bojovými činmi a leteckými útokmi nevystačujú už iba predpisy zákona č, 80/1943 Sl. z., lebo neobsahujú odškodňovacie predpisy pri telesnom poškodení žien a detí.
Podľa tohto § vydatá žena by obdržala podľa stupňa jej telesného poškodenia (invalidity) plné invalidné požitky iba, ak výživa jej rodiny závisela od jej zárobku. Inak by obdržala iba polovičné invalidné požitky podľa stupňa jej poškodenia, lebo má živiteľa manžela.
K §31.
Tento § obsahuje odškodňovacie predpisy pri telesnom poškodení detí do dovŕšenia 18. roku ich veku. Bola prijatá zásada, že školopovinné deti do 14. roku, ak sa stanú invalidmi, boly by odškodnené štvrtinou invalidných požitkov dospelých osôb.
30
Deti vo veku 15 a 16 rokov, v ktorom veku už prípadne ako učňovia za svoju prácu obdržia byt a stravu a tak nie sú už vo všetkom rodičmi vydržované, by obdržaly polovicu invalidných požitkov dospelých osôb.
Deti vo veku 17 a 18 rokov, v ktorom veku už ako tovariši síce zarábajú, nie však ešte toľko ako plnehodnotní živnostníci, robotníci atď., obdržaly by 75% invalidných požitkov dospelých osôb.
K §32.
Životné pomery takej rodiny, v ktorej sú rodinní členovia nepriateľskými bojovými činmi (leteckými) útokmi na zdraví poškodené, sú oveľa ťažšie než takej rodine, v ktorej rodinní členovia nie sú takto poškodení. Je preto odôvodnené primerane zvýšiť percentuálne sadzby, uvedené v § 168 ods. 2 zákona č. 80/1943 Sl. z. za takto poškodených rodinných členov.
Požitky pozostalých.
K § 33.
Odškodnenie pozostalých osôb po zomrelom živiteľovi rodiny by sa prevádzalo podľa zásad zákona č. 80/1943 Sl. z.
K § 34.
Tento paragraf obsahuje predpis o odškodnení vdovca strativšieho manželku iba vtedy, ak bola manželka živiteľkou rodiny, teda vydržiavateľkou aj svojho manžela.
K § 35.
Podľa zákona č. 80/1943 Sl. z. je sirotou iba dieťa, strativšie otca-vojaka. Podľa predkladanej osnovy zákona môže byť sirotou aj dieťa strativšie matku.. Takéto dieťa bolo by odškodnené sirotským dôchodkom iba do 18. roku veku alebo do toho času, kým sa jeho otec po dovŕšení 18. roku veku siroty znovu neožení.
Obdobne je odškodnené aj nemanželské dieťa, strativšie matku.
K § 36.
Tento paragraf sa zakladá na tej zásade, že rodiča možno odškodniť iba za stratu takého dieťaťa, ktoré bolo už živiteľom svojho rodiča. Za takého možno pokladať v niektorých prípadoch už 16-ročné dieťa, preto bola prijatá všeobecná zásada odškodniť rodiča, ak stratí aspoň 16-ročné dieťa.
Ak zomrelé dieťa bolo mladšie než 16-ročné, možno všeobecne predpokladať, že dovŕšením 16. roku by už vydržoval svojho na to odkázaného rodiča, preto návrh odškodňuje aj v tomto prípade na to výživou odkázaného rodiča, ale iba od toho času, kedy by dieťa bolo dovŕšilo 16 rokov veku, ak by nebolo zomrelo.
Ak by rodičia stratili viac ako tri deti nepriateľskými bojovými (leteckými) útokmi rodičovské požitky by obdržali najviac po troch deťoch.
Súbeh viac nárokov.
K § 37.
Nepriateľskými bojovými činmi (leteckými útokmi) môže utrpieť poškodenie na zdraví aj taká osoba, ktorá už poberá podľa § 133 ods. 1 zákona č. 80/1943 Sl. z. invalidné požitky ako vojenský invalid z tejto vojny, alebo poberá invalidné požitky podľa § 133 ods. 2 zákona č. 80/1943 Sl. z. ako vojnový invalid z bývalej svetovej vojny. Percentuálny stupeň jeho poškodenia (invalidity) sa určuje za obidve poškodenia ako jedna invalidita a invalidné požitky sa vymerajú vo výške podľa § 133 ods. 1 zákona č. 80/1943 Sl. z.
Okrem toho bola prijatá zásada, že keď je nepriateľskými bojovými činmi (leteckými útokmi) poškodená taká osoba, ktorá už poberá požitky podľa piatej časti zákona č. 80/1943 Sl. z., alebo poberá vyživovacie príspevky, podľa tohto zákona, takáto osoba môže obdržať z rôznych titulov poškodenia iba jeden druh požitkov, ktorý je najvyšší".
U jednej osoby môže ísť aj o viac nárokov (napr. manžel sa stane invalidom, po zomrelej manželke a dieťati je však súčasne vdovcom a rodičom) a tak tu konkurujú nároky na invalidné, vdovecké a rodičovské dôchodky; alebo výchovné invalida na dieťa konkuruje so štvrtinovým invalidným dôchodkom poraneného dieťaťa atd. ) a nakoľko v takomto prípade by jedna osoba obdržala z rôznych titulov vysoké požitky, bolo potrebné v tomto § riešiť súbeh viac nárokov v jednej osobe. Bola prijatá zásada, aby takáto osoba obdržala iba jedné požitky, a to tie, ktoré sú medzi konkurujúcimi požitkami vyššie.
Nakoľko v jednej rodine môže utrpieť poškodenie viac osôb (napr. manžel, manželka a tri deti) pri odškodnení každého poškodeného člena rodiny by mohly nastať neodôvodnene vysoké požitky v jednej rodine, musela byť preto pojatá do predmetnej zákonnej osnovy maximálna
31
hranica, ktorú odškodňovacie požitky v jednej rodine nesmú prekročiť.
K § 38.
Pohrebné.
Ak by sa o pohreb nepriateľskými bojovými činmi (leteckými útokmi) zabitých osôb nepostaral štát alebo iné verejnoprávne korporácie, pohrebné trovy by boly hradené tým osobám, ktoré na svoje trovy vypravily pohreb.
K §39. Prihlásenie nárokov.
Na prihlásenie nárokov bola prijatá jednoročná lehota od utrpeného poškodenia podľa obdoby zákona č. 80/1943 Sl. z.
K § 40.
Nároky voči nositeľom verejnoprávneho poistenia.
Pri odškodnom podľa návrhu by poistenci obdržali i poistné dávky od verejnoprávnych poisťovní. Nakoľko ale pri stavbe verejnoprávneho poistenia počítalo sa len s poistným rizikom z normálnych časov, pri zvýšení tohto rizika nepriateľskými bojovými činmi by terajšie normálne príjmy poisťovní nestačily uhradiť celé poistné dávky. Nakoľko však z titulu vojnových časov nemožno zvyšovať poistné zamestnávateľom a poistencom, lebo toto zvýšené riziko vyplýva z udalostí, ktoré sa vymykajú z ich moci. Ide vlastne o vis major, ktorého následky do budúcností sa štatisticky určiť nedajú. Na druhej strane je odôvodnené, aby poistenec, za ktorého riadne boly plnené poistné príspevky, nestratil svoje nároky voči poisťovni ani v takomto prípade, je preto jedine správne to riešenie, pri ktorom verejnoprávna poisťovňa plní i v takýchto mimoriadnych pomeroch svoje povinnosti, ale pravda, za podpory štátu tým, že štát by uhradil verejnoprávnym poisťovníkom základnú čiastku vyplácaného dôchodku. O túto základnú čiastku by sa snížily dôchodky, priznané podľa § 28 až 39.
K dielu tretiemu.
Náhrada vecných škôd.
K § 41. Návrh priznáva nárok na náhradu škody len vlastníkovi veci alebo práva a v prípade, že tento zomrel, jeho dedičom. Pod pojmom "vlastník práva"
nerozumejú sa osoby, v prospech ktorých bolo vlastníctvo iného obmedzené, ako napr. požívateľ, árendátor, nájomník atď. Ak škoda postihuje aj tretiu osobu, najmä ak vlastníctvo je obmedzené v prospech tretej osoby, ponecháva sa shodne so zásadami súkromného práva, aby takto postihnutá osoba uplatňovala svoje práva voči vlastníkovi podľa časti III.
Ustanovenie ods. 2 o vzájomnom zastupovaní manželov žijúcich v spoločnej domácnosti bez preukázania splnomocnenia znamená uľahčenie pre uplatňovanie náhrady škody, lebo ustanovenie § 17 ods. 4 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. ponecháva na vôli úradu, či vo výnimočných prípadoch pripustí zastúpenie bez plnej moci alebo nie.
K § 42. Záujem eráru ako aj záujem, aby škoda mohla sa pokiaľ možno objektívne určiť, vyžaduje stanoviť lehotu na prihlásenie nárokov. Za základ počítania lehoty nevzal sa deň nepriateľských bojových činov hlavne preto, že škoda môže vzniknúť aj neskoršie v dôsledku odstraňovania následkov nepriateľských bojových činov, ale deň, keď škoda skutočne vznikla. Lehota 60. dní počítaná odo dňa vzniku škody považuje sa za dostatočnú na to, aby každý mohol škodu zistiť a ju prihlásiť. Ak by však boly také závažné dôvody (napr. konanie služby vojenskej, nemožnosť uplatňovať nárok pre pobyt v cudzozemsku alebo pre ťažkú nemoc) povoľuje sa brať zreteľ aj na žiadosti, došlé po uplynutí lehoty. Či je tu dôvod osobitného zreteľa hodný, treba ponechať na posúdenie úradu, ktorý rozhoduje o náhrade škody.
K § 43. Výška škody ako aj nárok na náhradu musí sa dostatočne preukázať, ale nemusí sa dokázať, lebo v mnohých prípadoch nebude to možné a úrad, ktorý bude rozhodovať o náhrade škody, bude nútený sa spokojiť aj s rôznymi osvedčeniami. Je samozrejmé, že nikto nemôže obdržať z rôznych titulov väčšie odškodné, než je skutočná škoda a preto návrh určuje, že majú sa odpočítať sumy, ktoré poškodený obdrží podľa iných právnych predpisov alebo od tretích osôb na vyrovnanie pohľadávky vzniklej v dôsledku škody (napr. od poisťovne a pod. ), poťažne sumy, ktoré sú poskytnuté ako podpory z verejných prostriedkov. Nepočíta sa suma, ktorú poškodený obdržal ako milodar od súkromníkov.
Ods. 3. určuje prípady, kedy sa má suma odškodného snížiť, poťažne odškod-
32
nenie pominúť. Je odôvodnené, ak sa odškodnenie, resp. výška odškodného posudzuje podľa toho, či a v akej miere je poškodený spoluvinník na škode, resp. na tom, že neprispel na jej zmiernenie. Uplatňuje sa i tu zásada zachovávaná v súkromnom práve.
Ustanovenie ods. 4 chce čeliť malver-záciám so strany poškodeného, ktorého súčinnosť je pri zisťovaní škody potrebná a preto určuje sankcie na činnosť poškodeného, ktorá smerovala k ovplyvňovaniu úradných orgánov alebo k zaťaženiu ich konania.
K § 44. Ustanovenia § 44 obsahujú zásady, podľa ktorých treba určiť výšku odškodného. Poškodený zásadne obdrží skutočnú škodu, pritom hradí sa mu reprodukčný náklad, t. j. náklad na znovu-vybudovanie (znovuzriadenie, znovuob-staranie) alebo opravu zničenej alebo poškodenej veci a nie náklad, ktorý bol vynaložený na postihnutú vec. Pritom berie sa zreteľ na verejné záujmy. Je len samozrejmé, že používateľné zvyšky majú sa odpočítať od tohto nákladu.
Štát, ktorý dobrovoľne prevzal na seba záväzok nahradiť škodu, právom môže žiadať, aby poškodený učinil všetko možné pre ochranu svojho majetku. Preto pri strate zmenky alebo šeku poskytne sa odškodné len, ak oprávnený nemôže vymôcť svoju pohľadávku v dôsledku straty a to ani riadnym poradom práva. Pri strate iných cenných papierov musí poškodený žiadať o umorenie a len vtedy obdrží odškodné od štátu, ak cestou umorovacieho pokračovania nedosiahne náhrady.
Vzhľadom na ťažkosť dokazovania straty alebo zničenia peňazí, žiada sa pri strate alebo zničení hotovosti, ktorá presahuje obvyklú potrebu domácnosti, resp. podniku, osobitný dôkaz, že poškodený nevyhnutne potreboval mať vo svojej úschove túto hotovosť na splnenie platobnej povinnosti alebo z iného dôležitého dôvodu.
K §§ 45 až 47. Náhrada škody sa poskytne v peniazoch alebo in natura, pričom dáva sa štátu možnosť poskytnúť ju podľa toho, čo je pre štátne financie výhodnejšie. Ale aj vtedy, ak sa náhrada škody poskytne in natura, t. j. ak štát prevezme vybudovanie alebo znovuobstara-nie zničenej veci, ostáva nedotknutá zásada, že poškodenému má sa nahradiť celá skutočná škoda, teda poskytnúť mu treba rovnocennú náhradu.
V prípadoch, kde škoda prevyšuje hodnotu Ks 300. 000. —, poskytne štát prevyšujúcu sumu 300. 000 v cenných papieroch. Takáto náhrada je odôvodnená tým, že suma 300. 000 Ks je už tak vysoká, že s ňou poškodený môže si tie najnutnejšie potreby zadovážiť. Štát poskytnutím náhrady nad 300. 000 Ks v cenných papieroch — išlo by tu najmä o továrenské a iné podniky — sa tak nezaťaží, pretože ich dlhším umorovaním štátna pokladnica nepocíti ťarchu tak tiaživo, ako jednorazovým vyplatením celej škody. Ak by išlo o ojedinelé škody a v prípadoch, kde by to vyžadovaly dôležité dôvody štátne a národohospodárske, môže sa celá náhrada poskytnúť v peniazoch alebo in natura. Vláde prenecháva sa možnosť hranicu 300. 000 Ks nariadením zvýšiť alebo snížiť, ak sa vyskytnú okolnosti, pri ktorých hranica 300. 000 Ks bude sa vidieť nízkou alebo príliš vysokou. Je samozrejmé, že za zničené štátne dlhopisy náhrada sa poskytne vždy v štátnych cenných papieroch.
Verejný záujem, najmä bytová starostlivosť vyžaduje, aby poškodený bol viazaný použiť obdržanú náhradu na znovu-zriadenie (znovuvybudovanie, znovuobsta-ranie) zničenej veci a preto sa dáva úradu, ktorý je príslušný rozhodovať o náhrade škody, možnosť, aby splnenie určenej podmienky vhodným spôsobom zaistil.
K §, 48. Toto ustanovenie určuje časť okamžitého odškodnenia, pričom berie sa zreteľ na štátne financie. Škody, ktoré nepresahujú 10. 000 Ks, majú sa hradiť hneď; tiež možno ešte za brannej pohotovosti štátu nahradiť veci, ktoré sú predmetmi dôležitými pre obranu štátu alebo pre zásobovanie, teda najmä prostriedky, potrebné pre výkon povolania, šatstvo, obuv, potrebné bytové zariadenie a pod.
K § 49. Už zo zásady, že odškodné má sa použiť na znovuobstaranie alebo znovu-zríadenie vecí, vyplýva, že odškodné, ktoré sa poskytne za vec, vyňatú z exekúcie, je tiež vyňaté z exekúcie rovnakým spôsobom ako vec sama. Ďalším dôsledkom je aj ustanovenie ods. 2 tohto paragrafu, ku ktorému treba poznamenať, že súhlas úradu je potrebný vzhľadom na ustanovenie § 46.
K § 50 a 51. Zisťovanie a rozhodovanie o vecných škodách a o náhrade za tieto dáva sa do pôsobnosti úradu verejnej správy vnútornej. Pokračovanie v týchto veciach riadi sa podľa vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. Ministerstvo
33
vnútra má rozhodovať, ak škoda nastala v zahraničí, nakoľko v týchto prípadoch bude nevyhnutne potrebná súčinnosť Ministerstva zahraničných vecí a úradu cudzieho štátu. Ustanovenie § 51 ods. 2 obsahuje odchýlky od ustanovení §§ 127 a nasl. nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n., čo je odôvodnené tým, žeby nebolo spravodlivé, aby poškodený hradil trovy pokračovania, keďže škodu skutočne utrpel bez vlastnej viny. Pri hromadnom zisťovaní škôd nebude ani vždy možné ustáliť onú čiastku trov, ktorá pripadá na ťarchu jednotlivých poškodených.
Okresný úrad, ktorý rozhoduje o náhrade škody, má pribrať k znaleckým zisťovaniam škody zástupcu finančnej správy, alebo aspoň znalecké posudky mu predložiť na vyjadrenie. Požiadavka spoluúčinkovania finančnej správy pri zisťovaní škôd je odôvodnená tým, že zástupca finančnej správy môže poslúžiť k objektívnejšiemu posúdeniu škody, nakoľko pozná pomery poškodených podľa daňových pomôcok. Ak zástupca finančnej správy uzná, že náhrada škody nezodpovedá skutočnému stavu, môže sa proti takémuto rozhodnutiu okresného úradu odvolať.
Ustanovenie ods. 4 má za cieľ urýchliť pokračovanie, a to jednak v záujme poškodených a jednak v záujme možnosti snad-ného a objektívneho zistenia škody.
Ustanovenie § 51 o poskytovaní preddavkov je potrebné pre prípady, kde ide ó súrnu pomoc pre poškodeného samotného, v prípade uhájenia jeho existencie, alebo kde je to potrebné vo verejnom záujme.
K hlave III.
Ustanovenia tretej hlavy upravujú nie-ktoré súkromnoprávne pomery, vyplývajúce z práv tretích osôb na veciach, ktoré boly nepriateľskými bojovými činmi zničené alebo poškodené. Ide o úpravu nárokov zo subjektívnych práv k cudzím veciam, ktorých spoločným kritériom je, že okrem vlastníka má na vec určité právo aj iná osoba a že teda pri poškodení alebo zničení veci je postihnutá vedľa vlastníka, ktorý obdrží náhradu škody podľa druhej časti, aj osoba, ktorá nárok na náhradu škody voči štátu nemá a preto môže uplatňovať z poškodenia alebo zničenia vecí určité nároky voči vlastníkovi.
Táto hlava doplňuje tiež v značenej miere ustanovenia v častí druhej, nakoľko mimo iné upravuje ako má vlastník veci použiť obdržanú náhradu škody a ako má
jednať, aby tretie osoby neboly vo svojich právach ukrátené. Zásada ekvity však vyžaduje, aby sa náležitým spôsobom chránil aj vlastník pred nárokmi oprávneného a to v takej miere, aby uspokojenie týchto nárokov nezapríčinilo hospodárske zrútenie vlastníka.
Táto ochrana oprávnených aj vlastníka môže sa zaistiť len vtedy, ak príslušná zákonná úprava bude kogentná, t. j. ak bude platiť bez ohľadu na to, ako. strany upravily smluvou svoje vzájomné vzťahy. Preto v § 52 sa určuje, že ustanovenia tejto hlavy platia aj vtedy, ak smluva alebo platné právne predpisy inak ustanovujú.
K § 53, Podľa platných predpisov nájomník nemusí platiť nájomné za ten čas, po ktorý vôbec nemohol užívať prenajatý predmet pre mimoriadne nehody a ak pre túto príčinu nemohol užívať len určitú časť prenajatého predmetu, má právo žiadať pomerné sníženie nájomného. Túto zásadu návrh preberá, pričom aplikujúc ju do dôsledkov výslovne vypovedá, že nájomník môže nájomný pomer s okamžitým účinkom vypovedať, teda nemusí dať normálnu kvartálnu, prípadne inú smluvne vymienenú výpoveď ani žiadať o zrušenie nájomnej smluvy skôr, ako predmet nájmu sa stal úplne alebo prevážne nepoužívateľný na cieľ, na ktorý bol prenajatý. V takomto prípade dá sa dôvodne predpokladať, že predmet nájmu nebude môcť byť uvedený v krátkom čase do používateľného stavu a to jednak z technických príčin a jednak i preto, že vlastník nebude v takom finančnom položení, aby pred obdržaním náhrady škody dal previesť potrebné práce na predmete nájmu. Je preto spravodlivé nezťažovať nájomníkovi jeho postavenie tým, aby dodržal normálnu výpovednú lehotu a umožniť mu, aby nájomný pomer s okamžitým účinkom mohol vypovedať. Forma výpovede zostáva nedotknutá. Dôslednosť vyžaduje, aby v týchto troch prípadoch t. j. pri výpovedi nájomného pomeru v prípade úplnej nemožnosti používania predmetného nájmu a v prípade len čiastočného jeho používania, nájomníkovi sa vrátil preplatok na zaplatenom nájomnom.
Naproti tomu chráni sa tiež prenajímateľ a síce tým, že nájomník nemôže uplatňovať proti nemu iné práva, už či vyplývajú zo smluvy alebo z doterajších platných predpisov. Nemôže najmä nútiť prenajímateľa, aby pred obdržaním náhrady škody čokoľvek vynaložil na uvedenie predmetu nájmu do používateľného stavu
34
ani požadovať náhradu škody, ani odstrániť vzniklé vady na náklad a nebezpečie prenajímateľa. Prejímateľ bude povinný uviesť predmet nájmu do používateľného stavu až po obdržaní odškodného a ak ani vtedy to neučiní, môže nájomník uplatniť proti nemu všetky práva zo smluvy alebo podľa právnych predpisov tak, ako keby ustanovenia tohto zákona sa na daný prípad nevzťahovaly. Prenajímateľ je tiež chránený tým, že jeho povinnosť nahradiť nájomníkovi náklad, ktorý tento vynaložil na uvedenie predmetu nájmu do používateľného stavu, nastane až obdržaním náhrady škody a skôr len vtedy, ak nájomný pomer predtým zanikol.
K § 54. Pri árendálnom pomere sú tie isté dôvody pre ochranu árendátora a vlastníka ako pri nájomnom pomere a preto ustanovenia § 54 sa vzťahujú aj na ten prípad, ak škoda v dôsledku nepriateľských bojových činov vznikla na predmete árendy.
K § 55. Ustanovenia, ktoré platia o nájme a árende nemožno úplne použiť vtedy, ak škoda v dôsledku nepriateľských bojových činov vznikla na veci, na ktorej viazne požívacie právo. Podľa platných právnych predpisov požívateľ znáša riadne udržovacie náklady. Mimoriadne opravy nie je však povinný previesť ani požívateľ ani vlastník. Ak ale tieto opravy previedol požívateľ, môže po zániku požívania žiadať náhradu od vlastníka po výšku jeho obohatenia. Je spravodlivé a z národohospodárskych dôvodov aj nutné, ak vlastník alebo požívateľ obdržal náhradu za škody na predmete požívania, aby toto odškodné použil na uvedenie tohto predmetu do pôvodného stavu a ak tak ne. učiní, aby bol k tomu prinútený. Ak niektorý z nich z vlastných prostriedkov niečo vynaložil na mimoriadne opravy, aby z obdržaného odškodného mu boly tieto výdavky uhradené. Pritom ak opravy previedol na vlastný náklad požívateľ, shodne s terajším právnym stavom, môže žiadať úhradu všetkých nákladov až po zániku požívania, pričom ak predmetom požívania je nehnuteľnosť dáva: sa mu možnosť ešte za trvania požívania svoju pohľadávku pozemnoknižne zaistiť.
K § 56. Vdovské právo je tiež jeden druh požívacieho práva a preto aj naň treba použiť všeobecné ustanovenia uvedené v § 55. Nakoko však vdovské poží-vacie právo podľa platných predpisov nemôže podliehať rôznym obmedzeniam, tre-
ba vziať zreteľ na tie obmedzenia, na základe ktorých určitá časť pozostalosti bola vdovskému používaniu odňatá. Preto ak škoda vznikla na tej časti pozostalosti, ktorá bola vdove ponechaná do požívania, ponecháva sa súdu, aby na žiadosť vdovy zaviazal dedičov, v prospech ktorých vdovské právo bolo obmedzené, aby odstránili vzniklé nedostatky alebo nahradili vdove vynaložený náklad bez ohľadu, či a v akej výške obdržali odškodné. Či súd" zaviaže dedičov a v akej miere, bude záležať od skúmania konkrétneho' prípadu, najmä bude treba vziať zreteľ na postavenie vdovy, na majetok, na výšku celej po-zostalosti, na výšku škody a na majetkové pomery dedičov. Vždy sa však súd bude musieť držať zásady, alty z pozostalosti sa dostalo vdove toľko, čo stačí na jej slušnú výživu.
K § 57. Už z povahy služobnosti užívania plynie, že je ona upravená v určitých smeroch odchýlne než požívacie právo a preto treba vziať zreteľ na tie odchýlky pri terajšej zákonnej úprave. Tým, že užívateľ na rozdiel od požívateľa nemôže vec v neobmedzenej miere využiť pre seba ale že mu prináležia len pozitívne vymedzené práva, je dané, že podľa platných predpisov nie je povinný znášať ani riadne udržovacie náklady a že tieto postihujú vlastníka. Podľa zásady vytvorenej súdnou praxou vlastník je povinný znášať na rozdiel od požívacieho práva aj mimoriadne náklady udržovania; stíha ho preto povinnosť udržovať predmet užívania v riadnom stave, resp. uviesť ho do takého stavu aj vtedy, ak je predmet poškodený alebo zničený v dôsledku nehody, ba musí sa v medzičase postarať o náhradu úžitku. Táto zásada nie je všeobecná a záleží najmä od toho, z akého dôvodu služobnosť vznikla a aký je právny vzťah medzi oprávneným a vlastníkom. Vzhľadom k tejto rôznorodo-stí nie je možné v zákone presne zachytiť všetky prípady. Preto okrem všeobecných smerníc shodných s ustanoveniami platnými pre požívacie právo ponecháva 15a na voľné uváženie sudcovské, aby, ak je odôvodnené, zaviazal vlastníka odstrániť vzniklý nedostatok bez zreteľa, či obdržal odškodné a v akej miere. Súd bude musieť si všímať pritom okolnosti vzniku služobnosti, pomery oprávneného, dôvod trvania služobnosti a pod. Tak zaviaže vlastníka napríklad vtedy, ak služobnosť užívania bytu sa zriadila ako čiastočná protihodnota za prenechanie (darovanie) nehnuteľ-
35
nosti; avšak zaviaže ho ak titulom vzniklých služobností je bezplatné poskytnutie "výhodou oprávneného,
K § 58. Podľa platného práva hypotekárny veriteľ môže žiadať doplnenie zaistenia ak zaťažená nehnuteľnosť stane sa bez jeho zavinenia menej hodnotnou a nestačí na zaokrytie pohľadávky. Nebolo by spravodlivé a ani sociálne túto výhodu ponechať vtedy, ak dlžník utrpel škodu v dôsledku nepriateľských bojových činov a je snáď viac postihnutý ako hypotekárny veriteľ. Naproti tomu poskytuje sa ochrana hypotekárnemu veriteľovi tým, že môže nútiť vlastníka, aby odškodné obdržané za škodu na nehnuteľnosti použil v primeranej lehote na uvedenie nehnuteľnosti do stavu pôvodnej hodnoty. Ak by tak vlastník neučinil aj nesplatná hypotekárna pohľadávka stane sa splatnou. Lehota, v kto-rej vlastník má uviesť nehnuteľnosť do stavu pôvodnej hodnoty sa neurčuje, lebo nie je možné predvídať, aké technické a hospodárske ťažkosti budú existovať, na ktoré bude treba vziať zreteľ. Túto lehotu určí vlastníkovi hypotekárny veriteľ alebo úrad, ktorý rozhoduje o náhrade a ak by došlo k sporu rozhodne súd o primeranosti lehoty. Ak nehnuteľnosť nemôže byť uvedená do stavu pôvodnej hodnoty má sa pokračovať obdobne ako v prípade, keď poistený dom zaťažený hypotekárnym záložným pávom zhorí a nebude znovu postavený, t, j. dôjde k uspokojeniu hypotekárnych veriteľov z obdržaného odškodného.
K časti druhej.
Časť druhá nadväzuje na zákon č. 280/ 1940 Sl. z. a nariadenie s mocou zákona č. 224/1941 Sl. z. a rieši dočasnú evakuáciu toho obyvateľstva, ktoré je svojím zamestnaním trvale viazané na územie ohrozenej obce.
Povinnosť postarať sa o prechodné núdzové ubytovanie tohto obyvateľstva možno uložiť obciam, kde poloha závodu je taká, že toto opatrenie je odôvodnené.
Kde sa majú vykonať opatrenia podľa tejto časti môže najlepšie určiť šéf civilnej protileteckej ochrany. Tak isto sa zapojujú do organizácie prechodného núdzového ubytovania ostatné miestne a obvodové orgány civilnej protileteckej ochrany. Predpisy, ktoré majú uľahčiť vykonanie opatrení civilnej protileteckej ochrany, platia súčasne i pre tento prípad, ako aj trestné sankcie pre porušenie príkazov, vydaných podľa tejto časti.
Obyvateľstvo musí spolupracovať nielen osobným plnením (napr. pri udržovaní čistoty), ale aj vecným plnením (napr. zo svojich vyprázdnených domácností bude povinné priniesť isté náradie a predmety domácej potreby, ktoré sú vo vyprázdnenej domácnosti nepotrebné, ale treba ich použiť v ubytovacích objektoch zriadených podľa tejto časti.
K časti tretej.
Časť tretia obsahuje spoločné a záverečné ustanovenia, ktoré sú potrebné na doplnenie predošlých ustanovení.
Ustanovenie § 63 ukladá štátnym úradom, obciam a verejným korporáciám povinnosť spolupôsobenia pri výkone navrhovaného zákona, čo je vzhľadom na verejný záujem bezpodmienečne potrebné.
Ustanovenia § 64 ods. 1 označuje presne nositeľa zodpovednosti za plnenie povinností uložených navrhovaným zákonom obciam; t. j. v obciach — obecného starostu (vládneho' komisára) a v meste Bratislava — hlavného mešťanostu. Ustanovenie ods. 2 tohto paragrafu chce zdôrazniť, kedy je daná podľa navrhovaného zákona pôsobnosť Mestského notárskeho úradu v Bratislave. Týmto ustanovením budú odstránené prípadné pochybností ohľadom jeho kompetencie.
Ustanovenie § 65 obsahujú potrebné finančné úľavy pri vykonávaní jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona, ktorých poskytovanie je aj inak obvyklé pri obdobných elementárnych škodách.
Úhrada finančného nákladu.
Pokiaľ ide o finančné prostriedky, potrebné na vykonanie navrhovaného zákona, nie je možné ani približne vopred určiť ich výšku. Závisí to od spôsobu a rozsahu nepriateľského útoku. Pravidelne bude štát povinný ihneď poskytovať pomoc tam, kde to bude bezpodmienečne potrebné na uhájenie existencie postihnutých občanov. Nahradenie iných škôd bude treba odložiť na neskorší čas po vojne. Prípadná potre-
36
ba finančných prostriedkov na ciele navrhovaného zákona behom rozpočtového roku treba zaistiť z mimoriadneho úveru na vojnové potreby; inak sa zaistí úhrada na takéto potreby v primeranej čiastke v štátnom rozpočte na ten-ktorý rok.
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol prikázaný výborom ústavnoprávnemu, brannému, národohospodárskemu, sociálnemu a zdravotnému a rozpočtovému.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.
Ferdinand Čatloš v. r.,
minister národnej obrany.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financíí.
Dr. Gejza Fritz v. r.,
minister pravosúdia.