Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 10. zasadanie.
824.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa....................... 1943
o Lekárnickej komore.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
O zriadení, úlohách složení a pôsobnosti Lekárnickej komory a o povinnostiach jej členov.
§ 1.
(1) Na ochranu cti lekárnického stavu, na ochranu a podporu jeho záujmov zriaďuje sa Lekárnická komora (v ďalšom texte — "Komora").
(2) Komora je verejnoprávnou korporáciou; jej sídlo je v Bratislave.
§ 2.
(1) Členmi Komory sú diplomovaní lekárnici činní v odbornej službe, ak nie sú Židmi alebo židovskými miešancami [§§ 1 a 2 písm. a) nar. č. 198/1941 Sl. z. ].
(2) V sporných prípadoch, či ide o odbornú službu podľa ods. 1, rozhoduje Ministerstvo vnútra.
(3) Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na lekárnikov vojenskej správy a na lekárnikov vykonávajúcich prezenčnú službu.
§ 3.
Člen Komory (§ 2 ods. 1) je povinný prihlásiť sa písomne priamo do Komory
2
do 15 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona; diplomovaní lekárnici, ktorí započnú činnú odbornú službu až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, sú povinní takto sa prihlásiť do 15 dní odo dňa započatia činnej odbornej služby do Komory. V tej istej lehote treba oznámiť aj každú zmenu, ktorej hlásenie predpisuje stavovský poriadok (§ 15).
§ 4.
Aspiranti a asistenti činní v odbornej lekárnickej službe sú povinní túto okolnosť oznámiť cieľom evidencie Komore do 15 dní odo dňa nastúpenia odbornej služby; v tej istej lehote sú povinní oznámiť aj každú zmenu, ktorá nastala v pracovnom pomere, taktiež vystúpenie z činnej odbornej služby.
§ 5.
(1) Orgánmi Komory sú:
a) predseda,
b) podpredseda,
c) predsednícka rada,
d) poradný sbor,
e) disciplinárny senát.
(2) Predseda Komory môže pre osobitné úlohy zriadiť aj iné orgány a môže ich hocikedy zrušiť.
§ 6,
(1) Predsedu Komory ustanovuje a odvoláva prezident republiky na návrh vlády. Predsedu Komory zastupuje podpredseda Komory v jeho funkcii; ustanovuje a odvoláva ho minister vnútra na návrh predsedu Komory. Predsedom a podpredsedom Komory môže byť len člen Komory.
(2) Predseda Komory a podpredseda Komory pri nastúpení úradu skladajú do rúk ministra vnútra prísahu tohto znenia: "Prisahám Bohu Všemohúcemu a Vševedúcemu, že budem verný Slovenskej republike a budem zachovávať všetky zákony a nariadenia a že budem svoje povinnosti v Lekárnickej komore plniť podľa zákonných ustanovení náležite a svedomite. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
(3) Predseda Komory a podpredseda Komory sú zodpovední za výkon svojej funkcie ministrovi vnútra.
3
§ 7.
Predseda spravuje Komoru a zastupuje ju navonok, svoláva schôdzky predsedníckej rady, poradného sboru a členské schôdzky, a predsedá im. Podpisuje všetky listiny, ktorými Komora nadobúda práva alebo sa ich vzdáva, alebo ktorými sa zaväzuje.
§ 8.
(1) Predseda môže pre nezachovanie ustanovení §§ 3, 4, 13 ods. 2 a § 14 uložiť pokutu od Ks 50.— do Ks 1000.—. Pred uložením pokuty treba obvineného člena zápisnične vypočuť v prítomnosti zapisovateľa a dať mu možnosť obhajoby. O vypočutie obvineného člena možno požiadať okresný (mestský notársky) úrad, v obvode ktorého býva.
(2) O uložení pokuty treba pokutovaného písomne upovedomiť; proti uloženiu pokuty možno do 15 dní po doručení upovedomenia podať sťažnosť na Ministerstvo vnútra. Sťažnosť treba podať na Komore.
§ 9.
Podpredseda Komory, ak zastupuje predsedu, vykonáva všetky práva a povinnosti, ktoré prislúchajú predsedovi Komory.
§ 10.
Predsednícka rada pozostáva zo 6 členov, ktorých určí predseda z členov poradného sboru, a to štyroch z majiteľov lekární a dvoch zo zamestnancov. Predseda Komory svoláva predsednícku radu podľa potreby, aby mu radila najmä pri riešení dôležitých vecí. Predseda má vypočuť predsednícku radu aj vo veciach, ktoré sa ináč predkladajú na vyjadrenie poradnému sboru, ak je potrebné neodkladné opatrenie.
§ 11.
(1) Poradný sbor radí predsedovi vo veciach, ktoré sa týkajú správy Komory. Má 16 členov, ktorých ustanovuje a odvoláva minister vnútra na návrh predsedu Komory. Predseda pri návrhu má dbať na to, aby v poradnom sbore maly primerané zastúpenie jednotlivé krajové oblasti štátu.
4
(2) Predseda svoláva poradný sbor podľa potreby, ale najmenej raz do roka; podáva mu prehľad o činnosti Komory za čas uplynulý od poslednej schôdzky poradného sboru a vypočuje ho najmä vo veciach:
a) určenia výšky členovského príspevku,
b) ustaľovania rozpočtu a záverečných účtov,
c) nakladania s majetkom,
d) podávania návrhov Ministerstvu vnútra pri udeľovaní lekárnických koncesií, a to so zreteľom na záujem obyvateľstva a lekárnického stavu, ako aj návrhov na úpravu lekárnickej sadzby,
e) zriaďovania sociálne-zdravotných ustanovizní pre lekárnikov a ich rodiny ako aj zamestnancov Komory a ich rodiny, a tiež pri udeľovaní podpôr z Podporného fondu (§ 53. ),
f) systemizovania zamestnaneckých miest a vydania služobného a disciplinárneho poriadku pre zamestnancov Komory.
g) stavovského poriadku.
(3) Úlohou poradného sboru je aj inak podporovať činnosť predsedu Komory, najmä podávať mu návrhy vo veciach, ktoré sa týkajú spoločných záujmov lekárnického stavu, jeho poslania, ako aj cti a vážnosti lekárnického povolania.
§ 12
Členské schôdzky svoláva predseda podľa potreby, avšak najmenej raz do roka. Na týchto schôdzkach podávajú funkcionári Komory prehľad o činnosti Komory, členovia môžu podávať návrhy pre predsedu Komory.
§ 13.
(1) Predsedom Komory, podpredsedom Komory alebo členom orgánov uvedených v § 5 ods. 1 môže byť len slovenský štátny občan.
(2) Funkcie v Komore sú čestné. Prijatie funkcie je pre členov Komory povinné; len v prípade vážnej prekážky (nemoc, vysoký vek a pod. ) môže člen Komory žiadať o uvoľnenie z funkcie. Funkcionári
5
majú nárok na náhradu za stratu času pri vykonávaní svojich funkcií. Funkcionári bývajúci mimo sídla Komory majú okrem toho nárok na náhradu cestovných trov. Výšku náhrad určí predseda Komory, — pre predsedu a podpredsedu predsednícka rada.
(3) Odmeny a náhrady hradí Komora z vlastných prostriedkov.
§ 14,
Funkcionár Komory je povinný svedomite plniť úlohy jemu prikázané, ak mu v tom neprekážajú vážne príčiny.
§ 15.
(1) Člen Komory je povinný venovať sa svojmu povolaniu horlivo a svedomite musí vždy dbať na česť a dôstojnosť lekárnického stavu a zachovávať stavovský poriadok.
(2) Stavovský poriadok vydá predseda Komory po vypočutí poradného sboru a po schválení Ministerstvom vnútra; to isté platí o zmenách a doplnkoch stavovského poriadku.
(3) Člen Komory, ktorý sa previní proti ustanoveniu ods. 1, má byť disciplinárne stíhaný.
§ 16.
(1) Členovia Komory sú povinní platiť členovské príspevky.
(2) Pri určení výšky príspevkov a ich odstupňovaní treba brať zreteľ na hmotné postavenie jednotlivých členov, poťažne výnosnosť lekárne. Príspevky majú sa určiť v takej výške, aby Komora mala dostatok finančných prostriedkov na plnenie svojho poslania.
§ 17.
(1) Komora podlieha dozoru Ministerstva vnútra.
(2) V dôležitých veciach týkajúcich sa lekárnického stavu a lekárnictva povinné sú úrady a verejné korporácie vyžiadať si mienku Komory.
(3) Komora je povinná na požiadanie spolupracovať s úradmi a verejnoprávnymi korporáciami vo veciach lekárnictva.
6
Diel druhý.
Predpisy disciplinárne.
§ 18.
(1) Disciplinárnu moc nad členmi Komory vykonávajú disciplinárne senáty. Počet prísediacich ustaľuje sa na 8 riadnych a 4 náhradných členov okrem predsedu.
(2) Predsedu disciplinárneho senátu ustanovuje a odvoláva minister vnútra na návrh predsedu Komory.
(3) Členov a náhradníkov disciplinárneho senátu ustanovuje a odvoláva na návrh predsedu disciplinárneho senátu predseda Komory, ktorý určí tiež jedného z nich za zástupcu predsedu disciplinárneho senátu.
(4) Ustanovení funkcionári disciplinárneho senátu složia do rúk predsedu Komory prísahu tohto znenia: "Prísahám Bohu Všemohúcemu a Vševedúcemu, že budem verný Slovenskej republike a budem zachovávať všetky zákony a nariadenia a že budem svoje povinnosti ako funkcionár disciplinárneho senátu Lekárnickej komory plniť podľa zákonných ustanovení náležite a svedomite. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
(5) Členovia predsedníckej rady a poradného sboru nemôžu súčasne zastávať funkciu členov disciplinárneho senátu.
(6) Ustanovenia §§ 13 a 14 vzťahujú sa obdobne aj na členov disciplinárneho senátu.
§ 19.
(1) Obžalobu v disciplinárnom pokracovaní zastupuje komorný obžalobca.
(2) Komorných obžalobcov ustanovuje a odvoláva predseda Komory.
(3) Komorný obžalobca, ktorý bez dostatočných ospravedlňujúcich dôvodov nekoná svoju funkciu, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia. O vylúčení komorných obžalobcov platia obdobne predpisy trestného súdneho poriadku, platné pre vylúčenie štátnych zástupcov.
(1) Komorný obžalobca má právo podávať návrhy, obžaloby a konať všetko to, čo vyžaduje zastupovanie obžaloby, môže hockedy nazerať do spisov a robiť z nich odpisy a výpisy.
7
§ 20.
Predseda Komory, len čo sa dozvedel hocakým spôsobom o tom, že člen Komory sa previnil proti ustanoveniam § 15, alebo sa prehrešil proti cti a dôstojnosti lekárnického stavu, podá po prípadnom vyšetrení stavu veci disciplinárne oznámenie predsedovi disciplinárneho senátu a určí, kto z komorných obžalobcov má zastupovať obžalobu.
§ 21.
(1) Predseda disciplinárneho senátu, len čo obdržal disciplinárne oznámenie (§ 20), vypočuje komorného obžalobcu, určí zpravodajcu a svolá schôdzku disciplinárneho senátu. Disciplinárny senát po vypočutí komorného obžalobcu a zpravodajcu rozhodne, či sa má zaviesť disciplinárne vyšetrovanie, alebo či sa má vec bez disciplinárneho vyšetrovania odkázať na pojednávanie, alebo sa má pokračovanie zastaviť.
(2) O rozhodnutí disciplinárneho senátu podľa ods. 1 treba písomne upovedomiť obvineného, komorného obžalobcu, predsedu Komory, prípadne aj zúčastnenú súkromnú stranu.
(3) Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu o zavedení disciplinárneho vyšetrovania alebo o odkázaní veci na pojednávanie niet opravného prostriedku. Proti rozhodnutiu, ktorým disciplinárny senát zastavil disciplinárne pokračovanie, môže sa sťažovať len komorný obžalobca. Sťažnosť možno podať do 15 dní odo dňa upovedomenia u disciplinárneho senátu, ktorý ju predostrie najneskoršie do 30 dní spolu so všetkými spismi Ministerstvu vnútra na rozhodnutie s konečnou platnosťou. Ak Ministerstvo vnútra rozhodne, že je daný podklad na disciplinárne pokračovanie, treba ho vykonať.
(4) Ak je obvinený poslancom Snemu Slovenskej republiky alebo členom Štátnej rady, disciplinárny senát vyžiada si pred rozhodnutím podľa ods. 1 súhlas príslušného sboru s disciplinárnym stíhaním.
(5) Disciplinárne stíhanie obvineného z titulu jeho služobného pomeru v štátnej
8
alebo inej verejnej službe nie je prekážkou stíhania a trestania podľa tohto zákona. Disciplinárny senát oznámi previnenie príslušnému predstavenému obvineného, ktorý zakročí podľa disciplinárnych predpisov platných pre jeho služobný pomer.
(6) Výsledok iného disciplinárneho pokračovania (ods. 5) treba oznámiť Komore na prípadné stíhanie podľa tohto zákona. Disciplinárny senát upovedomí predstaveného obvineného o výsledku svojho pokračovania.
§ 22.
Obvinený má právo zvoliť si v disciplinárnom pokračovaní obhajcu z členov Komory alebo z advokátov.
§ 23.
(1) Ak vzniknú pochybnosti, či obvinený v čase spáchania disciplinárneho previnenia bol príčetný, vyšetrí sa jeho duševný stav. Pri takomto vyšetrovaní vypočujú sa osoby (§ 25 ods. 1), ktoré môžu podať vysvetlenie, prípadne vyžiadajú sa potrebné úradné a služobné zprávy. Duševný stav obvineného preskúma sa dvoma lekármi — súdnymi znalcami.
(2) Podľa ustanovení ods. 1 treba postupovať aj v prípade, ak niet pochybností o príčetnosti obvineného v čase spáchaného disciplinárneho previnenia, avšak je pochybné, či obvinený je príčetný v čase, v ktorom sa koná pokračovanie pred disciplinárnym senátom.
(3) Ak sa zistilo, že obvinený trpí duševnou chorobou, disciplinárny senát zaistí dôkazné prostriedky a usnesie sa, aby pokračovanie bolo prerušené na čas, kým sa obvinený uzdraví. Ak sa zistí, že v čase, v ktorom obvinený spáchal disciplinárne previnenie, bol nemocný na duševnú chorobu vylučujúcu pričítateľnosť, prípadne ak obvinený po spáchaní previnenia upadol do nevyliečiteľnej duševnej choroby vylučujúcej pričítateľnosť, usnesie sa disciplinárny senát, aby sa dis-
9
ciplinárne pokračovanie zastavilo. K platnosti týchto usnesení sa vyžaduje, aby ich potvrdilo Ministerstvo vnútra.
§ 24.
(1) Ak sa disciplinárny senát usniesol, že na pripravenie pojednávania je potrebné vyšterovanie, určí predseda disciplinárneho senátu niektorého člena Komory za vyšetrujúceho komisára. Vyšetrujúci komisár nesmie byt členom disciplinárneho senátu. Na jeho vylúčenie platia obdobne predpisy súdneho trestného poriadku o vylúčení sudcov. Člen Komory, ktorý bez dostatočných závažných dôvodov odoprie previesť vyšetrovanie, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia.
(2) Vyšetrujúci komisár môže neprísažne vypočúvať svedkov i znalcov a má dať obvinenému príležitosť, aby sa vyjadril o činoch (opominutiach) za vinu mu kladených, ako aj o výsledkoch pokračovania. Ak sa obvinený nevyjadrí, nezdrží sa tým ďalšie pokračovanie.
(3) Po skončení vyšetrovania pošle vyšetrujúci komisár spisy predsedovi disciplinárneho senátu, ktorý ich po prípadnom doplnení vyšetrovania postúpi komornému obžalobcovi na podanie návrhu. Komorný obžalobca, ak uzná za potrebné, môže doplniť vyšetrovanie alebo sám alebo prostredníctvom vyšetrujúceho komisára a podľa výsledku vyšetrovania podá obžalobu alebo návrh na zastavenie disciplinárneho pokračovania.
§ 25.
(1) Členovia Komory sú povinní vypovedať ako svedkovia a podávať posudky ako znalci pred vyšetrujúcim komisárom a disciplinárnym senátom. O vypočutie osôb, ktoré nie sú členmi Komory, ako aj o výpoveď pod prísahou možno požiadať príslušný okresný súd, prípadne ak ide o osoby podriadené vojenskej súdnej právomoci, príslušný vojenský súd; tieto súdy sú povinné žiadosti vyhovieť.
(2) Vedomá nesprávna výpoveď alebo vedomý nesprávny znalecký posudok pred vyšetrujúcim komisárom alebo disciplinár-
10
nym senátom má okrem prípadného trestného stíhania za následok disciplinárne pokračovanie proti svedkovi alebo znalcovi, ak je členom Komory.
(3) Disciplinárny senát má právo, a to aj opätovne, uložiť pokutu od Ks 50.— do Ks 1000.— tým členom, ktorí bez ospravedlňujúceho dôvodu sa neustanovia na predvolanie alebo odopierajú splniť povinnosť podľa ods. 1 prvej vety.
(4) Proti uloženiu pokuty (ods. 3) možno podať do 15 dní odo dňa upovedomenia u Komory sťažnosť na Ministerstvo vnútra, ktoré rozhodne s konečnou platnosťou.
(5) Nakoľko ustanovenia tohto zákona neurčujú inak, pre výsluch svedkov a znalcov a pre výšku svedočného a znalečného majú sa primerane použiť ustanovenia súdneho trestného poriadku.
§ 26.
(1) Termín pojednávania určí predseda disciplinárneho senátu. Na tento termín písomne predvolá obvineného pri súčasnom doručení obžaloby, jeho prípadného obhajcu, komorného obžalobcu a upovedomí o termíne členov disciplinárneho senátu. Medzi doručením predvolania a určeným termínom má uplynúť aspoň 15 dní.
(2) Predseda disciplinárneho senátu môže obvinenému uložiť, aby sa na pojednávanie dostavil osobne. Ak sa obvinený bez dostatočného ospravedlňujúceho dôvodu nedostaví, môže mu predseda uložiť pokutu od Ks 50.- do Ks 1000.- a okrem toho náhradu výloh zmareného pojednávania.
(3) Opatrenia uvedené v ods. 2 možno napadnúť sťažnosťou. O sťažnosti platia ustanovenia § 25 ods. 4.
§ 27.
(1) Po určení termínu pojednávania obvinený a jeho obhajca majú právo nahliadnuť do spisov a vyhotovovať si z nich odpisy, okrem zápisníc o poradách disciplinárneho senátu.
11
(2) Uverejňovať obsah spisov a obsah pojednávania disciplinárneho senátu je zakázané.
§ 28.
(1) Pojednávanie vedie predseda disciplinárneho senátu. Začína sa čítaním usnesenia o odkázaní veci na ústne pojednávanie (§ 21 ods. 1) a čítaním obžaloby. Potom predseda vypočuje obvineného, predvolaných svedkov a znalcov. Ak je treba, prečítajú sa zápisnice vyšetrovania a iné dôležité listiny. O tom, ktoré písomnosti majú byť prečítané, rozhoduje senát.
(2) Komorný obžalobca, obvinený a jeho obhajca majú právo vyjadriť sa na jednotlivé prednesené dôkazy, dávať otázky svedkom, znalcom a navrhovať prípadné doplnenie dokazovania.
(3) Aj členovia disciplinárneho senátu majú právo dávať otázky obvinenému, svedkom a znalcom.
(4) Po ukončení dokazovania predseda senátu vyzve komorného obžalobcu, aby predniesol obžalobu a aby podal návrh; na to prednesie obhajobu obvinený, prípadne jeho obhajca. Komorný obžalobca môže odpovedať na obhajobu. Obvinenému, prípadne jeho obhajcovi, prislúcha však posledné slovo.
§ 29.
(1) Pojednávanie disciplinárneho senátu, ako aj vyhlásenie rozsudku je neverejné. Obvinený má právo pribrať si dvoch dôverníkov ž členov Komory.
(2) Predseda Komory môže byt prítomný pri pojednávaní.
(3) Pri porade a hlasovaní môžu byť prítomní iba predseda disciplinárneho senátu, jeho členovia a zapisovateľ.
§ 30.
Pre vylúčenie členov disciplinárneho senátu platia obdobne predpisy súdneho trestného poriadku na vylúčenie sudcov.
§ 31.
(1) Ak vznikne v priebehu disciplinárneho pokračovania podozrenie, že ide o čin súdne trestný, urobí disciplinárny se-
12
nát oznámenie štátnemu zastupiteľstvu. Pokračovanie pred disciplinárnym senátom sa suspenduje do ukončenia trestného pokračovania.
(2) Oslobodzujúci alebo odsudzujúci súdny rozsudok nevylučuje disciplinárny trest podľa tohto zákona.
§ 32.
(1) Disciplinárny senát sa skladá z predsedu a zo štyroch prísediacich.
(2) Disciplinárny senát usnáša sa väčšinou hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje predseda.
§ 33.
(1) Disciplinárne tresty sú:
a) výstraha,
b) pokarhanie,
c) peňažný trest od Ks 200.— do Ks 10.000.—.
(2) Tresty uvedené v ods. 1 písm. b) a c) možno uverejniť v tlačovom orgáne Komory.
§ 34.
(1) Disciplinárny senát rozhoduje podľa svojho presvedčenia, ktoré nadobudol svedomitým skúmaním všetkých dôkazov a protidôkazov. O vine obžalovaného sa rozhoduje odsudzujúcim alebo oslobodzujúcim rozsudkom.
(2) Konečné rozhodnutie treba obžalovanému (obhajcovi) — ak je prítomný — a komornému obžalobcovi hneď vyhlásiť a okrem toho najneskoršie do 8 dní písomne doručiť spolu s dôvodmi a poučením o opravných prostriedkoch.
(3) Odpis konečného rozhodnutia posiela sa predsedovi Komory a prípadnému služobnému úradu obvineného.
(4) V každom konečnom rozhodnutí majú sa tiež uviesť trovy disciplinárneho pokračovania a rozhodnutie o tom, kto ich hradí.
(5) Trovy disciplinárneho pokračovania hradí odsúdený. Pri oslobodení obvineného, nevymožiteľnosti trov, ako aj v prípade zastavenia pokračovania, znáša trovy Komora. Trovy vzniklé pribraním obhajcu Komora nehradí.
13
§ 35.
(1) O pojednávaní disciplinárneho senátu napíše sa zápisnica, v ktorej sa uvedú mená prítomných, osobné dáta obvineného, svedkov a znalcov a priebeh pojednávania.
(2) O porade a hlasovaní má sa napísať osobitná zápisnica.
(3) Vedením zápisníc poveruje predseda senátu zamestnanca Komory. Zápisnicu podpisuje predseda senátu a zapisovateľ.
§ 36.
(1) Na priebeh disciplinárneho pokračovania nemá vplyv skutočnosť, že sa obvinený vzdal lekárnickej činnosti.
(2) Ak obvinený zomrel pred právoplatnosťou rozsudku, disciplinárne pokračovanie proti nemu vedené sa zastaví.
§ 37.
(1) Proti konečným rozhodnutiam disciplinárneho senátu môže si sťažovať obvinený, obhajca, ako aj komorný obžalobca na Ministerstvo vnútra. Sťažnosť treba podať do 15 dní na Komore. Včas podaná sťažnosť má odkladný účinok. O sťažnosti rozhoduje Ministerstvo vnútra s konečnou platnosťou.
(2) Pre rozhodovanie o sťažnostiach smerodajné sú inak zásady policajného trestného poriadku.
(3) Proti medzitýmnym rozhodnutiam, vyneseným v priebehu pojednávania, osobitný opravný prostriedok sa pripúšťa len ak to tento zákon dovoľuje.
§ 38.
Ak bolo zavedenie disciplinárneho pokračovania zamietnuté, alebo ak bolo disciplinárne pokračovanie zastavené z iných dôvodov ako je uvedené v § 21 ods. 4 a v § 36 ods. 2, prípadne ak bol obvinený oslobodený, môže sa na návrh komorného obžalobcu v neprospech obvineného obnoviť pokračovanie len vtedy, ak sa vyskytly také nové skutočnosti alebo dôkazné prostriedky, ktoré samy o sebe alebo vo spojení s dôkazmi skôr uplatňovanými môžu odôvodniť zavedenie stíhania.
14
§ 39.
Disciplinárne právoplatne odsúdený lekárnik (jeho zákonný zástupca), po jeho smrti manžel a zákonní dedičia môžu žiadať aj po vykonaní trestu obnovu disciplinárneho pokračovania.
§ 40.
(1) O obnovu pokračovania podľa § 39 možno žiadať:
a) ak sa zistilo, že listina, o ktorú sa rozsudok opiera, bola nepravá alebo sfalšovaná, prípadne že výpoveď svedka alebo znalca, o ktorú sa rozsudok opiera, bola krivá, alebo že rozsudok bol privodený iným súdne trestným činom, alebo
b) ak vyšly najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohly mať podstatný vplyv na obsah výroku rozsudku, alebo
c) ak rozsudok závisel od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej rozhodol príslušný úrad (súd) v podstatných bodoch inak.
(2) Z dôvodov uvedených v ods. 1 môže disciplinárny senát alebo Ministerstvo vnútra nariadiť aj z úradnej moci obnovu pokračovania, ak je to odôvodnené verejným záujmom.
§ 41.
(1) Návrh na obnovu pokračovania treba podať do troch rokov od doručenia rozsudku, prípadne konečného rozhodnutia.
(2) V prípadoch uvedených v § 40 ods. 2 možno nariadiť obnovu do troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia. V prípadoch uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) možnosť nariadenia obnovy podľa § 40 ods. 2 nie je časove obmedzená.
§ 42.
(1) Návrh na obnovu pokračovania treba podať na Komore. V návrhu treba náležite osvedčiť okolnosti, ktoré obnovu odôvodňujú.
(2) O obnove pokračovania rozhoduje disciplinárny senát; ak obnova smeruje proti konečnému rozhodnutiu Ministerstva vnútra, toto ministerstvo.
(3) Proti rozhodnutiu, ktorým disciplinárny senát povolil alebo nariadil obnovu
15
pokračovania, možno si sťažovať až v sťažnosti proti konečnému rozhodnutiu v obnovenom pokračovaní.
(4) Proti rozhodnutiu, ktorým disciplinárny senát zamietol návrh na obnovu pokračovania, možno podať sťažnosť na Ministerstvo vnútra; o tejto sťažnosti platia ustanovenia § 37.
(5) V obnovenom pokračovaní treba primerane použiť ustanovenia tohto zákona, platné v základnom pokračovaní.
§ 43.
(1) V rozhodnutí, ktorým sa povoľuje alebo nariaďuje obnova pokračovania, treba vysloviť, do akej miery má sa pokračovanie obnoviť.
(2) Predchádzajúce vyšetrovania a dokazovania, ktoré nie sú dotknuté dôvodmi pre obnovu pokračovania, nemajú sa opakovať.
(3) O otázke, od ktorého času má mať účinok rozhodnutie, vydané v dôsledku obnovy, rozhodne disciplinárny senát podľa okolnosti prípadu.
(4) Povolenie obnovy pokračovania má odkladný účinok.
§ 44.
(1) Lekárnikovi, v prospech ktorého sa obnovilo pokračovanie, nemožno uložiť prísnejší trest, než aký bol uložený skorším disciplinárnym rozsudkom. Do trestu, uloženého na základe obnoveného pokračovania, treba započítať trest už vykonaný.
(2) Disciplinárny senát, ktorý povolil obnovu pokračovania v prospech lekárnika, môže ho po dohode s komorným obžalobcom hneď uznať za nevinného alebo uložiť mu miernejší trest.
§ 45.
Ak sa na základe obnovy disciplinárne pokračovanie zastaví, alebo ak sa lekárnik odsúdený k disciplinárnemu trestu dodatočne oslobodí, Komora je povinná vrátiť mu sumu, ktorú zaplatil ako disciplinárny trest. Po smrti lekárnikovej nárok na túto náhradu prislúcha jeho dedičom.
16
§ 46.
(1) Pre zmeškanie procesného úkonu alebo pojednávania (úradného pokračovania) má sa na návrh lekárnika (jeho obhajcu), ktorému vznikla zo zameškania právna ujma, povoliť navrátenie do predošlého stavu, ak lekár:
1. osvedčí, že mu bolo neodvrátiteľnou udalosťou bez jeho viny znemožnené, aby dodržal lehotu alebo sa dostavil na pojednávanie (úradné pokračovanie), alebo
2. zmeškal lehotu na podanie opravného prostrideku preto, že rozsudok obsahoval nesprávne poučenie, alebo neobsahoval vôbec poučenie o opravnom prostriedku.
(2) Pre zmeškanie lehoty na podanie návrhu na navrátenie do predošlého stavu je navrátenie do predošlého stavu neprípustné.
§ 47.
(1) Návrh na navrátenie do predošlého stavu treba podať, ak ide o prípad § 46 ods. 1 č. 1, do 15 dní po dni, kedy odpadla prekážka, ak ide o prípad § 46 ods. 1 č. 2, do 15 dní po dni, kedy sa lekárnik dozvedel o prípustnosti opravného prostriedku, v oboch prípadoch však najneskoršie do 6 mesiacov po uplynutí zmeškanej lehoty alebo po ukončení zmeškaného pojednávania (úradného pokračovania). Návrh treba podať na Komore prípadne na Ministerstve vnútra podľa toho, kde mal byť zmeškaný opravný prostriedok podaný alebo kde sa konalo zmeškané pojednávanie (úradné pokračovanie). O návrhu na navrátenie do predošlého stavu, ak má byť podaný na Komore, rozhoduje disciplinárny senát, a ak má byť podaný u dozorného úradu, tento úrad. Ak bol zmeškaný procesný úkon, má lekárnik súčasne s návrhom na navrátenie do predošlého stavu dodatočne vykonať zmeškaný úkon.
(2) Návrh na navrátenie do predošlého stavu má odkladný účinok.
(3) Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa návrh na navrátenie do predošlého stavu zamieta, možno podať sťažnosť na Ministerstvo vnútra, o ktorej platia obdobne ustanovenia § 37.
17
§ 48.
O doručovaní úradných spisov Komory podľa tohto dielu platia obdobne ustanovenia §§ 25 až 35 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n.
§ 49.
Opravné prostriedky oneskorene podané alebo neprípustné, najmä ak ich podáva neoprávnená osoba, má odmietnuť úrad, ktorému prislúcha právo o nich rozhodovať.
§ 50.
(1) Trestné súdy (občianske i vojenské) sú povinné oznámiť Komore, že proti jej členovi bolo zavedené trestné pokračovanie.
(2) Po právoplatnom ukončení trestného pokračovania a po prípadnom vylúčení časti spisov, ktorých obsah má byť utajený vo verejnom záujme, zašlú trestné súdy (ods. 1) disciplinárnemu senátu na jeho žiadosť spisy na nazretie.
Diel tretí.
Všeobecné a záverečné ustanovenia.
§ 51.
(1) Pri počítaní lehôt, ktoré sú určené podľa dní, nepočíta sa deň, do ktorého spadá doba alebo udalosť, ktorou sa má lehota počínať.
(2) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím oného dňa posledného týždňa alebo mesiaca, ktorý svojím menom alebo číselným označením odpovedá dňu, ktorého sa lehota počala. Ak tento deň v poslednom mesiaci chýba, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
(3) Počiatok a beh lehoty sa nezdržuje nedeľami alebo štátne uznanými sviatkami. Ak pripadne posledný deň lehoty na nedeľu alebo štátne uznaný sviatok Slovenskej republiky alebo na všeobecný sviatok štátu, v ktorom adresát býva, treba pokladať najbližší pracovný deň za posledný deň lehoty.
(4) O dni poštovej (telegrafnej) dopravy sa lehoty nepredlžujú. Lehota na po-
18
danie sťažnosti (§ 37 ods. 1) je zachovaná, ak sťažnosť v lehote určenej na jej podanie bola podaná doprave na adresu, na ktorú sa má sťažnosť podať.
(5) Ak je pochybnosť, považuje sa lehota za zachovanú, kým sa nepreukáže opak.
(6) Opravné prostrideky môžu sa podávať aj telegraficky; ak telegrafické podanie nemá potrebné náležitosti, treba ho dodatočne doplniť písomným podaním do troch dní.
§ 52.
Členovské príspevky, poriadkové pokuty a tresty, trovy disciplinárneho pokračovania a pokuty uložené podľa tohto zákona vymáhajú sa podľa výkazu nedoplatkov, potvrdeného predsedom Komory alebo podľa rozsudkov, opatrených doložkou vykonateľnosti od predsedu Komory, exekúciou podľa časti druhej vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n.
§ 53.
(1) Pri Komore sa zriadi osobitný Podporný fond na podporovanie núdzu trpiacich členov Komory ako aj vdov a sirôt po lekárnikoch. Príjmy fondu sú pokuty a peňažné tresty uložené podľa tohto zákona, dotácia Komory, dary, odkazy a venovania.
(2) Fond uvedený v ods. 1 spravuje sa podľa smerníc vydaných predsedníckou radou schválených ministrom vnútra.
§ 54.
Komora vo veciach, ktorými sleduje len úlohy jej sverené, je oslobodená od poplatkov a kolkov v styku s verejnými úradmi, okrem súdneho pokračovania.
§ 55.
(1) Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zaniká Sväz lekárnikov Slovákov ako aj spolky sledujúce výlučne záujmy lekárnického stavu. Týmto dňom prechádza majetok týchto korporácií a ich pohľadávky a záväzky na Komoru.
19
(2) Predseda Komory zlikviduje korporácie uvedené v ods. 1. Prevod majetku korporácií uvedených v ods. 1 na Komoru je oslobodený od poplatkov.
§ 56.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová správa.
S lekárnickou komorou, ako veľmi potrebnou inštitúciou pri zákonnej úprave lekárnictva, počítalo sa už pred viac desaťročiami. Zákon o úprave lekárnictva zo dňa 11. decembra 1906, vynesený ešte v bývalej rakúsko-uhorskej monarchii, uviedol v § 63, že budú zriadené lekárnické komory, ktorých pôsobnosť a organizácia bude upravená osobitným zákonom.
Pre rôzne iné naliehavé legislatívne úpravy realizácia komôr sa odďaľovala, a nedošlo k vyhláseniu zákona ani v bývalej Československej republike, ačkoľvek na elaboráte takéhoto zákona sa na strane lekárnickej pilne pracovalo. Otázka zriadenia Lekárnickej komory je vždy naliehavejšia, nakoľko vývoj lekárnictva napreduje vždy rýchlejšie a rýchlejšie a v mnohom ohľade stráca už potrebnej opory legislatívnej.
Lekárnický stav je stav pomerne nepočetný; nie je preto možné v našom štáte zriadiť viac lekárnických stavovských ustanovizní; preto Lekárnická komora má mať omnoho širší program a úkoly než tomu je u komôr iných stavov. Lekárnická komora má slúčiť v sebe všetky funkcie, ktoré stav potrebuje k zdarnému vývoju, pokiaľ tieto funkcie neboly sverené úradom alebo jednotlivým lekárňam.
Predložený návrh zákona o Lekárnickej komore je preto plne odôvodnený, keď pozorujeme snahy aj iných stavov postarať sa o vlastnú stavovskú organizáciu položenú na zákonnom podklade podľa moderných zásad, ako komoru, ktoré snahy viedly aj k vydaniu zákona o Lekárskej komore a o Roľníckej komore; je odôvodnený najmä aj okolnosťou, že lekárnický stav — v dôsledku rýchleho vývoja lekárnictva — nenachádza už dostatočnej opory v doterajších normatívnych úpravách a dostatočnej ochrany v doterajších stavovských korporáciách lekárnických organizovaných na spolkovom podklade.
Navrhovaný zákon svojou konštrukciou a svojím rozdelením do troch dielov je obdobne usporiadaný ako zákon o Lekárskej komore; kde to pripúšťala povaha veci a vyžadovala účelnosť upraviť stavovské potreby obdobným smerom ako u lekárov, boly aj jednotlivé ustanovenia zákona o Lekárskej komore, prispôsobené potrebám lekárnického stavu, použité pre predmetný návrh. Účel zriadenia Lekárnickej komory a jej prislúchajúce úlohy uvedené sú v § 1 návrhu ako rámcove, čím zákon nadobudne patričnú elasticitu aj pre budúcnosť. Pojem lekárnického stavu sa vzťahuje na všetky otázky, ktoré v tomto smere upravujú zák. čl. XIV/1876 a ďalšie predpisy na jeho podklade vydané.
Členmi Komory sú diplomovaní lekárnici (§ 129 zák. čl. XIV/1876), ktorí sú činní v odbornej službe, t. j. v lekárnictve. Židia a židovskí miešanci sú vylúčení z členstva. Vojenskí lekárnici neboli pojatí do Komory, lebo okrem vojenskej praxe nevykonávaj nijakú inú.
Ustanovenia § 3 obsahujú prihlasovaciu povinnosť členov. Tieto ustanovenia sú obdobné ako v zákone č. 56/1942 Sl. z. o Lekárskej komore a zaisťujú u Komory presnú evidenciu členov.
Ustanovenia § 4 umožňujú Komore vedenie presnej evidencie tých osôb, ktoré konajú odbornú službu súvisiacu s lekárnickým povolaním a sa na to pripravujú, teda tých, ktorí ešte nie sú diplomovanými, nie sú lekárnikmi. Takáto evidencia má veľký význam pre všestranné a intenzívne plnenie úloh Komory, najmä na poli
20
sociálnom, pri podávaní návrhov na spravodlivé a potrebám zdravotníctva vyhovujúce udeľovanie lekárnických koncesií a pod. Tým nepriamo sa zaisťuje Komore kontrola nad skutočným vykonávaním uvedenej odbornej činnosti.
Ustanovenia §§ 5 až 13 obsahujú vlastnú organizáciu Lekárnickej komory, výpočet jednotlivých orgánov, ich úlohy a práva a povinnosti funkcionárov. Navrhovaná organizácia bola postavená na systém vodcovský, teda najmodernejší, jej vzorom boly príslušné ustanovenia zákona č. 56/1942 Sl. z. o Lekárskej komore. Schôdzky všetkých členov Komory, ktoré síce nemajú konať správne úkony, majú však zaistený vliv na činnosť orgánov tým, že jednotliví členovia, shromaždení na týchto schôdzkach zo všetkých častí štátu, po vypočutí vykonanej práce funkcionárov, môžu podávať návrhy, vyplývajúce z potrieb lekárnictva a lekárnického stavu a tak, usmerňovať ďalšiu činnosť funkcionárov so zreteľom, na tieto potreby. Okrem orgánov v návrhu zákona výslovne uvedených môže predseda Komory pre osobitné úlohy, ktoré sa pri správe Komory vyskytnú, napr. ohľadom spravovania určitého účelového majetku Komory, zriadiť aj iné orgány a ich hocikedy zrušiť, ak pominie potreba ich jestvovania.
Ustanovenie a odvolanie predsedu Komory ponecháva návrh vzhľadom na význam tejto funkcie prezidentovi republiky na návrh vlády, kdežto ustanovenie a odvolanie podpredsedu sveruje ministrovi vnútra.
V rukách predsedu sústreďuje sa sprava a vedenie Komory; jeho zástupcom je podpredseda, ktorý vykonáva tie isté práva a povinnosti ako predseda, ak ho zastupuje. Predseda je vybavený právomocou ukladať poriadkové pokuty, aby vynútil na členoch plnenie určitých povinností, poťažne úkonov (§ 8). Predsedovi pri riešení dôležitých vecí, týkajúcich sa správy Komory radí predsednícka rada, ktorú predseda má vypočuť aj vo veciach spadajúcich do pôsobnosti poradného sboru, ak je treba urobiť neodkladné opatrenie bez vypočutia poradného sboru. Určenie členov predsedníckej rady ponechá sa predsedovi Komory z členov poradného sboru. Nakoľko predsednícka rada má obmedzený počet členov (6), je okračovanie vo veciach jej predložených pružnejšie a rýchlejšie. Inak pravidelný poradný orgán predsedu Komory je 16 členný poradný sbor. Jeho sostavenie má mať žiadúce predpoklady pre poradnú činnosť tak po stránke vecnej a odbornej ako aj po stránke potrieb a požiadaviek členstva Komory, ktoré vyplývajú z bydliska v rôznych oblastiach štátu. Úlohy poradného sboru sú uvedené v § 11 návrhu.
Ustanovenia §§ 13 a 14 týkajú sa všeobecných náležitostí pre funkciu v Komore, nárokov a povinností funkcionárov.
Ustanovenia § 15 upravujú stavovské povinnosti člena Lekárnickej komory, najmä ho podrobujú stavovskému poriadku, ktorý má obsahovať podrobnejšie predpisy, týkajúce sa práv a povinnosti lekárnika-člena a jeho chovania sa voči stavu lekárnikov a umožňujú stíhanie porušení uložených povinností disciplinárnou cestou.
Ustanovenia § 16 zaisťujú Komore potrebné prostriedky na splnenie jej úloh.
Ustanoveniami § 17 podrobuje sa Komora dozoru Ministerstva vnútra, do ktorého pôsobnosti patria veci lekárnictva, zaručujú ďalej Komore potrebný vliv a spoluprácu pri úprave vecí týkajúcich sa lekárnictva a lekárnického stavu.
Diel druhý osnovy týka sa disciplinárnych predpisov. Disciplinárnu moc nad členmi vykonáva Komora, a to v disciplinárnom pokračovaní pred disciplinárnymi senátmi. Pre složenie disciplinárnych senátov a pokračovanie pred nimi navrhuje osnova obdobné ustanovenia, aké obsahuje v tomto smere zákon č. 56/1942 Sl. z. o Lekárskej komore (§§ 17 až 49), ktoré podrobne určujú činnosť disciplinárnych orgánov a k tomu potrebný formálny postup, teda zaručujú aj pre Lekárnickú komoru, ktorá je podľa návrhu na obdobných zásadách vybudovaná ako Lekárska komora, spravodlivý výkon disciplinárnej právomoci nad jej členmi. Vynechaný je disciplinárny trest zákazu vykonávania lekárnického povolania, ktoré by vzhľadom na verejný záujem nebol prevediteľný.
Tretí diel návrhu zákona obsahuje všeobecné a záverečné ustanovenia, ktoré sú potrebné na doplnenie predošlých ustanovení.
Ustanovenia §§ 51 a 52 návrhu sú prevzaté zo zákona o Lekárskej komore (§§ 50 a 51), nakoľko vyhovujú aj úplne potrebám, smerujúcim k zabezpečeniu riadnej manipulácie bežných záležitostí Lekárnickej komory a ich členov.
Ustanovenie § 52 poskytuje Komore možnosť vyžiadať si pomoc štátnej správy pri vymáhaní členovských príspevkov, poriadkových pokút a trestov, trov disciplinárneho pokračovania a iných pokút od členov, ktorí neplnia svoje povinnosti.
21
Ustanovenie § 53 určuje cieľ, na ktoré Komora má použiť pokuty a peňažné tresty, uložené podľa navrhovaného zákona, teda na dotovanie Podporného fondu zriadeného podľa § 11 ods. 2 písm. e). Podporný fond je určený na podporovanie núdzu trpiacich členov Komory ako aj ich rodín.
Ustanovenie § 54 poskytuje Lekárnickej komore obdobné finančné úľavy, aké sú zaistené v zákone o Lekárskej komore.
Ustanovenia § 55 sú dôsledkom zásady, podľa ktorej Lekárnická komora zriadená navrhovaným zákonom má sdružiť príslušníkov lekárnického stavu v jednu organizáciu, ktorá má charakter verejnoprávnej korporácie, a je jedine povolaná zastupovať záujmy lekárnického stavu a jeho príslušníkov. Ďalšie jestvovanie Sväzu lekárnikov Slovákov a ostatných spolkov a sdružení, týkajúcich sa lekárnického stavu je teda zbytočné.
Ako dôsledok sjednotenia vyplýva tiež ustanovenie návrhu, že majetok, pohľadávky a záväzky zrušených spolkov a sdružení prechádzajú na Lekárnickú komoru, zriadenú podľa tohto zákona.
Likvidácia uvedených korporácií ponecháva sa predsedovi Komory.
Štátnej pokladnici nevzniknú navrhovaným zákonom nijaké nové výdavky,
Želaním vlády je, aby predkladaný návrh zákona bol pridelený výboru ústavnoprávnemu a výboru zdravotne-sociálnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.